Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125012877
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125012877.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 11. februára 2026 v Košiciach, v trestnej veci odsúdeného A. A., pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr.zák, § 20 Tr. zák. v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 31PP/47/2025

zo dňa 18.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. zamieta sťažnosť odsúdeného A. A..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 31PP/47/2025 zo dňa 18.11.2025 podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. zamietol žiadosť odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Svätuše, prechodne bytom
C. X, B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Mestského súdu Košice sp. zn. 6T/38/2022 zo dňa 18.09.2024.

Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok,odsúdenýústnedozápisniceoverejnomzasadnutízahlásilsťažnosť,ktorú bližšiepísomne
neodôvodnil.

Krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia
a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 6T/38/2022 zo dňa
18. 09. 2024 bol odsúdenému podľa § 405b odsek 1 Tr. por. v dôsledku zániku trestnosti prečinu

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g)
Tr. zák., zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 6T/38/2022 zo dňa
30.11.2022 týkajúci sa A. A. a podľa § 42 odsek 1 Tr. zák., § 41 odsek 1 Tr. zák., § 364 odsek 1 Tr. zák., §
38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. (§37 písm. h), písm. m) Tr. zák.) mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnástich) mesiacov so zaradením do stredného stupňa stráženia a predpokladaný
koniec trestu je stanovený na deň 13.03.2026.

Zo spisového materiálu je tiež zrejmé, že odsúdený A. A. dňa 17.09.2025 doručil mestskému súdu
žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú odôvodnil tým, že ústav
v ktorom vykonáva trest odňatia slobody jeho prepustenie neodporúčal, napriek tomu, že bol viackrát
disciplinárne odmenený a odôvodnil to iba jeho kriminálnou minulosťou. Uviedol, že po jeho prípadnom
prepustení bude bývať s priateľkou a jej deťmi na adrese D. E. XXX, B.. Ďalej poukázal na to, že má

zabezpečenú prácu vo firme F. s.r.o. , G. XX, B.. Odsúdený má za to, že splnil materiálne ako aj formálne
podmienky a žiadal mestský súd, aby ho za primeraných podmienok prepustil na slobodu.Správne postupoval mestský súd, keď po doručení žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu nariadil vo veci verejné zasadnutie, na ktorom odsúdeného vypočul, oboznámil sa s

obsahom spisového materiálu a rozhodol o tejto žiadosti.

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa správne poukázal na ustanovenie § 66 ods.
1 písm. a) Tr.zák., ako aj na hodnotenie odsúdeného A. A. ústavom na výkon trestu odňatia slobody,
v ktorom vykonáva trest odňatia slobody. Krajský súd z hodnotenia zistil, že odsúdený aj keď je na

podmienky výkonu trestu adaptovaný a dokáže si aj na základe opakujúcich sa pobytov vo výkone
trestu odňatia slobody svoje povinnosti spravidla plniť, je priebežne zaradzovaný na rôzne pracoviská
a bol disciplinárne dvakrát odmenený, napriek tomu je jeho resocializačná prognóza menej priaznivá
a riziko sociálneho zlyhania je vysoké z dôvodov opakovaného páchania rôznorodej trestnej činnosti.
Ústav odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom a uložením primeraných obmedzení a povinností.

Z odpisu registra trestov mal aj krajský súd preukázané, že odsúdený bol doposiaľ 17-krát
súdne trestaný, z toho deväťkrát nepodmienečne, pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom ani tieto
predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného potrebný výchovný vplyv a neodradili ho od páchania
ďalšej trestnej činnosti. Odsúdený od protiprávneho konania neupustil, čo nasvedčuje jeho negatívnemu

postoju k dodržiavaniu spoločenských noriem.

K argumentom odsúdeného krajský súd navyše dodáva, že pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody majú byť splnené kumulatívne tri podmienky, a to v rozsahu uvedenom v § 66
ods.1 Tr. zák., formálna, aby odsúdený vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálna, aby

odsúdenýplnenímsvojichpovinnostíasvojímsprávanímpreukázalpolepšenieatiež,žeodnehomožno
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má aj sťažnostný súd za to, že odsúdený spĺňa podmienky na
podmienečné prepustenie len čiastočne, a to iba vzhľadom na vykonanie zákonom stanovej dĺžky trestu

a tiež jeho plnením povinností a správaním sa vo výkone trestu. Ak by mal súd brať v úvahu len tieto
faktory, podmienečné prepustenie by prichádzalo do úvahy, avšak pri rozhodovaní musí súd prihliadať aj
na ďalší predpoklad podmienečného prepustenia, a to, že od odsúdeného po jeho prepustení na slobodu
možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Zo zistených skutočností vyplýva, že
predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného výchovný vplyv v tej miere, aby sa v budúcnosti

nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti.

Aj podľa názoru sťažnostného súdu je správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu skôr
prispôsobením sa podmienkam výkonu trestu ako prejavom výraznejšieho polepšenia sa odsúdeného.
Takéto správanie odsúdeného nemožno považovať za dôkaz zásadnej zmeny osobnosti, najmä

vzhľadom na vysoký počet vykonaných trestov odňatia slobody. Z tohto dôvodu aj sťažnostný súd dospel
k záveru, že hodnotenie správania vo výkone trestu síce napĺňa kritérium materiálneho polepšenia
podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., avšak nemožno nesúhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že zo strany
odsúdeného ide o účelový model správania vo výkone trestu, čo dokazuje aj skutočnosť, že odsúdený už
bol v minulosti niekoľkokrát podmienečne prepustený a aj napriek tomu sa opakovane dopúšťal ďalšej

trestnej činnosti.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa
naúčeltrestu(ktomuporovnajuznesenieÚstavnéhosúduSRč.k.IV.ÚS53/08-12).Jepotrebnévziaťdo

úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní
musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že
odsúdený povedie v budúcnosti riadny život na slobode s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pri
rozhodovanísatiežsledujeajto,abydosiahnutýstupeňnápravybolposudzovanýnielenpodľachovania
sa odsúdeného a jeho pomeru k práci vo výkone trestu, ale tiež so zreteľom na to, či sa odsúdený

zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti, pre ktorú
bol odsúdený.Z uvedeného je zrejmé, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu,
je potrebné zohľadniť nielen stav podmienok ku dňu rozhodnutia podľa § 66 ods.1 a nasl. Tr. zák., ale
rovnako aj okolnosti súvisiace s trestnou činnosťou, odpis registra trestov, hodnotenia ústavu na výkon

trestu odňatia slobody a pod.

Záverom krajský súd dodáva, že podmienečné prepustenie nie je nárokom odsúdeného po uplynutí
zákonom stanoveného času na prepustenie na slobodu, ale právom štátu a prejav dôvery v ďalšie
správanie odsúdeného, že výkon trestu mal na neho dostatočne preventívno - výchovný vplyv a v

budúcnosti povedie k riadnemu vedeniu života. Tento materiálny predpoklad však ani odvolací súd
nemal preukázaný, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že odsúdený má sklon k páchaniu trestnej činnosti
a tým je odôvodnený záver, že existuje vysoké riziko recidívy, a preto nemožno u odsúdeného dôvodne
predpokladať, že v budúcnosti povedie na slobode riadny život.

Krajský súd v ďalšom poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia mestského súdu, s ktorými sa v

plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa
§ 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.