Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924202443
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7924202443.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
E. XXX/XX, F. zast. Mgr. Ondrej Barna, advokát so sídlom Zámocká 529/34, Stropkov, proti žalovanému
iService, a.s., Laurinská 134/3, Bratislava, IČO: 46 029 796, zast. Advokátska kancelária ELBA, s.r.o.,
Plynárenská 1, Bratislava, IČO: 35 969 458, v konaní o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo

mzdy,alternatívneurčenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdy,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Trebišov č.k. 17Csp/116/2024-91 zo dňa 26.11.2024

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok a vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka zo dňa 1.6.2022

uzavretej medzi žalobkyňou a investormi zastúpenými žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne
a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil,
že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.6.2022 na výkon
zrážok zo mzdy žalobkyne alternatívne, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa

1.6.2022 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom je neplatná. Skutkovo
dôvodila, že so žalovaným uzavrela dňa 1.6.2022 zmluvu o pôžičke č. 476672736, na základe
ktorej jej mal poskytnúť pôžičku. Listom zo 7.8.2023 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne
o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, proti čomu sa bránila podaním
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému bolo vyhovené uznesením Okresného súdu
Trebišov č.k. 4Csp/53/2024-49 z 24.4.2024. Žalobkyňa dôvodila, že so žalovaným chcela uzatvoriť

len spotrebiteľskú zmluvu o úvere, pričom žalovaný podmienil poskytnutie úveru podpisom všetkých
žalovaným predložených listín. V čase podpisu Úverovej zmluvy nemala vedomosť o tom, že zároveň
uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a nepoznala konzekvencie spojené s uzavretím takejto dohody.

3.Žalovanývrámciprocesnejobranyozrejmilmodelfungovaniapeertopeerpôžičiekaichposkytovania
portálom G., ktorý prevádzkuje. Žalovaný vytvára priestor na stretávanie ponuky voľných peňažných

prostriedkovfyzickýchosôbt.j.budúcichinvestorovadopytupopeňažnýchprostriedkochfyzickýchosôb
t.j. budúcich dlžníkov, sprostredkováva kolektívne pôžičky medzi fyzickými osobami. Osoba, ktorá má
záujem o získanie pôžičky uzatvára so spoločnosťou iSale, v.o.s. so sídlom Laurinská 3, Bratislava,
IČO: 46 289 402, rámcovú zmluvu o spolupráci (ďalej len „Rámcová zmluva s dlžníkom“) a osoba,
ktorá má záujem o poskytnutie pôžičky dlžníkovi uzatvára so spoločnosťou iService, a.s. rámcovú
zmluvu o spolupráci (ďalej len „Rámcová zmluva s investorom“). Zmluva o pôžičke je uzatváraná medzi

dlžníkom a investormi, avšak z dôvodu zjednodušenia uzatvárania zmluvy o pôžičke sú investori pri jej
podpise zastúpení spoločnosťou iService, a.s. (nie je výnimkou, že jeden dlžník má požičané peniazeod 60 investorov) a identifikovaní iba identifikátorom, pod ktorým sú registrovaní na portáli. Spoločnosť
iService, a.s. pre investorov poskytuje služby „spravovania“ pôžičky, o.i. je oprávnená prijímať platby v
mene a na účet investorov. Dokumenty, ktoré žalovaná podpísala sú jasne označené svojimi názvami,

ak teda žalobkyňa nečíta čo podpisuje malo by to byť pripísané na jej ťarchu. Nakoľko ide o zmluvy
uzavreté medzi fyzickými osobami, na tento vzťah sa neaplikujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa
a tento záväzok je možné zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy. Navrhol, aby súd žalobu zamietol na
základe uvedenej argumentáciu ako aj z dôvodu, že žalovaný nie je účastníkom ani jedného z úkonov,
ktorých neplatnosť je žalovaná.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie a vec právne posúdil podľa ustanovení § 37 ods. 1 , § 52 ods.
1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 488, § 489, § 551 ods. 1, 2, 3, § 657, § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 130 ods. 7 a § 131 ods. 3 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania
ustálil, že administrátorom rámcovej zmluvy investor a rámcovej zmluvy dlžník bol žalovaný, ktorý
nie len vyhľadával potenciálnych dlžníkov a veriteľov, ale zabezpečoval celý proces schvaľovania

pôžičky, zasielania zmluvnej dokumentácie, prevod finančných prostriedkov, ako aj vedenie záznamov
o pôžičke i následné vymáhanie pohľadávky v prospech investora, za čo si účtoval poplatky a iné
náhrady výdavkov. Formálne tak pôžička bola poskytnutá fyzickou osobou (investorom), ale skúmanie
bonity, poskytnutie peňažných prostriedkov a následné vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky bolo
vo výlučnej gescii spoločnosti žalovaného. Pokiaľ ide o personálne prepojenie, súd z obchodného

registra zistil, že žalovaný je štatutárnym orgánom spoločnosti iSale, v.o.s. Bratislava, teda žalovaný
v podstate zastupuje subjekty, ktorých záujmy sú v úplnom protiklade. Konanie žalovaného, ktorý
oficiálne sprostredkováva pôžičky „od ľudí pre ľudí“, na ktoré sa nevzťahuje dohľad Národnej banky
Slovenska vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pričom podľa názoru súdu ide o evidentnú snahu
žalovaného o obchádzanie spotrebiteľského práva. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané

uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú, pričom
v rovnaký deň bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú považoval za súčasť samotnej zmluvy.
V ďalšom súd poukázal na Zákonník práce, v zmysle ktorého zrážky zo mzdy možno vykonávať len
vtedy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne dohodne, preto zrážky zo mzdy žalobkyne pre
pohľadávku, ktorej výšku určiť je len v moci jednej strany, a to veriteľa, sú neprijateľné bez akéhokoľvek

posúdenia súdu. Konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje ani výšku pohľadávky
žalovaného, pričom v žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne je uvedené, že
zamestnávateľ má vykonávať zrážky až do odvolania, je teda iba na žalovanom do akej výšky budú
vykonávané zrážky bez možnosti zásahu zo strany žalobkyne. Keďže uvedený inštitút umožňuje
dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje

z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu to spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť
bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa,
preto súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľnú a tým neplatnú a podanej žalobe
vyhovel. Z predloženej zmluvy o pôžičke č. 476672736 z 1.6.2022 súd zistil, že táto bola uzavretá

medzi investormi označenými identifikačným kódom zastúpenými prevádzkovateľom iService, a.s. a
dlžníkom, žalobkyňou, pričom táto zmluva nespĺňa podmienky určitosti pri označení subjektov na strane
veriteľov, nakoľko z takéhoto označenia subjektov na strane veriteľa nemožno identifikovať konkrétne
fyzické osoby, ktoré pôžičku poskytli. Na základe tejto skutočnosti súd konštatoval absolútnu neplatnosť
zmluvy o pôžičke č. 476672736 z 1.6.2022, na ktorú skutočnosť musí súd prihliadať ex offo, a v dôsledku

akcesorického charakteru zabezpečovacieho prostriedku konštatoval aj neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy. Žalobkyňa sa v žalobe domáhala, aby súd určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach z 1.6.2022 alternatívne aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy z 1.6.2022
uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom je neplatná. Súd konštatoval, že
alternatívny petit nie je možný pri určovacom výroku a vyhovel žalobe v zmysle prvého navrhovaného

petitu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. Dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257
CSP nevzhliadol.

5. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods.

1 písm. a/ a h/ CSP. Namietal, že v konaní nemá procesnú subjektivitu, nakoľko nie je účastníkom
Dohody o zrážkach zo mzdy a jeho podpis na tejto dohode je len podpisom splnomocnenca, ktorá
skutočnosť vyplýva z predložených dôkazov a súd ju napokon aj sám konštatoval. Súd po tom, čo
zistil, že žalovaný nemá pasívnu legitimáciu a po preukázaní subjektov, ktoré sú pasívne legitimovanéna tento spor mal vyzvať žalobcu na zmenu žaloby, aby bolo možné pokračovať v konaní. Súd
však uložil splnomocnencovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ale skutočný
oprávnený z tejto dohody, žiadnu takúto povinnosť uloženú nemá. Súdu tiež vyčíta, že v odôvodnení

rozsudku konštatuje neplatnosť Zmluvy o pôžičke ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy, avšak výrokom
rozhodnutia neplatnosť nekonštatoval. Podľa názoru žalovaného súd nesprávne právne posúdil vzťah
medzi veriteľmi a dlžníkom ako spotrebiteľský, čo súd odôvodnil v prvom rade snahou o obídenie
zákonných pravidiel ochrany spotrebiteľa a v druhom rade tým, že žalovaný v podstate zastupuje
subjekty, ktorých záujmy sú v úplnom protiklade. K charakteru spotrebiteľského vzťahu poukázal na

uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 9CoSr/2/2021 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Ndc/11/2018 z 31.3.2019. K argumentu súdu, že žalovaný zastupuje subjekty, ktorých záujmy sú v
úplnom protiklade uviedol, že spoločnosť iSale, v.o.s., so sídlom Laurinská 13, Bratislava, IČO: 46 289
402,ktorejspoločníkomaštatutárnymorgánomježalovanýnezastupujedlžníkaprižiadnomúkone.Táto
spoločnosťmulenposkytneslužbuprístupunaportálavšetkyostatnéúkony-žiadosťovypísanieaukcie
pôžičky,uzavretiezmluvyopôžičkeakoajdohodyozrážkachzomzdyrobídlžníksámvovlastnommene

a na vlastný účet. Záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné, nakoľko raz súd
uvádza, že zmluva je uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným a inde že je uzavretá medzi žalobkyňou
ainvestormi(čímuplatnilajodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP,hocihoformálneneoznačil),
pričom tiež poukazuje na chybné posudzovanie zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pod
ktorý by zmluva nespadala ani keby mala spotrebiteľský charakter. Súd je nejasný v závere, či Dohoda o

zrážkach zo mzdy je neplatná alebo ide o neprijateľnú podmienku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie.

6. Žalobkyňa nevyužila svoje zákonné právo a vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre
zmenu napadnutého rozhodnutia.

8. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ je založený na tom, že v konaní neboli
splnené procesné podmienky. Procesné podmienky definuje samotný Civilný sporový poriadok ako
podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva
vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania - t. j. v sporovom konaní žaloba,

splneniepoplatkovejpovinnosti),podmienkynastranesúdu(právomoc,príslušnosť,zákonnéobsadenie
súdu),procesnépodmienkynastraneúčastníkov(procesnásubjektivita,procesnáspôsobilosť,prípadné
povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv.
negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie
splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Zistenie

nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania alebo k nemu dôjde
neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou súdu. Nedostatky niektorých procesných podmienok
sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní
a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných
podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento

nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku). V
prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví. Vadou predpokladanou v §
365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie
naznačeným nedostatkom.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej

istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. b/ a h/ CSP sú naplnené. Podstatou odvolacích námietok žalovaného bol nesprávny záver súdu
o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o pôžičke a dohody o zrážkach zo mzdy, vnútorná rozpornosť
odôvodnenia rozhodnutia ako aj nevysporiadanie sa s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v konaní. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi vo viacerých argumentáciách v odvolaní s tým, že

odvolacie námietky sú v mnohom opodstatnené.

12. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd
uvádza, že žalovaný si zjavne nesprávne vyložil pojem procesnej subjektivity ako jednej z procesných
podmienok konania, teda podmienok, za ktorým súd môže konať a rozhodnúť. V zmysle § 61 CSP

procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva. Procesnú subjektivitu má teda ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje
spôsobilosťou na práva a povinnosti, pričom právnická osoba túto nadobúda svojím vznikom, t. j.
spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného verejného registra. Z obchodného registra nesporne
vyplýva, že žalovaný ako právnická osoba za súčasného stavu disponuje procesnou subjektivitou,

pričom skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy v žiadnom prípade
nespôsobuje nedostatok jeho procesnej subjektivity. Odvolaciemu súdu sa javí, že žalovaný svojou
argumentáciou skôr poukazoval na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní, čo by však napĺňalo
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

13. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd v napadnutom rozhodnutí zmätočne označil
ako zmluvnú stranu Zmluvy o pôžičke a Dohody o zrážkach zo mzdy v bode 34. odôvodnenia
žalovaného a v bode 45. odôvodnenia investorov, čo spôsobuje, že rozhodnutie je vnútorne rozporné
a nejednoznačné, pričom súd sa navyše vôbec nevysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v konaní. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu postupom a

rozhodnutím súdu prvej inštancie k naplneniu znakov vady podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Táto vada
spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu v podstatných otázkach, od zodpovedania ktorých
záviselo rozhodnutie veci. V zmysle ustálenej judikatúry vyšších súdnych inštancií je potrebné dôsledne
trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktorý sa musí
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež
s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len
vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto
ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.

14. K odvolacej námietke ohľadom posúdenia vzťahu medzi stranami ako spotrebiteľský odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách a to napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2NdC/11/2018 z 31.1.2019 dôvodiac
skutočnosťou, že predmetom rozhodnutia Najvyššieho súdu bolo riešenie otázky kauzálnej príslušnosti

v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd však pripomína, že práve skutočnosť, či
sa medzi stranami jedná o spotrebiteľský vzťah bola rozhodujúca pre posúdenie kauzálnej príslušnosti
a Najvyšší súd celkom jasne vyjadril právny záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy uzavretej
medzi investormi a dlžníčkou, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

15. Zo zmluvy o pôžičke nevyplýva, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko zmluvnou stranou
je síce dlžník, ktorý spĺňa podmienky definície spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, avšak nie je preukázané, že druhou zmluvnou stranou je dodávateľ, ktorý by v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti poskytoval dlžníkom peňažné prostriedky.Druhou zmluvnou stranou Zmluvy o pôžičke sú osoby označené ako investori, identifikované ID
číslom a menom používateľa internetového portálu H., ktorými sú podľa čl. 2, bod 2.6 VZP len fyzické
osoby, ktoré nemali status podnikateľa. Skutočnosť, že v mene a na účet investorov konala na základe

plnomocenstvaspoločnosťiService,a.s.,ktorájevlastníkominternetovéhoportálu,akoajskutočnosť,že
spoločnosť iService, a.s. je uvádzaná v zmluve o pôžičke ako osoba zastupujúca investorov na základe
plnomocenstva ešte neodôvodňuje záver, že práve táto spoločnosť bola účastníkom zmluvy o pôžičke
na strane dodávateľa, a teda subjektom, od ktorého sa mal odvodiť spotrebiteľský charakter zmluvy.
Naopak zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že osoby, ktoré reálne pôžičku poskytujú sa síce označujú ako

investori,keďžedopôžičkyinvestujúvlastnépeniaze,alesúnimiinéosobyakospoločnosťiService,a.s..

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom Najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že síce riziko u P2P
pôžičiek je vysoké ako pre investora tak aj pre dlžníka a z tohto konania ťažia finančné spoločnosti, ktoré
objavili tzv. dieru na trhu, avšak v danom prípade je nutné konštatovať, že ide o pôžičku medzi fyzickými
osobami a jej poskytovanie sa preto riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V súčasnej dobe nie

je crowdlending medzi fyzickými osobami právne regulovaný a Zmluva o pôžičke založená na forme tzv.
peer to peer požičiavania za súčasného právneho stavu neodporuje právnej úprave.

17. Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie o personálnom prepojení spoločnosti žalovaného
a spoločnosti iSale, v.o.s., z ktorého súd vyvodil, že žalovaný zastupuje subjekty, ktorých záujmy sú

v protiklade. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že spoločnosť iSale, v.o.s. uzavrela so žalobkyňou
Rámcovú zmluvu o spolupráci, v ktorej sa spoločnosť iSale, v.o.s. o.i. zaviazala poskytnúť žalobkyni
prístup do internetovej aukcie pôžičiek a na účely zabezpečenia služieb v zmysle rámcovej zmluvy
žalobkyňa udelila spoločnosti iSale v.o.s. plnomocenstvo na zastupovanie voči tretím osobám, avšak
žiaden právny úkon súvisiaci s poskytnutím pôžičky nebol za žalobkyňu urobený spoločnosťou iSale

v.o.s. v pozícii splnomocnenca. Zmluva o pôžičke ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy bola za investorov
podpísaná žalovaným na základe splnomocnenia a samotnou žalobkyňou. Skutočnosť, že žalovaný
je štatutárnym orgánom spoločnosti iSale v.o.s. nepostačuje na záver súdu o konflikte záujmov pri
zastupovaní subjektov.

18. Za dôvodnú odvolací súd považuje aj námietku o vnútornom rozpore odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia,nakoľkoDohoduozrážkachzomzdysúdvyhodnotilakosúčasťzmluvyopôžičkeazmluvné
dojednanie o zrážkach zo mzdy pre prípad nesplnenia si povinnosti riadne splácať úver posúdil
ako neprijateľné a teda aj neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, čím odôvodnil
vyhovenie žalobe. Následne konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke z dôvodu jej neurčitosti

pri označení zmluvnej strany a v dôsledku akcesorického charakteru zabezpečovacieho prostriedku
konštatoval aj neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. V bode 20. odôvodnenia súd konštatoval, že
dlžníčka uzavrela zmluvu o pôžičke a dohodu o zrážkach zo mzdy formálne s fyzickou osobou, avšak
konanie žalovaného považoval za obchádzanie spotrebiteľského práva, z čoho vyvodil, že zmluvy boli
reálne uzavreté so žalovaným. Zároveň v bode 45 konštatoval, že zmluvy sú neplatné pre neurčitosť

v označení zmluvnej strany veriteľa - investorov. Z rozhodnutia teda nie je zrejmé, či zmluvy boli uzavreté
so žalovaným ako dodávateľom, ktorý je riadne v zmluve identifikovaný, alebo s investormi a pre
absenciu ich dostatočnej identifikácie sú tieto neplatné.

19. Nad rámec odvolací súd uvádza, že záver súdu prvej inštancie v bode 53. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, ktorým konštatoval nemožnosť alternatívneho určovacieho petitu je nesprávny, nakoľko
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy (žaloba o splnenie povinnosti) alternatívne určenia neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy (určovacia žaloba). Na základe uvedeného neobstojí záver súdu o nemožnosti žalobou
požadovať alternatívne určovacie petity. Povinnosťou súdu prvej inštancie je v prvom rade ustáliť,

čo je predmetom konania, teda či sa žalobkyňa domáha uloženia negatívnej povinnosti (ktorá bola
žalovanému uložená už neodkladným opatrením) alebo určenia neplatnosti právnej skutočnosti (v
zmysle povinnosti jej uloženej výrokom III. neodkladného opatrenia Okresného súdu Trebišov č.k.
4Csp/53/2024-49 z 24.4.2024). Odvolaciemu súdu navyše nie je zrejmé, prečo si súd prvej inštancie
zo žalobkyňou navrhovaných žalobných petitov vybral práve návrh ukladajúci žalovanému negatívnu

povinnosť a nie určovací výrok, keď napokon sám v odôvodnení rozhodnutia v bode 50. napadnutého
rozhodnutia konštatoval neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy.20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu podľa §
391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude
dôsledne a presvedčivo vysporiadať so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v

konaní a argumentmi sporových strán s prihliadnutím na názory odvolacieho súdu, vyjadrené v tomto
uznesení, vo veci opäť rozhodnúť a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti
požadované ust. § 220 ods. 2 CSP a zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. V novom
rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).