Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425204318
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4425204318.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XXX/XX, D., proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, 2/ ANACO s. r. o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816, v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu

Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/92/2025 – 22 zo dňa 20. 11. 2025 v napadnutej časti I. a IV.
výroku, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/92/2025 – 22 zo dňa 20. 11. 2025
v napadnutej časti I. a IV. výroku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva
na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500011617 zo dňa 26. 04. 2012, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500011617

uzavretej dňa 26. 04. 2012 (I. výrok), súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému
v 1. rade zamietol (II. výrok), súd uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní podal na súde voči žalovanému
v 1. rade žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy prípadne
žalobu o neexistenciu nároku z tejto dohody (III. výrok). Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v 2. rade v rozsahu 100 % (IV. výrok) a žalovanému v 1. rade priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (V. výrok).

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325, § 329, §
330 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane
spotrebiteľa.
Zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. rade Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č.
8500011617 zo dňa 26. 04. 2012, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500011617 zo
dňa 26. 04. 2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Z podania žalovaného v 2. rade

zistil, že si na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v 2. rade uplatňuje zrážky zo mzdy žalobcu.
Návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (ktorý
ako jediný bol žalobcom označený ako subjekt, ktorému žiada túto povinnosť uložiť), pretože mal za
to, že žalobca osvedčil potrebu okamžitej a dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zakázal
žalovanému v 2. rade až do konečného vyriešenia platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zrážať zo mzdy
žalobcu akékoľvek zrážky. Mal za preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom

ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom je v priamom rozpore s § 5a ods. 1 písm. a) zákona
o ochrane spotrebiteľa. Vychádzal z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 15Er/904/2014 – 13 zodňa 18. 08. 2014 a uznesenia Krajského súdu v Nitre 4CoE/67/2017 – 40 zo dňa 26. 10. 2017 a tiež
uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 15Er/904/2014 – 50 zo dňa 23. 03. 2018, z ktorých vyplýva,
že návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol právoplatne zamietnutý

(a neskôr bola exekúcia aj zastavená) a to z dôvodu, že pri uzavieraní základnej zmluvy o úvere nebol
dodržaný zákon a spotrebiteľ (žalobca) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, pretože išlo o zmluvu
formulárovú, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je
súčasťouzmluvyorevolvingovomúvereadočasupokiaľbudesúdoplatnostitakejtozmluvyrozhodovať

považuje za potrebné práva žalobcu ako spotrebiteľa ochrániť neodkladným opatrením. Vychádzal
z judikatúry súdov SR, ktorá ustálila, že pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne
dojednaná, bola uzatvorená ako súčasť zmluvy o úvere, ktorá je formulárovým typom zmluvy a jej
obsah spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade zamietol, pretože proti tomuto

žalovanému návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vôbec nesmeroval, keď je zrejmé, že
petit návrhu neobsahuje žiaden výrok, ktorý by sa tohto žalovaného týkal a ktorý by mu mal ukladať
akúkoľvek povinnosť.
O trovách konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na

náhradutrovkonaniasúdrozhodnepodľa§262ods.2CSPpoprávoplatnostitohtouznesenia.Otrovách
konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade (mal na mysli zrejme žalovaného v 1. rade podľa
výroku) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v 1. rade, ktorý bol v konaní plne úspešný
(žaloba bola voči nemu zamietnutá), priznal nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %).

2. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie voči I. a IV. výroku v zákonnej lehote. Odôvodnil ho odvolacími
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Dôvodil tým, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd vychádzal z nesprávnych skutkových záverov a z nesprávneho právneho
posúdenia. Napriek skutočnosti, že I. výrok napadnutého uznesenia obsahuje neurčité vyjadrenie toho
komu je povinnosť ukladaná, vyvodil z neho, že je smerovaný voči nemu.

V odvolaní namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na to, aby mohol byť v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia vôbec stranou sporu. Z podania adresovaného zamestnávateľovi žalobcu zo
dňa 30. 10. 2025, ktorým bol zamestnávateľ žalobcu vyzvaný na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplýva,
že ho predložil ako zástupca veriteľa pohľadávky – PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. (vyplýva to aj zo
samotného obsahu podania a v ňom označenia veriteľa a dlžníka). Tvrdil, že žiadal o vykonanie zrážok

zo mzdy žalobcu v mene veriteľa a na základe plnej moci.
Namietal, že súd prvej inštancie mu uložil povinnosť, ktorá sa nedá splniť ani realizovať, pretože
nemá žiadne práva na základe dohody o zrážkach zo mzdy alebo úverovej zmluvy č. 8500011617.
Žiadna skutočnosť tvrdená žalobcom nedokazuje, že by zrážky z jeho mzdy boli alebo mali vôbec byť
vykonávané v prospech neho a nikdy ani žiadnu sumu neprijal. Poukazoval na predložené dôkazy

v spise, ktorými bolo plnomocenstvo udelené spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. a žiadosť
o vykonávanie zrážok zo mzdy. Zároveň poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných
veciach, ktoré rozhodli tak, že pokiaľ žalovaný nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom je
nedôvodné vo vzťahu k nemu nariaďovať neodkladné opatrenie.
Tiež namietal, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal obsahom podaného návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, pretože žalobca v ňom sám uviedol skutočnosti, z ktorých je vyvoditeľný
jednoznačný záver o neexistencii žiadneho zákonného dôvodu nariaďovať neodkladné opatrenie voči
nemu. Na základe vyššie uvedeného tvrdil, že v konaní neboli splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia voči nemu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol uznesením tak, že
I. výrok zmení a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamietne, v časti IV. výroku mu prizná

nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v 2. rade a uviedol, že s odvolaním nesúhlasí a mal za to,
že súd prvej inštancie rozhodol správne a na základe zistených skutočností.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou stranou - žalovaným v 2. rade, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnutéuznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP)
a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po preskúmaní

zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2.
rade je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (I. a IV. výrok) mení tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcanávrhomdoručenýmokresnémusúdudňa07.11.2025požadoval,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa domáhal toho, aby uložil žalovanému v 2. rade
povinnosť zdržať sa použitia zmluvných ustanovení označených ako Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) č. 8500011617 zo dňa 26. 04. 2012, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č.

8500011617zodňa26.04.2012uzatvorenejmedzižalobcomažalovanýmv1.rade.Súdprvejinštancie
rozhodol napadnutým uznesením. Voči nemu bolo podané odvolanie len v časti I. a IV. výroku, a preto
v ostatnej časti je právoplatné.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Základnou otázkou v danej veci bola otázka aktívnej vecnej legitimácie a pasívnej vecnej legitimácie.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS

517/2011 zo dňa 22. 11. 2011).

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010, v ktorom je okrem iného uvedené, že aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi

ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.

11. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení Ústavného súdu SR sp.

zn. III. ÚS 473/2017).

12. Odvolací súd k námietke odvolateľa o neurčitosti výroku neodkladného opatrenia uvádza, že výrok
neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať nielen izolovane, ale v kontexte celého rozhodnutia,najmä v spojení s jeho odôvodnením, ako aj s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací súd sa v predmetnej veci prioritne zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie, a to z
dôvodu, že odvolanie žalovaného v 2. rade smerovalo primárne proti záveru o jeho pasívnej vecnej

legitimácii. Imanentnou súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej,
t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na
strane žalovaného. V kontexte vyššie uvedeného je nepochybná aktívna vecná legitimácia na strane
žalobcu, ktorá nebola sporná. Sporná je pasívna vecná legitimácia. Odvolací súd v tomto smere uvádza,
že námietka žalovaného v 2. rade je dôvodná. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nerozhodol

správne, pokiaľ nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Žalobca sám vo
svojej žalobe uviedol, že žalovaný v 2. rade je len zástupcom žalovaného v 1. rade. Zastúpenie je
procesný úkon, ktorý umožňuje, aby v mene zastúpeného konala iná osoba ako jeho zástupca. Vo
veci bolo preukázané, že medzi žalovanými v 1. rade a v 2. rade vzniklo zmluvné zastúpenie na
základe mandátnej zmluvy č. 77778, z ktorej jednoznačne vyplýva rozsah jeho oprávnenia konať v mene
žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade v odvolaní namietal, že v predmetnom právnom vzťahu nekonal

vo vlastnom mene, ale výlučne ako splnomocnenec a na účet žalovaného v 1. rade. Odvolací súd po
preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná, keďže zo spisu nepochybne
vyplýva, že žalovaný v 2. rade vykonával iba činnosť splnomocnenca, z ktorej mu nevznikli žiadne
samostatné práva ani povinnosti vo vzťahu k žalobcovi.

13. Odvolací súd považoval rovnako za dôvodnú námietku žalovaného v 2. rade, že povinnosť uložená
súdom prvej inštancie sa nedá splniť ani zrealizovať, pretože nie je oprávnenou osobou z dohody
o zrážkach zo mzdy. Z obsahu predložených listín má súd za preukázané, že zrážky zo mzdy boli
vykonávané na účet žalovaného v 1. rade.

14. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne
vecne legitimovanou stranou v spore. Pre uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade
zamietol.

15. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o
nároku na náhradu trov konania ako o závislom výroku (§396 ods. 2 CSP). Pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania je potrebné premietnuť celý úspech strany v spore, ktorý závisí od rozhodnutia,
ktorým odvolací súd rozhodol o zmene. Odvolací súd v danej veci uvádza, že v sporových konaniach
sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci úspech,

súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane (§ 255 CSP). Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy
konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného návrhu a výroku
rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Na strane žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným návrhom, t. j. ak sa návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu

všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Odvolací súd priznal
žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,
práve z dôvodu, že mal plný úspech v spore, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči
nemu bol zamietnutý v celom rozsahu.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak,
že žalovaný v 2. rade mal plný úspech, keď odvolaniu žalovaného v 2. rade bolo vyhovené, rozhodol
o náhrade trov konania tak, že žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

17. O výške náhrady trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).