Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010343
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5818010343.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková,
členovia senátu A. B. B. a B. C. D. v trestnej veci proti obžalovaným E. E., nar. XX.XX.XXXX a F. G., nar.
XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, 5 písm. a/ Tr. zákona,
v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, formou organizátorstva podľa §
21 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.05.2025 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná E. E., H. A., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom I. XXX,
s a u z n á v a v i n n o u , ž e

F. G. v nezistenom čase roka 2015, používajúc meno F. B., nahovoril E. E. ako zamestnankyňu
Slovenskejsporiteľne,a.s.,Bratislava,pobočkaNámestovo(ďalejiba„banka")vpozícii„poradcasenior“,
aby neštandardným spôsobom, v rozpore so Zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách aj vnútornými

predpismi banky, pripravovala žiadosti o úver a vyhotovovala úverové zmluvy pre osoby a na mená
osôb, ktoré jej F. G. vytipuje,
následne v období od 01.06.2015 do 21.01.2016 F. G. zasielal E. E. elektronicky z adresy F. na adresu
E., tiež pomocou SMS správ, základné informácie pre žiadosti o úver, načo E. E. zadávala do systému
banky bez osobnej účasti žiadateľov údaje, ktorými preverovala, či spĺňajú podmienky na poskytnutie
úveru, a to aj opakovane s rôznymi údajmi až dovtedy, kým sa jej nepodarilo namodelovať situáciu, v
ktorej bol úver možný,
ďalej F. G. zasielal E. E. elektronicky, osobne aj cez iné osoby kópie osobných dokladov týchto

žiadateľov, spolu s falošnými podkladmi, určenými na preukázanie schopnosti dotknutých osôb splácať
úver, a to pre banku nepreveriteľnými cudzozemskými pracovnými zmluvami, výplatnými listinami
a výpismi z bankových účtov, na podklade ktorých E. E. vopred pripravila bez účasti žiadateľa všetku
dokumentáciu,
následne klienti, v niektorých prípadoch aj iné podstrčené osoby vystupujúce ako dotyčný klient pod
jeho menom prichádzali do banky podpisovať pripravené žiadosti o úver, úverové zmluvy a k nim
prislúchajúce dokumenty, v týchto prípadoch:

- B. A., číslo úveru: 5074754828, výška úveru: 30.000 €, dátum poskytnutia: 15.07.2015, škoda
28.944,62 €, v mene klienta najprv bez jeho prítomnosti, na základe kópií dokladov, poskytnutých F. G.
(potvrdenie zamestnávateľa o príjme, výpis z účtu v ČR, mzdové lístky), zadala E. E. dňa 15.05.2015 do
systému žiadosť o úver v sume 20.000,- €, čo systém odmietol, tak dňa 13.07.2015 zaevidovala ďalšiu
žiadosť s ručiteľom F. J., pričom požiadal dňa 15.07.2015 o úver vo výške 20.000,- € a neskôr na sumu
30.000,- € pod číslom úveru 5074754828, pri ktorej spracovala nepravdivé údaje, že klient pracoval v ČR

v spoločnosti DISPLAY-s, s.r.o., následne bol úver povolený a 15.07.2015 čerpaný,- A. A., číslo úveru: 5075868106, výška úveru: 30.000 €, dátum poskytnutia: 13.08.2015, škoda
27.197,05 €; potom, čo žiadateľ, v tom čase nezamestnaný, prišiel po predchádzajúcom dohovore do
banky a predložil iba občiansky preukaz, E. E. s použitím už pripravených nepravdivých podkladov o

zamestnaní zaevidovala dňa 11.8.2015 žiadosť o úver číslo 5075868106 na sumu 15.000 €, ktorú neskôr
zmenila na sumu 30.000 € s tým, že klient je zamestnaný v ČR v spoločnosti AUTOMEDIC, s.r.o. na
dobu neurčitú, hoci z bankového systému vedela, že ide o živnostníka, ktorý už v minulosti nesplnil
podmienky poskytnutia úveru, následne po schválení bol úver čerpaný dňa 13.08.2015,

- B. K., číslo úveru: 5077259531, výška úveru: 20.000 €, dátum poskytnutia: 16.09.2015, škoda:
23.288,76 €; bez prítomnosti a vedomia žiadateľa, v tom čase bezdomovca bez pracovného pomeru, E.
E. na základe údajov zaslaných postupne e-mailmi 11. 09. 2015 a 16. 09. 2015 od F. G. a pripojených
nepravdivých podkladov (potvrdenie zamestnávateľa o príjme, výpis z účtu v ČR, mzdové lístky), zadala
dňa 11.9.2015 do bankového systému žiadosť o úver vo výške 12.000 €, po modelovaní žiadosti
a prerušení pokračovala dňa 16.09.2015, keď spracovala žiadosť o úver v sume 20.000 €, ktorú zaslala

na schválenie s tým, že klient pracuje na dobu neurčitú v ČR v spoločnosti ENPRAG,s.r.o s čistým
mesačným príjmom 1.000 €, úver bol schválený a vyplatený toho istého dňa v časti na účet, ktorým
v tom čase disponoval F. G. a v časti 9.000 € v hotovosti,

- L. B., číslo úveru: 5077842436, výška úveru: 25.000 €, dátum poskytnutia: 28.09.2015, škoda

23.982,63 €; potom, čo žiadateľ, v tom čase nezamestnaný, prišiel po predchádzajúcom dohovore s F. G.
do banky a predložil iba občiansky preukaz a ďalší doklad totožnosti spolu s dokladmi, ktoré mu poskytol
F. G., E. E. s použitím nepravdivých podkladov o zamestnaní zaevidovala dňa 16.09.2015 žiadosť o
úver číslo 5077842436 na sumu 15.000 €, ktorú neskôr zmenila na sumu 30.000 € s tým, že klient je
zamestnaný v ČR v spoločnosti TOMICARS HK, s.r.o. na dobu neurčitú, úver bol schválený a čerpaný

dňa 28.09.2015,

- M. J., číslo úveru: 5078099971, výška úveru: 20.000 €, dátum poskytnutia: 02.10.2015, škoda
19.325,80 €; na základe dokladov, ktoré jej dňa 25. 09. 2015 zaslal e-mailom F. G. (potvrdenie
zamestnávateľa o príjme, výpis z účtu v ČR, mzdové lístky) bez prítomnosti žiadateľa dňa 25.09.2015

modelovala rôzne žiadosti o úver, pri ukončení uvádzala, že úver bol odmietnutý klientom, dňa 26. 09.
2015, následne žiadateľ, v tom čase nezamestnaný, prišiel po predchádzajúcom dohovore spoločne s F.
G. do banky a predložil iba občiansky preukaz, zadala novú žiadosť číslo 5078099971 o úver vo výške
20.000 €, s doplneným spoludlžníkom B. N., ktorý bol zamestnaný v spoločnosti Tatry mountain resorts,
a.s. a s uvedením u M. J. zamestnávateľa v Českej republike Display-S, s.r.o., na základe toho bol úver

schválený a vyplatený dňa 02.10.2015,

- E. O., číslo úveru: 5080938607, výška úveru: 15.000,- €, dátum poskytnutia: 18.11.2015, škoda
19.011,72 €; potom, čo žiadateľ, v tom čase nezamestnaný, prišiel po predchádzajúcom dohovore s F.
G. do banky, bez predloženia adekvátnych dokladov zo strany žiadateľa, E. E. s použitím nepravdivých

podkladov o zamestnaní zaevidovala dňa 18. 11. 2015 žiadosť na spotrebný úver vo výške 15.000
€ s tým, že žiadateľ od 1.12.2014 pracuje v ČR v spoločnosti STOCK Plzeň -Božkov, s.r.o. na dobu
neurčitú s čistým mesačným príjmom 1.000 €, keďže žiadateľ aj tak nespĺňal podmienky banky na
schválenieúveru,atodĺžkuzamestnaniavzahraničí,opätovnedňa20.11.2015dosystémunovúžiadosť
o úver vo výške 20.000 € vedenú pod číslom 5080938607 s tým, že žiadateľ pracuje od 2.4.2013 v ČR

v spoločnosti STOCK Plzeň-Božkov, s.r.o. s čistým mesačným príjmom 1.037 €, žiadosť niekoľkokrát
prerušila, anulovala výsledok a opätovne sa pokúšala spracovať v dňoch 30.11.2015, 7.12.2015
a 14.12.2015, na podklade dokumentov z e-mailov od F. G., počas toho zaevidovala spoludlžníka L. P.,
následne bola žiadosť schválená a úver čerpaný v sume 15.000,- € dňa 14.12.2015,

- I. K., číslo úveru: 5080732297, výška úveru: 20.000 €, dátum poskytnutia: 01.12.2015, škoda 22.507,92
€; potom, čo žiadateľ, v tom čase nezamestnaný, prišiel po predchádzajúcom dohovore do banky a
predložil iba občiansky preukaz a ďalší doklad totožnosti, E. E. s použitím nepravdivých podkladov o
zamestnaní zaevidovala žiadosť na spotrebný úver dňa 30.11.2015 pod číslom 5080732297 na sumu
15.000 €, ktorú neskôr zmenila na sumu 20.000 € s tým, že klient je zamestnaný v ČR v spoločnosti

FERRMON, s.r.o. na dobu neurčitú, úver bol schválený dňa 01.12.2015 vo výške 20.000 € a poskytnutý
v hotovosti,- F. M., číslo úveru: 5079908654, výška úveru: 6.000,- €, dátum poskytnutia: 03.12.2015, škoda 6.129,29
€; bez prítomnosti žiadateľky E. E. na základe údajov zaslaných e-mailom od F. G. a pripojených
nepravdivých podkladov (potvrdenie zamestnávateľa o príjme, výpis z účtu v ČR, mzdové lístky), dňa

09. 11. 2015 zadala do bankového informačného systému žiadosť o úver vo výške 30.000 € s tým,
že žiadateľka pracuje v ČR v spoločnosti AUTOMEDIC, s.r.o. ako administratívny pracovník na dobu
neurčitú od 02. 01. 2012 s príjmom 1.332,43 €, žiadosť niekoľkokrát prerušila a opätovne sa ju pokúšala
spracovať žiadosť v dňoch 26.11.2015, 27.11.2015, až dňa 02.12.2015 bol schválený a vyplatený úver
iba vo výške 6.000 €,

v niektorých prípadoch zamestnankyňa „SLSP, a.s." E. E. do systému sporiteľne skúšobne nahadzovala
rôznych zamestnávateľov a rôznu výšku príjmu klienta, ktorý o úver v skutočnosti nepožiadal a o jej
konaní ani nevedel, v snahe dosiahnuť uzavretie úverovej zmluvy na základe údajov, ktoré nezískala
od klienta, ale po dohode s F. G., po automatickom odmietnutí úveru bankovým systémom príjem
klienta upravila, niekedy opakovane, navýšením, až kým nedošlo k nahodeniu postačujúceho príjmu
a odsúhlaseniu úveru, na základe vlastných zistení banky „SLSP, a.s." došlo k zamietnutiu takto

podaných žiadostí samotnou bankou, za použitia fiktívnych údajov a falošných potvrdení zahraničných
zamestnávateľov a výplatné pásky týchto zamestnávateľov a to v týchto nasledovných prípadoch:

- F. I., číslo úveru: 5080566049, žiadosť o úver zadala do systému dňa 23.11.2015, výška úveru: 15.000
€, s dokladovaním zahraničného zamestnávateľa STOCK Plzeň-Boškov, úver neposkytnutý po zistení

protiprávneho konania dňa 26. 01. 2016,

- Q. F., číslo úveru: 5077741459, žiadosť o úver zadala do systému dňa 06.10.2015, výška úveru: 20.000
€, s uvedením zamestnávateľa v Českej republike, nereagovala na automatickú výzvu nahlásiť vec
oddeleniu pre finančné podvody, úver nebol poskytnutý a napriek tomu žiadosť opakovala pod číslom

úveru: 5074510102, žiadosť o úver zo dňa 07.10.2015, výška úveru: 20.000 €, úver neposkytnutý -
zrušené bankou, číslo úveru: 5078271137, žiadosť o úver zo dňa 08.10.2015, výška úveru: 20.000 €,
úver neposkytnutý - zrušené bankou,

- A. R., číslo úveru: 5073107282, žiadosť zadala do systému 03.06.2015, výška úveru: 12.000 €, úver

neposkytnutý - zrušené bankou, číslo úveru: 5076230294, žiadosť zo dňa 19.08.2015, výška úveru:
20.000 €, úver neposkytnutý - zrušené bankou, číslo úveru: 5076335918, žiadosť zo dňa 21.08.2015,
výška úveru: 20.000 €, úver neposkytnutý - zrušené bankou,

- A. B., číslo úveru: 5077870357, žiadosť zadala do systému 25.09.2015,výška úveru: 12.000 €, na

základe nepravdivých údajov o príjme žiadateľa zo zamestnania v Českej republike, s vykázaním
podpisu v systéme, po dvoch výzvach na doplnenie spoludlžníka úver nebol poskytnutý a žiadosť bola
zrušená bankou,

- M. P., číslo úveru: 5077258846, žiadosť zadaná do systému dňa 11.09.2015, výška úveru: 15.000 €,

s uvedením nepravdivých údajov o príjme žiadateľa zo zamestnania v Českej republike, úver nebol
poskytnutý a žiadosť bola zrušená bankou,

- E. A., číslo úveru: 5079532984, žiadosť zadala do systému dňa 30.10.2015, výška úveru: 12.000
€, s uvedením nepravdivých údajov o príjme žiadateľa zo zamestnania v Českej republike, po troch

zamietnutiach systémom doplnila spoludlžníka B. A., úver nebol poskytnutý a žiadosť bola zrušená
bankou,

- A. H., číslo úveru: 5074676647, žiadosť zadala do systému dňa 10.07.2015, výška úveru: 20.000 €,
so zadaním nepravdivých dokladov o mzde od zahraničného zamestnávateľa, žiadosť bola zrušená

automaticky systémom banky,

- J. N., číslo úveru: 5073223769, žiadosť zadaná do systému dňa 25.06.2015, výška úveru: 30.000
€, so zadaním nepravdivých dokladov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Poľsku, 30.06.2015
doplnila spoludlžníka B. B., úver nebol poskytnutý a žiadosť bola zrušená bankou,

- F. K., číslo úveru: 5072995687, žiadosť zadaná do systému 01.06.2015, výška úveru: 15.000 €, so
zadaním nepravdivých dokladov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Poľsku, úver neposkytnutý,
žiadosť nebola ukončená obžalovanou, ďalšia žiadosť číslo úveru: 5073002405, zadaná 02.06.2015,výška úveru: 12.000 €, pripojená spoludlžníčka M. D., úver neposkytnutý bankou pre nespôsobilosť
spoludlžníčky, ďalšia žiadosť číslo úveru: 5074422858 zo dňa 03.06.2015, výška úveru: 20.000 €, úver
bol poskytnutý, ale nečerpaný a následne zrušený bankou,

- F. S., číslo úveru: 5072994721, žiadosť zadala dňa 01.06.2015, výška úveru: 12.000 €, so zadaním
nepravdivých dokladov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Rakúsku, pripojená spoludlžníčka
M. D., úver bol poskytnutý, ale nečerpaný a následne zrušený bankou,

- F. T., číslo úveru: 5077112185, žiadosť zadala do systému dňa 09.09.2015, výška úveru: 15.000 €,
so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, úver bol
poskytnutý, ale nečerpaný a následne zrušený bankou,

- A. B., číslo úveru: 5077662777, žiadosť zadala do systému dňa 22.09.2015, výška úveru: 12.000 €, so
zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, po dvoch

výzvach na doplnenie spoludlžníka bola žiadosť zrušená bankou,

- F. E., číslo úveru: 5078650401, žiadosť zadala do systému dňa 13.10.2015, výška úveru: 12.000
€, so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, s
vykázaným podpisom v systéme, po dvoch výzvach na doplnenie spoludlžníka bola žiadosť zrušená

bankou,

- B. M., číslo úveru: 5078549186, žiadosť zadaná do systému dňa 12.10.2015, výška úveru: 15.000
€, so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, po
upozornení na odcudzený, resp. stratený občiansky preukaz, žiadosť opakovane zadávala do systému

dovtedy, až bol úver poskytnutý, no následne nebol čerpaný a bol zrušený bankou,

- B. B., číslo úveru: 5079285880, žiadosť zadala do systému dňa 27.10.2015,výška úveru: 12.000 €, so
zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, úver nebol
neposkytnutý z dôvodu neplnenia podmienok banky, keď nebol doplnený spoludlžník,

- A. S., číslo úveru: 5078889594, žiadosť zadala do systému dňa 19.10.2015, výška úveru: 15.000 €, so
zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, po výzve
na doplnenie spoludlžníka úver neposkytnutý a následne bola žiadosť zrušená bankou,

- J. N., číslo úveru: 5081652109, žiadosť zadaná do systému dňa 14.12.2015, výška úveru: 15.000 €, so
zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, po výzve
na doplnenie spoludlžníka so žiadosťou ďalej nepracovala a táto bola následne zrušená bankou,

- O. J., číslo úveru: 5080377723, žiadosť zadaná do systému dňa 19.11.2015, so zadaním nepravdivých

údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, výška úveru: 15.000 €, následne
žiadosť anulovala a doplnila spoludlžníka G. E., po upozornení, že zadaný občiansky preukaz je
odcudzený, nekontaktovala oddelenie pre finančné podvody a žiadosť spracovávala s uvedením iného
občianskeho preukazu, žiadosť bola neukončená a následne zrušená bankou,

- H. N., číslo úveru: 5076147845, žiadosť zadala do systému dňa 17.08.2015, výška úveru: 20.000 €, so
zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, následne
zadávala stále nové žiadosti v dňoch 02. 09. až 07. 10. 2015, pričom ignorovala 6 výstrah systému o
negatívnych informáciách z úverového registra, následne bola neukončená žiadosť zrušená bankou,

pričom žiaden z údajných žiadateľov o úver, pri ktorých E. E. zadala do systému informácie o zamestnaní
v zahraničí, tam nepracoval a do banky sa skutočne dostavili iba F. K. s M. D.,

takýmto konaním E. E. zamestnankyne oprávnenej konať za Slovenskú sporiteľňu, a.s., ktorá umožnila
získať úver tomu, o kom vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie v spolupáchateľstve

s osobou F. G., bola Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, IČO: 00151653 uvedená do omylu v otázke
fiktívne vyhotovených a sfalšovaných dokladov predkladaných banke, následkom čoho táto poskytla
úvery rôznym klientom minimálne v deviatich prípadoch so spôsobenou škodou vo výške najmenej176.000,- € a minimálne v ďalších devätnástich prípadoch sa pokúsili vylákať finančné prostriedky ku
škode Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 307.000,- €,

t e d a

ako zamestnankyňa oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom
vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a uvedeným činom spôsobila škodu značnú
škodu,

v časti sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby ako zamestnankyňa oprávnená
konať za toho, kto úver poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom vedela, že nespĺňa podmienky
určené na jeho poskytnutie a aby uvedeným činom spôsobila škodu značného rozsahu, pričom k
dokonaniu činu nedošlo,

t ý m s p á c h a l a

zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, účinného od 06.08.2024 v časti
dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 222 ods. 5 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Pod3a § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovanú E. E., H. A., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom I. XXX,

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y

prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo sp. zn. Pv 379/16/5507 zo doa 12.10.2018, pre skutok

právne posúdený ako preein úverového podvodu pod3a § 222 ods. 2, 4 Tr. zákona úeinného od
06.08.2024 spáchaný na tom skutkovom základe, že

F. G. v nezistenom ease roka 2015, používajúc meno F. B., nahovoril E. E. ako zamestnankyou
Slovenskejsporite3ne,a.s.,Bratislava,poboekaNámestovo(ialejiba„banka")vpozícii„poradcasenior“,

aby neštandardným spôsobom, v rozpore so Zákonom e. 483/2001 Z.z. o bankách aj vnútornými
predpismi banky, pripravovala žiadosti o úver a vyhotovovala úverové zmluvy pre osoby a na mená
osôb, ktoré jej F. G. vytipuje,
a to v prípade

- A. H., číslo úveru: 5074944998, výška úveru: 18.000 €, dátum poskytnutia: 20.07.2015, škoda
21.172,95 €; potom, čo žiadateľka niekoľkokrát neúspešne žiadala o úver v SLSP, a.s. v Bratislave, kde
uvádzala zamestnávateľa Mestskú časť Ružinov, dňa 10.07.2015 zadala E. E. pod číslom 5074676647
žiadosť o úver 20.000 €, neskôr upravený na 14.000 €, pri ktorej spracovala nepravdivé doklady už na
meno zahraničného zamestnávateľa spoločnosti OSTRAVAPOL BETA, s.r.o., úver bol dňa 16.07.2015

zamietnutý bankou, dňa 17.07.2015 spracovala druhú žiadosť o úver na sumu 18.000 € pod číslom
5074944998, kde už uviedla aj ďalšieho zamestnávateľa Mestskú časť Ružinov, Domov dôchodcov, úver
bol dňa 20.7.2015 schválený vo výške 18.000 €, čiastočne použitý na úhradu predchádzajúceho úveru
5.980,31 € a časť 12.019,69 € bola vyplatená bezhotovostne,

a tiež do systému sporite3ne skúšobne nahadzovala rôznych zamestnávate3ov a rôznu výšku príjmu
klienta, poautomatickomodmietnutíúverubankovýmsystémompríjemklientaupravila, ažkýmnedošlo
k nahodeniu postaeujúceho príjmu a odsúhlaseniu úveru, na základe vlastných zistení banky „SLSP,
a.s." došlo k zamietnutiu takto podaných žiadostí samotnou bankou, za použitia fiktívnych údajov afalošných potvrdení zahraniených zamestnávate3ov a výplatné pásky týchto zamestnávate3ov a to v
týchto nasledovných prípadoch:

- F. O., eíslo úveru: 5077167653, žiados? zadala doa 10.09.2015, výška úveru: 15.000 €, so zadaním
nepravdivých údajov o mzde od zahranieného zamestnávate3a v Eeskej republike, úver bol automaticky
zamietnutý z dôvodu evidencie strateného obeianskeho preukazu, prieom E. E. ignorovala výzvu na
ohlásenie veci oddeleniu finanených podvodov,

- B. T., eíslo úveru: 5078315494, žiados? zadala do systému doa 06.10.2015, výška úveru: 15.000 €, so
zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahranieného zamestnávate3a v Eeskej republike, úver ostal
rozpracovaný a následne bol zrušený bankou,

- 1ubomír B., eíslo úveru: 5081437791, žiados? o úver na kúpu nehnute3nosti zadala do systému doa
10.12.2015, výška úveru 140.000 €, nereagovala na upozornenia, že je možné úver poskytnú? len do

80% hodnoty nehnute3nosti, následne bol úver zo strany banky zamietnutý,

- F. N., eíslo úveru: 5074089784, žiados? zadala do systému doa 26.06.2015, a pre nesplnenie
podmienok úveru bola žiados? zamietnutá automaticky systémom,

- U. A., eíslo úveru: 5069863093, žiados? zo doa 18.03.2015,výška úveru: 2.000 €, následne sa snažila
do systému doplni? spoludlžníkov F. A. a B. A., no keiže nevedela overi? zamestnávate3ov v SR,
oznaeila úver ako odmietnutý klientom,

- K. J., eíslo úveru: 5071581714, žiados? zadala do systému doa 28.04.2015,výška úveru: 6.000 €, so

zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahranieného zamestnávate3a v Eeskej republike, po troch
výzvach systému na doplnenie spoludlžníka oznaeila úver ako odmietnutý klientom,

- A. K.3, eíslo úveru: 5078030034, žiados? zadala do systému doa 30.09.2015, výška úveru: 16.000 €,
so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahranieného zamestnávate3a v Eeskej republike, žiados?

opakovala aj po 6 zamietnutiach systému, neukoneila ju, až následne bola zrušená bankou,

- H. N., eíslo úveru: 5068538176, žiados? zadala do systému doa 17.02.2015, výška úveru: 12.000 €,
so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahranieného zamestnávate3a v Rakúsku, po upozornení
na negatívne informácie z úverového registra žiados? ukoneila ako úver odmietnutý klientom,

- 1ubomír M., eíslo úveru: 5072058669, žiados? zo doa 11.05.2015,výška úveru: 12.000 €, pre potrebu
doplnenia spoludlžníka úver automaticky zamietnutý systémom banky,

- B. K., eíslo úveru: 5076520881, žiados? zadaná do systému doa 25.08.2015, výška úveru: 12.000

€, na základe údajov od F. G., následne, v dôsledku duplicitnej žiadosti na poboeke v Nižnej ukoneila
žiados? ako úver odmietnutý klientom,

- F. V., eíslo úveru: 5080108283, žiados? zo doa 23.11.2015,výška úveru: 15.000 €, so zadaním
nepravdivých údajov o mzde od zahranieného zamestnávate3a v Eeskej republike, postupne pridávala

spoludlžníkov M. J. a K., aj napriek negatívnym informáciám z úverového registra, podklady následne
neodovzdala na evidenciu, boli nájdené v jej šuplíku a banka žiados? zamietla,

- H. N., eíslo úveru: 5080390231, žiados? zadaná do systému doa 19.11.2015, výška úveru: 15.000 €,
po neoverení príjmu v tuzemsku a snahe o doplnenie spoludlžníka K. bola žiados? po odchode E. E.

zamietnutá bankou,

- F. K., eíslo úveru: 5077107271, žiados? zadaná do systému doa 09.09.2015, výška úveru: 2.500 €,
so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahranieného zamestnávate3a v W. H., podklady následne
neodovzdala na evidenciu, boli nájdené v jej šuplíku a banka žiados? zamietla,

- A. H., eíslo úveru: 5080911295, žiados? zadala do systému doa 30.11.2015, výška úveru: 3.000 €, so
zadaním neovereného zamestnávate3a v tuzemsku, podklady následne neodovzdala na evidenciu, boli
nájdené v jej šuplíku a banka žiados? zamietla,- K. D., B. D., eíslo úveru: 5078778173, žiados? zadala do systému doa 15.10.2015, výška úveru: 3.000
€, po 6 výzvach na doplnenie ialšieho spoludlžníka ukoneila žiados? ako úver odmietnutý klientom,

následne zaevidovala žiados?, eíslo úveru: 5079653364, žiados? zo doa 03.11.2015, výška úveru:
40.000 €, kde po rovnakom postupe banky opätovne ukoneila žiados? ako úver odmietnutý klientom,

- M. E., eíslo úveru: 5075178738, žiados? zadala do systému doa 23.07.2015, výška úveru: 8.000 €,
podklady následne neodovzdala na evidenciu, boli nájdené v jej šuplíku a banka žiados? zamietla,

- M. T., eíslo úveru: 5072570355, žiados? zadala doa 22.05.2015, výška úveru: 20.000 €, po 10
upozorneniach na potrebu adekvátneho spoludlžníka ukoneila žiados? ako úver odmietnutý klientom,
následne zaeala pod eíslom úveru: 5082525734 spracováva? žiados? doa 07.01.2016,výška úveru:
45.000 €, ktorú však nedokoneila pre ukoneenie pracovného pomeru,

- F. R., eíslo úveru: 5076949418, na základe e-mailu od F. G. vstúpila do systému, no následne sa klient
dostavil na poboeku v Nižnej, kde podal žiados? o doa 04.09.2015, výška úveru: 25.000 €, so zadaním
nepravdivých údajov o mzde od zahranieného zamestnávate3a v Eeskej republike, úver mu však nebol
poskytnutý,

prieomžiadenzúdajnýchžiadate3ovoúver,priktorýchE.E.zadaladosystémuinformácieozamestnaní
v zahranieí, tam nepracoval a do banky sa skutoene dostavili iba A. K.3 a v poboeke v U. F. R.,

pretože skutok nie je trestným einom.

Obžalovaného F. G., nar. XX. XX. XXXX v I., trvale bytom I., slobodného, t.e. vo výkone trestu odoatia
slobody,

Pod3a § 166 Tr. poriadku, pri nezmennom výroku o vine uvedenom v rozsudku Okresného súdu
Námestovo e. k. 6T/ 147/2018-4843 zo doa 09.03.2022, pre obzvláš? závažný zloein úverového
podvodu pod3a § 222 ods. 2, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona úeinného do 06.08.2024, v easti dokonaný

a v easti v štádiu pokusu pod3a § 14 ods. 1 Tr. zákona, formou organizátorstva pod3a § 21 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona,

o d s u d z u j e:

Pod3a 222 ods. 5 Tr. zákona úeinného do 06.08.2024 (ialej len Tr. zákon), § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona,
§ 42 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 37
písm. m / Tr. zákona na súhrnný trest odoatia slobody vo výmere 5 rokov (pä?) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaraďuje obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia.

Pod3a § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e výroky o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn.
6T/86/2018 zo doa 11.6.2020, právoplatný doa 29.9.2020, rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn.
6T/106/2017 zo doa 1.2.2018, právoplatný doa 1.2.2018, rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn.

6T/107/17 zo doa 14.12.2017, právoplatný doa 14. 12. 2017, rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 2T/21/16 zo doa 5.12.2017, právoplatný doa 5.12.2017, rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
sp.zn. 9T/4/17 zo doa 24.10.2017, právoplatný doa 24.10.2017, ako aj všetky ialšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzh3adom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad po dobu
2 (dvoch) rokov.Pod3a § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona u k l a d á obžalovanému po prepustení z výkonu trestu odoatia
slobody dostavi? sa do dvoch pracovných dní k probaenému a mediaenému úradníkovi okresného súdu,
v ktorého obvode má bydlisko a v rámci uloženého ochranného doh3adu ukladá povinnos? dvakrát v

kalendárnom mesiaci osobne sa hlási? u probaeného a mediaeného úradníka.

Pod3a § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného Slovenskú sporite3ou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava,
IEO: 00151653, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.10.2018 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba na obv. E. E. pre obzvlášť závažný zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona a obv. F. G. pre obzvlášť závažný
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona v časti dokonaný a v časti v
štádiupokusupodľa§14ods.1Tr.zákona,formouorganizátorstvapodľa§21ods.1písm.a/Tr.zákona.
Okresný súd Námestovo na hlavnom pojednávaní dňa 09.03.2022, po vykonaní dokazovania,

rozsudkom sp. zn. 6T/147/2018 obž. E. E. uznal vinnou z obzvlášť závažného zločinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 2 ods. 5 písm. a) T. zákona, sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr. zákona a obž. F. G. z obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.
2, ods. 5 písm. a) Tr. zákona, sčasti dokonaný a v časti štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona,
formou organizátorstva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Obž. E. E. podľa § 225 ods. 5 Tr. zákona,

38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa
§ 48 ods. 4 Tr. zákona pre výkon trestu obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Obž. F. G. podľa § 225 ods. 5 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 42
ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), §
37 písm. m) Tr. zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr.

zákonaprevýkontrestuobžalovanéhozaradildoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.
Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výroky o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/86/2018 zo dňa 11.06.2020, právoplatný dňa 29.09.2020, rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.
zn.6T/106/2017zodňa01.02.2018,právoplatnýdňa01.02.2018,rozsudkuOkresnéhosúduNámestovo
sp. zn. 6T/107/17 zo dňa 14.12.2017, právoplatný dňa 14.12.2017, rozsudku Okresného súdu Dolný

Kubín sp. zn. 2T/21/16 zo dňa 05.12.2017, právoplatný dňa 05.12.2017, rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. 9T/4/17 zo dňa 24.10.2017, právoplatný dňa 24.10.2017, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil obom obžalovaným
ochranný dohľad a podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zákona im uložil po prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu a následne dvakrát v
kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka. Podľa § 288 ods. 1 Tr.
poriadku poškodeného Slovenskú sporiteľňu, a. s. Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázal na
civilný proces. Proti vyhlásenému rozsudku podali odvolanie obž. E. E. proti výroku o vine, ako aj proti
výroku o treste, obž. F. G. voči výroku o treste a prokurátor proti výroku o treste uloženom obž. F. G..

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 2To/64/2022-4923 zo dňa 17. mája 2023 podľa § 321 ods.
1 písm. b) Tr. poriadku prvostupňový rozsudok sp. zn. 6T/147/2018 zo dňa 09.03.2022 zrušil vo
vzťahu k obžalovanej E. E. vo výrokoch o vine, treste, ochrannom opatrení a náhrade škody a vo
vzťahu k obžalovanému F. G. v časti vo výroku o treste. Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd vytkol

prvostupňovému súdu nedostatočné odôvodnenie, tiež nedôsledné skúmanie naplnenia objektívnej
stránky trestného činu, v čom konkrétne nespĺňali jednotlivé osoby podmienky na poskytnutie úveru,
z čoho konkrétne tieto podmienky vyplývali, tiež nedôsledne skúmal subjektívnu stránku, t.j. úmysel
páchateľa, ktorý musí smerovať k tomu, že umožní získať úver osobe, ktorá na jeho pridelenie
nespĺňa podmienky. Tiež sa súd nedostatočne vysporiadal s obhajobou obžalovanej, ktorá tvrdila, že o

podvodnom konaní obžalovaného nevedela, konala dobromyseľne a z časti pod nátlakom, v dôsledku
požadovanej výkonnosti zo strany banky, pričom nemala vedomosť o tom, že sú jej predkladané
nepravdivé potvrdenia o zamestnávateľoch a o zahraničných príjmoch. Úlohou súdu prvého stupňa
bude odstrániť vytknuté nedostatky, vykonať všetky pre vec významné dôkazy, náležite odôvodniť
výrok o vine, či nevine obžalovanej, zaujať jednoznačný postoj k zavineniu obžalovanej a vysporiadať

sa s dôkaznou situáciou ohľadne jednotlivých útokov. Vo vzťahu k obžalovanému F. G. odvolací súdzrušil výrok o treste z dôvodu, nedostatočne zisteného skutkového stavu pre potreby rozhodovania
o uložení trestu obžalovanému, zistený nedostatok spočíval v tom, že nebol oboznámený podstatný
obsah spisového materiálu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/86/2018, čo je nevyhnutným ohľadne

skúmania splnenia zákonných podmienok pre uloženie súhrnného trestu.
Na vykonaných hlavných pojednávaniach, vrátane hlavných pojednávaní po zrušení prvostupňového
rozhodnutia boli kontradiktórnym spôsobom vykonané dôkazy s nasledovným podstatným obsahom:
Obž. E. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nikdy neporušila zákon a to, čo sa stalo v roku
2015 veľmi ľutuje, ale okolnosti ovplyvniť nevedela. Všetky uzavreté úvery boli predkladané na

proces schvaľovania, jedine osoby, ktoré úvery schvaľovali, mali možnosť overiť pravosť údajov na
predkladaných dokladoch. Ona iba doklady zhromažďovala a predkladala ich schvaľovateľom. V banke
pracovala pod psychickým tlakom, ako zamestnankyňa musela plniť mesačné plány. F. G. sa jej
predstavil ako F. B., pod týmto menom a priezviskom ho poznala celú dobu. Uviedol jej, že si chce
založiť autosalón, že chce predávať vozidlá, že má klientov, ktorí by potrebovali úver, či ich môže
poslať za ňou. Kvôli tlakom v práci súhlasila. Pri komunikácii používala pracovný mail, keby mala

v úmysle niekoho podviesť, cez pracovný mail by nekomunikovala. Nemala žiaden úmysel poškodiť
banku. Je si vedomá, že porušila interné predpisy, prijímala občianske preukazy formou pracovného
mailu. K modelovaniu žiadostí uviedla, že svoje konanie nevníma ako nejaké modelovanie, ale ako
doplnenie vstupných údajov. V prípade, ak žiadateľ pracoval na Slovensku, jeho bonitu overoval systém,
nemala možnosť ovplyvniť splnenie podmienok úveru. K zahraničným príjmom uviedla, že nemala

podozrenie, že spoluobžalovaný jej dodával klientov so zahraničnými príjmami, nakoľko ide o oblasť
s vyššou nezamestnanosťou, veľa klientov je zamestnaných v zahraničí, denne sa s tým stretávala.
S odstupom času si nespomína, ale je možné, že pri zadávaní žiadosti neodkontrolovala občiansky
preukaz klienta a v systéme zostal pôvodný exspirovaný. K počtu zadaných žiadostí uviedla, že nemali
úverové kalkulačky, nebolo tak možné klientovi vypočítať výšku splátky a celý prepočet úveru. Jediná

možnosť prepočtu bola zadávaním žiadosti, kde opäť nemohla ovplyvniť bonitu klienta. Pri zadávaní
viacerých počtov žiadostí konala len pri doplňovaní údajov, či už pri zahraničných príjmoch, kedy
žiadateľ niekedy nevedel určiť presnú výšku príjmu, vedel ju len orientačne a po zdokladovaní príjmu sa
zadávala skutočná výška príjmu. Všetky podané žiadosti s dokladmi videl schvaľovateľ, ktorý určoval,
či bude úver schválený a vypracovával úverové zmluvy, ktoré boli následne zasielané do procesu. So

spoluobžalovaným komunikovali telefonicky, alebo cez pracovný mail. Obžalovaný jej posielal údaje
možných žiadateľov, ich občiansky preukaz, orientačný príjem, údaje o zamestnávateľovi. Tieto údaje jej
zasielal mailom alebo žiadateľov posielal osobne za ňou. Na základe týchto informácii zadávala údaje
do systému, kde systém určoval bonitu klienta a predbežný prepočet. Na konkrétne osoby a priebeh
uzatvárania úverových zmlúv si nespomína, ale všetci prišli úverové zmluvy podpísať na pobočku

a podpisovali ich s plným vedomím. Spomedzi klientov si pamätá osoby K. D., M. T. a M. E., pričom
tieto osoby nesprostredkoval F. G., ale išlo o jej známe osoby. Bola na pozícii poradca senior, jej hlavnou
náplňou práce bolo uzatváranie úverov. Je si vedomá, že pochybila, že porušila interné predpisy, ale
žiadatelia nakoniec vždy prišili a úverové zmluvy podpísali. Nikoho neokradla, nikoho vedome nechcela
poškodiť, nemala ani možnosť zachytiť falošné doklady, nemala vedomosť, že prichádza do styku

s falošnými dokladmi a bola presvedčená, že schvaľovateľ všetko kontroluje. Správy medzi ňou a F.
G., boli skôr výnimočné, napísal jej, kedy príde klient, zasielal jej mailom podklady alebo ich doniesli
klienti, alebo jej ich priniesol F. G., alebo M. A.. S odstupom času si nespomína, ktorí klienti boli
prítomní pri zadávaní žiadostí a ktorí osobne prítomní neboli. Vždy overovala totožnosť žiadateľov, oni
vždy priniesli občiansky preukaz. V konkrétnych prípadoch si nevie spomenúť, z akého dôvodu boli

opakované žiadosti o úver, ale ak sa vyskytli opakované žiadosti, mohlo ísť o doplňovanie údajov, napr.
doplnenie spoludlžníka, príjem z dokladov a podobne. Pokiaľ ide o spoludlžníkov, museli byť prítomní.
Obžalovaný F. G., keďže bolo súdom prijaté jeho vyhlásenie o vine, obžalovaný vypovedal len k
svojim osobným majetkovým pomerom a účasti obžalovanej E. E. na žalovanej trestnej činnosti.
Vypovedal, že obžalovanú pozná z banky, obžalovaná nemala vedomosť, že doklady, ktorými sa

žiadatelia preukazovali, boli falošné. Obžalovanú uviedol do omylu. Na rozdiel od obžalovanej, všetci
svedkovia, ktorí v tejto veci vypovedali a figurovali ako žiadatelia, veľmi dobre vedeli, že doklady, ktoré
boli k žiadostiam o úver pripojené, že boli falošné, že im ich za týmto účelom vyrobil a tiež im povedal,
čo majú v banke hovoriť. Svedkovia N. a J. dobre vedeli ako to funguje, vysvetlil im to aj on a zrejme im
to vysvetlila aj obžalovaná, že ak sa bude úver splácať riadne a včas, zvýši sa bonita klienta, a potom

bude môcť klient úver refinancovať novým úverom, nikdy im nebolo povedané, že budú vylúčení ako
spoludlžníci. Čo sa týka N. a J., jedine oni dvaja nevedeli, že sa jedná o trestnú činnosť. Všetci ostatní
tam išli so zámerom, že potrebujú peniaze a vedeli, že nespĺňajú podmienky na poskytnutie úveru
a že predkladajú falošné podklady. On za to dostával províziu. V tejto veci mal aj komplicov, ktorí boliriešení v samostatných trestných veciach. Nikdy obžalovanej nedal ani cent, ani žiadnu províziu. S
obžalovanou komunikovali telefonicky alebo mailom, mimo banky sa nestretli. Obžalovaná mu povedala,
že ak klient pracuje v zahraničí, je potrebné doložiť tri výplatné pásky, potvrdenie o príjme, výpisy z účtu,

a tak to vyskúšal. Potom sa roznieslo, že vie vybaviť úver, viac klientov nevyhľadával, oni kontaktovali
jeho. Obžalovanú požiadal, či by jej mohol predbežne poslať údaje ohľadom klientov, aby preverila, či
spĺňajú podmienky a ona s tým súhlasila. Keď spĺňali podmienky, tak jej poslal klienta aj s papiermi,
spísali žiadosť a keď bol úver schválený, tak mu obžalovaná zavolala, alebo zavolala klientom, aby prišli
podpísať zmluvu. On obžalovanej zaslal kópiu občianskeho preukazu, aby vedela nahodiť informatívne

údaje, keď klient pracoval v zahraničí, napísal jej cca výšku mzdy, ako dlho tam pracuje, niekedy jej
zaslal potvrdenie o príjme. Veľakrát mu povedala, že keď klient príde osobne, aby priniesol originály
potvrdenia o príjme, výplatné pásky a výpisy z účtu. On si kúpil novú tlačiareň, aby doklady vyzerali čo
najpresvedčivejšie. Obžalovanej sa predstavil ako Medvecký a komunikovali z mailovej adresy: F..
Na návrh prokurátora postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku bola prečítaná časť výpovede obž. F. G.
z prípravného konania, v ktorej podrobne popisoval spoluprácu s obžalovanou na jednotlivých úveroch.

V prípravnom konaní vypovedal, že u A. H. išlo o osobu rómskeho etnika, ktorú dohodil L. B., bola síce
oficiálne zamestnaná, ale nechceli jej schváliť úver a tak ju poslal za obžalovanou. A. A. rovnako dohodil
L. B., išlo o jeho kamaráta, doklady mailom preposlal obžalovanej. B. K. bol bezdomovec a alkoholik,
ponúkol mu peniaze, spolupracoval s B. A. s ktorým si rozdelili peniaze. Osobne bol s K. za obžalovanou,
tvrdil jej, že všetky doklady sú pravé. B. K. sa osprchoval, oholil, dali mu čisté oblečenie a vystupoval

ako robotník. S L. B. sa pozná osobne, pracoval u neho ako čašník, on mu poslal občiansky preukaz,
mailom ho preposlal obžalovanej, nech sa pozrie, či je možné mu poskytnúť úver, povedal jej, že je
zamestnaný, všetky doklady si zabezpečil sám. Obžalovaná nevedela, že ide o falošné doklady, žiadosť
spracovala a odoslala na schválenie. M. J. pozná z výkonu trestu, ponúkol mu peniaze, že na neho
vybaví úver, vyrobil mu doklady, a to potvrdenie o príjme, výplatné pásky a keďže potreboval ručiteľa,

oslovil B. N., všetky podklady zaslal obžalovanej. Obžalovaná nevedela, že ide o falošné doklady. A.
mu pomáhal vyrábať doklady aj pre E. O., ktorý si zohnal ako ručiteľa strýka, doklady zaslal mailom
obžalovanej. B. A. mal prístup k jeho počítaču, nemal ho zaheslovaný, bol stále zapnutý a veľakrát on
komunikoval v jeho mene (F. B.) s obžalovanou a zasielal jej doklady na preverenie ratingu. Spolu s A.
vybavoval úver aj pre F. M..

Svedkyňa poškodená F. O. Q. vypovedala, že je zamestnancom Slovenskej sporiteľne a zároveň je
aj splnomocnená na zastupovanie poškodeného. V roku 2015 vzniklo podozrenie na neoprávnené
konanie zamestnankyne - obžalovanej, že opakovane spracovala úvery bez prítomnosti žiadateľov.
Obžalovaná spolupracovala s F. G., ktorý jej ako zamestnankyni zasielal mailom podklady rôznych
klientov, žiadateľov o úver, doklady, ktoré boli potrebné k zahraničným zamestnávateľom. Ona tieto

podklady vytlačila a na základe nich spracovala žiadosti bez prítomnosti klienta. Bez ich prejavenej
vôle zisťovala v rôznych registroch, či im je možné schváliť žiadosť o úver a v prípade, ak neboli
evidovaní v úverovom registri, dokončila spracovanie žiadosti na dohodnutú sumu s F. G. a pripravené
veci skompletizovala a oznámila obžalovanému, že klient môže prísť. V niektorých prípadoch neprišli
klienti, na ktorých boli spracované žiadosti, ale úplne iné osoby, a tak sa vlastne prišlo aj na to, že úvery

neboli zákonne spracované. Prvý úver, ktorý takto zistili, bol úver vybavený na p. K., ktorý v čase žiadosti
bol v skutočnosti vo väzbe a na jeho občiansky preukaz obžalovaná spracovala úver a keď sa úver
nesplácal, upomienky boli zaslané na jeho trvalý pobyt, jeho manželka prišla do banky a uviedla, že jej
manželsinemoholzobraťtakýtoúver,nakoľkojevoväzení.Ďalšouprevierkoubolozistené,žeúdajeboli
obžalovanejzaslanéprostredníctvommailuanakamerovýchzáznamochvideliosobu,ktorásavydávala

za p. K.. Na základe aj ďalších indícii bolo preverené konanie obžalovanej a bolo zistených množstvo
úverov, ktoré takýmto spôsobom spracovala. Na základe zistení bola s regionálnym riaditeľom V. B. na
pobočke vykonať pohovor s obžalovanou, ktorá sa priznala, že v spolupráci s osobou, vtedy uvádzala
B. alebo G., neoprávnene komunikovala a spracovala úvery na základe ním dodaných podkladov. Po
dohode bol s ňou ukončený pracovný pomer a banka všetky úvery, ktoré neboli podpísané skutočnými

klientmi, v rámci reklamácii uznala škodu. Obžalovaný nebol a ani nie je oprávnenou osobou, s ktorou
môže zamestnanec komunikovať, od ktorého môže prijímať podklady a na jeho pokyn spracovávať
žiadosti. Výnimkou by bolo, ak by sa jednalo o osobu, ktorá má licenciu národnej banky na finančné
poradenstvo. Obžalovaná svojím konaním nedodržiavala nielen interné predpisy, ale najmä zákon
o bankách v časti identifikácie klientov. Už vôbec nevykonávala činnosť ako sa potvrdilo, že by s klientom

pred zadaním žiadosti komunikovala, vysvetlila im, nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce zo zmlúv,
rovnako videla, že všetky podklady, sú približne rovnaké, taktiež v niektorých prípadoch spracovala
žiadosť, kde bol slovenský zamestnávateľ, pričom jej to nevychádzalo, nahodila novú žiadosť a uviedla
zahraničného zamestnávateľa, čo si banka nedokázala overiť. Zamestnanci banky vedia, že zahraničnýzamestnávateľ sa nedá overiť, a presne toto bolo využité a zneužité v daných prípadoch. Obžalovaná
je dokonca držiteľkou licencie národnej banky na finančné poradenstvo. Podľa interných predpisov
zamestnanec musí v prvom rade identifikovať klienta a následne s ním viesť obchodný rozhovor,

položiť mu množstvo otázok, ktoré sú už zadané priamo v žiadosti. Tieto údaje, zapisuje priamo do
žiadosti, ktorá je v systéme a na základe toho sa ďalej vyhodnocuje rating klienta. Následne žiadosť
klient podpíše a tieto údaje zamestnanec zasiela prostredníctvom interného bankového programu do
N. N., kde zhruba pracuje 200 ľudí, ktorým sú prideľované zaslané informácie, ktorí už nepreverujú
podklady, ale rozhodujú, či úver bude alebo nebude schválený. Rozhodnutie je na podkladoch, ktoré

zadáva zamestnanec banky, ktorému sa v elektronickej forme oznámi, či žiadosť o úver je schválená.
Zamestnanci o interných predpisoch sú preškoľovaní, čo je prípad aj obžalovanej, je to zdokladované aj
v spise. V prípade obžalovanej, bolo zistené, že opätovne zadávala a menila údaje o zamestnávateľovi
zo slovenského na zahraničného, menila výšku príjmu tak, aby zodpovedali požadovanej výške úveru.
Takých žiadostí bolo veľa, poväčšine ich ukončila, že boli odmietnuté klientmi a nanovo ich spracovala
so zmenenými údajmi. Zamestnanci majú fixný plat a zároveň sú finančne ohodnotený za uzatvorenie

väčšieho počtu úverov. Podľa odmien, obžalovaná patrila k ľuďom, ktorí boli veľmi dobre hodnotení na
základe spracovania úverov, prihlásila sa do výberového konania na pozíciu riaditeľa, kde deklarovala
práve počet úverov a produktov, ktoré spracovala. Nebyť tejto skutočnosti, tak by sa riaditeľkou aj bola
stala.
Svedkyňa poškodená B. X. N. G. vypovedala, že Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, ktorú v tejto

veci zastupuje, na žiadosť súdu dňa 31.07.2024 vypracovala písomné vyjadrenie, na podklade údajov
vytiahnutých z počítačového systému Slovenskej sporiteľne a listinných podkladov, ktoré sú obsahom aj
vyšetrovacieho spisu. V prípade žiadateľa F. I., obžalovaná zasielala 5 krát úver na schválenie s tým,
že banka tieto jej žiadosti zamietla dňa 26.01.2016. Zrejme žiadosti boli podpísané iba elektronicky.
V prípade žiadateľa Q. F., obžalovaná mala negatívnu informáciu z úverového registra, kde bol

nahlásený stratený občiansky preukaz, napriek tomu sa obžalovaná opätovne pokúsila nahodiť žiadosť
naschválenie,atodňa07.10.2015,opakovanenereagovalana hlásenieostrateobčianskehopreukazu.
Tieto žiadosti boli odoslané na schválenie v štádiu žiadosti, ale ostali neukončené a nakoniec boli
bankou zrušené. V prípade žiadateľa A. R., obžalovaná dňa 03.06.2015 zaevidovala žiadosť o úver
vo výške 12.000 eur, žiadosť o úver bola bankou zamietnutá, rozhodnutie obžalovaná anulovala

a následne dodala spoludlžníka B. J., na čo banka opäť žiadosť kvôli výške príjmu zamietla. Takže
v procesnom postupe bola žiadosť upravovaná dvakrát, žiadosť vykazovala negatívne posúdenie
v systémoch a nakoniec žiadosť bola bankou zamietnutá dňa 18.08.2015. V prípade žiadateľa A. B.,
žiadosť o úver bola zrušená bankou, žiadosť bola zaslaná na schválenie, keďže je tam vykázanie
podpisu zo dňa 25.09.2015, systém obžalovanú dvakrát vyzval na doplnenie spoludlžníka, žiadosť bola

v stave podpísaná žiadosť, zrušená bola bankou. V prípade žiadateľa E. A., obžalovaná pripravila dňa
30.10.2015 žiadosť v bankovom systéme, ktorú neukončila s tým, že klient odmietol úver. Následne
dňa 02.11.2015 opäť do systému založila novú žiadosť vo výške 12.000 eur, nakoľko klient nespĺňal
podmienky z dôvodu starších negatívnych záznamov v úverovom registri, pripísala spoludlžníka B. A..
Úver bol bankou zamietnutý. Žiadosť bola poslaná na schválenie, zrušená bola automatom na základe

negatívnej informácie. V prípade žiadateľa A. H. žiadosť o úver zo dňa 10.07.2015, boli spracované
doklady obžalovanou od zahraničného zamestnávateľa, ale žiadosť bola zamietnutá automaticky
bankou, nakoľko bolo zaevidovaných menej odpracovaných mesiacov ako to požadovala banka. Išlo
o žiadosť o 20.000 eur. Obžalovaná sa sedemkrát pokúsila spracovať túto žiadosť na schválenie,
ale nakoniec bola zrušená automatom. Následne obžalovaná dňa 17.07.2015 zaevidovala žiadosť

o úver na výšku 20.000,- eur a bola schválená suma 18.000,- eur. V tom druhom prípade, kde
došlo k schváleniu sumy 18.000,- eur, bol uvedený slovenský zamestnávateľ, príjem bol potvrdený
aj sociálnou poisťovňou. V prípade žiadateľa J. N., obžalovaná anulovala žiadosť o úver zo dňa
05.06.2015 a dňa 30.06.2015 vykonala úpravu doplnením spoludlžníka B. B., žiadosť bola v stave
neukončená, podpísaná klientom a bankou zrušená, v systéme bola pripravená na odoslanie. V prípade

žiadateľa F. K., prvá žiadosť zo dňa 01.06.2015 bola anulovaná, nebola ukončená, druhá žiadosť
zo dňa 02.06.2015 bola zaslaná na schválenie, bola tam pripojená aj spoludlžníčka M. D. a dňa
03.06.2015 bol úver z rozhodnutia banky zamietnutý, nakoľko spoludlžníčke už boli poskytnuté úvery,
ktoré riadne nesplácala a boli nezrovnalosti v dokladoch z príjmu zo zahraničia. Dňa 03.07.2015 zaslala
ďalšiu žiadosť, ale úver nebol čerpaný z neznámych dôvodov, po zistení konania obžalovanej bol

zrušený zo strany banky. V prípade žiadateľa F. S., obžalovaná opäť ako spoludlžníka uviedla M.
D., úver bol schválený bankou, ale nebol čerpaný z neznámych dôvodov, podobne ako v prípade
F. K.. V prípade žiadateľa F. O., obžalovaná dostala správu, že občiansky preukaz je nahlásený ako
odcudzený, túto skutočnosť mala nahlásiť na oddelenie finančné podvody. V bankovom systéme viacinformácii zistených nebolo. Nebolo ani zistené, či žiadosť odoslala na schválenie, systém k tomu
žiadateľovi viac nezaznamenal. V prípade F. T., úver nebol čerpaný z neznámych dôvodov a následne
bol zrušený zo strany banky. Obžalovaná s týmto úverom pracovala až do 29.09.2015, pre odstup času

viac informácii nebolo zapísaných v bankovom systéme. Podľa uvedeného, keďže bol úver zrušený zo
strany banky a nebol z neznámych dôvodov čerpaný, môže vyvodiť záver, že mohol byť zaslaný na
schválenie. V prípade F. E., obžalovaná modelovala žiadosť, ale systém žiadosť automaticky zamietal,
nakoľko klient nespĺňal podmienky banky a potreboval spoludlžníka. Proces bol zastavený a automatom
zamietnutý. V prípade B. M., rovnako obžalovanej uvádzal systém, že občiansky preukaz je odcudzený/

stratený. Svedkyňa F. Q. jej povedala, že obžalovaná vedela v takýchto prípadoch obísť systém, ale
ona sa k tomu bližšie vyjadriť nevie, nakoľko nebola pri šetrení prípadu. V tomto prípade bola zaslaná
žiadosť na schválenie, bola zamietnutá z dôvodu, že občiansky preukaz bol odcudzený. V prípade B.
B., žiadosť bola zamietnutá automatom, pretože klient nespĺňal podmienky banky. Obžalovaná bola
vyzvaná na doplnenie spoludlžníka, čo však neurobila. V prípade H. N., obžalovaná v tomto prípade
modelovala žiadosť v bankovom systéme v dňoch 02.09.2015, 03.09.2015, 07.09.2015, 22.09.2015,

07.10.2015 manipulovala so sumou, pozmeňovala sumu, na ktorú žiadala poskytnúť úver, pričom
anulovala rozhodnutie a modelovala žiadosť ďalej a nakoniec žiadosť neukončila. V podstate sa
pokúšala obísť systém, aby mohla byť zadaná žiadosť. A systém ju nepustil ďalej. V prípade U. A.,
systém vykazoval, že žiadateľ bol odmietnutý systémom, čo by za normálnych okolností znamenalo,
že klient s úverom nesúhlasil. V prípade A. K. a L. M. bol automatom žiadaný spoludlžník, žiadosť

nebola ukončená. K žiadosti H. N. sa svedkyňa nevedela vyjadriť, či žiadosť o úver bola zaslaná na
schválenie, má však informáciu, že obžalovaná doplnila spoludlžníka, nakoľko žiadateľ nemal potvrdený
príjem sociálnou poisťovňou. V prípade F. K. sa svedkyňa nevedela vyjadriť, či žiadosť bola zadaná
do systémov, nakoľko podkladoch má iba poznámku, že bola pripravená, ale či bola aj zadaná,
k tomu sa vyjadriť nevie. Zároveň svedkyňa uviedla, že každý predajca úverov modeluje žiadosť, tzn.

dopĺňa výšku úveru, aby vyšla podľa príjmu klienta. Pokiaľ nevychádza z príjmu úver na požadovanú
výšku, tak systém žiada doplniť spoludlžníka, takže predajca úveru vtedy vstupuje do procesu úpravy
žiadosti. Takéto modelovanie banka pripúšťa. Obžalovaná však pri modelovaní, zadávala nepravdivých
zamestnávateľov,hlavnezahraničnýchzamestnávateľov,žiadateliatamneboliosobneprítomní,viackrát
figuroval aj odcudzený občiansky preukaz a podobne.

Svedok L. P. vypovedal, že na žiadosť synovca E. O., mu ručil pri úvere. Môže uviesť len, že v banke
podpísali zmluvu, on ako ručiteľ, pri podpise zmluvy bol spolu so synovcom. V banke boli dvakrát,
po dvojtýždňovom odstupe, zrejme niečo nesedelo. Obžalovanú si nepamätá, nevybavuje si ju. V banke
predložil svoj občiansky preukaz, čo predkladal synovec nevie uviesť. Išiel do toho len preto, že išlo
o rodinu, bližšie okolnosti ako solventnosť synovca a tak, neskúmal.

Svedok B. A. využil svoje právo podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku, na návrh prokurátora bola prečítaná jeho
výpoveďzprípravnéhokonania.Vprípravnomkonanívypovedal,ževleteroku2015robilobžalovanému
šoféra, pretože obžalovaný mal zadržaný vodičský preukaz. Obžalovaný ho nahovoril, že mu vybaví
úver, aby mohol zaplatiť svoje dlhy. Podľa inštrukcií obžalovaného išiel s obálkou, ktorú mu on dal za
pracovníčkou banky, dal jej obálku a ona mu dala podpísať doklady. Medzitým prišiel do banky F. J.,

ktorý vystupoval ako ručiteľ. Obžalovaná mu povedala, že ak bude platiť splátky načas, zlepší sa jeho
bonita a už bude dlžníkom bez ručiteľa. Úver mu bol schválený, z peňazí zaplatil obžalovanému dlh a
províziu asi 6.000 € a aj jeho podiel 30% z úveru, ako mali dohodnuté, z nich mala byt' vyplatená aj
banková úradníčka. Na podobné sprostredkovanie úveru vozil na obžalovaného žiadosť aj iných ľudí,
spomína si na F. M., Q. F., B. J. a nejakú dievčinu z východu. Odmietol tvrdenia obžalovaného, že mal

pomáhať pri výrobe falošných dokladov k úveru, že vedel o všetkých pochybných úveroch a spolu sa
delili o peniaze. Uviedol, že nemal prístup do mailovej schránky obžalovaného, nevedel ani heslo a
názov. Keď bol obžalovaný v pátraní, skrýval sa u neho, mal tam nejaké veci, ale vtedy býval inde.
U obžalovanej nikomu nevybavoval žiaden úver.
Svedok A. D. vypovedal, že na žiadosť obžalovaného, ktorý mu vtedy dlhoval peniaze, sprostredkoval

F. J., ako ručiteľa k úveru pre B. A.. Následne však boli problémy so splácaním, preto poskytol z jeho
peňazí pôžičku na predčasné splatenie úveru, aby vylúčili F. J. ako ručiteľa.
Svedok B. N. vypovedal, že niekedy v roku 2015 alebo 2016, presne si nepamätá, oslovil ho F. G.,
aby som mu pomohol, aby išiel za ručiteľa nejakému známemu, uistil ho, že ručiteľom bude dva až tri
mesiace. Keď súhlasil, pred bankou ho čakal p. J., išli spolu do banky, kde pred pracovníčku banky

podpísali zmluvy, on zmluvu podpísal ako ručiteľ, obžalovaný ho informoval vopred, že čo to všetko bude
obnášať. V banke bol on a p. J., F. G. ho čakal v aute. Pracovníčka v banke ako aj obž. G. mu povedali,
že po troch mesiacoch, keď bude úver riadne splácaný, tak bude ako ručiteľ vymazaný. Potom odišli
z banky a to bolo všetko. Prvé pochybnosti prišli, keď mu prišla domov upomienka o neuhradenej čiastkeúveru, na to volal obžalovanému, čo sa deje a on ho uistil, že zabudol zaplatiť splátku, že na druhý deň
to bude uhradené. O mesiac sa to zopakovalo znovu a ďalší mesiac znovu. Úver splatil on.
Svedok A. A. vypovedal, že pred nejakým časom potreboval peniaze na stavbu rodinného domu a

známy mu poradil kontakt na niekoho, kto by mu vedel pomôcť vybaviť úver. On sa s dotyčným
skontaktoval, aj sa stretli a dohodli sa tak, že pôjde do banky v U. za p. E.. On potom išiel do banky do
Námestova, p. E. predtým nepoznal. Potom spolu s p. E. komunikovali, povedal jej výšku úveru 30.000
€ a pri priehradke podpísal papiere a ona mu povedala, že hneď bude suma pripísaná na jeho účet.
Ešte priamo v banke sa len presunul k pokladni a vybral si z účtu sumu 5.400 €, ktorú odovzdal mužovi,

ktorý ho čakal pred bankou. Išlo o sumu, ktorú si vopred dohodli, ako odmenu za sprostredkovanie. Keď
sa ešte dohovárali o odmene za sprostredkovanie, tak sa pokúsil sumu znížiť a dohodol si sumu nižšiu
o dve percentá, ale nie je si tým istý. Keďže sa mu zdala suma za úver vysoká, išiel za advokátom F.
E. do G. K., kde on mu odporučil zmluvu stornovať. On potom telefonoval tomu mužovi, ktorý mu ten
úver vybavoval, ktorému zaplatil províziu, žiadal ho, aby mu dal tel. číslo na toho pána, ktorý priamo ten
úver mal vybaviť. On mu telefónne číslo na toho muža dal, on mu telefonoval, zdalo sa mu, že nejde

o osobu zo Slovenska, miešali sa tam nejaké prízvuky, čeština, taliančina a on mu povedal, že úver sa
dá stornovať, ale provízia mu vrátená nebude, že to už nejde. V tom čase bol nezamestnaný, nemal
dostatočný príjem, bol v tom čase už roky nezamestnaný. Účet mal založený iba v sporiteľni, v zahraničí
účet nemal a ani nikdy nepracoval v zahraničí. Nikdy nepracoval v spol. Automedic, s.r.o., všetko to
bolo o tom, že príde za p. E., ktorá mu dá podklady, ktoré podpíše a všetko to je vybavené. A. E. dal

iba občiansky preukaz, určite tam niečo podpisoval, bolo to viac strán, on to nečítal. Bol v zlej finančnej
situácii, ale mal to vymyslené tak, že z úveru by svojpomocne postavil dom, a potom by znova požiadal
banku o hypotekárny úver. Predmetný úver aj splácal, a to každý mesiac k 15. dňu v mesiaci predpísanú
splátku. Úver je už vyplatený. Predtým o úver nežiadal.
Svedok B. L. B. vypovedal, že ho oslovil obž. G., že či chce sprostredkovať úver, že robí makléra pre

Slovenskú sporiteľňu, že mu pri vybavení úveru vie pomôcť. Povedal mu, že je nejaký nový produkt, že
potrebuje iba občiansky preukaz a žiadosť. O jeden až dva dni na to ho obžalovaný kontaktoval, doniesol
mu vyplnené veci ako žiadosť, poistky, celkom asi desať listín, ktoré mal podpísať a povedal mu, že
listiny má na konkrétnu hodinu a deň odniesť do E. E. p. E.. On tam vtedy prišiel, odovzdal obžalovanej
listiny, niečo si nahrávala do počítača a povedala mu, že o výsledku bude informovaný. Potom mu

bolo oznámené, že úver mu bol poskytnutý. Obžalovanému dal dohodnutú províziu za sprostredkovanie
úveru asi 10 percent. V tej dobe nikde nepracoval, nemal príjem, je možné, že bol evidovaný na
úrade. Nevie, kde mal bankový účet, vtedy si zriaďoval účet v E. E.. Nepozná spol. Tomicars HK, s.r.o.
S obž. G. sa nedohodol o konkrétnej sume, obžalovaný mu sám povedal, že by išlo o 20 až 25 tisíc
eur. Pokiaľ ide o splácanie úveru, aktívne si hľadal prácu, úver ešte stále spláca. Čo sa týka žiadosti

o úver z 10.12.2015 vo výške 140.000 €, vtedy on oslovil obž. F. G., či by mu vybavil aj hypotekárny
úver asi na sumu 140.000 €. Obžalovaný F. G. mu povedal, že môže byť, postup bol rovnaký, ako to
bolo v prípade predchádzajúceho úveru. Prišiel za obžalovanou, povedala mu, aby priniesol katastrálne
mapy, znalecký posudok, vtedy chodil za ňou viackrát, úver mu bol schválený, ale on ho odmietol.
Svedok I. K. vypovedal, že keď prišiel do banky, bolo už všetko dohodnuté. On mal záujem zobrať si úver

a dopočul sa, že sa to dá vybaviť. Išiel za Dolníkom, vtedy ho ešte nepoznal, kontakt na neho mu dal
kamarát. Obžalovaný všetko vybavil, povedal mu, že kde má ísť, do ktorej banky, že ho tam bude čakať
človek s vopred pripravenými a vypísanými papiermi. On prišiel do banky, za takou blondínou a v banke
bolo všetko pripravené. On so sebou priniesol iba občiansky preukaz a vybavil úver vo výške 20.000 €.
Jeho finančná situácia bola zlá, mal dlhy, nejakú dobu už nikde nepracoval. Pri vybavovaní úveru bol

v banke iba on a banková úradníčka. V banke bol iba raz, podpísal zmluvy, doklady tam už boli. Peniaze
mu boli poslané na účet, ktorý si zriadil pri vybavovaní úveru. Čo sa týka peňazí, ktoré mu prišli na účet,
možno hovoriť o hodinách, z týchto peňazí vyplatil dlhy a ostatné peniaze si nechal v banke na splácanie
úveru. Sumu 5.000 € vyplatil mužovi, čo mu úver vybavoval. Úver nebol splácaný, lebo peniaze, ktoré si
nechal na účte, mu stiahol exekútor. V banke sa ho nepýtali na osobné a majetkové pomery, keďže tam

už boli tie papiere, kde akože pracoval. Svedok spoznal svoj podpis na všetkých listinách na čl 751-766,
s výnimkou jediného podpisu, a to podpisu na čl. 763 na žiadosti o úver zo dňa 26.11.2015, uviedol, že
podpis na žiadosti nie je jeho. Zároveň uviedol, že listiny na čl. 767-771 sú falošné. Na tých listinách sú
pravdivé iba jeho osobné údaje. Pokiaľ ide o rozhovor so zamestnankyňou banky, išlo o taký štandardný
rozhovor ako pri vybavovaní úveru. Chcela, aby popodpisoval papiere, už keď tam šiel vedel, že to bude

vybavené. Nespomína si, či mu obžalovaná dávala nejaké otázky.
Svedok V. F. B. vypovedal, že bol na pozícii riaditeľa žilinského regiónu a od klientov zistili, že úvery,
ktoré uzatvárala obžalovaná, že niečo tam nebolo v poriadku. Bol uzatvorený úver s mužom, ktorý
bol toho času vo väzbe, tiež sa boli nejakí dvaja páni rovnako dotazovať na úvery, ktoré vybavovalaobžalovaná. Po takomto zistení, spolu s p. Q. boli na pobočke, prezerali jednotlivé prípady a rozprávali
sa aj s obžalovanou. Obžalovaná potvrdila ako to bolo v systémoch, potvrdila podozrenia. Potom sa
dohodli na ukončení pracovného pomeru. Pochybenia boli v identifikácii klientov, ochranne osobných

údajov, pracovných postupov pri spracovaní úverových žiadostí. Zistili, že obžalovaná komunikovala
s inou osobou cez mail, išlo o úvery iných žiadateľov. Obžalovaná na základe dokladov, ktoré boli
poslané mailom, bez toho, aby klientov videla, spracovala žiadosti, ak nespĺňali podmienky, tak zadávala
iného zamestnávateľa, iný príjem, väčšinou to boli príjmy z ČR. Príjmy slovenských zamestnávateľov
sa overovali v sociálnej poisťovni, zahraničné príjmy sa overiť nedali. Každý zamestnanec absolvuje

školenie, banka ich informuje o zmenách na jednotlivých produktoch, zmeny sa preberajú na ranných
poradách. Pri žiadostiach o úver banka skúma bonitu klienta, vlastne schopnosť splácať úver, pri
zadávaní údajov do žiadosti sa nesmie meniť príjem, tiež počet členov rodiny, či je zrušené BSM alebo
nie je zrušené. V banke mali plán na všetky produkty, ktoré mali počas roka naplniť, mali rozpísané ciele,
nie na objem, ale koľko kusov by mal urobiť poradca, nebolo to ale záväzné, neplynuli z toho sankcie.
Skôr naopak, zamestnanci boli podľa počtu uzavretých produktov odmeňovaní, bola to pohyblivá zložka

k platu, išlo o odmeny. Pokiaľ uviedol, že rozhovor s obžalovanou bol vedený v zmierlivom duchu, myslel
tým, že rozhovor nebol príjemný, ale prebehol tak, že obžalovaná všetko uznala, formou rozhovoru.
Svedok B. F. F. vypovedal, že bol riaditeľom pobočky, keď niekedy v júli 2015-2016 na základe
odporúčania, prijali obžalovanú na pozíciu poradca senior. Asi po piatich mesiacoch z pobočky odišiel.
Modelácia pri zadávaní žiadosti je dosť bežná, napr. pri zisťovaní príjmu, nie každý klient vie, aký má

príjem, táto modelácia sa robí vždy so súhlasom klienta, ale takáto modelácia nie je možná v prípade,
ak klient nebol na pobočke a neposkytol údaje k žiadosti. Na pobočke mali zadané ciele alebo plány
a ako v každej obchodnej organizácii platilo, že čím vyšší výkon, tým je väčší zisk, má to vplyv na
odmeňovanie. Najlepšie výkony podávala obžalovaná a pani K., ktoré uzatvorili aj dvojnásobok toho,
čo ostatní zamestnanci. Pokiaľ bol v úverovom registri zistený negatívny stav, tak technicky bolo možné

zadať žiadosť, ale nemohla prejsť schválením.
Svedok F. J. vypovedal, že asi pred 4-5 rokmi ho oslovil A. D., že mu niekto dlhuje peniaze, že potrebuje
vyrovnať dlh, že či by mu mohol robiť ručiteľa, že si chce zobrať úver. A. D. pozná, hrávajú spolu tenis.
On ho ubezpečil, že ručiť mu bude len 2-3 mesiace, že potom už ručiteľom nebude. On súhlasil a A.
D. mu povedal, že podstatné veci zabezpečí, že ho bude informovať. Spýtal sa ho ešte kde pracuje.

Po nejakom čase mu A. D. oznámil, že je vhodný ako ručiteľ, že mu povie deň, tiež za kým má ísť.
Stále sa ubezpečoval, že či bude ručiteľom len tie tri mesiace. Potom mu oznámil dátum, pobočku
a tiež, že má ísť, aspoň si myslí, že mu povedal, že za p. E.. Podľa inštrukcií išiel do banky, kde už
bol prítomný žiadateľ o úver, ktorého vtedy nepoznal. Spolu išli za p. E.. On sa aj p. E. opýtal, že či
ručiteľom bude skutočne len tie 2-3 miesiace a ona ho ubezpečila, že na základe bonity klienta bude ručiť

len 2-3 mesiace, viac nie. Potom súhlasil, že bude ručiteľom. Predložil občiansky preukaz, následne
podpísali nejaké zmluvy. Na internetbankingu videl, že mu medzi položkami, pribudla položka, že je
ručiteľom úveru. Mesačne kontroloval, či splátky úveru sú riadne splácané. Prvé asi 2-3 splátky boli
splatené, a potom zistil, že splátky sa prestali splácať, kontaktoval preto A. D., prišla mu aj upomienka,
čo ho znervóznilo a asi po 4 mesiacoch nesplácania úveru, A. D. mu doniesol hotovosť, ktorú vložil do

banky a požiadal o ukončenie úveru. V čase schvaľovania úveru pracoval v spol. EDM, s.r.o. Nižná. Od
zamestnávateľa nežiadal žiadne doklady, žiadne doklady v súvislosti s týmto úverom ani nevybavoval.
Nepamätá, že či pri vybavovaní úveru predkladal nejaké doklady žiadateľ úveru. Výška úveru bola cca
30.000 €. Spomína si, že A. D. sa ho opýtal, že kde pracuje a aký je jeho mesačný príjem. Za ručenie
dostal odmenu sumu 500 až 1.000 €.

SvedkyňaV.K.vypovedala,žejejjeznáme,žeobžalovanýF.G.robilpodvodysobžalovanouE..Najskôr
o tom nevedela, potom na to prišla. Obž. F. G. nikde nerobil a na jej účet sa jej hrnuli veľké peniaze.
Ona sa ho opýtala, že odkiaľ tie peniaze má, povedal jej, že sú to legálne peniaze, viac sa nepýtala.
S obžalovaným F. G. žili vtedy v spoločnej domácnosti, on nemal účet v banke, bol disponentom k jej
účtu. Obžalovaný F. G. sa predstavoval ako F. B., že robí s leasingami, mal doma aj vizitky. Ona nemá

vedomosťotom,akýmspôsobomzabezpečovalúvery.Mávšakvedomosťotom,žezabezpečovalúvery
nejakým osobám. Má vedomosť, že mal doma tlačivá zo E., žiadosti o úver a zháňal ľudí, ktorí by si úver
zobrali na seba, alebo ktorí by ručili. Tiež vie, že chodil s takýmito klientmi za obž. E., bola pri tom, keď
si spolu aj s obžalovanou telefonovali. Telefonovali spolu ohľadom nejakého leasingu. Obžalovaný jej
nepovedal, kto je p. E., dozvedala sa to iných ľudí, pre ktorých obžalovaný vybavoval úvery. Od nich sa

dozvedela, že obžalovaná robí v I. v banke. O tom, čo robil obžalovaný, má vedomosť od A. D., B. A., G.
K., E. O.. Čo sa týka tlačív, ktoré spomínala, obžalovaný do nich vypisoval údaje o osobách, ktoré chceli
vybaviť úver. V jeho počítači videla všetky sfalšované doklady, čo robil, doklady od zamestnávateľov,
potvrdenia o príjme, občianske preukazy, všetky tie veci mal v počítači. V čase, keď bol obžalovanýv pátraní, on už vtedy nemal na účte žiadne peniaze, ale zabezpečoval úvery iným osobám a časť úverov
si nechal a časť dal žiadateľom o úver, aby mali na zaplatenie prvých splátok.
Svedok B. F. G. vypovedal, že v tom období bol riaditeľa E. Tvrdošín. Od priameho nadriadeného

obžalovanej sa k nemu dostala informácia, že sa na pobočku prišli sťažovať klienti, že majú uzatvorené
úverové produkty na osobu alebo manžela, ktorý je vo väzení, vo výkone trestu. Oni informovali
svojich nadriadených, konkrétne regionálneho riaditeľa p. F. B.. Potom sa dohodlo stretnutie, ktorého sa
zúčastnil spolu s regionálnym riaditeľom, F. Q. a obžalovanou E.. Na tomto stretnutí riešili, ako k tomu
došlo a aké má obžalovaná rozpracované obchody. Z tohto stretnutia si pamätá, že p. F. Q. riešila s p. E.

aj ďalšie produkty, ktoré mala obžalovaná spracované alebo rozpracované, u ktorých bolo podozrenie na
podvod.Obžalovanásačasompriznala,žetieúverovéprodukty,ktorémalaspracované,bolispracované
podvodne, priznala sa k tomu pred všetkými, ktorí tam boli na tom stretnutí zúčastnení. Toto priznanie
vyjadrila aj písomnou formou. Obžalovaná podala vysvetlenie k svojmu konaniu v tom znení, že úvery
robila na základe falošných podkladov, najmä podkladov o príjme. Ak žiadatelia nespĺňali podmienky
banky, aby im bol poskytnutý úver, dávala informácie, že aké príjmy si majú dať, aby podmienky spĺňali.

Tiež ak bol potrebný ručiteľ, vyjadrovala sa, aké príjmy má mať, aby bol ako ručiteľ priechodný. Medzi
nimi prebiehala komunikácia mailová, tiež si mali vymieňať nejaké podklady vonka pred pobočkou, aby
to nebolo zachytené na kamerovom systéme. Čo sa týka vysvetlenia prečo to robila, uvádzala, že boli
na ňu vyvíjané tlaky, že musela robiť produkciu, pričom žiadne tlaky na ňu vyvíjané neboli, v banke
pracujú viacerí zamestnanci, ktorí mali výsledky a neporušovali žiadne pravidlá. V E. už nepracuje.

Postup pri vybavovaní úverov bol, že klienti, ktorí mali záujem o úver, prišli osobne na pobočku podať si
žiadosť o poskytnutie úveru, kde dostali informácie a tlačivá, ktoré si mali dať potvrdiť od zamestnávateľa
a následne ich zo sebou doniesť na pobočku. Na banke sa nedalo a bol zakázaný taký postup, že by
sa modelovali situácie pre žiadateľov, že by sa opakovane zadávali údaje do bankových systémov. Toto
sa robiť nesmelo. V prípade obžalovanej bolo zistené, že toto robila, že takto postupovala. Pamätá si,

že obžalovaná vtedy označila, že takto spolupracovala s G., vtedy tam padlo toto meno. Tiež uviedla,
že komunikácia medzi nimi bola mailová, na nejakú vymyslenú mailovú adresu, ktorá bola využívaná
práve na túto ich komunikáciu. Predtým ako boli zistené tieto veci, obžalovaná patrila medzi najlepších
predajcov úverov, nie je vylúčené, že aj v rámci Slovenska patrila medzi tých najlepších predajcov.
Pokiaľ ide o systém AVT, zrejme išlo o systém overovania cez SP, overoval sa príjem žiadateľov o úver,

prípadne ručiteľov. Pokiaľ chcel zamestnanec vstúpiť do tohto systému, musel mať súhlas od klienta,
teda žiadateľa o úver alebo ručiteľa. Takýto súhlas musel klient podpísať pred spracovaním údajov
v tomto systéme. Zamestnanec nemohol spracovať žiadosť o poskytnutie úveru a overenie v systémoch
bez osobnej účasti klienta, bez toho aby dal takýto súhlas zamestnancovi banky. Pokiaľ ide o mzdu
zamestnancov, bola fixná, bez ohľadu na produkciu. Obžalovanej boli kvartálne vyplácané odmeny za

predaj produktov.
Postupom podľa § 263 ods. 1, 4 Tr. poriadku boli prečítané výpovede svedka F. I., Q. F., B. N., F. T., A.
R., B. J., V. Q., A. B., M. P., B. K., E. A., B. A., A. H., J. N., B. B., F. K., M. D., F. S., F. T., A. B., B. T., F.
E., B. M., B. B., A. S., J. N.'a, F. M., E. O., M. J., A. H., B. H., O. J., G. E., H. F., G. E., A. K., L. M., B.
K., G. K., F. V., F. K., H. N., G. K., F. K., K. D., B. D., L. E., M. T., O. T., V. J..

Svedok F. I. v prípravnom konaní vypovedal, že nepozná nikoho z obžalovaných, žiadosť o úver si
nedával, nikdy nebol v E. E. v U..
Svedok Q. F. vypovedal, že si chcel zobrať úver v čase, keď dlhoval obžalovanému F. G. asi 400,- €.
Obžalovaný mu navrhol, že má známu v banke, vybaví mu úver a z toho mu zaplatí dlh. Obžalovaný
postupne naliehal s tým, že všetky doklady zabezpečí a potrebuje akurát občiansky preukaz. Napokon

si však vybavoval úver až v decembri 2015, do banky ho na pokyn obžalovaného priviezol B. A. a na
tento účel mu doniesol občiansky preukaz na meno J., v banke pracovníčka aj menila jeho podpis, aby
to sedelo. Pre seba však v októbri 2015 (na svoje meno) žiaden úver nevybavoval, jeho doklady boli
zneužité.
Svedok B. N. uviedol, že nevie nič o tom, že by mal vystupovať ako spoludlžník pri vybavovaní úveru.

Jeho občiansky preukaz si v roku 2014 odfotil G. K., no nevie, kto ich mohol zneužiť. Okrem toho ešte
svoje údaje poskytol Slovenskej sporiteľni v Dolnom Kubíne pri vybavovaní hypotéky v roku 2012 alebo
2013.
Svedok F. T. vypovedal, že v októbri 2015 si vybavoval úver, A. D. mu odporučil ísť za p. E., čo aj urobil.
Podmienky však boli pre neho neprijateľné. Vtedy jej poskytol aj svoje osobné doklady aj informácie o

výške príjmu a zamestnaní. Potom sa rozhodol pre inú banku. Obž. F. G. nepozná a nevie, ako sa k
nemu mohli dostať jeho údaje, ktoré potom zasielal obžalovanej E. mailom.
Svedok A. R. uviedol, že za ním prišiel F. G. a ponúkol mu vybavenie úveru. On mu povedal, že kvôli
exekúciám mu žiaden úver nedajú, Dolník mu sľúbil, že mu ho vybaví. Stretli sa v krčme a išli rovno dosporiteľne v Námestove, Dolník ho priviedol za takou blondínou, ktorá mu tam dala papiere na úver,
aby ich podpísal, bolo toho viac. Na druhý deň mu G. telefonoval, že sa pôžička kvôli exekúcií vybaviť
nedá, viackrát už v banke nebol. V banke predkladal len občiansky preukaz a preukaz poistenca, nie

však doklady, ktoré slúžili na neskoršie vybavenie úveru. On žiaden úver nedostal.
Svedok B. J. vypovedal, že podpisoval zmluvu o splátkovom úvere, aj ostatné doklady na sumu 30.000
€, z tejto sumy dostal iba 1.000 €, zvyšok si ponechal F. G.. Doklady podpisoval v Námestove, pracovná
zmluva a iné podklady boli nepravdivé.
Svedok V. Q. uviedol, že A. R. nepozná a nemá vedomosť, že by ho niekto žiadal robiť spoluručiteľa

úveru, ani za tým účelom nikomu neposkytol osobné doklady. Tieto však poskytol F. G., ktorý tvrdil, že
má známosti v banke a dokáže preveriť jeho bonitu. Na tieto účely mu dal občiansky preukaz, no úver
nedostal.
Svedok A. B. vypovedal, že požiadal F. G. o sprostredkovanie úveru na elektroniku, obžalovaný si od
neho vypýtal občiansky preukaz a prefotil si ho, aby vraj zistil jeho bonitu. Neskôr mu povedal, že nie
je priechodný a tým to bolo uzavreté. O úver nežiadal, ani o jeho sprostredkovanie, žiadnu E. nepozná,

v banke nič nepodpisoval.
Svedok M. P. uviedol, že nikdy v živote nevybavoval žiaden úver, nevie ako sa mohla nejaká cudzia
osoba dostať k jeho osobným dokladom. Ani jedného z obžalovaných nepozná. Vždy mal iba minimálny
príjem, údaje v žiadosti sú nepravdivé.
Svedok B. K. uviedol, že je bezdomovec, žiadnu žiadosť o úver si nepodával, podpisy na dokladoch

z banky nie sú jeho.
Svedok E. A. vypovedal, že nikdy nebol v pobočke SLSP v U., o úver nežiadal, obžalovaných nepozná
a v čase skutku bol nezamestnaný.
Svedok B. A. uviedol, že E. A. nepozná, nikdy nebol spoludlžníkom, pretože dlhuje viacerým bankám.
Obžalovaných nepozná, v U. nebol.

Svedok A. H. vypovedal, že nikdy nebol v U., o úver nežiadal, obžalovaných nepozná, v čase skutku
pracoval vo firme v I.. Svoje doklady dal na prefotenie len svojej zamestnávateľke.
Svedok J. N. uviedol, že F. G. pozná iba z videnia, žiadne doklady mu neposkytoval, E. E. nepozná,
nikdy nebol SLSP v I. ani v U.. Vedome svoje doklady nikomu nedával.
SvedokB.B.vypovedal,ženiekedyvmarci-apríli2015hooslovilateta,čibyjejnešielrobiťspoludlžníka,

on bol vtedy v dočasnej štátnej službe, preto to banka neakceptovala. Neskôr, ešte pred 01.07.2015
ho oslovil A. D., či by nešiel robiť spoludlžníka, on mu povedal, že to nejde. Po nejakých dvoch troch
týždňoch mu A. D. povedal, že pozná ochotnú pani v E. E. v I., šiel teda tam, bola to nejaká blondína.
Pýtala si od neho občiansky preukaz, no bolo to len informatívne stretnutie. Dolníka pozná len z počutia,
nikdy sa s ním nestretol. Tá pani v sporiteľni bola z Bobrova, mala blond vlasy po ramená, plnšej postavy,

do 45 rokov. Nemá vedomosť o tom, že figuroval ako spoludlžník žiadateľa J. N..
Svedok F. K. uviedol, že niekedy v apríli, máji 2015 prišli za ním domov B. A. s F. G. a ponúkli mu
vybavenie úveru. On mal dostať 1.000 € a až neskôr sa dozvedel, že išlo o vybavenie úveru 10.000 €,
resp. pri neskoršom rokovaní sa hovorilo o 15.000 € a neskôr 20.000 €. Doklady pre zamestnankyňu
banky mu vytlačil doma F. G., mal tam byt' doklad o jeho zamestnaní v Rakúsku, výplatné pásky za tri

mesiace. V banke bol dvakrát, raz aj so spoludlžníčkou M. D., úver mu však poskytnutý nebol. V čase
skutku bol nezamestnaný.
Svedkyňa M. D. potvrdila výpoveď svedka F. K.. Uviedla, že predtým brala úver, pri ktorom poskytla svoje
doklady, pritom sa spoznala s obžalovanou. Neskôr, počas návštevy v banke ju obžalovaná oslovila, či
by nemohla ručiť nejakému mladému chalanovi, že bude ručiteľka na obdobie troch mesiacov, potom

bude vymazaná. Poskytla občiansky preukaz, nie však doklady o zamestnaní v Poľsku alebo Rakúsku,
pretože tam nikdy nerobila.
Svedok F. S. uviedol, že si zháňal pôžičku a sprostredkovali mu stretnutie s F. G., ktorého dovtedy
nepoznal. Ten si od neho odfotil občiansky preukaz a dohodu o pracovnej činnosti. Stretli sa ešte raz,
asi o dva dni, G. mu vrátil doklady, odvtedy ho už nestretol a nezaujímal sa o to. E. E. nepozná, nikdy

nebol v E. E. v U., M. D. nepozná.
Svedok F. T. vypovedal, že si v E. E. v U. nevybavoval žiaden úver, nevie vysvetliť, ako sa niekto mohol
dostať k jeho občianskemu preukazu. Nikoho z obžalovaných nepozná. Jeho telefónne číslo a email
mohli zistiť napríklad z facebooku.
Svedok A. B. uviedol, že nikdy nebol v U., nikoho tam nepozná, taktiež nepozná obžalovaných. V čase

skutku pracoval na aktivačných prácach. Nevie ako sa jeho doklady dostali do cudzích rúk.
Svedok B. T. vypovedal, že v Námestove nikdy nebol, obžalovaných nepozná, mal však stratený
občiansky preukaz. Zamestnaný bol po stavbách na Slovensku.Svedok F. E. uviedol, že obžalovaných nepozná, v U. za posledných päť rokov nebol, bankové služby
nepotreboval. V čase skutku poberal dôchodok okolo 420 €.
Svedok B. M. vypovedal, že v októbri 2015 sa stretol s F. G., ktorý od neho pod nejakou zámienkou

vylákal občiansky preukaz, ktorý si odfotil na mobilný telefón. Odvtedy sa nestretli, žiadnu žiadosť o úver
nepodával. V čase skutku bol zamestnaný v Peugeote v Trnave.
Svedok B. B. uviedol, že nepozná nikoho z obžalovaných, v E. E. v U. nikdy nebol, ako nezamestnaný
poberal 128 €, čiže nemal predpoklady na poskytnutie úveru.
Svedok A. S. vypovedal, že nepozná obžalovaných a nikdy nežiadal v banke o úver, v Tvrdošíne, ani v

U. v živote nebol. V čase skutku bol nezamestnaný, v Y. robil okolo roku 2006 načierno.
Svedok J. N. uviedol, že úver v E. E. si nikdy nevybavoval a nie je mu ani známe, že niekto v jeho mene,
žiadal o úver. V decembri 2015 bol pracovne v J.. Pozná F. G., nie však E. E.. Viackrát stratil doklady.
Svedkyňa F. M. vypovedala, že na uzavretie oboch úverových zmlúv ju nahovoril F. G. spolu s ďalšou
osobou.G.jupožiadaloobčianskyazdravotnýpreukaz,následnetendruhýmužjuzačiatkomdecembra
2015 vyzdvihol a išli do Slovenskej sporiteľne v Námestove, kde už bolo všetko pripravené na úver vo

výške 6.000,- €. Pracovníčka banky jej dala podpísať doklady a opýtala sa, či majú byť peniaze vyplatené
vhotovostialebonaúčet.Onadostalaiba1.000,-€,zktorýchtomumužovi,ktorýjudoviezoldala500,-€.
Svedok E. O. vypovedal, že koncom roka 2015 mu kamarát B. K. povedal, že si cez F. G. vybavil úver.
Stretol sa s F. G., poskytol mu údaje z občianskeho preukazu s tým, že obžalovaný zašle všetky potrebné
podklady mailom do banky. Potom išiel do banky za pani, ktorá mala úver vybavovať, podpísal nejaké

doklady, o týždeň bol úver zamietnutý pre chýbajúce podklady ohľadom zamestnania. Obž. G. mu ich
prisľúbil zaslať do banky, následne tam už bolo všetko pripravené, za účasti ručiteľa L. P. mu úver dali.
Priateľke F. G. V. K. potom odovzdal dohodnutú čiastku 5.000 €. Svedok potvrdil nepravdivosť podkladov
k úveru.
Svedok M. J. uviedol, že niekedy v roku 2015 sa stretol s F. G., ktorého pozná z väzenia, ponúkol mu,

aby mu za odmenu 2.000 € pomohol zabezpečiť hotovosť 20.000 €, že má známu v banke. On mu dal
prefotiťpasanapolíciisivybavilnáhraduzastratenýpas.Keďtobolohotové,obžalovanýG.ho zaviezol
do banky do Námestova, kde išli k nejakej pani, G. sedel pri ňom a táto pani mu dala popodpisovať
nejaké papiere. Ešte predtým tam mal byt' nejaký ručiteľ. Po podpise zmluvy dostal hotovosť 10.000 €,
ktoré odovzdal v aute G. a ten mu z nich dal 2.000 €.

Svedkyňa A. H. uviedla, že niekedy v roku 2015 k nim prišiel do dediny pán, ktorý ponúkal úvery. Jej
švagor priniesol lístoček s telefónnym číslom a menom pracovníčky banky v U., E. E.. Potrebovala úver,
tak zavolala na to číslo, ozval sa jej mužský hlas. Dohodli si stretnutie pred bankou v U., kde je ten
muž dal do ruky doklady, kde bola aj nejaká pracovná zmluva, ostatné si nepozrela. Išla za pani E.,
odovzdala jej tie papiere, občiansky preukaz a preukaz poistenca, chcela úver 20.000 €. Úver však

nebol schválený, preto na druhý deň doniesla do banky ešte svoju skutočnú pracovnú zmluvu, bol jej
schválený úver 18.000 €, z ktorého dala za sprostredkovanie 7.000 €, tieto si však prebral iný muž, nie
ten, ktorý jej dal podklady.
Svedok B. H. potvrdil výpoveď A. H..
Svedkyňa O. J. vypovedala, že nevie nič o tom, že by si mala vybavovať úver, v sporiteľni nebola, má

na seba exekúciu a nespĺňa požiadavky na poskytnutie úveru. Obž. F. G. pozná iba z videnia, obž. E.
E. nepozná. V čase skutku bola nezamestnaná.
Svedok G. E. uviedol, že vypovedal, že F. G. mu ponúkol vybavenie pôžičky, no on sa na to nedal
nahovoriť, lebo vedel, že sa to nedá. Nevie ako sa dostali do vyšetrovacieho spisu jeho osobné doklady,
v E. E. v U. nikdy nebol, nie je si istý, či na predmetných dokladoch je jeho podpis, mohol to podpísať

aj jeho otec, ktorý sa s G. dobre pozná. Obž. E. E. nepozná, nevie kde v čase skutku pracoval, možno
v ČR, účet tam otvorený nemal.
Svedok H. F. vypovedal, že využil svoje právo a odmietol vypovedať, pretože bol v tom čase v súvisiacej
trestnej veci stíhaný.
Svedok G. E. uviedol, že E. E. nepozná vôbec, s F. G. má veľmi zlú skúsenosť. Na jeho osobu a doklady

vyberal peniaze z Pohotovosti a cez Home Credit si vybavoval kúpu vozidla Volswagen Passat. Z F. G.
mal strach, no nepristupoval k žiadnej žiadosti o úver, v čase skutku síce pracoval v Čechách, ale robil
cez agentúru v Prahe na vysokozdvižnom vozíku.
Svedok A. K.' uviedol, že dňa 31.03.2015 si v E. E. v U. vybavil úver vo výške 12.000,- €, kde ako
spoludlžník vystupoval jeho otec O.. Pracovníčka banky menom E. mu povedala, že ak bude tento úver

splácať, zlepší sa mu bonita a bude môcť získať lepší úver, tak sa dohodli na stretnutí o pol roka. V
dohodnutom čase prišiel za ňou, spísali spolu nejakú žiadosť, poskytol jej doklady totožnosti a daňové
priznanie. V čase tohto vybavovania s ním rodičia neboli, preto nevie, prečo sa v dokladoch z bankyobjavujú ako pristupujúce osoby k žiadosti o úver. Vtedy mu aj hovorila, že má odpracovaných málo
mesiacov v roku, nech príde koncom roka a ten vyšší úver sa bude dať vybaviť.
Svedok L. M. uviedol, že zháňal pôžičku v rôznych inštitúciách, ale nepodarilo sa mu, lebo nemal čím

ručiť. Nespomína si, že by si niekedy podal žiadosť o úver v E. E. U., pobočka Tvrdošín. Nepozná E.
E. ani F. G., nespomína si, žeby niekomu dával svoje doklady alebo ich fotil. Nemá vedomosť o použití
svojich údajov a ich zaslaní na služobnú adresu obž. E..
Svedok B. K. vypovedal, že je v samostatnom konaní stíhaný za úver, ktorý si vybral v E. E., kde predložil
nepravý doklad o zamestnaní v Českej republike. Úver vybavoval v U.. Išiel tam náhodne, z vlastnej

iniciatívy, v Rakúsku nikdy nepracoval, doklady mu poskytol G. K..
Svedok G. K. uviedol, že si sám v auguste 2015 vybavil v Nižnej úver, ktorým zaplatil predchádzajúci
a zostatok použil na kúpu automobilu. S jeho úvermi nemá nikto z obžalovaných nič spoločné. Je
pravdou, že z jeho účtu odchádzali platby úveru L. B., avšak tieto mu vkladal na účet sám B., lebo vtedy
nedisponoval žiadnym účtom. Oboch obžalovaných pozná, poprel však svoju spojitosť s úverom B.
K..

Svedok F. V. vypovedal, že nevie o žiadnej žiadosti o úver, obžalovaných nepozná, bankové doklady
nepodpisoval, v čase skutku bol po autonehode v nemocnici v G. K..
Svedok F. K. uviedol, že F. V. už pozná dlhšiu dobu, mal u neho záujem aj pracovať, otravoval ho aj s
ručením na úver, ale k dohode nedošlo. Obžalovaných nepozná.
Svedok H. N. vypovedal, že žiadal v pobočke SLSP v Nižnej úver 20.000 € a predložil svoje osobné

doklady, tiež občiansky preukaz G. K., iné doklady nepredkladal. V tom čase mu to zariaďoval L. B.,
pracovníčka bola B.. Úver mu však poskytnutý nebol a nevie ako si má vysvetliť, že v dokladoch, ktoré
poskytlaSLSPsanachádzajúviaceréžiadosti,ktoréžiadostimalavybavovaťE.E..OntotižvNámestove
vo veci vybavovania úveru nikdy nebol. Obžalovanú nepozná, obž. F. G. je jeho známy, ale v súvislosti
s úverom mu nič nesprostredkoval. G. K. je jeho partner.

Svedok G. K. uviedol, že nepozná obžalovaných, ale H. N. je jeho obchodný partner. Svoj občiansky
preukaz nikomu neposkytol, avšak v marci 2015 spolu s bratom vybavovali hypotéku v E. E. v A. N..
Svedkovi N. určite svoj občiansky preukaz neposkytol.
Svedkyňa F. K. vypovedala, že si vybavovala úver v E. Námestovo, pracovníčke p. E. dala všetky
potrebné doklady, ktoré si elektronicky overila u jej zamestnávateľa. Vzhľadom na nízky príjem, bola

vznesená požiadavka na ručiteľa, ktorého nemala, preto zavolala, že vec ruší. Od júla 2014 pracuje na
riadnu pracovnú zmluvu v pracovnej agentúre XAWAX - Profi, s.r.o., Praha.
Svedok K. D. uviedol, že chcel ísť s manželkou rekonštruovať dom, tak sa išiel informovať do Slovenskej
sporiteľne v Tvrdošíne, na možnosť získania úveru. Na základe požiadaviek pracovníčky banky, si dal v
zamestnaní vyhotoviť doklady, manželka predložila doklad zo Sociálnej poisťovne a zašli do banky, kde

žiadali 40.000 €. Úver nedostali a nie je pravdou, že by najskôr žiadali čiastku 3.000 €. Svedok už má
z minulosti úver v tejto banke, ktorý spláca. Obžalovaných nepozná.
Svedkyňa B. D. potvrdila výpoveď svedka K. D..
Svedok M. E. uviedol, že niekedy v júli 2015 kupoval auto a časť splácal cez HomeCredit. Zabezpečil si
všetky potrebné doklady a išiel do Slovenskej sporiteľne v U., či mu neposkytnú výhodnejšie podmienky.

Je možné, že si pracovníčka banky prefotila aj doklady, čo mal pri sebe. Zároveň si tam vyberal z účtu
časť kúpnej ceny, ktorú mal zaplatiť predajcovi. Po nahliadnutí do dokladov v spise svedok uvádza, že
si nepamätá, že by bol v banke dvakrát, nevie ani ako sa jeho daňové priznanie dostalo medzi bankové
doklady.
Svedok M. T. vypovedal, že mal záujem o úver, no všetko okolo toho vybavovala jeho manželka, sám

nevie nič podstatné uviesť.
Svedkyňa Z. T. uviedla, že v roku 2015 si vybavovali hypotekárny úver, podali si aj žiadosť, no s
pracovníčkou banky neprišli do styku, lebo to robili cez finančnú poradkyňu B. X..
Svedok V. J. vypovedal, že v minulosti si nevybavoval žiaden úver v E. E., až z upomienky zistil, že
to niekto urobil na jeho meno, tak dal reklamáciu banke a na polícií trestné oznámenie. Obžalovaných

nepozná.
Zo znaleckého posudku znalca B. E. K. vyplynulo, že o obžalovaný F. G. netrpel v minulosti a ani
netrpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Netrpí závislosťou od alkoholu, resp. iných
návykových látok, ani inou závislosťou vrátane tzv. patologického hráčstva. V čase predmetných skutkov
vedel a mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto svoje konanie mohol v plnej miere ovládať.

Chápe zmysel trestného konania a nie je u neho potrebné uloženie ochranného liečenia
Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané listinné dôkazy najmä pracovnoprávne dokumenty z obsahu
ktorých vyplynulo, že v rozhodnom čase, bola obžalovaná zamestnankyňou banky, bola oprávnenou
konať za banku, zároveň boli oboznámené listiny ohľadom školení a preskúšaní, výsledky testov,ktoré obžalovaná v banke absolvovala a ktoré preukazujú, že obžalovaná bola opakovane školená
a skúšaná zo všetkých odborov, potrebných pre výkon jej zamestnania, bankovej úradníčky v pozícii
poradca senior. Ďalej boli oboznámené interné dokumenty banky, podklady z rozhodovania o úveroch,

úverové zmluvy a výpisy z účtov, vrátane elektronických správ, zasielaných obžalovaným z adresy F.,
na služobnú adresu obžalovanej E. E., z ktorej vyplýva, ako boli zadávané požiadavky pre poskytnutie
úveru a podklady na jeho priznanie, vrátane poskytnutia osobných údajov potenciálnych žiadateľov,
údaje o zamestnaní, výplatných páskach, ďalej listinné dôkazy predložené z bankových systémov, ktoré
slúžia ako podklady o tom ako obžalovaná E. E. zadávala rôzne parametre do interného systému banky,

aj niekoľkokrát spracovávala a anulovala výsledky spracovania žiadosti o úver, až kým nedosiahla stav,
ktorýumožňovalposkytnutieúveru.Zoboznamovanýchlistinnýchdôkazovtiežvyplynulo,ževprípadoch
schválených úverov a takmer vo všetkých prípadoch pokusov o ich schválenie, boli predstieraní
údajní zamestnávatelia z cudziny, predovšetkým z Českej republiky a Rakúskej republiky, kde nemá
slovenská banka možnosť overiť si pravdivosť podkladov prostredníctvom portálu Sociálnej poisťovne.
Na tento účel boli banke predkladané falošné pracovné zmluvy, resp. potvrdenia o zamestnaní, taktiež

výplatné pásky a výpisy z účtov, rovnako sfalšované pod názvami zahraničných peňažných ústavov. Z
oboznamovaných výpisov z účtov bolo preukázané, vyplatenie úverov žiadateľom.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku, súd v prvom rade uvádza, že dňa 06.08.2024 vyhlásením
v Zbierke zákonov nadobudol záväznosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS
3/2024-761 zo dňa 03.07.2024, ktorým ústavný súd rozhodol o súlade pozastavenej napadnutej časti

zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon s Ústavou
Slovenskej republiky. Vyhlásením nálezu ústavného súdu dňa 06.08.2024 vstúpila okrem iného do
platnosti a účinnosti aj tá časť novely Trestného zákona, ktorou došlo k zvýšeniu výšky škody pri
trestných činoch, pri ktorých sa v skutkovej podstate vyžaduje škoda ako následok trestného činu,
zároveň došlo k zmene trestných sadzieb ustanovených pre konkrétne trestné činy, vrátane trestného

činu úverového podvodu. Keďže súd zistil, že v tomto prípade je priaznivejší Trestný zákon v znení
účinnom od 06.08.2024, súdený skutok potom právne kvalifikoval ako zločin úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 v časti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr. zákona. Tejto súvislosti súd aplikoval ustanovenie § 2 ods. 1 (veta druhá) Tr. zákona, že
ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť

činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 sa dopustí
zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver
poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a
spôsoby činom značnú škodu.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, že či ide o škodu na veci alebo na právach.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou
väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca

sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto
hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa§122ods.10Tr.zákonazapokračovacítrestnýčinsapovažuje,akpáchateľpokračovalvpáchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak
všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v

predmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchaťuvedenýtrestný
čin. Vzhľadom na uvedené v tomto konkrétnom súdenom prípade bolo namieste uznať obžalovanú
vinnou pre pokračovací trestný čin úverového podvodu, keďže sa jednalo o rovnakú trestnú činnosť,
obžalovaná opakovane v krátkej časovej nadväznosti napĺňala skutkovú podstatu toho istého trestnéhočinu s jednotiacim zámerom a totožným spôsobom vykonania. Určujúcim kritériom pokračovania v
trestnom čine je, že jednotlivé čiastkové útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého trestného činu,
sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom páchateľa v tom zmysle, že už od

počiatku aspoň v hrubých rysoch zamýšľa aj ďalšie útoky a že po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky
javia ako postupné realizovanie tohto jedného zámeru. Pokračovanie v trestnom čine vyžaduje aj blízku
súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú súvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla pôjde
o niekoľko dní alebo týždňov - a výnimočne aj mesiacov. Podmienkou spočítania škôd spôsobených
čiastkovými útokmi pri majetkovom trestnom čine je, že ide o pokračovací trestný čin, a nie o opakovanie

trestného činu.
Obžalovaný F. G. bol na podklade obžaloby prokurátora v tejto veci právoplatne uznaný vinným
rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 6T/147/2018-4843 zo dňa 09.03.2022, pre obzvlášť
závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona účinného do
06.08.2024, v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, formou
organizátorstva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, odvolací súd uznesením sp. zn. 2To/64/2022 zo

dňa 17. mája 2023 zrušil prvostupňový rozsudok vo vzťahu k obžalovanému F. G. len v časti vo výroku
o treste, výrok o vine vo vzťahu k obžalovanému F. G. tak už bol právoplatne uzavretý, a preto vo vzťahu
k obžalovanému boli vykonávané iba dôkazy k výroku o treste.
Obžalovaná E. E. urobila vyhlásenie, že je nevinná. Súd vykonával dokazovanie kontradiktórnym
spôsobom na hlavných pojednávaniach, následne sumarizoval výsledky dokazovania, pričom prihliadal

iba na skutočnosti, ktoré boli na hlavných pojednávaniach prebraté a na dôkazy, ktoré boli vykonané tak
pred, ako aj po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a na podklade takto vykonaných
dôkazov obžalovanú pre časť čiastkových útokov, ktoré boli následne v zmysle intencii odvolacieho
súdu prokurátorom upravené, uznal vinnou a pre časť čiastkových útokov obžalovanú spod obžaloby,
aj na návrh prokurátora oslobodil, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok

(čiastkové útoky) nie je trestným činom.
Ohľadom úpravy skutku oproti obžalobe, súd ešte poukazuje, že obžalovacia zásada, ako jedna zo
základných zásad trestného konania, určuje medze, v ktorých súd vykonáva konanie na podklade
obžaloby. Obžalovacia zásada neznamená, že medzi skutkom uvedeným v obžalobe a skutkom,
uvedeným vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a naopak

iné skutočnosti pristúpiť, avšak nesmie sa zmeniť podstata skutku. Podstata skutku je určovaná účasťou
obžalovanej na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorých vzišiel následok porušujúci
alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené Trestným zákonom. Totožnosť skutku bude zachovaná,
ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku. Nie je tak porušením obžalovacej zásady, ak
sa prokurátor eventuálne súd odchýlil od popisu skutku uvedeného v obžalobe, za predpokladu, že

uvedená zásada nebude porušená.
V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku súd uvádza, že trestný čin úverového podvodu podľa § 222
ods. 2 Tr. zákona (ide o samostatnú skutkovú podstatu v rámci trestného činu úverového podvodu),
môže spáchať len špeciálny subjekt, to znamená iba osoba oprávnená konať za toho (banku), kto
úver poskytuje. V tomto prípade obžalovaná bola preukázateľne zamestnancom Slovenskej sporiteľne,

a.s., Bratislava, pobočka Námestovo, a to v pozícii „poradca senior", v rámci listinných dôkazov
bola oboznámená aj pracovná zmluva, vrátane absolvovaných pracovných školení, pričom medzi jej
pracovné úlohy okrem iných patrilo aj pripravovať žiadosti o úver, vyhotovovať a zabezpečovať podklady
pre úverové zmluvy. Pri plnení si pracovných povinnosti bola viazaná zákonmi ako aj internými predpismi
banky. Obžalovaná tak v čase súdeného skutku bola preukázateľne osobou oprávnenou konať za

toho, kto úver poskytuje. Aj v tomto prípade ide o úmyselný trestný čin, pričom na jeho dokonanie
stačí, že taká osoba umožní získať úver bez splnenia určených podmienok. Pre naplnenie znakov
skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona, v jeho základnej skutkovej
podstate sa nevyžaduje spôsobenie škody ani vlastného obohatenia, podmienka vzniku škody sa týka
len kvalifikovaných skutkových podstát tohto trestného činu.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obžalovaná podvodným konaním, pri vedomosti o tom, že
neboli splnené podmienky určené na poskytnutie úveru, predstierala okolnosti, ktoré neboli v súlade so
skutočnosťou a umožnila tak získať úver osobám, o ktorých vedela, že podmienky na poskytnutie úveru,
by bez jej intervencie nespĺňali. Tieto skutočnosti vyplynuli predovšetkým z výpovedí obžalovaných,
poškodených a svedkov, ktoré súd hodnotil v kontexte listinných dôkazov, ktoré boli predložené

poškodeným, jednalo sa predovšetkým o listinné podklady, ktoré boli predkladané "žiadateľmi", ktorými
preukazovali svoju bonitu, t.j. podmienky na poskytnutie úveru (jednalo sa predovšetkým o predložené
potvrdenia o mzde, pracovné zmluvy, predložené doklady, mailovú komunikáciu medzi obžalovanou
a F. G. a pod.). Vinu obžalovanej za dokonané čiastkové útoky vo vzťahu k žiadateľom: B. A.,A. A., B. K., L. B., M. J., E. O., I. K. a F. M., tiež za čiastkové útoky štádiu pokusu vo vzťahu
k žiadateľom: F. I., Q. F., A. R., A. B., M. P., E. A., A. H., J. N., F. K., F. S., F. T., A. B., F.
E., B. M., B. B., J. N., O. J. a H. N., mal súd preukázanú výpoveďami obžalovaných, zástupov

poškodených a svedkov, ktorí vystupovali v pozícii žiadateľov, resp. ručiteľov, ktorí potvrdili, že úver
v E. E. nežiadali, resp. niektorí, že mali vedomosť, že doklady, ktoré boli predložené k ich žiadostiam,
potvrdenia o zamestnaní a príjmoch zo zahraničia boli vyhotovené fiktívne, v skutočnosti nemali príjem,
pričom popísali aj konanie obžalovanej z pozície bankovej úradníčky, tiež je jej vina preukázaná
listinnými dôkazmi, ktoré boli obžalovanou spracované v bankovom počítačovom systéme, za účelom

dosiahnutia schválenia úveru pre vyššie menovaných žiadateľov. Predovšetkým bolo preukázané, že
vo všetkých prípadoch, či už dokonaných, či v štádiu pokusu, v ktorých došlo k uznaniu viny, išlo
o žiadosti, ktoré boli sprostredkované F. G., ktorý sprostredkovane obžalovanej elektronicky, alebo
prostredníctvom iných osôb, v niektorých prípadoch osobne, predkladal fiktívne podklady prispôsobené
tak,abytítožiadateliaspĺňalipodmienkynaposkytnutieúverubankou.Vkončenomdôsledkuajzobsahu
predložených potvrdení k samotným žiadostiam, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že tieto vykazovali

znaky fiktívnosti, obsahovo boli totožné, vykazovali rovnaké črty, zmenené boli iba údaje týkajúce sa
mena, priezviska zamestnanca a zamestnávateľa, výšky mzdy. Subjektívnej stránke nasvedčuje aj
konanie obžalovanej, ktorá pokračoval v modelovaní žiadosti, aj keď jej systému uvádzal, že občiansky
preukaz žiadateľa bol nahlásený ako odcudzený. Obžalovaná sa tiež priznala, že bola v mailovom
a aj v telefonickom spojení s F. G., ktorý sa jej v tom čase prestavil ako F. B., pričom jej mailom, na

jej služobný mail, zasielal podklady k žiadostiam o úver, súčasťou ktorých boli aj kópie občianskych
preukazov jednotlivých žiadateľov, podklady o zamestnaní, príjmoch. Obžalovaná sa bránila, že väčšina
žiadateľov, bola osobne v banke, na stretnutiach so žiadateľmi realizovala obchodný pohovor, overila
si totožnosť žiadateľa podľa občianskeho preukazu a až potom dala žiadateľovi podpísať podklady.
Zároveň uviedla, že v prípade, ak žiadatelia o úver neboli osobne v banke, pri zadávaní žiadostí,

títo sa dostavili osobne do banky následne za účelom podpisu žiadosti. Obžalovaná priznala, že
porušila ustanovenia zákona o bankách, minimálne v časti identifikácie klientov a interné predpisy
banky, bez súhlasu konkrétnych osôb, používala ich osobné údaje v bankovom systéme. Odmietla
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za svoje konanie a bránila sa, že nemala možnosť overiť
pravosť údajov na potvrdeniach od zamestnávateľov a na výpisoch z účtu, pretože uvedené bolo

úlohou schvaľovateľov, ktorí úvery schvaľovali, a preto v tomto prípade zlyhal systém overovania
pravosti listín a podmienok na poskytnutie úverov na strane banky. Na svoju obranu ďalej uvádzala, že
s obžalovaným komunikovala cez svoj pracovný mail, ktorý zamestnávateľ mal možnosť kontrolovať,
pričom si nebola vedomá, že takýmto postupom porušuje zákon, resp. interné predpisy banky a že
pracovala pod veľkým tlakom, ktorý bol na ňu ako zamestnankyňu vyvíjaný zo strany nadriadených,

ktorí ich nútili k vyššej produktivite. Zároveň v rámci obrany obžalovaná uviedla, že zo strany banky
bolo prípustné tzv. „modelovanie“ žiadosti o úver, čo v konečnom dôsledku potvrdila vo svojej výpovedi
aj svedkyňa B. X. N. G.. Je na mieste priznať obhajobnú námietky obžalovanej, ale len v tej časti, že
porušenie interných predpisov banky, k čomu sa obžalovaná priznala, nie je samo o sebe trestným
činom. Objektívna stránka trestného činu úverového podvodu spočíva v tom, že páchateľ umožnil získať

úver tomu, o kom vedel, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie. Z hľadiska subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom úmysel musí smerovať k umožneniu získať úver osobe,
ktorá na jeho pridelenie nespĺňa podmienky. Preukázanie subjektívnej stránky trestného činu môže
súd usudzovať len nepriamo z pohnútky páchateľa, tiež zo správania páchateľa, ktoré sa objektívne
prejavilo navonok, danom prípade ide nielen o slovné ale najmä iné vonkajšie prejavy páchateľa, ktoré

mohli iné osoby (v tomto prípade poškodeného - poskytovateľa úveru) utvrdiť v tom, že žiadatelia
o úver sú schopní a majú záujem vrátiť finančné prostriedky, teda v celkovom správaní páchateľa, preto
aj vyššie uvedený spôsob, akým obžalovaná porušovala interné predpisy banky v kontexte s inými
vykonanými dôkazmi, či už výsluchmi svedkov, alebo zabezpečenými listinnými dôkazmi, nasvedčujú jej
podvodnému konaniu, vrátane subjektívnej stránky (minimálne nepriamy úmysel). Obrana obžalovanej

tak bola vykonanými dôkazmi kontradiktórnym spôsobom na hlavných pojednávaniach vyvrátená,
a to v celom rozsahu. V obrane obžalovanej súd vzhliadol snahu preniesť zodpovednosť za svoje
konanie na zamestnávateľa t.j. poškodeného. K tejto časti obrany, vrátane preukázania subjektívnej
stránky trestného činu úverového podvodu v konaní obžalovanej súd uvádza, že obžalovaná si bola
vedomá skutočností, že už len tým, že prijíma elektronicky od tretej osoby osobné údaje o iných

osobách, ako o potenciálnych žiadateľov o úver, ktoré následne bez ich predchádzajúceho písomného
súhlasu ďalej spracúva v systéme žiadateľov o úver porušuje nie len interné predpisy banky, ale aj
prísnu legislatívu nastavenú v sektore bankovníctva a poškodeného vystavuje reálnemu riziku, že
úvery budú sprostredkované osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na ich poskytnutie, čo sa stalo ajv týchto konkrétnych prípadoch. Obžalovaná priznala, že F. G. jej aj elektronicky poskytoval osobné
údaje rôznych žiadateľov, ktoré ona následne zadávala do systému banky, tiež sa priznala aj k tomu,
že pri žiadateľoch pozmeňovala údaje, zadávala pozmenené údaje do systému opakovane, t. z. že

modelovala situácie, aby žiadatelia boli v nastavenom systéme priechodní, pričom svoje konanie
ospravedlňovala tým, že konala pod tlakom zamestnávateľa, kedy bola nútená plniť vopred stanovené
normy, čo do počtu uzavretia úverových a iných zmlúv a tiež ho ospravedlňovala, že banka pripúšťala
vykonávanie úprav už v žiadostiach o úver, čo mala potvrdiť svedkyňa B. X. N. G.. V tomto smere je
však obrana obžalovanej neopodstatnená, obžalovaná bola zamestnaná v bankovom sektore, kde sú

stanovené a prísne nastavené pravidlá a postupy, ohľadom ktorých prebiehajú školenia zamestnancov,
ktorých sa obžalovaná aj zúčastňovala, ako to vyplynulo z listinných dôkazov. Obžalovaná je dokonca
držiteľkou licencie národnej banky na finančné poradenstvo, vedela tak, že F. G. nie je oprávnenou
osobou, s ktorou môže zamestnanec banky komunikovať, od ktorého môže prijímať podklady a na jeho
pokyn spracovávať žiadosti. Výnimkou by bolo, ak by sa jednalo o osobu, ktorá má licenciu národnej
banky na finančné poradenstvo, má podpísanú zmluvu o výkone takejto činnosti a aj to len za prísne

dodržiavaných pravidiel a zodpovednosti. Obžalovaná svojím konaním nedodržiavala nielen interné
predpisy, ale najmä zákon o bankách, poškodeného tým vedome vystavila situáciám, že bez skutočného
preverenia bonity bol priznaný úver žiadateľom, ktorí nespĺňali podmienky na jeho poskytnutie, alebo
osobám, ktoré o úver v skutočnosti nepožiadali. Obžalovaná nevykonávala činnosť ako aj potvrdila,
že by s klientmi pred zadaním žiadosti komunikovala, nevysvetlila im, nielen práva, ale aj povinnosti

vyplývajúce zo zmlúv, a to o to zvlášť, keď videla, že všetky predkladané podklady F. G. sú približne
rovnaké a majú zahraničného zamestnávateľa, ktorého bonitu nevedela overiť banka cez sociálnu
poisťovňu, a naviac v niektorých prípadoch, jej obžalovaný predložil podklady k žiadateľom, kde jej
systém oznámil, že občiansky preukaz bol odcudzený, resp. stratený. Obrana obžalovanej, že takto
konala pod tlakom, lebo nechcela sklamať svojho zamestnávateľa a vedome porušovala predpisy

je preto absolútne irelevantná. Obžalovaná ako zamestnanec banky musela vedieť, že pravidlá pri
poskytovaní úveru sú nastavené nie len v záujme banky, ale zároveň slúžia aj na ochranu klienta,
pretože každý klient chce byť informovaný o podmienkach úveru, aby sa nezaviazal k niečomu, čo
mu nedovoľujú finančné možnosti, aby tak seba a prípadne ani svoju rodinu finančne nezruinoval.
V takomto prípade tvrdenie obžalovanej, že nechcela sklamať svojho zamestnávateľa, nie je logicky

prijateľné a súd jej obranu vyhodnotil ako snahu samú seba určitým spôsobom morálne ospravedlniť.
V skutočnosti obžalovaná, sledovala výhradne osobné záujmy a svoj vlastný prospech. Podľa vyjadrenia
svedkov (JUDr. V. Q., Mgr. J. F. a Mgr. J. G.) obžalovaná patrila medzi najlepších zamestnancov banky,
pričom nie je vylúčené, že aj v rámci celého Slovenska, kedy jej zamestnávateľ za jej produktivitu
vyplácal pravidelné odmeny a na základe svojho osobného kreditu sa prihlásila do výberového konania

na post riaditeľa pobočky. Podľa vyjadrenia svedkyne F. Q., v prípade, ak by sa neodhalilo podvodné
konanie pri uzatváraní úverových zmlúv, zrejme by aj vo výberovom konaní uspela. Pokiaľ ide o obranu
obžalovanej,žemodelovaniežiadostivsystémebankyboloprípustnéspoukazomnasvedeckúvýpoveď
B. X. N. G., v tejto súvislosti súd uvádza, že svedkyňa skutočne na hlavnom pojednávaní potvrdila,
že v prípade, ak žiadateľom nevychádzala výška úveru, zamestnanci mohli modelovať v žiadostiach

výšku úveru, respektíve výšku splátok, prípadne dopísanie spoludlžníka, ale nie údaje týkajúce sa bonity
žiadateľa. t.j. zmeniť zamestnávateľa, výšku príjmu tak, ako to robila obžalovaná, ktorá dokonca vedela
obísť systém v prípade, ak systém nahlásil stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu žiadateľa,
čo v niektorých prípadoch aj urobila. Obrana obžalovanej, že o podvodnom konaní F. G. nevedela,
že nevedela o tom, že obžalovaný jej predkladá fiktívne, nepravdivé doklady o žiadateľoch o úver,

nepravdivé potvrdenia o zamestnávateľoch a o zahraničných príjmoch, tiež obrana, že totožnosť klientov
si riadne overovala podľa občianskeho preukazu bola vyvrátená výpoveďami svedkov a predloženými
listinnými dôkazmi. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že obžalovaná už pred ich príchodom mala vopred
pripravené podklady, ktoré oni iba v sporiteľni podpísali, podklady k úverovým zmluvám neboli pravdivé,
vbankebolivoväčšineprípadovibaraz,atozaúčelompodpísaniazmluvyaeštevtenistýdeňsivyberali

peniaze. Z uvedených výpovedí je viac než isté, že toto nie je štandardný postup pri vybavovaní úverov,
pretože zmluvy na schválenie žiadostí o úver museli byť v skutočnosti predložené schvaľovateľom
ešte predtým, ako došlo k osobnému stretnutiu žiadateľa s obžalovanou, z čoho vyplýva, že došlo
k zneužitiu osobných údajov, ktoré boli spracované bez predchádzajúceho súhlasu žiadateľa. Zároveň
sa obžalovaná bránila, že totožnosť osôb overovala podľa predloženého občianskeho preukazu a so

žiadateľmi viedla obchodný pohovor, čo bolo rovnako vyvrátené výpoveďami svedkov. V prípade, ak by
obžalovaná overovala údaje počas obchodného pohovoru, zistila by formou kladenia otázok, že listinné
podklady ohľadom zamestnania a príjmu sú nepravdivé, pretože podľa vyjadrení svedkov, svedkovia
nevedeli, čo je uvedené v listinných podkladoch, ktoré zasielal obžalovanej elektronicky obžalovaný.Poniektorí žiadatelia (svedkovia) tieto listiny ani nedržali v ruke. Tí žiadatelia, ktorí boli skutočne v banke
podpísať zmluvy vypovedali, že prišli do banky iba niečo podpísať, pričom potvrdili, že boli v tej dobe bez
príjmov a ani nevedeli, čo je uvedené v podkladoch, ktoré videli až na polícii. Svedok B. N. vypovedal,

že na žiadosť obžalovaného súhlasil, že pôjde na 2- 3 mesiace za ručiteľa, následne ho pred bankou
čakal M. J., spolu išli do banky, kde ich už čakala obžalovaná, podpísali zmluvy, obžalovaná ho rovnako
ubezpečila, že ručiteľom bude iba tri mesiace. Prvé pochybnosti prišli, keď mu prišla domov upomienka.
Svedok potvrdil, že obžalovaná sa aktívne zapájala do podvodných konaní, a to pri presviedčaní klientov
pripodpisezmluvy.Súdpodotýka,žekebyobžalovanáaspoňpripodpiseužpripravenejúverovejzmluvy,

overovala bonitu klienta M. J. a ručiteľa, zistila by, že vopred doručené podklady od obžalovaného sú
fiktívne, pretože svedkovia, by jej ani v tomto prípade nevedeli odpovedať na základné otázky (ohľadom
zamestnávateľa a výšky mzdy) uvedené v listinných podkladoch. Uvedené platí aj vo vzťahu k ostatným
čiastkovým útokom pre ktoré bola obžalovaná uznaná vinnou, a to či už v štádiu dokonanom alebo v
štádiu pokusu. Už samotné tieto skutočnosti nasvedčujú podvodnému konaniu obžalovanej, vrátane
subjektívnej stránky. Z výpovedí F. Q., ale najmä z listinných dôkazov, ktoré boli predložené Slovenskou

sporiteľňou bolo k jednotlivým žiadostiam zistené: K žiadateľovi B. A. obžalovaná zaevidovala žiadosť
dňa 15.05.2015 na sumu 20.000 eur, Žiadosť bola bankou zamietnutá z dôvodu negatívnej informácie
v úverovom registri ani potvrdenie zamestnávateľa na Slovensku. Už táto samotná skutočnosť mala
obžalovanej nasvedčovať tomu, že v prípade žiadateľa ide o osobu s pochybnou bonitou. Napriek
tomu obžalovaná dňa 13.07.2015 zaevidovala ďalšiu žiadosť najskôr na sumu 20.000 eur, neskôr

na sumu 30.000 eur, ktorá bola schválená dňa 14.07.2015. Podľa predložených fiktívnych dokladov
žiadateľ B. A. pracoval v Českej republike v spoločnosti DISPLAY-s, s.r.o., a, keďže išlo o zahraničného
zamestnávateľa, banka si nemohla zamestnávateľa preveriť cez register sociálnej poisťovne. Finančné
prostriedky z úveru boli dňa 15.07.2015 vybrané v hotovosti, a to vo výške 8.000 eur a vo výške
14.000 eur. Z výpovedí svedka B. A. vyplynulo, že na úver ho nahovoril F. G., podľa jeho inštrukcií, iba

odovzdal obálku pracovníčke banky, ktorá mu dala iba podpísať doklady. Z úveru vyplatil obžalovanému
províziu z, ktorej mala byť vyplatená aj banková úradníčka. V jeho prípade boli predložené fiktívne
doklady o jeho zamestnaní v Českej republike. Na žiadosť obžalovaného vozil do banky aj iné osoby,
menovite si spomenul na F. M., Q. F., B. J.. B. A. nespĺňal podmienky na poskytnutie úveru, nakoľko
nemal príjem. V prípade A. A. obžalovaná zaevidovala žiadosť na spotrebný úver dňa 11.08.2015 na

sumu 15.000 eur, ktorú neskôr zmenila na sumu 30.000 eur. Podľa predložených dokladov bol žiadateľ
zamestnaný v Českej republike v spoločnosti AUTOMEDIC, s.r.o.. V systéme banky bolo zistiteľné, že
ide o živnostníka, ktorý v minulosti pri inej žiadosti dokladoval príjem na základe daňového priznania.
Prostriedky z úveru boli klientom vybraté v hotovosti dňa 13.08.2015 vo výške 5.400 eur, dňa 14.08.2015
vo výške 2.000 eur a dňa 17.12.2015 bol vykonaný prevod v sume 14.200 eur na iný účet. Svedok

A. A. po svojej výpovedi potvrdil, že podľa inštrukcií, mal ísť do banky priamo za obžalovanou, kde
ešte toho istého dňa mu bol úver schválený a vykonal výber vo výške 5.400 eur. Túto sumu odovzdal
mužovi, ktorý ho čakal pred bankou ako odmenu za sprostredkovanie úveru. Uviedol, že v tom čase bol
nezamestnaný, nemal žiaden príjem a nikdy nepracoval v zahraničí. Ani on tak nespĺňal podmienky na
poskytnutieúveru,nakoľkonemalpríjem.Zároveňvsvedeckejvýpovedipotvrdil,ževbankeibapodpísal

doklady, ktoré boli vopred pripravené. V prípade B. K. bolo zistené že obžalovaná zadala dňa 11.09.2015
žiadosť o úver vo výške 12.000 eur, žiadosť modelovala, pokračovala v procese dňa 16.09.2015 kedy
namodelovala úver na sumu 20.000 eur. Úver bol žiadateľovi schválení. Z podkladov bolo zistené, že
žiadateľ mal pracovať v Českej republike v spoločnosti ENPRAG, s.r.o s čistým mesačným príjmom
1.000 eur. Zároveň súčasťou dôkazného stavu bola aj mailová komunikácia medzi obžalovanou a F. G..

Po prevedení finančných prostriedkov z úveru, bola časť týchto prostriedkov prevedená na účet vedený
na meno V. K., pričom s týmto účtom výlučne disponoval F. G.. Svedok B. K. vypovedal, že v tom čase
žil ako bezdomovec, žiadnu žiadosť o úver nepodpisoval a podpisy na dokladoch z banky nie sú jeho.
B. K. tak nespĺňal podmienky na poskytnutie úveru. V prípade L. B. obžalovaná zaevidovala žiadosť na
spotrebný úver dňa 16.09.2015 na sumu 15.000 eur, ktorú následne zmenila na sumu 30.000 eur s tým,

že klient je zamestnaný v ČR v spoločnosti TOMICARS HK, s.r.o. na dobu neurčitú, úver bol schválený
a čerpaný dňa 28.09.2015. Žiadosť o úver bola schválená dňa 09.07.2015 vo výške 20.000 eur. Svedok
L. B. vypovedal, že na úver ho presvedčil F. G., ktorý mu odovzdal fiktívne doklady, ktoré mal odniesť
obžalovanej. Z úveru vyplatil províziu F. G. vo výške 10%. V tej dobe nikde nepracoval, nemal príjem,
v banke iba odovzdal listiny obžalovanej, ktorá niečo nahrávala a povedala mu, že o výsledku bude

informovaný. Potom mu už len bolo oznámené, že úver mu bol schválený. L. B. nespĺňal podmienky
na poskytnutie úveru, nakoľko nemal príjem. V prípade M. J. obžalovaná dňa 25.09.2015 zadala do
systému žiadosť o úver, ktorú rôzne modelovala, pri ukončení uvádzala, že úver bol odmietnutý klientom.
Nasledujúceho dňa opäť zadala žiadosť, ktorá bola aj schválená vo výške 20.000 eur. K žiadosti boldodaný spoludlžník B. N., ktorý mal byť zamestnaný v spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s.. Na
podklade uvedených údajov bol úver schválený. Pre klienta boli po schválení úveru, spracované ďalšie
žiadosti zo dňa 27.10.2015, 09.11.2015, kde po zistení nezrovnalostí pri klientovi banka žiadosť o úver

zamietla. V tomto prípade sa rovnako v spise nachádza aj mailová komunikácia medzi obžalovaným
a F. G.. Z pripojených podkladov súd zistil, že v prípade žiadateľa M. J. bol uvedený zamestnávateľ
v Českej republike Display-S, s.r.o., na základe toho bol úver schválený a vyplatený dňa 02.10.2015.
Svedok M. J. potvrdil, že do banky sa dostavil po stretnutí s F. G., ktorému z úveru vyplatil odmenu
2.000 eur. Do banky ho zaviezol F. G., spolu išli k nejakej pani, ktorá mu dala podpísať nejaké papiere,

predtým tam mal byť nejaký ručiteľ. Svedok B. N. vypovedal, že na žiadosť obžalovaného súhlasil, že
pôjde na 2- 3 mesiace za ručiteľa, následne ho pred bankou čakal M. J., spolu išli do banky, kde ich
už čakala obžalovaná, podpísali zmluvy, obžalovaná ho rovnako ubezpečila, že ručiteľom bude iba tri
mesiace. Prvé pochybnosti prišli, keď mu prišla domov upomienka. Svedok potvrdil, že obžalovaná sa
aktívne zapájala do podvodných konaní, a to pri presviedčaní klientov pri podpise zmluvy. Rovnako
aj v tomto prípade išlo o fiktívne doklady. M. J. nespĺňal podmienky na poskytnutie úveru, nakoľko

nemal príjem. V prípade E. O. žiadosť zaevidovaná obžalovanou dňa 18.11.2015 vo výške 15.000
eur. Predložené podklady o tom, že žiadateľ pracuje v Českej republike v spoločnosti STOCK Plzeň-
Božkov, s.r.o. na dobu neurčitú s čistým mesačným príjmom 1.000 eur, prvotná žiadosť zamietnutá
bankou, pretože žiadateľ nemal u zamestnávateľa odpracovaných potrebný počet mesiacov. Napriek
tomu obžalovaná opätovne dňa 20.11.2015 zadala do systému novú žiadosť o úver vo výške 20 000

eur, kde v žiadosti pozmenila počet odpracovaných mesiacov tak, aby obžalovaný spĺňal podmienky pre
poskytnutie úveru. Obžalovaná zároveň zmenila aj výšku čistej mesačnej mzdy. Žiadosť niekoľkokrát
prerušila, anulovala výsledok a opätovne sa pokúšala spracovať novú žiadosť. Počas tohto procesu
zaevidovala spoludlžníka L. P.. V spise sa tiež nachádza mailová komunikácia medzi obžalovanou a
F. G.. Svedok E. O. uviedol, že sa stretol s F. G., ktorému poskytol občiansky preukaz. Potom išiel za

bankovou úradníčkou ktorá mala úver vybaviť, podpísal nejaké doklady, žiadosť mu bola zamietnutá.
Obžalovaný mu však sľúbil vybavenie žiadostí, za účasti ručiteľa L. P., následne mu bol úver poskytnutý.
E. O. nespĺňal podmienky na poskytnutie úveru, nakoľko nemal dostatočný príjem. V prípade I. K.
obžalovaná zaevidovala žiadosť na spotrebný úver dňa 30.11.2015 vo výške 15.000 eur, sumu zmenila
na sumu 20.000 eur s tým, že klient je zamestnaný v ČR v spoločnosti FERRMON, s.r.o. na dobu

neurčitú. Predložené doklady boli fiktívne a svedok I. K. uviedol, že keď prišiel do banky, všetko už
bolo vybavené cez F. G.. Jeho finančná situácia vtedy bola zlá, nikde nepracoval. Za vybavenie úveru
zaplatil províziu vo výške 5.000 eur. I. K. nespĺňal podmienky na poskytnutie úveru, nakoľko nemal
príjem. V prípade F. M., obžalovaná zaevidovala žiadosť dňa 09.11.2015, išlo o žiadosť o úver vo výške
30.000 eur s tým, že žiadateľka pracuje v ČR v spoločnosti AUTOMEDIC, s.r.o. ako administratívny

pracovník na dobu neurčitú od 02.01.2012 s príjmom 1.332,43 €. Aj tento úver bol spracovaný na
podklade mailovej komunikácie od F. G.. Obžalovaná žiadosť niekoľkokrát prerušila, anulovala výsledok
a opätovne sa pokúšala žiadosť zaslať na schválenie úveru. Finančné prostriedky boli odoslané na
účet V. K., s týmto účtom výlučne disponoval F. G.. Svedkyňa F. M. vypovedala, že ju nahovoril na
úver F. G., keď prišla do banky podklady už boli spracované. F. M. nespĺňala podmienky na poskytnutie

úveru, nakoľko nemala príjem. V prípade úveru F. I. bolo zistené že žiadosť do systému bola zadaná
obžalovanou dňa 23.11.2015 na sumu 15.000 eur zdokladovaním zahraničného zamestnávateľa v
STOCK Plzeň-Boškov, úver neposkytnutý, žiadosť zamietnutá bankou. Svedok F. I. o úver nežiadal,
nepracoval pre zahraničného zamestnávateľa. V prípade Q. F. žiadosť o úver obžalovaná zadala do
systému dňa 06.10.2015, výška úveru 20.000 eur, s uvedením zamestnávateľa v Českej republike,

nereagovala na automatickú výzvu nahlásiť vec oddeleniu pre finančné podvody, úver nebol poskytnutý
a napriek tomu žiadosť opakovala dňa 07.10.2015, výška úveru 20.000 eur, úver zo dňa 08.10.2015,
výška úveru 20.000 eur. Úver ani v jednom prípade neposkytnutý, žiadosti boli zrušené bankou. Q.
F. nepracoval v zahraničí, nespĺňal podmienky na poskytnutie úveru, jeho doklady boli podľa jeho
slov zneužité. V prípade A. R. žiadosť obžalovaná zadala do systému dňa 03.06.2015, výška úveru

12.000 eur, úver neposkytnutý - zrušené bankou, ďalšia žiadosť zo dňa 19.08.2015, výška úveru
20.000 eur, úver neposkytnutý - zrušené bankou, ďalšia žiadosť zo dňa 21.08.2015, výška úveru
20.000 eur, úver neposkytnutý - zrušené bankou. A. R. nespĺňal podmienky na poskytnutie úveru, boli
voči nemu vedené exekúcie. V prípade A. B. žiadosť zadala do systému 25.09.2015,výška úveru
12.000 eur, na základe nepravdivých údajov o príjme žiadateľa zo zamestnania v Českej republike, s

vykázaním podpisu v systéme, po dvoch výzvach na doplnenie spoludlžníka úver nebol poskytnutý a
žiadosť bola zrušená bankou. A. B. nespĺňal podmienky na poskytnutie úveru, nepracoval v zahraničí,
nemal finančné prostriedky. V prípade M. P. žiadosť zadaná do systému dňa 11.09.2015, výška úveru
15.000 eur, s uvedením nepravdivých údajov o príjme žiadateľa zo zamestnania v Českej republike,úver nebol poskytnutý a žiadosť bola zrušená bankou. M. P. nikdy nevybavoval žiaden úver, vždy mal
iba minimálny príjem, nevedel si vysvetliť, ako sa cudzie osoby dostali k jeho dokladom. V prípade
E. A. žiadosť zadala do systému dňa 30.10.2015, výška úveru 12.000 eur, s uvedením nepravdivých

údajov o príjme žiadateľa zo zamestnania v Českej republike, po troch zamietnutiach systémom doplnila
spoludlžníka B. A., úver nebol poskytnutý a žiadosť bola zrušená bankou. E. A. nikdy o úver nežiadal,
nikdy nebol v banke, bol nezamestnaný a uvedeného ručiteľa nepozná. Ručiteľ B. A. v pozícii svedka
uviedol, že nikdy nebol ručiteľom, má finančné problémy. V prípade A. H., žiadosť zadala do systému
dňa 10.07.2015, výška úveru 20.000 eur, so zadaním nepravdivých dokladov o mzde od zahraničného

zamestnávateľa, žiadosť bola zrušená automaticky systémom banky. Následne obžalovaná spracovala
druhú žiadosť o úver dňa 20.07.2015 vo výške 18.000 eur, kde už uviedla skutočného zamestnávateľa
žiadateľky Mestskú časť Ružinov, Domov dôchodcov, úver bol dňa 20.7.2015 schválený vo výške 18.000
eur, príjem žiadateľky bol overený Sociálnou poisťovňou, keďže išlo o slovenského zamestnávateľa.
Preukázateľne obžalovaná mala vedomosť, že doklady predložené A. H. dňa 10.07.2015 sú fiktívnymi
dokladmi, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa A. H. a svedok B. H.. Obžalovaná tak minimálne

od tohto okamihu bola uzrozumená s tým, že doklady, ktoré jej predkladá F. G., ohľadom zahraničných
zamestnávateľov sú fiktívne. Napriek uvedenému spoluprácu s F. G. neprerušila a vo svojom konaní
pokračovala. V prípade J. N. žiadosť zadaná do systému dňa 25.06.2015, výška úveru 30.000 eur,
so zadaním nepravdivých dokladov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Poľsku, 30.06.2015
doplnila spoludlžníka B. B., úver nebol poskytnutý a žiadosť bola zrušená bankou. J. N. nikdy nebol

vybavovať úver, doklady nikomu nedával. V prípade F. K. žiadosť zadaná do systému 01.06.2015,
výška úveru 15.000 eur, so zadaním nepravdivých dokladov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v
Poľsku, úver neposkytnutý, žiadosť nebola ukončená obžalovanou, ďalšia žiadosť zadaná 02.06.2015,
výška úveru 12.000 eur, pripojená spoludlžník M. D., úver neposkytnutý bankou pre nespôsobilosť
spoludlžníka, ďalšia žiadosť zo dňa 03.06.2015, výška úveru 20.000 eur, úver bol poskytnutý, ale

nečerpaný a následne zrušený bankou. F. K. bol v tom čase nezamestnaný, nemal príjem, nespĺňal
podmienky na poskytnutie úveru. V prípade F. S. žiadosť zadala dňa 01.06.2015, výška úveru 12.000
eur, so zadaním nepravdivých dokladov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Rakúsku, pripojený
spoludlžník M. D., úver bol poskytnutý, ale nečerpaný a následne zrušený bankou. F. S. nikdy nebol
v sporiteľni vybavovať úver, nepozná M. D.. V prípade F. T., žiadosť zadala do systému dňa 09.09.2015,

výška úveru 15.000 eur, so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa
v Českej republike, úver bol poskytnutý, ale nečerpaný a následne zrušený bankou. F. T. nikdy nebol
v sporiteľni, nevybavoval si úver, jeho doklady museli byť zneužité. V prípade A. B., žiadosť zadala
do systému dňa 22.09.2015, výška úveru 12.000 eur, so zadaním nepravdivých údajov o mzde od
zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, po dvoch výzvach na doplnenie spoludlžníka bola

žiadosť zrušená bankou. A. B. pracoval na aktivačných prácach, jeho doklady boli zneužité. V prípade
F. E. žiadosť zadala do systému dňa 13.10.2015, výška úveru 12.000 eur, so zadaním nepravdivých
údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, s vykázaným podpisom v systéme,
po dvoch výzvach na doplnenie spoludlžníka bola žiadosť zrušená bankou. F. E. o úver nežiadal
a bol poberateľom dôchodku vo výške 420 eur. V prípade B. M. žiadosť zadaná do systému dňa

12.10.2015, výška úveru 15.000 eur, so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného
zamestnávateľa v Českej republike, po upozornení na odcudzený, resp. stratený občiansky preukaz,
žiadosť opakovane zadávala do systému dovtedy, až bol úver poskytnutý, následne nebol čerpaný a
bol zrušený bankou. B. M. žiadosť o úver nepodával, bol zamestnaný na území SR. V prípade B. B.
žiadosť zadala do systému dňa 27.10.2015,výška úveru 12.000 eur, so zadaním nepravdivých údajov o

mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, úver nebol neposkytnutý z dôvodu neplnenia
podmienok banky, keď nebol doplnený spoludlžník. B. B. nikdy v banke žiadať o úver nebol, v tom čase
bol nezamestnaný. V prípade A. S. žiadosť zadala do systému dňa 19.10.2015, výška úveru 15.000 eur,
so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, po výzve
na doplnenie spoludlžníka úver neposkytnutý a následne bola žiadosť zrušená bankou. A. S. nikdy nebol

v banke podať žiadať o úver, v tom čase bol nezamestnaný. V prípade J. N., žiadosť zadaná do systému
dňa 14.12.2015, výška úveru 15.000 eur, so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného
zamestnávateľa v Českej republike, po výzve na doplnenie spoludlžníka so žiadosťou ďalej nepracovala
a táto bola následne zrušená bankou. J. N. nikdy nebol žiadať o úver, pracoval v tom čase v Anglicku. V
prípade O. J., žiadosť zadaná do systému dňa 19.11.2015, so zadaním nepravdivých údajov o mzde od

zahraničného zamestnávateľa v Českej republike, výška úveru 15.000 eur, následne žiadosť anulovala a
doplnila spoludlžníka G. E., po upozornení, že zadaný občiansky preukaz je odcudzený, nekontaktovala
oddelenie pre finančné podvody a žiadosť spracovávala s uvedením iného občianskeho preukazu,
žiadosť bola neukončená a následne zrušená bankou. O. J. o úver žiadať nebola, v tom čase bolina jej osobu vedené exekúcie. V prípade H. N., žiadosť zadala do systému dňa 17.08.2015, výška
úveru 20.000 eur, so zadaním nepravdivých údajov o mzde od zahraničného zamestnávateľa v Českej
republike, následne zadávala stále nové žiadosti v dňoch 02.09. až 07.10.2015, pričom ignorovala 6

výstrah systému o negatívnych informáciách z úverového registra, následne bola neukončená žiadosť
zrušená bankou. Všetky vyššie uvedené a predložené listiny týkajúce sa jednotlivých žiadostí o úver,
či sa už týka dokonaných čiastkových útokov alebo čiastkových útokov spáchaný v štádiu pokusu,
všetky potvrdenia ohľadom zahraničných zamestnávateľov a výšky príjmov sú fiktívne doklady, ktoré
boli vyrobené F. G., ktorý sa ku tomuto konaniu aj priznal. K preukázaniu subjektívnej stránky na strane

obžalovanej súd opätovne poukazuje aj na výpovede svedkov, ktorí obžalovanú usvedčujú. Svedok A.
A. vypovedal, že sa skontaktoval s nejakým mužom, ktorý mu vedel pomôcť pri vybavovaní úveru a
na základe jeho inštrukcií išiel do banky za obžalovanou, ktorú predtým nepoznal. Uviedol, že v banke
podpísal listiny, následne sa presunul k pokladni a už mu bol poskytnutý úver, z ktorého ešte v ten deň
vyplatil odmenu. V tom čase bol nezamestnaný, nemal príjem, nikdy nepracoval v zahraničí a všetko
to bolo o tom, že príde za obžalovanou, ktorá mu dá podklady, ktoré podpíše a všetko to je vybavené.

Obžalovanej dal iba občiansky preukaz, predtým o úver nežiadal. Z bankového systému bolo zistené,
že žiadosť A. A. bola spracovaná v systéme dva dni predtým, ako bol úver schválený, a to obžalovanou,
najskôr na sumu 15.000 eur, ktorú neskôr obžalovaná zmenila na 30.000 eur. Súd opäť podotýka, že
keby obžalovaná viedla obchodný rozhovor so žiadateľom, tak ako jej to vyplynulo z interných predpisov,
zistila by, že podklady, ktoré jej vopred doručil obžalovaný, boli fiktívne. Rovnako svedok I. K. vypovedal,

že keď prišiel do banky, bolo už všetko dohodnuté. Do banky prišiel za blondínou, ktorá už mala všetko
pripravené. On so sebou priniesol iba občiansky preukaz. Jeho finančná situácia bola zlá, mal dlhy,
nejakú dobu už nikde nepracoval. V banke bol iba raz, kedy podpísal zmluvy, doklady tam už boli.
Peniazemuboliposlanénaúčet,ktorýsizriadilprivybavovaníúveru.Vbankesahonepýtalinaosobnéa
majetkové pomery, doklady už boli v banke. Z bankového systému vyplynulo, že žiadosť bola v systéme

spracovaná dňa 30.11.2015, k podpisu zmluvy a aj čerpaniu úveru došlo dňa 01.12.2015. Svedok Q.
F. vypovedal, že doklady k úveru mu zabezpečil F. G. s tým, že v banke ma známu a že potrebuje iba
občiansky preukaz. Do banky ho na pokyn G. priviezol B. A., ktorý mu doniesol občiansky preukaz na
meno Astrab a následne v banke obžalovaná menila aj jeho podpis, aby to sedelo. Pre seba v októbri
2015 (na svoje meno) žiaden úver nevybavoval, jeho doklady boli zneužité. Svedok B. J. vypovedal,

že podpisoval zmluvu o splátkovom úvere, aj ostatné doklady na sumu 30.000 eur, pričom z tejto sumy
dostal iba 1.000 eur a zvyšok si ponechal F. G.. Doklady podpisoval v Námestove, pracovná zmluva a
iné podklady boli nepravdivé. Svedok V. Q. uviedol, že nemá vedomosť, že by niekomu robil ručiteľa a
ani za tým účelom neposkytol nikomu osobné doklady. Osobné doklady poskytol F. G., ktorý tvrdil, že
má známosti v banke, úver však nedostal. Svedok A. B. vypovedal, že osobne o úver nikdy nežiadal,

obžalovanú nepozná a v banke nič nepodpisoval. Svedok M. P. uviedol, že nikdy v živote nevybavoval
žiaden úver, nevie ako sa niekto dostal k jeho osobným dokladom, údaje v žiadosti sú nepravdivé.
Svedok B. K. uviedol, že je bezdomovec, žiadnu žiadosť o úver si nepodával a podpisy na dokladoch
z banky nie sú jeho. Svedok E. A. vypovedal, že nikdy nebol v banke a nežiadal o úver, v čase skutku
bol nezamestnaný. Rovnako vypovedali aj svedkovia B. A., A. H., J. N., F. T., A. B., B. T., F. E., B.

M., B. B., A. S., J. N., O. J., G. E., G. E., L. M., F. V., G. K., V. J.. Svedok B. B. vypovedal, že ho
oslovil A. D., či by nešiel robiť spoludlžníka, že pozná ochotnú pani v banke. Potom ako súhlasil, pani
v banke od neho žiadala iba občiansky preukaz, išlo iba o informatívne stretnutie a následne vypovedal,
že nemá vedomosť o tom, že by figuroval ako spoludlžník pre žiadateľa J. N.. Svedkyňa M. D. uviedla, že
obžalovaná ju oslovila, či by nemohla ručiť nejakému mladému chalanovi, že bude ručiteľka na obdobie

troch mesiacov, a potom bude vymazaná. Obžalovanej dala len občiansky preukaz, nedala jej doklady
o zamestnaní v Poľsku a ani v Rakúsku, pretože tam nikdy nerobila. Svedkyňa F. M. vypovedala, že
na úver ju nahovoril obžalovaný a Planieta, prišli do banky, kde už bolo všetko pripravené. Svedok
E. O. vypovedal, že obžalovanému poskytol údaje z občianskeho preukazu, potom išiel do banky za
konkrétnou pani, podpísal nejaké doklady a o týždeň mu bol úver zamietnutý, obžalovaný prisľúbil,

že do banky zašle podklady, následne už bolo v banke všetko pripravené a za ručenia L. P., mu bol
úver schválený, údaje na dokladoch boli nepravdivé. Svedok M. J. uviedol, že ho F. G. zaviezol do
banky, spolu išli za pracovníčkou banky, ktorá mu dala popodpisovať nejaké papiere, ešte pred nimi
tam mal byt' nejaký ručiteľ. Po podpise zmluvy dostal hotovosť 10.000 eur. Svedkyňa A. H. uviedla,
že nejaký muž jej dal pred bankou do ruky doklady, nejaká pracovná zmluva, ostatné si nepozrela.

S dokladmi išla za obžalovanou, odovzdala jej doklady, občiansky preukaz a preukaz poistenca, úver
jej však nebol schválený, a preto na druhý deň doniesla do banky ešte svoju skutočnú pracovnú
zmluvu, na čo jej úver už schválený bol. Pokiaľ sa obžalovaná napriek vyššie uvedeným dôkazom
snažila svoje konanie ospravedlňovať tým, že ak porušovala interné predpisy, nemala vedomosť otom, že predkladané doklady k žiadostiam boli falošné a nemala tak vedomosť, že žiadatelia nespĺňali
podmienky na poskytnutie úveru, je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaná vykonávala
odbornú činnosť, ku ktorej bola opakovane školená a pri zachovaní, čo i len najmenšej obozretnosti,

a to o to viac, keďže prijímala doklady od tretej osoby, už len ich vizuálnym porovnaním si musela
všimnúť,žepredkladanédokladysúvizuálnerovnaké,natýchtodokladochsameniliibazamestnávatelia
a výška príjmov, pričom tieto doklady jej boli predkladané od F. G. v pomerne krátkom čase a intenzívne
a u obžalovanej tak museli vzbudiť podozrenie, že ide o fiktívne doklady. V prípade, že si je osoba
vedomá, že porušuje interné predpisy, nakladá s údajmi osôb, ktoré nikdy nevidela, tak automaticky je

treba očakávať, že takáto osoba bude konať obozretnejšie, o to viac, keď ide o vyššie úvery. Zároveň
bolo výpoveďami svedkov, ako svedkyne H. preukázané, že obžalovaná v skutočnosti vedela, že F. G.
k žiadostiam zasiela nepravdivé doklady, obžalovaná priamo usmernila svedkyňu H., aby priniesla aj
druhú pracovnú zmluvu, aby „formálne“ spĺňala podmienky na poskytnutie úveru, pričom musela vedieť,
že svedkyňa nemôže naraz pracovať v Českej republike a súčasne aj v Domove dôchodcov v Bratislave.
Všetky tieto výpovede svedkov potvrdzovali výpoveď svedkyne F. Q., ktorá okrem iného uviedla, že

zo systému banky bolo zistené, že v niektorých prípadoch obžalovaná spracovala najskôr žiadosť,
kde bol slovenský zamestnávateľ, pričom jej to nevychádzalo, tak nahodila novú žiadosť a uviedla
zahraničného zamestnávateľa, čo si banka nedokázala overiť, pričom vo všetkých úverových zmluvách,
ktoré boli podvodne spracované boli práve zahraniční zamestnávatelia. Zamestnanci banky vedia, že
zahraniční zamestnávatelia sa nedali bankou overiť, a preto sa tak pri nich vyžadovali ďalšie doklady,

ktoré banka pri slovenských zamestnávateľoch nevyžadovala, pretože mala (a aj má) priame prepojenia
na sociálnu poisťovňu a úverový register Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že obžalovaná pri
inkriminovaných úveroch akceptovala všetky podklady, ktoré jej žiadostiam o úver predkladala tretia
osoba, ale zároveň išlo o podklady, ktoré si banka nevedela riadne overiť z dôvodu, že na nich figurovali
zahraniční zamestnávatelia a zahraničné príjmy. Niektorí žiadatelia prichádzali do banky iba za účelom

podpísania zmluvy, len s občianskym preukazom, prípadne dokladmi, ktoré dostali do ruky pred vstupom
do banky, pričom obžalovaná si ani len neoverila podklady o solventnosti, ktoré dostala z pochybného
zdroja. Súd je toho názoru, že obžalovaná tak nerobila práve z dôvodu, že veľmi dobre vedela, že ide
o doklady fiktívne, čomu nasvedčujú napr. aj výpovede svedkyne H., ktorú obžalovaná poslala, aby jej
priniesla druhú zmluvu, svedka Q. F., ktorý vypovedal, že upravovala jeho podpis na zmluve tak, aby

sedel s podpisom na občianskom preukaze, ktorý bol na meno J.. Zároveň bolo zistené, že obžalovaná
opakovane zadávala a menila vstupné údaje žiadateľov v počítačovom systéme banky ohľadom ich
bonity tak, aby žiadatelia spĺňali podmienky na poskytnutie úveru. V tomto smere už možno hovoriť
o aktívnej účastí ohľadom falšovania dokladov, potrebných k získaniu úverov.
Motívom, pohnútkou konania obžalovanej bolo získanie prospechu, či už v postavení v práci, kde

dlhodobo patrila medzi najproduktívnejších zamestnancov banky, podľa výpovede svedka F. G.
(priameho nadriadeného obžalovanej) je možné, že v produktivite čo do počtu uzavretých úverov patrila
medzi najlepších zamestnancov banky na Slovensku, pričom podľa výkonov v práci jej boli pravidelne
vyplácané odmeny. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaná priamo finančne
profitovala z podvodne uzavretých úverových podvodov, síce niektorí svedkovia uvádzali, že z provízie

mala byť vyplácaná aj banková úradníčka, túto informáciu mali mať iba sprostredkovanú, pričom nie
je vylúčené, že uvedené im bolo povedané len preto, aby F. G. získal čo najväčšiu odmenu a tvrdil
preto, že sa o ňu musí podeliť. Vzhľadom na uvedené bola preukázaná aj vnútorná súčasť subjektívnej
stránky trestného činu podvodu, ktorá je nepochybne preukázaná motívom konania obžalovanej, ktorá
predstavujevnútornýpodnetkrozhodnutiuspáchaťtrestnýčin,pričomspôsobspáchaniatohtotrestného

činu vykazuje špecifické znaky (modus operandi).
Obžalovaná sa tak dopustila v časti dokonaného konania a v časti konania, ktoré bezprostredne
smerovalo k dokonaniu trestného činu, konania sa dopustila ako zamestnankyňa oprávnená konať za
toho, kto úver poskytuje a to tak, že umožnila získať úver tomu, o kom vedela, že nespĺňa podmienky
určené na jeho poskytnutie a uvedeným činom spôsobila značnú škodu, čím naplnila všetky znaky

skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona účinného od
06.08.2024, v časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, tak po formálnej
ako aj materiálnej stránke. Pre banky je takmer vždy podstatnou podmienkou pre poskytnutie úveru
pravdivé zistenie skutočností týkajúcich sa bonity žiadateľa t.j. zodpovedajúceho príjmu, z ktorého
možnovyvodiťpredbežnýzáveromožnosti(schopnosti)žiadateľadohodnutésplátkyuhrádzať.Zároveň

pri posudzovaní „otázky splnenia podmienok na poskytnutie úveru“ môže banka vychádzať len z
dokladov, ktoré má k dispozícií pred uzatvorením úverovej zmluvy, pretože len v tom štádiu môže
posudzovaťúverovérizikoohľadnenávratnostifinančnýchprostriedkovzostranyžiadateľaoúver.Výška
poskytnutého resp. výška žiadaného úveru na podklade falošných podkladov, v prípade jeho poskytnutiaby predstavovala výšku škody banky, pretože vyplatením úveru by skutočne (reálne) došlo k zmenšeniu
majetku banky. Konaním obžalovaných poškodenému Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava tak vznikla
škoda vo výške 176.000 eur, pričom v ďalších prípadoch hrozil u poškodeného vznik škody vo výške

307.000 eur, čo predstavuje značnú škodu, t.j. škodu prevyšujúcu sumu 250.000 eur.

Na rozdiel od vyššie uvedeného, v prípade dokonaného čiastkového útoku vo vzťahu k A. H., a pre
čiastkové útoky štádiu pokusu vo vzťahu k žiadateľom o úver: F. O., B. T., L. B., F. N., U. A., K. J., A. K.,
H. N., L. M., B. K., F. V., H. N., F. K., A. H., K. D., B. D., M. E., M. T. a F. R., súd postupom podľa § 285

písm. b/ Tr. poriadku obžalovanú E. E. oslobodil spod obžaloby pre čiastkové útoky zločinu úverového
podvodu podľa § 224 ods. 2 ods. 4 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s odôvodnením, že skutok nie
je trestným činom.
V súvislosti, s oslobodzujúcim verdiktom súd uvádza, že na uznanie viny je potrebný súhrn priamych a
nepriamych dôkazov, tvoriacich logickú navzájom sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku
nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti súdených skutkov, ale zároveň usvedčujú páchateľa.

Výrok o vine môže byť založený len na dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, či sa skutok
stal, že je trestným činom a kto skutok spáchal. V tomto smere tiež súd poukazuje, že trestný proces
(§ 1 a § 2 ods. 18 Tr. poriadku) je upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán – prokurátora
(eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej
osoby) na druhej strane. Strany trestného konania pred nezávislým súdom predkladajú a vykonávajú

dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho
orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§2
ods. 5, veta prvá Tr. poriadku) a obvineným. V predmetnej veci po vykonaní dokazovania, samotný
prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovanú pre konkrétne čiastkové útoky oslobodiť, pretože skutok
nie je trestným činom. V prípade čiastkových útokov, spod ktorých bola obžalovaná oslobodená, súd

uvádza, že čiastkové útoky sa síce stali, obžalovaná sa však rozhodla v žiadostiach nepokračovať,
žiadosti o úver neukončila a takéto konanie nebolo možné posúdiť ani ako konanie v štádiu pokusu,
eventuálne nebolo preukázané, že by obžalovaná konalo v spolupráci s F. G. tak, ako jej to kládla za
vinu obžaloba. Zároveň v prípade žiadateľov o úver A. H., F. K., F. V., K. D. z písomných podkladov
Slovenskej sporiteľne, ako aj výpovedí svedkov zastupujúcich poškodeného (svedkyňa F. O. Q., B. X.

N. G.), vyplynulo, že písomné podklady k týmto žiadateľom boli nájdené v pracovnom stole obžalovanej,
pričom vo vzťahu k týmto žiadostiam existovala dôvodná pochybnosť, že by obžalovaná vo vzťahu k
týmto žiadateľom urobila konkrétny úkon, ktorý by mohol vôbec viesť k rozhodovaniu o schválení úveru.
V prípade žiadateľov o úver K. a B. D. číslo úveru 5078778173, M. E. číslo úveru 5075178738 a M.
T. číslo úveru 5072570355, v týchto prípadoch z vykonaného dokazovania vyplynulo, že títo žiadatelia

sa osobne dostavili z vlastnej iniciatívy do banky, kde mali reálne záujem o poskytnutie úveru, a to
či už na rekonštrukciu alebo stavbu rodinného domu, či kúpy vozidla. Tieto skutočnosti potvrdili vo
svojich svedeckých výpovediach, kde zároveň uviedli, že do banky sa dostavili osobne (v prípade
žiadateľa M. T. sprostredkovane cez finančnú poradkyňu B. X.), pričom predložili doklady, ktoré od nich
banka žiadala a zároveň uviedli, za akým účelom si chceli vybaviť úver, o ktorý mali reálny záujem.

Vykonaným dokazovaním tak nebolo preukázané, že by títo žiadatelia o úver mali mať nejakú spojitosť s
obžalovaným F. G., tak ako to tvrdila obžaloba, tiež nebolo preukázané, žeby predkladali nejaké fiktívne
doklady za účelom vylákania úveru. V prípade oslobodeného dokonaného čiastkového útoku vo vzťahu
k žiadateľke A. H., číslo úveru 5074944998 súd uvádza, že v tomto prípade bol úver vo výške 18.000
eur, poskytnutý bankou na podklade pravdivých údajov o zamestnaní a výške reálneho príjmu, ktoré

žiadateľka A. H. v tom čase dosahovala. Tieto podklady (nešlo o fiktívne podklady) žiadateľka A. H.
predložila obžalovanej osobne v banke, následne tieto podklady obžalovaná spracovala do systému a
banka na podklade nich poskytla žiadateľke úver vo výške 18.000 eur. Vo všetkých súdom oslobodených
prípadoch, súd nemal preukázané naplnenie objektívnej stránky trestného činu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona, resp. nebolo preukázané v čom konkrétne jednotlivé osoby nespĺňali

podmienky na poskytnutie úveru, nebol preukázaný ani úmysel obžalovanej, ktorý by smeroval k
tomu, že chcela týmto osobám umožniť získať úver, pričom vedela, že na poskytnutie úveru nespĺňajú
podmienky. Vzhľadom na uvedené, súd obžalovanú spod obžaloby pre čiastkové útoky uvedené vo
výrokovej časti tohto oslobodzujúceho rozsudku, spod obžaloby oslobodil, pretože tieto čiastkové útoky
nie sú trestným činom.

K osobe obžalovanej E. E. súd zistil, že v registri trestov nemá záznam. Zo správ o povesti nevyplynuli
žiadne negatívne hodnotenia, v registri priestupkov má záznamy len za menej závažné dopravné
priestupky, ktoré boli riešené v blokovom konaní.K osobe obžalovaného F. G. súd zistil, že obžalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody, v registri
trestov má celkom 29 záznamov. Posledné odsúdenia: rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/98/14zodňa24.11.2016prezločinpodvodupodľa§221ods.1,3písm.c/Tr.zákonaainénasúhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody na 7 rokov, so zaradením do stredného stupňa stráženia, zrušený
bol rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/115/12 z 07.10.2014, rozsudkom Okresného súdu
v Žiline zo dňa 17.01.2017, sp. zn. 3T/47/2016, právoplatným dňa 17.01.2017 pre zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorým mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Žilina z 30.01.2014, sp. zn. 28T/89/10, rozsudkom Okresného

súdu Námestovo sp. zn. 9T/23/14 z 02.02.2017, právoplatným dňa 02.02.2017 pre zločin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorým mu bolo upustené od uloženia súhrnného
trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Žilina z 30.01.2014, sp. zn. 28T/89/10, rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn.6T/34/14 z 07.09.2017, právoplatným dňa 07.09.2017 pre zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a iné, ktorým mu bolo upustené
od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Námestovo z 12.05.201, sp.

zn. 4T/182/08, rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/4/17 z 24.10.2017, právoplatný
24.10.2017, pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorým mu bolo
upustené od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Námestovo z 12.05.201,
sp. zn. 4T/182/08, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina z 30.01.2014, sp.zn. 28T/89/10 a
Okresného súdu Námestovo zo dňa 24.11.2016, sp. zn. 6T/98/14 z 24.11.2016 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/31/17 z 08.06.2017, rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn.
6T/8/2017 z 31.10.2017, právoplatným 31.10.2017 pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorým mu bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na
odsúdenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/98/14 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 3To/31/17 z 8. 6. 2017; rozsudkom Okresného súdu v Žiline z 03.11.2017 sp. zn. 25T/122/17

právoplatným dňa 03.11.2017 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorým mu bolo
upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Námestovo zo dňa
07.10.2014, sp. zn. 4T/115/12; rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 30.11.2017 sp. zn.
4T/79/15, právoplatným dňa 30.11.2017 pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona,
ktorým mu bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na odsúdenie Krajského súdu v Žiline zo

dňa 08.06.2017, sp. zn. 3To/31/17; rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 05.12.2017 sp.zn.
2T/21/16 právoplatným dňa 05.12.2017 pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/
Tr. zákona, ktorým mu bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na rozsudok Okresného
súdu Námestovo zo dňa 04.03.2014, sp. zn. 4T/182/2008, v spojení s rozsudkom Okresného súdu
v Žiline zo dňa 30.01.2014 sp. zn. 28T/89/2010, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Námestovo

sp. zn. 6T/98/2014 z 24.11.2016; rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 14.12.2017 sp. zn.
6T/107/17 právoplatným dňa 14.12.2017, ktorým bol odsúdený pre zločin úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorým mu bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu
vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Námestovo zo dňa 24.11.2016, sp. zn. 6T/98/14; rozsudkom
Okresného súdu Námestovo zo dňa 01.02.2018 sp. zn. 6T/106/17 právoplatným dňa 01.02.2018 pre

zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorým mu bolo upustené od
uloženiaďalšiehotrestuvzhľadomnaodsúdenieOkresnéhosúduNámestovozodňa24.11.2016,sp.zn.
6T/98/14; rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 11.06.2020 sp. zn. 6T/86/18, právoplatným
dňa 29.09.2020 bol odsúdený pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.
zákona, ktorým mu bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu

Námestovozodňa04.03.2014,sp.zn.4T/182/08,vspojenísrozsudkomOkresnéhosúduvŽilinezodňa
30.01.2014 sp. zn. 28T/89/10, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 24.11.2016
pod sp. zn. 6T/98/14; rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 08.10.2020 sp. zn. 4T/51/2008
v znení rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.09.2021 sp. zn. 1To/11/2021 pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, d/ Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne na 5 rokov

v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; zrušené boli vo výroku o treste rozsudok
Okresný súd Námestovo z 04.03.2014, sp. zn. 4T/182/2008, v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín z 22.08.2007 sp.zn. 4T/78/2007, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z
26.03.2008, sp. zn. 2T/4/2006; trest uložený rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín, 14.07.2007, sp. zn.
4T/93/2007, v spojení s rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín zo dňa 17.07.2008, sp. zn. 9T19/2008,

v spojení s rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín z 19.09.2007, sp. zn. 2T/197/2006 a trest uložený
rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 16.10.2008, sp. zn. 5T/40/2008, rozsudkom Okresného súdu
Námestovo zo dňa 20.06.2023 sp. zn. 9T/33/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina zo
dňa 31.01.2024, sp. zn. 2To/85/2023 bol uznaný vinným pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zákona (skutok zo dňa 13.12.2006) a súd upustil od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na odsúdenie
Okresným súdom Námestovo sp. zn. 6T/98/2014, v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 28T/89/2010; rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 19.03.2024 sp. zn. 5T/79/2008,

právoplatný 21.03.2024 bol uznaný vinným zo zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1 ods. 3 Tr. zákona
a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre, ktoré mu bolo upustené od
uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresný súd Námestovo sp. zn. 4T/51/2008.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,

následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a
teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

VprípadeukladaniatrestusúdvprípadeobžalovanejE.E.aplikovalTrestnýzákonúčinnýod06.08.2024

a v prípade obžalovaného F. G. pri ukladaní trestu aplikoval Trestný zákon účinný do 06.08.2024, keďže
obžalovaný F. G. bol v tejto trestnej veci právoplatne uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 5 písm. a) Tr. zákona účinného do 06.08.2024 sčasti
dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, formou organizátorstva podľa § 21 ods.
1 písm. a) Tr. zákona. Keďže obžalovaný F. G. bol právoplatne uznaný vinným ešte pred nadobudnutím

účinnosti novely Trestného zákona, t.j. pred dátumom 06.08.2024, súd musel aj trest ukladať podľa
ustanovenia účinného v čase rozhodovania o vine.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v súdenej trestnej veci na strane obžalovanej E.

E. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život (§ 36 písm.
j/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal v prípade obžalovanej na jej bezúhonnosť, aj
na doterajšie trvanie trestného stíhania, ktoré trvá už 10 rokov, ktoré nemožno považovať za úplne
primerané, a preto obžalovanej ukladal trest za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Obžalovanej E. E. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 , 4 Tr. zákona účinného od

06.08.2024 hrozil trest odňatia slobody od 3 rokov do 8 rokov. S poukazom na vyššie uvedené súd
uložil obžalovanej trest odňatia slobody, za mimoriadneho zníženia dolnej hranici trestnej sadzby,
v trvaní dva roky, výkon trestu jej podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Súd mal za to, že takto uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody zodpovedá nie len zásadám
individuálnej, ale aj zásadám generálnej prevencie a je objektívnym vyjadrením závažnosti spáchanej

trestnej činnosti a u obžalovanej takýto trest možno považovať za zákonný a spravodlivý, dostatočne
reflektujúci aj na osobu obžalovanej a aj dĺžku trestného stíhania, tiež za úmerný aj k spáchaným
trestným činom. Súd je presvedčený, že takto uložený trest je dostatočný na prevýchovu obžalovanej
(individuálna prevencia) a zodpovedajúci aj potrebám generálnej prevencie, ktorá sa má uskutočňovať
prostredníctvomindividuálnejprevencie.Aksapáchateľovizabránivďalšejtrestnejčinnosti,dávasatým

najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný
zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Obžalovanému F. G. súd ukladal trest pri nezmennom výroku o vine, t.z. pre obzvlášť závažný
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 5 písm. a) Tr. zákona účinného do 06.08.2024

sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, formou organizátorstva podľa
§ 21 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pre ktorý mu hrozil trest odňatia slobody od 10 rokov do 15 rokov.
KeďžesúdukladalobžalovanémutrestpodľaTrestnéhozákonaúčinnéhodo06.08.2024,zisťovalpomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a to s vplyvom na úpravu dolnej a hornej hranice trestnejsadzby § 38 ods. 3, 4 Tr. zákona účinného do 06.08.2024. Obžalovanému bola priznaná poľahčujúca
okolnosť, že sa k trestnému činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona).
Priťažujúcou okolnosťou bolo, že už v minulosti bol odsúdený za trestný čin (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).

U obžalovaného neprihliadal na priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h/ Tr. zákona – spáchal viac trestných
činov, keďže mu bol ukladaný súhrnný trest za použitia asperačnej zásady § 41 ods. 2 Tr. zákona.
Keďže obžalovaný sa súdenej trestnej činnosti dopustil ešte predtým, ako mu boli súdom prvého
stupňa oznámené rozsudky za iné trestné činy, a to rozsudkami Okresného súdu Námestovo sp.zn.
6T/86/2018 z 11.06.2020, právoplatný 29.09.2020, Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/106/2017

z 01.02.2018, právoplatný 01.02.2018, Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/107/17 z 14.12.2017,
právoplatný 14.12.2017, Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/21/16 z 05.12.2017, právoplatný
05.12.2017, Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/4/17 z 24.10.2017, právoplatný 24.10.2017, súd
mu uložil súhrnný trest podľa § 42 ods.1 Tr. zákona za celú sa zbiehajúcu trestnú činnosť. Súd tak
konštatoval v prípade obžalovaného rovnaký pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa §
38 ods. 2 Tr. zákona. Pri ukladaní súhrnného trestu súd postupoval podľa § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona,

pretožeukladaltrestobžalovanémuzaviactrestnýchčinov,medziktorýmisúzločiny,ktorébolispáchané
viacerými skutkami. Súd preto zvyšoval horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu
z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Súd tak modifikoval trestnú sadzbu a ukladal trest od 10
rokov do 20 rokov.
Podľa § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu

úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich. Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných

trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených

trestných činov.
Podľa § 42 ods. 1, 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd ako tomu bolo aj v prípade obžalovanej E. E., aj v prípade
obžalovaného súd prihliadal na doterajšie trvanie trestného stíhania, ktoré trvá už 10 rokov, a preto
obžalovanému ukladal trest za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona. Zároveň prihliadal aj na špecifickosť
situácie, kedy obžalovanému ukladal trest už za účinnosti Tr. zákona, kedy by konanie obžalovaného

bolo posudzované ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona sčasti dokonaný
a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, formou organizátorstva podľa § 21 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona, pre ktorý zákonodarca ustanovil trest odňatia slobody vo výmere od 3 do 8 rokov. A napokon
súd prihliadal aj na okolnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa §
257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, čím neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny. V danom

prípade, prijatím vyhlásenia o vine obžalovaného nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr.
poriadku, ktorými sú neodvolateľnosť vyhlásenia, vzdanie sa práva na vykonanie dokazovania v rozsahu
uznanej viny a neprípustnosť riadneho opravného prostriedku.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonomPodľa § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov.

Súd vzhľadom na uvedené obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody za použitia § 39 ods.
1 Tr. zákona, a to i napriek jeho závažnej kriminálnej minulosti, obžalovaný je viacnásobným špeciálnym
recidivistom, s preukázateľným sklonom k páchaniu majetkovej trestnej činnosti a obžalovanému uložil
trest na úplne dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby limitovanej ust. § 39 ods. 3 psím. c/ Tr.
zákona vo výmere 5 rokov. Takýto trest vo výmere 5 rokov, vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia, súd

považoval na nápravu obžalovaného a jeho prevýchovu za dostatočný, a to tak z hľadiska individuálnej
ako aj všeobecnej prevencie.

Keďže obžalovanému uložil súhrnný trest zrušil zároveň výroky o treste rozsudku Okresného súdu
Námestovo sp.zn. 6T/86/2018 zo dňa 11.06.2020, právoplatný dňa 29.09.2020, rozsudku Okresného
súdu Námestovo sp.zn. 6T/106/2017 zo dňa 01.02.2018, právoplatný dňa 01.02.2018, rozsudku

Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/107/17 zo dňa 14.12.2017, právoplatný dňa 14.12.2017,
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/21/16 zo dňa 05.12.2017, právoplatný dňa
05.12.2017, rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/4/17 zo dňa 24.10.2017, právoplatný dňa
24.10.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Obžalovaného súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody aplikujúc § 48 ods. 4 Tr. zákona
do stredného stupňa stráženia, keďže dospel k presvedčeniu, že jeho náprava bude lepšie zaručená
v strednom stupni, a to vzhľadom na jeho osobu s prihliadnutím na jeho bohatú kriminálnu minulosť
majetkového charakteru, ako by tomu bolo, keby ho zaradil na výkon trestu do maximálneho stupňa
stráženia.

Nakoľko bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu bol mu obligatórne podľa § 76 ods. 1 Tr.
zákona uložený aj ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov, ktorú dobu súd považoval za primeranú dobu,
adekvátnu uloženému trestu. Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona obžalovaným uložil po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní k probačnému a mediačnému
úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko a v rámci uloženého ochranného dohľadu

ukladá povinnosť dva krát v kalendárnom mesiaci osobne sa u probačného a mediačného úradníka
hlásiť.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného Slovenskú sporiteľňu, a.s., Tomášikova 48, Bratislava,
IČO: 00151653, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. V danom prípade výnimočne,
vzhľadom na špecifickosť situácie neuložil obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenému.

Špecifickosť tohto prípadu súd videl v tom, že niektoré predmetné úvery, sú aj priebežne poškodenému
splácané osobami, na ktoré boli tieto úvery vystavené, výška škody tak bola flexibilná, vrátane poplatkov
a úrokov a výšku škody bez ďalšieho dokazovania nebolo možné jednoznačne a presne vyčísliť. Ďalším
dokazovaním k výroku o náhrade škody by sa tak iba predĺžilo celé trestné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.