Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 9, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208472
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8125208472.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov
senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore navrhovateľa: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. C. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B,
821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, proti odporcovi: HALDY - PLUS, spol. s
r.o., so sídlom Mierová 105, 066 01 Humenné, IČO: 36 475 467, zastúpenému TROŠČÁK advokátska

kancelária s. r. o., so sídlom Bayerova 15918/10B, 080 01 Prešov, IČO: 57 401 349, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k.
24Cb/101/2025-46 zo dňa 17. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 24Cb/101/2025-46 zo dňa 17. novembra 2025 tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

II. Odporca má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmuznesenímvovýrokuI.uložilodporcovipovinnosťumožniť
navrhovateľovi do 10 dní od doručenia uznesenia súdu prvej inštancie v sídle odporcu v čase od 10,00
hod. do 12,00 hod. nahliadnuť a vyhotoviť si kópie dokumentov: peňažný denník za r. 2023 a r. 2024,

pokladničná kniha za r. 2023 a r. 2024, inventarizácia pokladne za r. 2023 a r. 2024, zoznam bankových
účtov s jednotlivými pohybmi na účtoch v r. 2023 a r. 2024 a inventarizácia majetku za r. 2023 a r. 2024.
VýrokomII.rozhodol,ženavrhovateľmánároknanáhradutrovkonaniaprotiodporcovivrozsahu100%.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie uvedené v odseku 1. tohto uznesenia. V návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia navrhovateľ uviedol, že je spoločníkom odporcu (s obchodným podielom o veľkosti 25 %)
a vykonával funkciu konateľa odporcu do 8.10.2020. Navrhovateľ tvrdil, že od začiatku r. 2023 mu
nie sú zo strany odporcu poskytované žiadne informácie o ekonomickom stave, činnosti a vnútorných
procesoch odporcu a nie je mu umožnené nahliadať do účtovnej dokumentácie odporcu v dostatočnom
rozsahu k určeniu ekonomickej a finančnej situácie a určeniu stavu jeho hospodárenia vo vzťahu
k prognóze hospodárskeho výsledku na ďalšie obdobie. Poukazujúc na ust. §§ 13 ods. 1, 2; 122

ods. 1, 2; 133 ods. 1; 135 ods. 1; 135a ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len „Obchodný zákonník“) a čl. 6 bodu 1, čl. 10 bodu 3 stanov odporcu navrhovateľ uviedol, že
má obavu, že u odporcu dochádza k neodbornému hospodáreniu s aktívami alebo k preskupovaniu
a presmerovaním aktív, a k tlmeniu podnikateľskej činnosti, čím dochádza k poškodzovaniu práv
jedného alebo viacerých spoločníkov odporcu. Po opakovaných osobných neúspešných pokusoch
uplatnenia práv spoločníka písomne požiadal odporcu o poskytnutie informačnej súčinnosti. Vo výzve

zo dňa 28.11.2024 žiadal písomnú informáciu o prehľade o zmluvných vzťahoch, v ktorých je odporca
zmluvným partnerom s uvedením subjektov zmluvného vzťahu, predmetu zmluvného vzťahu, odmene/nákladoch a doby trvania zmluvného vzťahu, ďalej účtovnú dokumentáciu vrátane uvedenia osoby,
ktorá je poverená vedením účtovníctva, osobitne prehľad záväzkov pohľadávok odporcu, informáciu
o hroziacich škodách, udelených plnomocenstvách, povereniach na zastupovanie spoločnosti a iné

dôležité informácie s upozornením, že od 1.1.2023 nie sú navrhovateľovi poskytované žiadne informácie
o ekonomickom stave činnosti a vnútorných procesoch odporcu. Odporca odpovedal oznámením zo dňa
5.12.2024, v ktorom sprístupnil navrhovateľovi zoznam leasingových a úverových zmlúv, neschválenú
účtovnú závierku za r. 2023 a hlavnú knihu za obdobie 1-10/2024. Navrhovateľ argumentoval, že
sa jedná o minimum poskytnutej dokumentácie v rámci splnenia práva spoločníka na informácie,

z ktorej nie je možné vytvoriť si dostatočný obraz o ekonomickom stave spoločnosti, teda odporca
vyhovel právu spoločníka na informácie nedostatočne. Navrhovateľ preto opakovane žiadal odporcu o
doplnenie údajov žiadosťou o zaslanie zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 9.12.2024
a poskytnutie alternatívnej možnosti sprístupnenia požadovaných informácií. Na opakovanú výzvu
navrhovateľa reagoval odporca oznámením zo dňa 13.2.2025, v ktorom uviedol, že k porušeniu práv
spoločníka na poskytnutie informácií nedochádza a upozornil navrhovateľa na možný šikanózny spôsob

výkonu práva spoločníka na informácie. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že k získaniu prehľadu o
hospodárení spoločnosti by mal mať k dispozícii minimálne kompletnú účtovnú závierku, hlavnú knihu,
účtovný denník, inventarizáciu účtov, zmluvy, zápisnice z rokovaní orgánov spoločnosti, iné základné
listiny týkajúce sa spoločnosti a zároveň by mu malo byť umožnené nahliadať do prvotných dokladov
spoločnosti v originálnom i aktuálnom znení, ak o to žiada. Poukázal, že ani jedna z účtovných závierok

za r. 2023 a r. 2024 nebola schválená. Dôvodil, že zo strany odporcu dochádza od začiatku r. 2023
k porušovaniu jeho práv minimálne v rozpore s ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, čl. 6
spoločenskej zmluvy odporcu, a to v súvislosti s porušovaním povinností konateľov odporcu v zmysle §§
135 ods. 1, 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a čl. 10 bodu 3 spoločenskej zmluvy odporcu. Mal za
to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť závažná a značná neodstrániteľná

škoda. Tvrdil, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu práv
odporcu, ale naopak k nahradeniu opomenutej zákonnej povinnosti sprístupniť spoločníkovi informácie
o záležitostiach spoločnosti. Argumentoval, že na základe odôvodnenej obavy z jeho strany zo vzniku
neodvrátiteľnej škody spoločníkom odporcu, ktorá je preukázaná výrazným poklesom hospodárskeho
výsledku odporcu z verejne dostupných účtovných závierok odporcu za r. 2023 a r. 2024, je daná potreba

bezodkladnej úpravy pomerov ako predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“). Dodal, že v prípade
nenariadenia neodkladného opatrenia hrozí reálne sťaženie, respektíve znemožnenie ďalšieho výkonu
práv spoločníka.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. §§ 122 ods. 1, 2, 3; 135 ods. 1; 135a ods. 1
Obchodného zákonníka a podľa §§ 324 ods. 1, 3; 325 ods. 1, 2 písm. d); 326 ods. 1, 2; 328 ods. 1, 2;
329 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že navrhovateľ hodnoverne osvedčil, že je spoločníkom odporcu
s obchodným podielom vo výške 25 %, čo vyplýva z informatívneho výpisu z obchodného registra. Z
tohto postavenia mu prislúcha právo na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo nahliadať do

jej dokladov podľa § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a podľa čl. 6 spoločenskej zmluvy odporcu.
Ide o základné právo, ktoré mu umožňuje chrániť svoje majetkové záujmy ovplyvňované hospodárením
spoločnosti.

4. Z predložených listín súdu prvej inštancie vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal výkonu svojho

práva na informácie, na čo mu odporca poskytol údaje, ktoré neumožňujú vytvoriť si ucelený obraz o
hospodárení spoločnosti. Navrhovateľovi bol sprístupnený zoznam leasingových a úverových zmlúv,
neschválená účtovná závierka za r. 2023 a hlavná kniha za obdobie 1-10/2024. Takto obmedzený rozsah
informácií nezodpovedá podľa súdu prvej inštancie právam spoločníka podľa § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka ani povinnosti konateľov informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

5. Súd prvej inštancie mal hodnoverne osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami, ktorá sa zakladá na skutočnosti vyplývajúcej z účtovnej závierky odporcu za obdobie r. 2023
a r. 2024, teda na výraznom poklese hospodárskeho výsledku v r. 2023 na sumu 149.416,- eur oproti
predchádzajúcemu obdobiu 459.993,- eur, a následnému poklesu v r. 2024 na sumu – 330.762,- eur

oproti predchádzajúcemu obdobiu 149.416,- eur. Dospel k záveru, že takáto zmena spolu s tvrdenou
neexistenciou schválenej účtovnej závierky za r. 2023 a 2024 odôvodňuje obavu navrhovateľa zo
vzniku značnej škody na hodnote jeho obchodného podielu a z obmedzenia možnosti uplatniť ďalšie
práva spoločníka, najmä práva domáhať sa náhrady škody voči konateľom podľa § 135a Obchodnéhozákonníka. Argumentoval, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by navrhovateľovi hrozilo reálne
znemožnenie výkonu jeho práv, čo je v rozpore s princípom ochrany spoločníka vyplývajúcim z
Obchodného zákonníka. Dodal, že nariadením opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv

odporcu, nakoľko povinnosť sprístupniť doklady navrhovateľovi vyplýva zo zákona a spoločenskej
zmluvy.

6. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ domáhal sprístupnenia peňažného denníka, pokladničnej
knihy, inventarizácie pokladne, zoznamu bankových účtov s pohybmi a inventarizácie majetku za r. 2023

a 2024. Podľa súdu prvej inštancie ide o základné účtovné doklady nevyhnutné na riadne posúdenie
hospodárenia spoločnosti, jej likvidity a nakladania s majetkom. Peňažný denník a pokladničná kniha
dokumentujú hotovostné operácie, inventarizácia pokladne a majetku preukazuje stav aktív a ich
zmeny, a zoznam bankových účtov s pohybmi umožňuje kontrolu finančných tokov vrátane prípadného
neprimeraného zaťaženia spoločnosti. Bez prístupu k týmto dokladom navrhovateľ nemôže podľa
súdu prvej inštancie overiť, či nedošlo k porušeniu povinností konateľov podľa § 135 a § 135a

Obchodného zákonníka ani uplatniť nároky na náhradu škody v mene spoločnosti, a to v súvislosti s
preukázaným zhoršením hospodárskeho výsledku spoločnosti v rokoch 2023 a 2024. Preto považoval
sprístupnenie uvedených dokumentov za primerané a nevyhnutné na ochranu práv navrhovateľa.
Pri rozhodovaní vychádzal aj zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Obdo/21/2019 (R 44/2019), podľa ktorého je nevyhnutné, aby spoločník mal prístup k účtovným

dokladom spoločnosti, ak má uplatňovať svoje nároky voči konateľom alebo kontrolovať nakladanie
s majetkom spoločnosti, pričom však právo spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov
spoločnosti nie je neobmedzené a podlieha určitým limitom.

7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh je dôvodný, a preto

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi nahliadnuť do
požadovaných dokladov v rozsahu uvedenom vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia, v lehote
do desiatich dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1 CSP

tak, že navrhovateľovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP. Namietal, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie

neodkladného opatrenia, a teda neboli splnené zákonné predpoklady pre vydanie napadnutého
uznesenia. Mal za to, že napadnutým uznesením bolo značne a neprimerane zasiahnuté do jeho práv
bezriadnehomeritórnehoprejednaniaveci.Tvrdil,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianemá
ani len náležitosti v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP, pretože z neho nie je zrejmé, že v čom spočíva
potreba neodkladnej úpravy pomerov, absentuje opis skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku. Mal za to, že navrhovateľ neosvedčil svoje tvrdenia, práve naopak, preukázal nimi to,
ženiesúsplnenépodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia.Dodal,žezjudikatúryjezrejmé,že
pasívne legitimovaným je odporca, a teda obchodná spoločnosť a nie jej konatelia, avšak navrhovateľom
preukázané výzvy na poskytnutie informácií sú adresované fyzickým osobám ako konateľom a nie
obchodnej spoločnosti. Už len z toho považoval za zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal, že by žiadal o

poskytnutie informácií od správneho subjektu (od obchodnej spoločnosti, v ktorej ako spoločník pôsobí),
ale žiadal ich od fyzických osôb ako konateľov.

10. Ďalej odporca v odvolaní zdôraznil, že navrhovateľ sa mal svojho nároku domáhať žalobou vo veci
samej, teda v riadnom konaní, a nie cez neodkladné opatrenie, čo je neprípustné a nesprávne, pretože

na to nie sú splnené zákonné podmienky už z povahy veci, k čomu došla aj rozhodovacia prax súdov.
V tejto súvislosti rozsiahlo citoval rozhodnutia odvolacích súdov (Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
1Cob/6/2025 zo dňa 27.2.2025 a sp. zn. 2Cob/113/2022 zo dňa 4.10.2022, Krajského súdu v Trnave,
sp. zn. 32Cob/53/2021 zo dňa 18.11.2021), z ktorých vyplýva, že samotné tvrdenie navrhovateľa
o porušovaní povinnosti v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka zo strany štatutárnych

orgánov odporcu nemožno vyhodnotiť ako naplnenie jednej z kumulatívnych podmienok nariadenia
neodkladného opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Účelom neodkladného opatrenia
je totiž okamžitý zásah súdu, potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a
naliehavá. Neodkladné opatrenie nenahrádza žalobu vo veci samej, môže ju síce konzumovať, alenariadiťhomožnoibazasplneniauvedenýchzákonnýchpredpokladov.Spodanímnávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia a s podaním žaloby vo veci samej nespája zákon tie isté zákonné náležitosti.
Odporca preto tvrdil, že navrhovateľ sa mal svojho domnelého nároku domáhať žalobou vo veci samej,

teda v riadnom konaní, a nie cez neodkladné opatrenie. Mal za to, že práva navrhovateľa nie sú
nijako ohrozené, pretože mu boli poskytnuté tie informácie, na poskytnutie ktorých mal nárok. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia považoval za šikanózny a neopodstatnený, pričom argumentoval,
že spoločník nemá nárok na poskytnutie tých informácií, o ktoré navrhovateľ žiada.

11. Napokon odporca poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.5.2019, ktoré je zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 (R 44/2019), v ktorom dovolací súd konštatoval, že
nemožno dospieť k záveru, že oprávnenie spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122
ods. 2 Obchodného zákonníka je koncipované rovnako široko, ako je to v prípade oprávnenia členov
dozornej rady. Tento záver platí aj vtedy, ak spoločnosť nemá dozornú radu zriadenú. Na spoločníka

spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemá zriadenú dozornú radu, neprechádzajú oprávnenia,
ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti (§ 138 ods. 1 Obchodného
zákonníka), resp. jej jednotlivým členom (§ 138 ods. 2 Obchodného zákonníka). Uzavrel, že sa nemožno
domáhať nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s tým, ktorého sa možno
domáhať vo veci samej klasickou žalobou na plnenie (právnej povinnosti vyplývajúcej spoločnosti z

ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka voči jej spoločníkom) podľa ust. § 137 písm. a) CSP, čo sa
plne vzťahuje na návrh žalobcu v tejto veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutéuzneseniesúduprvejinštancietak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietne
a odporcovi prizná nárok na náhradu trov konania.

12. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu, ktoré mu bolo doručené dňa 21.12.2025, nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu je dôvodné.

14. Odvolací súd považuje za podstatné primárne poukázať, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP). Úlohou
súdu pri rozhodovaní o takomto návrhu je individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa
nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov a či sú splnené aj
ostatné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie a s prijatými závermi sa v odôvodnení rozhodnutia
dôsledne vysporiadať, berúc pritom na zreteľ i to, že takýmto neodkladným opatrením sa de facto

prejudikuje meritórne rozhodnutie a upravia sa pomery strán sporu predčasne bez toho, aby súd pristúpil
k vykonaniu dokazovania podľa hlavy štvrtej Civilného sporového poriadku.

15. Z odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie vzhliadol potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia vo výraznom poklese hospodárskeho výsledku odporcu od roku 2023,

pričom dôvodil, že rozsah informácií, ktoré navrhovateľovi odporca na základe jeho žiadostí poskytol,
nezodpovedá právam spoločníka podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka ani povinnosti konateľov
informovaťspoločníkovozáležitostiachspoločnosti.Doklady,ktorénavrhovateľneodkladnýmopatrením
žiadal sprístupniť sú podľa súdu prvej inštancie základnými účtovnými dokladmi nevyhnutnými na riadne
posúdenie hospodárenia odporcu, jeho likvidity a nakladania s majetkom. Súd prvej inštancie dospel

preto k záveru, že bez prístupu k týmto dokladom navrhovateľ nemôže overiť, či nedošlo k porušeniu
povinností konateľov podľa § 135 a § 135a Obchodného zákonníka ani uplatniť nároky na náhradu škody
v mene spoločnosti, a to v súvislosti s preukázaným zhoršením hospodárskeho výsledku spoločnosti
v rokoch 2023 a 2024. Z uvedených dôvodov považoval sprístupnenie dokumentov za primerané a
nevyhnutné na ochranu práv navrhovateľa a návrhu vyhovel.

16. Ťažiskovou argumentáciou odporcu v odvolacom konaní bolo, že navrhovateľ sa mal svojho nároku
domáhať žalobou vo veci samej, teda v riadnom konaní, a nie cez neodkladné opatrenie.17. Odvolací súd udáva, že neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je
na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne
a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia

bol ohrozený. Pri rozhodovaní o takomto návrhu musí preto byť osvedčený hmotný nárok, ktorého
ochrany sa navrhovateľ domáha a rovnako tak musia byť osvedčené aj skutočnosti odôvodňujúce
bezodkladnúpotrebuúpravypomerovmedzistranami.Osvedčenieskutočností,odôvodňujúcnariadenie
neodkladného opatrenia sa pritom posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín.

18. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie
odklad. Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku upúšťa od dovtedajšej koncepcie predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami, súd neuloží povinnosť navrhovateľovi podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Zákonná úprava tak pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný

s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP).

19. Odvolací súd posúdil všetky navrhovateľom uvádzané skutkové i právne argumenty týkajúce
sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany jeho nárokov a potreby okamžitého zásahu súdu
za účelom úpravy vzájomných faktických a právnych vzťahov navrhovateľa a odporcu navrhovaným

spôsobom a dospel k záveru, že tieto aj s ohľadom na odvolacie námietky odporcu neosvedčujú potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia.

20. Odvolací súd považuje za významné, že navrhovateľom tvrdený a osvedčený stav trvá od roku
2023 a jedná sa teda o dlhodobý stav, ktorého nápravy sa navrhovateľ návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia domáha až po viac ako dvoch rokoch od jeho vzniku. Preto v tomto prípade
nemožno podľa odvolacieho súdu hovoriť o splnení požiadavky bezprostredne ohrozeného práva
navrhovateľa neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu takto podaný návrh nemôže sledovať podstatu
inštitútu neodkladného opatrenia ako takého. Na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade
nepostačuje tvrdenie navrhovateľa, že výrazným poklesom hospodárskeho výsledku odporcu z verejne

dostupných účtovných závierok odporcu za r. 2023 a r. 2024 je daná potreba bezodkladnej úpravy
pomerov ako predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP. Právo
navrhovateľa nahliadnuť do dokladov spoločnosti vyplývajúce z ust. § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka podľa odvolacieho súdu nedosahuje naliehavú mieru potreby úpravy, aby bolo nevyhnutné na
vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie konzumujúce vec samú, teda rozhodnúť

prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti v rámci
súdnych rozhodnutí. S poukazom na uvedené považuje odvolací súd za dôvodné prisvedčiť odporcovi,
že navrhovateľ sa mal svojho nároku domáhať žalobou vo veci samej, teda v riadnom konaní a nie cez
neodkladné opatrenie.

21. Účelom neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nebola len dočasná úprava pomerov
sporových strán, ale navrhované neodkladné opatrenie malo byť konečným rozhodnutím, ktorého
nariadením by bola odporcovi uložená povinnosť umožniť navrhovateľovi nahliadnuť a vyhotoviť si
kópie navrhovateľom špecifikovaných dokumentov, ktoré splnenie povinnosti odporcu by už nebolo
predmetom meritórneho súdneho konania. Pritom podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa
reálne ohrozené. Navrhovateľ neosvedčil v intenzite potrebnej pre účely úspechu v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia existenciu takého správania odporcu, ktoré by viedlo k presvedčeniu
o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľom nebolo teda podľa
odvolacieho súdu osvedčené, že navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym

prostriedkom na predídenie v návrhu opísanej ujmy navrhovateľovi. V tejto súvislosti odvolací súd
dodáva, že považuje za podstatné prihliadať na to, že inštitút neodkladného opatrenia konzumujúceho
vec samú, je výnimočný inštitút civilného konania, z ktorého dôvodu je použiteľný výlučne len tam, kde
je jediným reálne fungujúcim prostriedkom.

22. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu záveru, keď považoval za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania predsúdom prvej inštancie nepriznal (odporcovi v konaní pred súdom prvej inštancie podľa obsahu spisu
trovy konania nevznikli).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

24. Záverom odvolací súd len na okraj k postupu súdu prvej inštancie poznamenáva, že pokiaľ nariadi
neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samú a nerozhodne o jeho časovom obmedzení, má
osobitným výrokom poučiť stranu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že
môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených (§ 337 ods. 1 CSP). V rámci
tohto osobitného výroku súd prvej inštancie uvedie strany a predmet konania vo veci samej tak, aby sa
mohla poučená strana efektívne domáhať prípadnej procesnej obrany (§ 337 ods. 2 CSP). Z odvolaním

napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie túto svoju povinnosť opomenul.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :
0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).