Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125202008
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125202008.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.
Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., prechodne bytom E. XXX/X, F., zastúpený: JUDr. Soňa Tóthová,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, IČO: 55 358 322, proti
žalovanému: RED_constructor s. r. o., so sídlom Pribišova 47, Bratislava-Karlova Ves, IČO: 52 441

016, zastúpený: ius aegis, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava-Ružinov, IČO: 36 857 203,
o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 2. októbra 2025 č. k. 18C/15/2025-96 vo výroku o trovách konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania (výrok
II.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zastavil konanie (I.) a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému (II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods.
1, § 146 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu
dňa 11. 09. 2025 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby konanie zastavil a žiadnej zo

strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť,
že žalovaný prestal zasahovať do jeho vlastníckeho práva, preto bol toho názoru, že predmet sporu
stratil svoju relevanciu, keďže účelom žaloby bolo zabrániť pokračujúcim zásahom do vlastníckeho
práva a tie boli fakticky dosiahnuté. Zároveň žiadal, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania vzhliadol na osobitný prípad daného sporu ako aj dôvodu späťvzatia žaloby a postupoval podľa
§ 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade žalobca považoval skutočnosť, že

žaloba bola podané dôvodne, pretože zásahy žalovaného do vlastníckych práv žalobcu boli reálne,
opakované a intenzívne. Ako ďalší dôvod uviedol skutočnosť, že žalovaný od tohto zásahu upustil, v
dôsledku čoho sa účel podanej žaloby naplnil, a preto zánik potreby ďalšej súdnej ochrany nemožno
interpretovať ako nedôvodnosť samotnej žaloby. Posledný dôvod žalobca videl v tom, že neexistuje
zavinenie na jeho strane, pretože skutočnosť, že predmet sporu medzičasom odpadol, je dôsledkom
správania žalovaného, ktorý hoci neskoro, ale nakoniec od zásahov upustil. Vzhľadom na to, že žalobca

zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť predtým než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo
pojednávanie, a spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami sporu nevyplýva z osobitného predpisu,
bez toho, aby žiadal súhlas žalovaného so späťvzatím, pretože by bol neúčinný, konanie podľa § 145
ods. 1 CSP zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Zastal názor, že zastavenie
konania zavinil žalovaný, ktorý upustil od zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, pričom mal za to, že
žaloba bola podaná dôvodne, pretože k zásahom opísaným v podanej žalobe dochádzalo, čo nepoprel

ani samotný žalovaný, aj keď ten bol názoru, že sa to všetko dialo v súlade so stavebným povolením,
pričom išlo o nevyhnutné opatrenia (zásahy) v záujme elementárnej bezpečnosti. Dodal, že skutočnosť,či a do akej miery boli tieto zásahy neprimerané (protiprávne), by bola predmetom dokazovania vo veci
samej, k čomu však nemal možnosť pristúpiť, keďže došlo k späťvzatiu žaloby. V dôsledku konania
žalovaného následne odpadol samotný predmet tohto sporu a účel žaloby sa tým naplnil. Z uvedeného

dôvodu by vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktorý si však žalobca nežiadal priznať, preto
mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na článok 4 ods. 2 v spojení s článkom
17 CSP nebude potom ani potrebné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania
v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že v predmetnej veci bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh
na neodkladné opatrenie Krajským súdom v Nitre sp. zn. 9Co/3/2025, ktorý uznesením zo dňa 29. mája
2025 zmenil opätovne vydané uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 10C/60/2024-186
tak, že návrh zamietol (tak, ako aj nariadené neodkladné opatrenie č. k. 10C/60/2024-60 zo dňa 9.
septembra 2024). Následne uznesením Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. 10C/60/2024 zo dňa

26. 06. 2025 (10C/60/2024-270) priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolanie
podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP.

2.1. Namietal, že rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, a to konkrétne na
nesprávnom posúdení dôvodnosti žaloby v otázke oprávnenosti zásahov do vlastníckeho práva, je

arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutie, z ktorého nie je možné určiť, na základe akých dôvodov
rozhodol súd prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému a nepriznaním náhrady trov
konania žalovanému konajúci súd nesprávne skutkovo posúdil dôvodnosť žaloby.

2.2. Predmetom ochrany, o ktorú žiadal žalobou žalobca v tejto veci, sú neoprávnené zásahy do

vlastníckeho práva, pričom túto skutočnosť by súd skúmal v predmetnom konaní, k čomu však pre
späťvzatie žaloby nedošlo. Ak súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania, je neprípustné
a skrivodlivé, aby arbitrárne bez preverenia dôvodov žaloby svojvoľne konštatoval, že išlo o dôvodne
podanú žalobu s preukázaním, že zasahoval do vlastníctva žalobcu. Nie je ani pravdou, že sám priznal,
že k zásahom opísaným v žalobe sa priznal. V rámci procesnej obrany obšírne, ale faktograficky

opísal, že išlo o výkon činnosti stavebníka, pričom nebolo preukázané žalobcom, že by išlo o
zásahy neoprávnené, resp. protiprávne. Už aj samotné zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie
vo veci zákazu zásahov do vlastníckeho práva svedčí o skutočnosti, že nebolo v tomto štádiu
konania dostatočne preukázané, že by bola potrebná ochrana práv žalobcu, teda je zrejmé, že tieto
zásahy súd nevyhodnotil ako neoprávnené. Trval na tom, že nebolo preukázané, že by dochádzalo k

ohrozeniu neoprávnenými zásahmi. Poukázal na to, že k poškodeniu chodníka došlo výlučne v dôsledku
skutočnosti, že chodník žalobcu bol na jeho pozemku, teda na pozemku, kde sa osádza stavba, a teda
tvrdil, že išiel po hranici svojho pozemku, k osadeniu plachty došlo výlučne so zámerom eliminovať
prach, z terénnych prác na pozemok, resp. dom žalobcu, pričom žalobca nenamietal v čase osadenia
plachty, uvedené ako negatívny zásah vyhodnotil až po realizácii, na chodníku žalobcu boli uložené len

dlaždice, ktoré pochádzali z chodníka neoprávnene zasahujúceho do jeho pozemku, nič iné tam uložené
nebolo, ani byť nemohlo, keďže v danej fáze sa stavebný materiál okrem pilotov, ktoré sa vsádzali do
zeme (nebolo potrebné ich skladovať) sa žiadny iný materiál nepoužíval, oceľové tyče boli osadené na
jeho pozemku, preto ich bolo potrebné odstrániť, ale ich odstránením nedošlo k žiadnemu ohrozeniu
ani škode na majetku žalobcu. Mal za to, že konajúci súd vydal predmetné uznesenie vykazujúce

znaky arbitrárnosti, nespravodlivosti, nepreskúmateľnosti, svojvoľnosti a nezákonnosti, nerešpektujúc
základné zásady CSP, preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
II. tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného písomným podaním a uviedol, že sa nestotožňuje

s tvrdeniami žalovaného, ktoré boli jednak v rozpore s procesným priebehom veci, jednak nereflektovali
právne relevantné dôvody, pre ktoré bolo konanie zastavené, a napokon, mali zjavne účelový charakter,
smerujúci k dodatočnému vyvineniu sa žalovaného z následkov jeho vlastného procesného postupu.
Zdôraznil, že procesné zavinenie na zastavení konania nemožno izolovane viazať výlučne na formálny
dôvod zastavenia konania, ale je potrebné ho hodnotiť v kontexte správania účastníkov konania počas

celého jeho priebehu, ako aj vo svetle toho, ktorý z účastníkov svojím konaním alebo opomenutím
vyvolal potrebu súdnej ochrany a následne zapríčinil zánik jej predmetu. Fakt, že žalovaný po začatí
konania zmenil svoj postup spôsobom, ktorý viedol k odpadnutiu dôvodu konania, predstavuje implicitné
potvrdenie dôvodnosti žaloby v čase jej podania a zároveň potvrdzuje, že žaloba nebola šikanózna anizjavnenedôvodná.Žalovanýpozačatísúdnehokonaniaupustilodopakovanýchaintenzívnychzásahov
do jeho vlastníckeho práva, ktoré boli dôvodom podania žaloby, čím fakticky naplnil účel súdnej ochrany,
ktorej sa žalobou domáhal, a to zabránenie pokračujúcim neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho

práva. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje k okamihu jej podania, nie retrospektívne podľa následného
správania žalovaného. V čase podania žaloby neoprávnené zásahy reálne existovali, mali opakovaný
charakter a intenzitu vyžadujúcu súdny zásah, pričom žaloba predstavovala primeraný, legitímny
a nevyhnutný prostriedok ochrany jeho základného vlastníckeho práva. Dôležité je zdôrazniť, že k
momentu rozhodovania súdu vo veci samej, t. j. v čase späťvzatia žaloby, žalovaný už odstránil všetky

sporné zásahy do vlastníckeho práva žalobcu. Odpadol tak reálny dôvod pre pokračovanie meritórneho
prejednania žaloby. Skutočnosť, že súd predtým zamietol neodkladné opatrenie, nemá vplyv na
hodnotenie dôvodnosti žaloby, keďže účel žaloby, ktorým bolo zastavenie neoprávnených zásahov,
bol splnený konaním žalovaného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenianemožnopovažovaťzaindikáciu,žežalobavovecisamejbolaneopodstatnená
alebo nedôvodná. Medzi tieto zásahy patrilo odstránenie oplotenia, rozšírenie staveniska, poškodenie

chodníka, zabratie pozemku, uskladnenie stavebného materiálu a osadenie plachty. Vzhľadom na to,
že procesné zavinenie za vznik konania leží výlučne na strane žalovaného a zároveň nebolo možné
meritórne prejednať podstatu sporu, súd uplatnil najprimeranejší a najspravodlivejší postup, ktorým je
moderačné právo súdu a nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán. Navrhol, aby Krajský súd
v Nitre napadnuté uznesenie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 28. 02. 2025 žalobu, ktorou
sa domáhal od žalovaného zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k jeho pozemkom.
Súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že bola podaná žaloba, kde sú totožné sporové strany
a predmet konania s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sp. zn. 10C/60/2024,

v ktorom v čase podania žaloby rozhodoval opätovne súd prvej inštancie, pretože rozhodnutie súdu
prvej inštancie zo dňa 9. septembra 2024 č. k. 10C/60/2024–60 bolo rozhodnutím Krajského súdu
v Nitre zo dňa 29. januára 2025 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
z dôvodu, že výrok pôvodného rozhodnutia bol nevykonateľný a z návrhu, ako aj rozhodnutia súdu prvej
inštancie, nebolo zrejmé, akých konkrétnych skutočností sa má žalovaný v rámci výkonu neodkladného

opatreniazdržať,pretoženiejemožnéšpecifikovať,abysažalovanýzdržalvšetkýchčinností.Vpriebehu
konania doručil žalobca dňa 11. septembra 2025 podanie, v ktorom zobral žalobu späť z dôvodu, že
žalovaný prestal zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu a mal za to, že predmet sporu stratil svoju
relevanciu. Súd prvej inštancie preto rozhodol napadnutým uznesením. Uznesenie bolo napadnuté len
v časti nároku na náhradu trov konania (II.), preto v ostatnej časti je právoplatné. Zároveň odvolací

súd dodáva, že z úradnej činnosti zistil, že konanie Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/60/2024 bolo
právoplatne ukončené rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. mája 2025 č. k. 9Co/32/2025–
255 tak, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Dôvodom zamietnutia bola tá skutočnosť, že nevzhliadol dôvodnosť
žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia. Zároveň uviedol, že neodkladné opatrenie stráca

svoje opodstatnenie aj vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom súd prvej inštancie
vykoná dokazovanie presahujúce rámec rozhodovania o neodkladnom opatrení.

7. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak zistil dôvody hodné osobitného
zreteľa.9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady

zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

10. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.
Zásada zodpovednosti za zavinenie inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami

na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Konanie môže byť zastavené
z rôznych procesných dôvodov, najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené,akužvznikolprocesno-právnyvzťahmedzisúdomaobomastranamisporuamedzistranami
sporunavzájom.Zavineniemôžeexistovaťtaknastranežalobcu,akoajnastranežalovaného.Nastrane

žalobcu existuje procesné zavinenie napr. ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu,
alebo podal žalobu, hoci existovala res iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal
žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným
a pod.

11.Platí,žeakpresprávaniežalovanéhobolavzatážalobaspäť,ktorábolapodanádôvodne,ježalovaný
povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, kedy
žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby
sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby
nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z tohto

dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

12.Priposudzovanínárokunanáhradutrovkonaniavspojenís§256ods.1CSPjesúdpovinnýskúmať,
či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený
predpoklad na náhradu trov nevylučuje, aby súčasne dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na

aplikáciu § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Aj v zmysle stále platnej judikatúry platí, že
zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu,
že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak
zobral žalobca návrh späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť
odporcovi jeho trovy (uznesenie NS SR sp. zn. 5 MCdo 12/2008). Aj v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn.

2 Obdo 4/2010 zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenia
konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdu
zobral svoj návrh na začatie konania späť (napr. bez udania dôvodu), pokiaľ podanie účastníka konania
výslovne neobsahuje vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nemožno bez ďalšieho usudzovať
z prejavu súhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania vzdanie sa práva na náhradu trov konania.

13.Vdanomprípadejenepochybné,žežalobcapodalžalobu,ktorousamalžalovanýzdržaťzásahovdo
vlastníckeho práva žalobcu k jeho pozemkom. Žalobca uviedol, že žalobu podáva z dôvodu, že žalovaný
odstránil časti betónového oplotenia s kovovým zábradlím, pričom odstránená časť plota sa nenachádza
na pozemku žalovaného, poškodil mu chodník v dôsledku realizačných prác a osadil plachtu, ktorá sa

rozprestierala po celej šírke chodníka. Bol presvedčený, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci
je nevyhnutné napraviť nežiadúci stav. V priebehu konania doručil podanie, v ktorom zobral žalobu späť
z dôvodu, že žalovaný prestal zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu, a preto stratil predmet sporu
svoju relevanciu, keďže účel žaloby bol fakticky dosiahnutý. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že pri
rozhodovaní súdu o nároku na náhradu trov konania súd skúma mieru zavinenia výlučne z procesného

hľadiska, a teda do porovnania bolo nepochybne potrebné dať skutočnosti žiadané žalobcom, ktoré
objektívne existovali so skutočnosťami, ktoré nastali po podaní žaloby a viedli žalobcu k podaniu, ktorým
zobral žalobu späť.

14. V kontexte vyššie uvedeného preto neobstojí námietka žalovaného, že v rámci konania nebolo

preukázané, že by išlo o jeho neoprávnené zásahy. Nepochybne bolo preukázané, čo sám žalovaný
v rámci odvolania uviedol, že zasiahol do chodníku žalobcu, zároveň sám uviedol, že osadil plachtu
a uložil dlaždice, ktoré pochádzali z chodníku žalobcu. Potvrdil rovnako skutočnosť, že odstránil oceľové
tyče. Smerodajným v tomto štádiu konania je objektívna skutočnosť, že k zásahom dochádzalo (v konaníneboli sporné). V konaní bola sporná skutočnosť, že žalovaný tvrdil, že tieto zásahy neboli neoprávnené,
čo namietal aj v odvolaní. Avšak závery o ich oprávnenosti by boli predmetom dokazovania vo
veci samej. Žalobca vzal žalobu späť ešte predtým, ako začalo predbežné prejednanie sporu, preto

k dokazovaniu súd v danom štádiu konania nepristúpil.

15. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, ktorou namietal, že neoprávnenosť
zásahov do vlastníckeho práva žalobcu nebola preukázaná aj z dôvodu, že bolo zamietnuté neodkladné
opatrenie, a teda nebolo v tomto štádiu konania dostatočne preukázané, že bola potrebná ochrana

práv žalobcu, a teda je zrejmé, že tieto zásahy súd nevyhodnotil ako neoprávnené. Odvolací súd
rozhodnutím zo dňa 29. mája 2025 č. k. 9Co/32/2025–255 zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu, že nebola osvedčená dočasná úprava pomerov odôvodňujúca
potrebu jeho nariadenia. Uviedol v ňom, že prebieha konanie vo veci samej, kde bude úlohou súdu
vykonať dokazovanie presahujúce rámec rozhodovania o neodkladnom opatrení. Odvolací súd v danom
smere dodáva, že samotná skutočnosť, že neodkladné opatrenie bolo odvolacím súdom zamietnuté

nepreukazuje oprávnenosť zásahov vykonaných žalovaným. Ide o dva rozdielne inštitúty ochrany
práv a právom chránených záujmov, kde v jednotlivých štádiách sa preukazujú alebo osvedčujú
rozdielne skutočnosti. Navyše, opäť dodáva, že žaloba bola vzatá späť ešte predtým, ako súd vykonal
dokazovanie. Miera zavinenia sa preto posudzuje výlučne z objektívneho hľadiska preukázaných
zásahov, od ktorých žalovaný v rámci prebiehajúceho konania upustil.

16. Napokon, nie je dôvodná ani námietka žalovaného, ktorou považoval rozhodnutie súdu prvej
inštancie za arbitrárne, nespravodlivé, nepreskúmateľné, svojvoľné a nezákonné, nerešpektujúce
základné zásady CSP. Súd prvej inštancie v rozhodnutí správne uviedol, že žaloba bola podaná,
pretože dochádzalo k zásahom opísaným v žalobe, čo nepoprel ani žalovaný, aj keď bol názoru, že

sa to všetko dialo v súlade so stavebným povolením, pričom išlo o zásahy v záujme elementárnej
bezpečnosti. Skutočnosť, do akej miery boli tieto zásahy neprimerané, by bola predmetom dokazovania
vo veci samej. Súd prvej inštancie použil v konaní správne ustanovenia, ktoré aplikoval na daný
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie v danom štádiu
konania.Odvolacísúdsastotožňujesodôvodnením,ktorépovažovalzapreskúmateľné,zodpovedajúce

požiadavkámkladenýmnaodôvodnenierozhodnutia.Zodôvodneniarozhodnutiabolzrejmýrozhodujúci
skutkový stav, priebeh konania a právne závery súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie

nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na túto časť rozhodnutia kladie.

17. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali
inývýrokonáhradekonania,neuviedolanepreukázal,pretoodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancie
v napadnutom výroku (II.) ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu
priznal v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).