Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 66Cb/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124294464
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124294464.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: Bratislavská

vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47
239 921, proti žalovanému: HS Koliba, s.r.o., so sídlom Radvanská 29, 811 01 Bratislava, IČO: 50 686
917, zastúpený: Mgr. Alexandra Para, advokát, Gagarinova 10/A, 821 05 Bratislava, IČO: 53 213 815
o zaplatenie 3.870,43 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.870,43 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,03% denne zo sumy 3.870,43 Eur od 18.07.2023 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 10,-

Eur spolu s nákladmi spojenými s uplatneným pohľadávky v sume 40,- Eur, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
3.870,43,- Eur spolu s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou vo výške 10,- Eur a nákladmi spojenými

s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur. Ako navrhovateľ v návrhu uviedol, dňa 22.03.2021 uzatvoril
so žalovaným Zmluvu č. S (ďalej len Zmluva“) v zmysle ust. § 15 a nasl. zákona č. 442/2002 Z. z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. (ďalej
len „Zákon“), ktorej predmetnom bol záväzok žalobcu vykonať pre odberateľa pripojenie vodovodnej
prípojky/montáž vodomeru na verejný vodovod a do odberného miesta dodávať pitnú vodu z verejného
vodovodu a zabezpečovať odvádzanie a čistenie odpadových vôd z odberného miesta žalovaného ako
odberateľa odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku a záväzok žalovaného ako odberateľa

uhradiť platbu za pripojenie vodovodnej prípojky a uhrádzať žalobcovi platby za dodávku vody a za
odvádzanie odpadových vôd. Ceny boli stanovené v zmysle rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví. Ako žalobca uviedol, žalovaný si nesplnil svoje povinnosti v zmysle čl. III Zmluvy, keď žalobcovi
neuhradil platby za uskutočnené služby. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv boli Všeobecné obchodné
podmienky (ďalej len „VOP“). Žalobca voči žalovanému eviduje neuhradenú faktúru za dodané služby
vo výške 3.870,43,- Eur a dve zmluvné pokuty vo výške 5,- Eur, celkovo teda 10,- Eur. Vzhľadom na to,
že žalovaný dostal s platením faktúr do omeškania, žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 10.05.2024 platobným rozkazom sp. zn. 30Up/968/2024,
ktorým zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 3.870,43,- Eur spolu s úrokom z omeškania,
zmluvnou pokutou vo výške 10,- Eur a náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, akosi ho uplatnil žalobca. Nakoľko podal proti predmetnému platobnému rozkazu žalovaný odpor, postúpil
Okresný súd Banská Bystrica konanie tunajšiemu súdu na rozhodnutie.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za
nedôvodný. Ako žalovaný v odpore uviedol, nesúhlasí s tvrdením žalobcu s uzatvorením Zmlúv tak ako
to tvrdil žalobca. Ako ďalej uviedol, bol investorom a stavebníkom investičného projektu „Little Koliba“
realizovanom v katastrálnom území Vinohrady, obec Nové Mesto. Z uvedeného dôvodu podpísal so
žalobcom zmluvu o pripojení vodovodnej prípojky a o dodávke vody, ktorú žalobba pripojil k návrhu na

vydanie platobného rozkazu. Projekt bol ukončený v lete 2022, dňa 22.08.2022 bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie, ktorým sa povolilo užívanie dvoch rodinných domov povolených na bytové domy pod
názvom „Novostavba rodinných domov H+S“. Následne v priebehu 10/2022 žalovaný a vlastníci
pozemkov, na ktorých sa realizoval investičný projekt „Little Koliba“ manželia Kološkovci, uzavreli so
správcovskou spoločnosťou Bytový podnik Dúbravka spol. s r. o., so sídlom Drobného 27, Bratislava,
IČO: 35 828 994 zmluvy na výkon správa na oba bytové domy. Po vydaní kolaudačného rozhodnutia

boli byty v investičnom projekte, konkrétne 8 bytov odovzdaných kupujúcim a budúcim vlastníkom. Aj
napriek tomu, že neboli odovzdané do ich vlastníctva, budúci vlastníci ich užívali. K prevodu bytov začalo
dochádzať od 12/2022 postupne. Podľa predložených LV bol prvý byt prevedený na vlastníka MDDr.
Adama Halása dňa 27.01.2023 a posledný na manželov Bajerovcov dňa 30.06.2023. Aj napriek tomu,
že byty neboli prevedené do vlastníctva kupujúcich, byty boli nimi užívané. Žalovaný je presvedčený,

že žalobca bol o zmene vlastníckych vzťahoch upovedomený zo strany správcovskej spoločnosti,
pretože aktuálne by mali byť všetky vyúčtovacie faktúry mali byť zasielané správcovskej spoločnosti,
ktorá následne vykonáva vyúčtovanie medzi vlastníkmi podľa konkrétnej spotreby. Z uvedeného dôvodu
žalovaný navrhol vypočuť konateľa správcovskej spoločnosti Mgr. Olive Mišíka, ktorý bol o užívaní
jednotlivých bytov v bytovom dome informovaný. Žalovaný z uvedeného dôvodu nevidí dôvod, prečo by

maluhrádzaťzaspotrebuvodyzaobdobie,vktorombytynajprvužívaliapotomvlastniliaktuálnivlastníci
bytov. Žalovaný mal na základe uvedeného za to, že žalobca musel mať vedomosť o prevode bytov v
investičnom projekte, pretože už v tom čase musela správcovská spoločnosť komunikovať so žalobcom.
Navyše žalovaný poukázal na znenie ust. čl. VI ods. 1 Zmluvy z ktorého vyplýva, že všetky práva a
povinnostivyplývajúceztejtozmluvyprechádzajúnaprávnychnástupcovzmluvnýchstrán.Zuvedeného

dôvodu mal žalovaný za to, že nie je pasívne legitimovaný na konanie za úhrady za obdobie od
03.11.2022 do 28.06.2023. Rovnako tak žalovaný namietal nedoručenie samotnej vyúčtovacej faktúry,
nakoľko mala byť doručovaná na aktuálnu adresu v zmysle obchodného registra.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii,

a že žalovaný neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré by ho zbavovali povinnosti uhradiť
uplatnený nárok. Žalobca tiež poukázal na znenie ust. § 28 ods. 3 Zákona, v zmysle ktorého „Vodné
platí odberateľ vlastníkovi verejného vodovodu alebo prevádzkovateľovi verejného vodovodu, ak sa
prevádzkovateľ verejného vodovodu nedohodol s vlastníkom verejného vodovodu, že vodu bude
odoberateľ platiť prevádzkovateľovi verejného vodovodu. Ak odberateľ nie je konečným spotrebiteľom,

vznikákonečnémuspotrebiteľovipovinnosť,abyzaodobratémnožstvozaplatilodberateľovirozpočítanú
čiastku vodného. AK sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta
konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerových čísel spotreby vody.“ Ako žalobca
doplnil, zákonná úprava chráni poskytovateľa služieb, ktorý služby riadne dodáva, keď povinnosť
zosúladiťaktuálnystavťažíosobyužívajúceslužby.Žalobcaniejepovinnýskúmať,ktoréosobyavakom

pomere čerpali poskytnuté služby. Tomuto účelu slúži práve povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke vody
ako aj povinnosti konečných spotrebiteľov vody a spoluproducentov. Žalobca poukázal na to, že ak on
preukázal právny titul na zaplatenie peňažného dlhu, je na žalovanom ako dlžníkovi, aby preukázal, že
daný dlh zaplatil, alebo zanikol iným spôsobom alebo má byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno
v tejto časti zaťažuje práve žalovaného.

5. Súd následne vyzval uznesením zo dňa 29.01.2025 žalovaného (doručeného mu 13.02.2025), aby sa
vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
pričom žalovaný možnosť vyjadriť sa nevyužil.

6. V predmetnej veci nariadil súd pojednávanie na 15.10.2025, na ktorom strany uviedli, že vidia priestor
na mimosúdne urovnanie sporu a z uvedeného dôvodu sú pojednávanie odročil na 28.11.2025. Súdu
bolo oznámené, že k zmierlivému riešeniu sporu nedošlo a preto súd otvoril vo veci pojednávanie a vecprejednal a rozhodol. Strany sporu pri svojich vyjadreniach zotrvali na svojej argumentácii z písomnej
časti konania.

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že
strany sporu uzatvorili Zmluvu o pripojení vodovodnej prípojky/montáž vodomeru a o dodávke pitnej
vody a odvádzaní odpadových vôd dňa 22.03.2021. Nesporným bolo aj to, že neoddeliteľnou súčasťou
predmetnej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP). Žalobca za poskytnuté služby
žalovanému vystavil faktúru na sumu 3.875,43,- Eur. Nakoľko žalovaný svoju povinnosť nesplnil, uplatnil

si žalobca aj nárok na pokutu vo výške 5,- Eur.

8. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom spise,
a to: Zmluva č. S Vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX, Druhá upomienka z 19.12.2022, Všeobecné
obchodné podmienky (VOP), Rozhodnutie MČ BA - Nové mesto z 22.08.2022, Zmluva o výkone správy
č. 1/2022 z 17.10.2022, Zmluva o výkone správy č. 1/2022, Výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ako aj s ostatným obsahom spisu.

9. Súd posúdil zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení:

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. („ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,

obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

11.Podľa§1ods.2ObZprávnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,

podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ust. § 369 ods. 1, ods. 2 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

14. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) Zákona je vlastník verejného vodovodu povinný uzatvoriť písomnú
zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy
prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa
a pre jeho prípadného právneho nástupcu.

15. Podľa § 16 ods. 7 písm. b) Zákona je vlastník verejnej kanalizácie povinný uzatvoriť písomnú zmluvu
o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté
z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre
prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu.

16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o verejných vodovodoch je konečný spotrebiteľ vody (ďalej len „konečný
spotrebiteľ") fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody
z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3 ).

17. Podľa § 28 ods. 3 Zákona za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi
verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V
prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za
odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

18. Podľa § 28 ods. 4 ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta
konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody.19. Podľa § 28 ods. 6 Zákona za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent
prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej
kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta,

vznikáspoluproducentompovinnosť,abyzavypúšťanémnožstvoodpadovýchvôdzaplatiliproducentovi
rozpočítanú čiastku.

20. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická
osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového

fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu.
Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

21. Podľa ust. § 8 ods. 3 Zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný viesť samostatné analytické
účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok

vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný
dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto
účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je
súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov,

ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok
vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

22. Podľa ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný vykonávať správu domu
samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený

konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca
zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh
na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na
začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového
priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz

výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie
trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

23. Vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia strán, sa súd v ďalšom zaoberal iba existenciou sporných

skutočností a argumentáciou strán k ním. Medzi stranami ostala sporným pasívna vecná legitimácia
žalovaného v časti žalobcom uplatneného nároku.

24. Žalovaného jedinou procesnou obranou v konaní, pre ktorú neuznával žalobcom uplatnený nárok
bolo tvrdenie, že mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia v časti žalobcom uplatneného nároku

vyplývajúceho z obdobia od 03.11.2022 do 23.01.2023, nakoľko od uvedeného dátumu mal v dotknutom
odbernom mieste dôjsť k zmene odberateľa služieb, ako aj správcu. Uvedené skutočnosti žalovaný v
konaní preukazoval predložením Zmlúv o výkone správy č. 1/2022 a výpisom z katastra nehnuteľností
k listom vlastníctva č. W., XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.

25. Pokiaľ ide o samotnú legitimáciu v zmysle početnej judikatúry, platí, že vecnú legitimáciu má ten
subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia),oktorýchsavkonanírozhoduje.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,
či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu,

resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či
žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004; rozsudok
Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 19Co/403/2016 zo dňa 13. 04. 2017).26. Ak žalovaný tvrdil, že v konaní nie je čiastočne pasívne vecne legitimovaný, súd je toho názoru,
že toto tvrdenie žalovaného nie je správne vzhľadom na vykonané dokazovanie vo vzťahu k žalobcom
predloženým listinným dôkazom. Súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebola spornou aktívna

vecná legitimácia žalobcu, ktorý ako vlastník verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v zmysle ust. §
3 ods. 2, ods. 3 písm. b) Zákona v spojení s ust. § 15 ods. 7 psím. b) a ust. § 16 ods. 7 písm. b) Zákona,
uzatvoril ako dodávateľ so žalovaným, ako odberateľom Zmluvu. Predmetnom tejto Zmluvy v zmysle
čl. I bod. 1 bolo vykonanie pripojenia vodovodnej prípojky/montáž vodomeru žalovaného na verejný
vodovod v odbernom mieste označenom ako OM20008338, pričom žalobca sa zaviazal na dodávku

pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Ako ďalej vyplýva z čl. II
bod. 1 Zmluvy, žalovaný uzatváral predmetnú Zmluvu ako vlastník nehnuteľnosti podľa LV č. XXXX,
kat. úz. Vinohrady, parc. č. XXXX/X, pričom v zmysle čl. III bodu 1. tohto článku sa zaviazal uhradiť
platbu za vykonanie pripojenia na verejný vodovod a montáž vodomeru do 14 dní od vystavenia faktúry
dodávateľom, a rovnako tak sa v zmysle bodu 2. tohto článku zaviazal uhrádzať dodávateľovi platby
za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd podľa tejto Zmluvy a platných VOP, ktoré sú súčasťou

Zmluvy. Zo zmluvy a jej čl. IV vyplýva, že bola uzatvorená na dobu neurčitú, pričom k jej ukončeniu mohlo
dôjsť v zmysle čl. V bod 1. písm. a) dohodou strán; b) výpoveďou zo strany odberateľa; c) odstúpením od
zmluvy dodávateľom alebo podľa psím. d) iným spôsobom, ktorý je uvedený vo VOP. V konaní nebolo
sporným, že k ukončeniu zmluvy žiadnym z predpokladaných spôsobov nedošlo.

27. Ako vyplýva z procesnej obrany žalovaného, ten v konaní tvrdil, že malo dôjsť k zmene vlastníctva
investičného projektu „Little Koliba“, pričom už v priebehu mesiaca október 2022 mali vlastníci pozemkov
uzavrieť zmluvu s novým správcom bytového domu, spoločnosťou Bytový podnik Dúbravka spol. s r. o.,
Drobného 27, Bratislava, IČO: 358 28 994. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Zmlúv o výkone správy
č. 1/2022 uzavretej medzi Bytovým podnikom Dúbravka a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v

rodinnom dome Novostavba dom H, v Bratislave a Novostavba dom S, Bratislava. V zmysle čl. IV bod.
3 Zmlúv o výkone správy, správca zabezpečuje prevádzku domu, údržbu a opravy spoločných častí
a spoločných zariadení domu a príslušenstva domu, dodávateľským spôsobom. Správca zabezpečuje
uzatváranie zmlúv s tretími stranami tak, aby boli dodržané platné predpisy, najmä týkajúce sa ochrany
zdravia a majetku, ich plnenie a kontrolu najmä pre nasledovné služby spojené s užívaním bytov a NP,

spoločných častí, zariadení a príslušenstva doma: b) dodávku studenej vody, odvádzanie odpadovej
vody a zrážkovej vody. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje aj na ust. čl. IV bod. 10 Zmlúv o výkone
správy v zmysle ktorého zodpovedá správca za záväzky vlastníkov bytov a NP v dome, vzniknuté pri
výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku FPÚO (Fond prevádzky,
údržby a opráv).

28. Žalovaný v súvislosti so zmenou vlastníctva k nehnuteľnosti a poverením výkonom správy Bytový
podnik Dúbravka poukazoval na znenie ustanovenia Zmluvy čl. VII bod. 1, v zmysle ktorého všetky práva
a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy prechádzajú na právnych nástupcov zmluvných strán. Žalovaný
tak mal za to, že samotnou zmenou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti automaticky prechádzajú všetky

práva a povinnosti zo Zmluvy na právneho nástupcu, bez potreby ďalších úkonov smerom k žalobcovi
ako dodávateľovi. Súd k danému poznamenáva, že takýto postup nezodpovedá samotnej Zmluve a k nej
príslušných VOP, a rovnako tak by takýto postup znamenal to, že by sa dodávateľ nemal reálnu možnosť
dozvedieť o vykonanej zmene, bez toho, aby nový odberateľ uzavrel s dodávateľom novú zmluvu o
poskytovaní služieb v zmysle Zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ust. VI. bod. 12 VOP, v

zmyslektorého,„prizmeneodberateľa(najmäzdôvoduzmenyvlastníckehoprávaknehnuteľnostialebo
objektu pripojeného na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu) je odberateľ povinný označiť nového
odberateľa a predložiť vzájomne odsúhlasený stav vodomeru/meradla v lehote najneskôr do 60 dní odo
dňa, kedy zmena nastala. V prípade, ak odberateľ svoju povinnosť nesplní načas, je povinný zaplatiť
dodávateľovi vodné a stočné až do uzatvorenia zmluvy medzi dodávateľom a novým odberateľom v

zmysle platného Cenníka výkonov a služieb, pričom zodpovedá za škodu spôsobenú dodávateľovi
nesplnením svojej povinnosti“. V konaní nebolo sporným, že žalovaný svoju povinnosť v zmysle vyššie
uvedenéhoustanovenianesplnil,čímmuvzniklapovinnosťuhradiťplatbyzadodávkyvodyaodvádzanie
odpadových vôd v zmysle žalobcom vystavenej faktúry, nakoľko samotný žalobcom uplatnený nárok čo
do výšky nebol sporným.

29. V súvislosti so žalovaným navrhnutým výsluchom svedka Mgr. Olivera Mišíka, konateľom Bytového
podniku Dúbravka spol. s r. o. súd uvádza, že jeho vykonanie zamietol, nakoľko ho súd považoval za
nadbytočný vo vzťahu k prejednávanej veci, kedy bolo možné žalobcom uplatnený nárok a procesnúobranu žalovaného ustáliť z listinných dôkazov predložených stranami sporu, kedy žalovaný v konaní
splnenie povinnosti v zmysle ust. VI. bod. 12 VOP nie len že nepreukazoval, ale ani netvrdil. Rovnako
tak súd považoval za irelevantný predmet, ku ktorému sa mal menovaný svedok vyjadriť, a to k

skutočnostiam, ohľadom priebežného užívania jednotlivých bytov budúcimi vlastníkmi, nakoľko táto
skutočnosť nemá vo vzťahu k žalobcovi a k notifikačnej povinnosti vo vzťahu k nemu žiadnu výpovednú
hodnotu a takýto výsluch by nebol hospodárnym vo vzťahu k rýchlosti konania ani k trovám konania.
Súd rovnako tak poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný v odpore tvrdil, že žalobca musel mať
vedomosť minimálne od 01/2023, že dochádza k prevodom bytov na jednotlivých vlastníkov, pretože

v tom čase mala so žalobcom komunikovať správcovská spoločnosť, tieto jeho tvrdenia ostali iba v
teoretickej rovine, nakoľko neboli v konaní preukázané žiadnymi dôkazmi zo strany žalovaného, čím
vo vzťahu k svojím tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno. Treba tiež upriamiť pozornosť na to, že
žalovaný sa nemôže zbavovať svojej zodpovednosti ako odberateľa v zmysle Zmluvy, lebo to bol
práve on, kto bol povinný žalobcovi ohlásiť zmenu odberateľa, ak k nej došlo, a neprenášať túto
povinnosť na tretí subjekt, ktorý nebol so žalobcom v žiadnom vzťahu. Súd v tejto súvislosti poukazuje

na fakt, že „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa

domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020). Ak teda žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca mal o zmene vlastníckych vzťahoch

vedomosť (kvalifikované oznámenie zo strany žalovaného), bol za tým účelom povinný v tomto smere
uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení, čo však podľa názoru súdu nespravil, čím jeho tvrdenia ostali
iba teoretickej a ničím nepreukázanej rovine. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a po vykonaní
dokazovania súd konštatuje, že mal za preukázaný žalobcom uplatnený nárok a rovnako tak aj jeho
výšku, ktorá nebola žalovaným sporovaná.

30. Pokiaľ ide o žalovaným namietané nedoručenie vyúčtovacej faktúry, z dôvodu, že mu mala byť
doručovaná na neaktuálnu adresu v zmysle Obchodného registra, súd opätovne poukazuje na VOP,
ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. V zmysle ust. III. bod. 2 VOP „je odberateľ povinný v zmluve
uviesť správne, úplné a pravdivé údaje. V prípade, ak dôjde k zmene údajov týkajúcich sa odberateľa,

najmä osobných údajov (v prípade, ak je odberateľom fyzická osoba) a identifikačných údajov (ak
je odberateľom fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba) uvedených v zmluve, odberného
mieste alebo k zmene využívaných služieb, ktoré majú vplyv na účtovanie platieb vodného a stočného
dodávateľom, je odberateľ povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 60 dní po nastaní zmeny,
písomne oznámiť zmenu príslušných údajov dodávateľovi“. Z uvedeného zmluvného ustanovenia je

tak nepochybné, že žalovaný bol v prípade ním tvrdenej zmeny adresy túto oznámiť žalobcovi ako
dodávateľovi, a nie odkazovať v odpore na rozdielny zápis v obchodnom registri. Ako vyplýva z
vyúčtovacej faktúry, tá bola doručovaná na adresu totožnú, ako je uvedená v samotnej Zmluve, a to
Hviezdoslavovo námestie 182/25, 811 02 Bratislava, IČO: 50 686 917. Z uvedeného dôvodu bola obrana
voči zlému doručovaniu zo strany žalobcu súdom vyhodnotená ako nedôvodná a účelová. Vzhľadom

na uvedené súd žalobcovi priznal istinu vo výške 3.870,43,- Eur z titulu dlžnej sumy za dodané služby
v podobe vodného a stočného.

31. Spolu s istinou súd žalobcovi priznal aj nárok na Zmluvnú pokutu vo výške 10,- Eur (2 x 5,- Eur) v
zmysleust.čl.VIbod.1písm.a)Zmluvy.Rovnakotaksúdžalobcovipriznalajúrokzomeškania,nakoľko

sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania v zmysle ust. čl. III bod. 3 Zmluvy vo
výške 0,03% denne z dlžnej sumy, pričom žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po
nadobudnutí splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, t.j. 18.07.2023.

32. Súd žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo

výške 40 Eur v zmysle ust. § 369c ods. 1 ObZ.33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške
náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).