Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25P/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625203265
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625203265.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX a F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom G. H. XXX, právne zastúpený: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát so sídlom Skalica, Pod
hájkom 1436/35, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otca na maloleté dieťa A. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy 70,- eur mesačne na sumu
350,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky, s účinnosťou od 19.3.2025.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 19.3.2025 do 31.8.2025 v sume
1 517,45 eura je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným
krukámmatkypočínajúcprávoplatnosťourozsudkustým,žeomeškaniesplnenímčoilenjednejsplátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Súd tým mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 1C/33/2010-95 zo dňa 5.4.2011 v časti
bežného výživného na maloleté dieťa.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.3.2025 (doplneným dňa 23.4.2025) domáha, aby súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa A. B., nar. XX.X.XXXX na sumu 380,- eur mesačne
s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že otec okrem určeného výživného v sume 70,-

eur neprispel na maloletú žiadnou sumou, pričom všetka starostlivosť o ňu bola vždy na matke. Aktuálne
maloletá študuje na strednej škole, s čím sú spojené vyššie výdavky.

2. Otec s návrhom nesúhlasil, výšku výživného 380,- eur považuje za vysokú, navrhol výživné vo výške
200,- eur (č.l. 45-46, č.l. 56). Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné, a to vo väčšom rozsahu ako
navrhol otec (č.l. 56).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom a písomnými vyjadreniami rodičov, rodnými listami,
prehľadom výdavkov, potvrdeniami o platbách, faktúrami, potvrdením zamestnávateľa otca, správami
a potvrdeniami sociálnej poisťovne a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, záznamom z informatívnehostretnutia rodičov, lustráciami, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-1C/33/2010 a zistil tento
skutkový stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 1C/33/2010-95 zo dňa 5.4.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.6.2011, súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu sumou 70,- eur mesačne s účinnosťou od 15.4.2008 vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.4.2008 do 31.3.2011
v sume 2.420,95 eura povolil otcovi splácať v splátkach po 100,- eur mesačne, styk otca s maloletou

neupravil, pričom posledným výrokom rozhodol, že žiadne z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

5. Z úradne overeného prekladu potvrdenia zamestnávateľa I. J. K. A. A. H. C. (Rakúska republika) zo
dňa 11.6.2025 vyplýva, že otec je u neho zamestnaný od 1.2.2022, pričom v období od mesiaca jún
2024 do mesiaca máj 2025 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 2.388,66 eura (č.l. 48-49).

6.ZosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinySenicazodňa11.6.2025(č.l.38)malsúdpreukázané,
že otec v období posledných 12 mesiacov nepoberal dávku pomoci v hmotnej núdzi ani žiadne štátne
sociálne dávky, pričom matka poberá rodičovský príspevok, aktuálne od 1.5.2025 vo výške 351,80
eura a rodinné prídavky na dve maloleté deti. Do 31.3.2025 poberala rodinné prídavky na tri maloleté

deti, s účinnosťou od 1.4.2025 jej bol na maloletú A. odňatý, matka dňa 21.5.2025 podala žiadosť
o prídavok na dieťa, vo veci nebolo doteraz rozhodnuté. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredia zo
dňa 9.6.2025 (č.l. 32) vyplýva, že rodičia v období posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky
vyplácané sociálnou poisťovňou.

7. Pred súdom matka vypovedala, že na návrhu trvá, nakoľko od posledného rozhodovania o výživnom
uplynul určitý čas, dcéra je už na strednej škole, pričom má problémy so zubami, bude nosiť zubný
strojček. Uviedla svoje príjmy a výdavky a vyjadrila sa k svojim celkovým majetkovým pomerom. Dodala,
že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní, nad rámec výživného však neprispieva.

8. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s návrhom súhlasí čiastočne, nie však v rozsahu,
ako navrhuje matka. Uviedol svoje príjmy a výdavky a vyjadril sa k svojim celkovým majetkovým
pomerom. Výdavky matky na maloletú uznal len čiastočne. Vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní,
nad rámec výživného neprispieva.

9. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.13. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh matky
na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté
dieťa, preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene

pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania
súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršeniemajetkovýchpomerov),aletiežnastraneoprávneného(napr.zmenapotriebuškolopovinných
detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom

prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú
závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania
dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod
odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie,
hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne,

ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa
bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda
oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov,
bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú

schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom,
celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej
aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

15. Súd konštatuje, že u maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov, nakoľko od poslednej úpravy
výživného uplynulo štrnásť rokov a táto zmena je závažnejšieho a výrazného významu. Zmena pomerov
na strane maloletej A. súvisí jednak s jej vyšším vekom, kedy objektívne dochádza k zvýšeniu výdavkov
na stravu, oblečenie, hygienické potreby, ale tiež záujmy a voľnočasové aktivity, pričom zmena nastala
aj v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň školského systému. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že matke nepochybne vzrástli náklady na starostlivosť o maloletú, jej osobné potreby a celkový rozvoj.
Pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti maloletá A. navštevovala materskú školu a jej výdavky boli
v minimálnom rozsahu (s poukazom na vek), pozostávali z výdavkov na stravu a hygienu (napríklad
Nutrilon a pod.), pričom tieto uhrádzali rodičia matky (č.l. 55). V školskom roku 2024/2025 bola maloletá
študentkou druhého ročníka Spojenej strednej školy F. L. v I. v odbore učiteľstvo pre materské školy

a vychovávateľstvo, pričom jej aktuálne mesačné výdavky uvedené matkou pozostávajú z nasledovných
položiek – strava 300,- eur, oblečenie, obuv 70,- eur, hygienické potreby 30,- eur až 40,- eur, cestovné,
obedy v škole, vreckové 150,- eur, výlety 100,- eur, telefón 35,- eur, príspevok na stužkovú 10,- eur,
príspevky na kostol 40,- eur, t.j. celkovo v sume cca. 745,- eur mesačne. Okrem toho mala matka
v poslednom období (t.j. v období jedného kalendárneho roka) mimoriadne výdavky, a zubné ošetrenia

vo výške 1.000,- eur (za účelom zubného strojčeka), školské výlety (Praha, Londýn) vo výške 1.300,-
eur a poplatok za autoškolu vo výške 1.000,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že oproti poslednej úprave
vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa spočívajúcej vo zvýšení
pravidelných výdavkov. Uvedené skutočnosti možno považovať za objektívne skutočnosti, na základe
ktorých dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine.

16. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka je na
rodičovskej dovolenke, pričom jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 351,80 eura
mesačne. Okrem toho poberá prídavky na dve maloleté deti, t.j. spolu vo výške 120,- eur. Pravidelné
mesačné výdavky matky sú vo výške cca. 1.558,- eur, z toho strava 800,- eur, elektrina 250,- eur, plyn 5,-

eur, paušál + Netflix 150,- eur (z toho maloletá A. 35,- eur), hygiena 100,- eur až 150,- eur, výdavky na
ostatné deti (oblečenie, škôlka, doplnky a pod.) cca. 128,- eur, starostlivosť o zvieratá 75,- eur. Zmena
pomerov na strane matky spočíva vo vyššom príjme, nakoľko pri poslednej úprave výživného jej príjempozostával z prídavkov na dieťa a z rodičovského príspevku celkovo v sume 186,- eur mesačne. Matke
pribudli dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletým deťom C., nar. XXXX a M., nar. XXXX.
17. Súd má za to, že na strane povinného otca nastala podstatná zmena pomerov. V čase poslednej

úpravy vyživovacej povinnosti (v roku 2011) nemal žiadny príjem, mal prerušenú živnosť, výdavky
uhrádzal z úspor z obdobia, keď vykonával pracovnú činnosť. Od 13.8.2007 do 10.7.2009 bol
zamestnaný u zamestnávateľa N. A., A. A. A. H. A., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem
544,13 eura a od 14.7.2009 do 31.12.2009 bol zamestnaný u zamestnávateľa D., A. A. A. H. O., kde
dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 239,65 eura (bez stravného a vreckového). Súd pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal z potenciálneho príjmu otca ustáleného na sumu 614,85 eura,
nakoľko bolo preukázané, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. V súčasnosti
otec pracuje u zamestnávateľa I. J. K. A. A. H. C. (Rakúska republika), kde dosahuje priemerný čistý
mesačnýpríjem2.388,-eur(viďč.l.48-49).Jehovýdavkysúvovýške2.679,-eurmesačneapozostávajú
z nasledovných položiek – elektrina 24,- eur, voda 20,- eur, mobil, internet a TV 95,- eur, životná poistka
80,- eur, pohonné hmoty 400,- eur, drogéria 50,- eur, strava celkovo 900,- eur (z toho 300,- eur v práci),

oblečenie 50,- eur, voľnočasové aktivity 100,- eur, nájom 156,- eur, hypotéka 170,- eur, spotrebný úver
414,- eur, náklady na ďalšie dieťa 150,- eur, výživné na maloletú A. 70,- eur. Možno teda konštatovať,
že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznému zvýšeniu na strane jeho výdavkov,
ktoré predstavovali sumu cca. 310,- eur mesačne (nájom 150,- eur, splátka pôžičky 140,- eur, stavebné
sporenie 20,- eur, t.j. bez stravy).

18. Povinný otec uhrádza na maloleté dieťa výživné v sume 70,- eur mesačne, pričom za mesiac jún
2025 alebo júl 2025 uhradil výživné v sume 140,- eur. Na výživu maloletého dieťaťa nad rámec určeného
výživného neprispieva. Od posledného rozhodovania o výživnom mu pribudla jedna vyživovacia
povinnosť, a to k maloletému P., nar. XXXX. Býva spolu s manželkou, ich spoločným dieťaťom

a maloletým dieťaťom manželky v nájomnom byte. Je vlastníkom stavebného pozemku, na ktorom
má záujem postaviť rodinný dom, zároveň vlastníkom motorového vozidla B. Q., rok výroby 2005. Má
stredoškolské vzdelanie v odbore mechanik – opravár, pracuje ako vodič. Zdravotný stav má dobrý,
aktuálne má však zlomené zápästie (nejedná sa o pracovný úraz), z ktorého dôvodu je práceneschopný.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloleté dieťa zo
sumy 70,- eur na sumu 350,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 19.3.2025, t.j. od podania návrhu,
pričom vo zvyšku návrh zamietol. Na strane maloletej A. preukázateľne došlo k podstatnej zmene
pomerov uplynutím času štrnástich rokov od ostatnej úpravy výživného, kedy matke vzrástli náklady na
starostlivosť o maloletú, čo odôvodňuje zvýšenie výživného otca. Súd za podstatnú zmenu pomerov

odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia považoval vyšší vek maloletej a s tým spojené
vyššie životné náklady, prechod na vyšší stupeň štúdia, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky na jej
starostlivosť a všestranný vývoj. Stanovené výživné vo výške 350,- eur mesačne súd považuje za
primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam
oboch rodičov.

20. Otec spochybnil časť výdavkov matky na maloletú, pričom ich uznal v nasledovnom rozsahu –
stravu vo výške 5,- eur na deň, výlety vo výške 20,- eur mesačne, oblečenie, obuv (tašky) vo výške
50,- eur mesačne, telefón vo výške 20,- eur mesačne, pričom neuznal výdavky na kostol. V tejto
súvislosti súd uvádza, že výdavky maloletej uvedené matkou nemožno akceptovať v celom rozsahu.

Predovšetkým pokiaľ sa jedná o výdavok na stravu, vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách
tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku za primerané
považuje 200,- eur mesačne (t.j. 6,66 eura na deň), zohľadniac pri tom skutočnosť, že obedy v škole
(resp. stravu všeobecne) spolu s cestovným a vreckovým sú zahrnuté v ďalšej položke uvedenej
matkou, celkovo vyčíslenej v sume 150,- eur mesačne. Tento výdavok súd považuje za adekvátny

veku a odôvodneným potrebám maloletej, ktorá študuje na strednej škole mimo miesta svojho bydliska
(uvedený výdavok nebol otcom spochybnený). Naopak v prípade výdavku na telefón súd za primeranú
považuje sumu 20,- eur mesačne. Na druhej strane je potrebné akceptovať výdavky na výlety vyčíslené
vo výške 100,- mesačne, a to s poukazom či už na školské akcie (výlety do Londýna či do Prahy
uskutočnené v predošlom školskom roku celkovo v hodnote 1.300,- eur), ale aj rodinné dovolenky, ZOO

a podobne. Takisto v prípade oblečenia a obuvi (tašky) možno konštatovať, že suma 70,- eur mesačne
predstavuje primeraný výdavok na dieťa (dievča) vo veku 17 rokov. Ako odôvodnený výdavok však
súd nepovažuje milodary na kostol, ktoré môžu síce predstavovať výdavky rodiča, nemožno ich však
posúdiťakonevyhnutnývýdavokmaloletéhodieťaťanaúčelyposúdeniarozsahuvyživovacejpovinnosti.Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd ustálil výšku odôvodnených výdavkov na maloletú
v sume 590,- eur.

21. S poukazom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca spätne
s účinnosťou od 19.3.2025, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.3.2025 do
31.8.2025 vo výške 1.447,45 eura. V uvedenom období maloletému dieťaťu vznikol nárok na výživné
v celkovej sume 1.937,45 eura (t.j. výživné za 18 dní v mesiaci marec 2025 v sume 40,68 eura, keď
súd vychádzal zo sumy 2,26 eura na deň, za 13 dní v mesiaci marec 2025 v sume 146,77 eura, keď

súd vychádzal zo sumy 11,29 eura na deň a za mesiace apríl 2025 až august 2025 celkovo v sume
1.750,- eur), pričom otec uhradil na výživnom sumu 490,- eur (za obdobie marec 2025 až august 2025,
t.j. 7 x 70,- eur, nakoľko podľa zhodných tvrdení rodičov otec zaplatil za mesiac jún 2025, resp. júl
2025 výživné vo výške 140,- eur), teda nedoplatok za uvedené obdobie predstavuje sumu 1.447,45
eura. Súd otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok v
mesačných splátkach v sume 100,- eur, a to pod následkom straty výhody splátok, s poukazom na výšku

nedoplatku.Zvykonanéhodokazovaniatotižvyplynulo,žepovinnýmáokremvyživovacejpovinnostivoči
maloletej vyživovaciu povinnosť k maloletému P. F., nar. XX.X.XXXX, okrem toho spláca úvery v celkovej
sume cca. 584,- eur mesačne, pričom výška celkového príjmu do domácnosti (spolu s manželkou) sa
rovná výške celkových výdavkov (príjem cca. 2.988,- eur a výdavky cca. 2.659,- eur, vrátane výživného
350,- eur na maloletú). Na základe uvedených skutočností je potom žiaduce umožniť povinnému otcovi

zaplatiť nedoplatok na bežnom výživnom v splátkach. Súd pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal
zo skutočnosti, že nedoplatok na výživnom bude splatený do troch rokov, ktoré obmedzenie benefitu
vyplýva zo súdnej praxe. V konkrétnom prípade s poukazom na vyššie uvedené je podľa súdu primeraná
úhrada nedoplatku do pätnástich mesiacov, nakoľko kratšia doba by pre otca mohla znamenať výrazné
finančné zaťaženie a prípadnú platobnú neschopnosť, dlhšia doba však nie je v záujme maloletého

dieťaťa.

22. Súd konštatuje, že je v schopnostiach a možnostiach povinného otca plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu vo väčšom rozsahu ako doteraz. Pribudla mu síce jedna vyživovacia povinnosť,
pričom podstatná zmena pomerov však spočíva vo výraznom zvýšení jeho príjmu. Súd pri určení

výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca vypočítaného za
obdobie jún 2024 až máj 2025, t.j. zo sumy 2.388,- eur (č.l. 48-49). V čase posledného rozhodovania
o vyživovacej povinnosti nemal žiadny príjem, jeho priemerný mesačný príjem mu tak výrazne vzrástol.
Súd zobral do úvahy takisto celkovú životnú úroveň otca. Z uvedeného dôvodu neprihliadol na výdavky,
ktoré nebol povinný vynaložiť, t.j. výdavky na cigarety vo výške cca. 130,- eur mesačne. Zároveň

v prípade splátok úverov (mesačné splátky celkovo vo výške 584,- eur) otec neozrejmil, za akým účelom
boli úvery čerpané, resp. či boli nevyhnutné. Je totiž zodpovednosťou rodiča, aby na seba nebral
neprimerané riziká, ktoré mu znemožnia plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Súd tiež
poukazuje na skutočnosť, že otec je vlastníkom pozemku a motorového vozidla zn. B. Q., rok výroby
2005. Konštatuje, že osobné a majetkové pomery otca tak možno považovať za dobré.

23. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho príjmu, súd vychádzal
z metodiky vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá zohľadňuje vek dieťaťa a počet
vyživovacích povinností povinného rodiča. V jej zmysle konštatuje, že stanovené výživné je primerané
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a zohľadňuje vyššie uvedené kritériá, keďže

predstavuje cca. 15 % z jeho príjmu ustáleného na účely výpočtu výživného na sumu 2.388,- eur
(viď bod 17. odôvodnenia). Súd určil sumu výživného v nižšej výške (v zmysle uvedenej metodiky pre
dieťa na strednej škole, ak má povinný rodič dve vyživovacie povinnosti, má byť výživné určené vo
výške 18 % zo mzdy povinného rodiča), a to najmä s poukazom na odôvodnené výdavky maloletého
dieťaťa, ktoré súd ustálil v sume 641,- eur (spolu s pomernými nákladmi na bývanie vo výške 51,-

eur, po prepočítaní výdavkov na elektrinu a plyn na jedného člena domácnosti). Súd si je samozrejme
vedomý mimoriadnych výdavkov maloletej uskutočnených v období posledného kalendárneho roka,
ktoré spočívali v nevyhnutných lekárskych ošetreniach (v sume cca. 1.000,- eur) alebo v cene kurzu
autoškoly (v sume 1.000,- eur), na ktorých by sa mal otec takisto podieľať. Je však potrebné konštatovať,
že sa nejedná o opakované výdavky, z ktorého dôvodu nemajú na stanovenie výšky vyživovacej

povinnosti podstatnejší vplyv. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že pri určovaní výšky
výživného sa prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby maloletého dieťaťa hradené zo
štátnych sociálnych dávok (napríklad z rodinných prídavkov). V prejednávnaom prípade bola výplata
rodinnýchprídavkovnamaloletúpozastavenázdôvodunárokunavýplatuuvedenejdávkyzozahraničia,konkrétne z Rakúskej republiky, s poukazom na vykonávanie pracovnej činnosti otca v danom štáte.
Aj napriek skutočnosti, že do rozhodnutia súdu neboli rodinné prídavky na maloletú priznané, ako
nezaopatrené dieťa má nárok na ich vyplácanie, a to minimálne vo výške 60,- eur, t.j. v zmysle právnych

predpisov Slovenskej republiky. Po jeho odpočítaní zo sumy 641,- eur (t.j. odôvodnených výdavkov
maloletej) sa potom rodičia musia spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletej
sumou vo výške 581,- eur. Výživné určené otcovi vo výške 350,- eur tak predstavuje vyšší podiel otca na
úhrade týchto výdavkov (otec 350,- eur vs. matka 231,- eur). Súd uvádza, že je potrebné zohľadniť, že v
sumách výdavkov na maloleté dieťa nie sú zahrnuté ďalšie náklady súvisiace s výchovou a s celkovou

starostlivosťouomaloletédieťa,ktoréjepovinnázabezpečovaťmatkačipodielnavýdavkochsúvisiacich
s chodom domácnosti (napr. energie a pod.) či na iných ďalších aktivitách súvisiacich s trávením voľného
času maloletého dieťaťa. Súd dodáva, že rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 CMP predbežne
vykonateľné (t.j. ich doručením). Povinný je teda povinný platiť súdom stanovené výživné ešte pred
nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (t.j. nie sú viazané na jeho právoplatnosť).

24. Ďalším výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 1C/33/2010-95 zo dňa 5.4.2011
naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné

účastníkovi trovy konania priznať. Súd sa zaoberal možnou aplikáciou ustanovenia § 55 CMP, má však
za to, že neboli naplnené podmienky v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka, pretože sa
vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.

Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z. z.
v spojení s § 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).