Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125010460
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1125010460.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala
Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného E. Y., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava I z 10.09.2025, sp. zn. 37T/4/2025, na verejnom zasadnutí konanom 11.
decembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 10.09.2025, sp. zn. 37T/4/2025, bol obžalovaný E. Y. uznaný
za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 21.06.2024 v čase približne okolo 12.20 hod. viedol po predchádzajúcom požití alkoholu osobné
motorové vozidlo továrenskej značky BMW X3, EČV: V., ktorého je vlastníkom, v Bratislave po
Púchovskej ulici smerom do mesta, kde sa pri zastávke MHD „Púchovská“ dostatočne nevenoval
vedeniu vozidla a narazil do pred ním jazdiaceho osobného motorového vozidla továrenskej značky
Škoda Octavia, EČV: X., ktorého vlastníkom je V. M., ktoré v tom čase viedla vodička F. M., pričom
po dopravnej nehode bol na základe telefonického oznámenia podané jeho matkou, v zmysle ktorého

mal byť pod vplyvom alkoholu a drog, podrobený dychovej skúške s prístrojom AlcoQuant 6020plus,
sériové číslo A410163, v čase o 12.25 hod. s pozitívnym výsledkom 1,00 mg/l etanolu na jeden
liter vydychovaného vzduchu a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 12.47 hod. s pozitívnym
výsledkom1,00mg/letanolunajedenlitervydychovanéhovzduchuanáslednoutoxikologickouanalýzou
biologického materiálu bola zistená prítomnosť amfetamínu, metamfetamínu a extázy v krvi obvineného,
čím spôsobil poškodenej F. M. pomliaždenie hlavy, pomliaždenie krčnej chrbtice a podvrtnutie krčnej

chrbtice s dobou liečenia do 7 dní a poškodenému V. M. spôsobil škodu poškodením motorového vozidla
vo výške 3.741,- eur a poškodením autosedačky vo výške 379,- eur.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38
ods. 2 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 šesť mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený a bola stanovená skúšobná doba s probačným dohľadom vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti M. poisťovňa, a. s. so sídlom V., X. XX, IČO: XX XXXX XX, škodu vo výške 400,- eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal v neprospech obžalovaného odvolanie prokurátor a to
proti výroku o treste, nakoľko nebol urobený výrok o treste prepadnutia veci. Prokurátor svoje odvolanie
ďalej odôvodnil tak, že v trestnom rozkaze trest prepadnutia veci bol uložený, pričom obžalovaný už
počas prípravného konania vyjadroval ľútosť nad svojim konaním a jeho postoj, tak ako ho opisuje

mestský súd, bol v podstate rovnaký aj v prípravnom konaní. Nie je mu teda zrejmé, v čom konkrétne
vzhliadol súd prvého stupňa takú skutočnosť, že upustil od trestu prepadnutia veci. Obžalovaný nebol
súdnetrestanýapriestupkovobolpostihnutý5-krátprepriestupkynaúsekucestnejpremávky,spáchané
v rokoch 2010 - 2013. vodičské oprávnenie bolo obžalovanému vydané v roku 2004, ide teda o
skúseného vodiča. Na druhej strane treba zdôrazniť výšku hladiny alkoholu v krvi obžalovaného (2,08
promile) a to, že v tele mal aj metamfetamín, amfetamín a extázu. Napriek tomu viedol svoje auto za

bieleho dňa v obci v plnej premávke, vyššou rýchlosťou a spôsobil dopravnú nehodu, ktorá si vyžiadala
lekárske ošetrenie a krátku dobu liečenia poškodenej. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je
zrejmé, či súd vykonal dokazovanie aj oboznámením odborného vyjadrenia k výpočtu hodnoty vozidla
obžalovaného. Intervenujúca prokurátorka v záverečnej reči navrhovala aj uloženie trestu prepadnutia
veci, preto považuje za nepravdepodobné, že nenavrhla oboznámiť aj dané odborné vyjadrenie a ide

zrejme o chybu v písaní. Otázku, či bude účel trestu dosiahnutý v konkrétnom prípade aj bez výkonu
trestu odňatia slobody, posudzuje súd z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Zohľadniac
vyššie uvedené má za to, že obžalovanému je potrebné uložiť aj trest prepadnutia veci - auta, ktoré
v čase skutku šoféroval. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný mal
rodinných príslušníkov, príp. iné osoby, ktoré by boli na užívanie tohto vozidla odkázané. Jeho hodnota

je 2.269,- eur s poškodeniami primeranými spôsobenej dopravnej nehode, čo nie je v nepomere k
závažnosti spáchaného prečinu. Zastáva názor, že na zabezpečenie účelu trestu tak, ako to má na
mysli § 34 Trestného zákona, mal mestský súd popri už uložených trestoch obžalovanému uložiť aj
trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla obžalovaného, ktorého vlastníkom sa stane štát.
Prokurátor preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa výrokov o

treste a aby sám vo veci rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, ktorý v písomnom podaní koncipovanom jeho
obhajcom uviedol, že argumentáciu prokurátora považuje za nesprávnu a neudržateľnú, ktorá nie je
schopná privodiť žiaden zvrat v rámci uloženia nedôvodného a najmä neprimeraného prokurátorom

navrhovaného trestu prepadnutia veci. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu
záveru, ktorý ho viedol k neuloženiu trestu prepadnutia veci a teda pochopiteľne k tomu, že uloženie
prípadného trestu prepadnutia veci by bolo vo vzťahu k spáchanému trestnému činu obžalovaným
neprimerané. Prokurátor v rámci vykonaného dokazovania, resp. ani v rámci podaného odvolania
neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu prepadnutia veci. Naopak,

vykonanýmdokazovanímboljednoznačnýmspôsobompreukázanýpostojobžalovanéhokspáchanému
trestnému činu, ospravedlnenie sa poškodeným, dobrovoľné absolvovanie protitoxikomanickej ústavnej
liečby v zdravotníckom zariadení Veľké Zálužie, oľutovaním trestnej činnosti, snahe nahradiť spôsobnú
škodu,priktorejostávauhradiťposlednúsplátkuvovýške200,-eur,kčomupredložildokladoúhradepre
poisťovňu. Rovnako je nepravdivé tvrdenie prokurátora, že obžalovaný nemá rodinu a teda že vozidlo

nemôžu užívať rodinní príslušníci obžalovaného, príp. iné osoby. Jeho matka je držiteľkou vodičského
oprávnenia a ona by ho užívala, nakoľko ako 68-ročná bojuje so závažným ochorením, ktoré si vyžiadalo
dve operácie obličiek (k čomu doložil čestné vyhlásenie svojej matky), pričom je práve z dôvodu
svojho vážneho zdravotného stavu nútená používať osobné motorové vozidlo a na takéto užívanie by
mohlo slúžiť motorové vozidlo, pri ktorom sa prokurátor domáha jeho prepadnutia. Osobné motorové

vozidlo by bolo používané aj pre zabezpečovanie základných potrieb ostatných rodinných príslušníkov
obžalovaného, a to 90- a 80-ročných strýkovcov, ktorých aspoň raz za mesiac obžalovaný spolu s
matkounavštevujeapomáhaimsnávštevamiulekáraazabezpečovanímzákladnýchpotrieb,nákupoch
a odvoze rôznych vecí. Hodnota osobného motorového vozidla je v zjavnom nepomere s mierou
závažnosti prečinu v zmysle § 60 ods. 6 písm. b) Trestného zákona a aj z dôkazov nachádzajúcich

sa v spise možno dospieť k záveru, že by bolo neúčelné uložiť trest prepadnutia veci. Navrhovaním
uloženia trestu prepadnutia veci prokurátorom je v celom rozsahu ignorovaný § 2 ods. 2 Trestného
poriadku.Obžalovanýsadoteraznedopustilžiadnehotrestnéhočinuataktiežsazaposledných10rokov
nedopustil žiadneho dopravného priestupku, ako ani iného deliktu na úseku bezpečnosti a plynulosticestnej premávky. Trest prepadnutia veci by bol pre obžalovaného neprimerane prísny vzhľadom na
závažnosť spáchaného skutku. Poukázal aj na zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný Trestný
zákon a na jeho dôvodovú správu, ktorej účelom bolo práve i novelizovanie § 34 Trestného zákona,

teda zásad na ukladanie trestu. Sumarizujúc uvedené skutočností obžalovaný požiadal odvolací súd,
aby prihliadol a zohľadnil všetky okolnosti vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a jeho rodine. Navrhol,
aby odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

V doplnení vyjadrenia k odvolaniu prokurátora obžalovaný uviedol, že dňa 12.11.2025 platbou vo výške

200,- eur v spojení s platbou vo výške 200,- eur z 10.10.2025, ktoré obžalovaný realizoval na účet
poškodenej spoločnosti M. poisťovňa, a.s., v celom rozsahu uhradil spôsobenú škodu poškodenej
spoločnosti, čomu priložil doklad o úhrade z 12.11.2025. Sumarizujúc všetky skutočností týmto požiadal
odvolací súd, aby prihliadol a zohľadnil všetky okolnosti vzťahujúce sa k osobe obžalovaného, jeho
rodine, ako aj k úhrade spôsobenej škody.

Krajský súd v Bratislave, v konaní o odvolaní prokurátora, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný E. Y., jeho obhajca, prokurátorka krajskej prokuratúry a poškodení V. M. a F.
M.. Verejné zasadnutie sa podľa § 294 ods. 1 Trestného poriadku vykonalo v neprítomnosti zástupcu
poškodenej spoločnosti M. poisťovňa, a.s., X. C. T..

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že v celom rozsahu poukazuje na
odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry a navrhuje, aby tomuto odvolaniu bolo vyhovené.

V. M. a F. M. sa v rámci konečných návrhov nevyjadrili.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odkázal na písomné vyjadrenie obžalovaného k
odvolaniu prokurátora v plnom rozsahu a navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté.

Obžalovaný v rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa
pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu prokurátora.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1
alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku Zistil pritom, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom na podané odvolanie zo strany prokurátora

iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ani výrok o náhrade
škody.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný E. Y. na hlavnom pojednávaní urobil

vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, následne samosudca mestského súdu prijal vyhlásenie obžalovaného podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia súd prvého stupňa
obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe.
Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 333 ods. 3 písm. c),

písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne
a až potom rozhodol mestský súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením, že vyhlásenie
obžalovaného prijíma a vyhlásil podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a náhrade škody.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku, odvolací súd
sa zaoberal iba výrokom o treste.Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku
v neprospech obžalovaného, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému bol v

predmetnej trestnej veci uložený v súhrne zákonný a akceptovateľný trest.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj

ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých
zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 33a Trestného zákona a § 34
ods. 4 Trestného zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto
ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v

páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný
stav veci a musia z neho vyplynúť.

Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

V prejednávanej veci východisko pre ukladanie trestu odňatia slobody prestavovala základná trestná
sadzba trestu odňatia slobody podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, teda až na 1 rok a pri treste zákazu
činnosti išlo o trestnú sadzbu 1 rok až 10 rokov.

Nepochybil mestský súd, keď v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona zistil dve poľahčujúce okolnosti
spočívajúce v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j)
Trestného zákona] a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval [§ 36 písm.
l) Trestného zákona], pričom priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu.

Zohľadňujúc vyššie uvedené trestné sadzby pri uvedených druhoch trestov odvolací súd po preskúmaní
obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, dospel k názoru, že uložený
trestakocelok,čiužtrestodňatiaslobodyvovýmere6mesiacovspodmienečnýmodkladomjehovýkonu
na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom, za súčasne uloženého obmedzenia spočívajúceho
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, je dostatočným trestom a odráža primeranosť
trestu predovšetkým s ohľadom na spôsob spáchania činu a okolnosti, za ktorých bol spáchaný (tieto
vyplývajú z popisu samotného skutku) a rovnako zohľadňuje osobu obžalovaného ako páchateľa
súdeného trestného činu [ide o páchateľa, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol a v dávnejšej minulosti
sa dopustil jedného závažného (avšak bez prítomnosti alkoholu) a menej závažných priestupkov na

úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktoré mu boli uložené peňažné pokuty], vrátane
jeho postoja k súdenej trestnej činnosti.

Treba si uvedomiť, že pod pojmom „výrok o treste“ treba rozumieť súhrn všetkých čiastkových výrokov
týkajúcich sa určitého trestu, alebo aj viac trestov popri sebe. Z tohto pohľadu nemožno izolovane

hodnotiť primeranosť alebo neprimeranosť iba jedného trestu z viacerých trestov uložených popri sebe,
ale toto hodnotenie sa musí vzťahovať na celý uložený trest. Vodičom motorových vozidiel, ktorí vedú
motorové vozidlá pod vplyvom alkoholu, treba spravidla ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá, a to podľa okolnosti buď ako trest samostatný, prípadne popri inom treste (R 42/1978, R
15/1977).

V zhode s názorom prvostupňového súdu aj krajský súd vyslovuje, že obžalovanému bol trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiaov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3
roky s probačným dohľadom, za súčasne uloženého obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívaniaalkoholických nápojov a iných návykových látok uložený v súlade s § 51 ods. 1 Trestného zákona, lebo
účel trestu možno dosiahnuť aj bez výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na osobu obžalovaného
a to aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Za takéhoto stavu prvostupňový súd

teda nepochybil, ak obžalovanému neukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, ale za splnenia
zákonnýchpodmienokmujehovýkonpodmienečneodložilzasúčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadu,
vrátane vyššie spomenutého obmedzenia a zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky. Tak povaha
spáchaného prečinu, ako aj osoba obžalovaného a možnosti jeho nápravy odôvodňujú uloženie týchto

druhov trestov, ktoré v posudzovanej trestnej veci zodpovedajú požiadavke na dosiahnutie účelu trestu,
ako aj ostatným zásadám pre ukladanie trestov. Odvolací súd nezistil žiadnu takú významnú skutočnosť,
pre ktorú by bolo nevyhnutné pôsobiť na obžalovaného priamym výkonom trestu odňatia slobody.
Naopak, so zreteľom na jeho osobu a na jeho doterajší život, ako aj na možnosti jeho nápravy, by išlo o
zjavné prepínanie trestnej represie, ktoré v posudzovanom prípade rozhodne nie je namieste. Množstvo
zisteného alkoholu a prítomnosť iných návykových látok u obžalovaného, ako aj konkrétne okolnosti,

za akých obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, vrátane následku jeho konania,
bolo možné zohľadniť v tom smere, že sa mu neukladal žiaden z alternatívnych druhov trestov. V osobe
obžalovaného však nejde o jednotlivca, ktorého by bolo nevyhnutné izolovať od spoločnosti okamžitým
priamym výkonom trestu odňatia slobody.

Odvolací súd k rozhodujúcej odvolacej námietke prokurátora, týkajúcej sa neuloženia trestu prepadnutia
veci - osobného motorového vozidla obžalovaného, zastáva taký právny názor, že mestský súd
postupoval vecne správne, keď neuložil trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, ako sa domáhal prokurátor.

Pokiaľ ide o dôvody nemožnosti uloženia takého trestu, krajský súd považuje za potrebné úvodom
upozorniť na to, že uloženie trestu prepadnutia veci bolo v minulosti, do 31.07.2004, upravené
v Trestnom zákone ako fakultatívna možnosť a ako obligatórna povinnosť je v Trestnom zákone
ustanovená od 01.08.2004, avšak to len v prípade, že sú splnené zákonné podmienky. Okrem toho,
v § 60 ods. 6 Trestného zákona sú zakotvené výnimky, v zmysle ktorých sa ustanovenie o uložení

trestu prepadnutia veci nepoužije. Napr. v zmysle § 60 ods. 6 písm. b) Trestného zákona súd trest
prepadnutia veci neuloží, ak hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu. V tejto
súvislosti nadriadený súd konštatuje, že to, či hodnota veci, u ktorej sa prokurátor v odvolaní domáha
uloženie trestu jej prepadnutia, je, alebo nie je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, nebolo
na hlavnom pojednávaní nijako zisťované. Totiž v zápisnici o hlavnom pojednávaní, ktorá je smerodajná,

nie je zaprotokolované, že sa ohľadom tejto okolnosti vykonalo akékoľvek dokazovanie, najmä že
obžalovaný bol vypočutý, resp. že sa čítalo odborné vyjadrenie k hodnote osobného motorového
vozidla. Dokonca zo zápisnice nevyplýva ani návrh prokurátora na vykonanie takého dokazovania
(aj keď to prokurátor v odvolaní považuje za nepravdepodobné). Pokiaľ k nemu nedošlo, tak sa
ani nemohlo skúmať splnenie podmienky podľa § 60 ods. 6 písm. b) Trestného zákona. Navyše

prokurátor vykonanie príslušného dokazovania nenavrhoval ani v rámci svojej záverečnej reči a ani vo
svojom odvolaní. Na tomto mieste netreba opomenúť ani § 119 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku,
v zmysle ktorého v trestnom konaní treba dokazovať aj prostriedky na spáchanie trestnej činnosti,
čo sa v danom prípade týka aj motorového vozidla. Odvolací súd dodáva, že na jednej strane síce
vykonanie dokazovania k trestu (na rozdiel od viny) nie je doménou prokurátora, ale súdu, avšak na

strane druhej pokiaľ súd prvého stupňa nie je v tomto smere dôsledný, tak prokurátor má navrhovať
doplnenie dokazovania. V posudzovanej veci okrem toho nič nebránilo, aby bol obžalovaný k uvedenej
otázke vypočutý, pričom ani to prokurátor nenavrhoval. Za štandardné krajský súd nepovažuje ani
vykonanie listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní, pretože nemožno zaprotokolovať do zápisnice
oboznámenie listinných dôkazov „en bloc“, viacerých skupín dôkazov, ich hromadné prečítanie, ale

každý listinný dôkaz treba oboznámiť zvlášť a samostatne (kedy by mestský súd i prokurátor mohli zistiť
nelogickosť oboznamovania evidenčnej karty vozidla patriaceho poškodenému v množine listinných
dôkazov prvostupňovým súdom označených ako „osobné posudky obžalovaného“) a tak sa obžalovaný
ku každému môže vyjadriť.

Okrem uvedeného, v nadväznosti na návrh prokurátora na uloženie trestu prepadnutia motorového
vozidla odvolací súd vyslovuje, že § 60 Trestného zákona upravujúci podmienky pre ukladanie trestu
prepadnutia veci nemožno interpretovať izolovane, ale je potrebné skúmať naplnenie podmienok pre
uloženie trestu prepadnutia veci aj v kontexte s rešpektovaním všeobecných zásad pre ukladaniesankcií, resp. trestov v zmysle § 33a Trestného zákona a § 34 Trestného zákona. Odvolací súd nemá
žiadne výhrady voči tvrdeniu, že obžalovaný preukázal pri spáchaní prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona vysokú mieru nezodpovednosti, keď si počas

pracovného dňa v čase obeda sadol za volant a viedol motorové vozidlo po požití návykových látok,
keď mu v čase o 12.25 hod. a aj o 12.47 hod. bola nameraná hodnota 1,00 mg/1 alkoholu v dychu
(2,08 promile alkoholu v krvi), kedy už ide o stav ťažkej opitosti, a v jeho krvi bola zistená prítomnosť
aj návykových látok (drog), pričom spôsobil dopravnú nehodu, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie a
krátku dobu liečenia poškodenej tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety napadnutého rozsudku. Uvedené

však so zreteľom tiež na to, že sa jedná o prečin s trestnou sadzbou až na 1 rok, súd prvého stupňa
premietol do výmery trestu odňatia slobody uloženého v polovici trestnej sadzby, výmery skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia v polovici trestnej sadzby a to s probačným dohľadom (tento druh trestu
sa ukladá najmä v tých prípadoch, keď sa vyžaduje určitá prísnejšie zameraná kontrola odsúdeného),
za súčasne uloženého obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok, a v neposlednom rade aj do výmery trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Nad obžalovaným „visí“ hrozba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň mu je
znemožnené dočasne vykonávať činnosť, pri ktorej sa dopustil trestného činu. Takto uložené tresty
odňatia slobody a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vytvárajú predpoklad dosiahnutia nápravy a
prevýchovy obžalovaného a sú spôsobilé naplniť účel trestu z aspektu individuálnej, ako aj generálnej
prevencie. Uloženie trestu prepadnutia veci v okolnostiach daného prípadu by bolo aj v rozpore s

jeho účelom, ktorým je odňať páchateľovi vec, ktorá môže slúžiť k ďalšiemu páchaniu trestného
činu, prípadne sťažiť páchateľovi podmienky k ďalšej trestnej činnosti. Obžalovaný je za vedenie
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu stíhaný prvýkrát, žiadne doposiaľ zistené skutočnosti a
zadovážené dôkazy nenasvedčujú tomu, že u obžalovaného je predpoklad recidivistických prejavov v
takej podobe, ako sa mu v tomto konaní kladie za vinu a prehliadnuť nemožno ani čestné prehlásenie

matky odsúdeného o jej nepriaznivom zdravotnom stave a potrebe pravidelných kontrol a návštev
lekára. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody by súčasné uloženie trestu prepadnutia veci bolo
neprimerane prísne a v rozpore so zásadami ukladania trestov, preto súd prvého stupňa správne neuložil
obžalovanému aj trest prepadnutia veci - motorového vozidla.

K odvolacej námietke prokurátora, že v trestnom rozkaze, kedy podmienky boli v podstate rovnaké,
trest prepadnutia veci bol obžalovanému uložený, odvolací súd pripomína, že v prejednávanej veci bol
proti vydanému trestnému rozkazu podaný odpor, pričom podľa § 355 ods. 3 Trestného poriadku pri
prejednaní veci na hlavnom pojednávaní nie je súd viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou
trestu. Súdy prvého i druhého stupňa v súhrne odôvodnili potrebu uloženia konkrétnych druhov trestov a

nedôvodnosť trestu prepadnutia veci, z odôvodnení rozhodnutí je zrejmé, že boli zohľadnené základné
zásady pre ukladanie trestov ako sankcií a na ne nadväzujúce základné kritéria rozhodné pre určovania
druhutrestuajehovýmerytak,akosúupravenév§33aTrestnéhozákonaa§34ods.1,ods.4Trestného
zákona, pričom prihliadnuté bolo aj na vývoj uhrádzania spôsobenej škody zo strany obžalovaného a
teda rozdielnu situáciu v čase vydania trestného rozkazu v porovnaní so stavom v čase vyhlásenia

napadnutéhorozsudku,resp.tohtouznesenia,apretoajtútoodvolaciunámietkuprokurátoranadriadený
súd považuje za nedôvodnú.

Záverom treba dodať, že výrok prvostupňového rozsudku, týkajúci sa náhrady škody, nebol odvolaním
prokurátora napadnutý a odvolací súd tak nemal ani žiadny relevantný dôvod, aby tento výrok osobitne

preskúmal a zaujal k nemu svoje stanovisko.

Krajský súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil riadny relevantný dôvod na prípadnú zmenu
rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.