Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/141/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208514
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125208514.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/141/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpený opatrovníčkou: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E. XXX, XXX XX C. D. E., právne zastúpenému: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27,
080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/141/2025

I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 28.11.2007,
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [1], v znení:
„Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich
predložené a potvrdzuje ich prevzatie.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 28.11.2007,
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [2], v znení:

„Klient vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k PB v zmysle ZoB.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 28.11.2007,
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3], v znení:
„Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy [Dohoda] v
zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v platnom znení, ktorá je zabezpečením
pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi
mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta.“, je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k
Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 28.11.2007, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok
a zabezpečenie, bod 4.6], v znení:
„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola
platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania,
[3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa

platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.V. Súd u r č u j e ,že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX z 28.11.2007, v článku 5. Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod
5.4], v znení:

„V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená úročiť
nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v
Oznámení, a to až do času úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e ,že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX z 28.11.2007, v článku 7. Doručovanie, bod 7.1], v znení:
„Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny v údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho
osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa, niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ
a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny. Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti,
ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené

konkurzné, alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke
vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto
bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku,
pričomzaplatenímtejtozmluvnejpokutyniejedotknutýnárokBankynanáhraduškody.“,jeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VII. Súd u r č u j e že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver k Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX z 28.11.2007, v článku 11. Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2],
v znení:
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V

prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých
na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v
rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovský súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa,
vl. Č. 3157/B [RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM

podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského
konania je Bratislava.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-17- 17Csp/141/2025
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.10.2025 domáhal, aby súd určil sedem ním
špecifikovaných zmluvných podmienok, uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, za neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania. Žalobu

odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 28.11.2007 spotrebiteľskú zmluvu – Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 659,70 EUR (50 000 Sk),
pričom žalobca sa zaviazal splatiť ho žalovanému v 60 mesačných splátkach po 49,33 EUR (1 486
Sk). Žalobca zaplatil žalovanému na úver splátky vo výške 2 869,48 EUR. Mal za to, že sa jednalo
o formulárovú zmluvu, kde do pripravenej predtlače žalovaný vpisoval len jeho údaje. Zmluvná voľnosť

žalobcu bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru a všetky ostatné zmluvné
podmienky a dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavovali diktát dodávateľa
bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. K jednotlivým zmluvným podmienkam uviedla ku každej
odôvodnenie, prečo ich považuje za neprijateľné. Prvú zmluvnú podmienku týkajúcu sa potvrdenia
o oboznámení sa s OP, súhlasu s ich obsahom, prijatím návrhov v nich predložených a potvrdení ich

prevzatia považovala za neprijateľnú s poukazom na § 53 ods. 4 písm. l) OZ, pretože mala za to, že
sa ňou prenáša dôkazné bremenom v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami
a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Poukázal na rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn.
11Csp/97/2022 z 21.04.2023 a č.k. 9Csp/18/2020-93 z 25.05.2020, rozsudok Okresného súdu Poprad
sp. zn. 19Csp/25/2022 z 27.02.2023 a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/32/2022

z 27.10.2022, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/19/2022 z12.05.2022, ktorými súd rozhodol o neprijateľnosti významovo totožnej zmluvnej podmienky. Dodal,
že spotrebiteľ sa touto zmluvnou podmienkou zaväzuje plniť povinnosti podľa obchodných podmienok,
ktoré podľa tejto zmluvnej podmienky teoreticky obdrží až pri podpise zmluvy, pričom v tejto zmluvnej

podmienke deklaruje, že sa s nimi oboznámil, súhlasí s ich obsahom a zaväzuje sa ich dodržiavať, ako
aj obmedzuje jeho prístup k dôkazom alebo ukladá spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť iná zmluvná strana. Ohľadom druhej
zmluvnej podmienky – vyhlásení o neexistencii osobitného vzťahu spotrebiteľa k PB v zmysle ZOB
uviedol, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že neuvádza ani len príkladmo, kto

je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke, pričom pre priemerného spotrebiteľa je takéto
ustanovenie neurčité. Poukázal tiež na to, že dotknutá zmluvná podmienka spôsobuje závažné dôsledky
v podobe neplatnosti zmluvy alebo zosplatnenia úveru. Citoval z rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6CoCSP/16/2024 zo dňa 19.09.2024 i rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 29Csp/74/2022 zo
dňa 24.10.2022. K tretej zmluvnej podmienke, týkajúcej sa uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy
žalobca uviedol, táto bola včlenená priamo do textu zmluvy a vytvára hrubú nerovnováhu medzi

stranami zmluvy v neprospech spotrebiteľa, ktorému hrozí, že aplikáciou dohody o zrážkach zo mzdy
dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Mal za to, že aplikácia
dohody o zrážkach zo mzdy je závažná a pre jej dopady si vyžaduje osobitné dojednanie, nie
zakomponovanie do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy, aby unikla pozornosti spotrebiteľa,
pričom poukázal na judikatúru súdov SR. Navyše poukázal i na § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007

Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014, ktorý konštatuje neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy
v inej forme než vo forme osobitnej listiny a s poučením spotrebiteľa o jej dôsledkoch pri súčasnej
možnosti odmietnutia tejto dohody. Žalobca ďalej špecifikoval i zmluvné podmienky, ktoré sa nachádzajú
v Obchodných podmienkach pre úver a boli už súdmi určené za neprijateľné. Zmluvná podmienka
týkajúca sa započítavania platieb podľa stanoveného poriadia (citovaná vo výroku IV. rozsudku) je

podľa žalobcu neprijateľná z dôvodu, že umožňuje žalovanému započítavať platby spotrebiteľa na iný
účel, akým je prednostné splatenie istiny úveru a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa. Umožňuje tak
nepredvídateľné a netransparentné započítavanie platieb. Poukázal na rozsudky tunajšieho súdu sp. zn.
8Csp/1/2023 z 27.04.2023, sp. zn. 17Csp/96/2022 z 18.08.2023 a sp. zn. 19Csp/19/2022 z 19.09.2023,
ktorými bola táto zmluvná podmienka určená za neprijateľnú. Z potvrdzujúcich rozsudkov Krajského

súdu Prešov poukázal na odôvodnenia rozsudkov sp. zn. 5CoCsp/46/2020 z 26.08.2021 a sp. zn.
22CoCsp/11/2022 z 31.05.2022. Zmluvnú podmienku upravujúcu úročenie nesplatenej istiny úveru i po
predčasnom zosplatnení (citovaná vo výroku V. rozsudku) považoval za neprijateľnú z dôvodu, že jej
text je zavádzajúci, keď jej možno rozumieť aj tak, že spotrebiteľ má platiť riadny úrok z už zosplatnenej
sumy, ktorá už riadny úrok obsahuje. Poukázal na rozsudky tunajšieho súdu priamo vo vzťahu

k žalovanému sp. zn. 8Csp/1/2023 z 27.04.2023, sp. zn. 13Csp/169/2018 z 23.11.2021 a rozsudok
bývalého Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 10Csp/31/2021 z 24.06.2021. Krajský súd v Prešove
určenie neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky Okresnému súdu Prešov potvrdil rozsudkami
sp. zn. 5CoCsp/46/2020 z 26.08.2021, sp. zn. 7Co/61/2019 zo 17.10.2019, sp. zn. 22Co/2/2017
z 28.11.2017 a zamietnutie žaloby zmenil rozsudkom sp. zn. 19CoCsp27/2021 z 27.01.2022. Za

neprijateľnú tiež považoval zmluvnú podmienku ukladajúcu mu oznamovaciu povinnosť, citovanú v VI.
výroku tohto rozsudku. Mal za to, že ide o neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa. Za neprijateľné
považoval, aby neoznámenie napríklad zmeny telefónneho čísla malo tak závažné dôsledky pre
spotrebiteľa. Citoval z rozsudkov Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 a Okresného
súdu Prešov sp. zn. 11C/115/2016 zo dňa 29.06.2016. Dodal, že so žalovaným si žiadnu zmluvnú

pokutu individuálne nedojednal. Napokon ako neprijateľnú tiež označil rozhodcovskú doložku, citovanú
vo výroku VII. tohto rozsudku, ktorou sa mali strany dohodnúť na riešení sporov pred dodávateľom
vopred vybraným rozhodcovským súdom. Mal za to, že spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv
vyjadriť s rozhodcovskou doložkou nesúhlas a zhoršuje si ňou svoje zmluvné postavenie. Poukázal
na rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/5/2021 zo 16.09.2021, sp. zn. 8Csp/198/2019 zo

14.08.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp/13/2020 z 31.05.2021,
či rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 16Csp/73/2020 zo 06.10.2020, potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19CoCsp/55/2020 z 10.06.2021, ktorými bola za neprijateľnú určená obdobná
zmluvná podmienka. Naviac, poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 11.06.2019, sp. zn. III. ÚS
438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach

savyžaduje,abymaspotrebiteľmožnosťvyjadriťsňoupriuzatváranízmluvynesúhlastak,abyvprípade
vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať
a rozhodnúť všeobecný súd. Záverom objasnil, že žaloba je prostriedkom dosiahnutia prevencie pred
neustálym používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách. Poukázalna prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vychádzajúc z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ako aj uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020

zo dňa 15.04.2020, či rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2023 zo dňa 28.02.2024. Uviedol,
že žalobu podáva z dôvodu verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej z hlavných politík primárneho
práva EÚ, ktorým je ochrana spotrebiteľov, a to v spojení s jeho záujmom, keďže žalovaný sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil o plnenia zo zmluvnej podmienky, podľa ktorej poukázal tzv. Časť
B. úveru spoločnosti CFH a tiež preto, že podľa jeho názoru ide o úver bezúročný a bezpoplatkový

z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy (napr. výšky úveru). Keďže sú však reštitučné
nároky voči žalovanému premlčané, má záujem aspoň čiastočne kompenzovať žalovaným spôsobenú
stratu, legálnym obohatením sa na úkor žalovaného prostredníctvom inštitútu primeraného finančného
zadosťučinenia, na zaplatenie ktorého podá žalobu v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok. a
na literatúru, v ktorej je vyjadrený názor, že ak o neprijateľnosti zmluvných podmienok bolo právoplatne
rozhodnuté, tak analogicky súd už nemusí opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky

apostačujepoukázaťnaprávoplatnýrozsudoksúdu.Kobdobnémurozhodnutiuoobdobnýchzmluvných
podmienkach zaväzuje súd požiadavka právnej istoty.

2.Žalovanývovyjadreníkžalobezodňa30.10.2025úvodomvšeobecnepoprelvšetkyskutkovétvrdenia
žalobcu, žalobu považoval za nedôvodnú a šikanóznu a žiadal, aby súd skúmal motív podania žaloby,

čo je jej skutočným cieľom, keď ju žalobca podáva po viac ako 14 rokoch od zániku dlhu v dôsledku jeho
splatenia. Zmluvné podmienky považoval za štandardné, nie neprijateľné a v súčasnosti ani do budúcna
nijakým spôsobom neohrozujúce žalobcu. Podľa žalovaného tiež žalobca nešpecifikoval a nepreukázal
v čom spočíva neprijateľnosť zmluvných podmienok a ako ho reálne ovplyvnili. Čo sa týka skutkových
tvrdení ohľadom právneho vzťahu medzi sporovými stranami uviedol, že uzavrel so žalobcom dňa

28.11.2007 predmetnú úverovú zmluvu po dôkladnom preskúmaní a akceptácii žiadosti o poskytnutie
úveru. Následne mu poskytol úver 50 000 SK, pričom v čl. 2 zmluvy boli prehľadne uvedené najmä
výška úveru, počet mesačných splátok 60, ich výška 1 486 Sk, RPMN 25,59 %, úroková sadzba 23 %
ročne a celková výška nákladov na poskytnutý úver 34 349,83 Sk. So zmluvou žalobcovi odovzdal
i ďalšiu podstatnú úverovú dokumentáciu (Obchodné podmienky). Žalobca počas trvania úverového

vzťahu nerozporoval žiadnu náležitosť zmluvy, ani dohodnuté zmluvné podmienky, nevyužil možnosť
odstúpiť od zmluvy do 14 dní od uzavretia zmluvy, ani nepodal reklamáciu či sťažnosť. Žalovaný
mal za to, že žalobca má nepoctivú motiváciu, pretože sa nepokúsil odstrániť domnelé nedostatky
zmluvy korektne v zmysle zásady pacta sunt servanda, napríklad uzavretím dodatku. Žalobca nemal
žiadnu snahu o mimosúdne vyriešenie. Žalobca pritom úver nepreplatil. Preto žalovaný navrhoval, aby

súd zvážil aplikáciu čl. 5 CSP, pričom za účelom náležitého zistenia skutkového stavu navrhol, aby
súd vykonal dokazovanie aj výsluchom žalobcu, a to k priebehu kontraktačného procesu a konania
žalobcu pred iniciovaním tohto súdneho konania. Vzhľadom na to, že žalobca nevyužil právo odstúpiť
od úverovej zmluvy, predčasne a dobrovoľne splatil poskytnutý úver v roku 2011, nenavrhol úpravu
podmienok zmluvy, nepodal reklamáciu alebo sťažnosť a napriek tomu prekvapivo podal žalobu, pričom

žalovaný od neho nikdy nevymáhal peňažnú pohľadávku, mal za to, že konanie žalobcu vykazuje znaky
šikanózneho výkonu práva. Apeloval na súd, aby vzal do úvahy všetky aspekty konania (správania
sa) zainteresovaných strán a všetky významné okolnosti prípadu. Čo sa týka zmluvných podmienok,
vo vzťahu k prvej – vyhláseniu o prevzatí a oboznámení sa s úverovou dokumentáciou poukázal na
aktuálnu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ (C-42/15), Najvyššieho súdu SR (4Cdo/9/2019)

a právnu doktrínu, z ktorých mal za to, že námietky žalobcu sú nedôvodné. K zmluvnej podmienke
týkajúcejsaosobitnéhovzťahuklientakbankeaoznamovacejpovinnostipoukázalna§35ods.4zákona
o bankách a § 93a ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o bankách, v dôsledku ktorých mal za to, že zmluvné
ustanovenia sú plne v súlade so zákonom o bankách. Uviedol, že banka má povinnosť zisťovať bonitu
klienta nielen pred uzatvorením zmluvy o úvere, ale aj počas jej trvania. Preto mal za to, že je dôležité,

aby v prípade začatia trestného, konkurzného alebo exekučného konania týkajúceho sa majetku klienta,
klient oznámil túto skutočnosť z dôvodu prípadného negatívneho dopadu na splácanie zmluvného
záväzku. Oznámenie zahájenia konkurzného alebo exekučného konania považoval za dôležité pre
banku i z hľadiska možnosti požadovania predčasného splatenia pohľadávky. Čo sa týka stanoviska
Komisie zo dňa 24.01.2017 poukázal na to, že bolo prijaté až po zániku dlhu. Dohodu o zrážkach

zo mzdy označil za tradičný zabezpečovací zákonný inštitút. Mal za to, že je zabezpečená ochrana
dlžníka,keďzprávnejúpravyvyplývanajvyššíprípustnýrozsahzrážok,kritériajehourčenia,vecnýokruh
príjmov, ktoré možno postihnúť i poradie pohľadávok, či pomerné uspokojenie a ďalšie. Dodal, že odkaz
žalobcu na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.005.2014 je irelevantný,keďže zmluva bola uzatvorená v roku 2011. Čo sa týka zmluvnej podmienky ohľadom započítanie
pohľadávok prednostne na príslušenstvo, žalovaný mal za to, že § 566 ods. 2 OZ má dispozitívny
charakter a dlžník je oprávnený modifikovať započítavanie podľa vlastného uváženia v zmluve, pričom

práve v úverovej zmluve bol dohodnutý spôsob započítavania splátok prednostne na príslušenstvo.
Neobchádza sa tým zákon. Spôsob započítavania pritom nemá žiaden vplyv na celkovú čiastku, ak
dlžník spláca poskytnutý úver riadne a včas. Poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
30.06.2021 sp. zn. 6CoCsp/52/2020. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa úročenia pohľadávky v prípade
predčasného splatenia uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bola súdna prax v otázke prípustnosti

kumulácie riadnych úrokov a úrokov z omeškania nejednotná a v súčasnosti je už tento problém
definitívne vyriešený v R 5/2021 a v nadväzujúcich rozhodnutiach dovolacieho súdu. K poslednej
zmluvnej podmienke – rozhodcovskej doložke uviedol, že táto nemôže objektívne spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože možnosť
obrátiť sa na rozhodcovský súd nemal iba výlučne dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Zmluvná podmienka
nebola skrytá a žalobca mal o nej vedomosť už pri podpise zmluvy. Poukázal na nález ÚS SR sp. zn. III.

ÚS 438/2018 zo dňa 11.06.2019 a tiež na skutočnosť, že predmetná rozhodcovský súd je od 30.01.2015
neaktívny, v dôsledku čoho sa tiež predmetná zmluvná podmienka stáva obsolentnou. Vo vyjadrení
k žalobe opakovane zdôrazňoval, že má za to, že sa jedná o šikanóznu a účelovú žalobu, zneužitie
práva zo strany spotrebiteľa a jej primárnym motívom nie je ochrana práv, ale iba docielenia určenia
neprijateľných podmienok na základe akejkoľvek – hoci aj formálnej vady v zmluve o úvere.

3. Žalobca v replike zo dňa 14.11.2025 zotrval na podanej žalobe. Tvrdenia žalovanej o zneužití
práva považovala za nenáležité konštatovanie a osobné útoky zo strany žalovaného, ktoré predstavujú
popieranie práva žalobcu na prístup k súdu. Šikanózny výkon práva musí preukázať ten, kto je takýmto
výkonom práva poškodený. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/9/2025

zo dňa 19.06.2025, kde súd okrem iného konštatoval, že ak žalovaný tvrdí, že žalobca mal možnosť
od zmluvy o úvere odstúpiť, tak to skôr nasvedčuje tomu, že sa žalovaný spoliehal na nečinnosť
spotrebiteľa. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa 24.08.2022
mal za to, že súd je povinný rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve
i v prípade, ak ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná alebo

sa už nepoužíva. Poukázal na literatúru zaoberajúcu sa pojmom neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Mal za to, že žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu
s dlžníkom. S poukazom na § 53 ods. 3 OZ tak mal za to, že ak dodávateľ nepreukázal opak, tak
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dojednané. Všeobecne tiež popísal spotrebiteľské
vzťahy a nerovnovážne postavenie zmluvných strán. Argumentoval tiež tým, že pre súdenú vec je

rozhodujúce, aby existovalo hoci aj jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú
podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Vzhľadom na postoj žalovaného k judikovaným
neprijateľným zmluvným podmienkam, považoval svoju žalobu za o to viac dôvodnú. Uviedol, že žalobu
podal až teraz, pretože až v súčasnej dobe sa dozvedel o tom, že zmluvy žalovaného obsahujú zrejme
neprijateľné zmluvné podmienky, o čom je oprávnený rozhodnúť len súd. Následne citoval z rozhodnutia

Krajskéhosúdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/6/2025 zo dňa 10.06.2025, kde sa súd vyjadril v obdobnej
veci, že uplatňovanie nárokov zo strany spotrebiteľa nemožno považovať za zneužitie práva. Zopakoval
tiež dôvody podania žaloby, ktoré už uviedol v žalobe. tak nie je potrebné opätovne zdôvodňovať jej
neprimeranosť a postačuje poukázať na už právoplatný rozsudok súdu.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 21.11.2025 navrhol zotrval na predchádzajúcej argumentácii a mal za to,
že rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca v replike sú neaplikovateľné s poukazom na diametrálne
odlišné skutkové a právne okolnosti a na aktuálny vývoj judikatúry. Poukázal na rozsudok Okresného
súdu Prešov č.k. 34Csp/140/2024-110 zo dňa 31.07.2024 v obdobnej veci žalovaného, kde sa súd
principiálnezaoberalotázkourozporupodaniažalobysdobrýmimravmi.Žalovanývyjadrilpresvedčenie,

že tento spor je učebnicovým príkladom, kedy by mal súd uplatniť esenciálne zásady súkromného práva
a základné procesné princípy v neprospech žalobcu. Mal za to, že nie je žiaden racionálny dôvod, aby
súd po 14 rokoch posudzoval zmluvný vzťah, ktorý bol v prospech oboch strán štandardne ukončený
dobrovoľným a predčasným splatením úveru. Osobitne poukázal na to, že žalobca žalobou zo dňa
10.10.2025 inicioval obdobné konanie o určenie neprijateľnosti ôsmich zmluvných podmienok po 14

rokoch od splatenia úveru, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9Csp/141/2025.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise (na čl. 9 obchodné podmienky pre úver verzia 1/2007 s účinnosťou od 15.03.2007, na čl. 28zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2007, na čl. 29 potvrdenie o splatení pohľadávky z úveru
zo dňa 22.06.2011, na čl. 57 rubovej strane žiadosť o zmenu úveru zo dňa 08.06.2011), oboznámil sa
so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 28.11.2007 žalobca uzatvoril so žalovaným (vtedy s obchodným menom Poštová banka, a.s.)
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX za nasledovných podmienok: výška úveru 50 000 Sk (1 65,70 EUR),
počet pravidelných mesačných splátok 60, výška mesačnej splátky 1 486 Sk, dátum prvej platby do
24.12.2007, dátum každej ďalšej platby k 24. dňu v mesiaci, RPMN 25,59 %, úroková sadzba 23 %,

celková výška nákladov na poskytnutý úver 34 349,83 Sk (1 140,21 EUR). Následne žalovaný žalobcovi
poskytol predmetný úver.

7. Dňa 08.06.2011 žalobca požiadal o zmenu úveru – predčasné splatenie celého úveru ku dňu
08.07.2011.

8. Žalobca následne úver dňa 22.06.2011 splatil v plnej výške vrátane príslušenstva.

9. V Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.11.2007 sa okrem iných nachádzajú aj nasledovné
zmluvné podmienky:
- v časti [2] Zmluva o úvere, bod [1]: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP, súhlasí

s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie.“;
- v časti [2] Zmluva o úvere, bod [2]: „Klient vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k PB v zmysle ZoB.“;
- v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3]: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu
o zrážkach zo mzdy [Dohoda] v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v platnom
znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na

predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy
ako i na iné príjmy Klienta.“,

10. V Obchodných podmienkach pre úver [verzia 1/2007] s účinnosťou od 15.03.2007, na ktoré odkazuje
zmluva v časti [2] bode [1], sa okrem iných nachádzajú aj nasledovné zmluvné podmienky:

- v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 4.6], v znení: „Platby
od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba
poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] úrok z omeškania, [3]
úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby
Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak

je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“;

- v článku 5. Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 5.4], v znení: „V prípade, ak sa úver stane
predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom
podľa Oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to až do času úplného
splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“;
- v článku 7. Doručovanie, bod 7.1], v znení: „Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny v

údajoch uvedených v ZoÚ, najmä týkajúce sa jeho osobných údajov, kontaktnej adresy, zamestnávateľa,
niektorého z telefónnych čísiel uvedených v ZoÚ a bankového spojenia, a to do 15 dní od takejto zmeny.
Klient je ďalej povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť
záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné, alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho
majetku. Klient zodpovedá za škody, ktoré Banke vzniknú v dôsledku nesplnenia týchto povinností. V

prípade nesplnenia si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi
zmluvnú pokutu vo výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je
dotknutý nárok Banky na náhradu škody.“;
- v článku 11. Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2], v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody

Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s
ZoÚaOP,vrátanesporovoplatnosť,výkladazánikZoÚaleboOP,vrozhodcovskomkonanípredStálym
rozhodcovský súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
IČO:35862882,zapísanávORSROSBratislava1,odd.Sa,vl.Č.3157/B[RAM]podľajehovnútornýchpredpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude
pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“.

11. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

15. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy za

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 do 30.06.2024 ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejtopodmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú

povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

24. Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,

ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka a pobočka zahraničnej banky nesmú

vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah, obchody, ktoré vzhľadom na svoju
povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinné pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod
vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a pobočke zahraničnej
banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na účel tohto preverenia.

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť
v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou neplatnosti uzavretia
tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku
dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov, vrátane
splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru.

26.Podľa§551Občianskehozákonníkauspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnoudohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia.27. Podľa § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014 do 30.06.2024 neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

a)dohodouozrážkachzomzdyazinýchpríjmovvprospechpredávajúcehoaleboinejosoby,12cd)ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom.12ce)

28. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského
charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný a vyplýva aj zo samotného znenia
zmluvy a povahy zmluvných strán) a žalobca úver v plnom rozsahu čerpal a následne úver predčasne
splatil. Skutkový stav ako taký nebol medzi stranami sporu sporný, sporné bolo skôr právne posúdenie,
či žalobcom špecifikované zmluvné podmienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v rámci
spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalovaný tiež spochybňoval motív podania žaloby zo strany žalobcu po

uplynutí 14 rokov od splatenia úveru.

29. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c),
prípadne písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj
v spojení s §§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka v záujme zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa.

Podporne súd poukazuje i na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý výslovne umožňuje podať
žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných
zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu.
V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je

potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák.
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3 a
5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti
porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/27/2018, ktoré

práve odvodzuje prípustnosť od § 137 písm. c/ CSP, hoci podľa názoru súdu je priliehavejší prípadne
§ 137 písm. d/ CSP, ktoré pojednáva o určení právnej skutočnosti), ale i ust. § 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré
umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti zmluvy – konkrétne
neprijateľných zmluvných dojednaní.

30. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá
právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého
právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,

podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa
okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať

žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj
v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.

1ÚstavySlovenskejrepublikyakoajSmerniciRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

31. S ohľadom na uvedené závery najvyššieho súdu súd konštatuje, že podanie žaloby o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok je legitímnym právom spotrebiteľov, ktorým sa môžu domáhať

ochrany svojich práv podľa § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z.

32. Súd nedospel k záveru, že by táto žaloba bola zo strany žalobcu podaná šikanózne, nakoľko
zo žaloby, nevyplýva, že by nesledovala ako svoj primárny cieľ zodpovedanie otázky, či dotknutézmluvné podmienky boli neprijateľné a ciele podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. Ide skôr o dohady
žalovaného, ktoré súd pripúšťa, že sú na zamyslenie (predovšetkým naliehavosť určenia po uplynutí
tak dlhej doby od uzatvorenia zmluvy a zároveň od splatenia dlhu), avšak vychádzajúc z aktuálnej

judikatúry a nepremlčateľnosti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a zohľadňujúc záujem štátu
na zvýšenej ochrane spotrebiteľa nemôžu tieto dohady žalovaného brániť spotrebiteľovi domáhať sa
preskúmania obsahu spotrebiteľom namietaných zmluvných podmienok.

33. Súdny dvor Európskej únie uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.: „Z tohto hľadiska

treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo
smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej
podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky
súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej
v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej
premlčacej lehote.“ I s poukazom na uvedené preto možno považovať námietky žalovaného, týkajúce

sa časových súvislostí, doby medzi uzatvorením zmluvy, splatením úveru a podaním žaloby a skúmania
„skutočného“ motívu podania žaloby za nedôvodné.

34. Predtým, ako súd pristúpil k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť k záveru,
či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia (ak tieto sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne) a či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté
ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa netýkajú hlavného predmetu plnenia, ani ceny plnenia.

35. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť

obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal

možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho

zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s.
574). V tomto smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že
zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Zmluva a zmluvné podmienky
v nej predstavujú štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, uzatváranú s mnohými spotrebiteľmi.

Rovnako tak ustanovenia zakotvené v obchodných podmienkach predstavujú dojednania, ktorými sa
spravuje určitý typ zmlúv, ktoré žalovaný uzatváral s mnohými spotrebiteľmi.

36. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

37. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

38. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančnýzáväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

1. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, resp. § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a

ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne
je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 9CoCsp/19/2021 z 30.11.2021).

39. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej

podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne

predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

40. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. F., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že

test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej

podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

41. Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd v každom a jednom prípade
žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok dospel k záveru o naplnení znakov neprijateľnosti
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v každom a jednom prípade súd zistil, že totožné
alebo veľmi obdobné zmluvné podmienky boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné podmienky, a to
i priamo vo vzťahu k žalovanému (zistené vyhľadaním na webovej stránke https://www.justice.gov.sk/

sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia ). Súd dospel k záveru, že žalobcom špecifikované zmluvné
dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, preto ich výrokmi I. až VII. určil za neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné podmienky
v totožnom znení, ako v tomto spore, boli predmetom súdneho prieskumu v konaniach vedenýchna tunajšom súde pod sp. zn. 20Csp/22/2025 a sp. zn. 29Csp/3/2025, pričom rozsudkami zo dňa
19.05.2025, sp. zn. 20Csp/22/2025 a zo dňa 07.04.2025, sp. zn. 29Csp/3/2025 boli už všetky žalobcom
špecifikované zmluvné podmienky v zmluvách uzatvorených s iným spotrebiteľom posúdené ako

neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

42. Čo sa týka prvej zmluvnej podmienky (uvedenej v I. výroku tohto rozsudku), v zmysle ktorej
spotrebiteľ prehlasuje, že sa oboznámil s OP, súhlasí s nimi, prevzal ich a príjma návrhy v nich
predložené, súd ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l)

Občianskeho zákonníka, keďže má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné
bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia
úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok
vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, keďže
spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného
podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa zmluvnou

podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si
povinností veriteľa zo zákona. Uvedenú zmluvnú podmienku možno zahrnúť do tzv. čierneho zoznamu
neprijateľných podmienok demonštratívne vymenovaných v § 53 od. 4 Občianskeho zákonníka a
to pod podmienku uvedenú pod písm. l). V zmysle tohto ustanovenia za neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú

spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malaniesťinázmluvnástrana.Uvedenápodmienkabolaviackrátprávoplatnevyhlásenázaneprijateľnú,
a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto
neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

43. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku II. týkajúca sa vyhlásenia o neexistencii osobitného
vzťahu k PB predstavuje už notoricky vyhlasovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku nachádzajúcu sa
v obdobných spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru súdu je v predmetnom zmluvnom ustanovení
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa založená z dôvodu,
že spotrebiteľ je vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajú v používaní

komplikovaných a sofistikovaných termínov („osobitný vzťah“), ktorá ho robí nepochopiteľným pre
spotrebiteľa. Na právnom posúdení súdu nemení nič zákonný odkaz na zákon o bankách, pretože
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ z dôvodu svojej nevedomosti netuší, čo má
chápaťpodtermínomosobitnývzťahkbanke[pozrivtomtozmyslevsúvislostisosmernicouRady93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim.

vyd. 15/002, s. 288), rozsudok Mostaza Claro, C 168/05, EU:C:2006:675, bod 28 a citovanú judikatúru,
ako aj v súvislosti so smernicou Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v.
ES L 42, 1987, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326), rozsudok Rampion a Godard, C 429/05, EU:C:2007:575,
bod65].SúdprineprijateľnostitejtozmluvnejpodmienkypoukazujenaodôvodnenierozsudkuKrajského

súdu Prešov zo dňa 19.09.2024, sp. zn. 6CoCsp/16/2024, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje:
„Len ťažko možno považovať za postačujúce, ak uvedená zmluvná podmienka neobsahuje definíciu
všeobecného pojmu „osobitný vzťah k banke“, aby druhá zmluvná strana (spotrebiteľ) vedela, aký
je skutočný obsah citovaného vyhlásenia a čo konkrétne zahŕňa. Na tomto závere nič nemení ani
odvolacia argumentácia žalovaného opierajúca sa o § 93 a ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 483/2001

Z. z., ktorý sa vôbec netýka povinnosti dodávateľa uvádzať v spotrebiteľskej zmluve aj vysvetlenia
tých všeobecných (nekonkrétnych) pojmov, ohľadne ktorých sú do zmluvy zakomponované vyhlásenia
spotrebiteľa, ktorých prípadná nepravdivosť má dokonca spôsobovať neplatnosť zmluvy o úvere
alebo jeho okamžitú splatnosť. Podstata neprijateľnosti citovanej podmienky nespočíva v tom, že by
spotrebiteľnebolpovinnýoznamovaťkonkrétnepodstatnéskutočnostibanke,alevtom,žeposudzovaná

spotrebiteľská zmluva v dotknutej časti tieto neozrejmuje, v dôsledku čoho je spotrebiteľ v nevedomosti
o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho vyhlásenia. Skutočnosť, že banka má zákonnú povinnosť
zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a že v zmluve s klientom má byť
dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená použiť sankciu
okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej podmienky nemá

obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez ďalšieho známe“.
O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky už rozhodli súdy, a to napríklad rozsudkom Okresného
súdu Prešov zo dňa 26.02.2024, sp. zn. 9Csp/128/2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov
zo dňa 19.09.2024, sp. zn. 6CoCsp/16/2024, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 08.01.2025,sp. zn. 18Csp/82/2024, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.11.2024, č. k. 29Csp/41/2024
– 129, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.10.2022 pod sp. zn. 29Csp/74/2022 rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 16Csp/176/2024, zo dňa 03.04.2025, rozsudkom Okresného súdu

Prešov, sp. zn. 8Csp/25/2024, zo dňa 02.07.2024, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 11CoCsp/27/2024, zo dňa 26.03.2025.

44. Dohoda o zrážkach zo mzdy (citovaná vo výroku III. rozsudku) taktiež spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Za významnú súd považuje

predovšetkým skutočnosť, že predmetné dojednanie je zahrnuté v rámci formulárovej zmluvy medzi
bežné zmluvné podmienky, čím žalovaný vnútil spotrebiteľovi určité správanie a konanie zvýhodňujúce
dodávateľa v neprospech spotrebiteľa, a to bez osobitného zdôraznenia následkov takéhoto dojednania.
Práve vzhľadom na tieto nepoctivé praktiky zákonodarca zakotvil v § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia
pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedená zákonná
úprava odzrkadlila potrebu zasiahnuť do obdobných nerovnovážnych zmluvných dojednaní až na úrovni
výslovnej právnej úpravy, kedy síce úplne nevylúčila uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, avšak
stanovila prísnejšie kritéria pre platnosť takejto dohody o zrážkach zo mzdy, a tak prakticky stanovila

hranice, ktoré oddeľujú akceptovateľnú dohodu o zrážkach zo mzdy od neprijateľného zmluvného
dojednania dohody o zrážkach zo mzdy. Žiada sa tiež dodať, že súdy v mnohých prípadoch, či už
v rámci neodkladných opatrení alebo aj vo veci samej, rozhodli o povinnosti veriteľa zdržať sa použitia
obdobných zmluvných podmienok z dôvodu jej neprijateľnosti, a tým neplatnosti. S poukazom na
uvedené závery o nerovnovážnosti daného zmluvného dojednania v neprospech spotrebiteľa súd vo

výroku V. určil zmluvnú podmienku obsahujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú.

45. Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku VI. rozsudku, o totožnej zmluvnej podmienke
upravujúcej započítanie platieb spotrebiteľa, nachádzajúcej sa v danom prípade v Obchodných
podmienkach v bode 4.6., súdy taktiež opakovane rozhodli o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky

(napr. rozsudky označené žalobcom v žalobe, ale aj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
17Csp/89/2025 zo dňa 31.10.2025, sp. zn. 16Csp/80/2018 zo dňa 15.11.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. z. 19Co/25/2019 zo dňa 27.08.2019, ďalej rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn 11Csp/211/2019 zo dňa 13.03.2020, rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.
9Csp/102/2020-158 z 23.6.2022, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/27/2021 zo dňa

08.11.2022, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/136/2020 zo dňa 08.07.2020 a ďalšie).
Neprijateľnosť danej podmienky predovšetkým spočíva v tom, že umožňuje veriteľovi v priamom rozpore
s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať platby spotrebiteľa na iný účel (úroky, poplatky,
sankcie), než je prioritné splácanie istiny. Daná podmienka predstavuje odchýlenie sa od úpravy
v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom nevidí dôvod na odklon od už skoršieho

právneho posúdenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súdmi a plne sa s ním stotožňuje, preto
v štvrtom výroku určil i dotknutú zmluvnú podmienku týkajúcu sa započítavania platieb spotrebiteľa za
neprijateľnú.

46. I zmluvná podmienka uvedená vo výroku V. rozsudku už bola vo veľmi obdobnom znení

vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, napríklad aj rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 8Csp/1/2023 zo dňa 27.04.2023 a v totožnom znení rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.
17Csp/89/2025 zo dňa 31.10.205, pričom niet dôvodu od právneho posúdenia veci uvedeným súdom
sa odkloniť. Na podporu argumentácie súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19CoCsp27/2021 zo dňa 27.1.2022, ktorý sa týkal tiež žalovaného a obsahovo obdobnej zmluvnej

podmienky a tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/23/2024. Dotknutou podmienkou
si spotrebiteľ neprípustne zhoršuje postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže umožňuje
žalovanému úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od predčasného zosplatnenia
úveru až do úplného splatenia zmluvného záväzku, a to spolu s úrokmi z omeškania. Súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020 publikovaného v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 5/2021, podľa ktorého veriteľovi pri predčasnej
splatnosti úveru náleží úrok z istiny len vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil
ako cenu peňazí. Navyše daná zmluvná podmienka je neurčitá, keďže odkazuje na ďalší dokument -
oznámenie banky o výške úrokovej sadzby, takže spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy ani nevie, vakej výške by mal platiť zmluvné úroky a úroky z omeškania pri predčasnej splatnosti úveru. Uvedená
zmluvná podmienka je teda v rozpore s právom a preto spĺňa atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky.

47. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úvery ukladajúca spotrebiteľovi
oznamovaciu povinnosť (citovaná v VI. výroku rozsudku) bola už taktiež opakovane vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve – napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 29Csp/41/2024 zo dňa 11.11.2024, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/128/2023-156
zo dňa 26.02.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/128/2023-187

zo dňa 27.03.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa
19.09.2024. Vsunutie takejto oznamovacej povinnosti medzi iné podmienky upravujúce zmluvný vzťah
(ktoré by v rámci obchodných podmienok mali byť skôr technického a dopĺňacieho charakteru), je podľa
názoru súdu neprípustné a neprimerane zaťažujúce spotrebiteľa. Spotrebiteľ pritom nie je schopný
dopredu predvídať alebo vyhnúť sa takémuto správaniu alebo takejto skutočnosti, akou je exekučné
alebo konkurzné konanie voči nemu týkajúce sa jeho majetku, pričom sa môže jednať o exekučné

konanie o úplne minimálnu sumu, ktorá by v žiadnom prípade nemala mať nejaký vplyv
na úverový vzťah. Súd sa tiež v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn.11C 115/2016 z 29.06.2016, v zmysle ktorého: „V danom prípade napadnuté zmluvné
podmienky jednoznačne nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nepredstavujú ani hlavný predmet zmluvy a ani netýkajú sa primeranosti ceny. Keďže sú

súčasťou obchodných podmienok žalovaného, ktoré sú vopred stanovené, rozhodne nie sú individuálne
vyjednané medzi účastníkmi. Úspešnosť žaloby tak závisela na posúdení toho, či v nich ide o hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Sporné zmluvné podmienky
podľa súdu nie sú formulované určito a zrozumiteľne, ostáva totiž len na posúdení banky, ktoré zmeny
ovplyvňujúce bonitu žalobcu považuje za relevantné, ktoré by mal žalobca oznámiť. Navyše samotný

vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku banky neznamená, že žalobca by sa nedokázal s ňou
vyporiadať. Zanedbateľné nie je ani to, že súd postráda praktický význam splnenia tejto povinnosti, ktorá
nemôžeovplyvniťuždanýzáväzokžalobcuvyplývajúcizozmluvy.Nemožnosúhlasiťstým,žebysporné
zmluvné podmienky boli v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách, uvedený zákon vo vzťahu
k fyzickej osobe, čo nepochybne je aj spotrebiteľ, žiadne podobné povinnosti neukladá. Preverovanie

bonity spotrebiteľa sa vyžaduje pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo upravuje zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 7 ods. 1 alebo § 11 ods. 2. Nemá teda žiadne právne a
ani faktické opodstatnenie preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí úverovej zmluvy...“.

48. Zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku VII. rozsudku, predstavujúcu rozhodcovskú doložku súd

považuje za rovnako notoricky súdmi vyhlasovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o neprijateľné
zmluvné dojednanie v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nebolo individuálne dojednané a je v hrubej
nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa bez potrebného objasnenia zmluvnej podmienky, zvýraznenia
jej závažnosti, začlenením v rámci bežných zmluvných dojednaní upravujúcich úverový vzťah, pričom
núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred dodávateľom

vybraným rozhodcovským súdom. V zhode so žalobcom súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11.06.2019, v ktorom ústavný súd vyslovil, že pre platnosť rozhodcovskej
zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou
pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Súd opäť považuje za

vhodné poukázať aj na skutočnosť, že prax si vyžiadala zakotvenie mantinelov prijateľnosti obdobných
zmluvných dojednaní, keď bola do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neskôr včlenená do
demonštratívneho zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok i zmluvná podmienka umožňujúca
riešenie sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní. Predmetný zákon podrobnejšie upravil podmienky, za ktorých môže byť uzavretá spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva, pričom okrem iného stanovil, že rozhodcovská zmluva v takomto prípade musí
byťobsahovoaformálneoddelenáodspotrebiteľskejzmluvy.Vdanomprípadesavšakskutočnejednalo
o zmluvnú podmienku včlenenú do textu obchodných podmienok ako rádovej, bežnej podmienky.

49.Nadôvažoksažiadadodať,žežalovanýmprezentovanéúvahyošikanóznomspôsobevýkonupráva
žalobcu neboli v konaní preukázané. Súd vidí zjavný motív žalobcu podať žalobu práve s ohľadom na
to, že sa domnieval, že zmluva, resp. kontraktačný proces mali nedostatky. Každý má právo na súdnu
ochranu svojho domnelého práva a žaloba podľa názoru súdu zjavne iba uplatnil svoje právo na súde.Súd nevzhliadol žiaden dôvod na vyslovenie, že by v danom prípade malo iniciovanie sporu žalobcom
šikanózny charakter, alebo bolo v rozpore s dobrými mravmi.

50. Čo sa týka dôkazov, ktoré súd nevykonal, súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie
výsluchom žalobcu ku kontraktačnému procesu a motívom podania žaloby. Žalobca súdu poskytol svoje
tvrdenia o spôsobe vedenia kontraktačného procesu – kde teda zastával názor, že žalovaný s ním
individuálne nevyjednával jednotlivé zmluvné podmienky a uviedol aj pohnútky, dôvody a objasnenie,
prečo podal takúto žalobu i po uplynutí značného času od splnenia svojho dlhu. Vykonanie výsluchu súd

považoval vzhľadom na uvedené skutočnosti za neúčelné a nehospodárne, zvlášť za stavu, že žalobca
je obmedzený na spôsobilosti na právne úkony.

51. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobcovi ako plne úspešnej strane v spore priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Súd nevzhliadol dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. O výške trov konania
pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/141/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.