Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422010187
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5422010187.3

Uznesenie

3To/5/2025

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2025 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej, prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. DK-2T/40/2022 zo 17.9.2024
a takto

r o z h o d o l :

3To/5/2025

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

3To/5/2025

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín sp. zn. Pv 127/20/5503 z 8.9.2022 pre
skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. d) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku.

Obžalovaný bol oslobodený z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že obžalovaný sa
k poškodenej začal nevhodne správať od roku 2009, pričom toto konanie trvalo do 14.5.2020. Od
tohto obdobia ataky, hádky, nadávky a nezhody boli sporadickejšie a nemožno preto uzavrieť, že
v tomto období nedochádzalo k trestnému činu. Tieto útoky sa začali stupňovať a zintenzívnili sa. Je

nepochybné, že aj podľa ustálenej súdnej praxe ide o dlhý časový úsek, a teda v zmysle Trestného
zákona o dlhší čas. Intenzita útokov a ich počet voči poškodenej sa stupňovali, a preto ich vo vzájomnej
súvislosti nemožno vyhodnotiť ako priestupok alebo ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania,
ale jeho konanie je potrebné zahrnúť pod kvalifikovanú skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b)
Tr. zák., tak ako to bolo v obžalobe. Poškodená na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo

a vo veci odmietla vypovedať. Prečítala rukou napísané svoje vyjadrenie k prejednávanej veci. Vysvetlila
okolnosti svojho výsluchu v prípravnom konaní. Konanie obžalovaného nepociťovala ako fyzické alebopsychické utrpenie. Pokiaľ ide o jej výpoveď z prípravného konania, z tohto je zrejmé, že pred
samotným výsluchom bola poškodená poučená o svojich právach podľa zákonných ustanovení a bolo jej
umožnené vyjadriť sa vlastnými slovami ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Výpoveď

poškodenej je podľa názoru prokurátora vykonaná v súlade s § 132 ods. 1 Tr. por. V odvolaní prokurátor
poukázal na ďalšie dôkazy, a to najmä vypracované znalecké posudky vo veci. Poškodená sa už počas
prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní snažila zmierniť a bagatelizovať skutočnosti,
ktoré uviedla na obžalovaného v trestnom oznámení a následne vo výpovedi pred vyšetrovateľkou
dňa 15.5.2020. Nie je možné súhlasiť s názorom krajského súdu, že vzhľadom na rozdielne závery

znaleckých posudkov nemožno dospieť k bezpečnému a nepochybnému záveru o spôsobilosti útokov
zo strany obžalovaného tak, ako sú tieto konkretizované, spôsobiť poškodenej fyzické alebo psychické
utrpenie, ktoré by mohla pociťovať ako ťažké príkorie. Znalec C. D. E. u poškodenej konštatoval
prítomnosť tzv. sebazničujúcej väzby na manžela, čo je typické pre „syndróm týranej ženy“. Má zato,
že prvotné výpovede poškodenej a správanie sa v období, keď konflikt vyvrcholil, boli autentické
a najvierohodnejšie. Závery znaleckých posudkov, ktoré boli poškodenou predložené nespochybňujú

závery znalca C. D. E.. Ide pritom o posudok, ktorý bol vypracovaný ako prvý. Pokiaľ ide o znalecký D.
F., bol vypracovaný s odstupom štyroch až piatich mesiacov. Znalec C. D. E. konštatoval, že poškodená
bola pri vyšetreniach motivovaná neuvádzať také skutočnosti, ktoré by mohli obžalovanému v trestnom
konaní poškodiť. Konanie obžalovaného uvedené v obžalobe netrvalo krátky – prechodný čas, ale išlo
o sústavné stupňujúce sa konanie, ktoré ovplyvňovalo poškodenú a narúšalo kvalitu jej života. Pokiaľ by

aj išlo o viacero útokov, ktoré by napĺňali znaky priestupku, vzhľadom na ich intenzitu a čas ich trvania
by takéto konanie napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.
Prvostupňový súd správne poukázal, že boli zabezpečené dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom
odporovali. Avšak súd nesprávne vyhodnotil tieto dve skupiny dôkazov, nakoľko dôkazy svedčiace
proti obžalovanému boli jednoznačné a preukazovali tvrdenia poškodenej (výpoveď poškodenej,

následné správanie sa poškodenie – bagatelizovanie, sebaobviňovanie, písomné vyjadrenia, emailová
komunikácia, výpoveď svedkyne C. G. a v neposlednom rade závery znaleckých posudkov). Na základe
vykonaných dôkazov možno konštatovať, že tieto odôvodňujú záver o vine obžalovaného zo skutku
uvedeného v obžalobe. Aj keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, avšak
nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keďže vykonané dôkazy usvedčujú obžalovaného zo spáchania

trestného činu, tak ako bol kvalifikovaný v podanej obžalobe. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu a obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby
a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením na výkon trestu do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo
a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou avšak toto nie je
dôvodné.

Krajský súd poznamenáva, že už vo svojom zrušujúcom rozhodnutí z 23.5.2024, ktorým zrušil rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, podrobne
rozviedolokolnosti,ktoréspochybňujúvinuobžalovanéhopreskutokuvedenývobžalobeakvalifikovaný
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.
zák. Krajský súd v tomto rozhodnutí podrobne rozviedol dôkaznú situáciu, pričom sa aj zameral na

jednotlivé dôkazy z hľadiska ich obsahu a najmä akú skutočnosť v predmetnom trestnom konaní
objektívne preukazujú. Pre nejasnosť skutkových zistení vyplývajúcich najmä z výpovede poškodenej
uložil okrem iného krajský súd aj opätovný výsluch poškodenej za účelom spresnenia jednotlivých
útokov, ktorých sa obžalovaný voči nej mal dopúšťať. Krajský súd pritom poukázal na nesprávny postup
pri výsluchu poškodenej C. B. dňa 15.5.2020, keďže ihneď od začiatku jej výsluchu ku skutku jej boli

kladené otázky. Svedkyni nebolo umožnené, aby sa samostatne súvisle vyjadrila ku skutku, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný. Vzhľadom na takýto postup krajský súd vyslovil pochybnosti o hodnovernosti
výpovede poškodenej. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí vyjadril aj k záverom znaleckých posudkov
podaných vo veci, pričom vyslovil záver, že z týchto nemožno dospieť k bezpečnému a nepochybnému
záveru o spôsobilosti útokov zo strany obžalovaného tak, ako sú konkretizované v skutkovej vete,

spôsobiť poškodenej fyzické alebo psychické utrpenie, ktoré by mohla pociťovať ako ťažké príkorie.Podstatným pre dokazovanie pred prvostupňovým súdom bol najmä opätovný podrobný výsluch
poškodenej.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2024 opätovne vypočul poškodenú C. B., ktorá však
využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať. Dokazovanie doplnil len aktuálnym odpisom
z registra trestov a lustráciou z evidencie priestupkov. Na základe dôkaznej situácie potom okresný súd
podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom.

Vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu a v ňom vyslovený právny názor, považuje
krajský súd oslobodzujúci výrok v napadnutom rozsudku za zákonný a najmä majúci aj dostatočnú
oporu v zabezpečených dôkazoch. V tomto smere krajský súd odkazuje na podrobné a zrozumiteľné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Okresný súd podrobne
vyložil, na základe akých skutočností dospel k oslobodzujúcemu výroku a akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Postup okresného súdu v tomto smere považuje krajský súd za
zodpovedajúci zákonu a najmä zodpovedajúci zásade voľného hodnotenia dôkazov. Oslobodzujúci
výrok okresného súdu je podľa názoru krajského súdu len logickým dôsledkom dôkaznej situácie, ktorá
vžiadnomprípadeneumožňujedospieťknepochybnémuajednoznačnémuzáveruovineobžalovaného
v zmysle podanej obžaloby.

Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky prokurátora, tieto nepovažuje krajský súd za dôvodné. Pokiaľ
prokurátor v úvode odvolania konštatuje teóriu, akým konaním majú byť naplnené znaky skutkovej
podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, týmto teoretickým úvahám nemožno nič vytknúť, avšak
vzhľadom na dôkaznú situáciu možno konštatovať, že ide len o teoretické úvahy prokurátora, ktoré

nemajú dostatočný odraz aj v zabezpečených dôkazoch.

Taktiež odkaz prokurátora na zabezpečené znalecké posudky a ich závery nie je spôsobilý spochybniť
oslobodzujúci výrok prvostupňového súdu. Aj k záverom týchto posudkov sa krajský súd vyjadroval už
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, pričom názor krajského súdu nespochybnili ani ďalšie dôkazy

vykonané v rámci doplneného dokazovania.

Len samotné presvedčenie prokurátora, že obžalovaný sa dopustil trestného činu, pre ktorý bola
na neho podaná obžaloba, nemôže byť dostatočnou odvolacou argumentáciou, pokiaľ táto nie je
podložená konkrétnymi usvedčujúcimi dôkazmi, ktoré vinu obžalovaného preukazujú jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností, čo sa v posudzovanej veci nestalo.

Prokurátor opäť konštatuje v odvolaní, že poškodená bola v prípravnom konaní dňa 15.5.2020 vypočutá
zákonným spôsobom. Takéto konštatovanie považuje krajský súd za nesprávne, nakoľko z tohto
výsluchu poškodenej nepochybne vyplýva, že poškodená bola na úvod správne vyzvaná, aby sa

samostatne vyjadrila ku skutkom, pričom z výpovede poškodenej je zrejmé, že táto sa začala vyjadrovať
k okolnostiam podania trestného oznámenia, avšak pokiaľ ide o samotné skutky, vo vzťahu k týmto jej
boli ihneď kladené otázky bez toho, aby sama popísala jednotlivé útoky zo strany obžalovaného, pre
ktoré mu bolo vznesené obvinenie. Okresný súd preto podľa názoru krajského súdu správne konštatuje,
že takýto postup pri výsluchu poškodenej nezodpovedá ustanoveniam § 132 ods. 1, 2 Tr. por. Naviac,

ako už konštatoval v predchádzajúcom rozhodnutí krajský súd, takýto postup vyvoláva opodstatnené
pochybnosti o vierohodnosti výpovede poškodenej.

Prokurátor v odvolaní opakovane poukazuje na závery znalca C. D. E., v zmysle ktorých u poškodenej
konštatoval prítomnosť tzv. sebazničujúcej väzby na manžela, čo je typické pre „syndróm týranej ženy“.

Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ide o jeden z viacerých vypracovaných posudkov vo
vzťahu k pociťovaniu konania obžalovaného poškodenou. Ako už krajský súd konštatoval vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí, vzhľadom aj na ďalšie zabezpečené posudky, závery znalca C. D. E.
nemožno považovať za absolútne jednoznačné a nespochybniteľné.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu, ktorá sa ani po vrátení veci okresnému súdu nezmenila v neprospech
obžalovaného potom považuje krajský súd za nedôvodnú aj odvolaciu námietku, že prvostupňový súd
vyhodnotil vykonané dôkazy nesprávne, keď neuznal obžalovaného za vinného zo zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.Naopak, podľa názoru krajského súdu dôkazná situácia nepostačuje k jednoznačnému
a nespochybniteľnému záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty

trestného činu, pre ktorý bola podaná na neho obžaloba. Ako už krajský súd vyššie konštatoval,
odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu je aj v tomto smere podrobné a presvedčivé a krajský súd
sa v celom rozsahu s ním stotožňuje.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd sa s postupom prvostupňového súdu

v celom rozsahu stotožnil a jeho oslobodzujúci výrok považuje za zákonný a najmä zodpovedajúci
dôkaznej situácii, pričom sa nestotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, preto rozhodol tak, že
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. .

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

3To/5/2025

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.