Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 17, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010885
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125010885.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13 4T/37/2025

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
17.10.2025 v Prešove takto

r o z h o d o l :

2 4T/37/2025

Obžalovaní:

1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E.

X. F. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E.

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 24.3.2025 v čase okolo 09:00 hod, v obci E. G.. C., na ulici H. v rodinnom dome s popisným číslom
XX po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli cez neuzamknuté vchodové dvere bez súhlasu tam
žijúcich osôb do interiéru rodinného domu, kde bez slov pristúpili k poškodenému 84-ročnému I. J.,
ktorého predtým poznali a u ktorého vzhľadom na jeho vek predpokladali kladenie menšieho odporu, kde
jeden z obžalovaných chytil poškodeného I. J. zozadu oboma rukami okolo hrudníka, čím mu zamedzil
v pohybe rúk a následne na to druhý z obžalovaných vytiahol poškodenému I. J. z vrecka teplákov

čiernu koženú peňaženku, ktorú podal prvému z obžalovaných, a ten následne z nej vybral finančnú
hotovosť vo výške 35,- Eur, po vybratí ktorej zahodil uvedenú peňaženku na posteľ a následne na to
obaja obžalovaní z rodinného domu poškodeného odišli a hotovosť si rozdelili, čím poškodenému I. J.
spôsobili škodu v celkovej výške 35,- Eur,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali na
chránenej osobe – osobe vyššieho veku

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a tam neoprávnene zotrvali,
č í m s p á c h a l i

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s použitím na § 139 ods. 1 písm.

e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX,

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného A. B. zaraďuje na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného F. B. zaraďuje na výkon uloženého

trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému
F. B. ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

10 4T/37/2025

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 18.06.2025 obžalobu pod
č. 1Pv 108/25/7707 – 26 na obžalovaných A. B. a F. B. pre skutok, ktorí mali títo obžalovaní spáchať

tak, že dňa 24.3.2025 v čase okolo 09:00 hod, v obci E. G.. C., na ulici H. v rodinnom dome s popisným
číslom XX po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli cez neuzamknuté vchodové dvere bez súhlasu
tam žijúcich osôb do interiéru rodinného domu, kde bez slov pristúpili k poškodenému 84-ročnému I.
J., kde A. B. chytil poškodeného zozadu oboma rukami okolo hrudníka, čím mu zamedzil v pohybe rúk
a následne na to F. B. vytiahol poškodenému z vrecka teplákov čiernu koženú peňaženku, ktorú podal

A. B., a ten následne z nej vybral finančnú hotovosť vo výške 35 eur, po vybratí ktorej zahodil uvedenú
peňaženku na posteľ v rodinnom dome a následne na to obvinení odišli z rodinného domu a hotovosť si
rozdelili, čím poškodenému I. J. spôsobili škodu v celkovej výške 35 Eur, pričom prokurátor tento skutok
právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a zároveň aj ako prečin porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.08.2025 po poučení o možnosti urobiť
niektoré z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedli, že túto možnosť

nevyužívajú a nebudú robiť žiadne z tam uvedených vyhlásení. Preto súd na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, prečítaním zápisníc o výsluchu svedka – poškodeného
z prípravného konania, výsluchom svedkyne, prečítaním zápisnice o výpovedi svedkyne z prípravného
konania, prečítaním listinných dôkazov, vrátane pripojených spisov a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Preto súd prečítal
zápisnice o jeho výsluchoch v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní ako aj v konaní
pred súdom v súvislosti s rozhodovaním súdu o ponechaní obvineného A. B. vo väzbe. Tento obžalovaný
pred vyšetrovateľom ako aj na výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie v súvislosti s rozhodovaním

o jeho vzatí do väzby rovnako využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na výsluchu pred samosudcomv súvislosti s rozhodovaním o ponechaní obvineného vo väzbe dňa 04.07.2025 vypovedal, že skutok
veľmi ľutuje. On aj jeho brat F. B. išli do K. k ujovi, ktorý sa volá J.. Ten mal peňaženku na posteli. Oni mu
zobrali peniaze z peňaženky a išli preč. Predtým poškodeného nepoznal ale do jeho domu išli preto, lebo

ho stretli v obchode a on im povedal, aby si s ním išli vypiť. Nevedel, v ktorom dome býva poškodený.
Do domu vošli najprv cez bráničku, ktorá bola otvorená, pričom otvorené boli aj dvere do domu. Za
dverami bola veľká chodba. Potom vošli do izby, v ktorej bol poškodený a ten im povedal, aby išli preč.
Peňaženku mal poškodený na posteli. Oni z peňaženky zobrali peniaze a odišli preč, kedy im poškodený
na to nič nepovedal. Poprel, že by voči poškodenému použili nejaké fyzické násilie. V peňaženke bolo

35,- Eur, ktoré minuli na nákup. Nikto iný v dome nebol a nikoho nestretli ani cestou do domu a ani keď
z domu odchádzali. V dome poškodeného nechceli robiť nič.

Obžalovaný F. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išli s obžalovaným A. B. do obchodu, kde
stretli poškodeného J.. On sa ich pýtal, či si nechcú vypiť, s čím oni súhlasili. Poškodený išiel prvý a oni
dvaja za dve alebo tri minúty za ním, kedy bránička do dvora ako aj vchodové dvere do domu boli

otvorené. Potom vošli do vnútra cez chodbu do jeho izby, kde bol poškodený. Poškodený im ale povedal,
že majú ísť preč, ale obžalovaný sa otočil a zobral z postele peňaženku, kde bolo 35,- Eur a potom
obaja aj s A. B. odišli z domu. Poprel, že sa poškodeného dotkli a je mu ľúto, čo spravili. Keď mu brali
peňaženku, poškodený tam iba stál. V miestnosti okrem poškodeného a ich dvoch obžalovaných nikto
inýnebol.Následneužobžalovanývyužilsvojeprávoaodmietolvypovedať.F.B.vprocesnompostavení

obvineného rovnaké právo využil aj na výsluchu pred vyšetrovateľom, na výsluchu pred sudcom pre
prípravné konanie v súvislosti s rozhodovaní o návrhu na jeho vzatie do väzby ako aj na výsluchu pred
samosudcom pri rozhodovaní o ponechaní jeho osoby vo väzbe.

Súd odmietol návrh prokurátora na čítanie zápisníc o výpovediach A. B. a F. B. v procesnom postavení

zadržaných podozrivých, nakoľko procesné postavenie podozrivého a procesné postavenie obvineného
niejemožnézamieňať,vzájomnenahrádzaťatietoprocesnépostaveniaaninesplývajúdojedného.Inak
povedané, nie je možné ustanovenie § 33b ods. 1 Trestného poriadku vykladať tak, že všade tam, kde
sa v Trestnom poriadku vyskytuje slovo obvinený, možno ho voľne zameniť so slovom podozrivý. Obaja
podozrivý v čase pred vznesením obvinenia okrem iného nemali obhajcu, nakoľko povinná obhajoba

zdôvodupodľa§37ods.1písm.d)Trestnéhoporiadkuimvzniklaažvznesenímobvinenia,čímsaobsah
ich práv podozrivých plne nestotožňuje s obsahom ich práv ako obvinených. Preto nie je možné podľa
názoru súdu ako dôkaz v konaní pred súdom použiť výpoveď zadržaných podozrivých z prípravného
konania, ak tie isté osoby v procesnom postavení obžalovaných využijú svoje právo a odmietnu
vypovedať. Aj Trestný poriadok v ustanovení § 258 ods. 4 uvádza, že v prípade, ak obžalovaný využije

svoje právo odmietnuť vypovedať, číta sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného. Trestný poriadok
teda výslovne uvádza čítanie výpovede v tomto procesnom postavení obžalovaného a nie aj čítanie
výpovede podozrivého, nakoľko tento má menší rozsah práv ako obvinený (okrem iných aj právo na
obhajobu).

Pretože prokurátor v obžalobe navrhol prečítať výpovede svedka poškodeného I. J. z prípravného
konania a obžalovaní uvedený postup po doručení obžaloby nenamietali, súd v zmysle § 263 ods. 1, ods.
2 Trestného poriadku prečítal oba jeho výpovede z prípravného konania tak pred vznesením obvinenia
obžalovaným (zo dňa 24.03.2025) ako aj po vznesení obvinenia (zo dňa 19.05.2025).

Svedok – poškodený I. J. dňa 24.03.2025 vypovedal, že dnes (24.03.2025) prišli dvaja cigáni a zobrali
mupeniaze,ktorémalvnohaviciach.Hovorilimedziseboupocigánskyalenekričali.Onichchcelvyhodiť
ale nechceli ísť za žiadnych okolností preč, hoci na nich kričal, aby išli von. Peňaženku mal zazipsovanú
vbočnompravomvreckuvteplákoch,pretožechcelísťnanákupaonimujunormálneroztiahliapeniaze
zobrali. Jeden z nich ho držal zozadu okolo ramien a druhý mu zobral peňaženku. V tom čase on stál.

Mal tam 35,- Eur, ktoré zarobil na výherných žreboch. Keď z peňaženky vybrali peniaze, peňaženku
hodili na posteľ. Keď mu brali peniaze, tak sa s nimi naťahoval, ale oni nechceli odísť. Stalo sa to v izbe
rodinného domu, kde býva. Ešte s ním žije syn, ale ten nebol doma a nepočujúci brat. Malo sa to stať
zhruba o 10.00 hod. Vchodové dvere do domu neboli zamknuté a ani bránka nebola zamknutá, tie sa
zamykajú iba na noc. Oni už u neho boli a veľmi dobre vedeli, kde odkladá peňaženku. Okrem toho ho

udreli dlaňou do tváre, ale len slabo, skôr ho sotili. Jeden z nich bol mladší a druhý z nich starší. Poznal
ich a vedel by ich opoznať, pretože k nemu chodili častejšie, tak raz za týždeň.Vo svojej výpovedi zo dňa 19.05.2025 svedok – poškodený I. J. uviedol, že u neho doma bolo otvorené,
bol doma, kedy mal pravú ruku vo vrecku, ktoré mal zazipsované. Jeden mu držal ruky a druhý mu otvoril
zips. Tak mu vytiahli peniaze a hodili ho na posteľ. On sa bránil ale im sa aj tak podarilo mu zobrať

peňaženku, v ktorej mal peniaze. Nemal inú možnosť, tak sa im podvolil a oni potom odišli. On začal
kričať o pomoc, ale nikto sa neozýval a potom začal plakať. Má malý dôchodok. Býva v rodinnom dome
v obci E. L. XX, ktorý je riadne oplotený a má vstup cez bránku. Bránka bola vtedy otvorená. Má psa,
ale ten nebrechal. Žije so synom, ale ten bol v práci. Rovnako ako bránka, boli otvorené aj dvere. V tom
čase v dome nebol nikto iný prítomný. Obaja nič nehovorili a zobrali mu peniaze, asi 40,- Eur. Zranenie

mu nespôsobili žiadne, akurát sa nemohol pohybovať. Oboch poznal už predtým.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obhajcov na vypočutie poškodeného I. J. na hlavnom
pojednávaní z dôvodu, že poškodeným je osoba vyššieho veku (84 rokov), na ktorej bol spáchaný
násilný trestný čin, kedy vzhľadom na tieto skutočnosti by mohlo oživovanie skutku v pamäti nepriaznivo
ovplyvniť jeho duševnú integritu a neprimeraným spôsobom ho vystaviť druhotnej viktimizácii, pričom

jeho osoba napĺňa charakter zvlášť zraniteľnej obete. Tým sú naplnené podmienky odopretia
opätovného výsluchu svedka v zmysle § 135 ods. 3 Trestného poriadku. Navyše obaja obhajcovia
obžalovaných boli prítomní na výsluchu tohto svedka poškodeného po vznesení obvinenia dňa
19.5.2025, kde mohli klásť svedkovi otázky a prípadne odstraňovať rozpory zistené pri výsluchu tohto
svedka, ktoré ale súd sám v podstatnom rozsahu nezistil a na hlavnom pojednávaní nevyvstali také

skutočnosti, ktoré by bolo potrebné v rámci rozporov odstraňovať. Tvrdenie obžalovaného F. B. pri jeho
čiastkovej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že pri odcudzení peňaženky nepoužil voči poškodenému
násilie, je súčasťou obrany obžalovaného, s ktorou sa súd musí vysporiadať a nie je rozporom medzi
výpoveďou poškodeného a obžalovaným, ktorú by bolo odstraňovať za cenu vystavenie zraniteľnej
obete násilného trestného činu druhotnej viktimizácii. Z výpovedí tohto svedka z prípravného konania

rovnako nevyplynuli žiadne závažné pochybnosti o podstatne zníženej schopnosti svedka správne
vnímať alebo vypovedať, aj keď si súd uvedomuje, že výpoveď tohto svedka je jediným priamym
usvedčujúcim dôkazom. Nakoľko ale nie sú splnené podmienky na skúmanie duševného stavu svedka
uvedenév§150Trestnéhoporiadku,súdodmietolnávrhobhajcunavyšetrenieduševnéhostavusvedka
poškodeného.

Svedkyňa K. L., ako družka obžalovaného F. B. využila svoje právo a na hlavnom pojednávaní
z tohto dôvodu odmietla vypovedať. Rovnaké právo z toho istého dôvodu využila vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní dňa 28.04.2025. Súd odmietol návrh prokurátora na čítanie zápisnice o výsluchu
svedkyne K. L. z prípravného konania zo dňa 25.03.2025, nakoľko výsluch svedkyne bol realizovaný

pred vznesením obvinenia jej druhovi F. B., vo vzťahu ku ktorému teda svedkyňa nemohla využiť
svoje právo o odmietnuť vypovedať, napokon tak, ako to urobila po vznesení obvinenia. Preto je táto
výpoveď pred vznesením obvinenia síce zákonná ale po vznesení obvinenia obžalovanému F. B. a s tým
spojeným využitím práva svedkyne odmietnuť vypovedať procesne nepoužiteľná v konaní pred súdom
a jej prečítaním by bolo porušené právo svedkyne odmietnuť vypovedať voči blízkej osobe, aby jej

neprivodila trestné stíhanie.

Z prečítaného obsahu zápisnice o rekognícii vyplynulo, že táto sa konala dňa 25.03.2025 o 15.00 hod.,
teda deň po skutku, na dvore rodinného domu poškodeného v obci Svinia a to z dôvodu zdravotného
stavu poškodeného. Z obsahu zápisnice vyplýva, že pred poznávaním sa poškodený zdržiaval v inej

miestnosti rodinného domu a miestnosť opustil až po zoradení opoznávaných osôb. Z tejto zápisnice
vyplynulo, že poškodený opoznal oboch obžalovaných. Z fotodokumentácie, ktorá bola vyhotovená
z tejto rekognície vyplynulo, že figuranti predstavovali podobné typy, ako obžalovaní, najmä všetci boli
Rómskeho pôvodu.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal analýzu kamerového záznamu a oboznámil aj fotografie
zachytávajúce momenty z kamerového záznamu, z obsahu ktorej vyplýva, že podozriví prechádzajú
chodníkom na ul. D. v obci E. v smere od rómskej osady, kde sa v čase o 09:22:28 hod. zastavia v strede
vozovky a následne prechádzajú na ulicu Záhradnícku. Po tomto zastavení plynulo prechádzajú na ul.
H., kedy v čase okolo 09:22:39 hod. prechádzajú okolo základnej školy v smere k domu poškodeného.

Následne o 09:33:26 hod. je zaznamenaný ich prechod križovatkou ciest k poľnohospodárskemu
družstvu a cesty v smere na obec K., ako prechádzajú od ul. H. v smere na obec K.. Súd na hlavnom
pojednávaní aj prehral všetky kamerové záznamy, ktorú sú nahraté na DVD nosiči tvoriacom súčasťvyšetrovacieho spisu (prílohová obálka na čl. 137), kde vyplýva pohyb podozrivých osôb tak, ako je
zachytenývanalýzeakoajpohybinýchosôbvčasoch,kedykamerazachytávapohybpodozrivýchosôb.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva, že táto bola vykonaná dňa 24.03.2025 v čase od 14.00 hod
do 14.30 hod. v obci E. M. N. H. XX, ktorej predmetom bol rodinný dom patriaci poškodenému. Z obsahu
zápisnice vyplynulo, že rodinný dom sa nachádza na ľavej strane v smere na K.. Na pozemok rodinného
domu sa vstupuje cez hnedú železnú bráničku, ktorá je v čase ohliadky otvorená a neuzamknutá. Po
cca 10 metroch sa na pravej strane nachádzajú betónové schody, ktoré vedú ku vchodovým dverám,

ktoré sú v čase ohliadky otvorené. Cez vchodové dvere sa vstupuje do rodinného domu do jeho chodby,
kde po siedmich metroch sa pravej strane sa nachádzajú hnedé drevené dvere, ktoré sú tiež otvorené.
Namiesto kľučky na nich nachádza guľa. Po pravej strane sa nachádzajú postele a v izbe je neporiadok.
Súd tiež oboznámil fotodokumentáciu zachytávajúcu predmet ohliadky miesta činu v počte 14 farebných
fotografií, kedy z nich vyplýva, že rodinný dom poškodeného je po celom obvode pozemku k nemu
patriaceho oplotený.

ZosprávySociálnejpoisťovnevyplýva,žeanijedenzobžalovanýchniejeprihlásenývregistripoistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a nepoberajú žiadne dávky sociálneho poistenia.

Zo správy o povesti oboch obžalovaných vypracovaných obcou E. dňa 11.04.2025 vyplýva, že

obžalovaný F. B. býva s družkou a s dvoma deťmi v chatrči. Je nezamestnaný a bez nároku na
dávku v nezamestnaností a nezúčastňuje sa aktivačných prác v obci E.. V mieste bydliska má dobrú
povesť a nevyhľadáva konflikty medzi spoluobčanmi. Na verejnosti sa správa dobre a jeho správanie
nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku v obci Svinia. V katastri obce Svinia nevlastní žiaden
majetok a jeho majetkové pomery obci nie sú známe. Rovnaké hodnotenie podala obec aj vo vzťahu

k obžalovaného A. B. s tým, že tento je slobodný a je evidovaný v evidencii nezamestnaných na
príslušnom úrade práce.

Z hodnotení ÚVV a ÚVTOS Prešov vo vzťahu k obom obžalovaným pri výkone ich väzby nevyplynuli
žiadne negatívne prejavy v ich správaní a hodnotenie je všeobecného charakteru.

Zo správy FNsP J.A. Reimana Prešov vo vzťahu k obom obžalovaným vyplýva, že títo neboli doposiaľ
hospitalizovaní a liečení na ich psychiatrickom oddelení a nie sú vedení ani v ich psychiatrickej
ambulancii.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného A. B. a generovaného elektronicky ku dňu
01.10.2025 vyplýva, že tento bol doposiaľ šesť krát súdne trestaný a to výlučne za trestné činy krádeže
podľa § 212 Trestného zákon, kedy prvé odsúdenie je z roku 2013 a posledné v konaní vedenom na
tunajšomsúdepodsp.zn.0T/100/2023.Celkovomuboljedenkrátuloženýnepodmienečnýtrestodňatia
slobody, ktorý vykonal dňa 07.04.2021 a v jednom prípade mu bol pôvodne odložený trest odňatia

slobody na skúšobnú dobu premenený na trest nepodmienečný, ktorý vykonal dňa 07.10.2021.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného F. B. z rovnakého dňa vyplýva, že tento
bol doposiaľ deväť krát súdne trestaný, z toho štyri krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, resp. pôvodne podmienečne odložený trest odňatia slobody mu bol premenený na trest

nepodmienečný. Naposledy mu bol uložený trest odňatia slobody v konaní vedenom na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3T/89/2017 v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, z výkonu ktorého bol
podmienečne prepustený a následne v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 41T/79/2019 bolo upustené
od uloženia súhrnného trestu v vyššie uvedenému odsúdeniu. Ostatné odsúdenia sú prevažne za
prečiny porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákon ale aj za krádeže podľa § 212

Trestného zákona.

Z výpisov z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný F. B. nebol
doposiaľ priestupkovo postihnutý a obžalovaný A. B. bol doposiaľ štyri krát priestupkovo postihnutý,
z toho tri krát za priestupky proti majetku podľa § 50 zákona o priestupkoch a jeden krát za priestupok

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch.

Súd pripojil a na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal podstatný obsah spisu vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 0T/100/2024. Z obsahu tohto spisu vyplynulo, že dňa 28.06.2024 bola naobžalovanéhoA.B.podanáobžalobapreskutok,ktorýprokurátorvpodanejobžalobeprávnekvalifikoval
ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona. Okresný súd vydal dňa 28.06.2024
trestný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2024 a ktorým uznal obvineného A. B. za

vinného zo spáchania skutku v zmysle obžaloby prokurátora, a pri zachovaní právnej kvalifikácie skutku
z podanej obžaloby, mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Z pripojeného spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 3PP/11/2023 vyplýva, že uznesením zo dňa

25.04.2023 súd odsúdeného F. B. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.02.2019, sp. zn. 4T/135/2018 v trvaní 2 (dva) roky,
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11.03.2019, sp. zn. 3T/89/2017 v trvaní 3 (tri)
roky a 6 (šesť) mesiacov a rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 17.05.2016, sp. zn. 1T/35/2016
v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 03.06.2019, sp. zn. 1T/35/2016 v trvaní 15
(pätnásť) mesiacov a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 6 rokov. Krajský súd v Prešove uznesením č.k.

3Tos/19/2023 – 36 zo dňa 30.05.2023 zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu, vyslovil rovnaký
výrokopodmienečnomprepustenízvýkonovtrestovakosúdprvéhostupňa,určilskúšobnúdobuvtrvaní
6 rokov a zároveň nariadil dohľad probačného a mediačného úradníka nad odsúdeným v trvaní 18
mesiacov s povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a povinnosť sa zamestnať alebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní pripojil a na v rámci dokazovania prečítal podstatný obsah spisu
vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3T/89/2017. Z jeho obsahu vyplynulo, že
dňa 02.10.2017 bola prokurátorom podaná obžaloba, okrem iného obžalovaného, aj na obžalovaného
F. B., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 11.03.2019 boli obaja obžalovaní, vrátane vtedy mladistvého
obžalovaného F. B. uznaní za vinných, že dňa 15.02.2017 v čase asi o 22.00 hod. v izbe ubytovacieho
zariadenia chaty O. P. K. B., okres Q. F., pod hrozbou zabitia prikázal mladistvý F. B. maloletému C.
R., nar. XX.XX.XXXX, aby mu chytil penis a mladistvý I. D. pod hrozbou bitky prikázal maloletému C.
R., aby mu chytil penis a následne mu stiahol boxerky až po kolená, zdvihol mu nohy a zasunul svoj

penis do jeho análneho otvoru, kedy súd pri zachovaní právnej kvalifikácie skutku z podanej obžaloby
uložil mladistvému obžalovanému F. B. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. V rámci uloženého súhrnného trestu zrušil
výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 33T/5/2018 ako aj všetky rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj

podklad. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 2To/17/2019 – 662 zo dňa 12.06.2019 zrušil odvolaniami
obžalovaných napadnutý vyššie uvedený rozsudok a uznal oboch obžalovaných, vrátane obžalovaného
ml. F. B. za vinných, že dňa 15.02.2017 v čase asi o 22.00 hod. v izbe ubytovacieho zariadenia chaty O.
P. K. B., okres Q. F., pod hrozbou zabitia prikázal mladistvý F. B. maloletému C. R., nar. XX.XX.XXXX,
aby mu chytil penis a mladistvý I. D. pod hrozbou bitky prikázal maloletému C. R., aby mu chytil penis

a následne mu stiahol boxerky až po kolená, zdvihol mu nohy a zasunul svoj penis do jeho análneho
otvoru, kedy vo vzťahu k obžalovanému F. B. odvolací súd tento skutok právne kvalifikoval ako zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1
písm. a) Trestného zákona. Následne odvolací súd uložil mladistvému obžalovanému F. B. súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

V rámci uloženého súhrnného trestu zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Prešov pod sp. zn.
33T/5/2018 ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval

za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť záver o tom, aký skutok sa stal, či tento skutok
napĺňa znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento
skutok majúci povahu trestného činu spáchali obžalovaní. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na
to, aby v prípade vyslovenia viny obžalovaných za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení
primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval

všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý
vytvárajú.Výrok súdu o vine obžalovaných sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,
ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré

sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchali obžalovaní.

Procesná obrana oboch obžalovaných vyplývajúca z ich čiastočných výpovedí ku skutku bola založená
na tom, že oni do domu poškodeného I. J. síce vošli a odtiaľ mu odcudzili peňaženku, ktorú mal na

posteli, ale vo vzťahu k poškodenému nepoužili žiadnu formu násilia. S poškodeným sa predtým stretli
a ten ich pozval si vypiť ale nevedeli, kde býva. Verziu obžalovaných však vyvracia kamerový záznam
zachytávajúci z rôznych kamier obce pohyb obžalovaných v inkriminovanom čase po obci, kedy ani
na jednom z týchto záberov nie je zrejmý pohyb osoby podobnej poškodenému, ktorý mal ísť dve
alebo tri minúty pred nimi smerom domov, ako to tvrdil obžalovaný F. B. a obžalovaní zjavne smerovali
k domu poškodeného, ktorý teda museli poznať. Obžalovaní teda priznávajú iba krádež peňaženky

poškodeného a to, že boli v obydlí poškodeného.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom sú oba
výpovedesvedkapoškodenéhoI.J.zprípravnéhokonania,vktorýchpodrobneopísalto,akoobžalovaní
vošli do jeho domu, ako ich vyzýval, aby opustili jeho dom, do ktorého chodili aj predtým, ako ho

jeden z nich chytil okolo ramien, čím mu zamedzil pohyb a druhý z obžalovaných mu roztiahol zips
na vrecku teplákov, z ktorých mu vzal peňaženku, ktorú otvoril a zobral z nej 35,- Eur a ako následne
obaja obžalovaní aj s peniazmi odišli. On kričal, ale nikto ho nepočul a tiež aj plakal. Táto výpoveď
poškodeného je konzistentná a obsahovo bez logických rozporov, hoci samozrejme súd reflektuje na
niektoré jej časti zodpovedajúce vysokému veku poškodeného, ktoré ale v podstatných obsahových

zložkách nedevalvujú jej hodnotu ako usvedčujúceho dôkazu. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený pri
rekognícii, ktorá bola vykonaná na druhý deň po skutku, oboch obžalovaných spoznal, čo len potvrdzuje
jeho tvrdenie o tom, že obžalovaní k nemu chodili aj predtým, z čoho ale možno vyvodiť aj ten záver,
že rovnako ako poškodený poznal obžalovaných, aj oni poznali poškodeného, vedeli o jeho veku
a z toho vyplývajúcej fyzickej sile, vedeli v akých pomeroch žije, a potvrdzuje to verziu poškodeného,

že presne vedeli, kde máva peňaženku. Tiež to umožňuje súdu urobiť záver, že obžalovaní išli do domu
poškodeného na istotu s vopred plánovaným úmyslom ho okradnúť, kedy aj poškodený uviedol, že
začali voči nemu konať hneď po príchode a veľmi dlho sa medzi sebou po Rómsky ani nedohovárali.
V tejto trestnej veci teda súd po kritickom vyhodnotení výpovede poškodeného založil rozhodnutie
o vine obžalovaných za spáchaný skutok prevažne na výpovedi poškodeného, doplnenej o rekogníciu

a kamerové záznamy obce zachytávajúce pohyb obžalovaných po obci smerom k domu poškodeného
v čase, ktorý udáva poškodený ako čas spáchania skutku (asi okolo 10.00 hod.). Pretože poškodený
nevedel identifikovať, ktorý z obžalovaných k nemu pristúpil a zozadu ho chytil okolo hrudníka a ktorý
z nich mu zobral z vrecka peňaženku, súd následne modifikoval znenie skutku obžaloby tak, aby
zodpovedalo vykonanému dokazovania a uznal obžalovaných za vinných zo spáchania skutku v znení

uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zmena skutkových okolností oproti prípravnému konaniu
a ich následné vyjadrenie v skutku obžaloby je podľa názoru súdu nielen možná ale aj nutná, pretože
skutok musí zodpovedať vykonanému dokazovaniu (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku) a súd nie je
viazanýaniskutkomaanijehoprávnoukvalifikáciouzobžaloby.Obajaobžalovanípoznalipoškodeného,
u ktorého vzhľadom na jeho veku (84 rokov) bolo zrejmé, že sa jedná o starú osobu a teda museli

predpokladať kladenie menšieho odporu, ako keby rovnaký útok na telesnú integritu vykonali u muža
v strednom alebo v mladom veku v dobrej fyzickej kondícii. Vedomie ich fyzickej prevahy nad 84 ročným
mužom posilňovalo to, že oni boli dvaja, čo aj využili na rozdelenie si úloh pri útoku na telesnú integritu
poškodenéhoI.J..Obžalovanísizároveňbolivedomísvojejfyzickejprevahynadstarýmmužom,akýmje
poškodený, už v čase, kedy sa rozhodli ho okradnúť a vstupovali do domu, pričom z konania, ktoré opísal

poškodený je zrejmé, že obaja vopred chceli poškodeného okradnúť, hoci možno vopred nevedeli, ako
to vykonajú. Motívom ich konania, ako fakultatívnej subjektívnej stránky trestného činu teda bol finančný
zisk ľahšie dosiahnuteľný premožením starého človeka, teda pri rozhodovaní o spôsobe spáchania
skutku hral úlohu práve vek poškodeného a z toho vyplývajúca jeho menšia fyzická zdatnosť, u ktorého
nepredpokladali žiadny alebo len malý odpor, čo sa aj z ich pohľadu naplnilo, kedy poškodený sám

uviedol, že pri útoku nemal šancu, podvolil sa konaniu obžalovaných a potom iba kričal o pomoc a plakal.
Motív majetkového zisku súd vyvodil z toho, že obaja obžalovaní sú nezamestnaní a nepoberajú žiadne
štátne dávky, čo vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne a správy obce.Obaja obžalovaný teda spoločným konaním opísaným v skutkovej vete tohto rozsudku neoprávnene
vnikli do obydlia poškodeného a neoprávnene tam zotrvali, kedy súd za obydlie považuje nepochybne
rodinný dom poškodeného, v ktorom poškodený býva (§ 122 ods. 5 Trestného zákona) a neoprávnenosť

vniknutia do domu a jeho zotrvania v ňom súd vyvodzuje z toho, že poškodený obžalovaných do dvora
a ani do priestorov rodinného domu nepozval, a keď vstúpili do jeho izby, oboch obžalovaných vyzval,
abyopustilijehoizbu,čoaleobžalovanínerešpektovali.Následneobajaobžalovaníspoločnýmkonaním,
pri vzájomnej kooperácii činností, kedy jeden z nich chytil poškodeného okolo ramien a zamedzil
mu pohyb a druhý z nich mu z vrecka teplákov vybral peňaženku s peniazmi, ktoré z nej vybrali

a tieto si ponechali, použili fyzické násilie voči jeho telesnej integrite a teda čin spáchali násilím
(§ 122 ods. 7 Trestného zákona), kedy je jednoznačne z ich konania možné identifikovať úmysel
smerujúci k zmocneniu sa cudzej veci, ktorou bola nepochybne peňaženka s peniazmi. Tejto veci sa
teda zmocnili násilím a následne si ju prisvojili. Obžalovaní tak svojim spoločným konaním naplnili
všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného
zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a zároveň aj všetky

znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona
spáchanej formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, kedy oba trestné činy spáchali
v jednočinnom súbehu. Ako už súd uviedol, jedným z motívov ich konania (okrem finančného zisku)
bolo aj vek poškodeného, ktorého osoba z tohto hľadiska spĺňa charakteristiky osoby vyššieho veku, ako
kvalifikačného pojmu chránenej osoby podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v spojení s § 127

ods. 3 Trestného zákona. Preto súd tento kvalifikačný znak aplikoval pri právnom posúdení skutku vo
vzťahukuzločinulúpeže.Obajaobžalovanízhľadiskasubjektívnejstránkytietodvatrestnéčinyspáchali
vo forme priameho úmyslu, pretože obaja chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísaným
v skutkovej vete tohto rozsudku, porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem na
ochrane nedotknuteľnosti obydlia, na ochrane majetku a telesnej integrity inej osoby a sekundárne aj

na ochrane súkromia a ľudskej dôstojnosti.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov

spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

U oboch obžalovaných absentovala akákoľvek z poľahčujúcich okolností uvedená v ustanovení §
36 Trestného zákona, kedy sa v osobe obžalovaných jedná o dlhoročných recidivistov, ktorí boli
v minulosti za majetkovú trestnú činnosť viackrát súdne trestaný, vrátane uložených a vykonaných
nepodmienečných trestov odňatia slobody. Obžalovaný A. B. bol za trestné činy krádeže trestaný
v minulosti šesť krát a obžalovaný F. B. za trestné činy krádeže bol trestaný tri krát a za trestný čin

porušovania domovej slobody, teda totožný so žalovaným trestným činom v prejednávanej trestnej
veci, bol v minulosti dokonca päťkrát odsúdený. Preto súd v neprospech oboch obžalovaných priznal
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože obžalovaní už boli za
trestné činy v minulosti odsúdení a vzhľadom na absenciu zákonnej fikcie zahladenia odsúdenia pri
nepodmienečných trestoch odňatia slobody, súd aj s prihliadnutím na druhovú totožnosť trestných činov

musí na túto okolnosť, ako na priťažujúcu, prihliadať.

V súvislosti so špeciálnou recidívou oboch obžalovaných, súd okrem druhovej zhodnosti nimi páchaných
trestných činov v minulosti s prejednávanou trestnou činnosťou považuje za potrebné dať do pozornosti
stupňujúci sa charakter trestnej činnosti, kedy okrem trestných činov krádeže a porušovania domovej

slobody, obžalovaní v tejto veci už použili násilie voči starému človeku, ktorý bol doma sám a možnosti
jehoobranybolivýraznesťažené.Jetiežpotrebnézpohľadusúdupoukázaťajnarecidívuobžalovaných
z hľadiska ich veku tým, že obžalovaný A. B. bol prvýkrát odsúdený už v roku 2013 vo veku 19 rokov
a potom bol súdený za rovnakú trestnú činnosť ešte päťkrát, teda v priemere každé dva roky. Nie jemožné opomenúť ani tri priestupky proti majetku podľa § 50 zákona o priestupkoch, ktorých sa tento
obžalovaný už v minulosti dopustil. Oveľa horšou vyznieva recidíva u obžalovaného F. B., ktorý bol
prvýkrát súdne trestaný ako 14 ročný a následne bol prakticky v priemere každý rok svojho života

odsúdený za trestnú činnosť, kedy ešte ako mladistvý mal 9 záznamov v registri trestov. To svedčí o jeho
vážnom kriminálnom narušení, kedy súd v tomto kontexte nemôže opomenúť ani odsúdenie Okresným
súdom Liptovský Mikuláš v konaní pod sp. zn. 3T/89/2017 za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, čo bolo aj dôvodom, prečo súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného
zákona u tohto obžalovaného zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu.

Je tiež zrejmé, že u oboch obžalovaných ani pôsobením výkonov trestov odňatia slobôd na ich osoby
nedošlokukorekciiichsprávaniaaknávratukrešpektovaniuzákonovanoriemspoločnosti.Obžalovaný
F. B. navyše neužil ani šancu poskytnutú mu súdom pri jeho podmienečnom prepustení a v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia v konaní pod sp. zn. 3PP/11/2023 spáchal oba žalované úmyselné
trestné činy, čím odignoroval šancu na nápravu poskytnutú mu súdom. Ani u jedného z obžalovaných
súd v ich správaní a v prostredí, v ktorom žijú nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by mohol konštatovať,

že by v budúcnosti mohli svoje správanie zmeniť. Preto súd pri určení druhu a výmery trestu úplne
potlačil prevýchovný účel trestu, ktorý u ani jedného z obžalovaných v minulosti nemal žiaden účinok
a je len v akademickej a teoretickej rovine, a do popredia postavil represívny účinok, kedy je trestom
potrebné oboch obžalovaných na dlhú dobu izolovať od spoločnosti tak, aby neboli pre ňu hrozbou.
Obaja obžalovaní totiž v minulosti k ostatným obyvateľom, k ich majetku a iným právam a slobodám

pristupovali ľahostajne, koristnícky a krádeže a porušovania domovej slobody považovali za bežný
spôsob svojho života a majetok iných za zdroj svojej obživy.

Súd pri ukladaní trestu upriamil pozornosť na poškodeného, ktorý je seniorom vo vysokom veku a ktorý
by sa mal vo svojom obydlí cítiť bezpečne. Obžalovaní narušili nielen jeho právo pokojne užívať

majetok, ale aj jeho právo na súkromie, kedy okrem materiálnej škody mu spôsobili aj psychickú
ujmu, kedy sám poškodený vyjadril svoje pocity tým, že po útoku začal plakať. Ochrana slabších
a seniorov má byť z pohľadu súdu znakom každej vyspelej spoločnosti, ktorá musí túto svoju úlohu
vyjadriť aj napríklad trestaním páchateľov, ktorí flagrantne, ako v tomto prípade obžalovaní, tieto práva
slabších a zraniteľných narušia. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať suma 35,- Eur, ktorú obžalovaní

poškodenému odcudzili malá, z ohliadky miesta činu vyplývajú chudobné pomery, v ktorých poškodený
žije a o veľkosti jeho straty svedčí aj jeho vyjadrenie, že je to pre neho veľká strata, lebo má malý
dôchodok a peniaze mal odložené na nákup potravín. V tomto prípade trest uložený obžalovaným
v tomto konaní má a musí mať odstrašujúci charakter a má byť odkazom aj pre iných páchateľov
podobných trestných činov, ktoré majú v súčasnej dobe v spoločnosti stúpajúci charakter (zrejmý

z rozhodovacej činnosti súdu), že štát reprezentovaný súdom dokáže adekvátne reagovať na takého
činy zodpovedajúcim prísnym trestom.

Preto súd pri trestnej sadzbe trestu odňatia slobody za najprísnejšie trestný z oboch trestných činov,
ktorým je zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného, kde je trestná sadzba v rozmedzí od sedem až

do dvanásť rokov, uložil obžalovanému A. B. podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 8 rokov a 3 mesiace, kedy zohľadnil jeho trestnú minulosť, postoj k tejto trestnej činnosti,
spáchanie dvoch trestných činov a následky, ktoré svojim konaním na právach poškodeného ako aj na
jeho majetku spôsobil.

Rovnaké okolnosti pri ukladaní úhrnného trestu podľa pravidiel uvedených v § 41 ods. 1 Trestného
zákona, súd zohľadnil pri obžalovanom F. B., ktorý bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný s tým, že,
ako už súd vyššie uviedol, postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní
zločinu vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Liptovský Mikuláš v konaní pod sp. zn. 3T/89/2017,
zvýšil dolnú hranicu vyššie uvedenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal tak trest v trestnej

sadzbe od osem rokov a osem mesiacov až do dvanásť rokov. Súd tiež aj u tohto obžalovaného
zohľadnil ambivalentný postoj k trestnej činnosti, absenciu poľahčujúcich okolností, špeciálnu recidívu,
spáchanie dvoch trestných činov a následky na právach poškodeného, a za primeraný a spravodlivý
trest zohľadňujúci všetky aspekty ukladania trestu uvedené v §§ 33a a 34 Trestného zákona považoval
trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Nakoľko obaja obžalovaní vzhľadom na ich odsúdenia uvedené v odpise registra trestov, boli
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných trestných činov vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselné trestné činy (obžalovaný F. B. a výkony trestov pri odsúdeniach pod poradovýmčíslom 6, 7, 8 odpisu registra trestov, obžalovaný A. B. a výkony trestov pri odsúdeniach po poradovým
číslom 4 a 5 odpisu registra trestov), súd ich za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu zaradil oboch obžalovaných do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súd s prihliadnutím na vyššie charakterizovanú kriminálne narušenú osobu obžalovaného F. B., na
jeho doterajší spôsob života, ktorého súčasťou je takmer permanentné páchanie trestnej činnosti,
prostredie rómskej sociálne vylúčenej komunity, kde žije bez zamestnania a na násilnú povahu trestnej

činnosti, za ktorú bol v tomto konaní uznaný za vinného a s prihliadnutím na zločin sexuálneho násilia,
ktorého sa už v minulosti dopustil, považoval súd v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona na ochranu
spoločnosti za nutné uloženie ochranného dohľadu, pretože nemožno očakávať, že obžalovaný F. B.
v budúcnosti povedie riadny život, keď tak doposiaľ nikdy nerobil. Súd opätovne zdôrazňuje, že násilnej
trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, kedy nevyužil príležitosť na
vedenie riadneho života v skúšobnej dobe. V tejto jednoročnej dobe trvania ochranného dohľadu bude

pôsobením na osobu obžalovaného po výkone trestu z pohľadu súdu zabezpečené minimalizovanie
rizík na pokračovania páchania násilnej a/alebo majetkovej trestnej činnosti.

Nakoľkopoškodenýsidoskočeniaprípravnéhokonanianeuplatnilnáhraduškodyriadne,tedauvedením
právneho dôvodu jej vzniku ako aj výšky, súd o škode nerozhodoval. Uvedené nebráni poškodenému,

aby si škodu po skončení trestného konania uplatnil v civilnom procese.

Poučenie:

2 4T/37/2025

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže

odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.