Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sf/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100722
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION,
s r. o., IČO: 44 186 266, so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, právne zastúpeného: Brázdil &
Brázdilová advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101659886/2018 zo dňa 24.08.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101659886/2018 zo dňa 24.08.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č.

100934084/2018 zo dňa 11.05.2018 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho
a kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) dňa 07.11.2018
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101659886/2018 zo dňa
24.08.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj „správca dane“) č. 100934084/2018 zo dňa 11.05.2018

(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 44 214,78 eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010. Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva

v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie
o žalobe žalobcu po jej vrátení na ďalšie konanie Najvyšším správnym súdom SR, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „5S.“

Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2010. O výsledku kontroly bol vyhotovený Protokol č.
1484042/2015 zo dňa 28.09.2015. Na základe vyjadrenia žalobcu bol k protokolu vyhotovený Dodatokč. 1535055/2015 zo dňa 12.10.2015, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 13.10.2015. Následne
správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 1594725/2015 zo dňa 26.10.2015 za zdaňovacie
obdobie apríl 2010. Na základe odvolania podaného žalobcom bol dodatočný platobný výmer zrušený

žalovaným, a to rozhodnutím č. 124740/2016 zo dňa 05.02.2016. Správca dane doplnil dokazovanie
a vo veci opätovne rozhodol dňa 13.06.2017 rozhodnutím č. 101315343/2017. Toto rozhodnutie bolo
žalovaným zrušené rozhodnutím č. 102111971/2017 zo dňa 05.10.2017 a vec bola vrátená správcovi
dane na ďalšie konanie. Správca dane po opätovnom vrátení veci doplnil dokazovanie, oboznámil
žalobcu so svojimi zisteniami s tým, že mu umožnil sa k nim vyjadriť a vo veci vydal v poradí tretie

rozhodnutie č. 100934084/2018 zo dňa 11.05.2018.

4. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal vo veci dokazovanie a to
preverením dodávateľov a odberateľov žalobcu, vykonal dožiadania u jednotlivých prepravcov, vykonal
výsluchy svedkov, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“), zisťoval informácie
zo spisov iných daňových subjektov, ako aj zo spisov orgánov činných v trestnom konaní. Správca dane

rozhodnutím č. 740/320/21791/2011/Marc zo dňa 27.06.2011 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu potreby
získania informácií prostredníctvom MVI (konanie bolo prerušené do 21.09.2015).

5. O odvolaní žalobcu proti v poradí tretiemu rozhodnutiu správcu dane č. 100934084/2018 zo dňa
11.05.2018 rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím. Žalovaný v odôvodnení

poukázal na to, že správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 35 461,88 eur
z faktúr vystavených spoločnosťami:

- Tatra Trade Corporation s. r. o. za dodanie tovaru olej, energetické nápoje, ryža, kvasný ocot v celkovej
sume 110 303,57 eur (základ dane: 92 692,07 eur, DPH: 17 611,50 eur) na základe faktúr č. 201000313,

201000314, 201000315, 201000318, 201000339, 201000340, 201000341, 201000342, 201000345,
201000351, 201000359, 201000362, 201000365, 201000368, 201000372, 201000373, 201000377,
201000379, 201000380, 201000382, 201000383, 201000392, 201000389, 201000388, 201000387,
201000386, 201000331, 201000332, 201000333;
- Solid Press Slovakia, s. r. o. za dodanie tovaru olej a ryža v celkovej sume 38 405,- eur (základ dane:

32 273,10 eur, DPH: 6 131,90 eur) na základe faktúr č. 2010/0275, č. 2010/0289, č. 2010/0312, č.
2010/0313;
- REJA CORPORATION, s. r. o. za dodanie tovaru olej v celkovej sume 73 394,72 eur (základ
dane: 61 675,32 eur, DPH: 11 718,48 eur) na základe faktúr č. 040100134, 040100143, 040100144,
040100145, 040100160.

Správca dane zároveň nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane z dodania tovaru do Rumunska –
spoločnosti SABCOM 2008 s.r.l. v celkovej výške 54 820,80 eur. Dôvodom nepriznania oslobodenia
od dane bola skutočnosť, že na základe zistení správcu dane sa dodanie tovaru nepotvrdilo. Dodanie
tovaru do Rumunska nebolo potvrdené deklarovaným dopravcom, ani výsluchom svedkov – bývalých
zamestnancov žalobcu. Správca dane konštatoval, že vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné

plnenie z predložených faktúr nenastalo, predložené doklady sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené
bez reálneho podkladu.
Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k dodávateľom aj
odberateľomžalobcu.Nazákladetaktozistenýchskutočnostímalzadostatočnepreukázané,žejediným
účelom obchodných transakcií spočívajúcich v deklarovaní nákupu a predaja potravinárskeho tovaru

bolo zneužitie práva spoločenstva a získanie neoprávnenej daňovej výhody. Žalovaný nepovažoval
námietky týkajúce sa hodnotenia výpovede konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. (JUDr.
Milan Chovanec) za opodstatnené, nakoľko závery správcu dane zodpovedajú zásadám voľného
hodnotenia dôkazov, pričom zároveň poukázal aj na to, že jeho výpoveď bola iba jedným z dôkazov,
z ktorých pri rozhodovaný vychádzal. Konštatoval, že doklady ktoré žalobca predložil nemali takú

výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných
zdaniteľných obchodov. Žalobca tak v daňovom konaní neuniesol vlastné dôkazné bremeno na
preukázanie ním uplatnených nárokov na odpočet DPH. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne
vyplýva zapojenie žalobcu do siete spoločností, prostredníctvom ktorej sa zneprehľadnili fakturačné
toky tovarov. Medzi týmito spoločnosťami boli zistené vzájomné ekonomické väzby v rámci ich

financovania. Išlo o formálne umelo vytvorené reťazce spoločností, ktoré fungovali prostredníctvom
prepojeného počítačového systému a ich činnosť nezodpovedala skutočnej podnikateľskej činnosti.
Žalobca v tejto sieti vystupoval ako nárazníková spoločnosť, ktorá si uplatňovala odpočítanie dane
z nákupu potravinárskych komodít od tuzemských dodávateľov a zároveň priznávala daňovú povinnosťz titulu predaja potravinárskych tovarov odberateľom v tuzemsku a uplatňovala aj oslobodenie od
dane pri dodávkach tovarov odberateľom v iných členských štátoch. V ďalšej časti odôvodnenia
žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podnikateľské aktivity žalobcu neboli

štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym
tokom obchodovania s tovarom. Správca dane spochybnil schému so zabudovaným mechanizmom
odpočítania DPH založenú na vytvorení umelej situácie, ktorá bola základom pre zneužívanie systému
DPH. Znovuzadefinovanie plnenia spočíva v tom, že fakturácia by zodpovedala skutočnému fyzickému
toku tovaru (bez spoločností vsunutých do reťazca). Žalovaný poukázal na to, že správca dane získal

dostatok dôkazov, na základe ktorých zistil nielen fakturačný tok tovarov, ale aj ich skutočný fyzický
tok, zistil skutočnosti o spôsoboch obchodovania zapojených spoločností a na základe zistených
skutočností dospel jednoznačne k záveru, že obchodné transakcie boli deklarované len formálne za
účelom získania daňovej výhody. Čo sa týka nepriznania oslobodenia od dane v prípade dodania
tovaru do zahraničia, poukázal na to, že žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od dane výlučne
pri dodaní tovaru do Rumunska, spoločnosti SABCOM 2008 s.r.l. Dôvodom boli zistenia správcu

dane získané prostredníctvom MVI, na základe ktorých sa nepotvrdilo dodanie tovaru. K námietke
žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola
začala dňa 21.07.2010 (upovedomenie o začatí daňovej kontroly č. 740/320/22090/10/Marc zo dňa
07.07.2010). Listom č. 740/320/36944/2010/Marc zo dňa 28.12.2010 požiadal správca dane nadriadený
orgán o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalovaný listom č. VI/320/1/18/2011 zo dňa

04.01.2011 predĺžilo lehotu na vykonanie daňovej kontroly o 6 mesiacov. O tejto skutočnosti bol žalobca
upovedomený listom zo dňa 20.04.2011 (doručeným dňa 03.05.2011). Na základe rozhodnutia č.
740/320/21791/2011/Marc zo dňa 27.06.2011 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu odoslania
žiadosti o MVI (rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.06.2011). Dňa 21.09.2015 pominuli dôvody
prerušenia daňovej kontroly (doručením odpovede v rámci MVI), o čom bol žalobca upovedomený listom

č. 1452545/2015. Vychádzajúc z uvedeného posledným dňom lehoty na vykonanie daňovej kontroly
bol 15.10.2015. Dňa 28.09.2015 správca dane vypracoval protokol z daňovej kontroly č. 1484042/2015.
Protokol spolu s jeho dodatkom bol so žalobcom prerokovaný dňa 13.10.2015 (Zápisnica č. 1539486 zo
dňa 13.10.2015). Dňom nasledujúcim po prerokovaní protokolu začalo vyrubovacie konanie, v ktorom
správca dane v zákonnej 15-dňovej lehote vydal dodatočný platobný výmer č. 1594725/2015 (pozn.:

v poradí prvé rozhodnutie správcu dane). Na základe uvedeného žalovaný mal za to, že nedošlo
k prekročeniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ani na vydanie rozhodnutia správcom
dane.

Súdne konanie

6. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal:

- Nedodržanie zákonných lehôt správcom dane – namietal jednak nedodržanie zákonnej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly, ako aj uplynutie prekluzívnej 5-ročnej lehoty na vyrubenie dane. Za
nezákonné považoval zároveň aj to, že správca dane v čase, keď bolo daňové konanie prerušené
vykonával dokazovanie – zisťoval a zadovažoval si zápisnice, protokoly, dôkazy z iných daňových
kontrol, trestných konaní. Takto získané dôkazy je podľa žalobcu potrebné považovať za nezákonné

a teda aj rozhodnutie, ktoré z nich vychádza je nezákonné.
- Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu namietal jednostranné vyhodnotenie dôkazov, ako aj použitie
len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery, ku ktorých chcel dospieť žalovaný. Zároveň správca
dane napriek tomu, že vykonal rozsiahle dokazovanie, v konečnom dôsledku vychádzal primárne
z výpovedí A. B., resp. iných dôkazov, ktoré mu vyhovovali. Žalobca poukazoval aj na to, že správca

dane aplikoval svoje závery generálne na všetky obchody, napriek tomu, že v predmetnom zdaňovacom
období boli preskúmavané dodania tovarov od rôznych subjektov. Neprihliadal pri tom na dôkazy,
ktoré boli v daňovom konaní vykonané vo vzťahu k iným dodávateľským subjektom (napr. výpoveď
konateľa spoločnosti REJA CORPORATION s.r.o., ktorý potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, rovnako ako
aj konateľ spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.). Poukázal na to, že následný zánik dodávateľskej

spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. v roku 2016 nemôže byť kladené za vinu žalobcovi v zmysle
neunesenia dôkazného bremena v daňovom konaní. Uviedol, že vodiči z prepravných firiem (napr.
M.G.M. EXPRESS s.r.o.) potvrdili prepravu a dodanie tovaru. Na uvedené preukázané skutočnosti však
žalovaný neprihliadal, pričom dospel k záveru o nedodaní tovaru. Žalovaný tento záver uspokojivýmspôsobom v rozhodnutí neodôvodnil. Rozhodnutie zároveň neobsahuje všetky dôkazy, ktoré boli
v konaní vykonané a absentuje v ňom aj vysporiadanie sa s dôkazmi, ktoré v konaní navrhol vykonať
žalobca. Žalovaný podľa žalobcu v odôvodnení neuviedol dôvody, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté

dôkazy (nevykonanie výsluchu ním navrhovaných svedkov – A. C., D. E., E. F., G. H.).
- Odôvodnenie rozhodnutia sa v značnej časti opiera o výpovede JUDr. Chovanca, ktorého výpovede
však nie je podľa názoru žalobcu možné považovať za hodnoverné (poukázal na znalecký posudok č.
9/12 vo vzťahu k tomuto svedkovi, ktorého záverom bola zúžená dôveryhodnosť jeho osoby a vysoké
lži skóre).

- Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k reálnemu dodaniu fakturovaných tovarov.
- Namietal, že aj keby spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o. bola zapojená do konania spojeného
s daňovým podvodom, v daňovom konaní nebol vyprodukovaný jediný dôkaz, na základe ktorého by
bolo možné konštatovať, že žalobca mal vedomosť o zapojení do tohto podvodného konania. Poukázal
aj na to, že vo vzťahu ku konateľovi žalobcu nie je vedené žiadne trestné stíhanie, nebol označený ani

za spolupáchateľa v trestnej veci vedenej proti JUDr. Chovancovi.
- Neodôvodnenosť konkrétnych citovaných tvrdení správcu dane, ktoré nemajú oporu v
administratívnom spise, a to, že „existencia tovaru nezodpovedá tovaru uvedenému na faktúrach“,
„zistené ekonomické väzby zúčastnených spoločností v rámci ich financovania“, „personálne väzby
s osobou E. B.“, „len formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej

činnosti“ resp. „umelý charakter ekonomickej činnosti zúčastnených spoločností, bez zamestnancov,
majetku a vybavenia“.
- Závery správcu dane (následne aj žalovaného) vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru –
poukázal na to, že žiadny predpis podnikateľovi nestanovuje, že miestom dodania tovaru musí byť
sídlo podnikateľa. To, že nedošlo k dodaniu tovaru na adresu sídla odberateľskej spoločnosti však

bez ďalšieho neznamená, že k dodaniu tovaru nedošlo vôbec. Žalovanému vytkol, že nevyhodnotil
informácie získané prostredníctvom MVI, ktoré podrobne popisovali tovar, dodanie, prepravcov
a priznanie nadobudnutia tovaru v daňových priznaniach odberateľských subjektov.

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe podrobne zopakoval skutkové okolnosti ako aj právne

posúdenie veci uvedené v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k žalobnej námietke
týkajúcej sa nedodržania procesných lehôt na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní žalovaný uviedol,
že správca dane aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom a všetky procesné lehoty vyplývajúce zo
zákona č. 563/2009 Z. z. boli dodržané. Zároveň podrobne uviedol jednotlivé skutočnosti majúce vplyv
na plynutie lehôt v daňovom konaní, a to zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukázal na

to, že správca dane nepoužil nezákonne získané dôkazy (počas prerušenia konania) vo vyrubovacom
konaní, pričom tieto pochybenia odstránil prostredníctvom doplňujúcich výsluchov svedkov a opakovane
zaslaných dožiadaní. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dostatok
dôkazov a informácií o spoločnostiach zapojených do obchodovania s potravinárskym tovarom
a o predmete fakturácie. Tieto dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom

výpovede bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. (pozn.: JUDr. Milan Chovanec)
potvrdili správnosť skutkových zistení správcu dane. Rovnako potvrdili aj správnosť záveru o tom, že
zdaniteľné obchody deklarované preverovanými faktúrami boli vykonávané bez zjavného ekonomického
opodstatnenia, pričom jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného
odpočítania dane. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nevykonania žalobcom navrhovaných

dôkazov žalovaný poukázal na zásadu objektívnej pravdy, ktorá sa uplatňuje v daňovom konaní.
V zmysle tejto zásady správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez
pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu uvádzané v daňovom priznaní. Uviedol, že žalobca
mal v konaní vytvorený dostatočný čas a priestor na predloženie dôkazov. Žalobca deklaroval nákup
tovaru od dodávateľských spoločností predloženými faktúrami, avšak reálny nákup od týchto spoločností

a následný predaj tovaru nepreukázal. Z predložených dokladov sa vec javí tak, akoby žalobca neporušil
právne predpisy, napriek tomu jeho konanie nie je možné posúdiť inak ako zneužitie práva. Hlavným
účelom a dôvodom fakturovaných zdaniteľných obchodov totiž bolo získanie daňovej výhody. Obchodné
operácie sa javia ako účelové a neboli vykonané za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania
daňovej výhody vo forme odpočítania DPH a oslobodenia od DPH.

8. Krajský súd uznesením sp. zn. 7S/152/2018 zo dňa 18.02.2019 zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2019.9. Dňa 17.03.2021 krajský súd verejne vyhlásil rozsudok sp. zn. 7S/152/2018, ktorým žalobu zamietol
a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 07.05.2021.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu rozsudkom sp.
zn. 1Sžfk/76/2021 zo dňa 28.09.2023 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/152/2018-92
zo dňa 17.03.2021 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Dôvodom
zrušenia rozsudku krajského súdu bolo nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Kasačný

súd v odôvodnení odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/6/2021
zo dňa 30.11.2022 a v ňom vyjadrené všeobecné východiská posudzovania dôvodu nepriznania
práva na odpočet DPH, ako aj s tým súvisiacu otázku rozloženia dôkazného bremena v daňovom
konaní. Poukázal na to, že k „miešaniu dôvodov“ pre nepriznanie práva na odpočet DPH došlo už
v rozhodnutiach daňových orgánov. Správnemu súdu preto uložil overiť, či pre jeden z postupov
v predmetnej veci boli splnené podmienky vo vzťahu k nároku sťažovateľa na odpočet DPH podľa § 49

zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj vo vzťahu k jeho nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č.
222/2004 Z. z. V rámci tohto postupu uložil správnemu súdu vysporiadať sa aj s jednotlivými čiastkovými
zisteniami uvedenými v rozhodnutí správcu dane a dôkazmi svedčiacimi tomu, že tovar existoval
(uvedenými napr. na strane 17 a 20 prvostupňového rozhodnutia). Správny súd vezme na zreteľ,
že v prípade prvej alternatívy (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok) dôkazné bremeno zaťažuje

sťažovateľa (žalobcu), ale v prípade druhej a tretej alternatívy (účasť žalobcu na daňovom podvode
alebo zneužitie práva) dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane.

11. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„SSP“)preskúmalžalobounapadnutérozhodnutia

správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez
nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) vyhlásil dňa 11.12.2025 rozsudok (oznámenie
o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené od 07.11.2025 do 12.12.2025), ktorým zrušil
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101659886/2018 zo dňa 24.08.2018, ako
aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100934084/2018 zo dňa 11.05.2018 a vec vrátil Daňovému

úradu Košice na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov súdneho a kasačného konania.

Právne východiská

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
8S/40/2019 22
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

15. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

16. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovejkontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak

z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

17. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

18. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden
rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

19. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

21. Podľa § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie

prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

22. Podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto
zákona neplynú.

23. Podľa § 69 ods. 1 veta prvá zákona č. 563/2009 Z. z. ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných
predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v

ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

24. Podľa § 69 ods. 2 veta prvá zákona č. 563/2009 Z. z. ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných
predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone

vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

25. Podľa § 69 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu
z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

26. Podľa § 69 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov

činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie
nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly
alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

27. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) je predmetom dane poskytnutie služby (ďalej len
"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.28. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

29. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

Právne posúdenie veci správnym súdom

32. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že
správna žaloba je dôvodná.

33. Ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie apríl 2010 v celkovej sume 44 214,78 eur z dôvodu neuznania práva na odpočítanie
dane za dodanie potravinárskeho tovaru z faktúr vystavených dodávateľmi REJA CORPORATION,

s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o. Zároveň správca dane neuznal
deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľovi SABCOM 2008 s.r.l. (Rumunsko).

34. Žalovaný a správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH odôvodňovali:
a) zneužitím práva keď zdaniteľný obchod, z ktorého si žalobca uplatnil odpočet, vyhodnotili ako súčasť

reťazca so zabudovaným mechanizmom na neoprávnené uplatnenie odpočtu DPH, pričom jediným
účelom zdaniteľných obchodov v tomto reťazci bolo zneužitie práva a získanie neoprávnenej daňovej
výhody,
b) jeho účasť v tomto reťazci hodnotili ako účasť na daňovom podvode a
c) nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a

2 zákona č. 222/2004 Z. z. - hmotnoprávne podmienky odpočtu, nebolo preukázané dodanie tovaru
žalobcovi jeho dodávateľom, a následne ani dodanie tovaru odberateľom žalobcu).

35. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná
situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu, či zneužitia
práva znáša dôkazné bremeno správca dane. V prejednávanej veci je podstatné, že dôvod neuznania
práva na odpočítanie DPH pre zneužitie práva ako aj pre daňový podvod vychádza z premisy,

že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod
predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov
Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva
na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišnéa vzájomne sa vylučujúce, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch
dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom. Vzhľadom na uvedené, ak
teda žalovaný a správca dane v napadnutých rozhodnutiach súčasne odôvodňujú neuznanie práva na

odpočítanie DPH všetkými vyššie označenými tromi dôvodmi, ich rozhodnutia sú zmätočné.

36. Súd posúdil v rozsahu žalobných námietok aj možnosť naplnenia niektorého z uvedených troch
dôvodov jednotlivo (samostatne) v intenciách skutkových zistení a právnych záverov prezentovaných v
napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane.

37. Pokiaľ ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona
č. 222/2004 Z. z. hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného
plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým
subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti,
a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení

práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového
subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane
má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom
je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne

vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

38. Súd konštatuje, že v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v rozhodnutí správcu

dane v spojení s rozhodnutím žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienok nepriznania odpočtu
z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že reálna
existencia tovaru nebola správcom dane spochybňovaná, tovar reálne existoval, bol skladovaný a bol
prepravovaný od dodávateľov žalobcu Tatra Trade Corporation, s.r.o., REJA CORPORATION s.r.o., a
Solid Press Slovakia s.r.o., a uvedená skutočnosť bola prepravcami potvrdená, pričom sa preprava

zjavnerealizovalaužpriamokodberateľomžalobcu.Zatohtostavutvrdeniesprávcudane,žeišlootovar
z karuselových obchodov, nie je spôsobilé jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti vyvrátiť tvrdenie žalobcu
a ním predložené (aj správcom vykonané) dôkazy o reálnom dodaní tovaru dodávateľmi žalobcovi, ako
ani následné reálne dodanie tohto tovaru žalobcom jeho odberateľom v tuzemsku a zahraničí, a tým
splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

39. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohol byť ako dôvod odopretia odpočítania
dane naplnený až potom, ak by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky
štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom
podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (I) Vznikol

z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (II) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?; (III) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľnéobchodydaňovéhosubjektustýmtokonanímspojené?a(IV)Akboliposudzovanézdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

40. Napriek tomu, že finančné orgány nevymedzili jednoznačne, že by dôvodom neuznania práva na
odpočet bola účasť žalobcu na daňovom podvode a tento dôvod bol nimi označený len nepriamo a
podporne, správny súd jednotlivo posúdil aj možnosť naplnenia tohto dôvodu pre nepriznanie odpočtu
a konštatuje, že v posudzovanej veci orgánmi finančnej správy nebol aplikovaný Axel Kittel test a
neboli nimi skúmané ani preukázané vo vzťahu k žalobcovi skutočnosti rozhodné pre obhájenie záveru

o účasti žalobcu na daňovom podvode. Najmä z rozhodnutí orgánov finančnej správy nie je zrejmé
ani len tvrdenie a nieto preukázanie daňového úniku ako najpodstatnejšej charakteristiky daňového
podvodu (naproti zneužitiu práva, pri ktorom k daňovému úniku nedochádza). Už vzhľadom na uvedené
v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v rozhodnutí správcu dane v spojení s
rozhodnutím žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienok nepriznania odpočtu z dôvodu účasti

žalobcu na daňovom podvode.

41. Zneužitie práva, by mohlo byť ako dôvod odopretia odpočítania dane naplnený až potom, ak by
správca dane uniesol dôkazné bremeno a (I) preukázal / zadefinoval samotné zneužívajúce konanie a zneho dosiahnutú daňovú výhodu, (II) ako aj skutočnosť, že hlavným cieľom zneužívajúceho konania bolo
dosiahnutie tejto daňovej výhody. Pritom neopomenuteľným predpokladom odopretia odpočtu z dôvodu
zneužitia práva je aj (III) redefinovanie zdaniteľného obchodu bez zneužívajúceho konania, vrátane

sumy odpočítateľnej dane po tomto redefinovaní resp. sumy dane, na ktorú právo na odpočet z dôvodu
zneužitia práva nevzniklo.

42. Z rozhodnutia žalovaného i správcu dane je zrejmé, že nimi preferovaným dôvodom neuznania
práva na odpočítanie DPH bolo práve zneužitie práva, pričom sa pokúsili o preukázanie/zadefinovanie

skutočností rozhodných pre neuznanie odpočtu z tohto dôvodu, vrátane redefinovania daňového
obchodubezzneužívajúcichprvkov,avšakpodľanázorusprávnehosúduneúspešne.Atoodhliadnucod
zmätočných záverov správcu dane i žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet
dane nepreukázaním reálneho dodania tovaru, čo samo osebe vylučuje možnosť naplnenia dôvodu
neuznania odpočtu pre zneužitie práva, keď základným predpokladom zneužitia práva je, že napriek
splneniu všetkých podmienok pre odpočet (teda hmotnoprávnych), plnenie, z ktorého bol uplatnený

odpočet dane viedlo k získaniu daňovej výhody a uvedené bolo jej hlavným cieľom.

43. Správca dane a žalovaný zneužívajúce konanie vymedzili opisom niekoľkých vetiev obchodných
reťazcov fakturačného pohybu tovaru, ktorých súčasťou bol aj zdaniteľný obchod, z ktorého si
uplatnil žalobca odpočítanie dane. Konkrétne žalobcu označil v prvej vetve reťazca, v ktorej bol

tovar tzv. navstupovaný zo spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. po ďalších pohyboch tovaru
cez rôzne spoločnosti (s dodaním do zahraničia, následných dovozoch a tuzemských pohyboch),
bol spoločnosťou Solid Press Slovakia s.r.o. priamo dodaný dvom odberateľom, a to dodávateľovi
žalobcu REJA CORPORATION s.r.o. „v konkurze“ a žalobcovi ako tzv. nárazníkovým spoločnostiam.
Podľa správcu dane jediným účelom týchto obchodných transakcií bolo zneužitie práva spoločenstva

a získanie neoprávnenej daňovej výhody, čo vyplýva z umelého charakteru transakcií, personálneho
a ekonomického prepojenia spoločností, nepreukázania ekonomického opodstatnenia deklarovaných
obchodov, vykazovania vysokých obratov bez zamestnancov, základných prostriedkov, skladových
priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia skladovej evidencie a iných skutočností. Pričom daňová
výhoda mala spočívať v znížení vlastnej daňovej povinnosti v spoločnostiach nachádzajúcich sa

na konci reťazca. Podľa názoru súdu takýto opis zdaniteľných obchodov nenapĺňa znaky zneužitia
práva vo vzťahu k posudzovanému zdaniteľnému obchodu medzi spoločnosťou REJA CORPORATION
s.r.o. a žalobcom. Teda fakturačný, či reálny pohyb tovaru v reťazci predchádzajúci posudzovanému
zdaniteľnému obchodu medzi rôznymi spoločnosťami, či iné správcom dane vymedzené okolnosti
vzťahujúce sa na tieto spoločnosti, nie sú skutočnosťami spôsobilými preukázať zneužitie práva

žalobcom.

44. Súd poznamenáva, že orgány finančnej správy pohyb tovaru v reťazci síce hodnotili ako karuselové
obchody a dodávateľa žalobcu, a aj žalobcu označili za tzv. nárazníkové spoločnosti, ale bez tvrdenia
o daňovom úniku, ako základnej charakteristike karuselových podvodov, čím nedošlo k nesplneniu

podmienok neuznania práva na odpočet DPH z dôvodu účasti na daňovom podvode, ako správny
súd uviedol už vyššie. Ak podľa orgánov finančnej správy pohyb tovaru v reťazci bol zneužívajúcim
konaním, pretože jeho jediným účelom bolo dosiahnutie daňovej výhody, potom v ich rozhodnutiach
absentuje jednak vymedzenie dôvodu, pre ktorý za jediný účel tohto pohybu tovaru považovali získanie
daňovej výhody a aká daňová výhoda mala byť získaná (v čom spočívala daňová výhoda). Osobitne

absentuje vymedzenie týchto skutočností konkrétne vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu, z ktorého si
uplatnil odpočet žalobca.

45. Pokiaľ daňové orgány zneužívajúce konanie vymedzili realizovaním obchodov v reťazci s
umelým charakterom transakcií, personálnym a ekonomickým prepojením spoločností, nepreukázaním

ekonomického opodstatnenia deklarovaných obchodov, vykazovaním vysokých obratov bez
zamestnancov, základných prostriedkov, skladových priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia
skladovej evidencie a iných skutočností, správny súd konštatuje, že takéto vymedzenie opomína
charakteristiku zneužívajúceho konania a vymedzenie jeho vlastnej podstaty. Osobitne, ak základným
predpokladom zneužitia práva (ako už bolo vyššie uvedené) je, že napriek splneniu všetkých podmienok

pre odpočet (teda hmotnoprávnych) plnenie, z ktorého bol uplatnený odpočet viedlo k získaniu daňovej
výhody a toto bolo jej hlavným cieľom. Ak správca dane špecifikoval, že daňová výhoda mala spočívať
v znížení vlastnej daňovej povinnosti v spoločnostiach nachádzajúcich sa na konci reťazca, uvedené
nebolo zo strany konajúcich orgánov v ich rozhodnutiach žiadnym logickým spôsobom vysvetlené aodôvodnené. Pre úplnosť súd uvádza, že ak daňové orgány odôvodňujú svoje závery aj dôkazmi -
svedeckými výpoveďami svedka JUDr. Milana Chovanca, potom nie je možné opomenúť, že svedok
poukázal na nižšiu cenu tovarov ponúkanú spoločnosťami REJA CORPORATION s.r.o. aj žalobcom,

práve v dôsledku ním tvrdenej „optimalizácie DPH“ na začiatku reťazca, ktorá okolnosť však žiadnym
spôsobom nebola správcom dane ani žalovaným premietnutá do logickej príčinnej súvislosti, či už s
tvrdením a preukázaním daňového úniku na ktoromkoľvek stupni reťazca (relevantného pre daňový
podvod), či so špecifikáciou a preukázaním zneužitia práva a získania daňovej výhody žalobcom. V tejto
súvislosti nie je možné opomenúť, že sa javí ako protirečivá, neodôvodnená a hlavne nepreukázaná

možnosť získania daňovej výhody zneužitím práva tým, že žalobca uplatnil odpočet DPH z dodávky
tovaru, ktorého cena v zmysle správcom dane uvádzaných tvrdení svedka E. B. bola nižšia oproti cene,
ktorú by mal tovar „bez optimalizácie DPH na začiatku reťazca“.

46. Nezávisle od uvedeného nezákonnosť napadnutého rozhodnutia zakladá už samotná absencia
relevantnej redefinície zdaniteľného obchodu, z ktorého si žalobca uplatnil odpočet DPH. Pokiaľ

žalovaný v napadnutom rozhodnutí nad rámec dôvodov ním preskúmavaného rozhodnutia správcu
dane, zjavne si uvedomujúc požiadavku redefinície daňového obchodu pri tvrdenom zneužití práva,
teda potrebu znovudefinovania tohto obchodu (plnenia) bez zneužívajúceho prvku sa o uvedené
pokúsil vetou formulovanou tak, že „fakturácia by zodpovedala skutočnému fyzickému toku tovaru (bez
spoločností vsunutých do reťazca)“, uvedené podľa názoru súdu rozhodne nespĺňa kritéria redefinície

posudzovaného zdaniteľného obchodu.

47.Zvyššieuvedenýchdôvodovvyhodnotilsúdakodôvodnéžalobnénámietkysmerujúcevočivlastným
záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH, ako aj o nepreukázaní dodania tovaru
odberateľom žalobcu a námietky voči nesprávnemu hodnoteniu dôkazov.

48. Vo vzťahu k námietke žalobcu o procesnom pochybení správcu dane spočívajúcom v nevykonaní
žalobcom navrhnutých dôkazov bez náležitého odôvodnenia súd uvádza, že opomenutie vykonania
žalobcom navrhovaných dôkazov a neodôvodnenie ich nevykonania v okolnostiach danej veci samo
osebe nie je spôsobilé založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto túto námietku vyhodnotil

ako nedôvodnú.

49. Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd namietané nesprávne posúdenie lehôt počas daňovej
kontroly (nedodržanie maximálnej dĺžky daňovej kontroly), aj počas vyrubovacieho konania
(nedodržanie lehoty na vyrubenie dane s poukazom na § 69 Daňového poriadku o zániku práva vyrubiť

daň uplynutím piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie ).
V otázke právneho posúdenia tejto námietky súd v plnom rozsahu odkazuje na bod 29. až 31.
odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/76/2021 zo dňa 28.09.2023,
ktorý uzavrel, že dĺžka daňovej kontroly nepresiahla zákonom stanovenú dĺžku jedného roka. Zároveň
poukázal na to, že Súdnym dvorom EÚ bola v rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30.09.2021

zodpovedanáajprejudiciálnaotázkatýkajúcasavplyvuprekročenialehotynaMVInazákonnosťdaňovej
kontroly a to tak, že: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25
sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť
prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný

členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce
stanoveného týmto nariadením.“

50. Pokiaľ ide o účelnosť prerušenia a primeranosť dĺžky prerušenia kontroly z dôvodu medzinárodnej
výmeny informácii, správny súd uvádza, že správca dane sa žiadosťou o medzinárodnú výmenu

informácií domáhal od príslušných orgánov v zahraničí informácií týkajúcich sa dodávateľsko-
odberateľských vzťahov medzi žalobcom a jeho odberateľmi, pričom uvedenými informáciami
nedisponoval a zároveň tieto boli relevantné z hľadiska predmetu daňovej kontroly a tieto informácie sú
podrobne vymedzené v rozhodnutí správcu dane.

51. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie
správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a tiež vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)
SSP), a preto ich súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).52. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite, preskúmateľným a nie zmätočným spôsobom
vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne

posúdiť pri viazanosti správcu dane právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku
v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu trov konania ako aj úplnú náhradu

trov kasačného konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).