Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209605
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122209605.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ C. E., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX D.,
obe zast. RIEDL advokátska kancelária s.r.o., IČO: 543 594 90 so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov,
proti žalovaným: 1/ F. F., nar. XX.X.XXX, bytom D. XXX, XXX XX, 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XX
G., H., I., H., J., 3/ F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, D., všetci zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 868 434, so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, o určenie, že
vec patrí do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v ažalovaným v 1. a ž 3. rade voči žalobkyniam v 1. až 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to
- rodinný dom súpisné číslo 139 postavený na parcele registra C. parc. č. 49/4,
v podiele 6/8 prislúchajúcemu žalovanej

a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, a to
- parcela registra C parc. č. 49/1 o výmere 2089 m2 , druh pozemku záhrada
- parcela registra C parc. č. 49/2 o výmere 2254 m2 , druh pozemku záhrada
- parcela registra C parc. č. 49/3 o výmere 593 m2 , druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie
- parcela registra C parc. č. 49/4 o výmere 577 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v podiele
5/28 (ďalej tiež „predmetné nehnuteľnosti“ alebo „žalované nehnuteľnosti“) prislúchajúcemu žalovanej

patria do dedičstva po nebohej L. E., L. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa X.X.XXXX, naposledy
trvaly pobyt XXX XX Petrovany 139.

2. Žalobu odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti predmetné nehnuteľnosti boli obydlím ich nebohej
mamy,vktoromžilaodr.1972.Predmetnénehnuteľnostivdanompodielenebolipredmetomdedičského
konania, pretože v čase úmrtia našej mamy už ich vlastníčkou nebola. Podľa údajov z listov vlastníctva,
vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudla do podielového spoluvlastníctva žalovaná, vnučka nebohej

titulom: V 3439/2020- Kúpna zmluva N 87/2020, vklad povoleny dňa 4.6.2020- číslo zmeny 83/2020.
O tomto prevode formou kúpnej zmluvy sa dozvedeli úplnou náhodou z katastra nehnuteľností. Ich
mama sa o tom nikdy nezmienila a Okresny úrad Prešov, katastrálny odbor ich o tomto prevode
ako podielových spoluvlastníkov žiadnym spôsobom neupovedomil. Boli toho názoru, že ich mamatento prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovanú vnučku neurobila dobrovoľne a vážne.
Opakovane uvádzala, že za svojho života nebude vysporiadavať svoje majetky a stane sa tak až po jej
smrti. O tomto prevode ich neinformovala ani žalovaná. Aj navštevovanie nebohej mamy žalovanou bolo

veľmi sporadické, maximálne 3 krát od operácie hrubého čreva do dňa do jej úmrtia, preto dobrovoľné
uzavretie kúpnej zmluvy ani z tohto pohľadu nedáva význam. Žalovaná sa vydala, a spolu s manželom
nemali kde bývať, preto im naša mama povolila bývať v jednej zo svojich izieb. Postupne si ale zabrali
celý dom, pričom o mamu sa ani z vďaky vôbec nestarali. Žalovaná v podstate využila situáciu, kedy
sa mama starala o nebohého manžela žalobkyne v 1. rade, a do svojho obydlia sa tak vracala iba na

víkendy. Takýto stav pretrval do 23.1.2020, pritom ešte v novembri 2019 utrpela prvú mozgovú príhodu.
Následne sa žalovaná s manželom v decembri 2020 presťahovala ku svojej svokre. Žalobkyňa v II.
rade sa ako certifikovaná opatrovateľka o mamu nepretržite starala od momentu, kedy jej operovali
prasknuté hrubé črevo. Akonáhle sa informáciu o prevode vlastníctva dozvedeli, snažili sa o stretnutie
so žalovanou, aby im vysvetlila ako k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo a prečo o sa nám o tom doteraz
nezmienila, avšak bezúspešne. Dozvedeli sa od nej iba to, že predmetom dedičstva nemôžu byť aktíva

nadobudnuté titulom zaplatenia kúpnej ceny, pretože táto bola iba vo výške 1 eur. Ak je to pravda, potom
sa jedná o zastieraný právny úkon. Taktiež, v čase nadobudnutia vlastníctva, bola žalovaná vydatá,
no manžel nie je na LV zapísaný. Žalovaná všetku snahu o komunikáciu s nami odmietala, preto sa
jedná o prvú a nie poslednú vyzvu. Aj z tohto správania žalovanej usudzujeme, že jej konanie pri získaní
spoluvlastníckehopodielubolomanipulatívnevočiichmame,nakoľkopočasjejživotasivočinámžiadne

nároky neuplatnila ani len ústne.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadril namietajúc, že žalobkyne okrem tvrdenia, že kúpna zmluva
zo strany poručiteľky nebola uzatvorená dobrovoľne vážne, na preukázanie uvedeného nepredkladajú
a ani neuvádzajú žiaden dôkaz. Zdôraznila, že kúpna zmluva bola uzatvorená pred notárom vo forme

notárskejzápisniceanotárbynajejuzatvoreníúčastnýurčitenebol,akbyvôľapredávajúcej-poručiteľky
nebola dobrovoľná a vážna a ak by mal nejaké pochybnosti takúto zmluvu uzavrieť. Tvrdenie
o nedobrovoľnom a nevážnom uzavretí zmluvy je iba ničím nepodloženým tvrdením žalobkýň. Vo vzťahu
k platnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu vo výške 1 eur poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 244/2018. Dala do pozornosti, že v kúpnej zmluve

bolo dohodnuté doživotné spolubývanie a spoluužívanie rodinného domu, ako aj povinnosť žalovanej
poskytnúť primeranú pomoc v chorobe, starobe a iných prípadoch poručiteľke. Zároveň bolo v kúpnej
zmluve uvedené, že žalovaná sa zaväzuje nepreviesť predmetné nehnuteľnosti, nezriadiť zriadiť vecné
právo,záložnéprávo,nájomnúzmluvupretretiuosobubezsúhlasupredávajúceho-poručiteľky.Navrhla
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobkyne právo repliky nevyužili.

5. Uznesením č.k. 18C 41/202-59 z 17.5.2023 súd pripustil do konania vstup A. B. na strane žalovanej,
ktorá bude v konaní označená ako žalovaná v 2. rade.

6. Žalovaná v 2. rade sa k podanej žalobe vyjadrila tak, že sa stotožňuje so stanoviskom žalovanej v 1.
rade.

7. Uznesením č.k. 18C 41/202-148 z 29.11.2023 súd pripustil do konania vstup F. F. na strane

žalovaných, ktorý bude v konaní označený ako žalovaná v 3. rade.

8. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov F. A. D., A.
B., J. K., A. M. K., N. B., A. B., oboznámením znaleckého posudku č. 111/2024 znaleckej organizácie
FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o. zo dňa 20.10.2024 ako aj ostatným

spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade vyplýva, že o nebohú sa pol roka starala, mala stromu, išlo o vážnu
operáciu. Predtým sa žalovanej v 1. rade pýtali, či sa o babku bude starať. Nebohá, keď žila, búchal
po stole a hovorila, za živa nič nedám, robte si čo chcete, po mojej smrti, hoci aj pozabíjajte. O nebohú sa

starala od novembra 2020 päť, šesť mesiacov. V roku 2020 to bolo normálnejšie, potom to malo rýchly
spád. V decembri 2020 až v januári 2021, keď jej išla vymeniť z domu, nebohá spočiatku nevedela,
kto je. Zmeny po psychickej stránke sa prejavovali v tom a začalo si to všímať tak, že keď ju kúpila
väčšiu kabelku, ona si začala dávať veci a schovávať ju pod vankúš, dávala hocijakej popije papieriky,tie natrhala. Keď sa o ňu začala starať, už bola iba pri televízore. Pred novembrom 2020 sa o nebohú
starala žalobkyňa v 2. rade. prvé vážnejšie psychické problémy vnímala vtedy, keď už bola nebohá u nej.

10. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade vyplýva, že bola zasiahnutá najviac, bola pilierom rodiny, boli
s nebohou zakúrené v prázdnom dome s vreckom spomína na hrubé črevo, ktoré predtým prasklo.
Nebohá mala aj iné ďalšie diagnózy. Nebohá nepotrebovala nič až do novembra 2019. Išla na odber
krvi a na autobusovej zastávke odpadla. Po čase zistili, že utrpela slabú mozgovú príhodu. Potom sa
rozhodla, že sa o ňu bude starať, že ju bude opatrovať. Keď bola hospitalizovaná zas, chodila po chodba,

hľadala detí, preto jej bol k nej prizvaný psychiater, ktorý jej odporučil lieky a konštatoval demenciu.
Prvotné prejavy zmien v jej správaní si všimla tak, že uvádzala, že jej ukradnúť, zoberú veci, ležala
na veciach, začala dávať byty do kabelky, aby sa nič nestratilo. Až keď bola u nej v 24-hodinovej opatere,
navštívili psychiatričku. Už od novembra 2019 to začala pomaly vnímať a pristupoval k tomu ďalšie veci.
Zhromažďovanie veci bolo podľa jej názoru spôsobené tým, že ju okradli vlastná dcéra, žalovaná v 2.
rade. Vnímala to od okamihu, keď sa o ňu začala starať 24 hodín denne. V septembri 2020, potom

čo nebohú prepustili z nemocnice, s ňou vošla do domu a odvtedy sa o ňu starala výlučne ona. Predtým
od roku 2017 nebohá bývala u žalobkyne v 1. rade na Sekčove. Keď zomrel manžel žalobkyne v 1.
rade v januári 2020, a keď bola nebohá prepustená z nemocnice, bývala v D. so žalovanou v 1. rade.
Psychiatrickú ambulanciu navštívila až v decembri 2020 napriek tomu, že si prvé prejavy zhoršenia
zdravotného stavu všimla v novembri 2019 preto, že treba riešiť, že odpadávala a liek na demenciu

už brala od februára 2020, chodili po odborných vyšetreniach, ktoré súrili. K postupnosti zhoršenia
zdravotného stavu nebohej uviedla, že najprv bola samostatná, ale potom jej hovorila, že musíš robiť
to a to. Z mesiaca na mesiac to bolo horšie, chradla, chudla a začala jej utekať. Nebohá začala
utekať v zime. Túto postupnosť krokov si začala všímať vtedy, keď sa o ňu už starala ona výlučne
ako opatrovateľka, teda od septembra 2020.

11. Z výsluchu žalovanej v 1. rade vyplýva, že s nebohou, babkou bývali s jej manželom v Petrovanoch
do roku 2020. O babku sa riadne starali. Keď chodili na návštevy žalobkyne, babka pred nimi hovorila, že
majetky prepisovať nebude. Akonáhle odišla, mala povedať, že všetko bude ich. Potom, čo N. B., manžel
žalobkyne v 1. rade ochorel, začala sa babka o neho starať, avšak na víkendy chodila do Petrovan, že jej

bude chýbať dom a jej starý gauč. V máji 2020 išla k obvodnej lekárke s babkou, chcela, aby s ňou išla
do ordinácie. Akosa rozprávali s lekárkou, tá nebohej oznámila, že jej dcéry ju chcú zbaviť svojprávnosti,
na čo babka dostala zlosť, rozčúlila sa. Uviedla, že všetko chce prepísať, a to nielen na ňu, ale aj na
zvyšných troch súrodencov A., H. a N.. Požiadala jej manžela F., aby vybavil notára alebo právnika,
že to chce previesť. Predtým, ako kúpnu zmluvu podpísali, si sadol notár JUDr. Petro k nej, sa s ňou

rozprával, či to chce urobiť, za akú sumu, tak následne povedala, že nech tam dá aspoň jedno euro, na
čo ju notár upozornil, že keď sa rozvedieme, že polovica pôjde aj jej manželovi, na čo sa mala poručiteľka
zasmiať, že keď to ide F., tak to nevadí, pretože si ho obľúbila. Babka do septembra 2020 fungovala
samostatne. My sme mali vlastnú reštauráciu, preto babka aj fungovať samostatne musela. V septembri
2020, ako bola hospitalizovaná, ráno sa mi sťažovala, že má bolesti v žalúdku a ja som musela ísť do

práce, tak som zavolala tu žalobkyni, čo mám robiť, tá mi povedala, že mám zavolať záchranku, ale bolo
to vtedy covidové obdobie, tak ma pol hodiny v telefóne vyslúchali, že čo ju bolí, aké má symptómy.
Potom k nám prišla záchranka, avšak babka uviedla, že s nimi nejde. Podpísala papier a my sme teda
odišli k obvodnej lekárke, ktorá nám povedala, že máme ísť do mesta na chirurgiu. Manžel nás vtedy
čakal v aute, myslel si, že to bude rýchlo. Pred ambulanciou jej babka skolabovala, preto klopala na

dvere. Predtým, ako ju vyšetrili, jej zrobili test na covid, test jej vyšiel dokonca pozitívny a hneď ju brali,
že má niečo so žalúdkom a že ja má ísť po jej veci a tie jej má priviesť. V ďalšom poukázala na to, že už
v telefóne mali telefónne číslo na žalobkyňu v 2. rade, teda jej volali. Potom jej následne žalobkyňa v 2.
rade volala, že má prísť, aby im ukázali, ako sa to robí a vtedy povedala, že to nebude robiť, lebo na
to nemá žalúdok. Následne bola poručiteľka prevezená na doliečovák. Doma bola dva, tri dni a potom

tam išla naspäť. Navrhla žalobkyniam, že s mojimi súrodencami, okrem maloletej sestry, že budú babke
platiť opatrovateľku, ale tieto s tým nesúhlasili. Keď ona odišla, lebo manžel išiel do Nemecka, brat sa
tam nasťahoval a brat pomáhal s nákupmi. Z ich strany bolo u babky všetko zabezpečené. Na uzatvorení
kúpnej zmluvy sa dohodli preto, že im notár povedal, že je to tak najlepšie. Keď sa notár nebohej pýtal,
za akú sumu, nebohá uviedla, že stačí 1 eur, pretože od nich žiadne peniaze nechce. Zvyšní súrodenci

nefigurujú na kúpnej zmluve z dôvodu, že N. bol zahraničí, H. je maloletá a A. bol pracovne vyťažený.

12. Z výsluchu žalovaného v 3. rade (vypovedal v pozícii svedka) F. F. plynie, že od roku 2010
do septembra 2020 bývali s manželkou (žalovanou v 1. rade) v D., nažívali s nebohou. V rokoch 2016až 2017 odišli do Anglicka, potom prišli bývať naspäť do Petrovian. Keď bol treba, vždy sadol do auta.
Pamätá si, že v máji boli navštíviť obvodnú lekárku, manželka s nebohou išlo hore a keď sa vrátili,
poprosila ho manželka, či nevie zohnať nejakého notára, nakoľko nebohej pani doktorka povedala, že jej

dcéry ju chcú zbaviť svojprávnosti. Mesiac po prevode poslala žalobkyňa v 2. rade žalovanej v 2. rade
výpis z LV a viac sa to neriešilo. V dome bol do septembra 2022, teda do času, keď mala nebohá
vývod. Starostlivosť o ňu zabezpečovala žalobkyňa, nakoľko jeho manželka povedala, že vymieňať to
nebude, nemá k tomu vzťah, preto sa so švagrom snaží zabezpečiť starostlivosť, aby došlo k vymieňaniu
stomy. Pri podpise zmluvy bol prítomný. Pred podpisom zmluvy bolo vyplatené 1 euro a následne

došlo k podpísaniu notárskej zápisnice. Nemal žiadnu vedomosť o tom, aby jeho svokra bola niečo
dlžná svojim sestrám. Na kúpnej zmluve nie je uvedený ako kupujúci, nakoľko nebohá chcela prepísať
predmetné nehnuteľnosti na svoje vnúčatá. Počas spolužitia v spoločnej domácnosti v Petrovanoch sa
nebohájavilanormálne,bolaúplnevpohode,normálnesnimikomunikovala.Otom,žebymaloprekonať
mŕtvicu, mu nebolo nič naznačené. Nebohú rodinnom dome v Petrovanoch navštevovali žalobkyne, N.
B. aj manželia Šucoví. v období od januára do septembra 2020 bola nebohá plne mobilná.

13. Z výsluchu svedka JUDr. Mariána Petra, notára, plynie, že ak prídu k nemu strany dobrovoľne,
naplánujeme si, kedy prídu. Dáme si termín, porozprávame sa, o čo ide, čo je predmetom zmluvy.
Porozprávam s nimi, ako to majú vysporiadané. Sadnú si, spíšu notársku zápisnicu, kde je všetko
napísané, aký úkon uzavreli, kedy bola spísaná, ako sa totožnosť zistila, obsah právneho úkonu.

Komunikujetaksjedným,akoajsdruhýmúčastníkomkonania.Skaždýmsarozpráva,čijevorientovaný
v priestore a čase. Keď sa zriaďuje doživotné právo bývania, pýta sa, kde budú bývať, tam, tu, alebo
tak, aby to bolo zrejmé, aby to vedeli do zmluvy zakomponovať, či bude s náhradou, alebo bez náhrady
a podobne. S každým účastníkom konania, s každým účastníkom zmluvy sa osobne rozprávam. Nie že
niekto rozpráva za neho. Nemôže konštatovať, či je niekto spôsobilý na právne úkony, ale zisťuje, či je

orientovaný v priestore a čase. Robí to tak vždycky, všade bez výnimky. Všetko je zachytené v zápisnici,
čo robili, nič iné k tomu neviem. Ak by zistil, že im niekto nie je orientovaný v priestore a čase, požadoval
by potvrdenie od lekára.

14. Z výsluchu svedka A. B. vyplýva, že v Petrovanoch žili celý život, bývali tam s babkou.

Zabezpečovali všetky potrebné veci k fungovaniu. Celý bábky zabezpečiť opatrovateľku, ale bolo im
povedané, že v rodine majú opatrovateľku, teda, že ju nebudú zabezpečovať. Nebohá, keď mala tie
vývody, bola som tam mimo, ale predtým nie. Bol pritom, keď babku nahnevala jedna vec, pretože bola
lekárky, ktorá jej povedala, že dcéry ju chcú zbaviť svojprávnosti. Babka vtedy mala povedať, že tu ide
riešiť, lebo sa tu dejú zlé veci.

15. Z výsluchu svedka J. K. plynie, že nebohá za života stále tvrdila, že nič neprepíše, bola dosť
direktívna. Nebohá sa mu v rokoch 21 020 zdala byť iná, nejavila sa byť normálna. On zistil, že nebohá
prepísala nehnuteľnosť na žalovanú v 1. rade. oni chodili na návštevu iba trošku, neskôr ich už
nespoznávala a nespoznávala aj ich deti. Dátumy si nepamätá, ale bolo to už v čase, keď bola nebohá

v Petrovanoch. Bolo to v čase, keď mal už vývod, vtedy mu nehovorila menom. Predtým ako mala
vývod, ho oslovovala menom. Komunikovala normálne. Nebohá kupoval tašky vnúčatá, v júni 2019 dala
peniaze na tašku pre jeho syna. Keď sa mu kúpila školská taška, túto jej ukázal ani O. už nevedela,
prečo sa jej ukázala. Následne to však vedela zahrať.

16. Z výpovede svedkyne A. M. K. plynie, že nebohá odmietla spísať závet hovorila, môžete sa
aj pozabíjať, keď zomriem, ale za života nikomu nedám. V roku 2019 mala nebohá mŕtvicu, klub
padla na zastávke. Vo februári alebo marci 2020 odpadlo znova, odviezli do nemocnice a lekárom
nevedela povedať, aké lieky berie, ako sa volá. Predtým, ako sa o nebohú jej mama, žalobkyňa v 2.
rade, starala, bývalá nebohá v Petrovanoch sama. Jej manžel zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú

prepísané na žalovanú v 1. rade. Jej mama, žalobkyňa v 2. rade, nechcela nebohej poškodiť, preto ju
nekonfrontoval a s týmito zisteniami a myslela si, že sa so sesternicou (žalovanou v 1. rade) bude dať
nejak dohodnúť. Pred septembrom 2020 ich nebohá nespoznávala, ale keď tam boli dlhšie, už sa to
dalo, komunikácia s ňou sa dala nadviazať. Okolo leta 2020 orientovaná v čase nebola. Od januára
do septembra 2020 bývala nebohá v Petrovanoch sama, no počas týždňa tam chodil bratranec N. B.,

ktorý tam mal zvieratká a staral sa o pole, nosil jej jedlo.

17. Z výsluchu svedka N. B. plynie, že v roku 2019, 2020 to s nebohou nebolo v poriadku, nespoznávala
ľudí. Konkrétnejšie to uviesť nevie Starala sa o ňu jeho mama, aj jej sestra (žalobkyne). Aj on nechodildomov a pomáhal. Nemohla mu za života povedala, že môže obrábať polia. Chodil tam každé 2 dni,
okrem zimy. Babky (nebohej) sa vždy opýtal, či niečo nepotrebuje či jej netreba niečo priniesť, odniesť.
Nebohá vždy reagovala.

18. Z výsluchu svedka A. B. plynie, že do mája 2020 som chodieval domov k mame, žalobkyni v 1. rade,
a to minimálne raz do mesiaca. Mama s babkou boli taká svätá dvojka a už vtedy ho babka nazývala
iným menom. Sedeli tam s jeho nebohým otcom. A. mu povedala, že má pokročilú demenciu. Všetci boli
prekvapení, že došlo k tejto transakciu, pretože babka bola úprimný človek. Koľkokrát bol v Prešove,

toľkokrát boli s babkou buď u nás alebo u tety. V roku 2010 pracoval v Telekome, mal obnos peňazí. Na
dome bola ťarcha 9000 eur. Povedal babke, že túto ťarchu vyplatí, že nech dom prepíše na neho. Babka
to samozrejme odmietla, že nikdy za života nič nedá. Žalovaná v 2. rade je zadlžená. V dedine si požičala
dva milióny korún. V roku 2012 svoju ponuku babke zopakoval, či si to nerozmyslela. Znova odmietla.
Dokonca deň pred Vianocami, išiel dom do dražby, avšak do toho sa obul starosta a ten dal babke
bezúročnú pôžičku. Babka splácala pôžičku obecnému úradu päťstotisíc korún, aby bol dlh vyplatený.

O prevode sa dozvedeli náhodou v auguste 2020, kedy sesternica M. išla kupovať chatu. Akonáhle to
spravili, prepísali tú nehnuteľnosť, odsťahovali sa do Prešova. Babka mala zlé stavy, nevie čo spravila.
Oni vkuse klamú, si myslia, že sa ich bojíme. O. mu od januára do mája 2020 vždy povedala iné meno
a rozprávala mu nezmysly. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov, že ako sa o babku starali, tak aj on môže tiež
povedať, že sa staral, urobil som asi štyri nákupy. Babka všetko platila za nich. Babka mala výpadky.

Raz vnímala dobre a potom splietala hlúposti. Musela byť vždycky pod dozorom. Oni na ňu však kašľali.
Dňom spísania notárskej zápisnice sa odsťahovali. Keby babka povedala, že za života, že oni tu bývali,
že preto im to dám, tak by som povedal, že dobre, že samozrejme, avšak to, čo sa stalo, to sa nerobí.
S bratom žalovanej v 1. rade v roku 2012 až 2016 dokonca aj vymýšľali, ako by sme to vyriešili. Bol
mladý, hlúpy, ale naozaj to vymýšľali tak, že Júliin brat babku obalamutí, zmagorí, že by to na nich

prepísala. Cítili averziu voči tete, čo už, človek rokmi dospieva. Naše cesty sa však rozišli. Teraz sa
dozvedel, že to nakoniec spravili. V roku 2019, 2020 sa aj mami pýtal, že či nebude lepšie dať babku
do domova. Mama to však odmietla. Kričala na mňa, že aj keby mala z roboty odísť a že Milke to nemá
ani spomínať. On by to nezvládol. A. mu stále plakala do telefónu, že to nezvláda. Dokonca jej nebohá
povedala, že nie je jej dcéra. Žalovanej brat býva v tom rodinnom dome. On má dlhy všade od hlavy až

po päty. Keby dom bol prepísaný na neho, tak je tam hneď napísaný desať tiarch a nikto z domu nemá
nič. Mama s tetou chcú všetkým dobre, len nakoniec s nimi vybabrali. Za života babka stále hovorila,
že za života nedá nič, keď umrie, nech sa dohodneme. Uviedol, že neverí, že by s nimi dobrovoľne išla
a čosi podpísala. Niekedy debaty neboli konštruktívne a niekedy áno.

19. Z LV č. XXXX kat. úz. D. plynie, že žalobkyne v 1. a 2. rade a žalovaná v 1. rade sú zapísané ako
podielové spoluvlastníčky k stavbe - rodinnému domu č. XXX, stojaceho na parc. č. 49/4 v podieloch
žalobkyne každá 1/8-ina a žalovaná v 1. rade v 6/8-inách.

20. Z LV č. XX kat. úz. D. plynie, žalobkyne v 1. a 2. rade a žalovaná v 1. rade sú zapísané ako podielové

spoluvlastníčky k parc CKN č. 49/1, 49/5, 49/3, 49/4 v podieloch žalobkyne každá X/XX-XXX a žalovaná
v 1. rade v 5/28-ín

21. Výzvou zo dňa 15.8.2022 bola žalobkyňa v 2. rade zo strany žalovanej bola vyzvaná na ponuku
odkúpenia nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve v sume 10 000 eur.

22. Výzvou zo dňa 22.09.2022 bola žalobkyňa v 2. rade zo strany žalovanej bola vyzvaná na ponuku
odkúpenia nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve v sume 17 769,93 eur. Uvedená suma plynie
zo znaleckého posudku Ing. Kamenskej č. 45/2011.

23. Z uznesenia notára č.k. 37D 100/2022-45 z 17.8.2022 plynie, že okruh dedičov po poručiteľke tvorili
3 dcéry, a to A. B. (žalobkyňa v 1. rade), C. E. (žalobkyňa v 2. rade) a A. B. (žalovaná v 2. rade).

24. Kúpna zmluva týkajúca sa prevodu predmetných nehnuteľností uzatvorená medzi nebohou L. E.
ako predávajúcou a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou bola spísaná do notárskej zápisnice notárom

JUDr. Petrom N 87/2020, Nz 12666/2020, NCCRIs 12900/2020 zo dňa 19.05.2020. Kúpna cena bola
dohodnutá vo výške 1 eur. Z čl. VI Kúpnej zmluvy plynie, že kupujúci sa zaväzuje poskytnúť doživotné
spolubývanie a spolu užívanie rodinného domu súp. č. XXX na parc. registra C KN 49/4 (v obci
Petrovany) s príslušenstvom a súčasťami, a ako aj spoluužívanie ostatných nehnuteľností vedenýchna LV XX, LV XXXX kat. územie D., ktoré sú predmetom prevodu, ako aj poskytnúť primeranú pomoc
v chorobe, starobe a iných prípadoch pre predávajúcu, bezplatne s tým, že predávajúca bude pomerne
prispievať na náklady spojené s bývaním a užívaním týchto nehnuteľností (inkaso). Kupujúca sa zároveň

zaväzuje nepreviesť predmet prevodu, resp. nezriadiť vecné bremeno, záložné právo, nájomnú zmluvu,
pre tretiu osobu, bez súhlasu predávajúceho. Účastníci nežiadajú zapísať tento záväzok ako vecné
bremeno.

25. Z messengerovej komunikácie plynie, že dňa 8.6.2020 bol žalovanej v 2. rade zaslaný list vlastníctva.

26. Zo znaleckého posudku č. 111/2024 znaleckej organizácie FORENZA – znalecká organizácia
psychiatrická spol. s.r.o. zo dňa 20.10.2024 vyplýva, že na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú
mal znalec k dispozícii, sa nedá preukázať že by L. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá 9.1.2022 dňa
19.5.2020 trpela takou duševnou poruchou alebo chorobou, alebo telesnou chorobou psychiatrickými
príznakmi, ktoré by mala vplyv na jej rozpoznávacie či ovládacie schopnosti pri uzatváraní kúpnej

zmluvy, na jej schopnosť v plnom rozsahu porozumieť obsahu kúpnej zmluvy, na jej schopnosť v plnom
rozsahu porozumieť následkom svojho konania, ktoré vyplývali z podpisu kúpnej zmluvy. V zdravotnej
dokumentáciisavyskytujúdiagnózy„inádepresívnaporucha“a„vaskulárnademenciabližšieneurčená“.
Vzhľadom k tomu, že v diagnóze „vaskulárna demencia bližšie neurčená“ nie je upresnené, či sa jedná
o demenciu ľahkú, stredne ťažkú alebo ťažkú, a v diagnóze všeobecného lekára „iná depresia“ nie je

určené, či sa jednalo o depresiu ľahkú, stredne ťažkú alebo ťažkú, tak tieto informácie zo zdravotnej
dokumentácie nie sú dostatočnými informáciami pre znalca. Naopak, v prepúšťacej správe z interného
oddelenia (nebohá bola hospitalizovaná od 23.02.2020 do 10.03.2020) je uvedené, že Folsteinov test
- teda test, ktorým sa zisťuje aj prítomnosť demencie - je negatívny, teda nebohá podľa tohto testu
demencie nemala v čase hospitalizácie na internom oddelení. Nebohá nemala ani žiadne telesné

ochorenia, ktoré by spôsobovali také psychiatrické príznaky, ktoré by mali nejaký forenzný význam v deň
podpisu zmluvy nebohou, teda dňa 19.05.2020. Na základe štúdia spisu a zdravotnej dokumentácie
je možné urobiť záver, že sa nedá preukázať, že by L. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá 9.1.202, dňa
19.5.2020, teda v deň podpisu kúpnej zmluvy, trpela na takú duševnú chorobu alebo poruchu, pre ktorú
by nepochybne nebola schopná posúdiť následky uzavretia kúpnej zmluvy alebo nebola schopná

ovládať svoje konanie
27. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OPZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 38 ods. 2 CSP, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju
robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

28. V prvom rade sa súd musí vyporiadať s aktívnou a pasívnou legitimáciou v konaní. Súd uznesením
dvakrát pripustil rozšírenie žaloby o žalovaných, a mal za to, že okruh strán sporu bol kompletný, aby

mohlo dôjsť k vecnému prejednaniu veci. Stranami sporu totiž boli všetky dedičky po poručiteľke, a to
žalobkyne v 1. a 2. rade a žalovaná v 2. rade, čo plynie z uznesenia notára č.k. 37D 100/2022-45
z 17.8.2022 . Rovnako stranami sporu na strane žalovaných bola účastníčka zmluvného vzťahu –
kupujúca – žalovaná v 1. rade. Napokon stranou sporu sa pripustením ako žalovaný v 3. rade stal ajmanžel žalovanej v 1. rade, nakoľko z obsahu spisu bolo zrejmé, že údaje v katastri nekorešpondovali
s realitou (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona), keďže uzavretím kúpnej zmluvy za trvania manželstva sa
stali bezpodielovými spoluvlastníkmi žalovanej nehnuteľnosti obaja manželia bez ohľadu na to, kto bol

ako kupujúci uvedený v kúpnej zmluve.

29. Žalobkyne v 1. a 2. rade odôvodňovali svoj návrh spochybnením duševnej spôsobilosti ich matky
L. E. ako predávajúcej v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 19.5.2020, ktorou previedla predmetnú
nehnuteľnosťnažalovanúv1.rade(jejvnučku)akokupujúcu,resp.žejejsprávaniebolovočiporučiteľke

manipulatívne.

30. Na určovacej žalobe o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva je daný naliehavý
právny záujem, keďže vytvára pevný základ pre právny vzťah strán sporu. Súd za tohto stavu má za
to, že vecné prejednanie tohto sporu o určenie bude slúžiť potrebám praktického života a odstráni stav
neistoty všetkých subjektov vzťahov a zodpovedá sledovanému účelu podanej žaloby a jej obsahu.

31. Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 1 OZ prichádza do úvahy vtedy, ak je
účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti k právnym
úkonom, čo v súdenej veci nebolo naplnené. Preto súd skúmal neplatnosť právneho úkonu podľa
ustanovenia § 38 ods. 2 OZ, ktoré však vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu

nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť (porovnaj R 4/1971).

32. Podľa § 38 ods. 2 OZ je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu
zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, príp.

ak obmedzenie na základe rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide. Postačí, aby v rozhodnej
dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou.
Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy, majú
tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby dovolávajú neplatnosti právneho úkonu urobeného takou
osobou. Neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom

duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia
§ 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky
svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, je vylúčené robiť záver v konaní o duševnej poruche
na základe pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu v
zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne

jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 OZ. To, či
v danom prípade konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho konania alebo ho ovládnuť, musí
posúdiť znalec z odboru psychiatrie. Súd musí tiež prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré súviseli s
napadnutým úkonom.

33. Zo znaleckého posudku FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s.r.o. č. 111/2024
plynie záver, že na základe zdravotnej dokumentácie sa nedá preukázať, že by poručiteľka L. E., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX dňa 19.5.2020 trpela takou duševnou poruchou alebo chorobou, alebo
telesnou chorobou s psychiatrickými príznakmi, ktorá by mala vplyv na jej rozpoznávacie či ovládacie
schopnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy, na jej schopnosť v plnom rozsahu porozumieť obsahu kúpnej

zmluvy, na jej schopnosť v plnom rozsahu porozumieť následkom svojho konania, ktoré vyplývali
z podpisu kúpnej zmluvy.

34. Znalecký posudok predstavuje jeden z mnohých dôkazov. Znalec je osobou (fyzickou alebo
právnickou), ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom

určené, a v znaleckom posudku súdu oznamuje subjektívne výsledok tohto posúdenia (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo 325/2001 z 28.5.2002).
35. I keď je to práve znalecký posudok z príslušného odboru, ktorý je základným dôkazným podkladom v
konaní, v ktorom je posudzované, či predmetné právne konanie fyzickej osoby bolo urobené v duševnej
poruche alebo nie, nezbavuje to ešte súd povinností, aby sa pri hodnotení dôkazov v zmysle §

191 CSP zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tento dôkazný prostriedok
spôsobom predvídaným v ustanovení § 191 CSP hodnotil s ďalšími dôkaznými prostriedkami a s
prihliadnutím ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu tak,
ako to správne poznamenali žalobkyne (porov. závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republikysp. zn. 30Cdo/352/2008 zo dňa 6.8.2009, tiež rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/3614/2009 zo dňa 21.12.2010).

36. Znalecká organizácia v podanom znaleckom posudku jasne a presvedčilo ozrejmila svoje závery,
a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v rozhodnom období mala poručiteľka diagnostikovanú „inú
depresívnu poruchu“ a „vaskulárnu demenciu bližšie neurčenú“. Uviedla dôvody, prečo tieto diagnózy
nie sú dostatočnými informáciami, aby mohla dospieť k záveru o tom, že by poručiteľka nedokázala
posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. V tomto smere poukázala najmä na

negatívny Folsteinov test, podľa ktorého poručiteľka v čase hospitalizácie od 23.2.2020 do 10.3.2020
demenciu nemala.

37. Ani z vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu, či svedkov nemožno dospieť k záveru, aby
bola preukázaná skutočnosť, že poručiteľka dňa 19.5.2020 bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá
ju robila na právne úkony neschopnou. Súd v tomto smere poukazuje najmä na skutočnosti plynúce

z výsluchu žalobkýň v 1. a 2. rade, teda dcér poručiteľky, ktoré s ňou boli v pravidelnom a osobnom
kontakte, ktorý kontinuálne prešiel do opatrovania. Žalobkyňa v 1. rade totiž uviedla, že v roku 2020 to
bolo normálnejšie, potom to malo rýchly spád. V decembri 2020 až v januári 2021 poručiteľka nevedela,
kto je. Rovnako uviedla, že prvé vážnejšie problémy vnímala, keď poručiteľka bola u nej, to znamená od
novembra 2020. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že prvé prejavy skrývania vecí si všimla od novembra 2019

a pristupovali k tomu ďalšie veci s tým, že zhromažďovanie (zamykanie a stráženie si vecí) vnímala,
keď sa o ňu starala 24 hodín denne, teda od septembra 2020. Začala aj utekať, čo žalobkyňa v 2. rade
datovala na zimu. Uviedla tiež, že najprv bola samostatná v tom smere, že niektoré veci vedela vykonať
a niektoré jej už bolo potrebné povedať.

38. Svedkovia rovnako v tomto smere vypovedali o tom, že nebohá nebola orientovaná osobami, avšak
ako napríklad plynie z výpovede svedka J. K., že predtým ako mala nebohá vývod (september 2020) mu
hovorila normálne menom, komunikovala normálne. Rovnako z výpovede svedkyne A. M. K. plynie, že
najprv ich nebohá nespoznávala, potom sa s ňou komunikácia dala nadviazať. Tiež svedok N. B., ktorý
obrábal polia u nebohej a bol tam každý druhý deň pri nej, uviedol, že tento sa nebohej vždy opýtal, či

niečo nepotrebuje a táto vždy reagovala. Rovnako o tom, že debaty s babkou boli niekedy konštruktívne
a niekedy nie, vypovedal aj svedok A. B..

39. Tieto skutočnosti majú význam pre posúdenie veci, nakoľko čas preskúmania duševnej poruchy sa
musí viazať na čas vykonania právneho úkonu. Rovnako je potrebné aj skúmanie, či osoba náhodou

nekonala v tzv. jasnom okamihu (lucida intervalla). Ale ako už bolo vyššie uvedené existencia duševnej
poruchy u nebohej, ktorá by mala vplyv na jej rozpoznávacie či ovládacie schopnosti pri uzatváraní
kúpnej zmluvy, na jej schopnosť v plnom rozsahu porozumieť obsahu kúpnej zmluvy, na jej schopnosť
v plnom rozsahu porozumieť následkom svojho konania, ktoré vyplývali z podpisu kúpnej zmluvy, nebola
v konaní preukázaná.

40. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy nie je
možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že nebohá L. E. ako predávajúca napadnutý
právny úkon učinila v duševnej poruche. Z pohľadu žalobkýň okolnosti prejednávaného prípadu (tým,
že o prevode sa poručiteľka nikomu nezmienila), jej zdravotný stav, teda zdravotné problémy, ktoré
mohli spôsobovať aj zmenu správania poručiteľky, môžu síce vyvolávať pochybnosti o právnom úkone,

avšak tieto všetky skutočnosti hypotézu právnej normy podľa § 38 ods. 2 OZ nepotvrdzujú a ide skôr
o indície. Na základe uvedeného nie je možné urobiť vysloviť bezpečný (ani pravdepodo záver o tom, že
poručiteľka konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na daný úkon nespôsobilou. Je tomu tak najmä
s ohľadom na vyjadrenie žalobkyne v 1. rade, že prvé vážnejšie problémy si všimla v novembri 2020
a rovnako žalobkyňa v 2. rade uviedla, že poručiteľka bola aj samostatnou, s tým, že utekanie poručiteľky

(ako vážny znak psychických problémov) datovala v zime, pričom namietaný právny úkon bol urobený
dňa 19.5.2020, čo je deň, ktorý časovo predchádza okamihu, kedy žalobkyne vnímali a vypovedali aj
o konkrétnostiach vo vzťahu k zhoršenie psychického stavu poručiteľky.

41. Súd v plnom rozsahu odkazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít, na ktorú poukazujú aj

žalovaní, v zmysle ktorej samotná dohodnutá kúpna cena vo výške 1 eur nespôsobuje bez ďalšieho
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy cit.: (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo 244/2018 zo dňa 27.6.2019 cit: „18. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. Občianskeho zákonníka). 18.1. Občianskyzákonník, ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Právna teória a tiež prax stotožňujú
dobré mravy so všeobecne uznávanými a historicky overenými základnými spoločenskými, kultúrnymi
a etickými normami správania, ako sú napríklad slušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu práv,

nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Za
právny úkon priečiaci sa dobrým mravom (úkon contra bonos mores) v zmysle § 3 ods. l Občianskeho
zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. 18.2. Posúdenie, či
dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, pri ktorom dochádza k „zvlášť hrubému nepomeru medzi plnením

a protiplnením pri kúpe nehnuteľností“, je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, závisí v každej veci
na individuálnych skutkových okolnostiach týkajúcich sa predovšetkým vzájomného vzťahu zmluvných
strán. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na
konkrétnu situáciu účastníkov úkonu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti. 18.3. Avšak sama
skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa pri jej uzavretí dohodli na kúpnej
cene 1 €, bez ďalšieho nesignalizuje porušenie dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim
sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je
v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v
kolízii s dobrými mravmi.).

42. Pokiaľ v súvislosti dojednaním kúpnej ceny vo výške 1 eur namietajú žalobkyne zastretie iného
právneho úkonu (ktorý však nepomenúvajú), súd poukazuje na to, že samotné takéto dojednanie
nielenže samo o sebe nespôsobuje neplatnosť, ale rovnako ani zastieranie iného právneho úkonu
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 412/2016 zo dňa 21.6.2016).

43. Simulácia je predstieranie určitej vôle; vedomá nezhoda skutočnej vôle a urobeného prejavu vedúca
k neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 OZ.
44. V tomto smere súd poukazuje na názor odborných autorít cit.: „Jako obiter dictum Nejvyšší soud
dodává následující poznatky z rozhodovací činnosti, které je třeba reflektovat také při posuzování, zda
tvrzený právní úkon představuje simulované, resp. disimulované právní jednání:

1. Při výkladu právních úkonů je nepsaným pravidlem právním též předpoklad, podle něhož žádný
normotvůrce nezamýšlí dát jím tvořenému aktu absurdní nebo nerozumné důsledky. Soudy by se proto
měly při výkladu smlouvy vyhnout zejména takovému výkladu, který je pochybný, zejména s ohledem
na absurdní či problematické důsledky, k nimž vede. Soudy musejí přihlížet ke vzájemným vztahům
jednotlivých, v úvahu připadajících argumentů a jejich roli v konkrétním případě vyvážit, s ohledem na

specifika dané kauzy, a nikoliv tato kritéria aplikovat mechanicky. Takovýto přístup je zároveň přístupem
moderní judikatury, která postupně nahrazuje formálně legalistický pohled na právo pohledem, kterým
soudce usiluje poskytnout nejlépe vyargumentovanou odpověď na právní a skutkové otázky, které před
něj strany sporu staví (nález ze dne 7. dubna 2011, sp. zn. I. ÚS 2061/08).
2. Základní výkladový mechanismus je obsažen v § 35 odst. 2 obč. zák., který stanoví, že právní

úkony vyjádřené slovy je třeba vykládat nejenom podle jejich jazykového vyjádření, ale zejména též
podle vůle toho, kdo právní úkon učinil, není-li tato vůle v rozporu s jazykovým projevem. Citované
ustanovení předpokládá, že o obsahu právního úkonu může vzniknout pochybnost, a pro ten případ
formuluje výkladová pravidla, která ukládají soudu, aby tyto pochybnosti odstranil výkladem, a to
zejména gramatickým, logickým, systematickým a historickým. Kromě toho soud posoudí na základě

provedeného dokazování, jaká byla skutečná vůle účastníků v okamžiku uzavírání smlouvy. Interpretace
obsahu právního úkonu soudem podle § 35 odst. 2 obč. zák. přitom nemůže nahrazovat či měnit
již učiněné projevy vůle; použití zákonných výkladových pravidel směřuje pouze k tomu, aby obsah
právníhoúkonuvyjádřenéhoslovy,kterýučiniliúčastníci,bylvyloženvsouladusestavem,kterýexistoval
v době učinění právního úkonu. Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně (jako v daném

případě), určitost projevu vůle je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán. Citovaná výkladová
pravidla se uplatní zejména v situaci, kdy účastníci řízení interpretují obsah právního úkonu odlišným
způsobem. Soud při úsudku o skutečné vůli toho, kdo právní úkon učinil, přihlédne zejména k účelu
tohoto právního úkonu, k okolnostem, za jakých k němu došlo, a k následnému chování toho, kdo úkon
učinil.

3. V případě zjišťování vůle účastníků smlouvy je nezbytné kromě samotné smlouvy vyslechnout
účastníky smlouvy, resp. všechny osoby, které se zúčastnily uzavření tohoto právního úkonu a mohou
tak soudu zprostředkovat informace nejen o vlastním průběhu sepisu předmětné smlouvy, ale také
o důvodech, stimulu, proč k takovému jednání přistoupily. Pokud se účastníci ve svých výpovědíchpodstatně liší ohledně okolností, vlastním průběhu či snad o tehdy jejich projevené vůli v době
uzavírání posuzované smlouvy, je nezbytné, aby si soud na základě provedeného dokazování (po
případné předchozí procesní signalizaci vůči tomu kterému účastníku o jeho důkazním břemenu k jím

učiněnému skutkovému tvrzení, které je z hlediska právního posouzení věci zásadně významné) zákonu
odpovídajícím způsobem (§ 132 o. s. ř.) zajistil patřičný skutkový podklad, který je nezbytný pro meritorní
rozhodnutí coby důsledek realizovaného právně kvalifikačního závěru.
4. Při výkladu jednotlivých smluvních ujednání soudy musejí postupovat nanejvýš citlivě a obezřetně,
aby v co nejširší míře ctily autonomní vůli smluvních subjektů, na níž je třeba klást důraz. Podstatou

takového postupu je pak především zajištění důvěry a legitimního očekávání potencionálně dotčených
subjektů s tím, že výsledek by měl být slučitelný s obecnou představou spravedlnosti.
5. Výklad projevu vůle ve smlouvě se musí řídit logikou věci, neboť bylo by absurdní naopak vycházet při
posuzováníplatnostiprojevenévůleúčastníkůsmlouvyztoho,žesmluvnístranysepřiuzavřenísmlouvy
logicky nechovaly. Tedy pochopení smyslu a účelu chování účastníků jimi uzavřeného právního úkonu
je nezbytné primárně vztahovat časově k okamžiku jeho vzniku (existenci), při již vyslovené presumpci,

že účastníci se při uzavírání smlouvy chovají logicky, což v podmínkách písemného právního úkonu
presumuje, že to, co bylo účastníky vloženo do smlouvy, také odpovídá jejich projevené vůli takovou
smlouvou založit předmětný závazkový právní vztah.
6. Tvrdí-li jeden či oba účastníci smlouvy, že jimi učiněný právní úkon nevyjadřuje jejich pravou vůli,
resp. simuluje formálně navenek jejich ve smlouvě vyjádřenou vůli, neboť ve skutečnosti uzavřenou

smlouvou je disimulován jiný právní úkon, je nezbytné, aby si soud pro závěr, že projevený právní
úkon neodpovídá pravé vůli účastníků, zajistil nezbytný skutkový podklad, k němuž může dospět za tím
účelem realizovanou nezbytnou důkazní verifikací, tedy při důsledném zhodnocení důkazů jednotlivě
a všech důkazů v jejich vzájemné souvislosti, s pečlivým přihlížením ke všemu, co vyšlo za řízení
najevo, včetně toho, co uvedli účastníci. Klíčem k řešení takto vzniklé procesní situace bude zpravidla

pro soud poznání stimulu tvrzeného právního jednání účastníků, jimi tvrzeného důvodu, proč nakonec
navenek formálně projevili zcela jinou vůli, než kterou v daný okamžik skutečně měli, neboť (v zásadě)
platí, že důvod je počátkem i obsahem právního jednání (causa est origo et materia negotti), takže
poznání (pochopení) důvodu uzavření smlouvy předznamenává pochopení toho, co účastníci chtěli
smlouvou skutečně mezi sebou právně uspořádat, obzvláště pokud (s menším či větším časovým

odstupem od uzavřené smlouvy) následně tvrdí, či jeden z nich, že tato smlouva je toliko důsledkem
jejich simulovaného právního jednání.
7. Je-li (ohledně právně významných okolností) rozpor mezi písemným vyjádřením a výslechem
účastníka smlouvy (ať již v pozici účastníka řízení či svědka), je na soudu, aby v procesu zhodnocení
důkazů, přihlížeje ke všemu, co v řízení vyšlo najevo, zjistil právně významné okolnosti, tj. na podkladě

přiznané validity těm kterým informacím vyplývajícím z toho které důkazu učinil předmětná dílčí skutkové
zjištění, a současně v odůvodnění písemného vyhotovení svého rozsudku (logicky) vyložil, proč ohledně
jiných informací takto nepostupoval.

45. Ako bolo vyššie naznačené súd prihliadal k účelu právneho úkonu, k okolnostiam, za ktorých k nemu

došlo a následnému chovanie tých, kto úkon realizovali a dospel k záveru, že simulácia právneho úkonu
nebola v konaní preukázaná. Z objektívnych dôvodov nemohla byť v konaní vypočutá predávajúca, ale
kupujúca a svedkovia tohto úkonu (žalovaní v 1. a 3. rade a svedok A. B.) vypočutí boli a títo v zhode
uviedli, že motiváciou k uzavretiu kúpnej zmluvy bola tá skutočnosť, že predávajúca mala byť nahnevaná
na svoje dcéry (žalobkyne), ktoré ju mali chcieť zbaviť svojprávnosti, o čom jej mala povedať jej obvodná

lekárka. Žalobkyne v 1. a 2. rade túto z výsluchov vyplývajúcu skutočnosť nepopreli ani na jej popretie
nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov, resp. v tomto smere vypočúvaným osobám otázky nepoložili.
Naviac po zistení (jún 2020), že došlo k prevodu vlastníckeho podielu na žalovanú v 1. rade, žalobkyne
ako dcéry poručiteľky svoju matku (poručiteľku) sa na túto tému nerozprávali. Poručiteľka pritom v tom
čase žila v rodinnom dome v Petrovanoch a dennodennú starostlivosť si nevyžadovala, to bolo až

od septembra 2020 a spôsobené to nebolo vážnymi psychickými problémami, ale v dôsledku vážnej
operácie hrubého čreva (stoma).

46. Z výsluchu žalovanej v 1. rade a žalovaného v 3. rade plynie, že kúpna cena mala byť uhradená
napriek tomu, že do konania nebolo predložené potvrdenie o uhradení kúpnej ceny. Nad rámec

uvedeného súd poukazuje na to, že aj samotná okolnosť prípadného neuhradenie kúpnej ceny
(prípadnej jej časti) nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ale existenciu záväzku predávajúcej voči
kupujúcej, ktorý ostáva súdom vymáhateľný.47. V súvislosti s argumentáciou žalobkýň, že došlo k manipulatívnemu správaniu zo strany žalovanej
v 1. rade voči poručiteľke súd posudzoval v intenciách skutkových tvrdení a navrhnutých dôkazov, či
nešlo o tzv. „úžernú“ zmluvu, ktorú napriek tomu, že ju právna úprava nepozná, možno subsumovať pod

právny úkon odporujúci dobrým mravom.

48. V tomto smere súd poukazuje na odborný názor cit.: „Nejvyšší soud v usnesení ze dne 17. června
2008, sp. zn. 30 Cdo 1776/2007 (in G.) judikoval, že obecně platí a je samozřejmostí, že účastníci
kupní smlouvy nejsou v zásadě vázáni či omezeni ve sjednání výše kupní ceny, která není upravena

cenovým předpisem. Mohou si tak sjednat i cenu, která se odchyluje od ceny obvyklé (tržní), zejména,
jde-li o cenu podstatně nižší. Platné právo nemá žádné ustanovení o sjednání příliš nízké kupní ceny
(laesio enormis), pokud taková cena není v rozporu s cenovými předpisy. Od tohoto právního názoru
nemá důvod se Nejvyšší soud ani v této věci odchylovat. Nelze ovšem vyloučit, že okolnost hrubého
nepoměru plnění jedné ze stran k tomu, co poskytla druhá strana, může ve spojitosti s dalšími okolnostmi
toho kterého případu naplňovat znaky jednání, které již koliduje s dobrými mravy. Avšak sama o sobě

taková okolnost absolutní neplatnost právního úkonu, jímž mělo dojít k uvedenému hrubému nepoměru
v plnění, ve smyslu § 39 obč. zák. (pro jednání contra bonos mores) založit nemůže.) (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1653/2009 z 31.8.2010). Tiež cit.: „Odvolací soud
se ztotožnil s právním posouzením věci soudem prvního stupně, který v odůvodnění svého rozsudku
reflektoval i judikaturu Nejvyššího soudu týkající se posuzování tzv. lichevních smluv, jak byla zejména

vyložena v instruktivním rozsudku ze dne 8. dubna 2003, sp. zn. 22 Cdo 1993/2001 (in www.nsoud.cz ).
Na závěry uvedené v tomto rozsudku navázal dovolací soud v rozsudku ze dne 26. ledna 2010, sp. zn.
30 Cdo 4665/2009 (in tamtéž), ve kterém k problematice tzv. lichevních smluv mj. uvedl:
Objektivním znakem tzv. lichevní smlouvy, jejímž předmětem je převod vlastnického práva k
nemovitostem, je existence písemně uzavřené smlouvy o převodu nemovitostí, v níž je poskytované

plnění (cena za převáděný nemovitý majetek) v hrubém (podstatném) nepoměru oproti hodnotě
převáděného majetku. Při posuzování, zda v konkrétním případě jde o hrubý nepoměr ve vzájemném
plnění,nelzezpravidlavystačitpouzesezjištěnímhodnotjednotlivýchplněníajejichprostýmsrovnáním,
ale bude zapotřebí přihlédnout i k dalším okolnostem případu, které společně s naplněním jednoho ze
subjektivních znaků lichevního jednání mohou mít zpravidla vliv na takto realizované vzájemné plnění

(např. hospodářský význam uzavřené smlouvy, solventnost převodce, rizikovost záměru, ekonomická
prognóza, resp. vývoj na trhu atd.). Subjekty lichevní smlouvy jsou jednak osoba profitující z lichevního
jednání, a dále osoba, která z určitého důvodu převádí svůj nemovitý majetek, jehož hodnota je v hrubém
nepoměru k plnění, jež se převodci za takový majetkový transfer dostává.
Mezi subjektivní znaky lichevní smlouvy náleží např. rozumová slabost, tíseň, lehkomyslnost, stav

rozrušení nebo nezkušenost převodce. Pro závěr, že smlouva o převodu nemovitosti představuje
lichevní smlouvu, je nezbytné zjištění o naplnění objektivního a (alespoň jednoho) subjektivního znaku
lichvy , které jsou v příčinné souvislosti, jakož i zjištění, že jednání osoby profitující z lichvy bylo úmyslné,
a to alespoň ve formě nepřímého úmyslu (účastník profitující z lichvy věděl anebo musel vědět, že druhá
strana je postižena okolnostmi uvedenými shora a tuto okolnost využil); půjde tedy o jednání, které s

přihlédnutím k okolnostem případu a zjištěnému hrubému nepoměru ve vzájemném plnění vytěsňuje
jakékoliv úvahy o tom, že se jednalo o projev běžného (standardního) jednání obvyklého při uzavírání
převodní smlouvy mezi uvážlivě jednajícími osobami, a současně nevnáší žádné pochybnosti o tom,
že toto jednání v daném místě a čase již překročilo pravidla slušnosti a poctivosti, a tedy ve smyslu
ustanovení § 3 odst. 1 obč. zák. je v kolizi s dobrými mravy. Je zřejmé, že odvolací soud při posuzování

zjištěného skutkového stavu, který dovolací soud při posuzování přípustnosti dovolání podle § 237 odst.
1 písm. c) o. s. ř. nemůže revidovat, z výše judikovaných verifikačních mezí nevybočil a že též ve
vazbě na závěry soudu prvního stupně se při posuzování skutkového věci nedopustil žádného právně
kvalifikačního pochybení. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 1180/2010
z 30.3.2011).

49. Z uvedené plynie záver, že dojednanie o kúpnej cene nie je ničím limitované, avšak nesmie
k uvedenému pristúpiť ďalšia okolnosť, a tou je zneužitie druhej zmluvnej strany najmä v dôsledku jej
ľahkovážnosti, slabomyseľnosti, tiesne, stavu rozrušenia alebo neskúsenosti.

50. V tomto smere podrobné skutkové tvrdenia žalobkýň síce absentujú, no tieto skutočnosti neboli
zistené ani výsluchmi jednotlivých svedkov. Iba samotná skutočnosť, že o existencii prevodnej zmluvy
jej zmluvné strany mlčali, resp. že sa poručiteľka mala vyjadrovať, že za života nič nikomu nedá,
nepreukazuje, že došlo k zneužitiu poručiteľky zo strany žalovanej v 1. rade. Naopak ako plyniez vykonaného dokazovania k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo 19.5.2020 a o jej existencii sa žalobkyne
dozvedeli v júni 2020 od svedka J. K., pričom s touto skutočnosťou poručiteľku nekonfrontovali,
nedopytovali sa jej na dôvody, prečo tak učinila, napriek tomu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že vážnejšie psychické problémy vnímali v zime 2020.

51. Keďže súd nemal za preukázané žiadnu okolnosť majúcu za následok neplatnosť kúpnej zmluvy,
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobe súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262

ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal
voči žalobkyniam v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady
ktorýchkonaniarozhodnesúdažpoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdny
úradník. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezistil, pričom samotná okolnosť, že
strany sporu sú rodinnými príslušníkmi, nie je takou okolnosťou, na základe ktorej samotnej by súd

úspešným žalovaným náhradu trov konania nemal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.