Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 9S/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100998
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100998.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč &
Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mestská
časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SU-4507/18048/2025/LLO-49 zo dňa 15.04.2025, konajúc o opätovnom

návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
20.10.2025 zamieta .

o d ô v o d n e n i e :

1. Združenie domových samospráv, o. z., (ďalej len „žalobca“) sa žalobou zo dňa 08.07.2025 doručenou
Správnemu súdu v Bratislave toho istého dňa domáhalo preskúmania zákonnosti rozhodnutia Mestskej

časti Bratislava - Ružinov (ďalej len „žalovaný“) č. SU-4507/18048/2025/LLO-49 zo dňa 15.04.2025
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne
a účelové komunikácie III. a IV. triedy a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa § 120 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podľa § 7a ods. 2 písm. i)
zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov

a podľa § 61 ods. 1 a 4 zákona č. 50/1976 Zb. vydal stavebné povolenie na stavbu: BILLA - Centrála,
rekonštrukcia,objektSO.04.01Komunikácieaspevnenéplochy(ďalejlen„stavba“),stavebníkovi:BILLA
REALITY SLOVENSKO, spol. s r. o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 30 109 019,
v zastúpení JFcon, s. r. o., so sídlom Družstevná 942/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 347 909,
zastúpená spoločnosťou, MFJ support, s. r. o., so sídlom Vajnorská 3371/142, 831 04 Bratislava, IČO:
54 109 019, miesto stavby: ulica A., A. - B., stavba so súpisným číslom XXXX, pozemky reg. C-KN parc.

č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX v katastrálnom území B., vo vlastníctve
navrhovateľa, podľa LV č. XXXX, druh stavby: inžinierska stavba - rekonštrukcia, v rozsahu stavebných
objektov: SO.04.01 Komunikácie a spevnené plochy, účel stavby: inžinierska stavba.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny

poriadok“) priznal správnej žalobe odkladný účinok, ktorý správny súd uznesením č. k. 9S/41/2025-92
zo dňa 12.09.2025 zamietol. Žalobca podal dňa 20.10.2025 opätovný návrh na priznanie odkladného
účinku žalobe.

3. Žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žaloba zainteresovanej
verejnosti nie je všeobecnou správnou žalobou, ale kauzálne odlišným druhom žaloby, napriek tomu že

systematika 3. časti SSP o tom nesvedčí. Je to dôsledok úmyselne nedokonale písaného SSP. Poukázal
nainfringementvedenýEurópskoukomisiouvočiSRč.INFR(2019)2223.ĎalejspomínaC.D.,E.C.aB.F.. Uvádza aj rozhodnutie veľkého senátu NSS SR 19SVs/7/2024, kde tento súd urobil názorové salto
mortale a obrátil výklad SSP úplne opačne. To ponechalo zainteresovanej verejnosti široké možnosti
odvolania správnych žalôb, pričom zjednodušilo procesnú stránku zisťovacích konaní. Ďalej uviedol, že

výsledkom je právna obyčaj, ktorá arbitrárnym výkladom SSP sleduje jediné, a to naplniť očakávania
B. F. z jeho politickej intervencie, a teda na základe arbitrárneho výkladu práva nenaplniť účel a zmysel
správneho súdnictva. To sa prejavuje v predpojatosti súdu, ktorý považuje žalobcu za právnickú osobu
a nie za zainteresovanú verejnosť ako osobitný procesný subjekt sui generis.

4. Súdy vydávajú formulárové rozhodnutia, ktoré neobsahujú individuálne vypracované právne
odôvodnenie. Nenachádza sa v nich výklad § 185 SSP. Terminologická nepresnosť v označovaní
žalobcu má umožniť prijímanie takýchto arbitrárnych uznesení, ktoré sú založené na svojvoľnom
výklade, ktorým sa súdna moc snaží vyhovieť politickej intervencii B. F.. Z rozhodnutia sp. zn.
19SVs/7/2021 vyplýva, že žalobca je osobitný procesný subjekt zainteresovaná verejnosť, ktorú žalobca
len procesne zastupuje, a to je potrebné terminologicky odlišovať. Žalobca v sebe subsumuje nielen

žalobnú legitimáciu podľa vnútroštátneho práva, ale aj žalobnú legitimáciu podľa čl. 9 odseku 2 a 3
Aarhuského dohovoru.

5. Súdy vychádzajú z nesprávneho predpokladu že na actio popularis je potrebná súvzťažnosť na
skutkový stav v žalobnej veci alebo súvzťažnosť na záujmy žalobcu. To je nesprávny a účelový

argument. Žalobca žiadal, aby správne súdy rozhodovali na základe skutočného obsahu právnych
noriem, teda aby vo vzťahu k všeobecnému normatívu upravujúceho odkladný účinok žaloby uplatňovali
materiálny korektív vyplývajúci z teologického výkladu tohto ustanovenia. Poukázal na ústavné právo
zainteresovanej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorý sa vykladá prostredníctvom taxonómie,
zásad a normatívov zákona o životnom prostredí. Jeho súčasťou je zásada predbežnej opatrnosti,

ktorá je predmetom ochrany primárnym právom EÚ. Citujúc komentár k paragrafu § 185 SSP ďalej
uviedol, , že v prípadoch žaloby na ochranu životného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP sa logika
rozhodovania o odkladnom účinku obracia naruby. Ak žalovaný nepreukáže vyšší záujem na prelomení
zásady predbežnej opatrnosti, potom správny súd má ipso facto právnu povinnosť odkladný účinok
priznať.

6. Rozhodujúcou skutočnosťou na priznanie odkladného účinku je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Lenže predmetom rozhodnutia o odkladnom účinku je vec
totožná s predmetom samotného žalobného prieskumu, a teda rozsudku. Z toho vyplýva, že pôvodný
predpoklad individuálneho posudzovania či opodstatnenosti žaloby sú nesprávne a na rozhodovanie

o odkladnom účinku žaloby na ochranu životného prostredia sú tieto všeobecné úvahy nepoužiteľné.
Uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018
sú nepoužiteľné na žalobcu, pretože sa týkajú žaloby fyzickej alebo právnickej osoby. Správne súdy
dôsledne neodlišujú žalobcu ako subjekt zainteresovanej verejnosti a žalobcu fyzickú alebo právnickú
osobu.

7. Žalobca navrhol položenie prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa
13.01.2026 uviedol, že žalobca predložil súdu totožné, všeobecné a nekonkrétne odôvodnenie návrhu,

ako aj v pôvodnom návrhu na priznanie odkladného účinku. K jeho podaniu podľa žalovaného dochádza
výlučne z dôvodu snahy o obchádzanie nemožnosti napadnúť pôvodné uznesenie o nepriznaní
odkladného účinku kasačnou sťažnosťou, či iným opravným prostriedkom. Podľa žalovaného odkladný
účinok možno priznať len v prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v SSP. Žalobca musí uplatniť
niektorý zo zákonných dôvodov a ten aj preukázať. Žalobca v návrhu uvádza len všeobecné a

nekonkrétne dôvody. Podľa žalovaného nevznikla v prejednávanej veci žalobcovi žalobná legitimácia
podľa § 178 ods. 3 SSP a ani podľa § 177 ods. 2 SSP, keďže nešlo o vec životného prostredia, ale
stavebného konania, a tak žalobca nemal postavenie zainteresovanej verejnosti a nemal právo na účasť
v správnom konaní. Žalovaný navrhol opätovný návrh zamietnuť.

9. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.10. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy

hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

13. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza,
že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené

s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že správny súdny prieskum sa týka
len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie
odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho
súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo
svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne

konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.

14. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za ktorých splnenia môže správny
súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:
- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná

dispozičnou zásadou,
- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,
- naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku.

15. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku),

že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok
spočívajúci v:
- závažnej ujme,
- značnej hospodárskej škode či finančnej škode,
- závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne

- inom vážnom nenapraviteľnom následku.

16. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh
na priznanie odkladného účinku žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká
a okolnosti veci. Návrh žalobcu, ktorý neustále zdôrazňuje svoje poslanie v podobe ochrany

životného prostredia, nielenže neobsahuje ani len vymedzenie dôvodu, ktorý SSP spája s priznaním
odkladného účinku, ale neobsahuje ani žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskejškody,závažnejujmynaživotnomprostredíaďalšíchbezprostrednehroziacichnásledkov,
predpokladaných v § 185 SSP, pričom ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu
okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania

odkladného účinku správnej žalobe nijak neodôvodnil a len jeho subjektívne úvahy o jeho špecifickom
postavení údajne vyplývajúci z toho, že by mal byť považovaný za „zainteresovanú verejnosť“ ako
subjekt sui generis, na priznanie odkladného účinku nepostačuje.

17. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné

tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca nevysvetlil, akú závažnú ujmu na životnom prostredí, resp.
závažná ujma, či iný vážny nenapraviteľný následok, by mohol mať výkon napadnutého rozhodnutia
v danom konkrétnom prípade, čím si žalobca nesplnil svoju procesnú povinnosť preukázať svoje
tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP), a teda neuniesol dôkazné bremeno. Preukázanie závažnej ujmy
na životnom prostredí, resp. závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, pritom podľa

názoru správneho súdu treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Na uvedenú myšlienku, mimochodom, priamo poukazuje aj samotný žalobca, keď cituje rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba
závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie nepatrnáalebo musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach
žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní
(§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti

žalovaným správnym orgánom hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu.
Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku
trvania účinkov rozsudku Krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal,“ no napriek tomu sa správnemu
súdu ani len nepokúsil konkrétne vysvetliť, v čom vidí rozpor stavby povolenej napadnutým rozhodnutím
s požiadavkami na ochranu životného prostredia.

18. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods.
1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti
je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“ (v tomto prípade na životnom prostredí, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku), ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem

nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy
musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale
musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym
následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie

je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale
ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy nastala konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom závažná
ujma na životnom prostredí.

19. Správny súd, po oboznámení sa s opätovným návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod
na jeho priznanie. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že by mal byť priznaný
už len zo samotného faktu, že je podaný ním ako zainteresovanou verejnosťou. Žalobca však má
povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen

vymedziť (čo sa nestalo), ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať (čo sa tiež nestalo). Pokiaľ
žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne nešpecifikoval
a správnemu súdu nepreukázal, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, iný vážny nenapraviteľný následok a závažná
ujma na životnom prostredí v konkrétnom prípade vymedzenom v napadnutom rozhodnutí. Žalobca

teda dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom
nepreukázal. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil
žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov priznania
odkladného účinku žalobe.

20. Nie je pritom úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, závažnú ujmu
na životnom prostredí, či iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a
to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami
a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.

21. Nad tento rozsah správny súd uvádza, že v prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový (opätovný) návrh na
priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu veci, inak
by správny súd rozhodoval dvakrát o tom istom. K zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu

v prejednávanom prípade rovnako tak nedošlo.

22. Správny súd okrem toho poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej
žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd
odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017

zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre
maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré
sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkýmialebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje
finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca
túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil,

keď len všeobecne skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

23. Vo vzťahu k návrhu na podanie prejudiciálnej otázky správny súd uvádza, že sa s ňou vysporiada
v rozhodnutí vo veci samej.

24. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].