Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424201664
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4424201664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: MAKRO REALITY, s.r.o., so sídlom
Štvrť M. R. Štefánika 2450/13, Lučenec, IČO: 47 076 194, právne zastúpený: Mgr. Jozef Mochnacký,
advokát, AK Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, Lučenec, IČO: 42 002 443 proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Kmeťovo, zastúpený: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX o
vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
20. júna 2025 č. k. 10C/35/2024-187 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20. augusta 2025 č. k.
10C/35/2024-211, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNovéZámky(súdprvejinštancie)rozsudkomzodňa20.júna2025č.k.10C/35/2024-187
(napadnutý rozsudok) určil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v
katastrálnom území a obci Kmeťovo a vedenú na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor na
liste vlastníctva číslo XXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 778/3
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 546 m2, parcelné číslo 778/4 zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 1316 m2, na pozemku parcelné číslo 778/3 rodinný dom so súpisným číslom XXX, do 30 dní
po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške
100 %.

2. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému vypratania vyššie uvedenej nehnuteľnosti, z
dôvodu, nehnuteľnosť sa má nachádzať vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalovaný ju má užívať bez
právneho dôvodu. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. V priebehu celého konania

verbálne prejavoval záujem o kúpu, resp. nájom označenej nehnuteľnosti a zdôraznil, že sa o ňu stará,
nemá iným spôsobom vyriešenú bytovú otázku a žalobca mu prostredníctvom svojho konateľa mal
ústne navrhnúť odkúpenie nehnuteľnosti, avšak za neprimerane vysokú kúpnu cenu 100.000 eur, pričom
reálna cena sa má pohybovať na úrovni 40.000 eur.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že sporná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve
žalobcu. Titulom nadobudnutia je uvedené osvedčenie o priebehu vykonania opakovanej dražby N

39/2019, Nz 7730/2019, NCRIs 7875/2019 zo dňa 13.03.2019 a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
4C/34/2019, právoplatný dňa 23.05.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra 8Co 47/2022 zo
dňa 27.04.2023.4. Spor 4C/34/2019 bol začatý dňa 29.05.2019 na základe žaloby žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
v tom čase bytom E. XXX proti žalovaným v 1. rade Imagination, spol. s r.o., Jilemnického 58/1714,
Partizánske, IČO: 44 150 083 (dražobník), v 2. rade Prvá stavebná sporiteľňa a.s., Bajkalská 30,

Bratislava (navrhovateľ dražby) a v 3. rade MAKRO REALITY s.r.o., Štvrť M. R. Štefánika 2450/13,
Lučenec (vydražiteľ), keď predmetom sporu bolo určenie neplatnosti dražby. Jednalo sa o opakovanú
dražbu, keď osvedčenie o priebehu vykonania opakovanej dražby bolo napísané dňa 13.03.2019 do
notárskej zápisnice N 39/2019 Nz 7730/2019 NCRIs7875/2019 notárkou JUDr. Barborou Behýlovou
so sídlom Kapitulská 21, Banská Bystrica. V tejto notárskej zápisnici sa uvádza, okrem iného, že

notárka JUDr. Barbora Behýlová osvedčila, že vydražiteľom predmetu dražby - spornej nehnuteľnosti,
sa stal účastník dražby s poradovým číslom 1 - spoločnosť MAKRO REALITY s.r.o. so sídlom Štvrť
M.R.Štefánika2450/13,Lučenec,IČO:47076194,ktoránadobúdapredmetdražbydosvojhovýlučného
vlastníctva, a to za cenu dosiahnutú vydražením vo výške 30.880 eur. Rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky 4C/34/2019-211 zo dňa 07. marca 2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Nitre 8Co 47/2022-291 zo dňa 27. apríla 2023, právoplatný 23.05.2023, bola žaloba zamietnutá.

5. Na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou 10C/43/2024 prebiehalo od 13.05.2024
konanie na základe žaloby toho istého žalobcu a voči tomu istému žalovanému ako v konaní tunajšieho
súdu10C/35/2024.Predmetomkonaniabolozaplatenieistiny7.200eurspríslušenstvomztituluvydania
bezdôvodného obohatenia, a to za užívanie citovanej nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu

(žaloba). Vec bola v konečnom dôsledku právoplatne skončená uznesením súdu o schválení zmieru a
na jeho základe, čo napokon nie je sporné ani medzi stranami, žalovaný dobrovoľne uhradil žalobcovi
celú žalovanú istinu 7.200 eur.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

auviedol,žeaksúdvprípadeužívanianehnuteľnosti(bytualeborodinnéhodomu)bezprávnehodôvodu
rozhodne, že žalovaný je povinný citovanú nehnuteľnosť vypratať, nemožno použiť ustanovenie § 3
ods. 1 OZ tak, aby povinnosť označenú nehnuteľnosť vypratať bola viazaná na zabezpečenie bytovej
náhrady. Na jeho základe nemožno totiž konštituovať dosiaľ neexistujúce právo a jemu zodpovedajúcu
povinnosť.

7. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný užíva spornú
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Je nepochybné, že v minulosti bol bezpodielovým spoluvlastníkom
v celosti spolu so svojou bývalou manželkou, no pre neplatenie úveru záložný veriteľ Prvá stavebná
sporiteľňa a.s. Bratislava pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, na ktorej bol

udelený príklep žalobcovi dňa 13.03.2019. Tým, že sa žalovanému nepodarilo v samostatnom súdnom
konaní dosiahnuť právoplatné rozhodnutie súdu o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože jeho
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, užívanie označenej nehnuteľnosti žalovaným nadobudlo
charakter užívania bez právneho dôvodu. Na tomto závere súdu nič nemenia ani skutočnosti, že
žalovaný mal záujem nehnuteľnosť odkúpiť, prípadne užívať na základe nájomnej zmluvy so zakotvením

predkupného práva, pretože v konečnom dôsledku sa stranám nepodarilo dohodnúť na podmienkach
tak nájomnej zmluvy, ako ani na podmienkach prípadnej kúpnej zmluvy.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu H. I. J., pretože
žalovaný odôvodňoval prítomnosť menovaného na pojednávaní len z dôvodu, aby si vypočul jeho návrh

na mimosúdne riešenie veci. Tento úkon z pohľadu súdu by nebol účelný, pretože strany mali dostatok
časového priestoru na doriešenie veci zmierlivým spôsobom, v tomto smere aj podnikli konkrétne kroky,
no v konečnom dôsledku to neviedlo k želanému výsledku.

9. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobe vyhovel a konštatoval, že i keď

sa žalovaný nenachádza práve v najlepšej sociálnej situácii, s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1
OZ nie je možné mu priznať akúkoľvek bytovú náhradu, pretože na základe dobrých mravov nemožno
konštituovať dosiaľ neexistujúce právo a jemu zodpovedajúcu povinnosť a žalovaný nemá právo na
bytovú náhradu podľa § 712 OZ k § 712a OZ.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.11. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, keďže počas

celého konania prebiehali rokovania o odkúpení alebo nájme, avšak žalobca požadoval cenu výrazne
vyššiu ako určenú v znaleckých posudkoch, čím konal v rozpore so zásadou poctivosti (§ 3 ods. 1
OZ). Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnutý dôkaz – výsluch konateľa žalobcu H. J.,
ktorý mal potvrdiť rokovania o mimosúdnej dohode, čím súd porušil zásadu rovnosti zbraní. Namietal
aj nesprávne právne posúdenie z hľadiska princípu proporcionality zásahu do jeho práva na obydlie

v zmysle Ústavy SR, judikatúry Ústavného súdu SR (nález II. ÚS 152/2018), podľa ktorej je potrebné
pri rozhodovaní o vysťahovaní posudzovať sociálne pomery a hľadať primerané riešenie, rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. McCann proti Spojenému kráľovstvu č. 19009/04 alebo
Winterstein proti Francúzsku č. 27013/07), ktoré zdôrazňujú povinnosť súdu skúmať, či vysťahovanie
sleduje legitímny cieľ a je primerané okolnostiam. Tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS
162/2013, v ktorom ústavný súd uviedol, že aj keď zákon priamo nárok na bytovú náhradu neupravuje, je

potrebné skúmať, či by nepriznanie akejkoľvek ochrany neviedlo k porušeniu princípu ľudskej dôstojnosti
a práva na bývanie.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom

nehnuteľností, ktorých vypratania sa domáha, pričom ich vlastníkom je od roku 2019. Od roku 2019, teda
viac ako 6 rokov užíva žalovaný nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že medzi sporovými
stranami počas konania prebehlo rokovanie o možnosti prenájmu nehnuteľnosti, prípadne predaji, nič
nemení na skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie užíval žalovaný nehnuteľnosti
žalobcu bez právneho dôvodu. Z komunikácie, na ktorú poukazuje žalovaný nepochybne vyplýva, že

žalovaný najprv prezentoval záujem uzavriet so žalobcom nájomnú zmluvu, avšak následne predložil jej
návrh s neprijateľnými podmienkami a zmätočnými ustanoveniami, zakomponoval do nej aj predkupné
právo za kúpnu cenu, ktorá bola pre žalobcu neakceptovateľná. Žalobca bol následne ochotný v rámci
mimosúdnej dohody odpredať nehnuteľnosti žalovanému za sumu 65.000 eur, napriek tomu, že má
možnosť odpredať ich za vyššiu sumu. Žalovaný však bol ochotný uhradiť kúpnu cenu iba vo výške

35.000 eur. K námietke žalovaného ohľadne nevykonaniu dôkazu výsluchom konateľa žalobcu uviedol,
že tento dôkaz bol pre predmetné konanie nepodstatný a nadbytočný, pretože samotnú skutočnosť,
že medzi stranami prebehlo mimosúdne jednanie, nebolo potrebné dokazovať. Poukázal na to, že
žalovaný mu zaplatil náhradu za užívanie nehnuteľnosti za obdobie 24 mesiacov, avšak žalovaný užíva
nehnuteľnosti bezdôvodne už 77 mesiacov. Záver žalobca uviedol, že uplatňovanie jeho práva na

ochranu jeho vlastníckeho práva v tomto konaní nie je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi
a na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že by mal byť žalovaný v zlej finančnej situácii, resp. že by nemal
zabezpečené náhradné bývanie. Žalobca nemá voči nemu žiadnu zákonom, zmluvou či iným spôsobom
uloženú povinnosť, ktorá by ho zaväzovala mu zabezpečiť náhradné bývanie.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení

sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, pretoodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.

17. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia

podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalovaným v jeho odvolaní. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne,

s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd
považuje za správne i argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

18. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého
súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom
kontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,ktorépretomusiabyťpreskúmateľné.
Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo

je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a
slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v
konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

19. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

20. V zmysle čl. 20 ods.1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné
požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník
v účinnom znení (ďalej len OZ), umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia,
najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju.

21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

22. Podľa čl. 11. ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb. vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom
licitátora prechádza na vydražiteľa, ktorý je povinný do 30 dní odo dňa dražby zaplatiť cenu dosiahnutú
vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej

zábezpeky.

24. Vlastnícke právo pôsobí erga omnes, teda voči všetkým. Nikto preto nemôže zasahovať do
vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu, teda protiprávne. O protiprávny zásah do vlastníckeho
práva ide napríklad aj tým, ak osoba, ktorá nemá vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti

(napr. právo nájmu, podnájmu, či právo užívania vychádzajúce z rodinného pomeru k vlastníkovi či
spoluvlastníkovi nehnuteľnosti) užíva danú nehnuteľnosť.

25. V danom prípade žaloba o vypratanie nehnuteľností sleduje ochranu vlastníckeho práva žalobcu,
ktorý má právo vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a podľa § 126 ods. l
Občianskeho zákonníka má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje. Právo na obydlie je právom základným, no jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú.
Súd preto posudzoval, či žalobca žalobou o vypratanie nehnuteľností sleduje legitímny cieľ, či sa
domáha vypratania nehnuteľností v súlade so zákonom a či vzhľadom na okolnosti prípadu možno
odoprieť ochranu vlastníckeho práva žalobcovi, ak vypratanie nehnuteľností by bolo možné považovať
pre žalovaného za neprimerane tvrdé, v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní bolo pritom

potrebné vychádzať z preukázaných skutočností rozhodujúcich pre posúdenie danej veci. Žalobca
predmetné nehnuteľnosti vydražil a ako vlastník sa domáha ochrany vlastníckeho práva žalobou podľa
Civilného sporového poriadku a v súlade s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca preukázal, že
nehnuteľnosti, ktoré vlastní, žalovaný užíva neoprávnene. I keď vypratanie nehnuteľností je výrazným
zásahom do súkromia žalovaného, neboli preukázané okolnosti, pre ktoré by bolo možné považovať

vypratanie nehnuteľností pre žalovaného za neprimerane tvrdé, v rozpore s dobrými mravmi. Súd
prihliadol na to, že žalovaný ako nevlastník nehnuteľností užíva nehnuteľnosti žalobcu bez toho,
aby sa dohodol na právnom usporiadaní vzájomných vzťahov so žalobcom ako s vlastníkom týchto
nehnuteľností, a tieto nehnuteľnosti užíva už dlhšie obdobie bez odplaty. Sporové strany síce riešili
možnosťprenájmualeboodpredajanehnuteľností,avšakkprávnemuusporiadaniuvzájomnýchvzťahov

nedošlo. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že po vydražení nehnuteľností žalobcom sa bude môcť
žalobca ako nový vlastník domáhať ich vypratania. Žalovaný mal dostatočný časový priestor na to, aby
sa mohol dohodnúť so žalobcom ako s novým vlastníkom nehnuteľností na zmluvnom vzťahu, ktorý by
mu umožňoval užívanie predmetných nehnuteľností na základe právneho dôvodu. A mal aj dostatok
času vyriešiť si otázku jeho bývania iným spôsobom.

26. Z dokazovania vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti sú v držbe žalovaného, ktorý ich nechce
vydať žalobcovi ako vlastníkovi, a keďže žalobu podala aktívne legitimovaná osoba, ktorou je vlastník
nehnuteľnosti, zapísaný v katastri nehnuteľností a žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu, lebo žalovaný nepreukázal žiadny právny titul, súd prvej inštancie správne žalobe

žalobcu vyhovel a vysvetlil právne dôvody svojho rozhodnutia, preto odvolací súd ako vecne správny
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý podal odvolanie a bol v
odvolacom konaní neúspešný. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).