Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200114
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200114.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: Mgr. Roman Die a Mgr. Marián Haladej, v právnej veci žalobcu:
Združenie domových samospráv, o.z. (zainteresovaná verejnosť), so sídlom Rovniankova 1667/14,
851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,
proti žalovanému: Okresný úrad Prešov – odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so
sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Mesto Prešov,
Mestský úrad Prešov, Odbor územného rozvoja, architektúry a výstavby, so sídlom Hlavná 73, 080

01 Prešov; 2/ Futbal Tatran Aréna, s.r.o., so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, kvalifikovane právne
zastúpený advokátkou: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, so sídlom Zimná 62, 052 01 A. B. C. a
3/ D. E., bytom D. XX, XXX XX E., vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
PO-OCDPK-2022/001737-14 z 03.01.2022 o povolení zmeny stavby pred dokončením, ako aj jemu
predchádzajúceho administratívneho postupu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom 1/ až 3/ nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 02.03.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OCDPK-2022/001737-14
z 03.01.2022, ako aj ním potvrdeného rozhodnutia Mesta Prešov - špeciálneho stavebného úradu (ďalej
len „stavebný úrad“) č. SÚ/9090/145760/2020-Sf/155 z 02.11.2020, vo veci rozhodnutia o zmene stavby
pred dokončením pre stavbu „Štadión - Futbal F. G. dopravné stavby SO 60, SO 61, SO 62, SO 67“ (ďalej

len „dotknutá stavba“); ako aj ich zrušenia pre nezákonnosť, vrátenia veci stavebnému úradu na ďalšie
konanie a priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej
tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce

Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené zákonnému
senátu „6S.“

Administratívne konanie3. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, podľa projektu k žiadosti o povolenie
zmenystavbypreddokončením,nasledujúcacharakteristikastavebnýchobjektov(SO)dotknutejstavby:

* SO 60 - spevnené plochy:
-prepojovaciakomunikácia(komunikácia2)zozápadnejstranyhlavnejtribúnymedziul.H.ajestvujúcou
komunikáciou 1 na severnej strane - bude prepájať dopravné napojenie dvoch vjazdov/výjazdov do/
z podzemného parkoviska a vjazd/výjazd do/z parkoviska pre autobusy, parkoviska pre rozhodcov
a delegátov, parkoviska pre verejnosť; jej dĺžka bude 163,10 m a šírka väčšinou 6,9 m; odôvodnenie

povrchu navrhnuté odvodňovacími žľabmi s mrežou svetlej šírky 0,2 m; konštrukčné vrstvy prepojovacej
komunikácie - betónová dlažba; cementová malta; podkladný betón; štrkodrva.
- úprava jestvujúcej komunikácie na severnej strane (komunikácie 1) – táto komunikácia mala aktuálne
šírku 4,5 m, mala sčasti asfaltový kryt a sčasti bola z drobnej drte, jej stav je konštrukčne aj šírkovo
nevyhovujúci, preto sa plánuje jej vybúranie a zhotovenie novej konštrukcie pričom jej dĺžka bude 129,54
m, šírka od 6,5 m do 13,0 m; ohraničenie bude riešené betónovým cestným obrubníkom vyvýšeným o 8

cm; odôvodnenie je uvažované do navrhovaných uličných vpustí.
- parkoviská - pre autobusy (pozdĺžne parkovanie), pre rozhodcov a delegátov (kolmé parkovanie) a
pre verejnosť (kolmé parkovanie) napojené na komunikáciu 2 – ich konštrukcia a odvodnenie budú
rovnaké ako u prepojovacej komunikácie.
- stojiská pre bicykle.

- nástup na juhovýchodnej strane – jedná sa o rozptylovú plochu medzi turniketmi a prepojovacou
komunikáciou; jej konštrukčné vrstvy - betónová dlažba, cementová malta, podkladový betón, štrkodrva;
odvodnenie je uvažované na ul. Bjornsonovu resp. na komunikáciu 1.
- plocha pre komunálny a separovaný odpad.
* SO 61 - parkovisko Čapajevova – s kapacitou 192 kolmých parkovacích miest z toho 10

parkovacích miest pre telesne postihnutých; konštrukčné vrstvy parkovacích miest – zatrávňovacia
dlažba a štrkopiesok; bude napojené na upravenú existujúcu obslužnú komunikáciu na severnej
strane štadióna a na ul. Mlynskú a jeho súčasťou bude aj prístupová komunikácia zo štyrmi vetvami
o šírke 6,0 m; konštrukčné vrstvy prístupovej komunikácie - asfaltový betón strednozrný, asfaltový
betón hrubozrnný, asfaltový infiltračný postrek, štrkodrva a štrkodrva fr. 0 - 32; ohraničenie prístupovej

komunikácie od parkovacích miest bude zapusteným záhonovým obrubníkom; navrhované odvodnenie
parkoviska a prístupovej komunikácie navrhuje sa vsakovaním do terénu (do podložia), jednotlivé
parkovacie stojiská budú oddelené prostredníctvom značkovacích kameňov červenej farby a otvory
v zatrávňovacej dlažbe budú vyplnené drobným kamenivom, v parkovisku sa navrhované výsadbové
misy s výsadbou vzrastlých stromov; stavebný objekt zahŕňa aj chodník od zastávky MHD o šírke

2,0 m napojený na už jestvujúci chodník s konštrukčnými vrstvami - betónová dlažba, pieskové lôžko,
štrkopiesok a s odvodnením do zelene medzi chodníkom a parkoviskom.
* SO 62 - úprava parkoviska Bjornsonova - aktuálne parkovisko je potrebné upraviť zhotovením nového
asfaltového krytu a realizáciou nového dopravného značenia; úprava bude realizovaná odfrézovaním
jestvujúceho asfaltového krytu a po aplikácii asfaltového postreku sa uloží nová vrstva asfaltového

betónu, takže jeho konštrukčnými prvkami budú - asfaltový betón a asfaltový spojovací postrek;
odôvodnenie je navrhované ako doposiaľ, t.j. do jestvujúcej uličnej vpuste.
* SO 67 - vnútorná komunikácia - bude nadväzovať na komunikáciu 1 a bude vedená vo
vnútornej – uzatvorenej časti štadióna; jej dĺžka bude 327 m a šírka premenlivá vzhľadom na pôdorys
tribún; jej konštrukčné vrstvy budú - betónová dlažba SIKO, pieskové lôžko, štrkodrva a štrkodrva fr.

0 – 32; ohraničená bude z jednej strany tribúnami a z druhej strany opornými múrmi; jej súčasťou je
aj plocha pri predaji lístkov, ktorej konštrukčné prvky budú - betónová dlažba SIKO, pieskové lôžko a
štrkodrva; odvodnenie vnútornej komunikácie a ostatných plôch je uvažované vsakovanie do podložia
cez špáry medzi jednotlivými kusmi dlažby Siko.

4. Žiadosťou doručenou stavebnému úradu 30.06.2020 žiadateľ - Futbal Tatran Aréna, s.r.o. (ďalej
len „stavebník“) písomnou žiadosťou žiadal o vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby
pred dokončením, mimo iné aj na zmenu stavebných objektov (SO) - 60, 61 62 a 67 ohľadne, ktorých
bolo vydané stavebné povolenie č. SÚ/8635/2018-Sf/148 z cit. „01.10.2020.“ (podľa admin. spisu má byť
správny dátum „01.10.2018“, pozn. správneho súdu) - zmena povolenej stavby sa mala týkať vyňatia

z objektovej stavby podzemného parkoviska s 266 stojiskami a následného rozšírenia počtu stojísk
na parkovisku na Čapajevovej ulici z pôvodných 211 na 219 stojísk.5. * Z administratívneho spisu vyplýva, že pôvodná stavba „Futbal Tatran aréna v Prešove“ vrátane
všetkých jej stavebných objektov bola posudzovaná v zisťovacom konaní v roku 2017 výsledkom,
ktorého bolo rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia

ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-PO-
OSZP3-2017/28197-22/ZM zo 06.11.2017 so záverom, že táto činnosť, t.j. realizácia tejto stavby, sa
nebude posudzovať podľa zákona o EIA (zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie).
* Zmena navrhovanej činnosti „Futbal Tatran aréna v Prešove“ spočívajúca v tom, že sa nebude

realizovať podzemné parkovisko stavby a rozšíri sa počet parkovacích stojísk z 211 na 219 v rámci
parkoviska Čapajevova, bola posúdená v zisťovacom konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie
okresného úradu č. OU-PO-OSZP3-2019/010946-19/ZM z 02.07.2019, podľa ktorého sa táto zmena
navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa zákona o EIA s tým, že okresný úrad súčasne určil
navrhovateľovi činnosti nasledovné podmienky na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné
prostredie cit.

„1.BudovanieparkovacíchmiestakomunikáciínavrhnúťvsúladespríslušnýminormamiSTN,vonkajšie
parkovacie plochy budú mať retenčné dlažby.
2. Vody z retenčnej nádrže používať na zavlažovanie zatrávnených plôch v areáli Futbal Tatran arény
v Prešove.
3. V rámci sadových úprav realizovať verejne prístupný park s vodným prvkom, výsadbu drevín riešiť

formou vzrastlých stromov.
4. Prevádzkovateľ zabezpečí počas konania podujatí na štadióne dostatočný počet parkovacích miest,
ktoré budú na existujúcich parkovacích plochách na území mesta Prešov a budú figurovať ako záchytné
parkoviská.
5. Vypracovať modulový prípad riešenia vzťahov mobility za predpokladu plnej obsadenosti štadióna.“

* Podľa v administratívnom spise sa nachádzajúceho záväzného stanoviska okresného úradu č. OU-
PO-OSZP3-2020/050356-02 predloženého do konania stavebného úradu o povolení zmeny dotknutej
stavby pred dokončením v rozsahu SO 60, SO 61, SO 62, SO 67 a SO 66 cit. „... návrh na začatie
konania vo veci zmeny stavby pred dokončením na stavbu „Štadión – Futbal F. G. - dopravné stavby“
v katastrálnom území E., je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzoval vplyvov,

rozhodnutím zo zisťovacieho konania, vydaným Okresným úradom Prešov, odborom starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-
PO-OSZP3-2019/010946-19/ZM zo dňa 02.07.2019 a s jeho požiadavkami vo vzťahu k navrhovanej
činnosti, ktoré bolo potrebné zohľadniť v procese konania na vydanie povolenia podľa osobitných
predpisov.“ V ďalšom okresný úrad konštatoval, že pre účely vydania tohto záväzného stanoviska mu

boli predložené okrem návrhu na zmenu stavby pred dokončením aj, písomné vyhodnotenie spôsobu
zapracovania podmienok určených v rozhodnutí EIA z 02.07.2019 a projektová dokumentácia zmeny
stavby pred dokončením. Podľa popisu navrhovanej činnosti zmeny stavby pred dokončením, bol
výpočet počtu parkovacích miest ku kapacite navrhovanej budovy zrealizovaný v zmysle STN 73
6110/Z s tým, že požadovaná kapacita parkovacích miest je zabezpečená kombináciou doplnenia

a úpravy existujúcich nadzemných parkovísk na Bjornsornovej a Čapajevovej ulici a využitie existujúcich
parkovísk v dochádzkovej vzdialenosti do 1500 m od štadióna s tým, že nadzemné parkovacie plochy
budú zabezpečovať retenciu dažďových plôch; na parkovisku na Čapajevovej ulici (SO 61) sa navrhuje
219 parkovacích stojísk s retenčnou dlažbou. Okresný úrad sa v záväznom stanovisku súčasne
vyjadroval ohľadne splnenia/nesplnenia podmienok stanovených vyššie označeným rozhodnutím EIA z

02.07.2019 a to nasledovne cit.:
„1.BudovanieparkovacíchmiestakomunikáciínavrhnúťvsúladespríslušnýminormamiSTN,vonkajšie
parkovacie plochy budú mať retenčné dlažby - podmienka splnená (Sprievodná správa SO 60, SO 61,
SO 62).
2. Vody z retenčnej nádrže používať na zavlažovanie zatrávnených plôch v areáli Futbal Tatran arény

v Prešove - podmienka splnená (SO 35).
3. V rámci sadových úprav realizovať verejne prístupný park s vodným prvkom, výsadbu drevín riešiť
formou vzrastlých stromov - podmienka splnená (celková situácia stavby, sprievodná správa).
4. Prevádzkovateľ zabezpečí počas konania podujatí na štadióne dostatočný počet parkovacích
miest, ktoré budú na existujúcich parkovacích plochách na území mesta Prešov a budú figurovať

ako záchytné parkoviská – požadovaná kapacita je zabezpečená kombináciou doplnenia a úpravy
existujúcich nadzemných parkovísk na Bjornosonovej a Čapajevovej ulici s využitím nadzemných
parkovísk v dochádzkovej vzdialenosti do 1500 m od štadióna. Podľa predloženého písomného
hodnotenia podmienok z rozhodnutia zo zisťovacieho konania navrhovateľ počet parkovacích stojíska záchytné parkoviská prejednal a odsúhlasil s odborom životného prostredia a dopravnej infraštruktúry
mesta Prešov.
5. Vypracovať modulový prípad riešenia vzťahov mobility za predpokladu plnej obsadenosti štadióna -

navrhovateľ vyhodnotil mobilitu nasledovne (...).“

6.Stavebnýúrad(MestoPrešov–špeciálnystavebnýúrad)verejnouvyhláškouoznámilvydaniežalobou
napadnutého rozhodnutia č. SÚ/9090/145760/2020-Sf/155 z 02.11.2020, ktorým povolil zmenu stavby
pred dokončením pre stavbu cit. „Štadión - Futbal F. G. - dopravné stavby SO 60, SO 61, SO 62, SO

67“ a to v súlade s projektovou dokumentáciou zmeny stavby pred dokončením vypracovanou 7/2018
VSV consulting Slovakia, s.r.o..
Stavebný úrad svoje rozhodnutie odôvodnil v prvom rade poukazom, že dňom doručenia návrhu
stavebníkom 30.06.2020 začalo stavebné konanie, ktorého začatie následne stavebný úrad oznámil
všetkým účastníkom konania prostredníctvom verejnej vyhlášky, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli
stavebného úradu od 10.08.2020 do 25.08.2020 a bola zverejnená aj na elektronickej úradnej tabuli

stavebného úradu s tým, že následne stavebný úrad pozval všetkých účastníkov na ústne prejednanie
na deň 02.09.2020, na ktorom zistil, že stavebník nepredložil všetky potrebné podklady nevyhnutné
k posúdeniu jeho žiadosti o navrhovanej zmene, preto bolo stavebné konanie prerušené. Následne
potom ako stavebník 20.10.2020 doplnil svoju žiadosť aj o stanovisko Okresného úradu v Prešove,
odboru starostlivosti o životné prostredie vo veci súladu navrhovanej zmeny stavby s rozhodnutím

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č. OÚ-PO-OSZP3-2019/010946-19/Z z 02.07.2019,
stavebný úrad posúdil navrhovanú zmenu stavby pred jej dokončením a na základe stanovísk
dotknutých orgánov zistil, že navrhovaná zmena spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu
z hľadiska hygienického, požiarneho, bezpečnostného, dopravného, ako aj z hľadiska ochrany prírody
o čom svedčia súhlasné, beznamietkové stanoviská dotknutých orgánov - Okresného úradu Prešov,

odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP3-2020/050356-02 z 20.10.2020; Krajského
riaditeľstva PZ v Prešove; Krajského dopravného inšpektorátu; Okresného riaditeľstva hasičského a
záchranného zboru v Prešove; MsÚ Prešov - odboru životného prostredia a dopravnej infraštruktúry;
MsÚ Prešov - odboru územného rozvoja architektúry a výstavby a správcov inžinierskych sietí, ktorých
podmienkyvyplývajúcezichstanovískavyjadrenístavebnýúradzapracovaldopodmienokrozhodnutia,

kladených na navrhovanú zmenu stavby konkrétne sa jedná o tieto podmienky:
- stavebník je povinný dodržať podmienky uvedené v územnom rozhodnutí č. SÚ/14716/2017-Sf/332 z
09.03.2018 a v stavebnom povolení č. SÚ/8635/2018-Sf/148 z 01.10.2018;
- zmena stavby pred dokončením je v súlade s článkom 3A a regulatívom RL A.1 (územie polyfunkčné)
a RL E.1 (plochy rekreácie a športu) VZN mesta Prešov č. 5/2018 ktorým sa vyhlasuje záväzná časť

územného plánu mesta Prešov v znení zmien a doplnkov 2017;
- zmenou stavby pred dokončením dôjde na stavebných objektoch (SO) 60, 61, 62 a 67 k drobným
úpravám v dôsledku nerealizovania podzemného parkoviska hlavného objektu;
- zmenu stavby môže stavebník začať uskutočňovať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia;
- stavbu bude možné užívať až na základe kolaudačného rozhodnutia.

7. Žalobou napadnuté rozhodnutie stavebného úradu bolo napadnuté odvolaniami dvoch fyzických osôb
– D. E. a I. H. [s touto osobou s bydliskom na adrese - I. X, XXX XX E., konal krajský súd ako s ďalším
účastníkom konania, avšak keďže sa jej nepodarilo doručiť žiadnu písomnosť a zisťovaním identity tejto
osoby bolo v súčinnosti s mestskou políciou zistené, že v meste Prešov je evidovaná iba jedna osoba

s menom I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX E. (čl. 72 súdneho spisu), ktorá osoba však
následne vylúčila svoju akúkoľvek spojitosť s týmto konaním (čl. 75 súdneho spisu), krajský súd s týmto
domnelým účastníkom už ďalej nekonal, pozn. správneho súdu] a taktiež odvolaním žalobcu.
Žalobca svoje odvolanie odôvodnil s poukazom, že jeho podaním obhajuje verejný záujem na ochrane
životného prostredia s tým, že hrozí poškodenie životného prostredia nad zákonom prípustnú mieru.

Poukázal, že v žalobou napadnutom rozhodnutí mal stavebný úrad povinnosť uviesť s akým výsledkom
overil v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov zabezpečenie verejného záujmu na úseku ochrany
vôd, životného prostredia, odpadového hospodárstva a cestnej správy. Z uvedených dôvodov žalobca
žiadal, aby stavebný úrad zabezpečil vyjadrenia ohľadne nasledovného:
- akým spôsobom bolo zabezpečené dodržiavanie podmienok rozhodnutia EIA a akým spôsobom boli

záujmy žalobcu ktoré vyjadril v konaní EIA premietnuté do stavebného povolenia;
- aby príslušný dotknutý cestný orgán uviedol cit. „... akým spôsobom boli preukázané, že nie je potreba
vyvolaných investícií do rozšírenia cestnej siete z dôvodu nedostatočnej dopravnej kapacitnosti“;- aby príslušný orgán štátnej vodnej správy oznámil či vydal rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona
s tým, že stavebný úrad má povinnosť overiť jeho vydanie a v prípade, že vydané nebolo má povinnosť
nevydať stavebné povolenie;

- záväzné stanovisko podľa § 28 vodného zákona, v ktorom sa uvedie akým spôsobom boli v danom
prípade preukázané environmentálne záujmy;
- záväzné stanovisko orgánu ochrany životného prostredia, či predmetný projekt spĺňa náležitosti podľa
§ 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny;
- overiť náležitosti projektu podľa § 47 stavebného zákona vyjadrením projektanta; či sú jeho súčasťou

statické a dynamické výpočty konštrukcií stavieb a projektového energetického hodnotenia s tým, že
žalobcom v priebehu konania požadovaný hydraulický výpočet má charakter dynamického výpočtu
konštrukcie vodných stavieb, ktorý má vplyv na určenie správneho profilu vodných stavieb, pričom
vypočítava priebeh prietoku vôd vo vodných stavbách počas relevantného času a tento výpočet má vplyv
na - zabezpečenie plynulého odtoku dažďových vôd v čase a prevenciu náporových či povodňových vĺn
s prípadným použitím vhodného technického riešenia tzv. odtokových bŕzd; - na overenie primeranej

hydraulickej sily v ORL a - na prípadné prehodnotenie veľkosti vodných stavieb, napr. veľkosti potrubia
a retenčnej nádrže, kde sa dá dosiahnuť objemové zníženie a tak menší nápor na záber pôdy, či menšie
nároky na vstupoch do výroby týchto vodných stavieb;
- záväzné stanovisko orgánu odpadového hospodárstva o splnení povinností vyplývajúcich zo zákona
o odpadoch.

Žalobca v odvolaní uviedol, že z odvolaním napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké záujmy žalobcu
stavebný úrad v stavebnom konaní identifikoval, akým spôsobom im poskytol právnu ochranu a ako
si v tomto smere ustálil skutkovú situáciu s tým, že žalobca žiadal, aby parkovacie státia v teréne
mali retenčnú dlažbu so štrkovým povrchom a ostrovčeky, aby boli upravené ako dažďové záhrady
s poukazom, že uvedená požiadavka žalobcu korešponduje so záväznou podmienkou uvedenou

aj v rozhodnutí zo zisťovacieho konania č. OÚ-PO-OSZP3-2019/010946-19/ZM, v zmysle ktorej
parkovacie miesta majú mať retenčnú dlažbu s dodatkom žalobcu, že z odvolaním napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé splnenie tejto podmienky.
Žalobca namietal, že jemu doručené, ako aj verejnou vyhláškou doručované odvolaním napadnuté
rozhodnutie stavebného úradu neobsahuje overenú projektovú dokumentáciu zmeny stavby. Napokon

žalobca namietal, že poučenie v odvolaním napadnutom rozhodnutí obsahuje iba poučenie o možnosti
podať voči nemu odvolanie podľa správneho poriadku, avšak neobsahuje poučenie aj o možnosti
podať odvolanie podľa stavebného zákona, ktoré odvolanie má obsahovať iné procesné náležitosti
odlišné od všeobecných náležitostí odvolania s tým, že nesprávnym poučením o možnosti podať
odvolanie sa odopiera možnosť podať odvolanie celému okruhu osôb, ktoré neboli účastníkom konania,

ale z akéhokoľvek dôvodu majú záujem a právo toto odvolanie podať.
S ohľadom k uvedenému žalobca žiadal, aby žalovaný odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného
úradu zrušil a vec mu vrátil na nové stavebné konanie.

8. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OCDPK-2022/001737-14 z 03.01.2022

odvolania všetkých troch odvolateľov (t.j. vrátane odvolania žalobcu) zamietol a nimi napadnuté
rozhodnutie stavebného úradu č. SÚ/9090/145760/2020-Sf/155 z 02.11.2020 potvrdil.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí podotkol, že podľa predloženej projektovej dokumentácie podstatou
zmeny stavby pred jej dokončením je zrušenie podzemného parkoviska pod hracou plochou a s ňou
súvisiace zmeny komunikačného usporiadania s tým, že pre jednotlivé druhy umiestnenia verejného

dopravného a technického vybavenia územia platia konkrétne regulatívy záväznej časti územného plánu
mesta Prešov.
V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, žalovaný z nich abstrahoval, že ich podstata spočíva
v tvrdení žalobcu, že stavebný úrad nevykonal potrebnú súčinnosť na zistenie verejného záujmu na
ochrane životného prostredia, z ktorého dôvodu podľa žalobcu hrozí poškodenie životného prostredia

nad zákonom prípustnú mieru, z ktorého dôvodu sa žalobca domáhal zabezpečenia zjednocujúcich
stanovísk dotknutých orgánov.
V uvedenej súvislosti žalovaný poukázal na § 140b ods. 5 a 6 stavebného zákona upravujúci postup
správnehoorgánuvprípade,ženámietkyúčastníkakonaniasmerujúprotiobsahuzáväznéhostanoviska
dotknutého orgánu s dodatkom, že keďže z odvolania žalobcu nevyplýva, proti ktorému konkrétnemu

záväznému stanovisku, ktorého konkrétneho dotknutého orgánu jeho námietka smeruje, preto je
táto požiadavka žalobcu, podľa žalovaného, bezpredmetnou s tým, že ani žalovaný z do konania
predložených záväzných stanovísk dotknutých orgánov nezistil žiadne rozpory, ktoré by vyžadovalipostup stavebného úradu v zmysle označeného paragrafu, spočívajúci v prerušení konania a vyžiadaní
si nového stanoviska.
Žalovaný poukázal, že pre dotknutú stavbu bolo Okresným úradom Prešov, odborom starostlivosti

o životné prostredie, oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len
„okresný úrad, odbor životného prostredia“) vydané rozhodnutie č. OÚ-PO-OSZP3-2019/010946-19/
ZM z 02.07.2019 vo veci zisťovacieho konania podľa zákona o EIA (o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie), v priebehu konania ktorého okresný úrad, odbor životného prostredia hodnotil
pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov

na zdravie ľudí s dodatkom, že v priebehu celého tohto konania o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, ktoré konanie zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny; vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny na životné prostredie a záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny, bola vo všetkých jeho etapách zabezpečená účasť verejnosti a konzultácie s verejnosťou
a s dotknutými orgánmi, pričom výsledkom tohto procesu, bolo označené rozhodnutie okresného

úradu, odboru životného prostredia, v ktorom bolo konštatované, že navrhovaná činnosť „Futbal
Tatran aréna v Prešove“, ktorá je uvedená aj v predloženom návrhu o jej zmene, spočívajúcej
v nerealizovaní podzemného parkoviska a v rozšírení počtu parkovacích stojísk z 211 na 219
na parkovisku Čapajevova, sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Takže, ak v označenom
rozhodnutí okresného úradu, odboru životného prostredia bolo určené, že predmetná činnosť a

jej zmena sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA, tak podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA naň
nadväzujúce rozhodnutie správneho orgánu (v danom prípade stavebného úradu) musí obsahovať
podmienky, ktoré budú eliminovať alebo zmierňovať vplyv povolenej činnosti na životné prostredie
s dodatkom, že v danom prípade stavebný úrad toto rozhodnutie okresného úradu, odboru životného
prostredia zapracoval do podmienok odvolaním napadnutého svojho rozhodnutia. Ohľadne stavebných

objektov (SO) povoľovanej zmeny dotknutej stavby žalovaný uviedol, že sa jedná o SO pozemnej
komunikácie, ktoré je možné realizovať v súlade s cestným zákonom a s príslušnou normou STN 73
6110 s tým, že ich projektovanie a technické parametre sú navrhnuté v súlade s platnou STN, za ktoré
zodpovedá projektant stavby s dodatkom, že projektová dokumentácia spĺňa podmienky v zmysle § 45
ods. 2, § 46 ods. 1 a § 65 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, pričom k projektovej dokumentácii

sa v rámci svojich kompetencií stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi vyjadrovali
aj dotknuté orgány. Žalovaný má zato, že navrhovaná zmena dotknutej stavby pred dokončením je
v súlade s rozhodnutím stavebného úradu ktorý na základe záväzných stanovísk dotknutých orgánov
zistil, že navrhovaná zmena dotknutej stavby pred dokončením spĺňa kritériá na výstavbu z hľadiska
hygienického, požiarneho, bezpečnostného, dopravného a z hľadiska ochrany prírody, čoho dôkazom

sú kladné stanoviská dotknutých orgánov, takže povolením zmeny dotknutej stavby pred jej dokončením
nie sú ohrozené verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi.
Na margo námietky žalobcu, že mu malo byť zaslané stavebné povolenie spolu s overenou projektovou
dokumentáciou, žalovaný konštatoval, že uvedené sa nezakladá na pravde a to s poukazom na § 67
ods. 1 stavebného zákona, ktorý stavebnému úradu ukladá, aby po vydaní stavebného povolenia zaslal

projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi; obci, v ktorej územnom obvode
sa stavba bude uskutočňovať a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom a jedno vyhotovenie overenej
projektovej dokumentácie si stavebný úrad ponechá.
Záverom žalovaný reagoval na odvolaciu námietku žalobcu o nesprávnom poučení v odvolaním
napadnutom rozhodnutí, v ktorej súvislosti žalobca poukázal na § 140c ods. 8 stavebného zákona,

v ktorej súvislosti žalovaný uviedol, že toto ustanovenie upravuje subjekty, ktoré sú oprávnené podať
odvolanie proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, o využití územia, proti stavebnému
povoleniu alebo kolaudačnému rozhodnutiu, ktorým predchádzalo konanie podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. S tým, že v danom prípade poučenie odvolaním napadnutého rozhodnutia
spĺňazákonnépredpoklady,keďžeobsahujepoučenieotom,žetotorozhodnutieniejekonečnéamožno

ho napadnúť riadnym opravným prostriedkom v akej lehote, ako aj poučenie o tom, že je preskúmateľné
súdom.
Rozhodnutie žalovaného bolo vyvesené na úradnej tabuli od 05.01.2022 do 21.01.2022.
Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi 21.01.2022.

Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-PO-
OCDPK-2022/001737-14 z 03.01.2022, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu stavebnéhoúradu č. SÚ/9090/145760/2020-Sf/155 z 02.11.2020 odôvodnil poukazom, že v príčinnej súvislosti
s nimi došlo k porušeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žalobca poukázal, že vo
veci aplikovaný stavebný zákon je právnym predpisom prijatým v čase socialistického hospodárstva,

kedy občianske práva a slobody museli ustúpiť záujmom budovania socialistickej spoločnosti, ktoré
zriadenie bolo charakteristické tým, že záujmy spoločnosti boli kladené aj pred ekologické záujmy
s dodatkom, že takéto vnímanie ochrany životného prostredia je stále pretrvávajúcim. Žalobca ako
ekologický spolok, však vníma nadradenosť ekológie nad ekonómiou čo sa musí prejaviť aj v aplikácii
práva s potrebou klásť dôraz na zásadu opatrnosti, ktorú nemožno vnímať ako zneužívanie práva. Podľa

žalobcu sa úrady nezbavili svojej úradníckej arogancie typickej pre socialistický režim a preto žalobcu
považujú za politického disidenta, oponenta a triedneho nepriateľa, a preto ani nepredpokladajú,
že žalobca ako reprezentant verejnosti by mohol mať legitímne očakávania od žalobou napadnutého
rozhodnutia. V ďalšom žalobca poukázal, že dôsledne a plošne sa snaží presadzovať svojou aktivitou
dominanciu ekologických záujmov nad ekonomickými záujmami, k čomu pristupuje systematicky ako
súčasť svojej celkovej stratégie a na slovenské pomery inovatívne, pričom dodal, že podstata žaloby

tkvie nie v právnych technikáliách, ako to nesprávne vnímajú súdy, ale skôr v hodnotovo zle vnímanom
práve, ktoré žalobca chráni, v ktorom dôsledku sú aj rozhodnutia súdov nezákonné, nezrozumiteľné
a arbitrárne, nie však na technickej úrovni, ale na principiálnej úrovni. V ďalšom žalobca priblížil svoje
ciele na úseku zlepšovania a ochrany životného prostredia s tým, že žalobca nepodlieha predstavám
štátnej moci a koná vo verejnom záujme a preto aj ním podávaný výklad právnych noriem odlišný,

pretože sleduje právo na priaznivé životné prostredie zatiaľ čo výklad podnikateľov sleduje dosiahnutie
zisku a preto ani správne orgány nepristupujú k žalobcovi ako k advokátovi verejného záujmu,
čo vychádza z ich nesprávnych interpretačných východísk, z dôvodov ktorých je voči žalobcovi vedená
antikampaň.
Vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalobca uviedol, že správne orgány v rozpore so

zásadou rovnosti bez výhrad akceptovali vyjadrenia projektanta a staviteľa a bez ďalšieho odmietli
argumentáciu žalobcu, ktorý žiadal o dodržanie podmienok ustanovených rozhodnutím okresného úradu
č. OU-PO-OSZP3-2019/010946-19/ZM zo zisťovacieho konania (ďalej len „rozhodnutie EIA“), ktoré je
záväzným pre všetky ďalšie stupne povoľovacích konaní a podľa ktorého cit. „Budovanie parkovacích
miest a komunikáciu navrhnúť v súlade s príslušnými normami STN, vonkajšie parkovacie plochy budú

mať retenčné dlažby“, pričom zo žalobou napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé či táto podmienka bola
splnená. V ďalšom poukázal na všeobecnosť a neodôvodnenosť rozhodnutia stavebného úradu, čím
bolo zasiahnuté do práva žalobcu na súdny prieskum tohto rozhodnutia, pretože v tom dôsledku bolo
žalobcovi upreté právo efektívne spochybňovať toto rozhodnutie, keďže môže iba odhadovať právne
dôvody na ktorých je rozhodnutie založené. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, žeby sa

žalovaný zaoberal rozhodnutím EIA a aj napriek jeho záväznosti rozhodol v rozpore s ním s dodatkom,
že v tomto smere sa nie je možné stotožniť ani s tvrdením stavebníka (ďalší účastník), že nedodržanie
podmienok podľa rozhodnutia EIA nie je potrebné, pretože toto bude predmetom posudzovania
v kolaudačnom konaní, pretože dodržanie podmienok ako sú v rozhodnutí EIA, je záväzné pre každý
ďalší stupeň rozhodovania, a nie je prijateľné, aby správny orgán ignoroval záväzné rozhodnutie

zo zisťovacieho konania z dôvodu, že tieto podmienky nevyhovujú stavebníkovi alebo projektantovi,
pretože vyjadrenia projektanta nie sú v konaní záväznými.
V ďalšom žalobca poukázal, že stavebný úrad mal povinnosť v stavebnom konaní ex offo overiť
záväznými stanoviskami, ako sú chránené verejné záujmy na úseku vôd, životného prostredia,
odpadového hospodárstva či cestnej správy a mal uviesť s akým výsledkom tieto záujmy overil

v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov, avšak tým, že tak neučinil nie je zrejmé, akým spôsobom
boli tieto verejné záujmy v stavebnom konaní preukázané, preto v rámci odvolacieho konania žalobca
žiadal, aby žalovaný zabezpečil zjednocujúce stanoviská dotknutých orgánov a to konkrétne - záväzné
stanovisko príslušného orgánu o tom, akým spôsobom boli dodržané podmienky určené v rozhodnutí
EIA a ako boli premietnuté do stavebného povolenia; - záväzné stanovisko dotknutého orgánu cestnej

správy o tom ako bolo preukázané, že nie je potreba vyvolaných investícií do rozšírenia cestnej
siete; - záväzné stanovisko príslušného orgánu vodnej správy o tom akým spôsobom bolo zohľadnené
rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona; - overiť základné náležitosti projektu a - záväzné stanovisko
orgánu odpadového hospodárstva o splnení povinnosti na úseku zákona o odpadoch. Žalovaný však
žiadne zjednocujúce stanovisko nezabezpečil a svoj postup neodôvodnil, v ktorom dôsledku je jeho

rozhodnutie v rozpore so zákonom a žalovaný v tomto smere len uviedol, že technické parametre
pozemných komunikácií sú navrhnuté podľa platných STN, za ktoré zodpovedá projektant, ktorým
spôsobom sa žalovaný snaží seba a aj stavebný úrad liberovať od povinnosti skontrolovať dodržanie
zákonných požiadaviek na parametre projektu vo všetkých oblastiach a preto nie je zrejmým akýmspôsobom žalovaný dospel k záveru cit. „Povolením predmetnej stavby pred dokončením, nie sú
ohrozené verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane
obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.“

V ďalšom, identicky ako v odvolacom konaní, žalobca namietal nesprávne poučenie v rozhodnutí
stavebného úradu, ktoré obsahovalo iba poučenie o možnosti podať odvolanie podľa správneho
poriadku, nie však aj podľa stavebného zákona. Taktiež namietal, že stavebný úrad v rozpore s § 47
ods. 5 správneho poriadku podľa ktorého „K stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú
projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny“ s tým, že rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi doručené

ako aj, ktoré bolo zverejnené verejnou vyhláškou, tieto náležitosti neobsahovalo. Žalobca tiež zdôraznil,
že jeho cieľom je dbať na zákonnosť správnych rozhodnutí s tým, že k súdnemu konaniu sa uchyľuje len
ak vidí zrejmú nezákonnosť, pričom správny súd má odstraňovať veľké excesy v zmysle nezákonnosti.
V závere žalobca poukázal na nedostatočnú odôvodnenosť žalobou napadnutých rozhodnutí, čo bráni
tomu, aby bolo možné posúdiť ich zákonnosť; v napadnutých rozhodnutiach absentuje úvaha správneho
orgánu, ktorou bol vedený pri rozhodovaní a vyhodnocovaní dôkazov najmä v oblasti ochrany životného

prostredia.
Súčasťou žaloby žalobcu bol aj jeho návrh na priznanie žalobe odkladného účinku.
Žalobca žiadal, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu v prvom rade podotkol, že vyjadrenia

žalobcu ohľadne spoločenského nezáujmu správnych orgánov venovať sa náležite problematike
ochrany životného prostredia nesúvisia s prejednávanou vecou a sú len vlastnými názormi žalobcu
bez konkretizácie na danú vec, t.j. bez konkretizácie, ako došlo k ich porušeniu v danej konkrétnej veci
sdodatkom,žeakbysazakladalonapravde,žebysprávneorgánynepriznaližalobcovistatusúčastníka
administratívneho konania, tak v tom prípade by vydali rozhodnutie o nepriznaní mu postavením

účastníka. V ďalšom žalovaný poukázal, že v zmysle cestného zákona sa z hľadiska dopravného
významu, určenia a technického vybavenia pozemné komunikácie členia na diaľnice; cesty I., II. a III.
triedy; miestne komunikácie a účelové komunikácie s tým, že tvorba dopravného komunikačného
systému sa zabezpečuje v zmysle technických noriem: STN 73 6100 - názvoslovie pozemných
komunikáciách; STN 73 6101 - projektovanie ciest a diaľnic; STN 73 6110 - projektovanie miestnych

komunikácií; STN 73 6102 - projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách; STN 73 6056 -
odstavné a parkovacie plochy. Parkovacie plochy sú súčasťou miestnych komunikácií a zriaďujú sa pri
všetkých potencionálnych zdrojoch a cieľoch dopravy, t.j. pri obytných, výrobných a administratívnych
objektoch, pri školách a zariadeniach občianskej vybavenosti s tým, že pri ich umiestnení je potrebné
dbať na základné hygienické požiadavky a na ochranu životného prostredia a to pokiaľ ide o hluk,

vibrácie, výfukové plyny a ochranu povrchových vôd pred znečistením.
V ďalšom žalovaný opísal charakter jednotlivých stavebných objektov (SO) dotknutých napadnutými
rozhodnutiami tak, ako sú uvedené vyššie - t.j. SO 60 v rámci ktorého sú ako spevnené plochy navrhnuté
dvekomunikácie,ktorýchsúčasťousúajparkovaciestátiaatedasúzidentickéhomateriáluakosamotné
komunikácie; SO 61 v rámci, ktorého je navrhnuté vybudovanie parkoviska Čapajevova, pričom

parkovacie miesta boli navrhnuté zo zatrávňovacích dlažieb s odvodnením spôsobom vsakovania
do terénu, ktorého súčasťou je i chodník vyhotovený z betónovej dlažby s odvodnením prostredníctvom
priečneho sklonu do zelene medzi chodníkom a parkoviskom; SO 62 v rámci, ktorého je navrhnutá
rekonštrukcia existujúceho parkoviska Bjornsonova uložením nového asfaltobetónového krytu a SO 67
je navrhnuté vybudovanie vnútornej komunikácie s navrhovaným odvodnením vsakovaním do terénu

cez špáry medzi jednotlivými kusmi dlažby Siko.
Žalovaný sumarizoval, že technické parametre jednotlivých stavebných objektov (SO) a spôsob ich
odvodnenia sú navrhnuté projektantom v súlade s platnými STN a ako odborne spôsobilá osoba za nich
zodpovedá projektant, ktorý si tieto návrhy v projektovej dokumentácii náležite odôvodnil, takže týmto
projektom sú splnené podmienky na ochranu povrchových vôd pred znečistením, ako aj podmienky

rozhodnutia okresného úradu o EIA č. OÚ-PO-OSZP3-2019/010946-19/ZM z 02.07.2019 v ktorom
bolo uvedené, že navrhovaná činnosť predmetnej stavby sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA
a ktorý záver potvrdilo aj záväzné stanovisko okresného úradu č. OÚ-PO-OSZP3/2020/050356-02 k
stavebnému konaniu o zmene stavby pred jej dokončením. Vzhľadom k uvedenému stavebný úrad,
ako aj žalovaný sa náležite zaoberali vecou a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu

veci a vysporiadali sa aj s námietkami žalobcu, s jeho vyjadreniami a neignorovali ani rozhodnutie
zo zisťovacieho konania, preto sú žalobné námietky irelevantné.
V ďalšom žalovaný odcitoval zo žalobou napadnutého svojho rozhodnutia v zmysle ktorého stavebný
úrad vyžaduje od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam účastníka konania v prípade, ak námietkyúčastníka konania smerujú voči konkrétnemu záväznému stanovisku dotknutého orgánu, avšak
keďže v danom prípade žalobca neuviedol proti obsahu ktorého konkrétneho záväzného stanoviska sa
chce odvolať, preto žalovaný jeho odvolaciu námietku vyhodnotil ako bezpredmetnú s dodatkom, že

ani samotný stavebný úrad nezistil rozpor medzi záväznými stanoviskami dotknutých orgánov, čo by si
vyžadovalo postup stavebného úradu, ktorým by vyžadoval od dotknutého orgánu ďalšie stanovisko,
preto žalovaný v odvolacom konaní nemal dôvod zabezpečovať si stanoviská príslušných dotknutých
orgánov, o ktoré žiadal žalobca. Ak by mal žalobca konkrétne pripomienky, dotknuté orgány by sa k nim
vyjadrili, či už v rámci stavebného konania o zmene stavby pred jej dokončením, resp. k oznámeniu

o podanom odvolaní. Žalovaný tiež podotkol, že v rámci konania o zmene stavby pred dokončením
sa dotknuté orgány vyjadrujú nielen v rámci predmetného konania, ale sa vyjadrujú aj k projektovej
dokumentácii stavby v rozsahu svojich kompetencií stanovených všeobecne záväznými právnymi
predpismi a táto projektová dokumentácia je dotknutým orgánom predložená ešte pred podaním žiadosti
o stavebné povolenie na príslušnom stavebnom úrade.
Žalovaný ďalej poukázal na neznalosť veci žalobcom, ktorý argumentoval tým, že vypracovaný projekt

v danom povoľovacom konaní o povolení zmeny stavby pred jej dokončením neobsahoval statické
a dynamické výpočty konštrukcií stavieb a projektové energetické hodnotenie, pretože v danom prípade
sa jednalo o povolenie zmeny stavby pozemnej komunikácie, ktorá je inžinierskou stavbou podľa
§ 43a ods. 3 písm. a) stavebného zákona, ktorú je možné realizovať v súlade s už zmienenými STN
a preto projekt na túto stavbu ktorá neobsahuje nosné konštrukcie ako napr. mostné objekty, pri ktorých

je potrebný statický a dynamický výpočet konštrukcií stavby, takéto výpočty neobsahuje s dodatkom,
že v danom prípade sa nejedná ani o pozemnú stavbu (bytové a nebytové budovy) ohľadne, ktorých je
taktiežpotrebnýokremstatickéhoadynamickéhovýpočtukonštrukciebudovy,abynedošlokjejzrúteniu,
aj energetické hodnotenie stavby. Pojem „energetická hospodárnosť“ vyjadruje množstvo všetkej
potrebnej energie súvisiacej s užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie

a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie, takže z uvedeného je podľa žalovaného
možné logicky vyvodiť, že stavba pozemnej komunikácie nepotrebuje energeticky výpočet pre množstvo
energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb tejto stavby. Žalovaný dodal, že žalobcom
zmieňovaný § 45 ods. 2 stavebného zákona pojednáva o pojme projektová činnosť a čo sa ňou rozumie
a podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona, projektant je odborne spôsobilou osobou s pečiatkou na výkon

konkrétnej činnosti, ktorý vykonáva projektovú činnosť a ktorý zodpovedá za správnosť a úplnosť
vypracovanej projektovej dokumentácie.
Žalovaný má zato, že už vo svojom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadal s odvolacou námietkou
ohľadne rozsahu poučenia v rozhodnutí stavebného úradu s dodatkom, že žalovaný sa vo svojom
žalobou napadnutom rozhodnutí dostatočne venoval všetkým námietkam žalobcu, takže žalovaný má

za to, že jeho rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a zákonné s poukazom, že pred vydaním tohto
rozhodnutia vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia a ako aj spôsobu ich zistenia
s prípadnými návrhmi na ich doplnenie s tým, že spravidla spis odvolacieho orgánu neobsahuje nové
skutočnosti iba tie, ktoré mu boli postúpené už prvostupňovým správnym orgánom, takže námietku
žalobcu, že mu tento spisový materiál nebol doručený považuje žalovaný za neodôvodnenú s tým, že ak

sa žalobca chcel so spisovým materiálom oboznámiť mal možnosť doň nahliadnuť, ktorú možnosť však
žalobca nevyužil.
Žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

11. Uznesením č. k. 6 S/11/2022-65 z 25.07.2022 Krajský súd v Prešove zamietol návrh žalobcu

na priznanie odkladného účinku ním podanej správnej žalobe (právoplatné 10.08.2022).

12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“,
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

13. Žalobca (bezprostredne a nie prostredníctvom advokáta, advokátom bolo toto vyjadrenie iba
dodatočne súdu preposlané, pozn.) vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného k žalobe
uviedol cit. „Žalobca ľudsky rozumie logike žalovaného avšak súčasne konštatuje, že nerozumie
právnemu zdôvodneniu ani žalovaného rozhodnutia, ale ani právnemu zdôvodneniu uvedeného
žalovaným v jeho replike.“ Podľa žalobcu, žalovaný nesprávne interpretuje právne predpisy a to

ani vertikálnom smere v porovnaní s Ústavou SR a Aarhuským dohovorom ani horizontálne v kontexte
s inými právnymi predpismi na úseku ochrany životného prostredia. Takouto nesprávnou interpretáciou
je aj konštatovanie zodpovednosti projektanta ako odborne spôsobilej osoby s tým, že žalobca má za
to, že spochybnil zákonnosť stavebného povolenia cit. „... konkludentným spochybnením zákonnostisamotného projektu projektanta.“ s dodatkom, že ak sa jedná o projekt, ktorý ohrozuje alebo poškodzuje
životné prostredie nad zákonom určený rozsah je teda šikanóznym vo vzťahu k životnému prostrediu,
tak takýto projekt nemôže požívať právnu ochranu a nemôže byť odobrený v stavebnom konaní,

avšak žalovaný si zodpovednosť projektanta interpretoval nesprávne a to ako záväznosť a viazanosť
jeho projektom o správnosti, ktorého by stavebný úrad nemal pochybovať avšak v dôsledku takéhoto
nesprávneho vnímania by stavebné úrady boli len formálnymi potvrdzovateľmi projektov. Podľa žalobcu
projekt v danej veci nebol spracovaný v súlade so zákonom, keďže nemal vypočítané všetky statické
a dynamické výpočty všetkých konštrukcií stavby v ktorej súvislosti žalobca poukázal na nedokonalosť

slovenského právneho poriadku, ktorý formálne odlišuje povoľovanie samotného cestného telesa
a povoľovanie jeho odvodnenia s tým však, že odvodnenie je súčasťou projektu cestnej stavby. V
uvedenej súvislosti žalobca poukázal, že daný projekt nenavrhuje riešenie parkovacej plochy použitím
retenčnej dlažby, tak ako to vyplýva zo záväzného rozhodnutia zo zisťovacieho konania (rozhodnutie
EIA), čo má vplyv aj na spôsob, akým je riešené odvodnenie ciest. Podľa žalobcu v projekte absentuje
hydraulický a hydrostatický výpočet prúdenia vôd, projekt nespĺňa záväzné podmienky z rozhodnutia

EIA cit. „Iným slovom, projektant zvolil iné ako predpísané technické riešenie odvodnenia pozemných
komunikácií (čím porušil svoju povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona o autorizovaných stavebných
inžinieroch) a súčasne nevylúčil poškodzovanie záujmov ochrany vôd nakoľko neuviedol všetky
predpísané výpočty preukazujúce jednak funkčnosť odvodnenia, ale aj nenarušenie vodných pomerov
čojeverejnýzáujemochranyvôd...“,pričompodľažalobcuvdanomprípadenešloovýpočetenergetickej

efektivity, ale o overenie iných fyzikálnych parametrov spojených s povrchmi ciest ktoré sú dané
fyzikálnymi veličinami ako koeficient prechodu tepla, t.j. ide o to či plocha parkoviska nespôsobuje
svojimi fyzikálnymi vlastnosťami tepelný ostrov a prehrievanie územia, pričom správne nakladanie
s vodami by riešilo jednako odvodňovanie ciest a súčasne by zabezpečilo prirodzený vodný režim
a zachovanie prírodných teplotných pomerov. Podľa žalobcu projekt stavby nepredpokladá vodou

priepustné parkovacie plochy ako predpokladá rozhodnutie EIA a teda stavebný úrad nevyhodnotil
všetky podklady vo vzájomných súvislostiach, ale iba jednotlivo, avšak mal povinnosť vyhodnotiť závery
dotknutého orgánu potvrdzujúceho splnenie podmienky podľa rozhodnutia zo zisťovacieho konania,
stavebnýúradtedapostupovalformalistickyčímspochybnilmateriálnyprávnyštát.Záveromsažalovaný
vyjadril aj k dôvodom, pre ktoré bol zamietnutý jeho návrh na priznanie odkladného účinku žalobe a tiež

podotkol, že chybou žalovaného bolo, že pred vydaním druhostupňového rozhodnutia, žalovaný nedal
žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

14. Ďalší účastník 1/ (Mesto Prešov, Mestský úrad v Prešove) k stanoviskám žalobcu a žalovaného
uviedol, že keďže sa pridržiava a súhlasí s vyjadrením žalovaného, preto nepodáva žiadne ďalšie

vyjadrenie v predmetnej veci.

15. Ďalší účastník 2/ (Futbal Tatran aréna s.r.o.) k stanoviskám žalobcu a žalovaného uviedol, že nemá
žiadne výhrady a súhlasí s vyjadrením žalovaného a navrhuje, aby správny súd žalobu zamietol.

16. Ďalší účastník 3/ (Jozef Podsedlý), ktorému boli stanoviská žalobcu a žalovaného doručené
na vyjadrenie 21.03.2024 (čl. 82 súdneho spisu) k veci stanovisko nezaujal.

17. Žalovaný k stanovisku (replika) žalobcu vo svojom vyjadrení (duplika) k nemu zotrval na svojom
predchádzajúcom vyjadrení k žalobe a zdôraznil, že stavebný úrad pri vydávaní žalobou napadnutého

rozhodnutia konal v súlade s platnými právnymi predpismi a dôkazom o tom, že v konaní o povolení
zmeny stavby pred dokončením bolo akceptované rozhodnutie okresného úradu zo zisťovacieho
konania č. OU-PO-OSZP3-2019/010946 - 19/ZM z 02.07.2019 (rozhodnutie EIA) je to, že okresný úrad
vo svojom záväznom stanovisku č. OU-PO-OSZP3-2020/050356-02 predloženom stavebnému úradu
ku konaniu o povolení zmeny stavby pred dokončením tiež konštatoval cit. „Na základe predložených

podkladov a berúc do úvahy rozdielnu úroveň podrobnosti dokumentácie predloženej pre účely
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov a dokumentácie
pre účely konania podľa osobitných predpisov v jednotlivých etapách investičnej prípravy je možné
konštatovať, že OÚ Prešov nezistil také skutočnosti v predloženom návrhu na vydanie zmeny
stavby pred dokončením, ktoré by boli v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov s rozhodnutím

zozisťovaciehokonaniavydanýmOkresnýmúradomPrešov,odboromstarostlivostioživotnéprostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-PO-OSZP3-2019/010946-19/
ZM zo dňa 02.07.2019 a podmienkami uvedenými v tomto rozhodnutí, ktoré bolo potrebné zohľadňovať
v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.“ s tým, že žalovaný tiež poukázal,že v tomto záväznom stanovisku okresný úrad tiež konštatoval splnenie podmienky č. 1 určenej
v rozhodnutí EIA, z ktorých dôvodov žalovaný považuje námietku žalobcu, na ktorej je postavená celá
žaloba za irelevantnú.

V súvislosti so žalobcom v jeho vyjadrení rozoberanými technickými vednými odbormi týkajúcimi sa
navrhovania stavieb (napr. mechanika, statika, hydrológia, termomechanika a pod.) žalovaný podotkol,
že na to, aby v týchto odboroch žalobca mohol poskytovať odborné stanoviská ktoré prezentuje, by
musel preukázať svoju odbornú spôsobilosť v tom, ktorom príslušnom odbore. Žalovaný uzavrel, že v
danom prípade bolo navrhovanie stavieb pozemných komunikácií realizované v súlade s platnými STN

a v nadväznosti na technické predpisy, technicko-kvalitatívne podmienky a materiálové katalógové listy
spracované v súlade s uvedenými vednými odbormi, ako aj v súlade so zákon o vodách a životnom
prostredí s dodatkom, že po technickej stránke bola dotknutá stavba posudzovaná v zisťovacom konaní
so záverom, že táto sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.
Záverom žalovaný označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že pred vydaním žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom tohto rozhodnutia s poukazom,

že žalovaný listom č. OU-PO-OCDPK-2021/010832-04 z 19.03.2021 žalobcu vyzval, aby sa
k podkladom rozhodnutia vyjadril a prípadne, aby navrhol ich doplnenie žalobca však vyjadrenie
nepredložil s tým, že rovnako boli vyzvaní aj ostatní účastníci konania.

18. Žalobca (bezprostredne a nie prostredníctvom advokáta, advokátom bolo toto vyjadrenie iba

dodatočne súdu preposlané, pozn.) vo svojom vyjadrení predloženom k stanovisku (duplika) žalovaného
zaslanom mu na vedomie, ešte uviedol, že v záväznom stanovisku okresného úradu konštatované
splnenie podmienky č. 1 z rozhodnutia EIA je iba predstierané a ani reálne zabezpečené s tým,
že medzičasom došlo k realizácii týchto parkovacích státí, ktoré boli napokon zrealizované ako súvislé
vyasfaltované plochy a teda v rozpore s uvedenou podmienkou v rozhodnutí EIA. Takže je zrejmé,

že vyhotovenie stavby nebolo zrealizované ani podľa vydaných rozhodnutí EIA ani podľa overenej
projektovej dokumentácie. V ďalšom žalobca poukázal na svoj status zainteresovanej verejnosti
chrániacej verejný záujem a vo veciach ochrany životného prostredia a taktiež žalobca poukázal
na predpokladaný atribút preskúmateľnosti rozhodnutí, ktorým je riadne a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia správnych orgánov, ktorý atribút žalobou napadnuté rozhodnutia nespĺňajú, keďže neboli

presvedčivo odôvodnené z hľadiska splnenia podmienok z rozhodnutia EIA a projektant ich splnenie len
predstieral, o čom svedčí reálne vyhotovenie stavby.

19. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 25.02.2026, na ktoré boli
riadne a včas predvolaní všetci účastníci konania, avšak keďže právny zástupca žalobcu, ako aj

ďalší účastníci 1/ a 3/ boli neprítomní a svoju neprítomnosť neospravedlnili ani nežiadali o odročenie
pojednávania a súčasne žalovaný a právny zástupca ďalšieho účastníka 2/ svoju neprítomnosť včas
ospravedlnili so súhlasom vo veci konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, správny súd postupom podľa §
114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti
účastníkov konania.

Právne východiská pre rozhodnutie

20. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;

ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(2) Správne súdy rozhodujú v
konaniach o (a) správnych žalobách.“

22. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Ak má zainteresovaná verejnosť
alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na
účasťvadministratívnomkonanívoveciachživotnéhoprostredia,jeoprávnená(a)podaťsprávnužalobu
podľa § 6 ods. 2 písm. a).“

23. Podľa § 61 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žaloba je procesný úkon, ktorým (c)
zainteresovaná verejnosť uplatňuje právo na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia.“24. Podľa § 178 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(3) Zainteresovaná verejnosť je oprávnená
podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy,
ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.“

25. Podľa § 45 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) v znení účinnom ku dňu (30.06.2020) začatia
stavebného konania o zmene stavby pred dokončením (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“)
„(1) Vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe (ďalej len

„vybrané činnosti vo výstavbe“), sú: (a) projektová činnosť.
(2) Projektovou činnosťou sa rozumie (c) vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie
stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb a projektového
energetického hodnotenia.
(4) Vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon
týchto činností (ďalej len „oprávnená osoba“) podľa osobitných predpisov. Oprávnené osoby sú povinné

pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy.“

26. Podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Projektant vykonáva
projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2.
Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí

byť vypracovaný v takej forme, aby bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie
častí územnoplánovacích podkladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby
ďalších oprávnených projektantov, ak nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám.“

27. Podľa § 67 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Stavebný úrad

po vydaní stavebného povolenia zašle projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení
stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať, a vlastníkovi stavby, ak nie
je stavebníkom; jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie si stavebný úrad ponechá. Pri líniových
stavbách môže zaslať obci len príslušnú časť dokumentácie.“

28. Podľa § 68 ods. 1 a 2 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Stavebný úrad
môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
(2) V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov
stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť
a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach

účastníkovaurčípodľapotrebyďalšiezáväznépodmienky,alebožiadosťzamietne.Nakonanieozmene
sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.“

29. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ak sa konanie
podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane

zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých
zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach
na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej
ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej

bezpečnostijadrovýchzariadení,oprevenciizávažnýchpriemyselnýchhavárií,ospráveštátnychhraníc,
o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej
plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne
stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje

požiadavky podľa osobitných predpisov.“

30. Podľa § 136 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ak dôjde pri
prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie, územnom konaní, stavebnom konaní alebo pri iných
konaniach, ktoré vykonávajú správne orgány podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov

pre stavby letísk a leteckých zariadení, stavby dráh a na dráhe, stavby pozemných komunikácií,
vodohospodárske diela a stavby elektronických komunikačných sietí, k protichodným stanoviskám
medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, riešia taký rozpor orgány nadriadené týmto
orgánom dohodou.“31. Podľa § 140 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak nie je výslovne ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“

32. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) a ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase
„(1) Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je (a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom
chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho
pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí.

(3) Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci
svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa §
140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom
spoločné úkony podľa tohto zákona.“

33. Podľa § 140b ods. 1, 2, 5 a 6 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Záväzné

stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny
úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné
stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami
nemôže rozhodnúť vo veci.

(2) Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej
osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného
predpisu,nazákladektoréhouplatňujesvojupôsobnosť,aúdaj,čitýmtozáväznýmstanoviskomzároveň
nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
(5) Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje

podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný
úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán
stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od
orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty
na rozhodnutie veci stavebným úradom.

(6) Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska,
odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu
príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k
obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a
vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú

lehoty na rozhodnutie o odvolaní.“

34. Podľa § 140c ods. 8 a 9 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(8) Proti územnému
rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a
kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu,15b)- odkaz na §

29 a 37 zákona č. 24/2006 Z. z. má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v
rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.15d)
– odkaz na § 29 ods. 12, § 37 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.
(9) Lehota na podanie odvolania podľa odseku 8 je 15 pracovných dní a začne plynúť odo dňa
zverejnenia povolení uvedených v odseku 8.“

35. Podľa § 29 ods. 11 až 13 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej
len „zákon EIA“) v znení účinnom ku dňu (04.02.2019) začatia konania o EIA vo veci zmeny stavby pred
dokončením (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(11) Výsledkom zisťovacieho konania je
rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.

(12) Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie
povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná
činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.
(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených

všeobecnýmpredpisomosprávnomkonaní,obsahujeurčenie,čisanavrhovanáčinnosťalebojejzmena
má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj
podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.“36. Podľa § 37 ods. 1 zákona EIA v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Výsledkom posudzovania
vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je

rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska
vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom
posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.“

37. Podľa § 3 ods. 3 až 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane
prírody) v znení účinnom ku dňu (30.06.2020) začatia stavebného konania o zmene stavby pred
dokončením (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(3) Vytváranie a udržiavanie územného
systému ekologickej stability je verejným záujmom. Podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýšľajú
vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní
zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu.

(4) Podnikatelia a právnické osoby, ktorí svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov, ich zložiek alebo
prvkov, sú povinní na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu
ich poškodzovania a ničenia.
(5) Podnikatelia a právnické osoby sú povinní opatrenia podľa odsekov 3 a 4 zahrnúť už do návrhov
projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie vypracúvanej podľa osobitných predpisov.16)-

odkaz na stavebný zákon“

38. Podľa § 9 ods. 1 písm. c), ods. 2 až 4 zákona o ochrane prírody v znení účinnom v rozhodnom čase
„(1) Orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach
ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o (c) vydanie stavebného povolenia na stavbu alebo zmenu

stavby.24-odkaz na stavebný zákon
(2) Orgán ochrany prírody ako dotknutý orgán v konaniach podľa osobitných predpisov uplatňuje záujmy
ochrany prírody a krajiny najmä formou vyjadrenia alebo stanoviska.
(3) V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až w) sa vyžaduje záväzné stanovisko orgánu ochrany
prírody; to neplatí, ak ide o rozhodovanie podľa odseku 1 písm. c) až f) a n), ak sa týka činnosti

vykonávanej v zastavanom území obce v území s prvým alebo druhým stupňom ochrany okrem činností
vykonávaných na stavbách, ktoré sú miestom rozmnožovania alebo odpočinku chránených živočíchov.
(4) Orgán verejnej správy príslušný na konanie podľa odseku 1 je obsahom záväzného stanoviska
orgánu ochrany prírody viazaný; to neplatí, ak ide o rozhodovanie podľa odseku 1 písm. a) až f) a
týka sa činnosti vykonávanej za účelom plnenia úloh obrany štátu vo vojenských obvodoch a ak ide o

rozhodovaniepodľaodseku1písm.b)ažf)atýkasačinnostivykonávanejzaúčelomplneniaúlohobrany
štátunaúzemiachpotrebnýchnazabezpečenieúlohobranyštátualeboslúžiacichnazabezpečenieúloh
obrany štátu, ktoré spravuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“)
alebo právnická osoba v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti.“

39. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“)
v znení účinnom v rozhodnom čase „(4) Navrhovanie pozemných komunikácií sa vykonáva podľa
platných slovenských technických noriem, technických predpisov a objektívne zistených výsledkov
výskumu a vývoja pre cestnú infraštruktúru.“

40. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení
účinnomvrozhodnomčase„(4)Poučenieoodvolaní(rozklade)obsahujeúdaj,čijerozhodnutiekonečné
alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno
odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

41. V danom prípade žalobné námietky žalobcu, ktorými spochybňuje zákonnosť rozhodnutia
žalovaného č. OU-PO-OCDPK-2022/001737-14 z 03.01.2022, ako aj jemu predchádzajúceho
rozhodnutia stavebného úradu č. SÚ/9090/145760/2020-Sf/155 z 02.11.2020 smerujú jednako (i)

proti procesnému postupu správnych orgánov – námietka nezabezpečenia zjednocujúcich stanovísk
dotknutých orgánov; námietka nepreskúmania náležitostí projektovej dokumentácie a námietka
nedoručenia žalobcovi overenej kópie stavebného projektu; jednako (ii) proti vecnej stránke
a odôvodneniu napadnutých rozhodnutí – námietka absentujúceho odôvodnenia príčinnej súvislostimedzi závermi jednotlivých odborných stanovísk dotknutých orgánov na jednej strane a záujmom
na ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia na strane druhej a námietka rozporu žalobou
napadnutých rozhodnutí, ktorými bola povolená zmena dotknutej stavby pred jej dokončením bez

zmienky o retenčnej dlažbe, so závermi rozhodnutia EIA č. OÚ-PO-OSZP3-2019/010946-19/ZM
z 02.07.2019, v zmysle ktorého mali mať parkoviská povrch z retenčnej dlažby a jednako (iii) proti
formálnym nedostatkom žalobou napadnutého rozhodnutia stavebného úradu – námietka absencie
poučenia o možnosti podať odvolanie aj podľa stavebného zákona.

42. Prv, než by sa správny súd bol venoval jednotlivým žalobným námietkam žalobcu sa mu na
margo vyjadrení žalobcu v cit. „preambule“ jeho žaloby, žiada podotknúť, že správny súd v žiadnom
prípade neznevažuje a nespochybňuje účel a poslanie žalobcu, vyvíjať aktívnu činnosť na úseku
ochranyživotnéhoprostredia,ktorúčinnosťsprávnysúdpovažuje,obzvlášťvdnešnejdobenadmerného
znečistenia, hluku a iného poškodzovania jednotlivých zložiek životného prostredia, za mimoriadne
chvályhodnú, potrebnú a nezastupiteľnú. Súčasne však správny súd podotýka, že v záujme efektívnosti

a zmysluplnosti žalobcom, ale aj inými organizáciami pôsobiacimi v oblasti ochrany životného prostredia,
vyvíjanej činnosti, musí ísť ruka v ruke s týmto poslaním aj vecnosť a adresnosť týchto aktivít tak,
aby ich zmysel netkvel iba v záujme zviditeľniť sa za každú cenu ingerovaním do správnych konaní
absolutizujúc, bez ďalšieho, ich vplyv na životné prostredie, ale aby ich zmyslom bola konkrétna kontrola
dopadov správnych konaní na životné prostredie a to v celospoločenskom záujme zabezpečiť jeho

adresnú a vecnú ochranu. Totižto každý rozvoj spoločnosti, jej modernizácia, či napredovanie k pokroku
a rozmachu nepochybne tak či onak zakaždým zasiahne niektorú zo zložiek životného prostredia (napr.
záberom nových pozemkov na výstavbu obytných budov vyvolanou rastúcou populačnou krivkou; či
potrebou výrubu stromov na výstavu cestnej siete; či zvyšovaním množstva emisii s rastúcou produkciou
a užívaním vozidiel a pod.) a nie je možné sa tomu globálne vyhnúť, avšak podstatným je zachovanie

pravej (zdravej) miery tohto zásahu tak, aby tento zásah bol primeraný sledovanému účelu pri súčasnom
zachovaní autentickosti jednotlivých zložiek životného prostredia v čo najvyššej možnej miere, a nie
aby bol tento zásah nad mieru nevyhnutnú potrebe jeho účelu na úkor životného prostredia. K tomu,
aby organizácie alebo aj jednotlivci, ako ambasádori reprezentujúci a propagujúci myšlienku potreby
ochrany životného prostredia, mohli toto svoje poslanie efektívne napĺňať môžu ingerovať (vstupovať)

do správnych konaní disponujúc širokým penzom procesných oprávnení (napr. zúčastňovať sa osobne
konania; nahliadať do administratívneho spisu; predkladať návrhy, vyjadrenia a námietky a pod.), a to
v záujme, ako už bolo uvedené, aby ich prínos do konania nebol iba formálny (zviditeľňujúci sa), ale aby
bol vecný a adresný nadväzne k predmetu konania.

43. Pre zjednodušenie ďalšej argumentácie v interakcii na žalobné námietky žalobcu, je podľa
správneho súdu na tomto mieste tiež nevyhnutné „ukotviť“, čo bolo predmetom tu preskúmavaného
administratívneho konania stavebného úradu a žalovaného, ktorého predmetom nebolo vydanie
stavebného povolenia na realizáciu stavby „Futbal Tatran aréna v Prešove“ ako takej, ale jeho
predmetom bolo povolenie zmeny jednotlivých stavebných objektov tejto dotknutej stavby, konkrétne

SO 60; SO 61; SO 62 a SO 67 majúcich charakter miestnej komunikačnej siete s parkovacími státiami
pre potreby prevádzky dotknutej stavby, pred ich dokončením, ktorá potreba zmeny bola vyvolaná
rozhodnutím stavebníka nerealizovať podzemné (pod úrovňou štadióna) parkovisko, v príčinnej
súvislosti s rozhodnutím ktorým bola vyvolaná potreba zmeny spočívajúca v navýšení počtu parkovacích
miest na SO 61 – výstavba nového parkoviska na ul. Čapajevova a to z počtu 211 na 219 parkovacích

stojísk.
Inými slovami, v reakcii na žalobné námietky žalobcu, predmetom tu preskúmavaného stavebného
konania stavebného úradu a aj žalovaného bolo posúdenie, či uvedená zmena na SO 61, ktorý stavebný
objektbolvrámcirozvrstveniadotknutejstavbynajednotlivéetapy,zaradenýdoskupinymedzistavebné
objekty 60, 62 a 67 majúce z hľadiska ich účelu identický vyššie zmienený charakter, je alebo nie je

v rozpore s potrebou ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia, chránených aj žalobcom a teda
k predmetu ktorému sa mali v tomto konaní upínať až návrhy, vyjadrenia a námietky žalobcu, ktorý do
tohto konania ingeroval.

44. V súvislosti s prvou skupinou žalobných námietok žalobcu smerujúcich proti procesnému postupu

správnych orgánov [námietka nezabezpečenia zjednocujúcich stanovísk dotknutých orgánov; námietka
nepreskúmania náležitostí projektovej dokumentácie a námietka nedoručenia žalobcovi overenej kópie
stavebného projektu], správny súd vzhliadol ich nedôvodnosť z nasledovných dôvodov.44.1. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí
o neopodstatnenosti požiadavky žalobcu kladenej na stavebný úrad, aby ten zabezpečil zjednocujúce
stanoviská v administratívnom konaní o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dotknutých

orgánov ohľadne ich vyjadrení. V tejto súvislosti žalovaný správne s poukazom na cit. § 140b ods. 5
stavebného zákona podotkol, že uvedenú povinnosť by stavebný úrad nepochybne mal v prípade, ak
by si záväzné stanoviská v konaní dotknutých orgánov navzájom protirečili (odporovali by si) alebo,
ak by námietky účastníka konania (v tomto prípade žalobcu) smerovali konkrétne voči niektorému
z týchto záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktorá situácia však v danom prípade nenastala,

keďže jednako do konania predložené záväzné stanoviská dotknutých orgánov si neodporovali a ani
námietky žalobcu v jeho vyjadreniach predkladaných stavebnému úradu nesmerovali konkrétne voči
niektorému z týchto záväzných stanovísk dotknutých orgánov a jeho námietky boli iba všeobecné. Na
tomto mieste správny súd v konkrétnostiach veci dodáva, že žalobca žiadal všeobecne o zabezpečenie
– záväzného stanoviska príslušného orgánu o tom, akým spôsobom boli dodržané podmienky určené
v rozhodnutí EIA a ako boli premietnuté do stavebného povolenia; - záväzné stanovisko dotknutého

orgánu cestnej správy o tom ako bolo preukázané, že nie je potreba vyvolaných investícií do rozšírenia
cestnej siete; - záväzné stanovisko príslušného orgánu vodnej správy o tom akým spôsobom bolo
zohľadnené rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona a - záväzné stanovisko orgánu odpadového
hospodárstva o splnení povinnosti na úseku zákona o odpadoch. Z uvedených námietok žalobcu
je zrejmým, (i) jednako to, že tieto sú iba všeobecného charakteru a žalobca nimi nespochybňoval

v záväznom stanovisku konkrétne vyjadrenie niektorého z dotknutých orgánov (napr. správneho orgánu
na úseku vôd, či odpadov), ale sa jednalo iba o všeobecné názory žalobcu na to, čo všetko by
mal stavebný úrad zabezpečiť a to bez znalosti konkrétnosti veci, keďže ak by mal žalobca znalosť
o stave administratívneho spisu (do ktorého mal možnosť nahliadnuť, ak mal záujem skutočne vecne
a adresne, a nie iba demonštratívne na diaľku bez znalosti veci, chrániť záujmy životného prostredia),

tak by mal vedomosť, ktoré záväzné stanoviská a s akým výsledkom stavebný úrad zabezpečil, takže
aj námietky žalobcu by tak mohli byť konkrétne, tobôž ak žalobcovi bolo umožnené oboznámiť sa
spodkladmipredvydanímrozhodnutia,čožalobcaevidentneneučinil,a(ii)jednakouvedenépožiadavky
žalobcu ani nekopírujú vyššie už zmienený predmet tu preskúmavaného správneho konania, ktorého
predmetom už v tomto štádiu konania nebolo posúdenie stavby štadióna ako celku (napr. z hľadiska

potreby vyvolaných investícií do rozšírenia cestnej siete a pod.), ale iba posúdenie stavebníkom
navrhovanej zmeny jedného z jej stavebných objektov (SO 61 – parkovisko Čapajevova), spočívajúcej
v rozšírení už v minulosti (t.j. v roku 2017) stavebným úradom raz posúdených a schválených
parkovacích státí na parkovisku Čapajevova o ďalších 8 parkovacích státí (z 211 na 219 stojísk) a to pri
súčasne nezmenenej konštrukčnej a dispozičnej štruktúre tohto novovybudovaného parkoviska na ul.

Čapajevova oproti pôvodnému stavebným úradom, už v roku 2017, stavebným povolením schválenému
zámeru stavebníka. V súvislosti s touto žalobnou námietkou, je tak zákonne udržateľným preskúmavaný
záver žalovaného o správnosti a zákonnosti postupu stavebného úradu, ktorý nepovažoval za
potrebné žiadať od dotknutých orgánov zjednocujúce stanoviská k nimi už predloženým, vzájomne si
nekolidujúcim a žalobcom konkrétne nespochybňovaným záväzným stanoviskám.

Na tomto mieste sa správnemu súdu žiada poukázať na princíp rovnosti účastníkov administratívneho
konania (§ 4 ods. 2 správneho poriadku), v dôsledku ktorého vo veci konajúci správny orgán posudzuje
podaniavšetkýchúčastníkovrovnakobezpreferovaniaaleboopomínaniazáujmuchránenéhoniektorým
znich,t.j.správnyorgánjevkonanínestranným.Vzhľadomkuvedenémutakniejenamiestepožiadavka
žalobcu, aby správny orgán (v danom prípade stavebný úrad), bez konkretizácie požiadavky žalobcom,

ako účastníkom konania, iniciatívne a nad rámec zákona namiesto žalobcu vyvíjal aktivitu a vyhľadával
argumentáciu napomáhajúc nad rámec zákona presadzovaniu jeho abstraktných (nekonkrétnych a
všeobecných) požiadaviek.
Podľa správneho súdu je táto žalobná námietka (potreba vyžiadania zjednocujúceho stanoviska
dotknutých orgánov) neopodstatnenou aj vo vzťahu k postupu žalovaného, ktorého postup pri

rozhodovaní o odvolaní žalobcu upravuje cit. § 140b ods. 6 stavebného zákona, ktorý zaväzuje odvolací
správny orgán (v danom prípade žalovaného) zabezpečiť vyjadrenie o potvrdení alebo o zmene
dotknutým orgánom už do konania predloženého záväzného stanoviska iba v prípade, keď by odvolanie
účastníka konania (v danom prípade žalobcu) smerovalo vyslovene proti obsahu takéhoto záväzného
stanoviska, čo sa však v tomto prípade tiež nestalo a žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu

stavebného úradu iba zopakoval svoje vyššie už uvedené všeobecné požiadavky (k obsahu odvolania
viď konštatačná časť rozhodnutia vyššie, pozn. správneho súdu), bez toho, aby žalobca napr. konkrétne
spochybnil záväzné stanovisko okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-
OSZP3-2020/050356-02 predložené do konania a to napr. v tom smere prečo a z akých konkrétnychdôvodov má žalobca za to, že konkrétne konštatovanie okresného úradu, odboru starostlivosti o životné
prostredie v tomto záväznom stanovisku by malo byť v rozpore s rozhodnutím EIA č. OU-PO-
OSZP3-2019/010946-19/ZM z 02.07.2019. Z uvedených dôvodov, je tak zákonne udržateľným záver

žalovaného, že ani on nemal v odvolacom konaní za dôvodné, aby postupoval v súlade s cit. § 140b ods.
6 stavebného zákona a požadoval od niektorého z dotknutých orgánov alebo od jemu nadriadeného
orgánu, so záväzným stanoviskom ktorého by žalobca vecne polemizoval ešte aj dodatočné stanovisko
o potvrdení alebo zmene tohto do konania už predloženého záväzného stanoviska.
Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že žalobca síce už v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného

úradu zmienil, že odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu neakceptuje preň záväznú
podmienku z rozhodnutia EIA č. OU-PO-OSZP3-2019/010946-19/ZM z 02.07.2019 o tom, že parkovacie
státia majú byť z retenčnej dlažby (t.j. drenážna ekologická dlažba navrhnutá tak, aby umožňovala
prirodzené vsakovanie dažďovej vody priamo do pôdy namiesto jej odvádzania do kanalizácie, pozn.
správneho súdu). Uvedený argument žalobcu, podľa správneho súdu svedčí opäť o neznalosti stavu
a konkrétnych okolností veci žalobcom v tomto správnom konaní o povolení zmeny stavby (SO 61)

pred jej dokončením, t.j. žalobca svoje námietky vznášal bez vedomosti o stave daného správneho
konania. Totižto aj zo záväzného stanoviska okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie
č. OU-PO-OSZP3-2020/050356-02 predloženého stavebnému úradu do tohto stavebného konania
o zmene stavby vyplýva, že podmienka z rozhodnutia EIA o tom, že cit. „... vonkajšie parkovacie plochy
budú mať retenčné dlažby“ bola splnená aj v konaní o zmene SO 61 – parkovisko Čapajevova, pred

jeho dokončením, keďže v zmysle projektovej dokumentácie aj k tejto zmene stavby, ktorá zmena
opakujem spočívala v zmene počtu stojísk na parkovisku Čapajevova z 211 na 219, identicky ako aj
podľa pôvodného projektu SO 61 dotknutej tavby, malo aj navýšených 8 stojísk na tomto parkovisku
Čapajevova mať povrch zo zatrávňovacej dlažby a štrkopiesku, čo nepochybne spĺňa charakteristiku
účelu retenčnej dlažby, pričom je nutné dodať, že okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie

v tomto záväznom stanovisku aj uviedol, že za účelom jeho spracovania mu bola predložená aj
projektová dokumentácia, ktorá je súčasťou aj administratívneho spisu a z ktorej uvedené, aj podľa
zistenia správneho súdu, nepochybne aj vyplýva. Na tomto mieste je nutným zopakovať, že predmetom
v tomto konaní preskúmavaného administratívneho konania sú rozhodnutia o vydaní povolenia na
zmenu stavby pred jej dokončeným, spočívajúcu konkrétne iba v zmene SO 61 – parkovisko Čapajevova

anieajvzmeneinýchstavebnýchobjektovdotknutejstavy(resp.ajinéhoparkoviskanaul.Björnsonova,
pozn.), takže ak by sa uvedená zmienka žalobcu mala týkať aj stavby iného parkoviska, tak toto iné
parkovisko nebolo predmetom záujmu v napadnutom správnom konaní (lebo navrhovaná zmena stavby
pred dokončením sa ho netýkala), výsledkom ktorého sú v tomto súdnom konaní žalobou napadnuté
rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného a v tomto kontexte je aj námietka žalobcu irelevantnou.

Napokon na uvedenom nie je spôsobilým nič zmeniť ani argument žalobu o tom, že napokon, podľa
zistení žalobcu malo byť parkovisko na Čapajevovej ulici postavené s asfaltovým nepriepustným
povrchom a nie zo zatrávňovacej dlažby, a teda malo byť zrealizované spôsobom odporujúcim jednako
rozhodnutiu EIA z 02.07.2019 a jednako projektovej dokumentácii. Totižto samotná realizácia povolenej
dotknutej stavby v rozsahu aj jej povolenej zmeny je predmetom kolaudačného konania a v rámci neho

vydaných rozhodnutí, ktoré v tomto súdnom konaní tak neboli a ani nemohli byť predmetom záujmu
správneho súdu.

44.2. Správny súd vzhliadol v okolnostiach danej veci nedôvodnou aj v poradí druhú námietku,
z tejto prvej skupiny žalobných námietok žalobcu, podľa ktorej stavebný úrad a žalovaný nepreskúmali

náležitostí projektovej dokumentácie k navrhovanej zmene stavby (SO 61) pred jej dokončením, ktorú
námietku žalobca odôvodnil tým, že táto projektová dokumentácia neobsahuje statické a dynamické
výpočty konštrukcií stavby, konkrétne že neobsahuje žalobcom požadovaný hydraulický výpočet, ktorá
má charakter dynamického výpočtu konštrukcie vodných stavieb.
S uvedenou odvolacou námietkou žalobcu sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal

poukazom na charakter stavebných objektov dotknutých povoľovanou zmenou dotknutej stavby pred
jej dokončením s tým, že sa jedná o SO-ty pozemnej komunikácie, ktoré je možné realizovať v súlade
scestnýmzákonomaspríslušnýmiSTNasdodatkom,žezaichdodržaniezodpovedáprojektantstavby,
pričom k projektovej dokumentácii sa v rámci svojich kompetencií stanovených všeobecne záväznými
právnymi predpismi vyjadrovali aj dotknuté orgány.

Uvedené odôvodnenie žalovaného považuje správny súd za zákonné, keďže aj v zmysle cit. § 45 ods.
4 stavebného zákona v spojení s cit. § 46 ods. 1 stavebného zákona je projektant odborne spôsobilou
osobou, oprávnenou na vypracovanie stavebnej dokumentácie potrebnej na vydanie stavebného
povolenia, za realizovateľnosť, ako aj cit. „... za správnosť a úplnosť...“ projektant aj plne zodpovedá.Navyše predmetná stavebná dokumentácia podlieha kontrole úplnosti a správnosti aj skrz jednotlivé
správnym konaním dotknuté orgány na úseku im zákonom zverenej odbornosti, ktoré na jej (rozumej
stavebnejdokumentácii)podkladevypracúvajúdokonaniasvoje,prestavebnýúrad,záväznéstanoviská

tak, ako tomto bolo aj v tomto prípade.
Navyše správny súd uvádza, že z odbornej spisby vyplýva, že statický výpočet pri cestných stavbách
vyjadruje posúdenie únosnosti stavby, t.j. vyjadruje únosnosť konštrukcie stavby v stave pokoja a pri
pomalom jej zaťažení, a to pri pozemných komunikáciách s cieľom určiť potrebné hrúbky a materiály
jednotlivých vrstiev vozovky (asfaltové vrstvy, podkladové vrstvy, podložie) tak, aby nedošlo k trvalej

deformácii, či k sadaniu a pod. Dynamický výpočet pri cestných stavbách vyjadruje zaťaženie oproti
statickému stavu, t.j. vyjadruje zaťaženie cestnej komunikácie pri prejazde vozidiel so zohľadnením
množstva vozidiel, ich rýchlosti a tým vyvolaných vibrácií s cieľom posúdenia únavy materiálov pri
vysokých intenzitách dopravy.
Potrebu vyhotovenia dynamického výpočtu v danom prípade žalobca vo svojom odvolaní odôvodnil
potrebou zabezpečenia hydraulického výpočtu konštrukcie vodných stavieb, ktorý má vplyv na určenie

správneho profilu vodných stavieb, vypovedajúceho o prietoku vôd vo vodných stavbách počas
relevantného času, a ktorý výpočet má vplyv na zabezpečenie plynulého odtoku dažďových vôd v čase
a prevenciu náporových či povodňových vĺn s prípadným použitím vhodného technického riešenia tzv.
odtokových bŕzd; ako aj na overenie primeranej hydraulickej sily a na prehodnotenie veľkosti vodných
stavieb, napr. veľkosti potrubia a retenčnej nádrže, kde sa dá dosiahnuť objemové zníženie a tak menší

nápor na záber pôdy, či menšie nároky na vstupoch do výroby týchto vodných stavieb.
Z uvedeného je navyše (t.j. okrem žalovaným už uvedeného) zrejmým, že predmetnej odvolacej
argumentácii žalobcu absentuje príčinná súvislosť s predmetom tu preskúmavaného stavebného
konania, ktorého predmetom bolo povolenie zmeny stavebného objektu 61 (parkovisko Čapajevova)
dotknutej stavby pred jej dokončením, spočívajúcej v navýšení počtu parkovacích státí o 8

stojísk, ktorý stavebný objekt evidentne nemá charakter vodnej stavby a vzhľadom na pre toto
parkovisko naprojektovanú jeho konštrukčnú zložku v podobe zatrávňovacej dlažby a štrkopiesku,
ktorá zabezpečuje plnú vodu-priepustnosť, je tak bezpredmetným zisťovanie adekvátneho technického
riešenia na zabezpečenie odtoku dažďových vôd z tejto plochy, a to navyše za situácie, kedy samotný
stavebný objekt (SO 61) – parkovisko Čapajevova bol posúdený už v stavebnom konaní o vydanie

stavebnéhopovolenianadotknutústavbuakocelku,vrátenejejjednotlivýchstavebnýchobjektov,zmena
stavebného objektu ktorého riešená v tu preskúmavanom správnom konaní spočívala iba v navýšení
počtu parkovacích stojísk bezo zmeny jeho technického riešenia.

44.3. Bez vplyvu na vecnú správnosť a zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí je aj tretia námietka

žalobcu z tejto prvej skupiny námietok, podľa ktorej stavebný úrad pochybil, keď nedoručil žalobcovi
overenú kópiu stavebného projektu.
V uvedenej súvislosti žalovaný poukázal na cit. § 67 ods. 1 stavebného zákona, ktorý stavebnému
úradu ukladá povinnosť doručiť overenú projektovú dokumentáciu taxatívne iba stavebníkovi; obci,
v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať a vlastníkovi stavby, ak nie je súčasne aj

stavebníkom a jednu overenú projektovú dokumentáciu si ponecháva stavebný úrad. S uvedeným
záverom stavebného úradu správny súd súhlasí a navyše opakovane poznamenáva, že žalobca
ako reprezentant zainteresovanej verejnosti, ak má skutočný záujem na vecnej ochrane životného
prostredia, za účelom zistenia stavu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj projektová
dokumentácia, má možnosť kedykoľvek doň nahliadať a robiť si z neho výpisy a odpisy (§ 23 správneho

poriadku). Na margo tejto námietky správny súd iba poukazuje na vnútornú protirečivosť argumentácie
žalobcu, podľa ktorého mu projektová dokumentácia nebola sprístupnená jej doručením, no na strane
druhej žalobca má vedomosť, že táto projektová dokumentácia nie je úplná (?).

45. Správny súd nevzhliadol dôvodnosť ani druhej skupiny žalobných námietok žalobcu smerujúcich

proti vecnej stránke a odôvodneniu napadnutých rozhodnutí [námietka absentujúceho odôvodnenia
príčinnej súvislosti medzi závermi jednotlivých odborných stanovísk dotknutých orgánov na jednej strane
a záujmom na ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia na strane druhej a námietka rozporu
žalobou napadnutých rozhodnutí, ktorými bola povolená zmena dotknutej stavby pred jej dokončením
bez zmienky o retenčnej dlažbe, so závermi rozhodnutia EIA č. OÚ-PO-OSZP3-2019/010946-19/ZM

z 02.07.2019, v zmysle ktorého mali mať parkoviská povrch z retenčnej dlažby].
V súvislosti s námietkou vytýkajúcou nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu
ohľadne zabezpečenia ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia v zmysle stavebnému úradu
predložených záväzných stanovísk dotknutých orgánov, správny súd dáva do určitej miery žalobcoviza pravdu, že rozhodnutie stavebného úradu je v tomto smere strohé, keďže stavebný úrad okrem
vymenovania dotknutých orgánov zo záväzných stanovísk ktorých pri vydaní svojho rozhodnutia
vychádzal, ich obsahovú argumentáciu do odôvodnenia svojho rozhodnutia nepreklopil a tieto pre

stavebný úrad záväzné závery [cit. § 140b ods. 1 stavebného zákona o ohľadne konkrétne záväzného
stanoviska okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie cit. § 9 ods. 4 zákona o
ochrane prírody] zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov iba zosumarizoval v tom zmysle, že
nie sú rozporné a v zásade dotknuté orgány voči navrhovanej zmene stavby pre jej dokončením, na
podklade k nej predloženej projektovej dokumentácie nemali námietky. Preskúmajúc v administratívnom

spise sa nachádzajúce záväzné stanoviská dotknutých orgánov možno síce konštatovať súlad žalobou
napadnutého rozhodnutia stavebného úradu s nimi tak, ako to konštatoval aj žalovaný, avšak
v tejto súvislosti je nutné uviesť, že stavebný úrad by v záujme transparentnosti, zrozumiteľnosti a
konzistentnosti svojho rozhodnutia, mal v ňom uvádzať aj podstatnú argumentáciu záväzných stanovísk
na základe ktorých rozhodol, na ktorej argumentácii síce stavebný úrad nie je kompetentný nič meniť,
pretože, ako už bolo uvedené, tieto záväzné stanoviská sú pre neho záväznými, avšak tým zabezpečí,

že jeho rozhodnutie bude zrozumiteľným, nie len pre účastníkov konania (napr. pred tých, ktorí nevyužijú
svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu), ale aj pre akéhokoľvek jeho, na veci priamo
nezainteresovaného čitateľa a to vo všeobecnom záujme zrozumiteľného a preskúmateľného výkonu
verejnej správy. Súčasne však v súvislosti s uvedeným nedostatkom rozhodnutia stavebného úradu,
správny súd konštatuje, že tento nie je takej intenzity, žeby bol spôsobilým zvrátiť resp. zmeniť závery

žalobou napadnutých rozhodnutí, resp. žeby bol spôsobilý privodiť ich nezákonnosť.
So žalobnou námietkou žalobcu o rozpornosti žalobou napadnutých rozhodnutí, ktorými bola
povolená zmena dotknutej stavby pred jej dokončením bez, podľa žalobcu, zmienky o retenčnej
dlažbe, s rozhodnutím EIA z 02.07.2019, sa správny súd vysporiadal už vyššie so záverom o jej
neopodstatnenosti, a to s poukazom na identický účel pre zmenou dotknutý stavebný objekt (parkovisko

Čapajevova) plánovanej aplikácie zatrávňovacej dlažby a štrkopiesku s účelom retenčnej dlažby tak,
ako to vyplýva aj zo záväzného stanoviska okresného úradu, odboru ochrany životného prostredia, a
to v kontexte predmetu tu preskúmavaného správneho konania – o povolení zmeny stavby pred jej
dokončením.

46. Záverom správny súd konštatuje zákonnú udržateľnosť a súladnosť odôvodnenia žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného aj v súvislosti s vysporiadaním sa s odvolacou námietkou žalobcu
o údajnom formálnom nedostatku žalobou napadnutého rozhodnutia stavebného úradu, spočívajúceho
v údajnej absencii poučenia o možnosti podať voči nemu odvolanie aj podľa stavebného zákona. V
uvedenej súvislosti žalovaný konštatoval, že stavebný úrad správne poučil žalobcu o možnosti podať

voči jeho rozhodnutiu odvolanie podľa správneho poriadku s informáciou o mieste a lehote na podanie
tohto odvolania, ktorú možnosť žalobca aj účinne využil.
Ohľadne uvedeného správny súd dodáva, že otázku podania odvolania voči rozhodnutiu stavebného
úradu vo veci stavebného povolenia (čo je aj daný prípad), aj podľa stavebného zákona, rieši cit. §
140c ods. 8 stavebného zákona odkazujúci na svoju aplikáciu v prípadoch kedy stavebnému konaniu

predchádzalo osobitné konanie kumulatívne podľa cit. § 29 a § 37 zákona o EIA (č. 24/2006 Z. z.),
t.j. v prípadoch kedy sa vo veci uskutočnilo nie len zisťovacie konanie podľa cit. § 29 zákona o EIA,
ale súčasne sa následne uskutočnilo aj konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo
jej zmeny na životné prostredie podľa cit. § 37 zákona o EIA. Inými slovami povedané, rozhodnutie
stavebného úradu vydané v stavebnom konaní o vydaní stavebného povolenia (čo je daný prípad),

je preskúmateľné na základe odvolaní, ktoré možno podať kombinovanie nie len podľa správneho
poriadku, ale aj podľa stavebného zákona iba v prípadoch, ak vydaniu tohto rozhodnutia stavebného
úradu predchádzalo osobitné konanie podľa zákona o EIA majúce obidve fázy, t.j. kedy sa zisťovacie
konanie preklopilo aj do fázy posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné
prostredie, čo ale nie je daný prípad. V danom prípade konaniu stavebného úradu síce predchádzalo

konanie o EIA, ale toto bolo ukončené v etape zisťovacieho konania rozhodnutím okresného úradu č.
OU-PO-OSZP3-2019/010946-19/ZM z 02.07.2019, podľa ktorého sa zmena navrhovanej činnosti, t.j.
zmena stavby pred dokončením, nebude posudzovať podľa zákona o EIA, teda zisťovacie konanie sa
vtomtoprípadenepreklopiloajdofázykonaniaoposudzovanívplyvovtejtozmenynaživotnéprostredie.
Z uvedených dôvodov, aj podľa správneho súdu, bolo poučenie stavebného úradu v žalobou

napadnutom rozhodnutí zákonným a úplným.

47. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu,vychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového
stavu, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnu
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

48. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“

49. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru
jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to
možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne.“

50. Podľa § 169 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a

zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi
konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s
plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny
súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“

51.Podľa§175ods.1SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

52. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168
SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému

žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy
vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
O náhrade trov konania medzi v konaní neúspešným žalobcom na jednej strane a ďalšími účastníkmi
1/ až 3/ na strane druhej, správny súd rozhodol podľa cit. § 169 SSP zohľadniac, že tieto subjekty majú

právo na náhradu iba tých trov konania voči v konaní neúspešnému účastníkovi (žalobca), ktoré im
vznikli iba v súvislosti s plnením, im správnym súdom uložených povinnosti. Keďže v danom prípade, ako
to vyplýva zo súdneho spisu, súd výzvou adresovanou týmto subjektom na vyjadrenie sa k podaniam
ostatných účastníkov, im týmto iba vytvoril procesný priestor na realizáciu ich procesného práva vyjadriť
sa k veci, t.j. výzvami na vyjadrenie súd tak ďalším účastníkom neukladal žiadnu povinnosť vyjadriť sa

alebo povinnosť zúčastniť sa na pojednávaní, ale im umožnil iba realizovať tieto ich práva (t.j. týmto
subjektom nebola súdom uložená žiadna povinnosť), preto im správny súd právo na náhradu trov im
vzniknutých realizovaním ich práv, voči v konaní neúspešnému žalobcovi nepriznal.
Na tomto mieste správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/10/2021 z 21.09.2022, podľa ktorého cit. „...najvyšší

správny súd zase v takto stanovenom rámci uvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej
úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho poriadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania
vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania, osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému
účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,

ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť
neuložil,právonanáhradutrovkonaniaimnevzniká.Preto,aksprávnysúdzašletýmtosubjektomžalobu
na vyjadrenie alebo vyjadrenie žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že
by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia
spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné.“

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

(§ 443 ods. 1 a 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).