Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123394701
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123394701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: EZ development, s.r.o.,
sídlo: Starorímska 2, Bratislava 851 10, IČO: 46 038 868, zastúpeného advokátom: Mgr. Vladimír
Winkler, sídlo: Ota Holúska 3D, 841 06 Bratislava – Záhorská Bystrica, proti žalovanému: movitti
innovation s.r.o., sídlo: Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 52 509 010, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., sídlo: Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490,
ozaplatenie2.952,-eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov
č. k. 23Cb/12/2024 – 79 zo dňa 22.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/12/2024 – 79 zo dňa 22.10.2024.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 23Cb/12/2024 – 79 zo dňa 22.10.2024
(ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.952,- Eur
spolu s úrokom z omeškania 10,5 % ročne zo sumy 2.952,- Eur od 30.01.2023 do zaplatenia, všetko v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a 2, vo výroku II. priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousažalobcadomáhal,abysúdzaviazal žalovanéhonazaplatenie2.952,-
eur a úrok z omeškania 10,5 % ročne zo sumy 2.952,- eur od 30.01.2023 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 03. júla 2022 Zmluvu o dielo na základe

objednávky č. 220703001 (ďalej len „objednávka“), predmetom ktorej bolo objednanie projektovej
dokumentácie, ktorú mal žalovaný dodať pre žalobcu. Žalovaný vystavil žalobcovi zálohovú faktúru na
cenu diela č. 2020091 zo dňa 03. júla 2022 na sumu 2.952,- Eur (ďalej len „zálohová faktúra“), ktorú
žalobca dňa 04. júla 2022 riadne uhradil. Vzhľadom k tomu, že ani na základe opakovaných žiadostí a
komunikácie so žalovaným nebola projektová dokumentácia zo strany žalovaného dodaná žalobcovi v
objednanomrozsahu,žalobcalistomzodňa26.januára2023odstúpilodobjednávky,čímzmluvnývzťah
založený objednávkou zanikol doručením odstúpenia žalovanému. Žalobca v uvedenom liste požiadal

o vrátenie zálohy vo výške 2.952,- Eur do troch pracovných dní od doručenia odstúpenia. Žalobca
opakovane vyzýval žalovaného na vrátenie zálohy, pričom žalovaný vyššie uvedenú čiastku nevrátil.
Žalobca svoj nárok dôvodil poukazom na § 351 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ObZ“).4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca porušil ustanovenie § 132 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“), keď namiesto opísania rozhodujúcich skutočnosti iba odkázal na prílohy žaloby. Skutkový stav
bol taký, že po vyzvaní žalobcu na doplatenie celej ceny objednanej projektovej dokumentácie, sám
žalobca zmenil podmienky a vyžiadal si licenčné práva k dielu. Poukázal na to, že žalobca si objednal
projekt rodinného domu pod katalógovým číslom Zb38, so žiadosťou o jeho úpravu, tak aby dispozícia
zodpovedala špecifikám parcely. Žalovaný opísal obsah emailu realizovaného zo strany žalobcu zo

dňa 22. marca 2022. Pri objednávke žalobca potvrdil oboznámenie sa so Všeobecnými obchodnými
podmienkami (VOP), ktoré uvádzajú, že: každý projekt domu je viazaný na konkrétne parcelné
čísla stavebného pozemku; podľa jedného zakúpeného projektu je možné postaviť len jeden dom;
projektová dokumentácia je určená na výstavbu na mieste určenom v objednávke, osobitne pre jedného
spotrebiteľa; projektovú dokumentáciu nie je možné použiť iným spotrebiteľom ani na výstavbu na inom
mieste ako je uvedené v objednávke. Žalobcovi nebolo prisľúbené dodanie dwg súboru s projektom, ani

prevod licencie k autorskému dielu, pričom obe tieto požiadavky zjavne smerovali k jeho úmyslu upraviť
autorské dielo, ale na jeho užívanie žiaden súhlas autora potrebný nebol. Žalovaný žalobcovi ponúkol
bezodplatné dodanie licencie projektanta s neobmedzenou úpravou projektu pre parcelu registra KNC
parcely č. 694/45 k.ú. A.. Žalobca je developerom v oblasti nehnuteľností a niet racionálneho dôvodu,
aby sa zaviazali súhlasiť s tým, aby si dodaný projekt mohol žalobca neobmedzene rozširovať, stavať

a predávať, ak bol dodaný pre konkrétny pozemok. Žalobca neakceptoval návrh zo strany žalovaného,
k dohode nedošlo. Žalovaný vyhotovil objednanú projektovú dokumentáciu podľa zadania žalobcu, ktorú
žalobca odmietol prevziať. Z emailovej komunikácie zo dňa 07. decembra 2022 podľa neho vyplýva,
že žiadosť žalobcu o prevod licencie k dielu bola vznesená svojvoľne, mimo dohodnutých zmluvných
podmienok. Poukázal na ďalšie emailové komunikácie medzi stranami sporu. Navrhol žalobu v celom

rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že sa nikdy neoboznámil s VOP, na ktoré
odkazuje žalovaný a nikdy nesúhlasil s ich aplikáciou na zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného. Žalobca
si ako objednávateľ objednal u žalovaného ako zhotoviteľa dielo a to projektovú dokumentáciu dvojdomu

individuálne špecifikovanú v objednávke zo dňa 03. júla 2022. V danom prípade sa nejednalo o
katalógový projekt, ale o projekt, ktorý sa výrazným spôsobom menil a upravoval na základe individuálne
určených požiadaviek do podoby, ktorá sa výrazným spôsobom odlišovala od katalógového projektu.
Ako vyplýva z komunikácie medzi stranami sporu, ktorú doložil žalovaný k odporu, spôsob dodania
diela si zmluvné strany dohadovali postupne počas trvania zmluvného vzťahu. Z emailov zo dňa 11.

a 12. decembra 2022 vyplýva, že žalovaný súhlasil so zaslaním projektu aj v dwg.formáte, ako
aj s poskytnutím požadovanej licencie. Dňa 19. decembra 2022 žalovaný v telefonickej komunikácii
so žalobcom potvrdil predmetnú dohodu, avšak jeho právny zástupca následne emailom zo dňa 21.
decembra 2022 predmetnú dohodu znegoval a z ďalšej komunikácie žalovaného, respektíve jeho
právneho zástupcu vyplývalo, že predmetný spôsob odovzdania diela, ako aj poskytnutie požadovaných

licencií diel, ktoré si zmluvné strany dohodli písomne dňa 11. a 12. decembra 2022, žalovaný nesplní.
Žalobca vyzýval žalovaného opakovane na potvrdenie dohôd zo dňa 11. a 12. decembra 2022, avšak
bezvýsledne. Žalobca mal teda za to, že z tohto je zrejmé, že žalovaný svoj záväzok dodať dielo
vdwg.formátespoluslicenčnýmiprávaminesplníapretožalobcaodzmluvyodieloodstúpil.Prežalobcu
bolo podstatné, aby dané dielo mohol využiť v súlade s jeho podnikateľskými aktivitami a závermi,

pre ktoré bolo potrebné získať dielo v dwg.formáte aj s licenciou, ktorá bude umožňovať jeho úpravy
a ďalšie použitie aj za účelom umiestnenia stavieb na ďalšie pozemky. Iný spôsob odovzdania diela
a neposkytnutie uvedených licencií by nemalo pre žalobcu žiadny význam a o tejto skutočnosti bol
žalovaný opakovane informovaný.

6. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol, že žalobca si objednal projekt rodinného
domu pod katalógovým číslom Zb38, so žiadosťou o jeho úpravu, tak aby jeho dispozícia zodpovedala
špecifikám parcely č. 694/45 k.ú. A., teda zjavne sa jednalo o katalógový projekt. V procese jednania so
žalobcom, ktorý vyvíjal na konateľa spoločnosti neprimeraný nátlak pod hrozbou nevyplatenia kúpnej
ceny, súhlasili, že za podmienok úpravy projektu iba pre uvedenú parcelu, tento poskytnú. Žiadal ale o

licenciu na projekt bez obmedzení, čo nemohli akceptovať. Žalovaný predložil komunikáciu z decembra
2022. Žalobca mu zaslal ním používané udelenie sublicencie k dielu, avšak žalovaný mu zaslal svoj
návrh zmluvy o použití zdrojového súboru, ktorý žalobca odmietol s tým, že vytýčené obmedzenia
použitia zdrojového súboru považuje za neakceptovateľné. Za cenu projektu štandardne dodávanéhoza katalógovú cenu, by žalobca po udelení neobmedzenej licencie mohol tento projekt využiť pre
svoju podnikateľskú činnosť opakovane a bez dohľadu žalovaného. Žalobca odmietol doplatiť zvyšok
dohodnutej kúpnej ceny iba v dôsledku toho, že žiadal o udelenie licencie na neobmedzené použitie

projektu a to navyše v dwg. formáte. Žalovaný zhotovil desiatky projektových dokumentácií, avšak ani
jeden odberateľ nemal požiadavky ako žalobca. Na tých nebola medzi nimi žiadna dohoda a svojvoľne
si ich žalobca začal žiadať až po zhotovení projektu.

7. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, §

536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1 a 2, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 346 ods. 1 a 2, § 351
ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 a 2, § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ObZ“) a § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. a § 72 ods. 1 zákona č.
185/2015 Z. z. autorského zákona v znení neskorších predpisov.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal za preukázané ústne uzatvorenie

zmluvy o dielo v zmysle objednávky na dodanie projektovej dokumentácie podľa požiadaviek žalobcu
u žalovaného, pričom obsah dohôd o zmenách zmluvy o dielo bol sporný. Súd poukázal na to, že
v prípade, že zmluva o dielo nemá písomnú formu, je na zmluvnej strane, ktorá sa domáha plnenia z
takejto zmluvy, uniesť dôkazné bremeno a preukázať jej uzavretie a obsah takejto zmluvy.

8.1. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že zo strany žalobcu ako aj žalovaného bol od začiatku
ich rokovaní o uzatvorení zmluvy úmysel uzatvoriť zmluvu, obsahujúcu záväzok žalovaného dodať
katalógový projekt upravený na konkrétnu parcelu pre stavebné povolenie. Následne nedošlo platne
k dojednaniu zmeny zmluvy o dielo, prípadne dodatku, emailová komunikácia medzi štatutárnymi
zástupcami žalobcu a žalovaného nie je dostatočne určitá, navyše ani právni zástupcovia v komunikácií

túto neurčitosť neodstránili, práve naopak sú v nej odkazy na telefonické jednania a poskytnuté
informácie, pričom ich obsah strany sporu v konaní neozrejmili a ani v tomto smere nenavrhli vykonať
dokazovanie na zistenie vôle tej-ktorej zmluvnej strany. Medzi stranami konania teda došlo k platnému
uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle objednávky v spojení so zálohovou faktúrou č. 220703001 na dodanie
projektovej dokumentácie s označením katalógového čísla na dvojdom na úzky pozemok. Dojednaná

bola cena 5.900,- Eur a žalobca ako objednávateľ uhradil žalovanému zálohu vo výške 2.950,- Eur,
čo preukazuje výpis z účtu žalobcu. Žalovaný podľa súdu v konaní nepreukázal, že VOP boli druhej
zmluvnej strane známe alebo boli priložené k zmluve a všeobecné obchodné podmienky ani nepredložil.

8.2. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že nárok na cenu za dielo vzniká podľa ObZ vykonaním

diela, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné. Strany sporu v tomto prípade nepreukázali, že by bolo
dojednanie medzi nimi iné. Žalobca listom zo dňa 26.01.2023, ktorý bol žalovanému riadne doručený,
od zmluvy písomne odstúpil. Žalobca teda žalovanému oznámil, že odstupuje od zmluvy, lebo dielo
nevykonal, hoci k tomu vyzýval s poslednou určenou lehotou do dňa 06.01.2023. Súd posúdil odstúpenie
od zmluvy zo strany žalobcu ako platné. Žalovaný v konaní nepreukázal, že dielo aspoň sčasti vykonal.

Z tohto dôvodu žalobcovi patrí nárok na vrátenie poskytnutého plnenia v zmysle § 351 ods. 2 ObZ.
V súvislosti s bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 3MCdo/6/2010. Žalobca podľa súdu uniesol dôkazné
bremeno v časti jeho argumentácie ohľadom uzavretia zmluvy o dielo a zaplatenia zálohy za dohodnutú
cenu diela a naopak žalovaný nepreukázal vyhotovenie diela. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi

v zmysle žaloby, keďže žalovaný uvedené v konaní nenamietal.

8.3. Výrok o náhrade trov konania súd, citujúc § 255 ods. 1 CSP odôvodnil tým, že vo veci mal žalobca
plný úspech, preto žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom
rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie.

9.1. Okresný súd Banská Bystrica podľa jeho názoru vydal platobný rozkaz na základe neúplných

prostriedkov procesného útoku. Z reakcií strán sporu následne vyplynul omnoho širší kontext správania
sa strán sporu. Súd mal doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe posúdiť ako jej zmenu
a zaujať k tomu adekvátne procesné stanovisko, čo ale neurobil.9.2. Stručné odôvodnenia rozsudku po jeho vyhlásení na pojednávaní dňa 22.10.2024 bolo odlišné od
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ústne súd uviedol, že následnou komunikáciou zmluvných strán
došlo k zmene rozsahu vykonaného diela, zatiaľ čo v písomnom vyhotovení rozsudku to v bode 63.

odmietol z dôvodu neurčitosti komunikácie. Uvedené samo osebe nepovažuje odvolateľ za odporujúce
zákonu, avšak za týchto okolností nie je udržateľné zotrvanie na totožnom meritórnom výroku.

9.3.Napojednávanípodľaodvolateľa(zvýpovedížalovaného)vyplynulopaktoho,čosúdprvejinštancie
podľa rozsudku zistil – že žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť, keďže žalovaný projekt nedodal

do ním určeného termínu 6.1.2023. Súd na viacerých miestach rozsudku poukázal na nepopretie
skutkového tvrdenia. Presne to je podľa odvolateľa dôsledkom vecného nereagovania na skutkové
tvrdenia žalovaného. Odpor proti platobnému rozkazu nie je dôkaz, je prostriedkom procesnej obrany,
ku ktorému mal žalobca adekvátne pristúpiť. Súd prvej inštancie vyniesol právny názor namiesto
žalobcu, ktorý ostal v tejto otázke pasívny. Je arbitrárne, že súd vôbec nereflektoval na písomné
tvrdenia žalovaného uplatnené pri prvom úkone. Najmä, ak žalobca tvrdenia žalovaného nepoprel.

Odvolateľ opätovne poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 07.12.2022. V prípade, že by o nepopretí
skutkových tvrdení, ktoré žalovaný uviedol pri prvom úkone, mali byť zo strany súdu pochybnosti,
poukázalnato,žektosavstykusosúdomaleboverejneprihlásikurčitejprofesijnejodbornosti,považuje
sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou (čl. 11 ods. 3 CSP).
Žalobca pritom bol zastúpený advokátom. Niet dôvodu, aby súd voči žalovanému používal zákonnú

kategóriu nepopretia skutkových tvrdení, ale voči žalobcovi to odmietol. Žalobca so žalovaným citovanú
komunikáciu viedol a to je dôvod, prečo ju nepoprel. Žalobca nepoprel, že ho žalovaný na prevzatie
projektu vyzval. Dôvod žalobcu, pre ktorý spoluprácu neposkytol, bolo presvedčenie, že mal dostať aj
neobmedzenélicenčnéoprávnenie.Tovšaknebolosúčasťouobjednávky,aniďalšíchšpecifikáciízmluvy
o dielo, čo považoval aj súd za zistený skutkový stav. Podľa odvolateľa bolo v konaní preukázané, že

projekt bol hotový a ponúknutý žalobcovi na prevzatie celý mesiac pred ním určeným termínom.

10. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril, hoci mu bolo riadne doručené s výzvou na vyjadrenie.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré

bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP. S ohľadom na
nižšie uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

15. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté výroky rozsudku sú vecne správne. Uplatnené odvolacie

dôvody z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

16. Existencia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daná, ak konanie a rozhodnutie
súdom prvej inštancie trpí niektorou z vád súvisiacich s procesnými podmienkami, ktorý sú najmä:
nedostatok žaloby, právomoc a príslušnosť súdu, procesná subjektivita a procesná spôsobilosť,

procesná podmienka riadneho zastúpenia, prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci.
Niektoré nedostatky procesnej spôsobilosti sú pritom odstrániteľné, niektoré naopak nie.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolateľ v samotnom odvolaní existenciu odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP (nesplnenie procesných podmienok) bližšie nešpecifikoval a ani

z obsahu odvolania nemožno vydedukovať, v čom videl jeho naplnenie. Existenciu odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP sú podľa § 161 CSP súdy povinné skúmať v každom štádiu súdneho
konania a v prípade, že by neboli procesné podmienky splnené a ich nenaplnenie nie je možné odstrániť,tak by to malo mať za následok zastavenie konania. Odvolací súd k uvedenému odvolaciemu dôvodu
uvádza, že nezistil nesplnenie procesných podmienok.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)

vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé

súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,

ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22.Nadoplnenieazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaakodvolaniužalovaného,odvolací
súd udáva:23. K vydaniu platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica len na základe neúplných
prostriedkov procesného útoku, odvolací súd uvádza: Podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom

konaní a o doplnení niektorých zákonov, ktorý predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných
nárokov (§ 1 ods. 2 citovaného zákona). Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., konanie sa začína
podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (ďalej len „návrh“). V prejednávanom spore upomínací
súd vydal platobný rozkaz a vec bola následne v súlade s postupom podľa zákona č. 307/2016 Z.
z. postúpená na pokračovanie konania na súde príslušnom podľa CSP. Zo samotného zákona č.

307/2016 Z. z. (§ 3) vyplýva, že podmienky pre vydanie platobného rozkazu sú dané, ak uplatňovaný
nárok možno odôvodnene predpokladať, t.j. ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín
pripojených k návrhu. V takom prípade je teda v súlade s právnym poriadkom, že platobný rozkaz je
vydaný bez toho, aby sa k veci vyjadril žalovaný. V prípade podania odporu zo strany žalovaného voči
platobnému rozkazu však zo zákona dochádza k zrušeniu platobného rozkazu. Ak žalobca podá návrh
na pokračovanie v konaní, vec je postúpená na prejednanie súdu príslušnému podľa CSP. Konanie

začaté na upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom podľa CSP.

24. V odvolaní žalovaný nešpecifikoval, v čom (z akého dôvodu) mal za to, že zo strany žalobcu
došlo po vydaní platobného rozkazu k doplneniu rozhodujúcich skutočností (ktoré mal podľa jeho
názoru súd posúdiť ako zmenu žaloby). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou sa žalobca

domáhal zaplatenia sumy 2.952,- eur z titulu vrátenia poskytnutej zálohy po odstúpení od zmluvy o dielo
(predmetom ktorej bolo dodanie projektovej dokumentácie). Proti platobnému rozkazu podal žalovaný
vecne odôvodnený odpor. Zmenu žaloby v zmysle § 139 a nasl. CSP je oprávnený súdu navrhnúť
žalobca. Súd je viazaný žalobným návrhom (§ 216 CSP) a rozhoduje na základe skutkového stavu
zisteného procesným postupom podľa CSP (§ 215 CSP). Prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany strán sporu podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a § 154 CSP),
t.j. môžu byť uplatnené len v určitých časových momentoch a nie neobmedzene, kedykoľvek počas
konania. Skutočnosť, že žalobca v konaní reagoval na tvrdenia žalovaného (t.j. že žalobu opieral o určité
tvrdenia a dôkazy a v priebehu konania reagujúc na procesnú obranu žalovaného včas uvádzal ďalšie
skutočnosti), nemožno bez ďalšieho považovať za zmenu žaloby. Pre splnenie podmienky podľa § 140

ods. 2 CSP musí byť splnené to, že ide o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. V citovanom prípade musí ísť o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu
právnej kvalifikácie. Právne posúdenie veci (nároku) je však vždy vecou súdu. V prejednávanom spore
podľa odvolacieho súdu nedošlo zo strany žalobcu k zmene žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP. Odvolací
súdnezistilnaplnenieodvolaciehodôvoduspočívajúcehovporušeníprávanaspravodlivýproces(keďže

z obsahu odvolania bolo možné len vyvodiť, že odvolateľ v tejto súvislosti videl naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP tvrdiac všeobecne, že súd prvej inštancie mal zaujať adekvátne
procesné stanovisko k zmene žaloby).

25. K odvolateľovej námietke, že v konaní bolo preukázané, že projekt bol hotový a ponúknutý žalobcovi

na prevzatie (t.j. že žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že ho žalovaný na prevzatie projektu vyzval),
resp. že súd nereflektoval na písomné tvrdenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu (a
rozsudok je preto arbitrárny), odvolací súd uvádza: Ak žalovaný na pojednávaní dňa 22.10.2024 mienil
poukázať na určité konkrétne skutočnosti, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu, bolo jeho
povinnosťou tieto konkrétne tvrdenia uviesť a nie len vo všeobecnosti poukázať na text odporu. Napriek

uvedenému však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nielen v odpore proti platobnému
rozkazu,aleajvrámcizáverečnejrečiuviedol,žedielobolovykonanériadneavčas,keďdňa07.12.2022
bol žalobca vyzvaný na označenie miesta doručenia projektu a úhradu faktúry, pričom žalobca uvedené
tvrdenie nepoprel. Uvedené skutočnosti však je potrebné v prejednávanej veci považovať za irelevantné.
Odvolací súd zdôrazňuje, že keďže v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami sporu existovali

dojednania odlišné od dispozitívnej úpravy v § 548 ods. 1 ObZ, nárok na zaplatenie ceny diela (doplatku
ceny po úhrade zálohy žalobcom) žalovanému ako zhotoviteľovi mal vzniknúť až vykonaním diela,
pričompodľa§554ods.1ObZsadielopovažujezavykonanépojehoriadnomukončenímaodovzdaním
predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.
Žalovaný nebol oprávnený podmieňovať odoslanie diela žalobcovi úhradou zvyšnej ceny diela, ale bol

pre účely vykonania diela povinný dielo zaslať žalobcovi na adresu jeho sídla (keďže inú adresu žalobca
žalovanému neoznámil a táto adresa bola uvedená aj v objednávke a zálohovej faktúre). Z dotknutej
objednávky bolo zrejmé, že žalovaný má predmet diela odoslať žalobcovi, keďže súčasťou objednávky
aj uhradenej zálohy bola aj doprava kuriérom. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalovaného dielopojehoukončení(vrozsahudohodnutomnazákladeobjednávkyč.220703001)vykonaťjehoodoslaním
žalobcovi (§ 554 ObZ). Uvedené však zo strany žalovaného splnené nebolo. Skutočnosť, že žalovaný
sa v konaní bránil tvrdením, že dielo bolo pripravené, avšak odoslané nebolo z dôvodu neposkytnutia

súčinnosti zo strany žalobcu, resp. z dôvodu, že žalobca trval na odovzdaní diela aj s neobmedzenou
licenciou (na neobmedzený spôsob použitia diela), ho nezbavuje zodpovednosti za neodoslanie diela.
S ohľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že odstúpenie od
zmluvy zo strany žalobcu (z dôvodu nevykonania diela), bolo dôvodné a platné.

26. Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie vo vzťahu k obsahu zmluvy o dielo správne uzavrel,
že v konaní bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o dielo na základe objednávky žalobcu č. 220703001
v spojení so zálohovou faktúrou (odsek 64. odôvodnenia rozsudku). Obdobne tiež správne uzavrel, keď
konštatoval, že žiadne ďalšie zmeny zmluvy o dielo medzi stranami sporu preukázané v konaní neboli
(s ohľadom na neurčitosť emailovej komunikácie).

27. K námietke týkajúcej sa odlišného odôvodnenia rozsudku (po jeho vyhlásení na pojednávaní
a v písomnom vyhotovení) odvolací súd uvádza, že sa zo súdneho spisu oboznámil s nahrávkou
z pojednávania zo dňa 22.10.2024, pričom nezistil žiadny rozpor medzi vyhláseným a vyhotoveným
odôvodnenímrozsudku.Vnahrávkesúdvyhlásenýrozsudokdôvodil(časovýokamihodcca1:26:00min.
nahrávky) o.i. tým, že „došlo k zmenám objednávky“ (čo podľa odvolacieho súdu súvisí s tým, že

z komentára k objednávke nachádzajúcej sa napr. na čl. 6 súdneho spisu vyplývala dohoda o určitých
individuálnych dojednaniach), avšak „nedošlo ku konsenzu vo vzťahu k rozsahu diela“ a teda súčasťou
diela neboli neobmedzené licenčné práva, ale „len licenčné právo na 1 individuálny projekt pre 1 rodinný
dom“, resp. že tu existovala neurčitosť právneho úkonu. Možno teda uzavrieť, že odôvodnenie rozsudku
bolo v tejto otázke identické s odôvodnením uvedeným v písomnom vyhotovení rozsudku (odseky 60.,

63. a 64.).

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného, priznal odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).