Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200066
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION,
s r. o., IČO: 44 186 266, so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, právne zastúpeného: Brázdil &
Brázdilová advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100132292/2019 zo dňa 11.01.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100132292/2019 zo dňa
11.01.2019, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101812789/2018 zo dňa 14.09.2018 a vec

vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II.Žalobcovi priznáva vočižalovanémuprávonaúplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovsúdneho
a kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) dňa 28.03.2019
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100132292/2019 zo dňa
11.01.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Košice (ďalej aj „správca dane“) č. 101812789/2018 zo dňa 14.09.2018 (ďalej aj „prvostupňové

rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 33 331,45 eur
za zdaňovacie obdobie jún 2009. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane a priznať náhradu trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu

v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec po vrátení Najvyšším správnym súdom SR vedená pod
sp. zn. KE-8S/16/2023.

Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
september – december 2008, január – apríl, január – apríl, jún, júl, september, december 2009, január
– marec, máj – júl, september – december 2010. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane
protokol č. 136808/2016 zo dňa 09.02.2016 ktorý bol spolu s výzvou č. 142464/2016 zo dňa 11.02.2016dňa 16.02.2016 doručený konateľovi A. B., ktorý ho prevzal osobne, o čom bola spísaná Zápisnica č.
143561/2016, čím bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku). Žalobca
sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane prerokoval so žalobcom

jeho pripomienky k protokolu, o čom spísal zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.09.2017 a zo
dňa 07.11.2017.

4. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 102418979/2017 zo dňa 20.11.2017, ktorým vyrubil
rozdiel dane na DPH v sume 33 331,45 eur žalobcovi. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca

odvolanie,oktoromrozhodolžalovanýrozhodnutímč.100597052/2018zodňa21.03.2018,ktorýmzrušil
rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia
dôkazov a nedostatočne odôvodneného záveru.

5. V ďalšom konaní správca dane vykonal ústne pojednávanie so žalobcom, o čom bola spísaná
zápisnica zo dňa 21.08.2018. Následne vydal rozhodnutie č. 101812789/2018 zo dňa 14.09.2018,

ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 33 331,45 eur za zdaňovacie
obdobie jún 2009. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na
odpočítanie DPH v sume 33 331,45 eur z faktúr vystavených dodávateľmi:
- REJA CORPORATION s.r.o. v sume 13 993,64 eur (z faktúr uvedených na strane 7 prvostupňového
rozhodnutia);

- Solid Press Slovakia s.r.o. v sume 12 465,69 eur (z faktúr uvedených na strane 7 prvostupňového
rozhodnutia);
- Tatra Trade Corporation, s.r.o. v sume 6 872,12 eur (z faktúr uvedených na strane 8 prvostupňového
rozhodnutia).
Zároveň správca dane neuznal deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľom TRIÁDA

CORPORATION, spol. s r.o. (Česká republika), KOVO-ECYCLING s.r.o. (Česká republika), GIB-TEX
IPARI Kft. (Maďarsko), IBD Irish Beverage Distributor Ltd. (Írsko).
Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie DPH bolo jednak správcom dane konštatované porušenie
§ 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko podľa správcu dane v konaní nebolo preukázané
dodanie tovaru žalobcovi deklarovanými dodávateľmi, ani dodanie tovaru odberateľom do zahraničia.

Zároveň správca dane uviedol, že obchody, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH boli súčasťou
reťazca, ktorého hlavným účelom bolo zneužitie systému DPH a získanie neoprávnenej daňovej výhody.
Poukázal na vedomosť žalobcu o týchto skutočnostiach a vyhodnotil jeho účasť na tomto obchodnom
reťazci ako účasť na daňovom podvode (karuselový podvod, kde žalobca bol v pozícii nárazníka).

6. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že správca dane vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň správneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že z predloženého administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola
začala na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní dňa 07.03.2012 (Zápisnica o začatí

daňovejkontrolyč.9813401/5/375906/2012).Správcadaneprerušildaňovúkontroluzaúčelomzískania
informácií prostredníctvom MVI od 31.10.2013 (rozhodnutím č. 9813401/5/328143/2013/MohP zo dňa
25.01.2013) do 15.01.2016 (oznámenie č. 64755/2016 zo dňa 21.01.2016). Dňa 16.02.2016 správca
dane daňovú kontrolu ukončil doručením protokolu z daňovej kontroly. Nakoľko počas prerušenia
daňovej kontroly lehoty v zmysle zákona neplynuli, lehota na vykonanie daňovej kontroly bola

dodržaná. Následne správca dane v lehote 15 dní od spísania v poradí druhej zápisnice o prerokovaní
protokolu vydal rozhodnutie č. 102418979/2017 zo dňa 20.11.2017. Keďže toto rozhodnutie správcu
dane bolo v odvolacom konaní zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, správca dane
pokračoval v konaní, spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 21.08.2018 a vydal rozhodnutie č.
101812789/2018 zo dňa 14.09.2018. Žalovaný na základe uvedeného nepovažoval žalobcom uvedenú

námietku nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly za opodstatnenú. Žalovaný zároveň poukázal
nato,ževykonanýmdokazovanímbolozistené,žejedinýmúčelomobchodnýchtransakciíspočívajúcich
v deklarovaní nákupu a predaja potravinárskych komodít bolo zneužitie práva spoločenstva a získanie
neoprávnenej daňovej výhody. Poukázal na to, že ak si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane
z dodávateľských faktúr od spoločností REJA CORPORATION, s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o.

a Tatra Trade Corporation, s.r.o. musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch.
Žalobca preukázal uvedené výlučne listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru od týchto spoločností
nepreukázal. Rovnako nebolo preukázané reálne dodanie tovaru zahraničným odberateľom žalobcu(pozn.: v súvislosti s nepriznaním uplatneného oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní
tovaru). Žalovaný konštatoval, že doklady ktoré žalobca predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby
ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov.

Žalobca tak v daňovom konaní neuniesol vlastné dôkazné bremeno na preukázanie ním uplatnených
nárokov na odpočet DPH. Konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva
zapojenie žalobcu do siete spoločností, prostredníctvom ktorej sa zneprehľadnili fakturačné toky
tovarov. Medzi týmito spoločnosťami boli zistené vzájomné ekonomické väzby v rámci ich financovania.
Išlo o formálne umelo vytvorené reťazce spoločností, ktoré fungovali prostredníctvom prepojeného

počítačového systému a ich činnosť nezodpovedala skutočnej podnikateľskej činnosti. Žalobca v
tejto sieti vystupoval ako nárazníková spoločnosť, ktorá si uplatňovala odpočítanie dane z nákupu
potravinárskych komodít od tuzemských dodávateľov a zároveň priznávala daňovú povinnosť z titulu
predaja potravinárskych tovarov odberateľom v tuzemsku a uplatňovala aj oslobodenie od dane pri
dodávkach tovarov odberateľom v iných členských štátoch. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
podnikateľské aktivity žalobcu neboli štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný

tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom. Správca dane spochybnil schému
so zabudovaným mechanizmom odpočítania DPH založenú na vytvorení umelej situácie, ktorá bola
základom pre zneužívanie systému DPH. Znovuzadefinovanie plnenia spočíva v tom, že fakturácia
by zodpovedala skutočnému fyzickému toku tovaru (bez spoločností vsunutých do reťazca). Žalovaný
poukázal na to, že správca dane získal dostatok dôkazov, na základe ktorých zistil nielen fakturačný

tok tovarov, ale aj ich skutočný fyzický tok, zistil skutočnosti o spôsoboch obchodovania zapojených
spoločností a na základe zistených skutočností dospel jednoznačne k záveru, že obchodné transakcie
bolideklarovanélenformálnezaúčelomzískaniadaňovejvýhody.Správcadanevychádzalprihodnotení
faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov (nielen výpovede JUDr. Milana Chovanca, ale aj
odpovede na dožiadania na žiadosti o MVI, svedecké výpovede). Žalovaný skonštatoval, že závery

správcudanebolisprávneapokiaľideonámietkyžalobcutýkajúcesanesprávnehohodnoteniadôkazov
správcom dane, tieto považoval za neopodstatnené.

Súdne konanie

7. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal:
- Nedodržanie zákonných lehôt správcom dane – nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly, ako aj uplynutie prekluzívnej 5-ročnej lehoty na vyrubenie dane. Za nezákonné považoval
zároveň aj to, že správca dane v čase, keď bolo daňové konanie prerušené vykonával dokazovanie –
zisťoval a zadovažoval si zápisnice, protokoly, dôkazy z iných daňových kontrol, trestných konaní. Takto

získané dôkazy je podľa žalobcu potrebné považovať za nezákonné a teda aj rozhodnutie, ktoré z nich
vychádza je nezákonné.
- Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu namietal jednostranné vyhodnotenie dôkazov, ako aj použitie
len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery, ku ktorým chcel dospieť žalovaný. Zároveň správca
dane napriek tomu, že vykonal rozsiahle dokazovanie, v konečnom dôsledku vychádzal primárne

z výpovedí C. D., resp. iných dôkazov, ktoré mu vyhovovali. Žalobca poukazoval aj na to, že správca
dane aplikoval svoje závery generálne na všetky obchody, napriek tomu, že v predmetnom zdaňovacom
období boli preskúmavané dodania tovarov od rôznych subjektov. Neprihliadal pri tom na dôkazy,
ktoré boli v daňovom konaní vykonané vo vzťahu k iným dodávateľským subjektom (napr. výpoveď
konateľa spoločnosti REJA CORPORATION s.r.o., ktorý potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, rovnako ako

aj konateľ spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.). Poukázal na to, že následný zánik dodávateľskej
spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. v roku 2016 nemôže byť kladené za vinu žalobcovi v zmysle
neunesenia dôkazného bremena v daňovom konaní. Uviedol, že vodiči z prepravných firiem (napr.
M.G.M. EXPRESS s.r.o.) potvrdili prepravu a dodanie tovaru. Na uvedené preukázané skutočnosti však
žalovaný neprihliadal, pričom dospel k záveru o nedodaní tovaru. Žalovaný tento záver uspokojivým

spôsobom v rozhodnutí neodôvodnil. Rozhodnutie zároveň neobsahuje všetky dôkazy, ktoré boli
v konaní vykonané a absentuje v ňom aj vysporiadanie sa s dôkazmi, ktoré v konaní navrhol vykonať
žalobca. Žalovaný v odôvodnení neuviedol dôvody, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy
(nevykonanie výsluchu ním navrhovaných svedkov – C. B., E. A., A. F., G. H.).
- Odôvodnenie rozhodnutia sa v značnej časti opiera o výpovede JUDr. Chovanca, ktorého výpovede

však nie je podľa názoru žalobcu možné považovať za hodnoverné (poukázal na znalecký posudok č.
9/12 vo vzťahu k tomuto svedkovi, ktorého záverom bola zúžená dôveryhodnosť jeho osoby a vysoké
lži skóre).- Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k reálnemu dodaniu fakturovaných tovarov.
- Namietal, že aj keby spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o. bola zapojená do konania spojeného

s daňovým podvodom, v daňovom konaní nebol vyprodukovaný jediný dôkaz, na základe ktorého by
bolo možné konštatovať, že žalobca mal vedomosť o zapojení do tohto podvodného konania. Poukázal
aj na to, že vo vzťahu ku konateľovi žalobcu nie je vedené žiadne trestné stíhanie, nebol označený ani
za spolupáchateľa v trestnej veci vedenej proti JUDr. Chovancovi.
- Neodôvodnenosť konkrétnych citovaných tvrdení správcu dane, ktoré nemajú oporu v

administratívnom spise, a to, že „existencia tovaru nezodpovedá tovaru uvedenému na faktúrach“,
„zistené ekonomické väzby zúčastnených spoločností v rámci ich financovania“, „personálne väzby
s osobou A. D.“, „len formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej
činnosti“ resp. „umelý charakter ekonomickej činnosti zúčastnených spoločností, bez zamestnancov,
majetku a vybavenia“.
- Závery správcu dane (následne aj žalovaného) vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru do

Českej republiky a Maďarska – poukázal na to, že žiadny predpis podnikateľovi nestanovuje, že miestom
dodaniatovarumusíbyťsídlopodnikateľa.To,ženedošlokdodaniutovarunaadresusídlaodberateľskej
spoločnosti však bez ďalšieho neznamená, že k dodaniu tovaru nedošlo vôbec. Žalovanému vytkol,
že nevyhodnotil informácie získané prostredníctvom MVI, ktoré podrobne popisovali tovar, dodanie,
prepravcov a priznanie nadobudnutia tovaru v daňových priznaniach odberateľských subjektov.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe podrobne zopakoval skutkové okolnosti ako aj právne
posúdenie veci uvedené v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k žalobnej námietke
týkajúcej sa nedodržania procesných lehôt na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní žalovaný uviedol,
že správca dane aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom a všetky procesné lehoty vyplývajúce

zo zákona č. 563/2009 Z. z. boli dodržané. Podrobne uviedol jednotlivé skutočnosti majúce vplyv na
plynutie lehôt v daňovom konaní, a to zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukázal na
to, že správca dane nepoužil nezákonne získané dôkazy (počas prerušenia konania) vo vyrubovacom
konaní, pričom tieto pochybenia odstránil prostredníctvom doplňujúcich výsluchov svedkov a opakovane
zaslaných dožiadaní. Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dostatok

dôkazov a informácií o spoločnostiach zapojených do obchodovania s potravinárskym tovarom
a o predmete fakturácie. Tieto dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom
výpovede bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. (pozn.: JUDr. Milan Chovanec)
potvrdili správnosť skutkových zistení správcu dane. Rovnako potvrdili aj správnosť záveru o tom, že
zdaniteľné obchody deklarované preverovanými faktúrami boli vykonávané bez zjavného ekonomického

opodstatnenia, pričom jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného
odpočítania dane. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nevykonania žalobcom navrhovaných
dôkazov žalovaný poukázal na zásadu objektívnej pravdy, ktorá sa uplatňuje v daňovom konaní.
V zmysle tejto zásady správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu uvádzané v daňovom priznaní. Uviedol, že v

daňovom konaní bol vytvorený dostatočný čas a priestor na predloženie dôkazov. Žalobca deklaroval
nákup tovaru od dodávateľských spoločností predloženými faktúrami, avšak reálny nákup od týchto
spoločností a následný predaj tovaru nepreukázal. Z predložených dokladov sa vec javí tak, akoby
žalobca neporušil právne predpisy, napriek tomu jeho konanie nie je možné posúdiť inak ako zneužitie
práva. Hlavným účelom a dôvodom fakturovaných zdaniteľných obchodov totiž bolo získanie daňovej

výhody. Obchodné operácie sa javia ako účelové a neboli vykonané za ekonomickým účelom, ale
výlučne s cieľom získania daňovej výhody vo forme odpočítania DPH a oslobodenia od DPH.

9. Krajský súd uznesením sp. zn. 8S/123/2019 zo dňa 25.01.2021 zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2019.

10. Dňa 25.03.2021 krajský súd verejne vyhlásil rozsudok sp. zn. 8S/123/2019, ktorým žalobu zamietol
a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 07.05.2021.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu rozsudkom sp.
zn. 6Sžfk/49/2021 zo dňa 30.11.2022 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/123/2019-76 zo dňa
25.03.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení konštatoval porušenie
práva žalobcu na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku krajským súdom.V ďalšom konaní preto uložil kasačný súd správnemu súdu vec opätovne prejednať a poskytnúť
relevantné odpovede na všetky podstatné žalobné námietky žalobcu. Zároveň dal do pozornosti súdu,
že pri posudzovaní obchodných prípadov žalobcu a nadväzujúceho neuznania odpočtu DPH alebo

oslobodenia od dane je potrebné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok
odpočtu DPH alebo oslobodenia od dane, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom
podvode alebo (iv) zneužitím práva. Zatiaľ čo v prípade nepreukázania hmotnoprávnych podmienok
odpočtu DPH alebo oslobodenia od dane dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v prípade zvyšných
okolností zaťažuje správcu dane. Súčasne tiež platí, že k zneužitiu práva môže dôjsť len v prípade, ak

sú formálne splnené hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie daňového oprávnenia. Závery, v zmysle
ktorých by v danej veci došlo aj k nepreukázaniu hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH a aj
k zneužitiu práva/účasti na daňovom podvode sú vnútorne rozporné. Kasačný súd v odôvodnení
rozhodnutia odkázal na rozsudok sp. zn. 2Sžfk/35/2017 zo dňa 05.06.2017 (ako aj iné rozhodnutia vo
veci toho istého žalobcu).

12. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„SSP“)preskúmalžalobounapadnutérozhodnutia
správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez
nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) vyhlásil dňa 11.12.2025 rozsudok (oznámenie
o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené od 07.11.2025 do 12.12.2025), ktorým zrušil

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100132292/2019 zo dňa 11.01.2019, ako
aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101812789/2018 zo dňa 14.09.2018 a vec vrátil Daňovému
úradu Košice na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov súdneho a kasačného konania.

Právne východiská

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

14. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
8S/40/2019 22

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

15. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

16. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

17. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení

správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení

o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.18. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

19. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden
rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

20. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

22. Podľa § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

23. Podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto
zákona neplynú.

24. Podľa § 69 ods. 1 veta prvá zákona č. 563/2009 Z. z. ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných

predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

25. Podľa § 69 ods. 2 veta prvá zákona č. 563/2009 Z. z. ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon

smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných
predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v

ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

26. Podľa § 69 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu
z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

27. Podľa § 69 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov
činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie
nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly
alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) je predmetom dane poskytnutie služby (ďalej len
"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.30. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

Právne posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane

podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP)
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

34. Ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie jún 2009 v celkovej sume 33 331,45 eur z dôvodu neuznania práva na odpočítanie
dane za dodanie potravinárskeho tovaru z faktúr vystavených dodávateľmi REJA CORPORATION,
s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o. Zároveň správca dane neuznal
deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru zahraničným odberateľom žalobcu.

35. Žalovaný a správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH odôvodňovali:
a) zneužitím práva keď zdaniteľný obchod, z ktorého si žalobca uplatnil odpočet, vyhodnotili ako súčasť
reťazca so zabudovaným mechanizmom na neoprávnené uplatnenie odpočtu DPH, pričom jediným
účelom zdaniteľných obchodov v tomto reťazci bolo zneužitie práva a získanie neoprávnenej daňovej

výhody,
b) jeho účasť v tomto reťazci hodnotili ako účasť na daňovom podvode a
c) nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (došlo k porušeniu § 49 ods. 1, 2
zákona č. 222/2004 Z. z. - hmotnoprávne podmienky odpočtu, nebolo preukázané dodanie tovaru
žalobcovi jeho dodávateľom, a následne ani dodanie tovaru odberateľom žalobcu).

36. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná
situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok

je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu, či zneužití
práva znáša dôkazné bremeno správca dane. V prejednávanej veci je podstatné, že dôvod neuznania
práva na odpočítanie DPH pre zneužitie práva ako aj pre daňový podvod vychádza z premisy,
že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod
predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov

Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva
na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné
a vzájomne sa vylučujúce, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch
dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom. Vzhľadom na uvedené, ak
teda žalovaný a správca dane v napadnutých rozhodnutiach súčasne odôvodňujú neuznanie práva na

odpočítanie DPH všetkými vyššie označenými tromi dôvodmi, ich rozhodnutia sú zmätočné.37. Súd posúdil v rozsahu žalobných námietok aj možnosť naplnenia niektorého z uvedených troch
dôvodov jednotlivo (samostatne) v intenciách skutkových zistení a právnych záverov prezentovaných v
napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane.

38. Pokiaľ ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona
č. 222/2004 Z. z. hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného
plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým
subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti,

a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení
práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového
subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane
má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom
je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne

vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

39. Súd konštatuje, že v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v rozhodnutí správcu

dane v spojení s rozhodnutím žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienok nepriznania odpočtu
z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že reálna
existencia tovaru nebola správcom dane spochybňovaná, tovar reálne existoval, bol skladovaný a bol
prepravovaný od dodávateľov žalobcu Tatra Trade Corporation, s.r.o., REJA CORPORATION s.r.o., a
Solid Press Slovakia s.r.o., a uvedená skutočnosť bola prepravcami potvrdená, pričom sa preprava

zjavnerealizovalaužpriamokodberateľomžalobcu.Zatohtostavutvrdeniesprávcudane,žeišlootovar
z karuselových obchodov, nie je spôsobilé jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti vyvrátiť tvrdenie žalobcu
a ním predložené (aj správcom vykonané) dôkazy o reálnom dodaní tovaru dodávateľmi žalobcovi, ako
ani následné reálne dodanie tohto tovaru žalobcom jeho odberateľom v tuzemsku a zahraničí, a tým
splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

40. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohol byť ako dôvod odopretia odpočítania
dane naplnený až potom, ak by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky
štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom
podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (I) Vznikol

z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (II) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?; (III) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľnéobchodydaňovéhosubjektustýmtokonanímspojené?a(IV)Akboliposudzovanézdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

41. Napriek tomu, že finančné orgány nevymedzili jednoznačne, že by dôvodom neuznania práva na
odpočet bola účasť žalobcu na daňovom podvode a tento dôvod bol nimi označený len nepriamo a
podporne, správny súd jednotlivo posúdil aj možnosť naplnenia tohto dôvodu pre nepriznanie odpočtu
a konštatuje, že v posudzovanej veci orgánmi finančnej správy nebol aplikovaný Axel Kittel test a
neboli nimi skúmané ani preukázané vo vzťahu k žalobcovi skutočnosti rozhodné pre obhájenie záveru

o účasti žalobcu na daňovom podvode. Najmä z rozhodnutí orgánov finančnej správy nie je zrejmé
ani len tvrdenie a nieto preukázanie daňového úniku ako najpodstatnejšej charakteristiky daňového
podvodu (naproti zneužitiu práva, pri ktorom k daňovému úniku nedochádza). Už vzhľadom na uvedené
v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v rozhodnutí správcu dane v spojení s
rozhodnutím žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienok nepriznania odpočtu z dôvodu účasti

žalobcu na daňovom podvode.

42. Zneužitie práva, by mohlo byť ako dôvod odopretia odpočítania dane naplnený až potom, ak by
správca dane uniesol dôkazné bremeno a (I) preukázal / zadefinoval samotné zneužívajúce konanie a z
neho dosiahnutú daňovú výhodu, (II) ako aj skutočnosť, že hlavným cieľom zneužívajúceho konania bolo

dosiahnutie tejto daňovej výhody. Pritom neopomenuteľným predpokladom odopretia odpočtu z dôvodu
zneužitia práva je aj (III) redefinovanie zdaniteľného obchodu bez zneužívajúceho konania, vrátane
sumy odpočítateľnej dane po tomto redefinovaní resp. sumy dane, na ktorú právo na odpočet z dôvodu
zneužitia práva nevzniklo.43. Z rozhodnutia žalovaného i správcu dane je zrejmé, že nimi preferovaným dôvodom neuznania
práva na odpočítanie DPH bolo práve zneužitie práva, pričom sa pokúsili o preukázanie/zadefinovanie

skutočností rozhodných pre neuznanie odpočtu z tohto dôvodu, vrátane redefinovania daňového
obchodubezzneužívajúcichprvkov,avšakpodľanázorusprávnehosúduneúspešne.Atoodhliadnucod
zmätočných záverov správcu dane i žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet
dane nepreukázaním reálneho dodania tovaru, čo samo osebe vylučuje možnosť naplnenia dôvodu
neuznania odpočtu pre zneužitie práva, keď základným predpokladom zneužitia práva je, že napriek

splneniu všetkých podmienok pre odpočet (teda hmotnoprávnych), plnenie, z ktorého bol uplatnený
odpočet dane viedlo k získaniu daňovej výhody a uvedené bolo jej hlavným cieľom.

44. Správca dane a žalovaný zneužívajúce konanie vymedzili opisom niekoľkých vetiev obchodných
reťazcov fakturačného pohybu tovaru, ktorých súčasťou bol aj zdaniteľný obchod, z ktorého si
uplatnil žalobca odpočítanie dane. Konkrétne žalobcu označil v prvej vetve reťazca, v ktorej bol

tovar tzv. navstupovaný zo spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. po ďalších pohyboch tovaru
cez rôzne spoločnosti (s dodaním do zahraničia, následných dovozoch a tuzemských pohyboch),
bol spoločnosťou Solid Press Slovakia s.r.o. priamo dodaný dvom odberateľom, a to dodávateľovi
žalobcu REJA CORPORATION s.r.o. „v konkurze“ a žalobcovi ako tzv. nárazníkovým spoločnostiam.
Podľa správcu dane jediným účelom týchto obchodných transakcií bolo zneužitie práva spoločenstva

a získanie neoprávnenej daňovej výhody, čo vyplýva z umelého charakteru transakcií, personálneho
a ekonomického prepojenia spoločností, nepreukázania ekonomického opodstatnenia deklarovaných
obchodov, vykazovania vysokých obratov bez zamestnancov, základných prostriedkov, skladových
priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia skladovej evidencie a iných skutočností. Pričom daňová
výhoda mala spočívať v znížení vlastnej daňovej povinnosti v spoločnostiach nachádzajúcich sa

na konci reťazca. Podľa názoru súdu takýto opis zdaniteľných obchodov nenapĺňa znaky zneužitia
práva vo vzťahu k posudzovanému zdaniteľnému obchodu medzi spoločnosťou REJA CORPORATION
s.r.o. a žalobcom. Teda fakturačný, či reálny pohyb tovaru v reťazci predchádzajúci posudzovanému
zdaniteľnému obchodu medzi rôznymi spoločnosťami, či iné správcom dane vymedzené okolnosti
vzťahujúce sa na tieto spoločnosti, nie sú skutočnosťami spôsobilými preukázať zneužitie práva

žalobcom.

45. Súd poznamenáva, že orgány finančnej správy pohyb tovaru v reťazci síce hodnotili ako karuselové
obchody a dodávateľa žalobcu, a aj žalobcu označili za tzv. nárazníkové spoločnosti, ale bez tvrdenia
o daňovom úniku, ako základnej charakteristike karuselových podvodov, čím nedošlo k nesplneniu

podmienok neuznania práva na odpočet DPH z dôvodu účasti na daňovom podvode, ako správny
súd uviedol už vyššie. Ak podľa orgánov finančnej správy pohyb tovaru v reťazci bol zneužívajúcim
konaním, pretože jeho jediným účelom bolo dosiahnutie daňovej výhody, potom v ich rozhodnutiach
absentuje jednak vymedzenie dôvodu, pre ktorý za jediný účel tohto pohybu tovaru považovali získanie
daňovej výhody a aká daňová výhoda mala byť získaná (v čom spočívala daňová výhoda). Osobitne

absentuje vymedzenie týchto skutočností konkrétne vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu, z ktorého si
uplatnil odpočet žalobca.

46. Pokiaľ daňové orgány zneužívajúce konanie vymedzili realizovaním obchodov v reťazci s
umelým charakterom transakcií, personálnym a ekonomickým prepojením spoločností, nepreukázaním

ekonomického opodstatnenia deklarovaných obchodov, vykazovaním vysokých obratov bez
zamestnancov, základných prostriedkov, skladových priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia
skladovej evidencie a iných skutočností, správny súd konštatuje, že takéto vymedzenie opomína
charakteristiku zneužívajúceho konania a vymedzenie jeho vlastnej podstaty. Osobitne, ak základným
predpokladom zneužitia práva (ako už bolo vyššie uvedené) je, že napriek splneniu všetkých podmienok

pre odpočet (teda hmotnoprávnych) plnenie, z ktorého bol uplatnený odpočet viedlo k získaniu daňovej
výhody a toto bolo jej hlavným cieľom. Ak správca dane špecifikoval, že daňová výhoda mala spočívať
v znížení vlastnej daňovej povinnosti v spoločnostiach nachádzajúcich sa na konci reťazca, uvedené
nebolo zo strany konajúcich orgánov v ich rozhodnutiach žiadnym logickým spôsobom vysvetlené a
odôvodnené. Pre úplnosť súd uvádza, že ak daňové orgány odôvodňujú svoje závery aj dôkazmi -

svedeckými výpoveďami svedka JUDr. Milana Chovanca, potom nie je možné opomenúť, že svedok
poukázal na nižšiu cenu tovarov ponúkanú spoločnosťami REJA CORPORATION s.r.o. aj žalobcom,
práve v dôsledku ním tvrdenej „optimalizácie DPH“ na začiatku reťazca, ktorá okolnosť však žiadnym
spôsobom nebola správcom dane ani žalovaným premietnutá do logickej príčinnej súvislosti, či už stvrdením a preukázaním daňového úniku na ktoromkoľvek stupni reťazca (relevantného pre daňový
podvod), či so špecifikáciou a preukázaním zneužitia práva a získania daňovej výhody žalobcom. V tejto
súvislosti nie je možné opomenúť, že sa javí ako protirečivá, neodôvodnená a hlavne nepreukázaná

možnosť získania daňovej výhody zneužitím práva tým, že žalobca uplatnil odpočet DPH z dodávky
tovaru, ktorého cena v zmysle správcom dane uvádzaných tvrdení svedka A. D. bola nižšia oproti cene,
ktorú by mal tovar „bez optimalizácie DPH na začiatku reťazca“.

47. Nezávisle od uvedeného nezákonnosť napadnutého rozhodnutia zakladá už samotná absencia

relevantnej redefinície zdaniteľného obchodu, z ktorého si žalobca uplatnil odpočet DPH. Pokiaľ
žalovaný v napadnutom rozhodnutí nad rámec dôvodov ním preskúmavaného rozhodnutia správcu
dane, zjavne si uvedomujúc požiadavku redefinície daňového obchodu pri tvrdenom zneužití práva,
teda potrebu znovudefinovania tohto obchodu (plnenia) bez zneužívajúceho prvku sa o uvedené
pokúsil vetou formulovanou tak, že „fakturácia by zodpovedala skutočnému fyzickému toku tovaru (bez
spoločností vsunutých do reťazca)“, uvedené podľa názoru súdu rozhodne nespĺňa kritéria redefinície

posudzovaného zdaniteľného obchodu.

48.Zvyššieuvedenýchdôvodovvyhodnotilsúdakodôvodnéžalobnénámietkysmerujúcevočivlastným
záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH, ako aj o nepreukázaní dodania tovaru
odberateľom žalobcu a námietky voči nesprávnemu hodnoteniu dôkazov.

49. Vo vzťahu k námietke žalobcu o procesnom pochybení správcu dane spočívajúcom v nevykonaní
žalobcom navrhnutých dôkazov bez náležitého odôvodnenia súd uvádza, že opomenutie vykonania
žalobcom navrhovaných dôkazov a neodôvodnenie ich nevykonania v okolnostiach danej veci samo
osebe nie je spôsobilé založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto túto námietku vyhodnotil

ako nedôvodnú.

50. Ako nedôvodné vyhodnotil správny súd namietané nesprávne posúdenie lehôt počas daňovej
kontroly (nedodržanie maximálnej dĺžky daňovej kontroly), aj počas vyrubovacieho konania
(nedodržanie lehoty na vyrubenie dane s poukazom na § 69 Daňového poriadku o zániku práva vyrubiť

daň uplynutím piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie ).
V predmetnej veci sa daňová kontrola na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu DPH
začala dňa 07.03.2012, kontrola bola prerušená z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
od 31.01.2013 do 15.01.2016, kedy dôvody prerušenia pominuli, o výsledku daňovej kontroly bol
vyhotovený protokol dňa 09.02.2016 a kontrola skončila dňa 16.02.2016 (doručením protokolu z daňovej

kontroly žalobcovi). Vyplývajúc z uvedeného daňová kontrola pri zohľadnení neplynutia lehôt počas jej
prerušenia netrvala viac ako 1 rok.

51. Pokiaľ ide o účelnosť prerušenia a primeranosť dĺžky prerušenia kontroly z dôvodu medzinárodnej
výmeny informácii (vo vzťahu k čomu žalobca v replike precizoval svoju námietku týkajúcu sa

zachovania lehôt daňovej kontroly), správny súd uvádza, že správca dane sa žiadosťou o medzinárodnú
výmenu informácií domáhal od príslušných orgánov v zahraničí informácií týkajúcich sa dodávateľsko-
odberateľských vzťahov medzi žalobcom a jeho odberateľmi, pričom uvedenými informáciami
nedisponoval a zároveň tieto boli relevantné z hľadiska predmetu daňovej kontroly a tieto informácie sú
podrobne vymedzené v rozhodnutí správcu dane.

52. V danej veci bola vylúčená aplikácia § 69 ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorej v prípade, ak
bola daňová kontrola začatá na žiadosť orgánu činného v trestnom konaní (OČTK), úkonom rozhodným
preopätovnéplynutiepäťročnejlehotynavyrubeniedanejespísaniezápisniceozačatídaňovejkontroly.
Citované ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 46 ods. 3 daňového poriadku

(obdobne v skoršej úprave § 15 ods. 3 zákona o správe daní), v zmysle ktorých, ak o vykonanie daňovej
kontroly žiada OČTK, kontrola sa začína spísaním zápisnice o jej začatí, na rozdiel od začatia kontroly
z iniciatívy správcu dane formou oznámenia resp. upovedomenia o jej začatí (§ 46 ods. 1 daňového
poriadku, a obdobne § 15 ods. 2 zákona o správe daní). V posudzovanej veci daňová kontrola nebola
začatá spísaním zápisnice o jej začatí na žiadosť OČTK, ale oznámením o jej začatí v zmysle § 15

ods. 1 zákona o správe daní a lehoty na vyrubenie dane sa posudzujú v zmysle § 69 ods. 1 až 3 v
spojení s § 165b daňového poriadku, teda pre opätovné plynutie päťročnej lehoty na vyrubenie dane
bolo rozhodné doručenie protokolu o daňovej kontrole, a preto lehoty na vyrubenie dane boli v plnom
rozsahu zachované.53. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie
správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a tiež vychádzajú z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)
SSP), a preto ich súd zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

54. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane náležite, preskúmateľným a nie zmätočným spôsobom
vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne

posúdiť pri viazanosti správcu dane právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku
v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu trov konania ako aj úplnú náhradu
trov kasačného konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti

rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).