Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Csp/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225202525
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8225202525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, sudkyňou JUDr. Janou Gombárovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., o zaplatenie 148,30
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 99,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 99,- eur od 28.01.2023 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 33,52 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.09.2025 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 148,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.01.2023 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 16.09.2021 zmluvu o pôžičke č.
21703129/1000081653 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol
žalovanej pôžičku vo výške 279,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve.
Kúpna cena tovaru bola 311,- eur, pričom žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške
32,- eur a na zvyšok kúpnej ceny jej žalobca poskytol pôžičku. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná
pôžičkusplácaťvpravidelných23mesačnýchsplátkachvsume15,-euratoaždocelkovejsumypôžičky
vo výške 345,- eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila sumu vo výške 180,- eur. Vzhľadom na

to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky
riadne a včas, žalobca ju listom zo dňa 22.12.2022, označeným ako Predžalobná upomienka, vyzval
k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko
k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 20.01.2023 úver
zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 22.01.2023. Celkový dlh žalovanej ku dňu
podania žaloby predstavuje sumu 148,30 eura, pričom si žalobca súčasne uplatňuje aj zákonné úroky
z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko

oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní.
Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 360,30 eura (označené v Prehľade
splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“), pričom predmetnú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do
zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Žalovaná ku dňu podania žaloby zaplatila sumu 212,- eur.Táto suma je v prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“ a zahŕňa akontáciu vo výške 32,-
eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 180,- eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého
finančného plnenia. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad (stĺpec „Zostatok“)

zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 27,35 eura (stĺpec „Pokuta“), ktorú si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy ku dňu podania žaloby tvorí
istina úveru vo výške 328,30 eura – prijaté úhrady vo výške 180,- eur, t.j. 148,30 eura.

3. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 12.12.2025. Žalovaná sa k podanej žalobe

nevyjadrila, skutočnosti uvedené v žalobe neurobila spornými, nepredložila a nenavrhla žiadne dôkazy.

4. Na základe výzvy súdu, aby žalobca predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa
overovala schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, doručil žalobca súdu dňa 15.12.2025 písomné podanie, v ktorom uviedol, že
v prejednávanom prípade bol vykonaný prepočet schopnosti splácať, pri ktorom vychádzal u žalovanej

z akceptovaného príjmu 486,- eur, ďalej vychádzal zo životného minima 218,06 eura, z výdavkov
164,55 eura, z finančnej rezervy 88,39 eura, z ročného príjmu pre výpočet DTI 5.832,- eur, zo sumy
celkového dlhu 3893,11 eura a z ukazovateľa schopnosti splácať 0,6701. Podľa tvrdenia žalobcu,
keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výške schválenej splátky,
žiadosť bola schválená. Poukázal tiež na to, že žalovaná je v spore pasívna a doposiaľ nepredložila

žiadne dôkazy a neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy
spochybňovali.

5. Súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b/
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko predmetom konania je

otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026, miesto a
časjehoverejnéhovyhláseniabolivsúladesustanovením§219ods.3CSPoznámenénaúradnejtabuli
súdu vyvesením dňa 19.01.2026 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:

7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1000081653 zo dňa 16.09.2021 uzavretej medzi žalobcom

(zastúpený sprostredkovateľom) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ poskytol
dlžníkovi viazaný spotrebiteľský úver vo výške 279,- eur na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve,
ktorého kúpna cena bola 311,- eur, pričom akontácia bola vo výške 32,- eur. V zmluve bola ako celková
čiastka uvedená suma 333,34 eura, ktorú mala žalovaná zaplatiť v 23 mesačných splátkach po 15,- eur.
Celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené vo výške 54,34 eura. RPMN bola v zmluve uvedená ako 21,56

%, fixná ročná úroková sadzba 21,56 %. Prvá splátka bola splatná 20. dňa nasledujúceho mesiaca po
dodaní tovaru s uvedeným dátumom dodania tovaru do 16.09.2021. Ako doba trvania zmluvy sa uvádza
23 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy.

8. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti, obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že ten predkladal pri

jej uzavretí ako doklad občiansky preukaz, rozhodnutie o priznaní (alebo znížení/zvýšení) príspevku za
opatrovanie a potvrdenie z pošty dokladujúce príjem opatrovateľského príspevku, žiadne iné doklady
predložené neboli. V zmluve je tiež uvedené, že žalovaná je vydatá, počet nezaopatrených detí: 0,
má základné vzdelanie, typ bývania: vlastníctvo bez hypotéky. Ako opatrovateľka má priemerný čistý
mesačný príjem 486,67 eura.

9. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo 21703129, predloženého žalobcom, súd zistil, že
žalovaná ku dňu podania žaloby zaplatila celkovo sumu 212,- eur, z toho z titulu akontácie sumu 32,-
eur a z titulu úhrady splátok sumu 180,- eur. Veriteľ zosplatnil úver vo výške 148,30 eura 20.01.2023.

10. Z listu označeného ako „Predžalobná upomienka“ zo dňa 22.12.2022 vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanej, že k zmluve č. 1000081653, evidenčné číslo 21703129, uzatvorenej dňa 16.09.2021, eviduje
nedoplatok na splátkach v celkovej výške 45,- eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do
11.01.2023 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Listom označeným ako „Oznámenieovyhláseníokamžitejsplatnostiúveru“zodňa22.01.2023žalobcažalovanejoznámil,jejejdlhzúverovej
zmluvy č. 1000081653 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom dlžná čiastka predstavuje sumu
148,30 eura.

11. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)
zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Priamo zo zmluvy vyplýva, že jej predmetom
bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru. Pretože sa jedná o spotrebiteľský úver, vychádzal

súd pri právnom posúdení predmetnej zmluvy a z nej uplatnených nárokov, z ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a tiež zo všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov.5 )

17. Podľa § 15 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho

tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

18. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.17)

20. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky17a sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

21. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.22. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

23. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

24. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie

o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa

v Sociálnej poisťovni,17ab a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace
s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné

minimum ustanovené osobitným predpisom17td a na príjem spotrebiteľa.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne

označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

26. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom bola dňa 16.09.2021 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1000081653/21703129,
ktorou veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 279,- eur na kúpu spotrebného tovaru, ktorého kúpna
cena bola 311,- eur, kde žalovaná zaplatila akontáciu v sume 32,- eur. V zmluve sa žalovaná zaviazala

zaplatiť celkovo sumu 333,34 eura, a to v 23 mesačných splátkach po 15,- eur, posledná splátka 3,34
eura, pričom na svoj dlh žalovaná uhradila celkovo sumu 180,- eur (bez akontácie). Keďže žalovaná
svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnila, žalobca po výzve na zaplatenie neuhradených
splátok úveru, dňa 20.01.2023 úver zosplatnil.28. Žalobca ako veriteľ bol podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver.

Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so zákonom splnil, musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa
o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Pri posudzovaní
úverovej schopnosti žalovanej bol žalobca povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje
spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovanej a prípadne aj účel spotrebiteľského
úveru. Z § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní

úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným
dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz.
Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať
takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie
posúdiťfinančnúsituáciudlžníka.Schopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúverjepotrebnéchápať

ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom
finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský
úver v predpokladanej výške.

29. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, dospel súd k záveru, že žalobca v tomto konaní neuniesol

dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou. Z vykonaného dokazovania,
predovšetkým z vyjadrenia žalobcu ohľadom skúmania bonity žalovanej, bolo preukázané, že veriteľ
zisťoval príjem žalovanej, ktorý overoval žalovanou predloženým rozhodnutím ÚPSVaR o zvýšení
peňažného príspevku na opatrovanie na sumu 369,36 eura od 01.07.2018 (rozhodnutie tvorilo prílohu

vyjadrenia žalobcu) a zisťoval aj úverovú zaťaženosť žalovanej v úverovom registri SRBI. Zákonodarca
však uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovanej, čo
znamená povinnosť zistiť nielen jej príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či
spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný

úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to
aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto
získanéinformácievyhodnotiť,aleajoverovaťazadostatočnésapovažujúibatakéinformácie,zktorých

je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž
predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí.

30. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu
dostatočné, pretože tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tieto

je potrebné zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná
celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať
požadovaný úver. Dopytom do registra SRBI síce veriteľ zisťoval finančné výdavky žalovanej na už
existujúce úvery, ktoré predstavovali sumu 130,- eur. Žalobca však dôsledne neskúmal ostatné jej
výdavky, pričom už zo samotnej zmluvy, v ktorej sa uvádza mobilné číslo žalovanej, vyplýva, že táto má

minimálne náklady spojené s používaním mobilného telefónu, rovnako zo zmluvy vyplýva, že žalovaná
má vlastné bývanie, čiže sa nevyhnutne musí podieľať na nákladoch spojených s bývaním a taktiež
musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, lieky, čo žalobca vôbec neskúmal. Ak
keď žalobca vo svojom vyjadrení k bonite žalovanej uviedol, že vychádzal z akceptovaného čistého
príjmu 486,-eur a aj v samotnej zmluve je uvedený priemerný čistý príjem 486,67 eur, súdu predložil

ako dôkaz len rozhodnutie o zvýšení príspevku na opatrovanie na sumu len 369,36 eura od 01.07.2018,
teda nie je zrejmé, na základe čoho k takejto deklarovanej výške príjmu (486,- eur) dospel. Rovnako
žalobca nepreukázal, žeby s odbornou starostlivosťou preveril rodinný stav žalovanej, keď pri prepočte
schopnosti splácať úver, vychádzal z toho, že žalovaná nemá žiadne nezaopatrené dieťa. Žalobca
však neuviedol, nepreukázal, ale ani netvrdil, na základe čoho mal za to, že žalovaná nemá žiadne

nezaopatrenédieťa,keďpodľalustrácievRegistriobyvateľovSRmalažalovanávčaseuzavretiazmluvy
tri nezaopatrené deti s rokom narodenia XXXX, XXXX a XXXX, s čím jednoznačne bola spojená jej
vyživovacia povinnosť, ovplyvňujúca výdavkové pomery žalovanej. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz,
z ktorého by vyplývalo, že údaj o počte nezaopatrených detí mu uviedla samotná žalovaná. Z dokladovpredložených žalobcom nevyplýva, žeby žalovaná bola dopytovaná na svoj rodinný stav (v zmluve je
uvedené, že žalovaná je vydatá, kým v Registri obyvateľov má uvedený stav slobodná), počet detí
a svoje výdavky. Pritom zo žalobcom predloženého výpisu klientskych informácií je zrejmé, že žalobca

pred uzavretím zmluvy mal vedomosť o 7 odmietnutých žiadostiach žalovanej o úver, s poznámkou, že
ide o vysoký počet odmietnutých zmlúv a s upozornením, na zmluvy s nevyhovujúcim stavom plnenia
za posledných 18 mesiacov, preto bolo mimoriadne dôležité, aby preveril každú jednu zložku povinne
preverovaných údajov. Keďže žalobca nepreukázal ani len dopyt na tieto údaje týkajúce sa rodinného
stavu a výdavkov žalovanej, relevantné pre posúdenie jej bonity, je vylúčený záver o postupe veriteľa

s odbornou starostlivosťou.

31. Také posúdenie bonity spotrebiteľa, aké vyplýva z vyjadrenia žalobcu, podľa zákona nestačí. Nestačí
mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale
aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal, že náležite
preveril. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods. 1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je povinný
potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods. 2 ZoSÚ), preto žalobca mal preukázať,
že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovanej a že tieto aj náležite preveril. Zo žalobcom predložených

listín nevyplýva, či a aké mala žalovaná výdavky. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide
o skúmanie výdavkov žalovanej pred uzavretím úverovej zmluvy. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem
výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný požadovaný úver splácať.
V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/30/2022.

32. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a posúdením toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov
taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,

keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti

nepostačuje. Tu súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/39/2022.

33. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými
by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou skúmal
riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd má za to, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver
posudzoval s prihliadnutím k jej pravidelným mesačným výdavkom. Uvedené má za následok, že
poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských
úveroch.

34. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi iba
sumu 99,- eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 279,- eur a výškou splátok
vykonaných žalovanou do dňa podania žaloby vo výške 180,- eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol, pre už konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

35. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.37. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníkavplatomznení,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

38. Žalobca ďalej žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 148,30 eura od
28.01.2023 do zaplatenia. Súd postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne,

avšak iba z priznanej istiny vo výške 99,- eur od 28.01.2023 do zaplatenia. V časti, v ktorej súd žalobu
zamietol, nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.

39. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 148,30 eura, pričom úspech mal v časti
o zaplatenie 99,- eur, t.j. v rozsahu 66,76 % a neúspech v rozsahu 33,24 % (49,30 eura). V zmysle§
255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanej nárok na
pomernú náhradu trov konania v rozsahu 33,52 % (66,76 % - 33,24 %). O samotnej výške týchto trov
konaniabudevsúlades§262ods.2CSProzhodnutépoprávoplatnostitohtorozhodnutia,samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.