Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-34Cb/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120381972
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6120381972.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: POLUS, a.s.,

so sídlom Vajnorská 100, 831 04 Bratislava, IČO: 35 906 294, právne zast. Wilsons s.r.o., so sídlom
Pribinova 6, 811 09 Bratislava, IČO: 36 775 894, proti žalovanému: Jozef Chovan, so sídlom Benediktiho
4, 811 05 Bratislava, IČO: 32 079 397, právne zast. JUDr. Rudolf Suran, advokát, Osloboditeľská 26,
831 07 Bratislava, IČO: 53 199 081 o zaplatenie 8.125,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.125,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
6,609% ročne
- zo sumy 786,95 Eur od 11.02.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 28,32 Eur od 11.02.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 120,- Eur od 11.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1.680,- Eur od 11.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 28,32 Eur od 11.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 120,- Eur od 11.04.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1.680,- Eur od 11.04.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 28,32 Eur od 11.04.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 120,- Eur od 11.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1.680,- Eur od 11.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 28,32 Eur od 11.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 120,- Eur od 11.06.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1.680,- Eur od 11.06.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 28,32 Eur od 11.06.2020 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd
zaviaže žalovaného na povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške 8.125,55,- Eur s príslušenstvom.
Žalobca svoj návrh zdôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola dňa 25.06.2016 Nájomnú zmluvu,
v znení jej dodatkov (ďalej „Nájomná zmluva“), ktorej predmetom bol nájom priestoru označeného ako
K4, kiosk, s podlahovou plochou 10,20 m2. Na základe predmetnej Nájomnej zmluvy sa žalovaný,

ako nájomca zaviazal platiť žalobcovi nájomné, úhrady za služby a prevádzkové náklady na základe
žalobcom vystavených faktúr. Ako žalobca v návrhu uviedol, žalovaný bol v priebehu nájmu viackrát
písomne upozornený na porušovanie finančnej disciplíny. Žalobca dňa 26.05.2020 zaslal žalovanému
upomienku č. T na úhradu faktúr vo výške 5.570,55,- Eur, pričom z dôvodu, že žalovaný svoju povinnosťnesplnil, mu žalobca zaslal predžalobnú výzvu na sumu 6.078,87,- Eur dňa 20.06.2020. Následne došlo
zo strany žalovaného k čiastočným úhradám vo výške 3.777,27,- Eur. Následne žalobca vzájomne
započítal pohľadávky ku dňu 22.07.2020 s pohľadávkou žalovaného vyplývajúcou z depozitu, vo vzťahu

k pohľadávke z faktúrou č. XXXX/XXXXXXXX na sumu 1.680,- Eur a to v čiastočnej výške 896,05, tj,
neuhradená suma sa znížila na 783,95,,- Eur a celkový dlh nájomcu sa tak znížil na sumu 1.405,44,-
Eur. Žalovaný si však aj naďalej neplnil povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy ani počas mesiacov
február až júna 2020, v dôsledku čoho došlo k navýšeniu dlhu o sumu 6.720,- Eur. Vzhľadom na
uvedené predstavovala celková dlžná suma žalovaného 8.125,55,- Eur. Ako žalobca v návrhu uviedol,

medzi stranami bol dohodnutý aj úrok z omeškania v zmysle ust. ods. 4.15 Nájomnej zmluvy, v zmysle
ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s akýmikoľvek platbami na základe a/
alebo v súvislosti s touto Nájomnou zmluvou sa použije úrok z omeškania vo výške 3 mesačnej sadzby
EURIBOR stanovenej pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7%
ročne, z dlžnej čiastky do dňa úhrady dlžnej sumy v plnej výške.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol dňa 05.10.2020 platobným rozkazom sp. zn. 6Up/1798/2020
tak, že žalobcovmu návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na povinnosť uhradiť mu
sumu 8.125,55,- Eur spolu s úrokom z omeškania. Nakoľko podal proti predmetnému platobnému
rozkazu žalovaný odpor, postúpil Okresný súd Banská Bystrica vec na ďalšie konanie a rozhodnutie
tunajšiemu súdu.

3. Žalovaný v odpore uviedol, že súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v nesprávnej výške, nakoľko
ten ich žiadal vo výške 6,609% a súd mu ich priznal vo výške 6,61% ročne. Žalovaný tiež namietal
neurčitosť ustanovenia Nájomnej zmluvy, v ktorom bola dohodnutá výška úroku z omeškania. Žalovaný
tiež uviedol, že žalobca v návrhu spomína dve započítania, avšak predložil iba jedno zo dňa 22.07.2020,

pričom suma uvedená v tomto zápočte 3.403,32,- Eur nemá korešpondovať s výpočtami zo strany 6
žaloby, a mal ho údajne poškodiť nesprávnym výpočtom dlžnej sumy.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 12.01.2021 žalobca, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide
o súdom priznané úroky z omeškania a ich výšku, tie boli priznaní v súalde s bežnou praxou slovenských

súdov, kedy došlo k zaokrúhleniu čísel, a to o navýšenie o 0,001%, čím došlo k zaokrúhleniu na číslo
6,61%. Pokiaľ ide o žalovaným namietané neurčité znenie Nájomnej zmluvy vo vzťahu k určeniu úrokov
z omeškania, to považoval žalobca naopak za z cela určité a jednoznačné a rovnako tak s samotnému
návrhu na vydanie platobného rozkazu bol priložený dôkaz „Kópia sadzieb ERIBOR 2020“, z ktorého je
zrejmé, ako bol úrok z omeškania vypočítaný. K vykonanému započítaniu žalobca uviedol, že to bolo

vykonanéibarazatokudňu22.07.2020.Akožalobcauviedol,dňa18.06.2020bolažalovanémuzaslaná
predžalobná výzva na zaplatenie sumy 6.078,87,- Eur. Táto dlžná suma sa znížila v dôsledku čiastočnej
úhrady faktúry č. XXX/XXXXXXXX znejúcej na sumu 1.680,- Eur vo výške 1.270,- Eur, t.j. dlžná suma
z tejto faktúry ostala vo výške 410,- Eur, pričom až následne dňa 22.07.2020 došlo k jednostrannému
započítaniu voči nasledujúcim faktúram: č. XXXX/XXXXXXXX vo výške 0,63,- Eur, č. XXXX/XXXXXXXX

v sume 120,- Eur, č. XXXX/XXXXXXXX v sume 410,- Eur, č. XXXX/XXXXXXXX v sume 28,32,- Eur, č.
XXXX/XXXXXXXX v sume 120,- Eur, č. XXXX/XXXXXXXX v sume 1.680,- Eur, č. XXXX/XXXXXXXX
v sume 28,32,- Eur, a č. XXXX/XXXXXXXX v sume 120,- Eur, čím došlo k celkovému započítaniu v
sume 2.507,27,- Eur, tj. dlžná suma sa podľa predžalobnej výzvy na sumu 6.078,87,- Eur znížila o sumu
3.777,27,- Eur (1.270+2.507,27), na dlžnú sumu 2.301,60,- Eur. Ďalej došlo tým istým započítaním k

čiastočnému započítaniu pohľadávky z faktúry č. XXXX/XXXXXXXX vo výške 896,05,- Eur, t.j. dlžná
suma z nej ostala vo výške 783,95,- Eur, v dôsledku čoho sa celkový dlh znížil na sumu 1.405,55,- Eur
(viď piaty odsek čl. II návrhu na vydanie platobného rozkazu.

5. Súd uznesením zo dňa 01.02.2022 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu do 15 dní

od jeho doručenia žalovaného, a aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Uznesenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk 25.02.2022. Žalovaný sa k výzve súdu
nevyjadril, namietal iba formu rozhodnutia súdu, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie sa.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 28.02.2024, ktorého sa zúčastnili strany konania

a ich právny zástupcovia, ktorí na otázku súdu, či vidia možnosť riešiť predmetný spor mimosúdne
zhodne uviedli, že takúto možnosť vidia, a za tým účelom navrhli odročiť pojednávanie. Vzhľadom
na zhodný návrh na odročenie pojednávania súd konanie prerušil s poukazom na ust. § 163 ods. 1
CSP najmenej na tri mesiace. Vzhľadom na to, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmieru, navrholžalobca pokračovanie v konaní podaním doručeným súdu dňa 27.08.2024. Ďalší termín pojednávania
bol nariadený na 11.04.2025, pričom pred pojednávaním boli súdu doručené žiadosti strán o odročenie
pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní, pričom došlo k ich predĺženiu z dôvodov

na strane žalobcu. Súd vzhľadom na uvedené opätovne prerušil konanie najmenej na tri mesiace,
uznesením zo dňa 11.04.2025. Dňa 08.10.2025 bol súdu doručený návrh na pokračovanie v konaní zo
strany žalobcu.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 28.11.2025, ktorého sa zúčastnil právny

zástupca žalobcu, žalovaný a jeho právny zástupca. Strany konania zotrvali na svojej predchádzajúcej
argumentácii, pričom žalobca mal za to, že jeho nárok je dôvodný a bol preukázaný predloženými
písomnými dôkazmi. Naopak žalovaný tvrdil, že zo žalobcovho návrhu nie je zrejmá jeho výška.

8. Na základe zhodných tvrdení strán sporu považoval súd za nesporné, že žalobca so žalovaným dňa
25.06.2016 uzavreli Nájomnú zmluvu v znení jej dodatkov, na základe ktorej mal žalovaný od žalobcu

v prenájme obchodný priestor o rozlohe 10,20 metra štvorcového, pričom žalovaný sa zaviazal platiť
nájomné a ostatné platby vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Žalobca vykonal na základe jednostranného
započítania pohľadávok započítanie v sume 3.403,32,- Eur.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to: Nájomná

zmluva z 25.06.2016 s prílohami, Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve, Dodatok č. 2 k Nájomnej zmluve,
Dodatok č. 3, Dodatok č. 4, protokol odovzdania a prevzatia nájomných priestorov, upomienka č.
U20-0207, predžalobná výzva z 18.06.2020, Jednostranný zápočet z 22.07.2020, Faktúra č. XXXX/
XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX,
č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/

XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX,
sadzby EURIBOR, ako aj zvyškom spisového materiálu.

10. Súd vec po právnej stránke posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

11.Podľa§Podľa§261ods.1Obchodnéhozákonníka(ďalejObZ)tátočasťzákonaupravujezáväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ust. § 1 písm. a), písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. zákona o nájme a podnájme nebytových

priestorov (ďalej „Zákon“)sa tento zákon sa vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti
alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na
bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b) na byty, pri
ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

13. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému
(ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

14. Podľa ust. § 3 ods. 3 Zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel
nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na

ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia
založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný
zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ust. § 7 Zákona ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne

záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

16. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý
bol dojednaný.

17. Podľa bodu 1. Nájomnej zmluvy, predmetom nájmu podľa tejto Zmluvy je priestor o rozlohe 10,02
m2, ktorý prenajímateľ týmto prenajíma nájomcovi v Polus City Center nachádzajúcom sa v Bratislave,
Vajnorská 100, mestská časť Bratislava - Nové Mesto (Centrum). Predmet nájmu na nachádza na 2.
NP Centra označený ako priestor K4, ako je zaznačené v pláne priestorového usporiadania, ktorý jepripojený k tejto zmluve ako Príloha č. 1. Súčasťou prílohy č. 1 ja vizualizácia kiosku, ktorý umiestni
Nájomca v predmete nájmu. Umiestnením kiosku Nájomcu sa rozumie jeho osadenie na predmete
nájmu, pričom Nájomca nemôže bez výslovného písomného súhlasu prenajímateľa vykonať žiadne

štrukturálne (stavebné) zmeny, zmeny elektrických rozvodov, exteriéru, iné zmeny predmetu nájmu.

18. Podľa bodu 4.1 (ii) Nájomnej zmluvy, nájomca bude za užívanie predmetu nájmu platiť
prenajímateľovi nájomné, ktoré je určené vo výške 140 Eur za m2 predmetu nájmu mesačne plus DPH
za obdobie od 01.07.2016 počas doby nájmu.

19. Podľa bodu 4.11 Nájomnej zmluvy, nájomca bude ďalej platiť prenajímateľovi náklady súvisiace
s užívaním predmetu nájmu nájomcom vo výške 10 Eur za m2 predmetu nájmu mesačne plus DPH
(Súvisiace náklady).

20. Podľa bodu 4.12 bude nájomca Ďalej platiť prenajímateľovi poplatok na podporu a marketing Centra

vo výške 2,36 Eur za m2 predmetu nájmu mesačne plus DPH (Marketingový poplatok). Prenajímateľ
je oprávnený použiť marketingový poplatok podľa svojho vlastného uváženia na podporu a propagáciu
centra.

21.Podľabodu4.15Nájomnejzmluvystranysadohodli,ževprípadeomeškaniasakýmikoľvekplatbami

nazákladea/alebovsúvislostistoutozmluvousapoužijeúrokzomeškaniavovýške3mesačnejsadzby
EURIBOR stanovenej pre prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu,
zvýšenej o 7% ročne, z dlžnej čiastky do dňa úhrady dlžnej sumy v plnej výške.

22. V zmysle ust. bodu 2.1 Dodatku č. 4 sa nájomný vzťah uzatvára na dobu určitú do 30.06.2020 (doba

nájmu).

23. Súd na vyššie zistený nesporný skutkový stav aplikoval uvedené zákonné ustanovenia. Vzhľadom
na existenciu nesporných skutkových tvrdení v konaní, mal súd za daný právny základ žalobcom
uplatneného nároku, ktorý vyplýval z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami konania, pričom

samotný nárok vyplýval z nezaplateného nájomného a ostatných výdavkov dohodnutých v Nájomnej
zmluve žalovaným. Sporným medzi stranami ostala samotná výška uplatneného nároku, avšak súd v
tejto súvislosti zároveň poukazuje na fakt, že žalovaný nijakým spôsobom nesporoval jednotlivé úhrady
uplatnené žalobcom, ktorých výška vyplývala z Nájomnej zmluvy, svojou argumentáciou spochybňoval
iba jej celkovo uplatnenú výšku vzhľadom na vykonaný zápočet zo strany žalobcu a údaje vyplývajúce

z predžalobnej výzvy. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaného prednesenú na pojednávaní konanom
dňa 28.11.2025, ktorá spočívala v napádaní jednotlivých faktúr, skutočnosti, že tieto nemali byť
podpísané žalobcom, či dokonca ním vystavené, súd uvádza, že na tieto nové skutkové tvrdenia
neprihliadal s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle ust.
§ 153 CSP. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný až do dňa konania pojednávania

nijakým spôsobom nespochybňoval či už samotnú existenciu zmluvného vzťahu so žalobcom, tak
vystavenie a doručenie jednotlivých faktúr, a to tak čo do ich výšky alebo ostatných obsahových
náležitostí. Je nutné poukázať na fakt, že žalovaný mal viac ako štyri roky času sa relevantne vyjadriť
k jednotlivým žalobcom predloženým listinným dôkazom, čo však nespravil, či už v odpore podanom
voči platobnému rozkazu, alebo následne keď bol vyzvaný súdom na vyjadrenie sa, či už k žalobcom

podanému vyjadreniu alebo vo vzťahu produkovať vlastné skutkové tvrdenia na svoju procesnú obranu,
alebo výzvou na predloženie dôkazov jeho tvrdenia preukázať.

24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. čl. 6 a čl. 8 základných princípov civilného sporového konania,
v zmysle ktorých sú si strany konania rovné z hľadiska možnosti uplatňovania prostriedkov procesnej

obrany a procesného útoku, pričom sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Ak teda žalovaný svoju procesnú obranu vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku uplatnil až na
ostatnom pojednávaní dňa 28.11.2025, má súd za to, že tak nespravil včas a v rozpore s pokynmi súdu.
Navyše súd má v tejto súvislosti za to, že žalovaný v spore účinne nepoprel výšku žalobcom uplatnenej

pohľadávky, keďže jeho konštatovanie v odpore, že žalobca ho mal poškodiť pri výpočte dlžnej sumy,
kedy mal zle započítať vzájomné pohľadávky nepreukázal žiadnym dôkazom, z ktorého by vyplývalo,
že sú jeho tvrdenia ohľadom uplatnenej výšky nároku pravdivé, čím tieto ostali iba v teoretickej rovine.
Uvedenékonštatovaniesamoosebenepredstavujeúčinnépopretiežalobouuplatnenéhonároku.Pokiaľchcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu
a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď
znenie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP). V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie §

150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu
sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti
tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé,
úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry

sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a
predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana
sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja
od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré
spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).

25. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa
následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť

a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo/6/2010 z 22.09.2010).

26. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť
substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“
zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má
charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované

tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a
je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.
Beck, 2016, s. 571).

27. Súd tak pri určení výšky žalobcom uplatneného nároku vychádzal z ním predložených listinných
dôkazov, z ktorých mal jeho výšku jednoznačne preukázanú. Ako vyplýva z návrhu na vydanie
platobného rozkazu a aj následného vyjadrenia žalobcu k odporu, z po zaslaní predžalobnej výzvy
žalovanému vo výške 6.0778,60,- Eur, došlo k čiastočným úhradám a jednostrannému započítaniu
vzájomných pohľadávok, až dlž žalovaného klesol na sumu 1.405,55,- Eur. Uvedené vyplýva z odseku

č. 4 druhej časti návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj zo štvrtého odseku časti III. vyjadrenia
žalobcu k odporu. Vzhľadom na uvedené neobstoja tvrdenia žalovaného, že uplatnené sumy sa líšia
a nie je tam správne zohľadnené započítanie. Ako už bolo uvedené vyššie, ak bol žalovaný názoru,
že výpočet nie je správny, mohol súdu predložiť vlastný, čo však počas celého konania nespravil.
Uvedený dlh tak predstavoval sumu 1.405,55,- Eur po vykonanom započítaní vo výške 3.403,32,-

Eur, čo opätovne potvrdzuje samotné započítanie z 22.07.2020, ako aj vyjadrenie žalovaného zo dňa
12.01.2021, kedy započítanie predstavovalo sumu 2.507,27,-Eur + 896,05,- Eur (teda 3.403,32,- Eur)
a čiastočnú dobrovoľnú úhradu dlhu vo výške 1.270,- Eur. Z uvedeného teda vyplýva ostatok dlžnej
sumy, tak ako ju uviedol žaloba vo výške 1.405,55,- Eur. K tejto sume však treba pripočítať ďalšie dlžné
platby zo strany žalovaného, čo zrejme ušlo pozornosti žalovaného ako aj jeho právnemu zástupcovi,

a to za obdobie mesiacov marec až jún 2020, na základe žalobcom predložených faktúr č. XXXX/
XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX, č. XXXX/XXXXXXXX a č. XXXX/XXXXXXXX v celkovej výške
6.720,- Eur, čo spolu už s dlžnou sumou 1.405,55,- Eur predstavuje výšku žalovanej sumy 8.125,55,-
Eur. Žalovaného procesná obrana tak bola iba účelová, nesprávna a nemajúca základ vo vykonanomdokazovaní. Okrem toho súd opätovne poukazuje na to, že žalovaný žiadne dôkazy na svoju procesnú
obranu v priebehu konania neprodukoval, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Súd tak po
vyhodnotení všetkých žalobcom predložených dôkazov konštatuje, že mal ním uplatnený nárok čo do

výšky za preukázaný a z uvedeného dôvodu mu ho priznal výrokom č. I.

28. Spolu s istinou súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške
v zmysle ust. 4.15 Nájomnej zmluvy, ktorý bol dohodnutý vo výške trojmesačnej sadzby EURIBOR
stanovenej pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7% ročne z

dlžnej sumy. Nakoľko bol tento úrok stanovený vo výške -0,391 + 7= 6,609% ročný úrok z jednotlivých
dlžných súm.

29. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný mal v konaní
plný úspech vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).