Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 3, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4Tk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010533
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125010533.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

30 4Tk/1/2025

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a sudcov prísediacich
A. B. C. D., E. F. G. D., LL.M na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.10.2025 v Prešove takto

r o z h o d o l :

2 4Tk/1/2025

Obžalovaný
D. D., nar. XX.XX.XXXX vo H. I. J., trvale bytom K. X. XXXX XX/XX H. I. J., toho času L. G. L. D.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 18.10.2024 v čase okolo 08.00 hod. v mieste svojho bydliska vo H. I. J., K. X. XXXX XX/XX v byte na
piatomposchodívúmysleusmrtiťfyzickynapádalsvojumanželkuM.D.,N.D.,nar.X.X.XXXXvD.,C.N.,

naposledy trvale bytom H. I. J., K. X. XXXX XX/XX a pritom jej opakovane stláčal krk rukami, pričom jej
týmokreminéhospôsobilajviacerézraneniaatokrvnépodliatinynaľavomnosovomkrídle,predobočnej
ploche krku obojstranne, na prednej ploche v hornej tretine hrudníka obojstranne, na prednej ploche
v dolnej tretine mostíka, nad ľavým prsníkom, na vnútornej ploche v hornej tretine pravého ramena,
na prednej ploche v strednej tretine pravého ramena, na prednej a vnútornej ploche v strednej tretine
ľavéhopredlaktia,naprednejplochevhornejtretineľavéhostehna,krvnévýronynapravejhornejidolnej
mihalnici, na ľavej hornej mihalnici, na dolnej ploche brady obojstranne, na predobočnej ploche krku
obojstranne, nad ľavou kľúčnou kosťou, na predobočnej i zadnej ploche ľavého ramena s pokračovaním

ku vonkajšiemu okraju ľavej lopatky, masívne prekrvácanie očných spojoviek obojstranne, prekrvácanie
svaloviny krku na predobočnej ploche obojstranne, zlomeniny tela rohov štítnej chrupavky uprostred, s
prekrvácaním mäkkých tkanív v okolí, zlomeniny oboch veľkých rohov jazylky, s prekrvácaním mäkkých
tkanív v okolí, akútne difúzne mechúrikovité rozdutie a ložiskový opuch obidvoch pľúc, opuch mozgu
ťažkého stupňa s mozočkovým kužeľom, kde v dôsledku pevného stláčania krku prstami jednej ruky a
oboch rúk obžalovaného došlo k zamedzeniu prívodu vzduchu, resp. kyslíka do pľúc a do organizmu
s následnou hypoxiou (nedostatku kyslíka) tkanív a vnútorných orgánov, čo viedlo k bezprostrednej

smrti M. D., teda bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie zahrdúsením, čím týmto svojim konaním
spôsobil pre poškodenú O. H. škodu v súvislosti s obstaraním pohrebu nebohej vo výške 1.444,60 Eur,

t e d a

iného úmyselne usmrtil a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

č í m s p á c h a lobzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní
23 (dvadsaťtri) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému
ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

Podľa § 77 ods. 4 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd zároveň
v rámci ochranného dohľadu ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej O.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. C. XXX/XX, E., škodu vo výške 1.444,60 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

27 4Tk/1/2025

Prokurátor Krajskej Prokuratúry v Prešove podal na Okresný súd Prešov dňa 10.04.2025 obžalobu pod
č. KV 56/24/7700-59 na obžalovaného D. D. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete

výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona.

Obžalovaný D. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.08.2025 po poučení o možnosti urobiť

niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že nebude robiť žiadne
z tam uvedených vyhlásení. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, svedkyne - poškodenej O. H., svedkov, znalcov, prečítaním obsahov svedeckých
výpovedí a podaných znaleckých posudkov z prípravného konania, prehratia zvukových záznamov,
prečítaním obsahu listinných dôkazov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci

skutkový stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si na nič nepamätá a ani na to, že by poškodenú
M. D. hrdúsil. V to ráno, keď vstal, išiel postaviť na kávu do kuchyne. Potom pozrel na nástenné hodiny
a tie ukazovali 8.09 hod. Kávu zalial, odniesol ju do izby, prekročil nohy poškodenej, ktoré mala spustené

z postele na zemi a položil tú kávu na stoličku vedľa postele. Potom išiel naspäť pre svoju kávu do
kuchyne, zobral kávu z kuchyne a šiel na balkón cez obývačku. Na balkóne vypil kávu a vyfajčil najmenej
2 cigarety, čo trvalo asi 20 minút a cez obývačku sa vrátil do spálne. Tam videl, že káva jeho manželky
je nedotknutá a nebolo z nej odpité. Preto na ňu skríkol „O., čo nepiješ kávu?“ Videl, že poškodená
nereaguje a tak dvihol paplón z jej hlavy a videl krv na tvári, konkrétne na nose. Preto išiel do kuchyne

pre kuchynské utierky a vytiahol poškodenú smerom hore na posteľ, pretože bola v polohe sediacej
a hlavu mala na posteli. Priložil jej vreckovky na nos a potom ju prevrátil na chrbát a ťahal ju na posteľ.
Bol prestrašený a utekal na balkón fajčiť a otvoril si tiež čierne pivo, lebo vysmädol a nevedel, čo robiť.
Na tom balkóne pil pivo aj vyfajčil asi 4 až 5 cigariet. To trvalo maximálne 40 minút. Keď dofajčil cigarety,
opäť vošiel do izby a volal záchranku, pričom tá pani mu cez telefón povedala, aby ju resuscitoval. No

on už pri prvom odkrytí paplóna videl, že manželka má modré uši ale pani zo záchranky mu kázala,aby ju resuscitoval, čo robil tak, že ľavou rukou stláčal hrudník medzi prsiami a v pravej ruke držal
mobilný telefón, cez ktorý bol v kontakte s pani z operačného. On jej povedal, že manželka má čierne
okolo očí. Pani mu povedala, že posiela záchranku, on prestal resuscitovať a odišiel do vedľajšej izby

alebo na balkón, to si už nepamätá. Potom sa ozval zvonček od vchodových dverí bytovky, kedy otvoril
zámok na vstupných dverách do ich bytu. Keď prišli záchranári, žena a dvaja muži, tak ich uviedol
do izby, kde ležala jeho manželka, ktorú medzitým prikryl paplónom. Prvé slová, ktoré počul boli od
záchranárky, ktorá sa ho pýtala, či má poškodená stále tak opuchnuté nohy, čo im potvrdil. Potom
prišiel lekár, on išiel do obývačky hľadať lekársku správu od E. H. z posledného vyšetrenia manželky,

ktorú našiel a odovzdal lekárovi. On mal v minulosti skúsenosti s mŕtvolami, kedy si švagor vystrelil
mozog. Lekár skonštatoval smrť, záchranári potom odišli, on potom išiel na balkón a bol nešťastný. Ako
uviedol, po odchode záchranárov s poškodenou nič nerobil. Z noci predchádzajúcej ránu si pamätá, že
ho manželka asi o 20.00 hod. ponúkla vínom, pričom doniesla celú fľašu z inej izby. Nebolo zvykom,
že by ho poškodená ponúkala vínom, ale vtedy domáce víno prelievali z demižónov do fliaš. On vypil
jeden pohár a potom mu naliala aj druhý pohár a išla spať. On dopil ten druhý pohár a išiel spať, kedy

poškodená bola ešte hore. Ona potom zaspala ale on nemohol spať. Asi o 22.00 hod. vstal a dopil fľašu
vína. V tom čase jeho manželka už spala. Potom išiel do kuchyne, v kuchynskej linke bola 0,5 l fľaša
rumu, v ktorej bol asi do polovice rum. Ten rum vypil a to 3 poháriky určite a nevie, či niečo zostalo vo
fľaši. Potom si už nepamätá nič, ani či bol v noci na záchod. Je si vedomý toho, že predtým v prípravnom
konaní vypovedal, že bol v noci na WC, ale myslel to tak, že zvykol chodiť na WC. Ešte predtým než vypil

rum, tak si zapol TV, kde išiel krimi seriál MOST, ale TV asi po 10 minútach vypol a tak šiel do kuchyne
a vypil rum. Keď si jeho manželka išla ľahnúť, určite mala oblečenú nočnú košeľu. Jeho manželka mala
pred smrťou problémy s dýchaním a strašne ju boleli nohy, ktoré jej často masíroval. Odkedy prišla
z nemocnice, kde bola na „čistenie žíl“, mala tie problémy, hoci sa to malo zlepšiť. V deň smrti jeho
manželky a ani večer predtým nikto iný v byte nebol. Prišiel iba sused K. O. opýtať strúhadlo na kapustu,

ale do bytu nevošiel a ostal stáť pred bytom. On mu strúhadlo pohľadal a dal mu ho. Poškodená sa
suseda pýtala, či robí šalát, ale oni sa nevideli, lebo ona sedela v miestnosti za dverami. Poškodená
ešte povedala, že kúpia K. (susedovi) strúhadlo. Nikto iný v byte v tom čase nebol. Robenie kávy bol
ich ranný zvyk, kedy jeho manželka niekedy pila kávu a niekedy cappuccino. Čo sa týka financovania
domácnosti, mali dohodu, že 3x do mesiaca robí nákup on a 1x jeho manželka. Obžalovaného uráža,

keď počúva a číta v spise, že za neho manželka platila dlhy, lebo on pracoval, a je pravda, že peniaze
dával na jej účet, ale len preto, lebo jeho účet zablokoval exekútor. Bol to ale on, kto zarábal. Poškodená
mala dôchodok, pričom len od nej vedel, že bol vo výške 800,- Eur. Povedala mu, že 500 ,- Eur spláca
za strechu na rodinnom dome v K., kde predtým bývala. On peniaze neriešil a nestaral sa o účty. V to
ráno, keď jej išiel robiť kávu, sa jej nič nepýtal a kávu len položil na stoličku vedľa jej postele bez toho,

aby sa jej prihovoril. Tak bol zvyknutý. Keď položil kávu, poškodená nijako nereagovala. Obžalovaný tiež
uviedol, že bolo bežné, že nebohá poškodená spala tak, že nohy mala spustené z postele a v minulosti
sa stávalo, že v noci išla spať do obývačky, keď nemohla zaspať. Ako dôvod, prečo jeho manželka ráno
nemala nič na sebe obžalovaný uviedol, že sa asi vyzlieka, lebo jej bolo horúco, pričom to robila aj
vminulosti.Nočnákošeľabolavtoránonajejstranenaskrinioprotiposteli.Vtoránocítil,ževypilalkohol

a aj „nafúkal“. Bol v strese a chodil po izbách. Trochu aj plakal, ale to záchranári nevideli. S nebohou
poškodenou mali dobrý vzťah. On videl, že tá žena ho miluje a on bol vo vzťahu spokojný. Poškodená
sa k nemu nasťahovala koncom mája 2023 a hneď začiatkom júna ju išiel nahlásiť správcovi bytu ako
osobu naviac. Svadbu mali 27.07.2024, ktorú inicioval on, lebo je kresťan a nechcel žiť v smilstve. Mali
problémy s jej krstným listom, lebo dedina, z ktorej manželka pochádza, bola zaplavená, tak svadbu

mali na úrade. Na svadbe bol jeho svedkom švagor D. K., manžel jeho najmladšej sestry a svedkyňou
na svadbe poškodenej bola E. P.. Dcéra poškodenej na svadbe nebola, lebo oni nemali dobrý vzťah
a tá k nim ani nechodila na návštevy. Poprel, že by s poškodenou mali nejaký konflikt, len jej hovoril,
aby sa nekontaktovala s dcérou, ktorá ju mala pripraviť o strechu nad hlavou. On sa vtedy nahneval, že
manželka mala v E. vymenené zámky na byte a preto ju zobral k sebe. Za manželku si ju vzal aj preto,

aby nemala problémy s trvalým pobytom. Pracoval ako zvárač vo firme Q. R., kde nebol problém posielať
výplatu na účet manželke. Pracoval každý deň, kedy chodil na 10 - dňové turnusy, pričom v Hlohovci mali
ubytovňu. Potom bol 4 dni doma. Tam pracoval od februára do augusta 2023, kedy prešiel do firmy G.
E., kde pracoval ako zvárač - montér a tiež chodil na takého turnusy, alebo na turnusy v Nemecku, kde
bol vkuse 40 dní. Robil tak preto, lebo si chcel zarobiť na splátky dlhu exekútorovi. Z posledného turnusu

prišiel domov v stredu 16.10.2023 osobným autom s kolegami H. a S. a ešte s jedným pánom zo K. D..
Z auta vystúpil pri Bukóze na parkovisku, odkiaľ si zavolal taxík červenej farby a ten ho odviezol domov.
Obžalovaný uviedol, že alkohol mu priťažil najviac, je si toho vedomý a chce sa ísť liečiť. Pred vzťahom
s poškodenou popíjal viac, ale akonáhle spoznal poškodenú, tak už iba občas a mal to pod kontrolou.Jeho manželka alkohol nepila vôbec, lebo brala lieky. Pred manželstvom s poškodenou bol 25 rokov
ženatý a bol odsúdený za týranie prvej manželky na nepodmienečný trest, ktorý aj vykonal. Keď sa vrátil
z výkonu trestu, tak ju našiel doma s iným. V tej dobe pil alkohol ale jeho správanie dáva do súvisu s

tým, že jeho prvá manželka bola vlažne veriaca, lebo keby bola veriaca, asi by nepil. S poškodenou sa
spoznali cez internet ešte v roku 2022, ale vtedy z toho vycúval, lebo mala majetkové spory. Potom o rok
sa s ňou stretol tiež cez inzerát a tentokrát ho na vzťah s poškodenou presvedčila jej bytová situácia v E.
ohľadom jej bývania, kedy ostala bez bytu a on si ju vzal k sebe, aby mala strechu nad hlavou. Vo februári
2023, keď nastúpil do Q., začal splácať dlžobu na byte vo výške 4.600,- Eur. Samozrejme, že platil aj

nájom. Mal aj úver v nebankovke, ale ten nesplácal, lebo nemal z čoho a tá vec bola aj na súde a ten súd
rozhodol, že úrok bol nemorálny. Mal jednu exekúciu za nedoplatky na zdravotnom poistení a hneď ju
aj vyplatil. Na byte bola tiež exekúcia. Ešte mal exekúciu na komunálny odpad asi 200,- Eur. Keď začal
robiť, tak exekúcie postupne povyplácal. S úhradou dlhu mu nikto nepomáhal a všetky dlhy vyrovnal. Vo
štvrtok 17.10.2024 bol na huby, potom sa naobedovali z donášky obedu, ktorý im priniesli v ten deň s
tým, že v nedeľu sa chystal na ďalší turnus do I., aby si zarobil, čo sa jeho manželke nepáčilo. V stredu

mali jeden krát pohlavný styk, pri ktorom použili vibrátor. Pri styku museli dávať pozor na manželkino
zdravie. V to ráno po záchranároch volal do práce, že nepríde, lebo mu zomrela manželka. Potom volal
dcére F. T. do B. a ešte E. P.. Dcéra začala na neho kričať, že má vypité, viac si nepamätá a pani P.
povedal, že poškodená je mŕtva a že sa ozve neskôr. Dňa 18.10.2024 sa s nikým z bytovky nerozprával.
Obžalovaný manipuláciu s poškodenou opísal tak, že najprv jej dvihol hlavu, potom ju dal ležať na chrbát

a ťahal ju smerom na posteľ, pričom ju ťahal za rameno, ale to si už nepamätá, len vie, že bola ťažká.
V čase príchodu RZP mala poškodená telo zakryté paplónom. On ju prikryl ale poškodená možno mala
odkryté nohy. Po vypití rumu si nepamätá, ako dostal do postele. Poškodená mala pred smrťou kŕčové
žili ale modriny nevidel a bavili sa o piatkovom nákupe. Pri resuscitácii jej stláčal ľavú časť hrudníka.
Obžalovaný si nevie vysvetliť, prečo bola poškodená prikrytá a zároveň spala nahá, pričom paplón mala

ráno na hlave aj na chrbte a bola hlavu dole. Bolo ale zvykom, že si jeho manželka v noci vyzliekla
nočnú košeľu a spala nahá, pričom ako dôvod mu uviedla, že jej búšilo srdce a bolo jej zle. V lete
to robievala častejšie. S telom poškodenej ráno 18.10.2024 manipuloval iba 1 krát tak, ako to vyššie
opísal a potom už s telom nemanipuloval. Po odchode RZP z bytu bol s nebohou sám asi pol až trištvrte
hodinu. Potom prišiel obhliadajúci lekár s políciou. Komunikoval len s policajtami. E. U. len povedal, že

jej mal vo zvyku robiť kávu a nie, že by poškodená ráno pila kávu. Má psoriázu na nohe, ktorú si škriabe
a jedine tak sa mohla dostať jeho krv na obliečku. Dcéru poškodenej mu raz predstavila manželka pri
náhodnomstretnutí.Inývzťahsňounemal.Priodstraňovanírozporovobžalovanýpotvrdilsvojuvýpoveď
z prípravného konania, že vypil aj 2 fľaštičky vodky, ktorú si kúpil vo večierke. Na výsluchu v prípravnom
konaní nespomenul dopíjanie rumu, lebo nevedel koľko rumu vypil. To, že vypil rum, ho napadlo až

vo väzbe, keď absolvoval spoveď. Vo vzťahu k rozporom vo výpovediach z prípravného konania na
hlavnom pojednávaní ohľadne toho, či bol alebo nebol na WC počas noci, obžalovaný uviedol, že si nie
je istý, či v tú noc bol na WC a myslel to tak, že chodieva v noci na WC. On si ale nepamätá, že by bol
na WC. Vo vzťahu k rozporom, kedy na jednej stane pri výsluchu v prípravnom konaní vypovedal, že
behal po izbe a bol v šoku a na druhej strane o pár viet neskôr spontánne uviedol, že mal skúsenosti

s mŕtvymi ľuďmi a preto nebol pri svojej manželke v takom afekte, obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vo svojej výpovedi uviedol, že možno záchranári od neho očakávali väčší krik, ale on sa vie ovládať.
Možno aj preto, že poškodená mala problémy s dýchaním a nohami, tak si povedal, že je dobré, že to
má za sebou. Spočiatku bol v šoku, ale potom sa ovládal.

Na tejto svojej výpovedi obžalovaný zotrval aj na ďalších termínoch hlavného pojednávania a nemienil
k nej nič doplniť.

Súd na hlavnom pojednávaní ako svedkyňu poškodenú vypočul O. H., dcéru poškodenej M. D., ktorá
vypovedala, že bol august, keď prišla k mame pred blok a všimla si, že mala modrinu, na čo jej mama

povedala, že sa jej tie modriny robia. O tom, čo sa stalo, sa dozvedela 19.10.2024 a neverila tomu.
Predtým bývali v dome, ale po smrti manžela jej mamy, sa mama presťahovala do podnájmu, kde jej
pomohla vyplatiť nájom na 3 mesiace dopredu s tým, že potom mala jej mama ísť bývať k nej a mama
sa na to veľmi tešila. Jedného dňa jej suseda povedala, že jej mama už tam nebýva, pričom mama
jej na to povedala, že ju obžalovaný stiahol bývať k sebe, že to bude lepšie. To bolo asi dva dni po

odsťahovaní sa jej mamy z podnájmu. Potom jej mama bývala s obžalovaným a oni si s mamou v tom
čase iba telefonovali, aj to tajne, lebo obžalovaný nesúhlasil, aby sa kontaktovali. Aj sa stretávali, keď
bola v meste a chodili spolu na obed. Jej mama mala psíka, na ktorom lipla. Strašne sa obžalovaného
bála, lebo keď spolu telefonovali a počula, ako obžalovaný ide hore do bytu so psíkom z venčenia, takrýchlo telefonát ukončila. Pri každom telefonáte plakala, dnes už poškodená vie, prečo. Keď v roku 2023
vydávala dcéru, jej mama prišla iba do kostola s obžalovaným. Ako dôvod, prečo plakala hovorila, že už
tu dlho nebude. Svedkyňa bola proti vzťahu jej mamy s obžalovaným a preto nemala dôvod na bližšie

vzťahy s obžalovaným. Jej mama mala vyplatený podnájom a nebola pravda, že by nemala strechu
nad hlavou. Mala tiež dobrý príjem, kedy vrátane vdovského to bolo asi 900,- Eur mesačne a aj si
privyrábala predajom zákuskov, ktoré piekla a teda si vedela zarobiť peniaze. Obžalovaný mal naopak
exekúcie. Svedkyňa uviedla, že jej mama mala aj plno zlata a teraz nevie, kde je to zlato. V tom čase
bola dôchodkyňa a mala aj doživotnú rentu. Svedkyňa nechápe, prečo sa vydávala, lebo mala vdovské

po prvom manželovi, o ktoré vydajom prišla. Mama jej povedala, že sa nechcela vydávať, pričom mali
svadbu v deň výročia úmrtia jej syna a tento termín by si jej mama určite ako svadobný deň nevybrala.
Svedkyňa o svadbe nevedela, inak by jej to zakázala. O svadbe sa dozvedela od svojej mamy asi týždeň
po nej. Mama jej tiež povedala, že obžalovaný má exekúcie a že mu treba pomáhať. Všetky peniaze išli
na exekúcie. Po smrti mamy zistili, že zmenila aj disponenta na účte, kde si šetrila na pohrebné a kde už
ani ona a ani jej dcéra nefigurovali. V banke sa po známosti dozvedela, že disponentom bol obžalovaný.

Vie o exekúciách, ktoré mal obžalovaný aj na veciach v byte aj na samotnom byte. Jej mama žiadne
exekúcie nemala a pretože obžalovaný mal v dôsledku exekúcií zablokovaný účet, disponoval s účtom
jej mamy. Mama mala stavebné sporenie a stavebný úver, ktorého zostatok 13.674,78 bol vyplatený
z poistky jej mamy. Jej mama alkohol nepila ale povedala jej, že obžalovaný si vypil. Tiež jej povedala, že
je to ťažký život, lebo všetko ide na exekúcie, ale na obedy, ktoré im niekto nosil, mali. Vie o problémoch

jej mamy so srdcom a s dýchaním, ale o nejakých vážnych chorobách nevie. Smrť jej mamy jej oznámili
z pohrebníctva a ešte v stredu pred smrťou sa s ňou o tom bavila. S mamou mala dobrý vzťah. Spolu
sa stretli asi týždeň pred smrťou a v stredu pred smrťou si volali a dohadovali si na ďalší týždeň obed
a návštevu hrobov na všetkých Svätých. O obžalovanom jej mama nič nehovorila, iba keď sa jej pýtala,
či je šťastná, povedala jej, aby to nechala tak. Svedkyňa mala pocit, že sa jej hanbila povedať, že urobila

chybu. Hovorila jej, že obžalovanému treba pomôcť. V rozhovore ho oslovovala „D.“. Vie len o jednej
priateľke jej mamy, ale osobne ju nepozná a vie, že bola jej mame ako svedok na svadbe. Mama jej nikdy
nepovedala, že by sa obžalovaného bála alebo že by ju obžalovaný niekedy fyzicky napadol. Nevie sa
z toho spamätať, užíva lieky, ktoré jej predpísal psychiater a navštevuje aj psychológa. Stále sa k tomu
vracia. To, čo vypovedala v prípravnom konaní, že jej mala s obžalovaným žili skromne a to preto, lebo

obžalovaný všetko prepil, jej povedala iba jej mama, ktorá jej ale aj povedala, že sa obžalovaný polepšil
a prestal piť.

Svedok D. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po prijatí oznámenia krajským operačným
strediskom s tým, že pacientka nedýcha a nereaguje, on, E. U. a E. P., ako posádka RZP okamžite

uskutočnili výjazd na miesto s tým, že po príjazde na miesto zistili, že kardiopulmonálna resuscitácia
(ďalej len „KPR“) vykonávaná nebola, pretože pacientka ležala na ľavom boku a pri vykonávaní KPR
na pokyn krajského operačného strediska sa vždy vykonáva tak, že sa pacient nechá ľahnúť na chrbát
a iba v prípade tehotných žien sa resuscitácia vykonáva z boku. Svedok si všimol, že pani krvácala
z nosa, kedy pod nosom mala uloženú vreckovku. Skúsili činnosť srdca, ale bola zistená asistólia a zistili

aj posmrtnú stuhlosť. Lekár záchranky E. U., ktorý je za to zodpovedný, dal príkaz, aby resuscitáciu
nezačínali, pretože tá by už nemala zmysel, nakoľko pacientka bola mŕtva. Predtým telo odkryl. Okrem
červenej tekutiny, ktorá jej vytekala z nosa, čo bola podľa svedka pravdepodobne krv, si svedok všimol
aj krvné podliatiny pod krkom. Iné krvné podliatiny si svedok na tele nebohej nevšimol. Následne lekár
E. U. išiel vypisovať príslušné papiere a on s kolegyňou P. si všimli, že paplón bol otočený opačne, lebo

na paplóne pri nohách nebohej sa nachádzala asi 30 centimetrová červená škvrna. Na miesto zásahu
prišli cca o 9.40 hod. Tiež sa pýtali obžalovaného, čo sa stalo a on im povedal, že oživoval nebohú
s tým, že vstáva ráno medzi 7.30 hod. až 8.00 hod. a štandardne jej robí kávu, a keď sa vrátil s kávou
zistil, že nebohá nereaguje, že ju začal oživovať, čo je podľa svedka nezmysel, lebo v prípade laickej
KPR, ktorá je nahlásená na operačné stredisko, sa okamžite vysiela RZP na pokračovanie laickej KPR

a teda nie je podľa svedka zrejmé, čo obžalovaný robil v tom čase, kým prišli, ale určite to nebola KPR.
Keď sa vykonáva laická KPR prostredníctvom telefonického spojenia s krajským operačným strediskom
a to telefonickou neodkladnou resuscitáciou, vždy sa volajúci vyzve, aby oznámil, či pacient dýcha
a či mu bije srdce, a pokiaľ pacient nedýcha a nebije mu srdce, je volajúci vyzvaný, aby pacienta
položil na chrbát a tak vykonával KPR. Dokonca v prípade, ak leží pacient na mäkkej posteli, aby bolo

stláčanie hrudníka účinné a telo neskákalo na matraci, tak sa vyzve, aby bol pacient položený na tvrdú
podložku. Po ich príchode pacientka v rozpore s týmto ležala na ľavom boku. Aj z tohto dôvodu nadobudli
podozrenie, že sa tam niečo deje a kontaktovali políciu. Na miesto činu prišli do 2 minút od zavolania.
Nebohá bola nahá, nemala žiadne oblečenie a bola prikrytá paplónom. S telom nebohej hýbali, pretožepotrebovali zistiť stav pacientky pre prípadnú KPR a tiež potrebovali pripevniť 4-zvodové EKG za účelom
zistenia činnosti srdca. S telom však nijakým spôsobom zásadne nehýbali tak, že by ho premiestňovali
alebo otáčali a telo následne nechali v polohe, v akej bolo. U nebohej zistili posmrtnú stuhlosť a preto

nevykonávali resuscitáciu. Nevedel sa vyjadriť, kedy došlo k úmrtiu. Domácnosť bola bežná, v byte
bol poriadok a v tomto smere si svedok nič podstatné nevšimol. Svedok mal pocit, že obžalovaný javil
známky požitia alkoholu, hoci to nevie s určitosťou povedať. Bolo to ale vidieť na prejave obžalovaného
a bolo cítiť alkoholický zápach. Tiež videl fľaše, ale ako vypovedal, nevie dokázať, že obžalovaný bol
pod vplyvom alkoholu. Do bytu vošli všetci traja spoločne. Nepamätá si presne, kto im otvoril, ale dvere

boli asi otvorené a obžalovaný ich čakal. Keď lekár E. U. vypísal papiere, oni si pobalili svoje veci a on
s kolegyňou P. išli do sanitky, pričom E. U. ostal v byte. Potom E. U. prišiel do sanitky, kde potreboval
vytlačiť papiere, ktoré sa k tomu vypisujú. Následne kontaktoval krajské operačné stredisko so žiadosťou
o vyslanie polície. Potom E. U. odniesol papiere späť do bytu a vrátil sa späť do sanitky a následne
odišli. E. U. bol v sanitke asi 1 až 2 minúty. Nevie, kedy na miesto prišla polícia, lebo oni už na mieste
neboli. Obžalovaný bol v relatívnej pohode na to, že mu zomrel blízky človek, hoci podľa svedka každý

smútok prežíva ináč. V tom čase okrem obžalovaného a ich, ako členov RZP, nikto iný v byte nebol.

Na hlavnom pojednávaní bol ako svedok vypočutý aj E. F. U., ktorý vypovedal, že po 9.30 hod. mali
nahlásený výjazd na K. X. E. H. H. I. J., kde bola nahlásená žena v bezvedomí. V tom čase bol
službukonajúci lekár RPZ. Po príchode na miesto ich obžalovaný čakal vo dverách bytu. Pani ležala na

posteli a bola prikrytá paplónom. Veľmi ho zaujalo správanie obžalovaného, ktoré bolo veľmi neosobné
a hoci hovoril, že boli manželia iba rok, vôbec nedával najavo, že zomrela, akoby mu to ani nevadilo.
Okrem toho ho zaujala neprirodzená poloha tela, kde zistil posmrtnú stuhlosť s tým, že pod nosom mala
sliny zmiešané s krvou, na krku známky stlačenia a na tele aj podliatiny. Keď sa obžalovaného pýtal,
čo sa stalo a čo robil, tak mu obžalovaný povedal, že o 7.30 hod. vstal, pripravil kávu a potom zistil,

že manželka nedýcha a začal ju resuscitovať, na čo sa obžalovanému vysmial, lebo to nebolo možné.
Obžalovanýpočasichpobytuvbytechodilzjednejmiestnostidodruhejasprávalsaneosobne.Telobolo
v polohe, akoby sa žena bránila, pričom to nemohlo byť prirodzené úmrtie v spánku, kedy nebohá ležala
na pravom boku. Keď všetci traja odišli z bytu, zhodli sa na tom, že to úmrtie je podozrivé a preto volal
políciu, aby aj ohliadajúci lekár mohol telo prezrieť. Obžalovaný im ešte hovoril, že prišiel z týždňovky

a že večer pili. Na výjazde s ním bol vodič záchranár B. a záchranárka P.. Okrem nich tam nebol nikto
iný, iba obžalovaný a oni. Nebohá bola zakrytá paplónom. Pravdepodobne odkryl telo, ale nepamätá
si, či žena bola oblečená. Pamätá si ale, že škvrna na paplóne bola na opačnej strane, než bolo telo.
Bola tam krv aj sliny. Snažil sa ju trochu otočiť, ale keď zistil, že je tuhá, tak ju nechal tak, ako bola. Iné
úkony nerobil, a ani s telom on či záchranári nemanipulovali. Podľa neho bola žena mŕtva už niekoľko

hodín. Pravá ruka a pravá noha boli viac zohnuté. Hlava aj ruka bola zvláštne vytočená, nie ako keď
človek zomrie v spánku. Keď mu obžalovaný povedal, že vykonával resuscitáciu, svedok sa mu vysmial,
pretože pani bola tuhá a ležala na pravom boku, pričom na boku, na ktorom ležala, mala mŕtvolné škvrny
a keby ju resuscitoval, musela by ležať na chrbte a teda aj tam by musela mať tie škvrny. Na chrbte ale
škvrny nemala. Podliatiny videl na krku a asi aj na tvári, ale nie je si tým istý. Obžalovaný mu tvrdil, že ju

oživoval hodinu, teda okolo ôsmej, pričom oni prišli zhruba o 9.30 hod., čo nie podľa svedka možné lebo
by to nezvládol fyzicky. Následne v byte asi 10 minút vypisoval príslušné papiere a potom všetci odišli
do sanitky, kde tie papiere vytlačil a odniesol naspäť do bytu. Políciu volal on zo služobného telefónu
prostredníctvom operačného, ktorého o privolanie polície požiadal. S hliadkou polície sa už nestretol,
lebo oni so sanitkou medzičasom z miesta odišli. Poškodená bola chorá, čo videl z lekárskej správy,

ktorú mu doniesol obžalovaný, pričom trpela srdcovými ochoreniami. V byte bolo poupratované a nebolo
na ňom nič zvláštne.

Svedkyňa E. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že asi niečo po 9.00 hod im bola nahlásená výzva
z operačného strediska, že pani nereaguje, nedýcha, že je tam porucha vedomia a že jej tečie krv z nosa.

Po ich príchode na miesto vošli do bytu, kde im dvere otvoril obžalovaný, ktorý im povedal, že manželka
je v spálni. Na to prešli do spálne, kde pani ležala chrbtom k dverám a bola otočená na boku a prikrytá
paplónom. Po odkrytí paplónu zistili, že je mŕtva, lebo bola voskovo biela, z nosa jej tiekla krv, ktorá
už bola zaschnutá, kedy pod nosom mala servítku. Keď sa obžalovaného pýtali, kedy s ňou hovoril
naposledy, tak im povedal, že v noci, opísal im to tak, že sa predtým vrátil z práce, že ráno vstal asi o 7.30

hod, že jej spravil kávu, čo bol taký rituál, na čo ona nereagovala a tak ju začal resuscitovať. Vzhľadom
na to, že oni na miesto prišli až po 9.00 hod. a obžalovaný im tvrdil, že ju mal resuscitovať okolo 8.00
hod., tak im to nesedelo a tak sa obžalovaného pýtala, čo robil dovtedy a on povedal, že resuscitoval
a potom bol na balkóne. Po odkrytí paplóna zistili krvavú škvrnu na paplóne na opačnej strane akobola hlava nebohej, teda pri nohách. Tým, že nebohá bola voskovo bledá, na jej krku bola tým pádom
viditeľná podliatina. Pani nejavila žiadne známky života, ale oni musia vždy zistiť, či je srdce v činnosti
a to nalepením elektrických zvodov EKG na telo pacienta, čo si vyžaduje otočenie pacienta na chrbát.

Keď skúsili otočiť pani na chrbát, išlo celé telo, čo znamená, že tam bola prítomná posmrtná stuhlosť, ale
už si svedkyňa nepamätá na to, či telo bolo teplé a tiež si nepamätá, či robili EKG alebo nie. Následne
odišli, ale obžalovaný to prijal tak, že neprejavil žiaden žiaľ. Na žiadosť lekára hľadal nejaké dokumenty,
ktoré doniesol. Obžalovaný bol kľudný a bolo z neho cítiť alkohol. Potom, keď obžalovaný našiel správy,
dal ich lekárovi, ktorý vypísal svoje dokumenty. Celkovo sa stav bytu zhodoval s tým, čo im povedal

obžalovaný a to, že prišiel z práce, pretože tam bola cestovná taška a tiež si všimla vyprané prádlo na
sušiaku. Pokiaľ si pamätá, nebohá bola nahá. O tom, že pani je mŕtva obžalovaného informoval lekár ale
obžalovanýbolcelýčasprinich,keďsabaviliostavenebohej.Obžalovanýnebolplačlivý,zrútený,chodil
po byte a prijal to normálne. Za tie roky praxe videla množstvo reakcií a obžalovaný sa snažil to zvládnuť
a prijať to, že to tak je. Bolo z neho cítiť alkohol. Ohľadom resuscitácie im obžalovaný povedal, že do nej
dýchal, hoci štandardne, keď niekto zavolá na krajské operačné stredisko, že pacient je v bezvedomí a

nedýcha, tak ten pokyn je taký, že má byť daný na chrbát a má byť začatá resuscitácia aj dýchaním. Či
to obžalovaný skutočne aj robil a podľa pokynov alebo si len myslel, že to robí, to svedkyňa nevie, ale
faktom je, že nebohá bola na boku. Faktom tiež podľa svedkyne je, že keď chytili ruku nebohej, otáčalo
sa už celé telo. Resuscitácia vtedy podľa svedkyne nie je možná, lebo v dôsledku stuhnutia hrudníka by
bola neúčinná. Okrem toho si všimli krvavý paplón, čo im nedávalo zmysel, lebo krv na tele bola pri nose

a krv na paplóne pri nohách a teda paplón musel byť otočený. Preto ešte prezreli, či nie je odrenina na
konci nôh, ktorá tam nebola. Tiež si všimla podliatinu na krku. Svedkyňa si nepamätá, či im obžalovaný
uviedol, či okrem resuscitácie nejakým iným spôsobom manipuloval s telom nebohej. Pri ich príchode
bola nebohá otočená tvárou k dverám a chrbtom k oknu a teda ležala na ľavom boku. Tiež sa nepamätá,
či sa obžalovaného pýtala, prečo má nebohá opuchnuté nohy. Tiež si nepamätá, či keď prišli do bytu,

boli otvorené okná. Okrem nej, svedkov B., E. U. a obžalovaného sa v byte nenachádzala iná osoba.
V byte bolo poupratované. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či urobili nebohej EKG alebo nie, ale keď
pani chytili za ruku, jej telo sa pohlo celé. Potom, čo obžalovaný priniesol lekárske správy, kolega B.
odniesol dole do sanitky vak a ona s lekárom išli do sanitky. Následne E. U. hlásil na krajské operačné
stredisko, že ukončujú výjazd, uviedol všetky diagnózy a pritom hlásil, že je potrebné poslať políciu.

Pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi svedkyne z prípravného konania, kde svedkyňa vypovedala, že
obžalovaný im hovoril, že nebohej od 08.00 hod. dvíhal nohy a že potom si bol pofajčiť na balkóne,
svedkyňa na hlavnom pojednávaní potvrdila túto svoju výpoveď z prípravného konania s tým, že práve
to im bolo divné, že obžalovaný tvrdil, že jej dvíhal nohy a potom išiel fajčiť na balkón, pričom tak sa
resuscitácia nerobí.

Obžalovaný k tejto výpovedi uviedol, že on manželku našiel ráno v polohe sedacej prekrytú paplónom
a na tej posteli ju otočil. Preto bola škvrna na opačnej strane paplóna. Nevie, prečo sa jej pustila krv
z nosa.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní ako svedka vypočul E. F. H., ošetrujúceho kardiológa nebohej M. D.,
ktorý vypovedal, že od 10.01.2011, kedy bola M. D. prvý krát u neho na vyšetrení, bol jej ošetrujúcim
kardiológom až do jej smrti. Vtedy bola prvý krát u neho odoslaná praktickým lekárom, kedy sa sťažovala
na ťažkosti na hrudi a vyšší krvný tlak. Do roku 2022 chodila ku nemu na pravidelné kontroly ale
od roku 2023 sa jej zdravotný stav začal zhoršovať a to až do tej miery, kedy ho už nevedel riešiť

ambulantne. Vtedy použil vyššie pracovisko a to nemocnicu G. R., kde bol u nej 27.03.2024 vykonaný
zákrok - koronarografia za účelom zistenia potreby aplikácie stentov. Nález na koronárnych cievach
bol u poškodenej v poriadku, čo ale neznamená, že srdce bolo zdravé. Jednalo sa u nej o chronické
srdcové zlyhania, na ktoré ju liečil spolu s ťažkou pľúcnou hypertenziou, čo sa v praxi prejavovalo
vysokou dýchavičnosťou aj pri minimálnej námahe, kedy sa v pľúcnom obehu a tiež aj v dolných

končatinách hromadila krv. Poškodená mu pri návštevách uvádzala dýchavičnosť a stále boli u nej
prítomné srdcové zlyhávania. Kontroly absolvovala každý mesiac, naposledy bola u neho 16.9.2024,
kedy jej pridal nejaké lieky a boli aj vykonané krvné odbery, ktoré potvrdili závažné srdcové zlyhania,
kedy tie hranice markerov boli významne nad normu. Jednalo sa teda o kardiálne ťažko chorú pacientku.
Svedok uviedol, že poškodená mala predpísané lieky JARDIANCE, QUER UO, diuretiká FURON,

KONVERIDE, BETALOZOK na srdcové zlyhávanie, lieky na riedenie krvi a to RIVAXA na prevenciu
náhlej cievnej mozgovej príhody. Sama udávala, že užíva liek TRITICO pre depresívny syndróm, ktorý jej
aleonnepredpísal.TiežužívalalieknazníženiecholesteroluATORPASTATINamalatiežajneurologickú
liečbu pre problémy s pohybovým aparátom. Hromadenie krvi do dolných končatín sa podľa svedkaprejavovalo opuchom dolných končatín a bolesťami. Okrem problémov s dýchaním sa mu sťažovala
aj na tráviace ťažkosti v súvislosti so zlyhávaním srdca. Podľa svedka poškodená užívala Rivaxu na
riedenie krvi, ktorá má antikoagulačný účinok a teda títo pacienti aj pri bežnom udretí majú zvýšený

sklon k tvorbe modrín, ale u nej si svedok nijaké modriny nevšimol. Na kontroly chodievala väčšinou
sama, ale raz alebo dvakrát bol aj s ňou obžalovaný. Poškodená svedkovi rozprávala o nejakých
rodinných problémoch. O obžalovanom hovorila v pozitívnom duchu, kedy ona v niekom hľadala oporu
a obžalovaný bol jej tou oporou. RIVAXA je podľa svedka silný liek na riedenie krvi. Liek METOPROLON
je generikum a originál názvu je BETALOCKZOG a ten poškodená užívala.

Svedok A. S. B., poverený príslušník na OO PZ Slovenská Kajňa na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že v ten deň bol velený do výjazdovej skupiny na dokumentovanie trestného činu. Niekedy doobeda ho
operačný dôstojník vyslal na prípad do Vranova na Sídlisko 1. mája s tým, že je potrebné dokumentovať
usmrtenie. Keď prišiel do bytu, nachádzal sa tam už okresný výjazd, ktorým tam prišiel pred ním. Oni
to preverovali zo začiatku ako prečin usmrtenia, kedy to konzultovali so znalcom a rozprávali sa aj

s obžalovaným. V byte sa nachádzal obžalovaný. Spolu s technikom vykonali ohliadku miesta činu,
t.j. bytu. Postupne prechádzali miestnosti bytu, kedy sa v spálni na posteli nachádzala nebohá. Ak si
dobre pamätá, mala pravdepodobne zlomený nos, lebo ho mala v neprirodzenej polohe. Na posteľných
obliečkach sa nachádzala krv a nebohá bola nahá. Nohavičky mala medzi posteľou a komodou na zemi.
Pýtal sa obžalovaného, prečo má nebohá poranený nos, na čo mu odpovedal, že asi spadla, keď bola

na toalete. Na ďalšiu jeho otázku, že prečo je vyzlečená, obžalovaný odpovedal, že jej asi bolo horúco
a musela sa vyzliecť sama. Štandardne pri ohliadke miesta činu prešli všetky izby bytu a potom išli
prípad dokumentovať na OR PZ. Nebohá ležala pravdepodobne na bruchu v ľavej časti postele. Hlavu
mala otočenú do vankúša. Nevie však, či s ňou niekto predtým hýbal. Nič podstatné si v byte nevšimol.
Na OR PZ následne vydal uznesenie o začatí trestného stíhania, prepísal zápisnicu o ohliadke miesta

činu, vydal uznesenie o pribratí znalca a bol s obžalovaným v nemocnici na prehliadku tela. So znalcom
E. B. nekomunikoval. Pokiaľ si dobre pamätá, tak okná aj balkón boli v byte zatvorené a v byte bola
štandardná izbová teplota. Vzhľadom k tomu, že na posteli ležala jeho nebohá manželka, obžalovaný
podľa svedka neprejavoval žiadne emócie. Obžalovaný tiež podľa neho javil známky požitia alkoholu a
dokonca tvrdil, že mu manželka večer nalievala alkohol. Svedok potvrdil svoju výpoveď z prípravného

konania v tom, že obžalovaný tvrdil, že poškodenej ráno spravil kávu a tá ležala v čase jeho príchodu na
stoličke vľavo od postele. Tiež pri odstraňovaní rozporov potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania,
v ktorej mu mal obžalovaný povedať, že sa poškodená musela sama vyzliecť ale že on s ňou nehýbal.

Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne A. F. T.

z prípravného konania, ktorá ako dcéra obžalovaného vypovedala, že k tomu, z čoho je obvinený
jej otec, sa vyjadriť nevie. Obžalovaný už od jej detstva mal rôzne obdobia pitia alkoholu, kedy nepil
a potom pil tak, že nechodil ani do práce. Ako dieťa si pamätá, že keď si obžalovaný vypil, bol agresívny
a mal výbušnú povahu, ale k nej bol milý. Obžalovaný bol aj sedem rokov vo väzení za týranie jej
mamy. Pretože potom obžalovaný dosť pil, prerušila s ním kontakt, ale po smrti svojej mamy mu dala

druhú šancu. Neskôr zistila, že obžalovaný si našiel známosť a tou bola poškodená D.. Ona mala na
obžalovaného veľmi dobrý vplyv a potom sa k obžalovanému nasťahovala. Piekla koláče a doma mali
vždy poupratované. Mali svadbu, na ktorej bola prítomná aj s rodinou. Obžalovaný sa zmenil, prestal
piť, chodil do práce a poškodená sa o neho, ako aj o jeho domácnosť vzorne starala. Poškodená s ním
spoločne splácala dlžoby na byte. Dňa 18.10.2024 jej ráno okolo 09.00 hod. volal obžalovaný, ktorý

jej oznámil, že poškodená zomrela a v hlase počula, že obžalovaný má vypité. Povedal jej, že sa ráno
zobudil, že poškodená mala zvesené nohy z postele a že volal záchranku. Ona na obžalovaného kričala,
lebo počula, že má vypité, hoci predtým nepil. Povedal jej, že už prišiel lekár a že sa jej neskôr ozve,
ale už tak neurobil. Nakoľko poškodená mala problémy s dýchaním, ona si myslela, že zomrela na to
a veľmi ju prekvapilo, keď sa dozvedela, že jej mal obžalovaný ublížiť. Poškodená sa jej sťažovala, že sa

hádajú. Obžalovaný o poškodenej hovoril pekne, správal sa k nej romanticky a pozorne a tiež jej hovoril,
že si s poškodenou, keď bol v práci, každý deň volali.

Súd tiež z rovnakého právneho dôvodu prečítal aj zápisnicu o výsluchu svedkyne E. P. z prípravného
konania, kedy táto svedkyňa vypovedala, že s poškodenou M. D. sa poznali v roku 2002, ale potom

z dôvodu zmeny zamestnania stratili kontakt a znovu ho nadviazali v roku 2018, od kedy si sporadicky
volávali. Poškodená jej najprv povedala, že spoznala nejakého pána a potom bola s obžalovaným, ako
so svojou známosťou u nej na návšteve. Obžalovaný sa k poškodenej správal veľmi pekne. Potom ju
poškodená zavolala, či by jej nešla za svedka na svadbu, ktorá bola 27.07.2024 na mestskom úrade.Poškodená mala podľa svedkyne aj zdravotné problémy a ich rozhovory boli na bežné témy. Poškodená
sa na obžalovaného nikdy nesťažovala. Niekedy v októbri 2024, deň už svedkyňa presne nevie, jej
zavolal obžalovaný s tým, že našiel poškodenú mŕtvu. Rozprával jej to pokojným hlasom a povedal

len toľko, že je na vyšetrovačke a že sa ozve. Poškodená nevychádzala so svojou dcérou, ktorá aj
svedkyni dávala za vinu, že poškodenej nezabránila, aby sa za obžalovaného vydala. Poprela, že by
jej obžalovaný v tom telefonáte zo dňa 18.10.2024 povedal, že spravil niečo zlé. Poškodená nikdy
o obžalovanom nehovorila v zlom.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal zápisnice
o výsluchom svedkov V. K., K. O., K. M., N. E., E. B., E. C., K. D., R. S. a M. H., ktorí ako susedia D. alebo
spolupracovníci obžalovaného, prípade donáškar a taxikár sa ku skutku nevedeli vyjadriť a žiaden z nich
nebol ani svedkom nejakého konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou v minulosti. Z ich výpovedí
vyplynulo, že poškodená sa na obžalovaného nesťažovala a s ich vzájomným spolužitím sa požívanie
alkoholu u obžalovaného zmenšilo. Svedok E. videl poškodenú deň pred smrťou, kedy jej doniesol

ako donáškar obed z reštaurácie, ktorý si od neho poškodená prevzala a videl, ako ťažko dýcha. Ako
zamestnanec bol obžalovaný svojimi kolegami hodnotený kladne. Obžalovaný k výpovedi svedka D.
uviedol, že to nebol ten taxikár, ktorý ho mal viesť dňa 16.10.2024 z M. domov.

Nakoľko sa znalec E. E. B., vystupujúci v mene znaleckej organizácie G. – W. T., K. vo svojej výpovedi

na hlavnom pojednávaní odvolal na znalecký posudok č. 008/2025, 009/2025, ktorý táto znalecká
organizácia podala v prípravnom konaní, súd podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom
pojednávanívrámcidokazovaniaprečítalobsahtohtoznaleckéhoposudku.Vňomznaleckáorganizácia
povonkajšejajvnútornejohliadketelanebohejpoškodenejM.D.vposudkovejčastidefinovalazranenia,
ktoré u nebohej zistila tak, ako sú uvedené v skutkovej vete rozsudku, ktoré boli spôsobené tupými

predmetmi o užšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti malou až strednou silou a to
s najväčšou pravdepodobnosťou pri opakovanom stláčaní uvedenej oblasti prstami jednej alebo oboch
rúk spôsobených druhou osobou. Krvné výrony na pravej hornej i dolnej mihalnici, na ľavej hornej
mihalnici, na dolnej ploche brady obojstranne, na predobočnej ploche krku obojstranne, nad ľavou
kľúčnou kosťou, na predobočnej i zadnej ploche ľavého ramena s pokračovaním ku vonkajšiemu okraju

ľavej lopatky, masívne prekrvácanie očných spojiviek obojstranne, fialové sfarbenie kože – cyanóza
tváre a krku, povlak tekutej krvi na nosových dierkach a v dýchacích cestách, bodkovité krvné výrony pod
podplúcnicou, vznikli ako následok postupného dusenia sa nebohej počas jej hrdúsenia inou osobou.
V dôsledku stlačenia krku prstami a rukami počas hrdúsenia dochádza k zamedzeniu prívodu vzduchu,
resp. kyslíka do pľúc a do organizmu, s následnou hypoxiou tkanív a vnútorných orgánov. Znalecká

organizácia ďalej v znaleckom posudku podrobne popísala štyri fázy dusenia. Vo všeobecnosti však
platí, že priebeh a dĺžka trvania jednotlivých štádií dusenia sú variabilné a individuálne a niektoré
príznaky môžu chýbať. Na základe pitevného nálezu ale nie je možné presne určiť čas a priebeh vzniku
jednotlivých poranení, je možné len predpokladať, že uvedené poranenia vznikali opakovane, na mieste,
kde bola poškodená nájdená. Pri pitve nezistili žiadne stopy svedčiace pre pohlavný styk. Okolnosti, za

ktorých bola nebohá M. D. nájdená dňa 18.10.2024 nie sú v rozpore s pitevným nálezom. V tele nebohej
bola nebola zistená prítomnosť etylakoholu. Bola zistená prítomnosť viacerých liekov, ktoré ale neboli
v príčinnej súvislosti s úmrtím poškodenej. V danom prípade išlo o udusenie zahrdúsením pri napadnutí
M. D. druhou osobou, ktoré poranenie je možné podľa znaleckej organizácie zo súdnolekárskeho
hľadiska hodnotiť ako smrteľné pre všeobecnú povahu. Smrti poškodenej by sa teoreticky dalo zabrániť

jedine ukončením hrdúsenia v krátkom čase po jej napadnutí s následným poskytnutím odbornej
lekárskej pomoci do 5 až 10 minút po napadnutí. Zo záveru znaleckého posudku následne vyplynulo,
že bezprostrednou príčinou smrti M. D. bolo udusenie zahrdúsením. Na základe vykonanej prehliadky
a pitevného nálezu je možné podľa znaleckej organizácie predpokladať, že k úmrtiu poškodenej došlo
dňa 18.10.2024 v čase okolo 08.00 hod. Pri pitve a histologickým vyšetrením nezistili žiadne ochorenie,

ktoré by malo príčinnú súvislosť s jej smrťou. V danom prípade došlo k usmrteniu poškodenej z dôvodu
cudzieho zavinenia. Zo súdnolekárskeho hľadiska išlo o násilné úmrtie – udusenie zahrdúsením nebohej
M. D. pri napadnutí druhou osobou.

Znalec E. E. B. poverený vyššie uvedenou znaleckou organizáciou ďalej na hlavnom pojednávaní

vypovedal, že v danom prípade boli u poškodenej ako najzávažnejšie poranenia zistené poranenia
v okolí krku, a to krvné podliatiny na predobočnej ploche krku obojstranne, prekrvácanie svaloviny krku
na predobočnej ploche obojstranne, zlomeniny jazylky a zlomeniny štítnej chrupavky s prekrvácaním,
ktoré poranenia vznikli mechanizmom hrdúsenia, t.z. stláčaním krku poškodenej jednou alebo dvomarukami, čo viedlo k zamedzeniu prívodu vzduchu do pľúc a následne k smrti poškodenej. Ostatné
poranenia, t.z. krvné podliatiny na ľavom nosovom krídle v oblasti hrudníka, na oboch horných
končatinách, na ľavom stehne je možné zo súdnolekárskeho hľadiska hodnotiť ako poranenie ľahké

z dobou liečenia do 7 dní. Vzhľadom na rozsah a charakter poranení si tieto poranenia podľa znalca
poškodená nemohla spôsobiť sama, ale jej museli byť spôsobené druhou osobou. Poranenia v oblasti
krku poškodenej a to vonkajšie a vnútorné nevznikajú pri resuscitácii a žiadna forma resuscitácie
neprebieha mechanizmom stláčania krku. Podľa znalca boli v danom prípade v oblasti krku zistené
viaceré krvné podliatiny a v oblasti štítnej chrupavky boli zistené zlomeniny, ako aj zlomeniny v oblasti

jazylky, pričom na vznik týchto poranení postačuje pomerne krátky ale intenzívny útok z dôvodu, že
ak by došlo k opakovaným útokom, rozsah poškodenia krku z vonkajšej strany by bol väčší počas
prechytávania krku poškodenej rukami druhej osoby. Čas potrebný na zahrdúsenie osoby predstavuje
cca 5 až 10 minút, kedy dôjde k mozgovej smrti. Tento čas môže byť predĺžený v prípade, ak by sa osoba,
ktorá je napadnutá, aktívne bránila. Pravdepodobne sa podľa znalca jednalo v tomto prípade o krátky
a intenzívny útok. U poškodenej podľa znalca neboli zistené žiadne chorobné zmeny, ktoré by boli

v príčinnej súvislosti s jej smrťou. Uvedené hrdúsenie spôsobilo poškodenej smrť, pričom podľa odbornej
literatúry vo väčšine prípadov hrdúsenie končí, keď sa osoba prestane hýbať. Hrdúsenie je určitá
forma útoku, ktorá vo väčšine prípadov končí nehybnosťou napadnutej osoby, čo je cieľom hrdúsenia.
Osoba, ktorá vykonáva hrdúsenie si niekedy nemusí uvedomiť následky, ktoré spôsobí stlačením krku
neprimeranou silou. Nemusí byť cieľom hrdúsenia človeka zabiť, ale mu len ublížiť. Hranica medzi

životom a smrťou je ale veľmi úzka a po poškodení vnútorných štruktúr krku už nie je možné smrti
zabrániť. V danom prípade bol podľa znalca útok vzhľadom na pomery hrdúsenia veľmi intenzívny
z dôvodu, že došlo k zlomeninám oboch veľkých rohov jazylky a tela štítnej chrupavky, pričom na vznik
zahrdúsenia vo väčšine prípadov nie je potrebné také rozsiahle poranenie chrupavky krku a pri pomerne
kontrolovanom hrdúsení aj s následkom smrti nebýva pravidlom, aby boli uvedené štruktúry zlomené

súčasne, t.z., že niekedy stačí zlomenina jazylky alebo zlomenina štítnej chrupavky, ktorá spôsobí smrť,
pričom v uvedenom prípade došlo k poraneniu všetkých kritických anatomických štruktúr na krku, čo
býva pri intenzívnom tlaku a hrdúsení. Na vznik uvedených zlomenín nie je potrebná veľká sila, je
však dôležitá intenzita a súčasný smer pôsobenia tlaku z oboch strán z dôvodu, že tieto časti krčného
komplexu sú pomerne pohyblivé a ak nie je útok spôsobený veľkou intenzitou, dôjde k poškodeniu len

niektorých častí, lebo sa posunú do priestoru krku. V prípade dostatočného úchopu a jeho šírky môže
dôjsť k vzniku zlomeniny jazylky a štítnej chrupavky aj pri jednom stlačení krku. Znalec poukázal aj na
fotografiu č. 3 z pitvy, kde je na krku vidno viacero kontaktov, ktoré nemohli vzniknúť pri jednom stlačení
krku poškodenej končekmi prstov druhej osoby. Je podľa znalca zrejmé, že krk bol viackrát stláčaný,
čo je tam pekne vidieť. Vzhľadom na pomerne úzke usporiadanie hodnotiteľných krvných podliatin je

možné ustáliť, že vznikli krátky čas po sebe bez zmeny polohy poškodenej a útočníka. V prípade vzniku
zlomeniny jazylky a štítnej chrupavky je podľa znalca osoba paralyzovaná a nedokáže sa hýbať. Počas
umierania má výrazne znížené dýchanie a pociťuje v čase, keď má ešte zachované vedomie, strach
zo smrti. Poškodená mala povlak tekutej krvi v hrtane a priedušnici ako následok hrdúsenia, pričom
v nosových dierkach bol prítomný povlak tekutej a čiastočne zaschnutej krvi ako známka hrdúsenia. Pri

uzávere dýchacích ciest mechanizmom hrdúsenia dochádza ku zvýšeniu tlaku v pľúcnych mechúrikoch,
čo spôsobí ich praskanie s následným prejavom krvných výronov pod podpľucnicou a prienikom krvi do
priedušničiek, priedušiek a priedušnice. To je podľa znalca typický príznak hrdúsenia. Ďalšou známkou
zvýšenia tlaku z hrdúsenia je cyanóza tváre a krku, teda fialovo červené alebo fialovo modré sfarbenie
a krvné výrony v očných spojivkách, kde v danom prípade boli spojivky dokonca masívne prekrvácané.

Tojepodľaznalcatypickýprejavhrdúsenia,aleajutopenia,prípadneobeseniaapreukazujeto,žečlovek
zomrel na následky zadusenia a nie predtým. V danom prípade neboli u poškodenej zistené poruchy
zrážanlivosti krvi, prípadne vyšší sklon ku tvorbe krvných podliatin z dôvodu, že všetky popisované
krvné podliatiny sú podľa znalca pomerne presne ohraničené, diferencované a nesplývajú. Je to podľa
znalca viditeľné v oblasti krku a na prednej ploche v hornej tretine ľavého stehna, kde sú dokonca

palisádovité a rovnobežne prebiehajúce v štyroch stĺpcoch, ktoré mohli vzniknúť pri pevnom stlačení
stehna poškodenej rukou a prstami druhej osoby. Ak by mala poruchu zrážanlivosti, tak by tie odtlačky
boli rozptýlené a vytvárali by machule ale tu sú jasne ohraničené. U poškodenej neboli toxikologickým
vyšetrením potvrdené lieky, ako napr. anopyrin, ktoré spôsobujú zvýšenú krvácavosť. Takisto iné lieky,
ktoré by naopak zvyšovali zrážanlivosť krvi. U poškodenej boli zistené krvné podliatiny na prednej ploche

hornej tretiny hrudníka obojstranne, na prednej ploche v dolnej tretine mostíka nad ľavým prsníkom,
ktoré mohli vzniknúť pri stláčaní hrudníka poškodenej. V prípade, ak by sa na uvedených tkanivách
chrupavky nachádzal nádorový alebo zápalový proces, mohlo by dôjsť k samovoľnému zlomeniu, to
však v danom prípade nebolo zistené. V prípade určovania času smrti znalci vychádzajú z posmrtnýchzmien, ako sú posmrtná stuhlosť, vytváranie posmrtných škvŕn, možnosti ich vytlačenia, pričom rozsah
tolerancie predstavuje hodnoty, ktoré môžu čas smrti posunúť o niekoľko hodín. Určovanie času smrti
nie je objektívna metodika so stanovením presného času, iba ak by v čase úmrtia boli pri umierajúcom.

Rozsah a charakter poranení poškodenej je smrteľný pre všeobecnú povahu a rovnaké následky by
vznikli u úplne zdravej a mladej osoby, ako aj u človeka vo vyššom veku. Z medicínskeho hľadiska
je možné podľa znalca ako obranné poranenia hodnotiť poranenia v oblasti rúk a predlaktí, pričom
u poškodenej boli zistené poranenia na prednej a vnútornej ploche strednej tretine ľavého predlaktia,
ktoré by teoreticky mohlo vzniknúť pri odtláčaní druhej osoby z tela poškodenej, krvné podliatiny na

prednej ploche hornej tretiny ľavého stehna, ktoré teoreticky zodpovedajú úchopu ľavého stehna prstami
a rukou druhej osoby z dôvodu odtláčania ľavého stehna a tie by mohli teoreticky tiež vzniknúť pri obrane
poškodenej, kedy sa chcela vymaniť spod tela osoby, ktorá ležala na nej. Podľa rozsahu a umiestnenia
uvedených poranení a to v oblasti krku je podľa názoru znalca vylúčené, aby tieto poranenia vznikali
dvoma osobami v rôznych časových intervaloch. Je to malé miesto a dostupnosť je len pre jednu
osobu. Vo vzťahu k vyjadreniam obžalovaného pri rekonštrukcií podľa znalca, ktorý bol pri nej prítomný,

vzhľadom na rozsah poranení poškodenej, jej poranenia nemohli vzniknúť pri manipulácii obžalovaného
s telom poškodenej. Posmrtná stuhlosť sa začína vyznačovať 30 minút po smrti v oblasti žuvacích
svalov a postupuje smerom nadol, pričom v priebehu 2 až 3 hodín môže byť vyznačená na celom
tele. Po nahliadnutí do výpovede svedka E. H. znalec uviedol, že podľa výpovede tohto svedka mala
poškodená užívať liek JARDIANCE, ktorý sa užíva na liečbu cukrovky, liek na podporu močenia FURON,

liek so skupiny betablokátorov na liečbu vysokého krvného tlaku, liek TRITICO na liečbu depresie a liek
RIVAXA na prevenciu náhlej cievnej mozgovej príhody, ktorý spôsobuje riedenie krvi. Takisto poškodená
užívala liek na zníženie cholesterolu a to ATORVASTATIN. Z uvedených liekov môže spôsobiť zvýšenú
krvácavosť liek na riedenie krvi, ktorý však nebol u poškodenej toxikologickým vyšetrením zistený.
V prípade, ak by poškodená daný liek užívala a spôsoboval by jej zvýšenú krvácavosť, boli by zistené

krvné výrony vo väčšom rozsahu. Z uvedeného podľa znalca vyplýva, že tento liek poškodená nemusela
užiť pred smrťou, alebo ho neužívala pravidelne z dôvodu, že nebol dokázaný v krvi odobratej pri pitve,
pričom ostatné lieky, ktoré mala poškodená predpísané, boli toxikologickým vyšetrením dokázané.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal na hlavnom pojednávaní znalecký posudok č. PPZ-KEU-

KE-EXP-2024/2231, ktorý vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav PZ a ktorý na zaistených
predmetoch z miesta činu (obliečky, utierky, nohavičky a pod.) zistil na niektorých z vecí prítomnosť
DNA a biologického materiálu obžalovaného a poškodenej M. D.. DNA inej osoby zistená nebola. Zo
znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2024/2231, ktorý vypracoval Kriminalistický a expertízny
ústav PZ v odbore mechanoskopie na zaistených predmetoch z miesta činu boli zistené poškodenia na

papierovej utierke, na prednom diele trička, na nohavičkách, na bunde, na prednej strane teplákov a na
ponožkách, ktoré vznikli ich namáhaním. Na iných predmetoch zaistených na mieste činu poškodenia
zistené neboli.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal znalecký posudok č. 170/2024, ktorý vypracoval v prípravnom

konaní znalec z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, Kriminalistická fotografia
a video, ktorého predmetom bolo skúmanie mobilného telefónu poškodenej a obžalovaného, z ktorých
znalec extrahoval a identifikoval súbory obsahujúce telefónne čísla, fotografie a videá, ktoré sú súčasťou
prílohy znaleckého posudku.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal aj obsah znaleckého posudku č. 112/2024, ktorý v prípravnom
konaní vypracovala znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých, Psychológia sexuality, Poradenská psychológia D. F. C. a ktorého predmetom
bolo psychologické posúdenie osoby obžalovaného. V ňom znalkyňa po preštudovaní vyšetrovacieho
spisuavlastnomvyšetreníobžalovanéhodospelakzáveru,žeosobnosťobžalovanéhojedisharmonicky

štruktúrovaná, senzitívna a hostilná. Je nadmerne otvorený prežívaniu a málokedy a jednoducho rieši
veci. Býva podnikavý, na druhej strane má nedostatok zvládania, neschopnosť adaptívne analyzovať
impulzy, ťažko sa rozhoduje a ťažko doťahuje veci do konca, zveličuje a je difúzny. Emócie majú
nekonzistentný vplyv na myslenie, majú nadmerný vplyv alebo nedovoľujú adekvátne uvažovanie
v procese rozhodovania. Schopnosť riešiť situácie pomocou myslenia je maladaptívne znížená.

Rozumové schopnosti obžalovaného sú priemerné, avšak prítomná je neochota riešiť komplexnosť
podnetového poľa. Je náchylnejší k chybným úsudkom, z chýb sa dokáže menej poučiť a potrebuje
viac času na efektívne riešenie. Kvalita spracovávania je menej adekvátna, hlavne v komplexných
situáciách. Myslenie môže byť poznamenané chybným úsudkom častejšie ako je obvyklé, ale nemusíto znamenať ťažkosti v myslení, len to, že myslenie je menej jasné, konceptualizácie menej zrelé
a menej sofistikované, ako je typické. Zdroje osobnosti na zvládanie sú limitované, pravdepodobná
je neobratnosť pri vyrovnávaní sa s nárokmi života. Zvykne sa znepokojovať vecami, nad ktorými

nemá kontrolu. V afektívnej oblasti je pripravený a ochotný spracovávať emočné podnety, resp. byť
im vystavený. Prípadné ťažkosti s moduláciou alebo kontrolou si neuvedomuje, radšej sa afektom
vyhne a tak redukuje na seba kladené požiadavky. Inklinuje k riešeniu pocitov na intelektuálnej úrovni
častejšie, ide o formu poprenia, skreslenia skutočného významu a dopadu situácie. Aj keď sú jeho
emócie uvoľnené, nepreniknú do vonkajšieho prostredia. V súčasnosti prežíva zvýšený emocionálny

stres, prítomný je nepríjemný afekt, ktorý môže byť potlačený, prípadne neuvedomený. Preukázané
sú známky afektívneho zmätku, tiesne, možná je vina a výčitka. V interpersonálnej sfére má často
ťažkosti, vzťahy sú povrchnejšie, často sa sťahuje z kontaktov, je menej citlivý k potrebám a záujmom
druhých. Má záujem o kontakt s druhými, vytvára blízke vzťahy, pozitívne prežíva blízkosť druhej
osoby. Pravdepodobné je závislejšie vzťahové správanie a spoliehanie sa na iných. Očakáva, že druhí
budú k jeho potrebám ohľaduplní a budú konať v súlade s jeho potrebami. Jeho vlastný sebaobraz

je založený skôr na fantáziách a prekrúcaní reality. Správanie v bežných a čitateľných situáciách
je pravdepodobne konvenčné. Stúpa však pravdepodobnosť atypického a neprimeraného správania.
Nakoľko frustráciu toleruje len obmedzene, vyskytuje sa impulzivita, úzkosť, napätie aj nervozita, ako
dôsledok frustrácie a záťaže. Toho času sa obžalovaný javí ako chronicky preťažený, schopnosť kontroly
stresu je menšia, narastá potenciál pre dezorganizáciu a otvorené prejavovanie frustrácie. V stavoch

preťaženia je pravdepodobné zhoršenie sebaovládania a impulzivita. Obžalovaný má podľa záverov
tohto znaleckého posudku dostatočné zdroje na vyrovnávanie sa so záťažou, pri strete s ňou má
snahu sa jej vyhnúť, ignorovať svoje prežívanie, ale v prípade, že to nie je možné, častejšie podlieha
stresu a frustrácii. Prežíva tenziu, ktorá ho strháva k impulzivite a nemožno vylúčiť jeho násilné
správanie. V strese u obžalovaného narastá pravdepodobnosť ventilovania záťaže, neprimeraného

a otvoreného hostilného správania. Prechodne nemožno vylúčiť ani agresívne správanie sa na „objekt“
hnevu. Osobnosť obžalovaného je nevyvážene a abnormálne štruktúrovaná. Obžalovaný je senzitívny,
vníma všetky podnety z okolia, svoje prežívanie však redukuje, častejšie ignoruje a racionalizuje.
Má o sebe vytvorený sebaobraz, ktorý nekorešponduje s realitou, pričom pred okolím sa prezentuje
klamne pozitívne. Má sklony iných riadiť a očakávať, že budú konať v súlade s jeho potrebami

a zároveň je nepriateľky naladený, čo sám nevníma, ale obviňuje z nepriateľskosti svoje okolie.
Uvedená osobnostná odchýlka je kombináciou vrodených faktorov a vplyvov výchovy a prostredia,
v ktorom obžalovaný vyrastal. Osobnosť obžalovaného sa mohla podieľať na čine, ktorý mu je
kladený za vinu spôsobom, akým vyhodnotil a prežíval časový úsek pred činom (možno podľa
znalkyne uvažovať o hádke, o partnerskej situácii, kedy mu obeť nevyhovela a tým ho nahnevala,

o opilosti, kedy sa obžalovaný neovládal a pod.). O motivácii skutku však podľa znalkyne možno
len špekulovať. Obžalovaný vníma neporušene, o navnímaných podnetoch si vytvára zjednodušené
závery, avšak nie nutne chybné či nesprávne. Je schopný zapamätať si na ľahko podpriemernej
až priemernej úrovni a následne reprodukovať bez sklonov ku konfabulovaniu. Nie je preukázaný
sklon ku pseudológii. Ak však ide o opis jeho vlastnej osoby a vlastného prežívania, má sklon ku

klamne pozitívnej prezentácii svojej osoby. Psychologické vyšetrenie u obžalovaného nepreukázalo
psychotické procesy, mierne je oslabená úroveň jeho pamäťových funkcii, reprodukovanie je málo
presné ale bez sklonu ku konfabulovaniu. Teda opis prežitých udalostí môže byť menej presný a
menej priliehavý. Obžalovaný má sklon k povrchným úsudkom, ku klamne pozitívnej sebaprezentácii,
k bagatelizovaniu a k racionalizácii. Všeobecná vierohodnosť sa podľa znalkyne u obžalovaného

javí ako mierne oslabená. Špecifická vierohodnosť je podľa záverov znaleckého posudku oslabená,
toho času prevažujú znaky svedčiace pre nevieryhodnosť (v rozhovore s obžalovaným sú prítomné
nepresnosti, rozpory, prítomné sú nelogickosti, racionalizácie a bagatelizácie, štylizácie a absentujú
detaily). Povahové vlastnosti obžalovaného sa čiastočne zhodujú so spáchaným trestným činom.
Spáchaný skutok (ak by bol preukázaný) sa zhoduje s nespoľahlivou reguláciou prejavov emotivity

zvlášť v záťaži a pod vplyvom alkoholu. Vzťah obžalovaného k poškodenej možno usudzovať len
z výpovede obžalovaného, ktorá je štylizovaná a zaťažená jeho sklonom k pozitívnej prezentácii
svojej osoby. Z hľadiska motivácie konania obžalovaného je zo psychologického hľadiska možné, že
obžalovaný mohol konať v súlade so svojimi osobnostnými charakteristikami a že jeho prejavy agresie
nemuseli byť pod vplyvom alkoholu kontrolované, mohli byť vyvolané hnevom, frustráciou a konfliktom.

Usudzovať ale na motiváciu vzhľadom na dostupné zdroje nie je podľa znalkyne možné. Obžalovaný
síce spáchanie skutku popiera a verbalizuje pokoj a duševný stav zmierenia, výsledky vyšetrenia však
preukazujú vnútorný nepokoj a stres, preťaženie nárokmi situácie ako aj možné sebaskúmanie, vinu,
či výčitky a preto je možné, že obžalovaný intenzívne prežíva svoje konanie, avšak k uvedenému sanepriznávaalebohopopieraanemáhouvedomené.Obžalovanýsoskutkomcitovonerezonuje,udalosti
skutku citovo angažovane neprežíva, so skutkom sa teda nevysporadúva. Správanie obžalovaného
po skutku, o ktorom v prípravnom konaní vypovedal je psychologicky nezrozumiteľné a nezlučiteľné

s pokusom zachrániť manželku po jej nájdení. Prostredie, v ktorom obžalovaný žil a vyrastal a tiež
v ktorom žil pred skutkom nejaví známky rizikovosti. Ako vysoko rizikové sa podľa záverov znalkyne
javí dlhodobé nadužívanie alkoholu obžalovaným a to aj v čase po protialkoholickej liečbe. Požitie
alkoholu malo podľa znalkyne zásadný vplyv na prípadný skutok v smere oslabenia jeho sebakontroly
v zmysle rozvoja impulzívneho a aj agresívneho správania. Požívanie alkoholu je významne negatívny

faktor jeho možnej nápravy. Znalkyňa sa vzhľadom na nedostatok informácii o skutku nemohla vyjadriť
k motivácii činu. Obžalovaný má podľa záverov znalkyne sklon ku skresľovaniu, zavádzaniu, nemožno
vylúčiť sklon ku klamstvu a to pokiaľ ide o opisy jeho osoby a jeho konania, ktoré vychádzajú z jeho
osobnostných dispozícii a schopností (vnútorné faktory). V postavení obžalovaného je psychologicky
zrozumiteľná snaha o vlastnú obhajobu a teda nemožno podľa znalkyne vylúčiť klamanie vo svoj
prospech. Obžalovaný je schopný vypovedať a chápať zmysel trestného konania, na ktorom sa môže

zúčastňovať v plnej miere. Vývin osobnosti obžalovaného je ukončený a je možná iba jej minimálna
zmena. Obžalovaný je osobnosťou minimálne terapeuticky či inak ovplyvniteľnou. Obžalovaný je osobou
so znakmi neprispôsobilosti, ktoré vykazujú fixáciu v jeho životnom štýle, prítomné sú emočne nestabilné
akcenty s pravdepodobnou rezistenciou voči korektívnym vplyvom a nadužívanie alkoholu. Uvedené
faktory sú prognosticky negatívne, pravdepodobnosť resocializácie obžalovaného je znížená, ale pri

dobrej motivácii obžalovaného je možná.

Pretože znalec E. F. F. Q. poverený Psychiatrickou a sexuologickou expertnou organizáciou, s.r.o.,
ktorá vypracovala znalecký posudok z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria sa na
obsah tohto znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní odvolal, súd podľa § 268 ods. 2 Trestného

poriadku prečítal obsah znaleckého posudku č. 37/2025, v ktorom znalecká organizácia po preštudovaní
vyšetrovacieho spisu a vyšetrením obžalovaného zistila, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou
chorobouaniporuchouvzmyslepsychózy.Mádostatočnérozumové,pamäťovéaúsudkovéschopnosti.
Obžalovaný v dobe spáchania činu netrpel duševnou chorobou, poruchou a ani sexuálnou deviáciou
a mohol rozpoznať trestnosť svojho konania a svoje konanie mohol ovládať. Obžalovaný je závislý na

alkohole a ak by sa v trestnom konaní preukázalo spáchanie skutku pod vplyvom požitého alkoholu, tak
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené len pod vplyvom užitého alkoholu. Zároveň platí, že
obžalovanýsitakétozníženierozpoznávacíchaovládacíchschopnostíprivodilsám,pričomzpredošlých
skúseností jednoznačne poznal účinok alkoholu na svoju psychiku a správanie. U obžalovaného
sa v čase skutku nejednalo o kvalitatívnu poruchu vedomia so zmätenosťou a dezorientáciou.

Obžalovaný je zároveň schopný chápať zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode
je nebezpečný pre spoločnosť a obžalovanému nie je teda potrebné nariadiť psychiatrické liečenie,
a nakoľko netrpí ani sexuálnou deviáciou, ani liečenie sexuologické. Pri zohľadnení jeho predošlého
odsúdenia a približne 25 rokov trvajúcej alkoholovej závislosti, znalecká organizácia hodnotí ďalšiu
prognózu spoločenského vývoja obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu a to najmä

k partnerskému násiliu v stavoch alkoholového opojenia ako negatívnu. K podstatnému zlepšeniu
prognózybymohloprispieťabsolvovanieochrannéhoprotialkoholickéholiečenianajprvvústavnejforme
a následné dlhodobé doliečovanie v ambulantnej forme, najmä dodržiavanie celoživotnej abstinencie.
Preto znalecká organizácia navrhla obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou. Motivácia činu nebola u obžalovaného chorobná, podmienená psychózou.

Znalec E. F. F. Q. následne na hlavnom pojednávaní vypovedal, že podstata vyšetrenia tvorí analýza
životnej histórie posudzovaného. Obžalovaný podal rozsiahle autobiografické údaje, ktoré korešpondujú
so psychiatrickými správami, ktoré mal k dispozícii a korešpondujú s inými materiálmi v spise. Psychiater
zisťuje u vyšetrovaného iba hrubú patológiu. Detailnejšie vyšetrenie pamäte vykonáva spravidla klinický

psychológ. Ak je podozrenie na hrubšiu patológiu, napr. prítomnosť demencie, tak psychiater vykoná
MMSE minimental test. Pri posudzovaní v rámci trestného konania je pre psychiatra na znalecké
posúdenie, ak sa nejedná o pásmo zjavnej alebo výraznej patológie, jedno, či si osoba zapamätá
7, 8 alebo 9 jednociferných čísel. Podstatná je schopnosť reprodukovať významné údaje z minulosti
a rozumieť časovému sledu udalosti. Nejaké detailnejšie skúmanie pamäte, či je v pásme priemeru,

mierneho podpriemeru alebo mierneho nadpriemeru posudzuje psychológ. Znalec ďalej uviedol, že
trestná činnosť násilného charakteru je v princípe najjednoduchšia, čo sa týka porozumenia pre osobu
obvineného. Už aj 5 alebo 6 ročné dieťa má dostatok rozumovej schopnosti, aby vedelo, že ostatné deti
biť nemá, takisto aj osoba s ľahkou alebo so stredne ťažkou mentálnou retardáciou rozumie trestnostinásilia na iných osobách. Preto nejaká mierna odchýlka zistená pri psychiatrickom vyšetrení nemá
z pohľadu psychiatrického u osoby, ktorá má stredoškolské vzdelanie, v podstate žiaden význam.
Vierohodnosť výpovede obžalovaného, ktorý tvrdí, že si skutok nepamätá, musí podľa znalca posúdiť

súd. Psychiatria nemá metodiku, ktorá by verifikovala, či si niekto na niečo pamätá alebo nepamätá. V
opitosti naozaj môže dôjsť k palimpsestu, teda k alkoholovému okienku. Na druhej strane je známy jav,
že keď je osoba opitá a stane sa niečo vážne a dramatické, vtedy osoba precitne, najmä pri dopravných
nehodách, pri bitke a pod. Vtedy si pamätá na veci a je s ňou lepší kontakt. Psychiatria nemá žiadnu
metodiku, aby sa vedela vyjadriť, ako tomu bolo u obžalovaného, teda či si obžalovaný na skutok pamätá

alebo nie. Okrem stavu opitosti u obžalovaného, kde môže dôjsť k alkoholovému okienku, nebolo zistené
nič iné, prečo by k tomu, že si obžalovaný na skutok nepamätá, malo dôjsť. To, že si na skutok nepamätá,
obžalovaný uviedol aj pri znaleckom vyšetrení. Pokiaľ sa jedná o vytesnenie nejakých udalostí z pamäte,
je to podľa znalca pomerne zriedkavý jav, skôr v mediálnej alebo popularizačnej oblasti. S disociatívnym
vytesnením sa skôr znalec stretáva u obetí trestných činov. Ako znalec uviedol, má takmer 20 ročnú
prax a je to nesmierna rarita. Samozrejme, na 100% to vylúčiť nevie.

Z predbežnej správy z pitvy zo dňa 18.10.2024 vypracovanej E. E. B. a E. T. U. vyplynulo, že
bezprostrednou príčinou smrti M. D. bolo udusenie zahrdúsením. Z listu o prehliadke mŕtveho vyplývajú
osobné údaje poškodenej M. D. s tým, že ho vypísal ohliadajúci lekár E. E. W..

Spoločnosť T. K., G. predložila vyšetrovateľovi zoznam hovorov z mobilného telefónu obžalovaného
za obdobie od 11.10.2024 do 18.10.2024 s tým, že dňa 18.10.2024 bolo obžalovaným uskutočnených
sedem hovorov, z toho prvý o 09.06 hod. na linku 155. Súd tiež prečítal fotokópiu sms správ z mobilného
telefónu obžalovaného, ktoré ale nemajú súvis s predmetným skutkom.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal aj zápisnicu o ohliadke miesta činu, ktorá bola vykonaná dňa
18.10.2024 v čase od 11.25 hod. do 12.45 hod. svedkom B. za prítomnosti obžalovaného, z ktorej
vyplýva, že predmetom ohliadky je byt nachádzajúci sa v obytnom bloku na K. X. E. C. XX/XX H.
H. I. J., pričom byt sa nachádza na piatom poschodí vľavo od výťahu. Zámok na dverách do bytu
je nepoškodený. Z vnútornej strany dverí sú dva kľúče, z ktorých jeden je v zámku. Nasleduje opis

jednotlivých miestností bytu, balkóna rozmiestnenia nábytku s tým, že dvere do spálne sú otvorené
a nepoškodené. Vľavo sú skrinky na prádlo a vpravo je stolík s lampou. V strede izby je posteľ. Na
posteli hore na čele je vankúš a vedľa neho vľavo ďalšie dva. V strede postele je paplón. V spodnej časti
paplóna je červená škvrna a vľavo v strede postele je ďalšia škvrna červenkastej farby. Pod paplónom
je nahé telo, ktoré je tvárou na posteli. Nohy má na konci postele a hlava je pri čele postele. Na tele sú

zreteľné posmrtné škvrny. V okolí nosa je zaschnutá tekutina červenej farby. Na pravom a ľavom oku
je prítomný hematóm. Na ľavom uchu je náušnica zo žltého kovu. Na ľavom líci je zaschnutá tekutina
červenej farby. Na pravej ruke pri prsníku je hematóm. V strede postele medzi vankúšmi sú dva kusy
vreckoviek bielej farby so zaschnutou červenou tekutinou. V spodnej časti ľavého vankúša je zaschnutá
tekutina. Naľavo od postele na zemi sú biele nohavičky. Pod oknom je stolík s kvetmi a napravo je

skrinka na šaty. Na stolíku v obývačke je fľaša od alkoholu. Súčasťou zápisnice o ohliadke miesta činu
je aj fotodokumentácia obsahujúca 119 farebných fotografií zachytávajúcich predmet ohliadky, najmä
jednotlivé časti bytu, vrátane spálne a tiež celkový pohľad na telo nebohej M. D. a detaily jej tela.
Následne bola vykonaná aj ďalšia ohliadka dňa 18.10.2024 v čase od 20.02 hod. do 22.43 hod. tiež za
prítomnosti obžalovaného, pri ktorej byli zaistené vecné stopy a tiež biologické stopy (škvrny), ktoré boli

následnepredloženénaskúmanieKEÚ.Ztejtoohliadkybolatiežvyhotovená,anahlavnompojednávaní
súdom oboznámená fotodokumentácia, ktorá zachytáva detaily jednotlivých vecných stôp ale aj detaily
jednotlivých častí bytu obžalovaného.

Súd tiež oboznámil fotodokumentáciu z pitvy nebohej M. D., ktorú predložila W. T. G., K. spolu so svojim

znaleckým posudkom.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal zápisnicu o ohliadke mŕtvoly – poškodenej M. D., ktorá bola
vykonaná dňa 19.10.2025 od 00:25 hod. do 00:50 hod. a pri ktorej bola zaistená biologická stopa a to
ster spod nechtov pravej a ľavej ruky a bunkálny ster.

Dňa 18.10.2024 o 15.35 hod. bola vykonaná prehliadka tela obžalovaného, ktorý po poučení
s prehliadkou tela súhlasil, kedy bolo konštatované, že obžalovaný nemá na tele žiadne zranenia a boli
mu odobraté stery z dlane a päste pravej a ľavej ruky a stery spod nechtov oboch rúk. Tiež bol zaistenýbunkálny ster a z tejto prehliadky tela bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorú súd spolu so zápisnicou
vyhotovenou z tejto ohliadky tela na hlavnom pojednávaní prečítal, resp. fotografie oboznámil. Dňa
18.10.2024 o 16.35 hod. bola vykonaná ďalšia ohliadka tela obžalovaného, kde mu bol odobratý ster

z penisu, krv a moč. Súd tiež prečítal zápisnicu o vydaní veci spísanú dňa 18.10.2024 o 22.50 hod.,
z ktorej vyplýva, že obžalovaný po zákonnom poučení vydal svoj mobilný telefón, tričko bielej farby,
pánsku bundu modrej farby, tepláky modrej farby, sivé pánske trenky a jeden pár ponožiek.

Zo záznamu o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného dňa 18.10.2024 v čase o 10.58 hod. vyplýva,

že tento mal nameranú hladinu alkoholu 0,27 mg/l vydychovaného vzduchu.

Súd tiež prečítal obsah zápisnice o rekonštrukcii, ktorá bola vykonaná v byte obžalovaného, teda na
mieste činu dňa 14.03.2025, kde okrem príslušníkov PZ boli prítomní obžalovaný, obhajca a znalec E. E.
B.. Obžalovaný pri rekonštrukcii činu v súlade so svojou výpoveďou v prípravnom konaní znázornil, ako
našiel ráno svoju manželku, ako jej doniesol kávu, odišiel na balkón fajčiť, ako chytil nebohú za hlavu,

ako išiel po utierky do kuchyne a potom jej priložil dva kusy servítok, ako posunul nebohú smerom hore
k vankúšu a potom ju odkryl paplónom, potom ako odišiel od manželky a na balkóne fajčil cigaretu a pil
pivo, ako potom volal RZP a dával jej prvú pomoc desiatimi stlačeniami a potom dvadsiatimi stlačeniami,
potom prikryl nebohú a išiel otvoriť záchranárom. Znalec sa pri rekonštrukcii vyjadril, že manipulácia
s telom poškodenej obžalovaným nemohla viesť k vzniku poranení poškodenej. Ďalej sa znalec vyjadril

k príčinám smrti nebohej tak, ako to uviedol aj vo svojom znaleckom posudku. Z tejto rekonštrukcie bola
vyhotovená aj fotodokumentácia, ktorú súd na hlavnom pojednávaní oboznámil.

Zo správy H. W. D., G. vyplýva informácia o všeobecnom lekárovi pre dospelých obžalovaného
a poisťovňa tiež predložila zoznam obžalovanému predpísaných liekov touto všeobecnou lekárkou za

obdobie od 01.01.2024 do 18.10.2024 s tým, že zdravotná starostlivosť bola obžalovanému poskytnutá
iba v mesiacoch august a september 2024.

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 1T/30/05 zo dňa 07.12.2005, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2006, bol obžalovaný D. D. uznaný za vinného zo skutku právne

kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 30.12.2005 a za druhý skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti a skupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
pričom oboch skutkov sa dopustil voči svojej bývalej manželke F. D.. Súd mu za ich spáchanie uložil trest
odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 3 mesiace so zaradením do I. NVS a tiež ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 1Nt/5/2020 zo dňa
02.11.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2020 rozhodol, že toto odsúdenie obžalovaného
D. D. zahladzuje, čím sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Toto odsúdenie, ako aj zahladenie tohto
odsúdenia vyplýva aj z Odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného D. D. a generovaného
elektronicky ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku. Obžalovaný D. D. v tomto odpise registra trestov iné

odsúdenia zaznamenané nemá.

Z toxikologického vyšetrenia vykonaného u obžalovaného po skutku vyplýva, že u obžalovaného nebola
v tele zistená prítomnosť žiadnych omamných a ani psychotropných látok, avšak bola zistená prítomnosť
alkoholu v krvi v hladine 0,07 promile a v moči 0,10 promile.

Zo správy W. K. B. vyplýva, že na základe výzvy Operačného strediska zdravotnej služby Slovenskej
republiky bola dňa 18.10.2024 v čase o 09:08:29 hod. vyslaná posádka RZP na výjazd na K. X. XXXX
XX/XX, H. I. J. B. M. D., kedy posádku tvorili E. F. U., M. E. P. a M. D. B.. Zo záznamu o zhodnotení
zdravotného stavu nebohej M. D., ktorý vypísal E. F. U. vyplýva, že posádka RZP na miesto prišla

o 09:13:15 hod. a výjazd bol ukončený o 09:52 hod.

Zo správy spoločnosti M. H. I. J., K. vyplýva, že obžalovaný bol dlhoročný neplatič, pričom spoločenstvo
vlastníkov bytov odsúhlasilo výkon dobrovoľnej dražby. Nakoniec sa nedoplatok zaplatil a dražobná
spoločnosť, ktorá bola poverená dražbou, od dražby bytu upustila. Nedoplatok bol postupne splácaný

z účtu M. D., pričom celková suma je 2.315,18 Eur. K tejto správe boli predložené aj upomienky, z ktorých
vyplýva, že nedoplatok k 04.07.2023 bol 3.432,10 Eur, k 21.02.2024 bol 2.060,51 Eur a k 17.02.2025 bol
vo výške 1.452,37 Eur. Z účtu M. D. boli zasielané tri platby dňa 20.03.2023, jedna platba z 15.05.2023,tri platby z 18.05.2023, jedna platba z 22.06.2023 a jedna platba z 19.07.2023, spolu všetky platby vo
výške 2.315,18 Eur.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal faktúry, ktoré K. Q., K. predkladal obžalovaný za vykonané práce,
kedy z faktúry č. 01/2023 vyplýva fakturovaná suma 1.720,- Eur, z faktúry č. 2/2023 fakturovaná suma
2.155,- Eur, z faktúry č. 3/2023 fakturovaná suma 1.670,- Eur, z faktúry č. 4 fakturovaná suma 1.970,-
Eur, z faktúry č. 5/2023 fakturovaná suma 1.760,- Eur a z faktúry č. 6/2023 fakturovaná suma 667,- Eur.

Zo správy K. G., K. vyplýva, že obžalovaný v ich spoločnosti pracoval v mesiacoch august, september
a október 2024 na dohodu o vykonaní práce, kedy predložili výplatné listiny za mesiace august
a september 2024, z ktorých vyplýva čistá mzda vo výške 85,54 Eur, resp. 157,63 Eur, čo spolu
s cestovnými náhradami predstavuje 460,80 Eura. Za mesiac október 2024 bola obžalovanému
poukázaná mzda spolu s cestovnými náhradami v sume 460,80 Eur. Táto spoločnosť tiež predložila
výpis z účtu, z ktorého vyplýva poukázanie týchto súm na účet obžalovaného.

Zo sobášneho listu vyplýva, že v knihe manželstiev E. L. H. I. J. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom XX je zapísané uzavretie manželstva dňa 27.07.2024 obžalovaným a M. D.,
rodenou D., ktorá prijala priezvisko „D.“.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal lekársku správu vypracovanú dňa 19.06.2024 E. F. H.
o kardiologickom vyšetrení poškodenej M. D..

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal obsah finančného vyšetrovania majetkových pomerov
obžalovaného a poškodenej M. D.. Z jeho obsahu vyplynulo, že poškodená mala účet stavebného

sporenia v D. K. K., G., ktorej stav ku dňu 10.12.2024 bol 5.172,07 Eur, ďalej medziúver ku dňu
10.12.2024 vo výške 13.674,78 Eur a stavebný úver ku dňu 10.12.2024 vo výške 3.550,66 Eur, pričom
táto banka ku všetkým týmto finančným produktom predložila aj príslušné výpisy z účtov za rok 2024.
Poškodená mala vedený účet v J. M., G., z ktorého výpisu predloženého bankou vyplývajú obraty
na účte v bežných sumách (kreditné a debetné transakcie v desiatkach, maximálne v stovkách eur).

Obžalovaný D. D. má účty vo H. M., G., ale ako vyplynulo z jej správy, sú na účtoch nulové zostatky
a nulové pohyby. I. K. G., G. oznámila, že obžalovaný D. D. uzavrel s ich spoločnosťou zmluvu
o úvere, ktorá bola dňa 14.12.2022 postúpená inej spoločnosti z dôvodu jej nesplácania. Z platobného
rozkazuvydanéhoOkresnýmsúdomBanskáBystrica,sp.zn.5Up/2135/2024zodňa05.12.2024vyplýva
povinnosť obžalovaného D. D., ako žalovaného, zaplatiť žalobcovi – spoločnosti M. X., G. sumu 240,03

Eur s príslušenstvom. Z výpisu listu vlastníctva vedeného pre Okres, Obec ako aj Katastrálne územie H.
I. J. C. XXXX vyplýva, že obžalovaný D. D. je podielovým spoluvlastníkom bytu č. 14, na D. D. obytného
domu na ulici Sídlisko 1. mája, súpisné číslo 64 a to v podiele 1/2.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Prešov zo dňa 11.02.2025 vyplýva bezproblémový priebeh väzby

obžalovaného D. D., ktorý si plní povinnosti a dodržiava režim dňa. K príslušníkom a zamestnancom
ústavu sa správa na požadovanej úrovni.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej Mestom Vranov nad Topľou dňa 13.02.2025 vyplýva,
že vo vzťahu k obžalovanému vedú záznam o priestupku za rušenie nočného kľudu zo dňa 31.07.2022,

ktorý bol riešený mestskou políciou dohovorom. Od 18.10.2024 je vdovec a je otcom dvoch dospelých
dcér.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR nevyplýva spáchanie žiadneho
priestupku obžalovaným.

Pohrebná služba Y. D. pre dcéru poškodenej O. H. vypracovala vyúčtovanie nákladov na pohreb
poškodenej M. D., kde sú rozpísané jednotlivé položky za cintorínske a pohrebné služby, ktoré spolu
predstavujú sumu 1.444,60 Eur.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prehral tri zvukové záznamy zachytené na
CD nosičoch, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, kedy jeden z nich zachytáva komunikáciu
obžalovaného s pracovníkom Krajského operačného strediska záchrannej služby, kedy mu obžalovaný
hovorí, že jeho manželka nedýcha, kde ho tento pracovník inštruuje, aby jej poskytol umelé dýchanie a toaž do príchodu záchranky, čo mal obžalovaný vykonávať. Druhý záznam predstavuje telefonát E. U. s
pracovníkom Krajského operačného strediska záchrannej služby, kde oznamuje úmrtie M. D., ukončenie
výjazdu a žiada o privolanie polície, nakoľko okolnosti úmrtia ako aj správanie obžalovaného vyhodnotil

ako podozrivé s tým, že obžalovaný sa správa zvláštne a určite nerobil resuscitáciu. Tretím záznamom
je volanie pracovníka Krajského operačného strediska záchrannej služby na operačné stredisko polície
so žiadosťou o vyslanie hliadky polície do bytu obžalovaného.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval

za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa
znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,
aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení
primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval
všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý

vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,
ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré

sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.

Na základe vykonaného dokazovania, ktoré súd uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia bez
akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že dňa 18.10.2024 zhruba o 09.13 hod. do bytu na piatom poschodí

v bytovom dome na K. X. XXXX XX/XX H. H. I. J. prišla privolaná posádka RZP v zložení E. F. U. - lekár
a dvaja zdravotnícki záchranári M. E. P. a M. D. B., ktorí našli poškodenú M. D., ako leží na pravom
boku na posteli v spálni a je prikrytá paplónom. Bezprostredne nasledujúcou prehliadkou tela M. D.
posádka RZP u nej zistila posmrtnú stuhlosť, a ako uviedol svedok B., po vykonaní EKG zistili, že srdce
poškodenej nie je v činnosti. Lekár N. E. F. U. teda konštatoval smrť. Záchranári popísali stav nebohej

tak, že okolo nosa, ktorý bol v neprirodzenej polohe, mala červenú tekutinu, pravdepodobne krv, na
tele mala viaceré krvné podliatiny a tieto boli zvýraznené aj na krku. Následne im obžalovaný predložil
lekárske správy poškodenej od jej ošetrujúceho kardiológa E. H. a z bytu odišli do sanitky, kde lekár E.
U. kontaktoval operačné stredisko záchrannej služby a požiadal o privolanie polície, nakoľko správanie
obžalovaného ako aj celkové poranenia a stav nebohej sa mu zdali podozrivé. Potom ešte vypísané

dokumenty odniesol obžalovanému do bytu a auto RZP z miesta odišlo a to ešte pred príchodom hliadky
polície, ktorá prišla až po odchode RZP. Obžalovaný bol teda medzičasom s poškodenou v byte sám,
a ako tvrdí, s telom nebohej nehýbal. Polícia po príchode na miesto vykonala ohliadku miesta činu
a prvotné úkony, o ktorých vypovedal svedok B., vrátane zadržania obžalovaného a jeho obmedzenia
na osobnej slobode.

Pol vykonaní pitvy nebohej M. D., boli na jej tele zistené viaceré poranenia, ktoré vo svojom znaleckom
posudku uviedla G. – W. T., K. a ktoré sú opísané v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Zo
záverov tohto znaleckého posudku ako aj z výpovede znalca povereného touto organizáciou na podanie
vysvetlenia E. E. B. vyplýva, že všetky tieto zranenia vznikli ako dôsledok útoku inej osoby na nebohú,

pričom smrteľný charakter mali iba zlomenina jazylky a zlomenina štítnej chrupavky s prekrvácaním,
ktoré vznikli hrdúsením poškodenej a boli bezprostrednou príčinou smrti. Ostatné zranenia zistené
na tele nebohej sú iba ľahšieho charakteru s práceneschopnosťou do sedem dní a neboli v príčinnej
súvislosti so smrťou M. D., ale tiež svedčia o vysokej intenzite útoku na poškodenú. Z týchto dôkazov
teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že smrť poškodenej M. D. spôsobila iná

osoba a túto si nemohla poškodená privodiť sama pádom alebo iným vlastným pričinením, pripadne
nenastala v dôsledku chorobných zmien v jej organizme a nebola ani v príčinnej súvislosti s liečbou
poškodenej iným lekárom, najmä E. H., kedy sa naopak ani toxikologickým vyšetrením v tele nebohej
nenašli stopy po liekoch na zriedenie krvi, ktoré tak poškodená pravdepodobne bezprostredne pred
smrťou ani neužívala, čo znalec E. B. vysvetlil na stave krvných podliatin, ktoré sú na tele ohraničené

a nie rozptýlené, ako to by to bolo v prípade užívania týchto liekov. Znalec E. B. jednoznačne vylúčil, že
zranenia poškodenej mohli byť spôsobené manipuláciou s jej telom obžalovaným alebo resuscitáciou
tak, ako tieto úkony s telom nebohej mal obžalovaný ukázať pri rekonštrukcii v prípravnom konaní.
Súd teda na základe záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie a výpovede znalca E. B.povereného touto znaleckou organizáciou dospel k záveru, že smrť poškodenej M. D. bola spôsobená
inou osobou a to zahrdúsením poškodenej. Jednalo sa pritom iba o jedného útočníka, pretože charakter
zranení na krku, ktoré je determinované malým miestom, kde útok nastal (krk), vylučuje pôsobenie

dvoch alebo viacerých osôb na vznik týchto poranení. Zároveň ako vo výpovedi uviedol E. B., bolo
hrdúsenie veľmi intenzívne, kedy došlo k zlomenine aj veľkých rohov jazylky a aj tela štítnej chrupavky
a nebýva pravidlom, že sú oba štruktúry krku zlomenú súčasne. Na usmrtenie teda stačí zlomenina len
jedného z týchto dvoch orgánov, ale v tomto prípade došlo k poraneniu všetkých kritických anatomických
štruktúr krku, čo svedčí o vysokom tlaku a intenzite z oboch strán krku, čo znemožnilo posun týchto

orgánov v priestoroch krku. Uvedené teda podľa presvedčenia súdu svedčí o úmysle páchateľa usmrtiť
M. D. a vylučuje neúmyselné zabitie alebo snahu páchateľa len ublížiť poškodenej na zdraví. Útok bol
spôsobený veľkou intenzitou a smeroval na krk poškodenej, kedy o intenzite útoku svedčí aj množstvo
krvných podliatin na tele nebohej. Ako vyplýva z týchto znaleckých dôkazov, k usmrteniu zahrdúsením
môže dôjsť aj pri jednom stlačení krku jednou alebo dvoma rukami, pričom na usmrtenie tejto osoby
nie je potrebná mimoriadna sila ale skôr intenzita a smer stlačenia. Páchateľ teda mal priestor ako aj

možnosť M. D. usmrtiť, pretože z ohliadky miesta činu, ako aj z výpovedí svedkov tvoriacich posádku
RZP a svedka B. je zjavné, že k spáchaniu činu došlo v byte obžalovaného a nie na inom mieste,
odkiaľ by mohla byť poškodená prenesená na miesto nálezu jej tela, o čom svedčia krvné škvrny
na posteli a obliečkach, kde ležala zavraždená. O zahrdúsení poškodenej svedčí krv v okolí nosa
a fialovo červené alebo modro fialové výrony v očných spojivkách a v okolí krku, čo je podľa znalca

typický prejav hrdúsenia, ktorý svedčí pre túto príčinu smrti a zároveň vylučuje, že smrť nastala z iného
dôvodu pred hrdúsením. V tomto prípade bol zároveň krk stláčaný opakovane, ako to uviedol znalec
E. B. s poukázaním na fotografie z pitvy nebohej, čo tiež podľa názoru súdu vylučuje náhodný útok
páchateľaaleboinúvôľupáchateľanesmerujúcukusmrteniuM.D..Anivekpoškodenejnehralvovzťahu
knásledkuútokusvojurolu,pretožetietozraneniasúpodľaznalcasmrteľnépresvojuvšeobecnúpovahu

bez ohľadu na vek obete. Miesto činu, kde bola poškodená M. D. nájdená, ako aj časové súvislosti
rána ako aj večera predchádzajúce jej smrti v kontexte toho, že k zahrdúseniu osoby dôjde za cca 5
až 10 minút nevylučujú vznik tohto následku z hľadiska jeho miesta a času a teda možno uzavrieť, že
k usmrteniu poškodenej M. D. došlo v byte obžalovaného v ranných hodinách okolo 08.00 hod., kedy
úplnepresnýčassmrtiniejemožnéurčiť,avšakznalecE.B.akoajE.U.uviedlivznikposmrtnejstuhlosti,

ktorá bola u nebohej zistená záchranármi o 09.13 hod., čo zodpovedá výpovedi znalca E. B., že zhruba
po dvoch hodinách od smrti je posmrtná stuhlosť vyznačená na celom tele.

Ďalšou právnou otázkou, ktorú bolo nutné v tomto konaní zodpovedať a na ktorú z tohto dôvodu súd
zameral dokazovania, je to, či obžalovaný D. D. je tou osobou, ktorá úmyselne usmrtila M. D. tak, ako

to v obžalobe tvrdil prokurátor. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný s poškodenou
uzavreli manželstvo dňa 27.07.2024 (sobášny list) a z výpovede nielen samotného obžalovaného, ale
aj ich susedov vyplynulo, že obaja bývali v spoločnej domácnosti, a to v byte, ktorého podielovým
spoluvlastníkom je aj obžalovaný a kde bola poškodená nájdená dňa 18.10.2024 mŕtva. Tak obžalovaný,
ako aj ich susedia ale aj dcéra poškodenej O. H. uviedli, že okrem nich dvoch v byte nikto iný nebýval.

Napriek tomu, že obžalovaný pracoval ako zvárač na turnusy, dňa 17.10.2024, ktorý predchádzal úmrtiu
poškodenej, bol doma, nakoľko dňa 16.10.2024 sa vrátil z pracovného turnusu. Vo vzťahu k námietkam
obžalovaného, že nebol vypočutý správny taxikár, ktorý ho doviezol spred brány Bukózy domov súd
len uvádza, že táto okolnosť nemá žiadne spojenie so skutkom ani správnou kvalifikáciou, ktorá sa
obžalovanému kladie za vinu a ako irelevantnú ju ďalej ani neskúmal. Sám obžalovaný uviedol, že

večer pred vraždou jeho manželky a ani v noci z 17.10. na 18.10. sa okrem nich dvoch nikto iný
v byte nenachádzal. Na zámku vchodových dverí vedúcich do bytu, ktoré boli predmetom ohliadky
miesta činu, nebolo zistené poškodenie, ktoré by svedčilo pre násilné vzniknutie inou osobou. Ani
na iných priestoroch bytu neboli ohliadkou zistené známky prítomnosti inej osoby, než obžalovaného
a poškodenej, čo potvrdzuje samotné tvrdenie obžalovaného, že večer ako aj noc pred vraždou

poškodenej nikto iný v ich byte nebol. Ani znaleckým skúmaním KEÚ nebola z odobratých vzoriek
DNA a biologického materiálu zistená prítomnosť inej osoby v byte. Uvedenú skutočnosť vyplývajúcu
z vykonaného dokazovania považuje súd za kľúčovú v tom, že vraždu poškodenej M. D. teda mohol
spáchať iba obžalovaný a zároveň vylučuje možnosť účasti inej osoby na nej.

Obrana obžalovaného spočívala v tom, že si nepamätá, že by svoju manželku zavraždil alebo inak jej
ublížil. Súd samozrejme plne rešpektuje právo obžalovaného použiť relatívne akékoľvek prostriedky na
svoju obranu, vrátane toho, že si na skutok nepamätá, avšak viaceré skutkové okolnosti vyplývajúce
z vykonaného dokazovania, na ktoré súd nižšie poukáže, túto obranu obžalovaného spochybňujú. Jepotrebné predovšetkým uviesť, že neboli v osobe obžalovaného hľadiska jeho psychického a duševného
stavubezprostrednepredskutkom aanipoňomzistenéžiadneokolnosti,ktorébysvedčiliobjektívnepre
deficit jeho pamäťových schopností, kedy znalec E. Q. uviedol, že medicínska veda (napokon rovnako

ako právna) nemá nástroje na zistenie, či si niekto na udalosti, ktoré sa odohrali, skutočne pamätá
alebo je to len jeho tvrdenie, resp. v prípade obžalovaného D. ako súčasť jeho obrany v konaní pred
súdom. Ako ale znalec E. Q. vypovedal, u obžalovaného nezistil žiadnu formu demencie alebo duševnej
poruchy, ktorá by mohla objektívne predikovať stratu pamäte obžalovaného, kedy stratu pamäte v
dôsledkuemočnéhootrasuspojenéhosvraždoumanželkypovažujezakrajnenepravdepodobnú.Všetci

svedkovia, ktorí prišli po skutku s obžalovaným do kontaktu, opisujú jeho pokojné a až chladné správanie
nezodpovedajúce úmrtiu jeho manželky, čo svedčí o absencii takého psychického otrasu, ktorý by mohol
mať za následok stratu jeho pamäte z tohto dôvodu. Aj znalkyňa D. C. nezistila žiadne kognitívne alebo
pamäťové deficity u obžalovaného vyplývajúce z jeho osobnosti s tým, že jeho vnímanie je neporušené
a pamäť je na ľahko podpriemernej až priemernej úrovni. Z objektívneho hľadiska teda súd v osobe
obžalovaného nezistil nič, čo by mohlo viesť k záveru, že by si nemal na udalosti pamätať. Znalec E. Q.

ale pripustil tzv. alkoholové okienko, hoci množstvo požitého alkoholu, ktoré deklaroval sám obžalovaný
(fľaša vína a 2 poháriky rumu) spolu s nameraným množstvom alkoholu dňa 18.10.2024 o 10.58 hod.
0,27 mg/l po vypití jedného piva ráno po vražde neindikujú takýto ťažký stupeň opitosti. Znalec E. Q.
navyše uviedol, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase činu neboli znížené,
a ak, tak len nepodstatne v dôsledku požitého alkoholu. Navyše výpoveď samotného obžalovaného

o priebehu udalostí večera 17.10. a noci zo 17.10. na 18.10. je podrobná v detailoch, kedy si obžalovaný
presne pamätá, čo robil, aký alkohol a kde vypil, aký seriál išiel v televízii, tiež si podrobne pamätať, čo
robil ráno 18.10. do najmenších detailov ale selektívne si už nepamätá na to, čo robil v noci.

Navyše ďalšie správanie obžalovaného v ráno 18.10. sa vyznačuje množstvom nelogickostí

a nezmyslených činností, čo len svedčí pre záver súdu, že výpoveď obžalovaného, že si na udalosti
z noci nepamätá, je len jeho účelovou obranou. Predovšetkým už ráno, keď sa mal zobudiť o 07.30 hod.,
mal nájsť poškodenú v nezvyčajnej polohe v polosede, navyše s hlavou prirytou paplónom. Napriek
tomu sa nepresvedčil, či je jeho manželka v poriadku a išiel jej robiť kávu, ktorú jej doniesol a mal
položiť na stoličku vedľa postele. Už vtedy z odkrytej časti tela poškodenej, ktorá bola nahá, musel

vidieť množstvo modrín, ktoré vyplynuli aj z ohliadky teda na mieste a je ich vidno na fotodokumentácii.
Keď zhruba o 20 minút na to, keď dopil na balkóne svoju kávu a mal vyfajčiť dva cigarety, mal zistiť,
že jeho manželka kávu nepila, mal odkryť paplón a zistiť, že krváca z nosa. Vtedy určite musel vidieť,
že je dobitá, zakrvavená na nose a nedýcha. Napriek tomu, v rozpore s prirodzeným pudom pomôcť
krvácajúcej osobe, ju mal podľa svojich tvrdení položiť na posteľ, hoci v skutočnosti ju prevrátil na chrbát

a dal ležať na brucho, čím jej ústa a nos vlastne položil na vankúš a v tejto polohe ju našla posádka
RZP. To je v rozpore aj s pravidlami prvej pomoci a toto správanie aj pri zohľadnení možného stresu je
absolútne nelogické. Aj obžalovaný musel vidieť na nahom tele manželky množstvo krvných podliatin
a modrín a aj jemu muselo byť zjavné, že jej zdravotný stav je vážny a vyžaduje si urgentnú pomoc.
V tejto situácii ešte menej logicky vyznieva tvrdenie obžalovaného, že od rozrušenia potom, čo zistil,

že jeho manželka nedýcha a krváca z nosa, išiel na balkón fajčiť cigarety a vypil pivo. Súd sa stotožnil
s odborným záverom znalkyne D. C., ktorá toto správanie obžalovaného označila ako psychologicky
nezrozumiteľné a nezlučiteľné s pokusom zachrániť manželku po jej nájdení. Až potom, asi po 40
minútach, kedy už aj laikovi muselo byť zrejmé, že poškodená M. D. je mŕtva, zavolal o 09.08 hod.
operačné stredisko, kedy vo výpovedi tvrdil, že komunikoval so ženou, hoci zo zvukového záznamu

je zrejmý mužsky hlas, ktorý ho navigoval k poskytovaniu prvej pomoci. Hoci obžalovaný sám uviedol,
že vykonáva KPR, s určitosťou možno uzavrieť, že tomu tak nebolo. Sám obžalovaný vypovedal, že
KPR ukončil, hoci zo zvukového záznamu telefonátu mal KPR vykonávať až do príchodu záchranárov,
teda aspoň tak to pracovníkovi operačného strediska deklaroval. Aj E. U., M. B. ale aj E. B. uviedli,
že laická KPR sa nevykonáva v polohe na chrbte, ale tak, že osoba sa položí na tvrdú podložku

na chrbát a stláča sa hrudník. To obžalovaný vzhľadom na to, že mal podľa telefonátu s operačným
strediskom vykonávať KPR až do príchodu záchranárov, určite nerobil, pretože tí našli poškodenú tak,
ako je zachytená na fotodokumentácii z miesta činu, teda v polohe ležiacej na pravom boku s hlavou
zaborenou do vankúša, pričom aj sám obžalovaný tvrdil, že s telom až do príchodu záchranárov nehýbal.
Pri tejto polohe tela je KPR vylúčená a tak E. U. ako aj E. B. jednoznačne uviedli, že obžalovaný napriek

tomu, že operátorovi deklaroval výkon KPR, túto v skutočnosti nerobil. V telefonáte so zamestnancom
krajského operačného strediska nepočuť, aby bol obžalovaný zadýchaný, kedy KPR je veľmi fyzicky
náročná, najmä pre osobu vo veku obžalovaného, kedy zadýchanie obžalovaného neuviedli ani prítomní
členovia posádky RZP. Títo tiež opísali odmerané a až chladné správanie sa obžalovaného, čo spolus charakterom zranení poškodenej, ktorá bola v čase ich príchodu do bytu už zjavne dlhšiu dobu
mŕtva, ich viedlo k záveru o podozrivom úmrtí a privolaní policajtov a ohliadajúceho lekára. E. U. vo
výpovedi opísal umiestnenie mŕtvolných škvŕn na tele nebohej, ktoré vylučuje, aby bola poškodená

vpolohenachrbteatedavôbecresuscitovaná.Totosprávanieobžalovanéhoajsúdpovažujezarovnako
podozrivé a psychologicky nezrozumiteľné, rovnako ako to v znaleckom posudku konštatovala znalkyňa
D. C.. Tá zároveň uviedla, že osobnosť obžalovaného je disharmonicky štruktúrovaná, abnormálna,
prežíva napätie, ktoré ho strháva k impulzivite a nemožno vylúčiť jeho násilné správanie, ktoré ako
konštatuje súd, už raz deklaroval vo vzťahu k svojej prvej manželku, za čo bol právoplatne odsúdený. Je

schopný neprimeraného a atypického správania, schopnosť kontroly stresu je menšia a teda prechodne
nemožno vylúčiť agresívne správanie zamerané na objekt hnevu. Súd si osvojil názor znalkyne, že
zo psychologického hľadiska sa osobnosť obžalovaného mohla podieľať na čine, ktorý je mu kladený
za vinu, hoci súd nemôže špekulovať o motíve činu alebo o tom, čo bolo jeho spúšťačom, aj keď
z rozhodovacej činnosti súdu je všeobecne zrejmé, že alkohol odbúrava zábrany a obžalovaný v noci
a aj nad ránom bol pod vplyvom alkoholu. Všeobecná ako aj špecifická vierohodnosť obžalovaného je

podľa znalkyne oslabená a prevažujú znaky svedčiace pre nevieryhodnosť, čo len potvrdzuje názor súdu
o účelovej obrane obžalovaného a snahe zbaviť sa zodpovednosti verbalizovaním nelogických tvrdení
o svojej činnosti ráno 18.10. Obžalovaný má aj podľa znalkyne sklony ku skresľovaniu, zavádzaniu
a nemožno vylúčiť sklon ku klamstvu, najmä pokiaľ ide o opis svojej osoby a jeho konania. Nemožno
teda ani podľa znalkyne vylúčiť klamanie vo svoj prospech. Čiastočne sa teda povahové vlastnosti

obžalovaného podľa znalkyne zhodujú s trestným činom. Výbušnú povahu obžalovaného, ktorá sa
podľa znalkyne už z hľadiska ukončeného vývoja osobnosti u obžalovaného nemení, potvrdila aj dcéra
obžalovaného F. T., ktorá bola svedkom agresívneho správania obžalovaného pod vplyvom alkoholu
k jej mame. Aj keď súd v priebehu dokazovania nezistil presný motív činu obžalovaného, svedkyňa
T. potvrdila, že sa obžalovaný a poškodená hádali a aj svedkyňa O. H. potvrdila, že sa jej mama M.

D., obžalovaného bála, najmä, aby nezistil, že si spolu telefonovali. Aj keď susedia opisovali vzťah
obžalovanéhoapoškodenejakodobrý,jehocharaktermásúddefinovanýlenzvýpovedeobžalovaného,
ktorá je podľa znalkyne štylizovaná a zaťažená jeho sklonom k pozitívnej prezentácii jeho osoby.
To z pohľadu súdu platí nielen o tvrdeniach obžalovaného o jeho vzťahu s poškodenou ale aj vo
vzťahu k udalostiam inkriminovaného večera 17.10., noci a rána 18.10.2024, kde obžalovaný zjavne,

poukazujúc na jeho rozpory, podáva účelovú a pre neho prospešnú verziu udalostí plnú zjavne si
odporujúcich a klamlivých tvrdení.

Na základe takto vykonaných dôkazov a po ich vyhodnotení súd uzatvára, že skutok tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý bol v čase

činu jedinou osobou v byte spolu s poškodenou a teda ako jediný mohol tento skutok spáchať, kedy
príčinou smrti poškodenej bolo jednoznačne zahrdúsenie v dôsledku konania inej osoby, v tomto prípade
obžalovaného. V byte neboli zistená DNA a ani biologické stopy svedčiace pre prítomnosť inej osoby,
teda jediným možným záverom je to, že skutok spáchal obžalovaný D. D., ktorého tak súd uznal za
vinného z jeho spáchania.

Pokiaľ sa jedná o právnu kvalifikáciu skutku, obžalovaný D. D. úmyselne usmrtil svoju manželku M. D.
tým, že ju udusil jednou alebo oboma rukami, pričom intenzita hrdúsenia, pri ktorej došlo k zlomenine
oboch veľkých rohov jazylky a tela štítnej chrupavky, svedčia o úmysle obžalovaného svoju manželku
usmrtiť,tedaobžalovanýzjavnechcelspôsobomuvedenýmvTrestnomzákone,konkrétnev§145ods.1

Trestného zákona a popísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku porušiť záujem chránený
Trestným zákonom a tým je ochrana života iného /§ 15 písm. a) Trestného zákona/. Obžalovaný tento
čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, ktorou jeho manželka M. D., s ktorou zdieľal spoločnú
domácnosť nepochybne bola, čím naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c)

Trestného zákona. Hoci neexistujú žiadni svedkovia činu a nie je zrejmý presný motív obžalovaného,
ako fakultatívneho znaku skutkovej podstaty trestného činu, je zjavné, že skutok súvisel so vzťahom
obžalovaného ku svojej manželke, čo oprávňuje súd k použitiu tohto kvalifikačného znaku. Naproti tomu,
súd na rozdiel od prokurátora nezistil okolnosti spáchania trestného činu, ktorý by sa vzťahovali na
chránenú osobu z titulu osoby vyššieho veku podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, pričom

samotný dátum narodenia poškodenej uvedený v obžalobe prokurátora na tento kvalifikačný znak
nepostačuje. Vyšší vek osoby alebo napr. jej zdravotný stav /§ 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona/,
ak majú byť použité, musia nájsť svoj odraz v motíve páchateľa, pohnútke, mieste, čase, spôsobe
spáchania činu, ktorý súvisí s vyšším vekom, zdravotným stavom, tehotenstvom a podobne. Vzhľadomna absenciu zistenia presného motívu a dôvodu, pre ktorý obžalovaný zavraždil svoju manželku,
súd nemohol tento kvalifikačný znak akceptovať, pretože nebolo dokázané, že konanie obžalovaného
bolo napríklad motivované vyšším vekom poškodenej alebo jej chorobou, hoci objektívne poškodená

bola osobou vyššieho veku a spĺňala objektívne kritérium chorej osoby podľa § 139 ods. 1 písm. e),
písm. f) Trestného zákona. K tejto objektívnej charakteristike, resp. stavu, musí pristúpiť subjektívna
stránka spočívajúca vo vôli páchateľa zameranej na túto vlastnosť obete. Preto súd v tomto smere túto
právnu kvalifikáciu skutku uvedenú prokurátorom v obžalobe zmenil a uznal obžalovaného za vinného
z trestného činu tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku

trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

U obžalovaného D. D. súd nezistil existenciu ani jednej z poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného
zákona, kedy absentovalo priznanie ku skutku ale aj akákoľvek forma ľútosti nad osudom poškodenej,

hoci obžalovaný neustále deklaroval, ako ju miloval. Vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Vranov
nad Topľou v konaní pod sp. zn. 1T/30/2005, hoci toto je zahladené, súd nepriznal v prospech
obžalovaného ani poľahčujúcu okolnosť vo vedení riadneho života, ktorú súd chápe v širšom kontexte
akým je fikcia neodsúdenia daná Trestným zákonom pri zahladení odsúdenia. Podľa presvedčenia súdu,
osoba odsúdená na dlhoročný nepodmienečný trest za týranie inej osoby nie je osobou, ktorá by viedla

v minulosti riadny život. Zahladenie uvedeného odsúdenia neumožňovalo súdu vzhliadnuť v neprospech
obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že bol v minulosti
odsúdený s tým, že súd nezistil ani inú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Zahladenie
tohto predchádzajúceho odsúdenia neumožňuje súdu ani aplikovať zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby pri opätovnom spáchaní zločinu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona. Nezistiac preto žiadne

poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti, súd pri rozhodovaní o treste vychádzal z trestnej sadzby trestu
odňatia slobody stanovenej v § 145 ods. 2 Trestného zákona vo výmere od 20 až do 25 rokov alebo
až na doživotie.

Na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie neboli splnené materiálne podmienky podľa § 47 ods.

1 Trestného zákona. Obžalovaný nie je kriminálne narušeným jedincom, predchádzajúce odsúdenie
je z dôvodu vedenia riadneho života po zákonom stanovenú dobu zahladené a obžalovaný sa na
pomerne dlhú dobu od výkonu trestu, z ktorého bol podmienečne prepustený (01.07.2009) zaradil
do spoločnosti a nepáchal už ďalšiu trestnú činnosť a ani priestupky. Uloženie tohto trestu teda
nevyžaduje ochrana spoločnosti. Hoci je resocializačná prognóza obžalovaného z hľadiska ukončenia

vývinu jeho osobnosti a neprispôsobivosti, nestabilnými emočnými akcentami a nadužívaním alkoholu
s 25 ročnou závislosťou nepriaznivá, je možná, a to pri motivovanosti obžalovaného k dodržiavaniu
abstinencie, po absolvovaní ústavného ochranného liečenia s následným doliečovaním ambulantnou
formou a doživotnej abstinencii aj v nechránenom prostredí. Preto súd tento trest na doživotie neuložil.

Pri ukladaní trestu súd v prvom rade zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý už bol raz za násilnú trestnú
činnosť odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 3 mesiace, teda je v trestno právnom
zmysle recidivistom. To, že predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn.
1T/30/2005 je v súčasnej dobe zahladené, nič nemení na skutočnosti, že sa obžalovaný už podobného
činu násilného charakteru, ako v prejednávanej trestnej veci v minulosti dopustil. Súd zvýrazňuje, že

samotný obžalovaný k tomuto predchádzajúcemu odsúdeniu uviedol, že vlastne príčinou jeho týrania
prvej manželky bola jej slabá viera v Boha, lebo keby bola silno veriaca, ako on, určite by ju netýral. To len
svedčí o jeho vzťahu k predchádzajúcej trestnej činnosti, ktorú v určitej modifikácii preniesol aj k súdenej
trestnej činnosti. Nie je možné opomenúť ani agresívnu a neprispôsobivú stránku jeho osobnosti, ktorása už meniť nebude a ktorá natrvalo ovplyvňuje jeho myslenie a konanie, najmä v smere násilného
konania voči niekomu, kto nebude ohľaduplný k jeho potrebám, ktoré chce uspokojiť. Obžalovaný jej
osoba nepriateľsky naladená k svojmu okoliu a svoje správanie, najmä pod vplyvom alkoholu nedokáže

regulovať.Uvedenéosobnécharakteristikysavbudúcnostimôžuzmeniťlenčiastočnealenzaprípadnej
abstinencie. Druhou okolnosťou, ktorú súd pri ukladaní trestu zohľadnil, a vyplýva aj z osobnostnej
charakteristiky obžalovaného, je jeho postoj k trestnej činnosti, kde absentuje sebareflexia a ľútosť
aspoň nad osudom jeho manželky. Rovnako ako chladný postoj obžalovaného po skutku prezentovali
svedkovia v jeho správaní v deň úmrtia jeho manželky, rovnaký postoj obžalovaného zostal aj vo fáze

konania pred súdom.

Je tiež zrejmé, že ani v minulosti súdom nariadené a obžalovaným absolvované protialkoholické
liečenie neviedlo k zmene návykov obžalovaného pri požívaní alkoholu, hoci si musel byť vedomý
svojich agresívnych sklonov po jeho užití, na čo koniec koncov poškodená M. D. doplatila svojim
životom. Hoci je samotný trestný čin, za ktorý súd obžalovaného uznal za vinného, činom, ktorého

následok je nenapraviteľný, súd zohľadnil aj osobu poškodenej, ktorá viedla riadny a bezúhonný život
starostlivej manželky starajúcej sa o domácnosť a splácala dlhy, ktoré zanechal obžalovaný v dôsledku
požívania alkoholu. Je tiež zrejmé z výpovedí svedkov, že mala k obžalovanému kladný citový vzťah
a považovala ho za oporu (svedok E. H.), teda dôverovala jeho osobe. Bez toho, aby sa súd púšťal
do špekulácii, čo konkrétne viedlo obžalovaného k rozhodnutiu zavraždiť svoju manželku, čo súdu

neprislúcha, nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by svedčil pre to, že poškodená akýmkoľvek správaním
vyprovokovala obžalovaného k tak brutálnemu činu, akým je zahrdúsenie svojej manželky. Je teda
zrejmé, že obžalovaný k spáchaniu vraždy v zásade nepotrebuje nejaký extrémny podnet vo forme
nejakého verbálneho alebo fyzického útoku inej osoby na neho, provokácie, schválnosti, dlhodobých
manželských nezhôd a pod., ale bez zjavného extrémneho dôvodu je schopný spáchať vraždu, ktorá

je už svojou podstatou extrémnym činom.

Všetky tieto okolnosti na strane obžalovaného a jeho osoby, na strane spôsobu spáchania činu,
zohľadniac pritom osobu poškodenej a jej absolútne nulový podiel na spáchaní trestného činu viedli
súd k záveru, že primeraným a spravodlivým trestom zohľadňujúcim všetky aspekty ukladania trestu

uvedené v §§ 33a, 34 Trestného zákona budú zohľadnené trestom odňatia slobody v trvaní 23 rokov,
ktorý považuje súd za spravodlivú odpoveď štátu reprezentovaného súdom na konanie obžalovaného,
ktoré je aj štátom považované za najzávažnejšiu formu trestnej činnosti. Vývoj osobnosti obžalovaného
je už ukončený, teda prevýchovný účel trestu je z pohľadu súdu potrebné minimalizovať a do popredia
dať represívnu funkciu trestu, ktorú súd vyjadrí dlhodobým izolovaním obžalovaného od spoločnosti, čím

ju ochráni pred následkami jeho konania aj do budúcna. Zároveň je tento trest aj odkazom verejnosti,
že súdy nebudú akceptovať túto formu násilného správania voči iným bezbranným obetiam, najmä
v domácom prostredí, kde je obeť najzraniteľnejšia, a ako v tomto prípade, kde dôveruje svojmu
manželovi, že je v jeho blízkosti v bezpečí a dokážu na to adekvátne reagovať uložením prísneho trestu.
Teda tento trest má aj svoj morálny rozmer.

Nakoľko súd uznal obžalovaného D. D. za vinného z obzvlášť závažného zločinu, súd ho v zmysle §
48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym
stupňom stráženia. Nakoľko uložil trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov, súd v zmysle § 48 ods.
4 Trestného zákona nemohol obžalovaného zaradiť na výkon trestu odňatia slobody do minimálneho

alebo stredného stupňa stráženia (odhliadnuc od toho, že v jeho osobe, ako recidivistu, žiadne okolnosti,
ktoré by tento postup odôvodňovali ani nevzhliadol).

Pretože Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o. u obžalovaného zistila závislosť na
alkohole, kedy obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu, pretože ho požíval nielen večer pred

skutkom ale aj počas noci a napokon podľa neho vyjadrení aj po skutku, kedy prítomnosť alkoholu
v jeho tele bola zistená dychovou skúškou, uložil obžalovanému v súlade s odporúčaním tejto znaleckej
organizácie ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Uvedené ochranné liečenie bude
mať aj svoj význam z hľadiska ochrany spoločnosti po jeho prepustení, pretože jeho resocializácia
a zaradenie do spoločnosti po výkone trestu bude závislé práve od abstinencie.

Vzhľadom na už vyššie charakterizovanú osobu obžalovaného, na jeho doterajší život, recidívu,
povahu spáchanej trestnej činnosti a časté užívanie alkoholu, súd v zmysle § 76 ods. 1 Trestného
zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad, ktoré dĺžku určil na tri roky, teda v maximálnej možnejmiere zohľadňujúcej všetky rizikové faktory v osobe obžalovaného a závažnosti ním spáchanej
trestnej činnosti. Týmto dohľadom realizovaným po jeho prepustení z výkonu trestu sa dovŕši náprava
obžalovaného, zabezpečí jeho abstinencia a naplní úloha ochrany spoločnosti, najmä v súvislosti

s uloženým obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholu a iných návykových látok, ktoré
bude doplnením obsahu ochranného dohľadu podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona.

Pretože dcéra poškodenej M. D. - O. H. si náhradu škody prostredníctvom splnomocnenca uplatnila
do skočenia vyšetrovania s uvedením právneho dôvodu jej vzniku (náklady na pohreb jej matky)

a s uvedením jej výšky podľa vyčíslenia pohrebnou službou, teda sa jedná o riadne a včasné uplatnenie
škody, súd uložil obžalovanému, ako pôvodcovi vzniku tejto škody, aby túto škodu poškodenej O. H.
nahradil.

Poučenie:

2 4Tk/1/2025

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa

odvolania výslovne vzdať.