Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/52/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124358716

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:6124358716.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19 9C/52/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

sp. zn.: 9C/52/2024 – 211
IČS: XXXXXXXXXX

file_0.wmf

thumbnail_0.bin

thumbnail_1.bin

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Alexandrou Lisyovou, v spore žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XX. XXXXXXX XX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Eva Hlaváčová, advokát so sídlom
Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 50 650 190, proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. XXXX/
XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Nám. Sv.
Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, o zaplatenie 13.248,38 ,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

21 9C/52/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
sp. zn.: 9C/52/2024 – 211
IČS: XXXXXXXXXX

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 702 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 702 eur od 22.06.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,40 %. o d ô v o d n e n i e :

21 9C/52/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
sp. zn.: 9C/52/2024 – 211
IČS: 6124358716

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému

súduBanskáBystricadňa25.07.2024domáhal,abysúdvydalplatobnýrozkaz,ktorýmzaviažežalovanú
žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 13.248,38 eura titulom zmluvy o pôžičke, nákladov na pohreb a za
vypracované znalecké posudky v dedičskom konaní spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 13.248,38 eura od 15.06.2024 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že so svojím bratom J.
E. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, uzavrel dňa 13.02.2008 ústnu zmluvu o pôžičke, na základe

ktorej mu požičal celkovú sumu (vyjadrenú v eurách) vo výške 25.092,76 eur. Túto peňažnú pôžičku
požičal a fyzicky odovzdal svojmu bratovi podľa vzájomnej dohody postupne, po častiach, a to dňa
13.02.2008 vo výške 300.000 Sk (9.958,17 eur), dňa 11.12.2008 vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur ),
dňa 21.12.2008 vo výške 30.000 Sk (995,81 eur) výťažok z predaja Ávie vo vlastníctve žalobcu, dňa
07.03.2011sumuvovýške4.000euradňa13.09.2012sumuvovýške3.500,-eur.Žalobcasasdlžníkom

J. E. dohodol, že celú požičanú sumu vo výške 25.092,76 eur mu dlžník vráti najneskôr do 13.09.2022.
Nakoľko žalobca a dlžník boli bratia, mali korektné vzťahy a dôverovali si, žalobca ako veriteľ súhlasil
s dlhšou dobou splatnosti. Peňažné čiastky odovzdal žalobca dlžníkovi v hotovosti. Čiastku vo výške
30.000 Sk (995,81 eur) si požičal dlžník ako inkasovanú sumu za predaj Ávie patriacej žalobcovi, keď
žalobcu pri predaji vozidla zastupoval. Skutočnosť, že uvedenými čiastkami reálne disponoval dokazuje

dokladmi o výberoch z banky. Výber z účtov žalobcu zo dňa 13.02.2008 sumu vo výške 300.000,-
Sk, zo dňa 11.12.2008 sumu vo výške 200.000,- Sk, zo dňa 07.03.2011 sumu vo výške 4.000,- eur a
zo dňa 13.09.2012 sumu vo výške 3.500,- eur. K žalobe doložil svedecké vyhlásenia svedkov H. F. -
bývalej družky dlžníka, ktorá potvrdila, že žalobca požičal svojmu bratovi a dlžníkovi sumu 25.092,76
eur. Rovnako svedok K. E. – syn a jeden z dedičov dlžníka prehlásil, že jeho otec si od žalobcu

požičal uvedenú sumu s tým, že mu ju vráti do 13.09.2022. Taktiež svedok G. G. svojou písomnou
svedeckou výpoveďou potvrdil, že bol svedkom stretnutia žalobcu a dlžníka niekedy začiatkom októbra
2012, kde si žalobca a dlžník J. E. vzájomne sumarizovali výšku požičaných peňazí, a že mu ich dlžník
vráti do 13.09.2022. Dňa 18.10.2012 dlžník J. E. zomrel. L. J. E. voči žalobcovi titulom pôžičky zostal
nesplatený. Po nebohom bolo vedené dedičské konanie pred Okresným súdom Levice č. k 9D/300/2012

u notárky JUDr. Yvety Alsterovej pod č.k. Dnot 2015/2015. V dedičskom konaní bolo vydané rozhodnutie
– Uznesenie Okresného súdu Levice dňa 03.08.2021 (právoplatné v rovnaký deň) č. k. 9D/300/2024,
IČS: XXXXXXXXXXX, ktorým bol ustálený okruh dedičov aj nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom
dedičstva. Dedičmi po nebohom dlžníkovi J. E. sú K. E. , nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXXXX
F. a dcéra - žalovaná. Súčasťou dedičstva boli v zmysle uvedeného uznesenia aj preukázané pohrebné

náklady vo výške 1004,- eur, ktoré zaplatil žalobca. V dedičskom konaní vnikla potreba vypracovania
znaleckých posudkov č. 94/2018 a č. 107/2020, tieto v sume 400 eur taktiež uhradil žalobca. Dlh
poručiteľa z uvedenej pôžičky, vrátane iných nákladov vynaložených za poručiteľa si žalobca uplatnil
z opatrnosti v dedičskom konaní po poručiteľovi svojim podaním zo dňa 09.11.2020. Z dedičského
rozhodnutia vyplýva, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa každý v 1, pričom sa jedná o delený

záväzok. K. E. dedič a syn dlžníka J. E. uznal pôžičku aj pohľadávky žalobcu, avšak žalovaná ich
uznať odmietla. Žalovaná zodpovedá za dlhy poručiteľa v 1, pretože dedičstvo neodmietla. Celkový dlh
poručiteľa z pôžičky, nákladov na pohreb a uvedených znaleckých posudkov predstavuje celkovo sumu
26.496,76 eur. Na žalovanú pripadá z uvedenej čiastky 1-ica z uvedeného dlhu, t.j. suma 13.248,38
eur. Žalobca v posledných troch mesiacoch vyzval žalovanú k úhrade dlhu vo výške pripadajúcej na

jej osobu (13.248,38 eur), a to výzvou zo dňa 11.6.2024, pričom k jej prevzatiu došlo dňa 14.06.2024.
Žalobca z opatrnosti zaslal žalovanej výzvu aj na adresu vo Veľkej Británii v Londýne, kde je možné, že
sa môže žalovaná zdržovať. Obálka sa vrátila ako nedoručená. Žalovaná neuhradila do podania žaloby
zo žalovanej sumy žiadnu čiastku. Vzhľadom na pasivitu a neochotu žalovanej ako dedičky sa podieľať
na úhrade žalovaného dlhu, žalobca nemá inú možnosť, len sa domáhať svojich práv cestou súdu.Žalobca si spolu so žalovanou sumou uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej
sumy a to do 15.6.2024 (deň nasledujúci po prevzatí výzvy) až do zaplatenia.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 25.01.2022 platobný rozkaz sp. zn.: 25Up/1400/2024,
proti ktorému podala žalovaná odpor. V podanom odpore namietala, že návrh žalobcu považuje za
nedôvodný a poprela ho v celom rozsahu. Uviedla, že žalobca predložil súdu ako dôkaz o uzatvorení
ústnej zmluvy o pôžičke doklady o výberoch finančných prostriedkov z banky. Poprela poskytnutie
pôžičky svojmu otcovi, a má za to, že žalobca okrem dokladov o výberoch finančných prostriedkov

z banky náležitým spôsobom nepreukázal, že otcovi žalovanej finančné prostriedky aj poskytol,
resp. odovzdal. Rovnako je otázne a nepravdepodobné, že by žalobca opätovne požičiaval finančné
prostriedky svojmu bratovi, ktorý mu ich nevracal a zároveň mu dal na splatenie desaťročnú lehotu.
Poprela dohodnutý termín vrátenia poskytnutej pôžičky s tým, že ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, tak
túto lehotu splatnosti by bol žalobca uviedol aj pri prihlásení svojej pohľadávky do dedičského konania,
ktoré bolo ukončené vydaním Osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 03.08.2021 vedenom pod sp.

zn. 9D/300/2012-624; D not 215/2012 a nadobudlo právoplatnosť dňom 03.08.2021. Žalobca svoju
pohľadávku vo výške 66.714,09 EUR prihlásil do dedičského konania listom zo dňa 09.11.2020, v ktorom
vôbec neuvádza splatnosť tejto pohľadávky, pričom táto suma je uvedená aj v Dohode o uznaní dlhu
uzatvorenej medzi žalobcom a ďalším dedičom p. K. E.. Žalovaná má za to, že pohľadávka žalobcu voči
poručiteľovi J. E. bola zo strany žalobcu účelovo vykonštruovaná a predložená do dedičského konania,

v domnienke, že sa tak žalovaná vzdá dedičstva po otcovi. V opačnom prípade by bola do konania
prihlásená už skôr po smrti poručiteľa v roku 2012 rovnako ako dlhy iných veriteľov. V prípade, ak by
tento dlh skutočne jestvoval a nebol by zo strany žalobcu fiktívne vyprodukovaný, ale riadne uplatnený,
vzťahovalo by sa na neho premlčanie tak ako pri všetkých ostatných uplatnených pohľadávkach.
Uviedla, že od smrti poručiteľa J. E., t. j. odo dňa 18.10.2012 až do prihlásenia a datovania pohľadávky

žalobcu, t. j. 09.11.2020, uplynulo 8 rokov. Mala zato, že je ťažko uveriteľné, že žalobca by si svoju
pohľadávku neprihlásil do dedičstva hneď na začiatku. Napriek tomu, že žalobca od začiatku dedičského
konania bol v kontakte s notárkou, ktorá práve jeho kontaktovala za účelom určenia okruhu dedičov
a majetku poručiteľa, žalobca si svoju pohľadávku prihlásil až 8 rokov po začatí dedičského konania.
Na dedičskom konaní, ktoré sa konalo dňa 03.08.2021 za prítomnosti dedičov ako aj žalobcu, žalobca

neuviedolsplatnosťpohľadávky,ajkeďžalobcachcel,abybolajehopohľadávkauznanáobomadedičmi.
Žalovaná na dedičskom konaní uviedla, že tento dlh neuznáva, čo sa aj zaznamenalo do zápisnice. Tieto
tvrdenia potvrdzuje aj emailová komunikácia, ktorú žalovaná predložila súdu a objednávka znaleckého
posudku zo dňa 21.06.2019. Od začiatku dedičského konania žalobca konal tak, aby nebola dedičom,
pričom žalobcu ako aj brata žalovanej zastupovala v dedičskom konaní ich zástupkyňa p. K., ktorá

vyvíjala na žalovanú nátlak, aby sa dedičstva vzdala, pretože najskôr nebol priznaný v dedičskom konaní
žiadenmajetokanehnuteľnosťzmluvynachádzajúcasavk.ú.F.evidovanánalistevlastníctvač.XXXXX
spoločne s ďalšou nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v Kalinčiakove, ktorej vlastníkom bol nebohý J.
E., boli zo strany žalobcu zámerne zamlčané a neprihlásené do dedičského konania. Následne bola zo
strany K. E., brata žalovanej, podaná dňa 30.12.2019 žaloba na Okresný súd Levice, sp.zn. 11C/70/2019

o určenie, či je žalovaná biologickým dieťaťom neb. J. E.. Konanie bolo z dôvodu späťvzatia žaloby
zastavené. Poukázala na rozpor medzi výškou uplatnenej pohľadávky zo strany žalobcu na dedičskom
konaní a výškou uplatnenej pohľadávky touto žalobou, nakoľko v dedičskom konaní bola uplatnená
pohľadávkapripadajúcanažalovanúvovýške33.357,05EURavtomtokonanísižalobcavočižalovanej
uplatňuje pohľadávku vo výške 13.248,38 Eur. Namietala dôveryhodnosť svedeckých výpovedí H. F.,

K. E. a G. G., ktorí zhodne uvádzajú a pamätajú si dlžnú sumu presne na centy. Rovnako namietala
dôveryhodnosť tvrdenia K. E., syna poručiteľa, ktorý v čase poskytovania pôžičiek mal dvanásť rokov až
šestnásťrokovaniejebežné,abytakmalédieťariešilososvojimotcomtakétoveciavedelokoľkosijeho
otec požičiava a kedy to má vrátiť. Zároveň je rozpor medzi výškou pôžičky uznanou v Dohode o uznaní
dlhu zo dňa 22.07.2022 a vyhlásení K. E. zo dňa 05.07.2024. Rovnakom namietala dôveryhodnosť

tvrdeniaH.F.,ktorávdanomčaseužbolabývaloupriateľkouporučiteľaajeťažkouveriteľné,žebysvojej
bývalej priateľke sa zveroval o tom, od koho a koľko si požičal. Rovnako namietame dôveryhodnosť
tvrdenia G. G., že za jeho prítomnosti si sumarizovali žalobca a poručiteľ dlhy, nakoľko k vzájomným
dlhom medzi súrodencami sa bežne nepriznáva pred tretími osobami. Žalovaná má za to, že všetky
svedeckévýpovedesúúčelové.Žalovanávznieslanámietkupremlčanianárokužalobcu,nakoľkožaloba

bola podaná po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začala
plynúť dňom uplatnenia pohľadávky 09.11.2020. Žaloba bola podaná na súd dňa 25.07.2024, a preto
je pohľadávka premlčaná. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zasielali výzvu aj na adresu žalovanej vo
Veľkej Británii, ktorá nebola žalovanej doručená, žalovaná uvádza, že napriek tomu, že na výzve bolauvedená jej správna adresa, na obálke už je uvedená skomolená adresa. Z uvedeného dôvodu nemohol
byť list doručený, avšak výzva jej bola doručená aj na adresu na Slovensku, na čo žalovaná reagovala
emailom zo dňa 16.06.2024 právnej zástupkyni žalobcu.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odporu uviedol, že poskytnutie
pôžičky preukázal čestnými prehláseniami, ktoré možno v zmysle § 187 ods. 1 CSP požadovať za
formu dôkazu. Otec žalovanej bol bratom žalobcu preto mu dal dlhšiu dobu splatnosti. Pohľadávky voči
bratovi vrátane tejto pôžičky si uplatnil v dedičskom konaní z opatrnosti, žalovaná však túto pohľadávku

neuznala. Po skončení dedičského konania si túto pohľadávku uplatnil voči dedičom, ktorých okruh bol
ustálený až právoplatnosťou uznesenia o dedičstve dňa 03.08.2021.Pohľadávky vo výške 66.714 eur
pozostáva okrem iného z pôžičky a iných nákladov žalobcu vynaložených na otca žalovanej, pričom
žalobca si uplatňuje voči žalovanej len pôžičku v sume ktorá pripadá na ňu. Toto vyplýva zo zoznamu
pohľadávok doložených žalobcom do dedičského konania. Nakoľko splatnosť bola dojednaná na 10
rokov nebol dôvod uplatňovať dlh tesne po smrti dlžníka. Namietal tvrdenia o fiktívnosti pôžičky a mal

zato, že preukázal, že v rozhodnom čase reálne disponoval s požičanými finančnými prostriedkami
a doložil ich poskytnutie svedeckými vyhláseniami. K objednávke znaleckého posudku a emailovej
komunikácii predloženou žalovanou uviedol, že toto nevyvracia tvrdenia o poskytnutí pôžičky. Mal zato,
že predmetom konania je poskytnutá pôžička a nárok na jej vrátenie a nie iné nároky. K rozporu medzi
pohľadávkou uplatnenou v dedičskom konaní a v tomto uviedol, že zo zoznamu pôžičiek by žalovaná

zistila že suma 33.248,38 eura je polovicou všetkých pohľadávok, samotná pôžička v žalovanej výške je
ibačasťoutýchtopohľadávokktoréniesúpremlčanépredlhšiusplatnosť.Zoznampriloženýkuplatneniu
pohľadávky v obsahuje položky, o ktorých mal žalobca vedomosť na aký účel ich otec žalovanej použil.
V zásade ho nezaujímalo kde požičané peniaze otec žalovanej minul. Napokon si môže uplatňovať aj
menej ako by mu inak patrilo. Uviedol, že v čase keď bola poskytovaná prvá pôžička boli slovenské

koruny a následne eurá, preto v prepočte na eurá mohla byt výsledná suma s eurocentami. K. E. je dedič
po svojom otcovi, pričom nie je vylúčené aby aj vo svojich mladších rokoch nemohol vnímať okolnosti
poskytnutia pôžičky, Tvrdenie, že H. F. bola či nebola bývalou partnerkou ju nevylučuje zo svedectva
okolností ohľadom pôžičky. Svedok G. G. bol susedom a kamarátom, a tiež nie je vylúčené, aby nemohol
byť svedkom dojednania. Práve takéto osoby konfrontované spormi alebo nárokmi susedov, ktoré sa

často náhodne ocitnú pri nejakej udalosti. Žalobca nesúhlasil s námietkou premlčania, žalovaná bola
ako univerzálny právny nástupca po svojom otcovi určená za dediča Osvedčením o dedičstve, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 03.08.2021 kedy sa žalobca mohol relevantne a zákonne dozvedieť kto je
dedičom po dlžníkovi a v akom rozsahu, až týmto okamihom mu začala plynúť premlčacia lehota ktorá
uplynula až po podaní žaloby, naviac splatnosť pohľadávky bola dojednaná na 10 rokov, Žalobca navrhol

výsluch svedkov K. E., G. G. a H. F. a žalobcu. Menovaní svedkovia sa vedia vyjadriť k podrobnostiam
ohľadom pôžičky.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 05.02.2025 uviedla, že žalobca nesúhlasil s dedičským právom
žalovanej dediť po poručiteľovi - otcovi a všetky jeho úkony v dedičskom konaní smerovali k tomu, aby

nededila alebo, aby sa vzdala predĺženého dedičstva. Napriek tomu, že žalobca bol zo strany notárky
predvolaný za účelom poskytnutia informácií o poručiteľovi ako osoba, ktorá robila poručiteľovi pohreb,
žalobcanenahlásilnotárkežalovanúakodedičku,ajkeďojejexistenciimalvedomosťaanicelýmajetok,
aj keď o majetku mal vedomosť a mal k dispozícii všetky doklady k celému majetku poručiteľa. Tieto
tvrdeniapotvrdzujeajdĺžkadedičskéhokonania,pričompočas9rokovžalobcamanipulovalsdedičským

konaním s cieľom spochybniť dedičského právo žalovanej okrem iného aj výzvou na DNA testy a
žalobou o určenie, či je žalovaná G. H. biologickým dieťaťom nebohého J. E., čo žalovaná preukazuje
Uznesením Okresného súdu Levice sp.zn. 11C/70/2019 zo dňa 16.03.2021. K tvrdeniu žalobcu, že
okruh dedičov bol ustálený až právoplatnosťou Uznesenia o dedičstve t.j. 03.08.2021, žalovaná uvádza,
že okruh dedičov bol ustálený už v októbri 2012, keď sa žalovaná prihlásila ako dedič do dedičského

konania priamo u notárky, o čom mal žalobca vedomosť a na základe čoho sa v roku 2014 konalo
prejednanie dedičstva v dedičskom konaní. Nakoľko notárka ani po 6 rokoch v danej veci nekonala, v
roku 2019 po opakovaných žiadostiach žalovanej o zápis poručiteľovho majetku do dedičského konania
a ukončenia dedičského konania, notárka ako súdny komisár informovala žalovanú, že k prieťahom
v tomto dedičskom konaní nedochádza z jej strany, pretože aj ona by už chcela dedičské konanie

ukončiť. Ako dôkaz predložila emailovú komunikáciu z roku 2019, pričom k úmyselnému naťahovaniu
a manipulovaniu s dedičským konaním mohlo dôjsť len zo strany žalobcu, nakoľko žalovaná sa stále
zdržiavala v zahraničí, pričom dĺžka dedičského konania napovedá o jeho manipulácii do posledného
dňa, čoho dôkazom je aj účasť na dedičskom konaní. Keďže žalobca nebol spokojný s výsledkomdedičského konania, uchýlil sa k podaniu tejto žaloby. Napriek tomu, že dedičské konanie bolo ukončené
a nadobudlo právoplatnosť, druhý dedič prostredníctvom svojho zástupcu podal voči tomu odvolanie
– žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, pričom ani v tomto podaní sa nespomínala žiadna 10

ročná splatnosť, keďže dôvodom odvolania bolo neuznanie pohľadávky žalobcu. Žalovaná predložila
súdu Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8CoD/1/2023-747 zo dňa 30.01.2023 ako aj žiadosť o
pokračovanie v konaní o dedičstve zo dňa 13.08.2021 a vyjadrenie zo dňa 16.11.2022. Mala zato, že je
podozrivé, že mesiac pred smrťou poručiteľa začala platiť dohoda o 10 ročnej splatnosti, ktorú však už
nemôže poručiteľ žiadnym spôsobom potvrdiť. Z uvedených dôvodov má za to, že čestné prehlásenie

žalobcu je potrebné považovať za účelové a preto v danom prípade irelevantné, nakoľko práve žalobca
počas dedičského konania nemal čestné úmysly. Žalovaná má za to, že žalobca si dlh voči poručiteľovi
vymyslel s cieľom, aby tento dlh bol zahrnutý do dedičského konania a aby bol uhradený zo strany
dedičov, s čím bude oboznámená žalovaná, ktorej povinnosťou by bolo uhradiť dlh alebo sa vzdať
dedičstva.Naprejednanídedičstvabolprítomnýajžalobcaakoveriteľ,ktorýpočaskonaniapoznamenal,
že majetky po poručiteľovi chce prepísať na seba. Žalobca ani pred notárkou neuviedol lehotu splatnosti

dlhu. Žalobca si dlh uplatnil v dedičskom konaní v roku 2019, pričom položky uvedené v tomto uplatnení
boli datované od roku 2008 do roku 2020, pričom pohľadávky od roku 2008 až 2012 boli premlčané. V
tomto uplatnení a ani v žiadnych komunikáciách sa nikdy nespomenula 10 ročná splatnosť pohľadávky,
pričom žalobca nikdy nepredložil žiadne dôkazy o tom, že poručiteľ tieto finančné prostriedky od neho
obdržal alebo ich použil. Žalobca predložil len dôkaz o výbere finančných prostriedkov z jeho účtu. Pokiaľ

ide o náhradu nákladov za pohreb žalovaná nikdy nemala problém podieľať sa na týchto nákladoch,
avšak zo strany žalobcu nebola žalovaná nikdy vyzvaná na ich úhradu. Namietla svedecké vyhlásenia
svedka H. F., ktorá si pamätá dlh poručiteľa voči žalobcovi, avšak z komunikácie medzi žalovanou a p.
F. v čase pred spísaním vyhlásenia vyplýva, že o žiadnych dlhoch poručiteľa nevie okrem jedného čo
kupoval jedno veľké strojné zariadenie. Žalobca tvrdí, že so svojím bratom J. E. uzatvoril ústnu zmluvu

o pôžičke dňa 13.02.2008, na základe ktorej mu požičal celkovú sumu vo výške 25 092,76 EUR a tieto
finančné prostriedky mu poskytol v hotovosti. Má za to, že dedičia po poručiteľovi sú solidárni dlžníci a
preto úhradou dlhu jedným z nich dochádza k zániku celého dlhu. Nakoľko zo strany druhého dediča K.
E. žalobcovi bola uhradená suma 33 357,05 EUR v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo dňa 22.07.2022,
má za to, že celý dlh v uplatnenej výške už bol zo strany druhého dediča uhradený a preto považuje

žalobu za nedôvodnú, žiada žalobu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

5. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa uviedol, že dokumenty zaslané žalovanou nie sú sporné
a ani ničím nevyvracajú nárok žalobcu na vrátenie žalovanej sumy. Žalobca poskytol bratovi pôžičku,

postupne až do roku 2012 o čom svedčia výbery z účtu žalobcu, ktoré zodpovedajú rozpisu rokov
predloženého žalobcom do dedičského konania, ale aj svedecké vyhlásenia menovaných o tom, že
požičanú sumu v žalovanej výške mu brat vráti v lehote 10 rokov odo dňa požičania poslednej čiastky.
Dôvodom požičania peňazí žalobca neriešil, len v rozpise pre dedičské konanie uviedol na aký účel
brat pýtal. Osvedčenie o dedičstve preukazuje, že každý z dedičov prijal dedičstvo v rozsahu 1 a tým

aj zodpovednosť za prípadné dlhy poručiteľa, teda aj žalovaná, ktorá dedičstvo neodmietla. Záväzok
potvrdil a uznal aj jeden z dedičov K. E..

6. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, ktorého termín určil na 29.10.2025 a vec
prejednalzaprítomnostiprávnehozástupcužalobcu,žalobcu,právnehozástupcužalovanejažalovanej.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe s tým, že žalobca v
dátumoch, ako sú uvedené v žalobe poskytol svojmu bratovi finančné pôžičky, a to dňa 13.2.2008 vo
výške 300.000 Sk čo je 9.958,17 Eur následne dňa 11.12.2008 vo výške 200.000 Sk čo je 6.638,78
Eur, dňa 21.12.2008 sumu 30.000 Sk čo je 995,81 Eur, a následne dňa 7.3.2011 vzhľadom k tomu,
že už bola mena euro, bolo to suma 4.000 Eur a následne dňa 13.9.2012 sumu 3.500 Eur. Pri každej

z týchto pôžičiek žiadal dlžník J. E. podstate o dlhšiu splatnosť 10 rokov, nakoľko dlhy mal a zrejme ich
potreboval splácať. Ako už bolo uvedené aj v písomných prednesoch, pri poskytnutí poslednej pôžičky
si tieto obaja, aj žaloba aj jeho brat, zhrnuli a brat mu prisľúbil, že všetky požičané sumy mu vráti v lehote
10 rokov, teda do 13.9.2022. Samozrejme žalobca nemohol vedieť, že jeho brat krátko na to zomrie a ani
to nepredpokladal, že sa dostane do takýchto problémov, avšak dlh zostal nesplatený, pričom následne

tento dlhu spolu s inými pohľadávkami, ktoré vznikli už po smrti právneho predchodcu žalovanej si riadne
uplatnil v rámci dedičského konania po ňom. Súčasťou žaloby sú aj z jednej polovice náklady spojené
spohrebom,ktoréžalobcazaplatilzvlastnýchfinanciíanákladovzaznaleckyposudokvovýške400Eur,
pričom na žalovanú pripadá jedna polovica, čo sa týka nákladov na pohreb pripadá suma 502 Eur, teda702 Eur. Takto to vyplýva aj z rozhodnutia v predmetnom dedičskom konaní. Keďže žalovaná nezaplatila
ani pohrebné náklady, hoci dedičstvo prijala a dedila po otcovi reálny majetok a to nehnuteľnosť na B.
N. O. F., teda bolo jej možnosťou zaplatiť tento dlh.

Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že trvajú na všetkých písomných vyjadreniach, v zmysle ktorých
poukázala na všetky naše skutočnosti tu uvedené, pričom žalobu považujem za nedôvodnú, popiera
návrh žalobcu v celom rozsahu a má za to, že žalobca nepreukázal, žiadnym spôsobom ani výšku
poskytnutej pôžičky ani splatnosť pôžičky, pričom rovnako nepreukázal ani žiadnymi listinnými dôkazmi
náklady na pohreb a ani náklady na znalecký posudok, ktorý má za to, že vôbec nesúvisí s daným

dedičským konaním. Poukázala aj na vznesenú námietku premlčania aj na to, že zo strany druhého
dediča, brata žalovanej, v zmysle dohody o uznaní dlhu, bol žalobcovi uhradený dlh vo výške 33.357,05
Eur.
Následne sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý k dohode o uznaní uviedol, že táto nie je predmetom
tohto konania, je to oddelený záväzok, ako sa dohodol pán žalobca s pánom K. E. je irelevantné.
Podstatný je záväzok v jednej polovici, ktorú žalovaná prevzala ako dedič, ktorá by mala mať nie len

práva ale aj povinnosti. Zo súpisu pohľadávok, ktorý žalobca priložil do dedičského konania resp. uplatnil
ako pohľadávku sú dva druhy, vzniknutý pred smrťou poručiteľa, ktoré boli pôžičky, ako sa vyjadrovali, že
napr. je tu nákup materiálu, nákup medi, sú to len informácie, ktoré poskytol poručiteľ na čo to potrebuje,
ale pre žalobcu to nebolo podstatné, ale či to na to reálne použil, to nevie. Následne v roku 2012
pokračuje položka pohrebníctvo, Levice- pohrebná miestnosť, vence, kar. To sú sumy, ktoré už sú po

smrti ako náklady žalobcu, ktoré si ale neuplatňoval v tomto konaní. Pani právna zást. žalovanej zlieva
dokopy dve veci, pretože nikdy žalobca netvrdil, že po smrti požičal poručiteľovi nejakú sumu, to boli
jeho náklady po smrti. Uplatňuje si pôžičku, ktorú poskytol za života poručiteľovi, samozrejme v polovici
pripadajúcu na žalovanú ako dediča a pohrebné náklady spolu so znaleckým posudkom, ktoré uhradil
ako je to zistiteľné jednak z dedičského rozhodnutia aj z obsahu spisu, pretože tie doklady boli do spisu

doložené a z toho vychádzalo toto rozhodnutie.
Na výzvu súdu podľa § 150 ods. 2 CSP právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že neuznáva celý
nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Netrvá na výsluchu žalovanej ani na listine zápisnice
z dedičského pojednávania zo dňa 3.8.2021.
Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu podľa § 150 ods. 2 CSP uviedol, že čo sa týka svedka pána G.,

ten bol osobne prítomný ohľadne poslednej pôžičky 3.500 Eur ako je zrejmé z čestného prehlásenia, že
medzi stranami sporu sporné nebolo, že sumy boli požičané, a akú splatnosť si strany dojednali, teda
žalobca s poručiteľom. Chce preukázať, že pôžičky existovali, boli poskytnuté a aká bola dohoda strán
o splatnosti. Keďže bol svedkom toho, že priznal poručiteľ, že tie peniaze dostal pred ním, tak asi nie je
sporné, že keď si aj dohodli termín splatnosti, že pôžičky reálne poskytnuté boli. Tvrdí, že bol prítomný

pri podpise poslednej pôžičky, kde si ujasnili výšku pôžičky aj lehotu splatnosti, domnieva sa, že sa len
pomýlil. Predsa je to odstup až 10 rokov. Čo sa týka K. E., veľa krát sa rozprávali s otcom, nakoľko tu
nejde o malé sumy, ktoré v tom čase poskytol žalobca svojmu bratovi, ako poručiteľovi ešte za života,
a tieto v podstate celá rodina aj družka, ktorá podala čestné prehlásenie, toto všetko spolu preberali
a brat žalobcu im uvádzal tieto okolnosti o všetkých pôžičkách, ktoré pán J. E. od žalobcu prevzal a prijal.

Tvrdí, že syn a bývalá družka poručiteľa vedeli o pôžičkách od pána poručiteľa, ktorý sa im priznal, že
prevzal od žalobcu peniaze, a v akej výške. Ďalej uviedol, že zotrváva na výsluchu žalobcu, a ak súd
pristúpi k výsluchu navrhovaného svedka, tak súhlasí aby bol vyslúchnutý žalobca za účelom objasnenia
účasti svedka na stretnutí pri poslednej pôžičke, kto tam všetko bol a ako to prebiehalo. Z opatrnosti trvá
aj na vypočutí ostatných dvoch svedkov.

7. Na pojednávaní dňa 04.02.2026 právny zástupca žalobcu uviedol, že navrhuje vypočuť žalobcu
k danej veci a k okolnostiam poskytnutých súm, ktoré poskytol bratovi, žalobca to sám žiada. Žalobca
vo svojom prednese uviedol, že nechce nič meniť na uvedených okolnostiach, len potvrdiť, že pôžičky
existovali,súdoloženévýbermi,peniazebolibratoviodovzdané,prepočítanéaprijednotlivýchpôžičkách

sa dohodli, že mu to vráti za 5 rokov, lebo mal finančné problémy za to tam bola taká dlhá doba, a pri
poslednom, čo bola 2010 alebo 2012 sa dohodli, že mu dá 10 ročnú splatnosť a dúfal, že sa dostane
k peniazom, aby mu tú sumarizovanú cifru vrátiť. Žalovaná dlh neuznáva, jeden z dedičov uznal. To je
celý problém okolo toho. Nemá čo iné dodať. Nemá žiadnu snahu zmeniť doposiaľ uvedené skutočnosti.
Žiadnu inú skutočnosť nechce uviesť ani vykrúcať. To, že peniaze boli poskytnuté je dokázané, že kedy

ich vybral a poskytol bratovi, keď sa to sumarizovalo v 2012 tak súhlasil, že je to tak, tá suma, na to má
aj svedka, ktorý bol u toho, že áno, žiadne klamstvo tam nie je, alebo výmysly. Žalovaná nič neuznáva,
okrem nákladov, a vybavovanie všetkých vecí okolo toho, ona nemá šajnu, že čo.. nech predloží niečo.
On má hromadu dokladov, čo ho stáli celkové vybavovanie.Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že žalobca jasne povedal, že požičal bratovi obnos, že si v roku
2012dohodlisplatnosť,niktotonespochybňoval,malabysarešpektovaťvôľanebohéhobrataaajlehota
splatnosti, ktorú si dali, lebo žalovaná nemôže reagovať na tieto veci lebo pri ničom nebola. Domnieval

sa, že základné náležitosti o pôžičke sú splnené, teda povolená ústna forma dojednania lehoty splatnosti
ale aj obnos požičaný obnos. Žalovaná neposkytla nijaké skutkové tvrdenia, ktoré by vyvracali tvrdenia
žalobcu. Má za to, že skutkové tvrdenia preukázali. Poukázal na to, že všetky výbery, ktoré odovzdal
žalobca bratovi doložili a tie reálne existovali a žalobca nimi aj disponoval čo zosilňuje tvrdenie žalobcu
o tom, že reálne tieto financie aj poskytol. Súd ďalšie dve čestné prehlásenia, ktorých svedkov navrhli

vypočuť, teda že syn brata žalobcu vedel o tomto dlhu a aj družka lebo tieto veci sa bežne v rodine
preberali, nakoľko nešlo o malé sumy. Práve preto doložili do konania úhradu exekúcie za J. E.. Všetky
finančné prostriedky žalobca poskytoval už spôsobom pôžičky alebo úhrady za brata Kišša a týmito
prostriedkami reálne disponoval. Okrem sumy za Áviu vo výške 30.000 Sk, 995,81 eur to bolo výťažok
z predaja Ávie ktorú poskytol ako pôžičku žalobca, svojmu bratovi pretože o ňu požiadal.
Právny zástupca žalovanej uviedol, že nerozporujú nárok žalobcu na náklady vynaložené na pohreb

poručiteľa- právneho predchodcu žalobcu ako ani náklady vynaložené žalobcom na vypracovanie
znaleckých posudkov v dedičskom konaní nie sú sporné, tieto žalovaná uznala, vo zvyšku zotrvali na
všetkých svojich tvrdeniach.
Súd vo veci vykonal výsluch svedka navrhnutého žalobcom, ku ktorého výsluchu právny zástupca
žalobcu uviedol, že aj keď je to odstup času tak sú pamäťové rezervy svedka pochopiteľné, ale čestné

prehlásenie svedka, v zásade zhrnul to čo tvrdí žalobca, že k požičaniu peňazí sumy 25.000 Eur
celkovo zo strany žalobcu k bratovi došlo, poskytnutú sumu prevzal a nenamietal ju, kedy sa aj dohodli,
že celkovú sumu 25.000 Eur mu od poskytnutia poslednej časti v septembri roku 2012 vráti do 10
rokov. Má za to, že svedok potvrdil existenciu pôžičky, jej odovzdanie bratovi žalobcu a dojednanie po
lehote splatnosti. Žalovaná neprodukovala dôkazy, ktoré by vyvracali tieto skutočnosti navyše svedeckú

výpoveď svedka potvrdzujú aj ďalšie svedecké vyhlásenia, ktoré predložili do konania a žiadali svedkov
aj vypočuť na celkové objasnenie situácie. V tomto štádiu konania je dostatočne preukázaná existencia
sumy, že nimi žalobca disponoval a že ich odovzdal a že splatnosť vola dohodnutá na 10 rokov od
poslednej poskytnutej čiastky roku 2022. Domnieva sa, že premlčanie nie je na mieste a žalobca si
uplatňuje nárok v časti pripadajúcej na žalovanú ako dediča v 1 pred uplynutím premlčacej doby navyše

prebiehajúce dedičské konanie to len ustaľovalo okruh dedičov, teda žalobca ani nemohol vedieť kto
bude výsledným účastníkom, teda ten kto prevezme dlhy poručiteľa teda aj napriek tomu zažaloval svoj
nárok vo všeobecnej premlčacej dobe, a to 3 rokov.
Právny zástuoca žalovanej uviedol, že svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že svedok svedecké
vyhlásenie, ktoré je súčasťou spisu nespisoval, bolo mu predložené zo strany žalobcu a preto ich

námietka dôveryhodnosti všetkých svedeckých výpovedí bola na mieste a má za to, že ani svedecká
výpoveď nepreukázala nárok žalobcu.
V záverečnej reči právny zástupca žalobcu poukázal na predchádzajúce vyjadrenia a uviedol,
že vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi, výsluchom svedka svedeckým vyhlásením bolo
preukázané, že pán J. E. si počas života požičal od žalobcu 25.092,76 Eur, ktoré mu riadne odovzdal.

Rovnako preukázali zmluvu o pôžičke v ústnej forme čo potvrdil aj svedok na pojednávaní, pričom
peniaze sa odovzdali v zmysle doložených dokladov a týmito aj disponoval. Rovnako sa preukázalo
aj to, že žalobca so svojim bratom dňa 13.9.2012 dohodli, že celú požičanú sumu 25.092,76 Eur mu
vráti do 10 rokov od poskytnutia poslednej sumy t.j. 13.9.2022 teda do 10 rokov. Boli preukázané
všetky náležitosti o pôžičke a to ústne dojednanie ako zákonom prípustná forma, odovzdanie dohodnutej

čiastky titulom poličky, ale aj dojednanie splatnosti 10 rokov. Žalovaná nevyvrátila tieto skutočnosti ani
svedeckú výpoveď svedka G., k tomu nedošlo ani po kladení otázok zo strany žalovanej a ani zo strany
súdu. Pričom svedok potvrdil, že obsah čestného prehlásenia zodpovedá realite a teda toto čestné
prehlásenie podpísal. Iné tvrdenie zo strany žalovaného, teda iná verzia skutkových okolností ani nebola
prednesená, čo ani nemohla, pretože nikde prítomná nebola pri týchto okolnostiach. Len uvedenie, že ja

nesúhlasím alebo spochybňujem nezanemená, že skutočnosti tvrdené žalobcom potvrdené svedkom,
sa nestali a teda, že by k reálnemu poskytnutiu pôžičky nedošlo. Žalobca preukázal skutočnosť
poskytnutia pôžičky v celom rozsahu, a ktorú si uplatnil pred uplynutím premlčacej doby na súde. Vytkol
súdu nevypočutie svedkov, K. E. a pani F., nakoľko sa jednalo o blízkych ľudí bratovi žalobcu, kde sa
často v rodine tieto okolnosti pôžičiek, nakoľko nešlo o malé sumy, preberali a časti krát sa aj J. E. svojim

príslušníkom zveroval, že si požičal nemalú sumu od svojho brata, teda žalobcu. Svojim spôsobom by
to pomohlo dokresliť, keďže už dlžník nežije, aký bol stav dojednaní resp. postoja samotného dlžníka
k tvrdeným skutočnostiam zo strany žalobcu. Čo sa týka nákladov na pohreb a úhrady posudkov, táto
v konaní zostala nesporná, t.j., aj v tejto časti považuje podanú žalobu za dôvodnú, nakoľko zastávanázor, že nie je to len akási zákonná povinnosť, resp. povinnosť uložená uznesením ale aj morálna
povinnosť žalovanej podieľať sa na nákladoch spojených s úmrtím otca. Preto navrhujeme súdu, aby
v celom rozsahu žalobe vyhovel a v prípade úspechu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.
V záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal poskytnutie
všetkých pôžičiek, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že tieto pôžičky poskytol ako aj
v lehote ich splatnosti. Svedeckou výpoveďou svedka na dnešnom pojednávaní nebolo preukázané,
že došlo k poskytnutiu všetkých pôžičiek a zároveň touto svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že

svedecké vyhlásenie ktoré tvorí súčasť spisu svedok nespisoval, ale len podpísal po tom, čo mu toto
vyhlásenie bolo predložené zo strany žalobcu. Má za to, že vyhlásenie svedka spochybňuje tak jeho
vierohodnosť všetkých tvrdení, ktoré uviedol vo svojej výpovedi, ako aj jeho svedeckého vyhlásenia.
Má zato, že všetky svedecké vyhlásenia, ktoré boli zo strany žalobcu predložené do spisu nespisovali
svedkovia, ale len tieto vyhlásenia podpísali. Rovnako z výsluchu svedka vyplynul rozpor medzi jeho
tvrdeniamiuvedenýmivosvedeckomvyhláseníatvrdeniamuvedenýchvdnešnomvýsluchu.Pretožiada

žalobu vo vzťahu k poskytnutým pôžičkám zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s s latinami, ktoré sporové strany predložili v rámci
konania a to najmä: Výzva na úhradu dlhu zo dňa 11.06.2024 s obálkou na č.l. 13-14, svedecké
vyhlásenie K. E. zo dňa 05.07.2024, na č. l. 15, svedecké vyhlásenie H. F. zo dňa 03.07.2024 na č. l. 16,

svedecké vyhlásenie G. G. zo dňa 04.07.2024 na č. l. 17, osvedčenie o dedičstve 9D/300/2012-624 zo
dňa 03.08.2021na č.l. 18-20 a č.l. 121-123, výpisom z účtu Slovenská sporiteľňa od 01.01-31.03.2008 na
č.l.21,výpisomzúčtuSlovenskásporiteľňaod01.12-31.12.2008nač.l.21rub,výpisomzúčtuSlovenská
sporiteľňa od 01.03-31.03.2011 na č.l. 22, výpisom z účtu Slovenská sporiteľňa od 01.09-30.09.2012 na
č.l. 22rub, prihláška pohľadávky zo dňa 09.11.2020 na č.l. 23, č.l. 51 a 124, emailová komunikácia na

č.l. 45-48, uznesenie č.k. 11C/70/2019-90 zo dňa 16.03.2021 na č.l. 49-50, listina pôžička J. E. na č.l.
51 rub, dohoda o uznaní dlhu zo dňa 22.07.2022 na č.l. 52, objednávka znaleckého posudku zo dňa
21.06.2019 na č.l. 53, emailová komunikácia s notárom zo dňa 17.04.2019 na č.l. 79, uznesenie KSNR
sp. zn. 8CoD/1/2023-747 zo dňa 30.01.2023 na č.l. 80-85, žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve
zo dňa 13.08.2021 na č.l. 86, vyjadrenie zo dňa 16.11.2022 na č.l. 87, sms komunikácia na č.l. 88,

vyjadrenie notárky k návrhu zo dňa 29.09.2021 na č.l. 125, zápisnica spísaná notárkou JUDr. Alsterovou
zo dňa 31.07.2014 na č.l. 154- 156, výpoveď J. E. na č.l. 175-176, dražobná vyhláška na č.l. 189, úradný
záznam na č.l. 190, príjmový pokladničný doklad na č.l. 191, ako aj výsluchom svedka G. G. a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

9. V zmysle podanej žaloby malo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej (bratom žalobcu)
dôjsť k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, a to dňa 13.02.2008, na základe ktorej mu požičal celkovú
sumu (vyjadrenú v eurách) vo výške 25.092,76 eur. Túto peňažnú pôžičku požičal a fyzicky odovzdal
svojmu bratovi podľa vzájomnej dohody postupne, resp. po častiach a to dňa 13.02.2008 vo výške
300.000 Sk (9958,17 eur), dňa 11.12.2008 vo výške 200.000 Sk (6638,78 eur ), dňa 21.12.2008 vo

výške 30.000 Sk (995,81 eur) výťažok z predaja Ávie vo vlastníctve žalobcu, dňa 07.03.2011 sumu vo
výške 4.000 eur a dňa 13.09.2012 sumu vo výške 3.500,- eur. Žalobca tvrdil, že pričom pri poslednom
poskytnutí peňažnej čiastky titulom ústnej zmluvy o pôžičke sa dňa 13.09.2012 dohodli na tom, že
celková suma bude splatná najneskôr do 13.09.2022. Na preukázanie svojich tvrdení predložil svedecké
prehlásenia syna dlžníka, bývalej partnerky dlžníka ako aj ich spoločného priateľa a výpisy z bankového

účtu z ktorých vyplýva, že v relevantnom období vykonával výbery v hotovosti. Podanou žalobou si
uplatnil aj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že za dedičom svojho
brata uhradil náklady na pohreb a náklady spojené so znaleckým dokazovaním v dedičskom konaní
uvedených v osvedčení o dedičstve a to vo výške 702 eur pripadajúci na žalovanú. Žalovaná počas
celého konania popierala nárok žalobcu v celom rozsahu, popiera poskytnutie pôžičky, má zato žalobca

okremdokladovpreukazujúcichvýberzbankynepreukázal,žeichposkytolaodovzdaljejotcovi.Poprela
ajsplatnosťtvrdenýchpôžičiekavznieslanámietkupremlčania.Vovzťahuknárokunanáhradunákladov
na pohreb a znalecké dokazovanie uvádzala, že žalobca nárok nepreukázal.

10. Na žalobcovi z dôvodov, že ide o vymáhanie nároku titulom zmlúv o pôžičke ležalo dôkazné bremeno

spočívajúce v preukázaní, že k k uzatvoreniu pôžičky došlo, a keďže ide o reálny kontrakt tak aj k ich
odovzdaniu, keďže záväzok vzniká až jej odovzdaním.11. Z osvedčenia o dedičstve 9D/300/2012-624 zo dňa 03.08.2021na č.l. 18-20 a č.l. 121-123 súd zistil,
že na Notárskom úrade Levice- JUDr. Yveta Alsterová, notár so sídlom v F., I. M. X-X vedené konanie o
dedičstve po poručiteľovi menom J. E., P. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom

F., N. XX.XXXXXXX XX/XX. Dedičského konania sa zúčastnili zákonní dedičia - deti poručiteľa G. H.,
P. H., nar. XX.XX.XXXX a K. E., P. E., nar. XX.X.XXXX, ktorí dedičstvo neodmietli. Súčasťou dedičstva
boli aj nároky vymáhané v tomto konaní v časti Pasív, a to náklady spojené s pohrebom poručiteľa vo
výške 1004,- eur, náklady spojené s vyplatením znaleckých posudkov vynaložených bratom poručiteľa-
žalobcom vo výške 400 Eur, ako aj pohľadávka brata poručiteľa (žalobcu) zo dňa 09.11.2020 vo

výške 66.714,09 eur (ktorú pohľadávku dedička- žalovaná neuznala, poprela ju v celej výške z dôvodu
nepreukázania jej vzniku a z dôvodu premlčania). Zároveň je uvedené že dedičia zodpovedajú za dlhy
poručiteľa spoločne každý v podiele 1. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2021.

12. Z výzvy na úhradu dlhu zo dňa 11.06.2024 s doručenkou na č.l. 13-14 súd zistil, že žalobca vyzval
žalovanú na úhradu nároku uplatneného v tomto konaní, spolu vo výške 13.248,38 eura a to v lehote do

7 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola v zmysle predloženej doručenky žalovanej preukázateľne
doručená dňa 14.06.2024.

13. Zo svedeckého vyhlásenia K. E. zo dňa 05.07.2024 na č. l. 15 súd zistil, že jeho otec si od žalobcu
požičal v minulosti postupne sumu 25.092,74 eura, ktorá bola čiastočne poskytnutá v slovenských

korunách a čiastočne v eurách a to od roku 2008, táto mu bola žalobcom fyzicky odovzdaná podľa
potreby, lebo jeho otec bol vo finančnej tiesni v súvislosti s jeho podnikaním. Poslednú časť pôžičky mal
žalobca jeho otcovi poskytnúť dňa 13.09.2012 vo výške 3.500 eur, kedy sa dohodli, že ich žalobcovi vráti
v celkovej požičanej výške 25.092,74 eura do 10 rokov. Jeho otec však náhle zomrel, Veriteľ- žalobca
si uplatnil svoje pohľadávky v dedičskom konaní, vrátane uvedenej pôžičky, kde ju on ako dedič uznal

avšak žalovaná ako druhý dedič ju uznať odmietla.

14. Zo svedeckého vyhlásenie H. F. zo dňa 03.07.2024 na č. l. 16 súd zistil, že táto bola družkou J.
E. a potvrdila, že žalobca požičal svojmu bratovi J., jej druhovi sumu 25.092,74 eura. Uviedla že má
vedomosť, že túto sumu požičal a reálne poskytol žalobca postupnou formou, pričom dňa 13.09.2012

sa dohodli, že túto celkovú sumu vráti žalobcovi do 10 rokov. Zároveň prehlásila, že má vedomosť,
že pôžička bola postupne poskytovaná od roku 2008 až do roku 2012 a to čiastočne v slovenských
korunách a v časti v eurách.

15. Zo svedeckého vyhlásenie G. G. zo dňa 04.07.2024 na č. l. 17 súd zistil, že G. čestne prehlasuje

že bol dobrým kamarátom J. E., často sa vzájomne navštevovali a pomáhali si. J. podnikal v zberných
surovinách, kde musel aj vyplácať osoby, ktoré priniesli suroviny do zberu. Stalo sa že pýtal peniaze na
výkup aj od neho. Prehlásil, že bol svedkom stretnutia J. E. a veriteľa D. E. (žalobcu), ktoré sa konalo
začiatkom októbra 2012, kde si obaja vzájomne sumarizovali celkovú výšku požičaných a odovzdaných
peňazí. J. pred ním prehlásil, že si od brata (žalobcu) požičal celkovo sumu 25.000 eur s tým, že tieto

peniaze mu vráti do 10 rokov, t.j. do 13.09.2022.

16. Z výpisov z účtu Slovenská sporiteľňa na č.l. 21, -22rub súd zistil, že žalobca dňa 13.02.2008 vybral
z účtu sumu 300.000 Sk, dňa 11.12.2008 sumu 400.000 Sk, dňa 07.03.2011 sumu 5.000 eur a dňa
13.09.2022sumu 3.500 eur.

17. Z prihláška pohľadávky zo dňa 09.11.2020 na č.l. 23, č.l. 51 a 124 súd zistil, že žalobca si do
dedičského konania po svojom bratovi, právnom predchodcovi žalovanej prihlásil pohľadávku spolu
vo výške 66.714,09 eura. Uviedol, že pohľadávka vznikla v roku 2008 na základe zmluvy o pôžičke
uzatvorenej ústnu formou s povinnosťou zaplatiť ročný úrok 10 % do zaplatenia pohľadávky. Táto

vznikla v súvislosti s podnikateľskou činnosťou jeho brata a to nákup motorového vozidla, úhradu
odvodov Sociálnej poisťovni, úhradu alimentov, Po smrti brata tvorila pohľadávka výdavky na pohreb
a znalecké posudky, právne zastúpenie, súdnych poplatkov, preddavkových platieb sa dodávku energií
v nehnuteľnosti patriacej bratovi a platby poistiek. Uviedol, že nebohý bol jeho brat a preto nebola
vyhotovená písomná forma zmluvy, sumy boli poskytnuté v hotovosti a evidované z jeho strany. Zároveň

prihláška mala prílohu a to súpis pôžičiek J. E. za rok 2008 spolu vo výške 530.000 SK (17.600 eur),
za rok 2011 spolu 4.000 eur, za rok 2012 spolu 4.705 eur a následne súpis za rok 2016 spolu 8.463,85
eur. Celkom spolu s úrokom 66.714,09 eura.18. Zo sms komunikácie na č.l. 88 súd zistil, že žalovaná sa dopytoval (v zmysle nepopretých vyjadrení
žalovanej) p. F. na podnikanie svojho otca, pani F. uviedla v odpovedi, že pokiaľ u neho robila, vedela
a videla len peniaze čo sa točili pri výkupe, co si on bral, uzatváral a platil nemá žiadne poznatky okrem

domu.

19. Na pojednávaní dňa 04.02.2026 svedok G. G. uviedol, že bol dlhoročným kamarátom poručiteľa J.
E., často mu pomáhal a taký istý vzťah má aj k žalobcovi. Žalovanú nepozná. Po poučení súdom svedok
vypovedal, že má vypovedať o sume 3.500 Eur z roku 2012, z jesene - september, dátum vzhľadom na

odstup času uviesť nevedel. Uviedol, že boli so žalobcom v Tescu v sporiteľni vybrať peniaze, žalobca
mal pokazené auto, išli na jeho, peniaze vybrali, zobrali ich na Sokolovskú (pozn. súdu žalobca prerušil
svedka s tým, že uviedol „Sokolovskú“ viď nahrávka z pojednávania 30 min 26 sek., načo bol za strany
súdu upozornený, aby nezasahoval do výsluchu svedka) bratovi, lebo tam mal aj kanceláriu a aj býval,
tam mu ich odovzdal s tým, že mu ich vráti, nevedel najskôr dokedy, potom uviedol, že asi do 5 rokov?
V októbri 4. na J. sa dohodli, že mu to vráti, všetky sumy lebo on mu dlžil viac, ešte keď boli koruny,

že mu to vráti do 10 rokov. Suma tam bola nejakých 20.000, 25.000, čítal na dverách, že je to asi
polovica. Svedok na otázky žalobcu uviedol, že reálne sa s J. E. po vytiahnutí peňazí z banky stretol
v septembri. Je to už doba, nepamätá si to už tieto dátumy, v septembri áno, lebo v októbri oslavovali,
tak sa musel pomýliť, že v októbri. C. J.. Na osobnom stretnutí žalobcu a dlžníka sa riešilo, že potreboval
pôžičku, peniaze, no a tie sa mu aj odovzdali potom, to čo aj hovoril, že ich vybrali a zobrali mu ich

na tú Sokolovskú, tam vtedy bol osobne pritom. Suma 25.000 eur to bolo keď oslavovali a došlo k
tomu, že hovorili, že dlží J. (dlžník) peniaze. Uviedol, že to malo byť tak, že voľakedy keď boli koruny,
tam už pár krát požičal a naposledy bola 3.500 pôžička a dali si to tak, že to do 10 rokov splatí. Ďalej
uviedol, že dlžník nijako sumy pri osobnom stretnutí, kde bol prítomný nespochybňoval. Predmetom
dohody o pôžičke bolo len toľko, že to splatí do 10 rokov. Dali si dokopy všetky pôžičky. Pri odovzdávaní

sumy 3.500 Eur videl nejaké 100-ky a 500-ky. Svedok následne na otázky zo strany právneho zástupcu
žalovanej (či svedecké vyhlásenie, ktoré je súčasťou spisu spísal sám) sa pýtal či myslí to čo predtým
poslali? On nepíše na stroji. Súd opätovne upozornil svedka, ktorý sa počas výsluchu a zodpovedania
otázky žalovanej obracal na žalobcu, aby spolu nekomunikovali (viď. zvukový záznam 41 min.) Následne
uviedol, že toto on nepísal, to mu niekto priniesol, kto??.... po vyzvaní aby odpovedal na otázku uviedol,

že nevie, nepamätá si. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej prečo v svedeckom vyhlásení nie je
uvedenétočovypovedal,uviedol,ženeviečomyslí.Poupresneníotázkuprečovosvedeckomvyhlásení
nie je uvedené, že bol prítomný pri poskytovaní pôžičky vo výške 3.500 Eur sa svedok zástupkyne
žalovanej opýtal „to tam nie je uvedené?“ Svedok bol opätovne počas výsluchu vyzvaný súdom aby
odpovedal na kladené otázky. Následne uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. K tomu, či si presne pamätá

deň, kedy mala byť vrátená pôžička vo výške 3 500 Eur uviedol, že to nebolo na deň určené, bolo to
celkovo na 10 rokov určené. Následne na otázky žalobcu uviedol, že lehota splatnosti mala byť 10 rokov
od poslednej pôžičky, od septembra roku 2012. Splatnosť sa dohadovala voči celkovej sume, to bolo
tých 20.000-25.000, čo spomínal. Súd vzhľadom na námietku vierohodnosti svedka vznesenej zo strany
žalovanej kládol otázky svedkovi ktorý uviedol, že v súvislosti s touto udalosťou si pamätá rok 2012,

bol september lebo v októbri oslavovali, na tom základe si spomína. Vtedy si kúpil nové auto, v ten rok
asi, preto si na to pamätá. Kedy presne došlo k odovzdaniu pôžičky pri ktorej bol prítomný si presný deň
nepamätá, ale bolo to ku koncu septembra nejako. V októbri oslavovali a v septembri došlo k udalosti,
to sa pomýlil. K udalostiam ktoré opisuje v čestnom prehlásení sa vo vzťahu k súdu svedok pýtal „tam
bolo napísané, že v septembri hej?“ a uviedol, že tam bolo, že v októbri, ale chcel to opraviť, že to

bolo v septembri (vid 49 min až 49 min 20 sek. zvukovej nahrávky). S odstupom času nevedel vysvetliť
prečo sa uvádzané časové údaje líšia, bolo to už riadne dávno. Nevedel odpovedať na otázku či bol údaj
uvedený v čestnom prehlásení výsledkom omylu, ani to z akého dôvodu k nemu došlo, uviedol len, že
ťažko povedať. Na otázku súdu, či ho kontaktovala v súvislosti s týmto konaním niektorá strana najskôr
uviedol, že nie a následne doplnil, že len toľko, za účelom zabezpečenia jeho účasti. Kontaktoval ho

žalobcu, nerozprávali sa o predmetnom výsluchu ani ako vypovedať. Následne opravil odpoveď s tým,
že o predmetnom výsluchu áno, že bude musieť odpoveď na otázky o pôžičke, že kedy to bolo a ako to
bolo. Neustaľovali si ako došlo k uzatvorení pôžičky. Žalobca ho kontaktoval osobne, u neho v garáži to
prebiehalo keď mu povedal, že bude musieť prísť vypovedať. Potom sa už nerozprávali o tejto pôžičke. K
osobnému stretnutiu so žalobcom došlo asi dva týždne dozadu. Na otázku súdu kto mu predložil spísané

čestné prehlásenie ktoré bolo doložené do konania ním podpísané, sa obrátil na žalobcu a pýtal sa ho
či to on priniesol, že on nevie? (viď 54 min 11 sek zvukovej nahrávky). Svedok bol opätovne zo strany
súdu upozornený, aby so žalobcom nekomunikoval počas výsluchu a odpovedal na otázky (viď 54 min
14 sek zvukovej nahrávky) a následne uviedol, asi on ho priniesol Lajo (pozn. súdu žalobca). Na závervýsluchu uviedol, že hej obsah svedeckého vyhlásenia, ktoré podpísal zodpovedá realite a aj tomu ako
sa udiali skutočnosti. Nárok na svedočné si neuplatnil.

20. Rozhodujúcim v predmetnom spore bolo preukázanie či došlo medzi žalobcom a predchodcom
žalovanej k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke a následne k ich reálnemu odovzdaniu nakoľko záväzok vzniká
až reálnym odovzdaním, rovnako preukázanie vzniku nároku žalobcu na náklady vynaložené za pohreb
a vypracovanie znaleckého posudku v dedičskom konaní po poručiteľovi.

21. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Súčasne z uvedeného ustanovenia vyplýva, že táto zmluva je reálnou zmluvou, ku ktorej
uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k
odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (totožne
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30. júna 2010.). Zmluvou o pôžičke veriteľ

prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, b/ povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c/ vymedzenie požičaných peňazí, d/ dočasnosť zmluvy. Zmluva o
pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu
z pôžičky je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny

vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2010,
sp. zn. 3 Cdo 325/2009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle)
boli dané.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje
ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

24. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

26. Podľa § 470 Občianska zákonníka, Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli

poručiteľovousmrťou.Akjeviacdedičov,zodpovedajúzanákladyporučiteľovhopohrebuazadlhypodľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

27.Podľa§101Občianskehozákonníka,Pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

29. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré konanie sa

riadi zásadou formálnej pravdy. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných
povinností strán a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť
a aký obsah je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného
práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé

privodiť jej úspech v spore. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu,
ktoré majú formu písomných podaní či ústnych prednesov. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je
želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia ako jeden z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany
(§ 149 CSP) boli obsiahnuté a) ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods.3 CSP, b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP a vo
vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP. Skutkové tvrdenia predložené neskôr (napr. vo forme
ústnych prednesov na pojednávaní ) je potrebné pre ich pripustenie, aby sporová strana, ktorá až neskôr

v priebehu konania uplatňuje ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ich neskoršie
predloženie ospravedlnila tým, že ich nemohla predložiť už skôr, pričom túto procesnoprávnu skutočnosť
je povinná aj preukázať, keďže inak nemožno vyhodnotiť splnenie podmienok na neskoršie predloženie
prostriedkovprocesnéhoútokualeboprocesnejobrany.Následkomvčasnéhoneuplatneniaprostriedkov
procesného útoku alebo procesnej obrany je, že súd na ne nemusí prihliadnuť (§ 153 CSP), pričom z

hľadiska základných princípov civilného sporového konania, normatívne upraveného v čl. 10 ods. 3 CSP,
je nutné pripustenie výnimky zo včasného uplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo procesnej
obrany vykladať reštriktívne. (Q., K., J., B. . , R., G., K., B., R., G., S., K., a kol. Civilný sporový poriadok,
komentár, C. H. Beck, 2016, s. 569, s. 54-56.).

30. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné

na rozhodnutie vo veci a jej základom súd v civilnom sporovom konaní primárne návrhy sporových
strán na vykonanie dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam, vo vzťahu ku ktorým je na nich bremeno
tvrdenia a aj bremeno dôkazné. Súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napríklad sp.
zn. 4Cdo/100/2018 alebo 5Cdo/202/2018, v ktorých konštatoval, že procesnému právu strany sporu
navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) tiež (pokiaľ

im nevyhovie) rozhodnúť a vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo, z akých dôvodov tak neurobil.
Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec

tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené.

31. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke, resp. zmlúv

o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k ich uzatvoreniu, poskytnutiu - odovzdaniu peňazí. Dôkazné
bremeno spočívalo na veriteľovi, teda žalobcovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ
bremeno tvrdenia, že s právnym predchodcom žalovanej, ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke,
a následne právnemu predchodcovi žalovanej poskytol finančné prostriedky a žalovaná nezaplatila dlh
riadne a včas. Žalobca v priebehu konania najskôr uvádzal skutkové tvrdenia v rovine, že peňažnú

pôžičku požičal a fyzicky odovzdal svojmu bratovi – právnemu predchodcovi žalovanej podľa vzájomnej
dohody postupne, resp. po častiach, a to dňa 13.02.2008 vo výške 300.000 Sk (9.958,17 eur), dňa
11.12.2008 vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur ), dňa 21.12.2008 vo výške 30.000 Sk (995,81 eur)
výťažok z predaja Ávie vo vlastníctve žalobcu, dňa 07.03.2011 sumu vo výške 4.000 eur a dňa
13.09.2012 sumu vo výške 3.500,- eur. Následne na pojednávaní dňa 29.10.2025 uviedol, že išlo

o viacero pôžičiek poskytnutých v dňoch uvedených v žalobe.

32. Ako súd už uviedol, zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom alebo
odovzdaním krátkou cestou. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí medzi zmluvnými stranami nedôjde, právny

vzťah nevznikne, a to ani vtedy, ak by všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle)
boli dané. Dôkazné bremeno, t. j. preukázanie, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, a teda že aj
na jej základe bol reálne odovzdaný jej predmet, teda finančné prostriedky, je na žalobcovi, keďže ten z
nich vyvodzoval pre seba priaznivé následky, spočívajúce vo vyhovení žalobe.

33. Súd na základe vykonaného dokazovania uzatvára, že žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo
dôkazné bremeno, nepreukázal, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy (zmlúv) o pôžičke, a ani skutočnosť,
že by došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky/pôžičiek. Z okolností predmetného sporu vyplýva, že
žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu spochybnila skutkové tvrdenia
žalobcu, popierala uzatvorenie pôžičiek a aj to, že by došlo akémukoľvek reálnemu odovzdaniu

finančných prostriedkov ich titulom. Žalobca uvádzal v rámci písomnej fázy konania len to, že právnemu
predchodcovi žalovanej poskytol pôžičku, pričom počas celého priebehu konania svoje skutkové
tvrdenia nedoplnil o ďalšie podstatné skutočnosti, resp. skutkové tvrdenia, ktorými by objasnil za akýchokolností malo dôjsť k poskytnutiu (uzatvoreniu a odovzdaniu) jednotlivých pôžičiek, resp. okrem pôžičky
zo dňa 13.09.2012.

34. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo
určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami
zmluvy o pôžičke sú tak a) prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, b) povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu, c) vymedzenie požičiavaných vecí a d) dočasnosť zmluvy. Zmluva o pôžičke má
ďalej charakter reálnej a nielen konsenzuálnej zmluvy, čo znamená, že k vzniku právneho vzťahu

titulom zmluvy o pôžičke, je potrebné aj reálne odovzdanie požičiavaných vecí, bez ktorého reálneho
odovzdania nedôjde k vzniku záväzkového vzťahu titulom pôžičky. Žalobca v konaní síce tvrdil, že
právnemu predchodcovi žalovanej, svojmu bratovi opakovane prenechával peňažné prostriedky titulom
viacerých pôžičiek a to s vedomím a dohodou, že mu ich žalovaný vráti, avšak toto v konaní nijako
nepreukázal, žalovaná naopak tvrdila, že pôžičky sú vymyslené, popierala ich uzatvorenie, ako aj
odovzdanie. Bolo tak nepochybne v prvom rade úlohou žalobcu v konaní preukázať dohodu strán sporu

spočívajúcu vo vyjadrení ich vôle, že žalobca „dočasne“ prenechá právnemu predchodcovi žalobkyne
konkrétne množstvo peňažných prostriedkov s tým, že mu ich právny predchodca žalovanej po čase
vráti, čo sa mu však nepodarilo. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predkladal čestné prehlásenia
syna dlžníka (synovca), bývalej družky dlžníka, matky jeho synovca a prehlásenie ich spoločného
známeho, ako aj výpisy z účtu o výbere v hotovosti v dňoch kedy tvrdil, že došlo k uzatvoreniu pôžičky.

Súd však konštatuje, že zo strany žalobcu bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané v konaní
len to, že v čase kedy malo dôjsť k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke vykonával výbery z účtu, avšak
nepreukázal to, že tieto vyberal za účelom ich odovzdania právnemu predchodcovi žalovanej titulom
uzatvorených zmlúv o pôžičke teda, že išlo o dočasné prenechanie týchto peňažných prostriedkov
s tomu zodpovedajúcou povinnosťou právneho predchodcu žalovanej ich po čase žalobcovi aj vrátiť.,

táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho zo žalobcom predkladaných listinných dôkazov. Stretnutie/a
medzi žalobcom a predchodcom žalovanej, kedy malo dôjsť k odovzdávaniu finančných prostriedkov
rovnako nebolo riadne preukázané žiadnym z predložených listinných dôkazov.

35. Súd má zato, že tieto žalobcom tvrdené skutočnosti neboli spôsobilé preukázať ani predložené

výpisy z účtu pretože tieto preukazujú len vykonanie výberov v hotovosti (pri niektorých dokonca aj
vo vyšších sumách ako sú samotné tvrdené pôžičky), nie však skutočnosť, že vybraté sumy boli pre
právneho predchodcu žalovanej titulom pôžičiek a rovnako nepreukazujú ani samotné odovzdanie
peňažných prostriedkov titulom pôžičky. Ide len o dôkaz, ktorý preukazuje, že žalobca v danom čase
disponoval konkrétnou finančnou hotovosťou, avšak nie samotný vznik záväzku. Tvrdenia žalobcu súd

nemal preukázané ani z čestného prehlásenie synovca žalobcu (syna dlžníka). Čestné prehlásenie syna
právneho predchodcu žalovanej, synovca žalobcu K. E. nie je priamym dôkazom o uzatvorení zmlúv o
pôžičke. Zo samotného vyhlásenia nevyplýva, že by mal vedomosť o presných okolnostiach dojednania.
K. E. v prehlásení nepreukazuje ani netvrdí, že by bol prítomný pri jej uzatvorení ani odovzdaní, iba to že
má ako dieťa sprostredkovanú vedomosť. Rovnako pokiaľ ide o prehlásenie bývalej družky dlžníka H.

F., táto len uviedla, že mala vedomosť o pôžičke, avšak takéto prehlásenie nebolo spôsobilé preukázať
jej uzatvorenie, reálne poskytnutie, teda odovzdanie právnemu predchodcovi žalovanej. Z predložených
vyhlásení vyplýva len toľko, že títo mali sprostredkovanú vedomosť o poskytnutí pôžičiek, pričom ani
jedno z prehlásení neuvádza tvrdenie, že by boli priamo účastní dojednania, teda uzatvorenia zmlúv
o pôžičke a ani skutočnosť, že by boli priamo účastní pri ich čiastkových odovzdaniach právnemu

predchodcovižalovanej.Súdnaviacuvádza,žepokiaľideoposudzovanieprehláseniap.F.,takzostrany
žalovanej bolo toto prehlásenie popreté a zároveň bola predložená sms komunikácia medzi žalovanou
a p. F., z ktorej vyplýva, že keď pani F. u právneho predchodcu žalovanej pracovala, vedela a videla
len peniaze čo boli vo výkupe, čo si on bral, uzatváral a platil, nemá žiadne poznatky okrem domu,
pričom zo strany žalobcu tento listinný dôkaz účinne popretý nebol a naviac sa žalobca k nemu ani

počas priebehu celého konania nevyjadril. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaná účinne
poprela skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k prehláseniu p. F., ktorá v rámci sms komunikácie so
žalovanou uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o záväzkoch otca žalovanej. K čestným prehláseniam
resp. svedeckým prehláseniam súd poukazuje aj na právne závery Krajského súdu v Nitre v uznesení
sp. zn. 26Cob/48/2019 z 5. decembra 2019 (bod 19.5. až 19.6. odôvodnenia), podľa ktorých čestné

vyhlásenie nie je dôkazom (listinným ani akýmkoľvek iným), pričom čestné vyhlásenie nie je v civilnom
procese (na rozdiel napr. od správneho procesu) prípustným podkladom rozhodnutia súdu. Pokiaľ ide o
samotný dôkazný prostriedok, a to prehlásenie svedkov, listinný dôkaz je v podstate osobitným druhom
vecného dôkazu, ktorý sa týka skutkového deja, prípadne sporových strán (napr. výsledok lustráciesporovej strany v Registri obyvateľov pri skúmaní splnenia procesných podmienok) či iných osôb (napr.
úmrtný list osoby, ktorej spôsobenie smrti malo založiť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy jej blízkej
osoby, ktorá je sporovou stranou). Listinný dôkaz sa preto od čestného vyhlásenia odlišuje v tom, že

vprípadelistinnéhodôkazuobsahlistinyjesámosebenielendôkazom,alezároveňpredmetomdôkazu,
kým čestné vyhlásenie je len nosičom prípadného iného dôkazného prostriedku, a to výsluchu svedka
(čestné vyhlásenie totiž obsahuje skutočnosti, ktoré určitá osoba vnímala svojimi zmyslami a o ktorých
by mohla vypovedať alebo písomne odpovedať na otázky v procesnom postavení svedka). Čestné
vyhlásenie sa nemôže stať listinným dôkazom len preto, že je zachytené na papieri, keďže papier je v

danom prípade len nosič informácie o možnom dôkaznom prostriedku. Čestné vyhlásenie z hľadiska
skutkového nič nedokazuje, pretože dôkazom by mohol byť len obsah čestného vyhlásenia, ktorý je
možné procesne poskytnúť len dôkazným prostriedkom na to určeným – a to výsluchom svedka alebo
uložením svedkovi odpovedať na otázky písomne – a nie čestné vyhlásenie samé o sebe (t. j. jeho
listinná podoba). Civilný sporový poriadok v § 215 CSP upravuje, že skutkový stav, na základe ktorého
súd rozhoduje, sa zisťuje (len) procesným postupom podľa tohto zákona – teda Civilného sporového

poriadku. Z Civilného sporového poriadku možno vyvodiť nasledovné zákonom stanovené postupy
budovania skutkového základu rozsudku: dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), zohľadnenie všeobecne
známych skutočností a skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP), zohľadnenie
rozhodnutí iných orgánov, ktorými je súd viazaný (§ 193 CSP), úvaha o skutočnostiach, ktoré patria do
právomoci iného orgánu (§ 194 CSP), osvojenie si zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP), skutkové

zistenia vyplývajúce z nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 CSP), negatívne vytváranie skutkového
základu pre rozhodnutie (§ 153 CSP). Z uvedeného vyplýva, že v civilnom sporovom konaní, o aké ide
aj v prejednávanej veci, nemôže tvoriť základ rozhodnutia tzv. čestné vyhlásenie, keďže Civilný sporový
poriadok neupravuje, že aj toto by mohlo byť podkladom pre budovanie skutkového stavu, na základe
ktorého súd rozhoduje (na rozdiel napr. od správneho konania, v ktorom tzv. čestné vyhlásenie, avšak

len účastníka konania, za určitých zákonných podmienok môže byť jeden z relevantných podkladov pre
rozhodnutie - § 32 ods. 2, § 39 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – správny poriadok).

36. Z právomoci súdu podľa § 185 ods. 1 CSP rozhodovať, ktoré z navrhnutých dôkazov súd vykoná,
vyplýva, že je na súde, aby na základe odôvodnených návrhoch na vykonanie dokazovania rozhodol o

vykonaní len tých dôkazov, ktoré smerujú k preukazovaniu takých medzi sporovými stranami sporných
skutkových tvrdení, ktoré sú rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie súdu. Svedok má byť vyslúchnutý
k skutočnostiam, ktoré mohol vnímať svojimi zmyslami, pričom v prípade navrhovaných svedkov p. E.
a p. F. išlo len informácie, ktoré mali mať poskytnuté sprostredkovane, skutočnosti tvrdené žalobcom
nevnímali priamo svojimi zmyslami. Súd uvádza, že žalobca si musí byť vedomý toho, že v prípade

ak navrhuje vykonať dokazovanie, musí preukázať dôvodnosť a účelnosť vykonania navrhovaného
dôkazného prostriedku, avšak súd nemal preukázané, že vykonaním výsluchu p. F. a E. by boli overené
skutočnosti podstatné pre preukázanie nároku žalobcu uplatnenom v tomto spore. Žalobca počas
celého konania neuviedol, že by uvedení svedkovia boli priamym či nepriamym svedkom uzatvorenia
resp. odovzdania predmetu pôžičky. Žalobca sa napriek uvedenému obmedzil len na konštatáciu,

že na výsluchu z opatrnosti trvá. Naviac súd mal zato, že žalobca ani nepredniesol kvalifikovaný
návrh na vykonanie ich výsluchu. Súd ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o výsluch p. E. a p. F., kedy
by boli zo strany súdu vypočutí v procesnom postavení svedkov a riadne poučení aj o následkoch
krivej svedeckej výpovede, čo súd však uvádza odhliadnuc od už uvedeného záveru súdu o tom,
že tento dôkaz nesmeruje k preukázaniu rozhodnej skutočnosti, ktorou je uzatvorenie a odovzdanie

predmetu pôžičky právnemu predchodcovi žalovanej, avšak pokiaľ ide o navrhované dokazovanie ich
výsluchom, za účelom preukázania poskytnutia pôžičky, dospel k záveru, že tieto neboli spôsobilé
tvrdené skutočnosti (uzatvorenie pôžičky) preukázať a preto návrhy na ich výsluch na pojednávaní
zamietol. Výsluch navrhovaných svedkov F. a K. E. by bol podľa názoru súdu relevantný iba v prípade ak
by boli priamo prítomní pri uzatvorení resp. pri reálnom odovzdaní pôžičky predchodcovi žalovanej, čo

však zo skutkových tvrdení žalobcu v písomnej fáze konania nebolo ani len tvrdené. Je pritom na strane
navrhujúcejdôkazvýsluchomsvedka,abyvrámcitohoajoznačilaskutočnosti,ktorémajúbyťvýsluchom
svedka preukázané, keďže bez toho je znemožnené, aby súd vyhodnotil, či sú splnené podmienky na
vykonanie daného dôkazu, teda najmä či ide o dôkaz smerujúci k preukázaniu skutočností rozhodujúcich
pre meritórne rozhodnutie súdu.

37. Pokiaľ ide predložené prehlásenie spoločného priateľa dlžníka a žalobcu, a to p. G. toto prehlásenie
obsahovo potvrdzuje len to, že začiatkom októbra 2012 mal byť prítomný rozhovoru o sumarizácii
pôžičky medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej, avšak nepreukazuje uzatvorenie pôžičiek,a ani ich reálne poskytnutie predchodcovi žalovanej. Súd mal zato, že žalobca v rámci písomnej fázy
konania uvádzal len to, že právnemu predchodcovi v rokoch 2008-2012 poskytol pôžičky v dátumoch,
ktoré preukazoval výbermi z účtu, avšak počas celého priebehu konania svoje skutkové tvrdenia

nedoplnil o ďalšie podstatné skutočnosti, resp. skutkové tvrdenia, ktorými by objasnil za akých okolností
malo dôjsť k poskytnutiu (uzatvoreniu a odovzdaniu) pôžičky. Po predbežnom právnom posúdení súdu
na pojednávaní žalobca uviedol nové skutkové tvrdenie, že svedok G. mal byť prítomný pri podpise
poslednej pôžičky dňa 13.09.2012, kde si ujasnili výšku pôžičky a aj lehotu splatnosti. K rozporom medzi
týmito tvrdeniami a znením prehlásenia p. G. žalobca uviedol, že sa domnieva že sa len pomýlil s tým,

že predsa ide o odstup až 10. rokov.

38. Pokiaľ ide o vykonaný výsluch svedka G. na pojednávaní dňa 04.02.2026 súd konštatuje, že ani
týmto sa žalobcovi nepodarilo preukázať ním tvrdené skutočnosti o uzatvorených zmluvách o pôžičke,
svedok ako aj žalobca pritom tvrdil, že mal byť priamo prítomný len pri jednej z nich, ostatných priamo
účastný nebol. Súd hodnotí výpoveď svedka G. ako aj predložené svedecké prehlásenie p. G. celkovo

ako nevierohodné. Súd v tomto kontexte poukazuje na prehlásenie p. G. zo dňa 04.07.2024, v ktorom
uviedol, že bol prítomný pri sumarizácii poskytnutých finančných plnení a dojednaní splatnosti pôžičiek
v lehote 10 rokov, t.j. do 13.09.2022, pričom k tomu stretnutiu malo dôjsť niekedy začiatkom októbra
2012, avšak žalobca na pojednávaní dňa 29.10.2025 po predbežnom právnom posúdení súdu tvrdil, že
p. G. sa vzhľadom na odstup až 10 rokov len pomýlil pri spísaní prehlásenia, a bol osobne prítomný pri

podpise poslednej pôžičky (tvrdené bolo uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke), kde si ujasnili aj výšku
pôžičky a aj lehotu splatnosti s tým, že vtedy došlo aj k odovzdaniu poslednej pôžičky vo výške 3.500
eur. Svedok G. na pojednávaní však tvrdil, že bol prítomný dvoch stretnutí, a to jedného v septembri
a ďalšieho v októbri, s tým, že v septembri mal zo žalobcom vybrať peniaze a zaniesť ich právnemu
predchodcovi žalovanej domov s tým, že tento ich mal vrátiť asi do 5 rokov, ale 4. októbra na J. (meniny)

samalidohodnúťnasplatnosti10rokovprevšetkysumy.Následnevšakopäťuviedol,žereálnesastretli
v septembri po vytiahnutí z banky, a na otázku prečo vo svojom vyhlásení uvádzal v októbri odpovedal,
že si to už nepamätá tie sumy ale, že v septembri, lebo v októbri oslavovali tak sa musel pomýliť. Svedok
si pri svojej výpovedi nevedel ustáliť dej tak ako k nemu malo dôjsť, zamieňal si udalosti ku ktorým
malo dôjsť podľa neho v septembri a následne v októbri.. Naviac na pojednávaní uviedol, že svedecké

prehlásenie nespísal s tým že on píše na stroji, že mu ho niekto priniesol a sám si pokladal otázku kto?
a obracal sa na žalobcu, po upozornení zo strany súdu uviedol, že si nepamätá kto mu ho priniesol.
Následne na otázky súdu pri výsluchu uviedol, že spísané prehlásenie mu priniesol asi žalobca. Svedok
sa nevedel vyjadriť k tomu prečo v jeho písomnom svedeckom prehlásení nie sú uvedené skutočnosti
o tom že bol prítomný aj odovzdania pôžičky dňa 13.09.2012, najskôr uvádzal že nevie na čo myslí

anáslednesasámpýtal„totamniejeuvedené“.Presnýdeňkedymalabyťvrátenápôžičkasinepamätal,
uvádzal že to nebolo určené na deň ale celkovo na 10 rokov, avšak súd má zato, že z predloženého
vyhlásenia je zrejmé, že v roku 2024 vo svojom svedeckom vyhlásení zo dňa 04.07.2024 tento deň
konkrétne určil na 13.09.2022. Pri výsluchu uviedol, že k odovzdaniu pôžičky došlo ku koncu septembra
Svedok sa vo vzťahu k jeho vyhláseniu súdu pýtal či tam bolo uvedené v septembri a následne uvádzal,

že tam bolo v októbri, ale chcel to opraviť, že to bolo v septembri (vid 49 min až 49 min 20 sek. zvukovej
nahrávky).Zuvedenéhojezrejmé,žesámsvedoksinevedelustáliťdejakosamalodohraťaanivysvetliť
rozpory vo vzťahu k predloženému svedeckému vyhláseniu. Svedok sa počas výsluchu opakovane
obracalnažalobcu(napr.sotázkoučimuspísanésvedecképrehláseniedoniesolprávežalobca),pričom
bol zo strany súdu upozornený, aby so žalobcom nekomunikoval, rovnako bol upozornený aj žalobca

aby nezasahoval do výsluchu svedka, keď žalobca doplnil súvislý opis svedka.

39. Súd vyhodnotil vierohodnosť dôkazov (výsluchu svedka p. G. ako aj jeho svedeckého prehlásenia)
povykonanomdokazovanízazníženú,resp,nevierohodné,účelové vsnaheprivodiťžalobcovipriaznivé
rozhodnutie v spore. Súd považuje za absurdné, že pán G. pri spisovaní prehlásenia v roku 2024

uvádzal, že niekedy začiatkom októbra bol len pri sumarizácii pôžičiek a dojednaní doby ich splatnosti,
pričomsimalpamätaťichvýškuapresnúlehotudojednanejsplatnostiurčenúnadeň,atozpredviacako
12 rokov, avšak opomenul by uviesť, že zároveň v tom čase niekedy v septembri došlo aj k uzatvoreniu
a reálnemu odovzdaniu poslednej pôžičky vo výške 3.500 eur, kde bol priamo prítomný stým, že peniaze
išiel so žalobcom vybrať a následne ich zaniesol predchodcovi žalovanej domov. Naviac žalobca na

pojednávaní 29.10.2025 uviedol, že svedok G. sa vzhľadom na odstup až 10 rokov len pomýlil pri spísaní
prehlásenia, a bol osobne prítomný pri podpise poslednej pôžičky, kde si ujasnili aj výšku pôžičky a aj
lehotu splatnosti s tým, že vtedy došlo aj k odovzdaniu poslednej pôžičky vo výške 3.500 eur, teda
v zmysle týchto tvrdení žalobcu k uvedenému malo dôjsť v jeden deň v rámci jednej udalosti. Súd pokiaľide o argumentáciu žalobcu (odstup 10 rokov) a rovnako aj svedka, že už je to predsa len nejaká doba,
uvádza, že tieto tvrdenia len umocňujú pochybnosť súdu o pravdivosti výpovede svedka p. G., ktorý
prehlásenie spisoval v roku 2024 s odstupom 12 rokov kedy si pamätal sumarizáciu pôžičiek vo výške

25.000 eur a dojednanie splatnosti (a to na deň konkrétne), avšak by opomenul skutočnosť, že vtedy
mal byť svedkom výberu, ako aj odovzdania ďalšej pôžičky vo výške 3.500 eur, avšak v roku 2025 resp.
2026 si túto skutočnosť na pojednávaní pamätal. Svedok pri výsluchu uviedol, že svedecké prehlásenie
nespisoval sám, pričom z jeho výpovede na pojednávaní rovnako vyplynulo, že túto ani sám nediktoval
keď predniesol, že túto mu niekto priniesol, najskôr si nepamätal kto (pričom išlo o odstup ani nie dvoch

rokov od jej spísania) a neskôr uviedol, že to bol asi žalobca. Súd mal z výsluchu p. G. zato, že svedok
si nepamätal ani to čo bolo obsahom svedeckého prehlásenia, ktoré podpísal 04.07.2024, nakoľko na
otázku právnej zástupkyne žalovanej prečo v prehlásení nie je uvedené, že bol prítomný pri poskytnutí
pôžičky vo výške 3.500 eur tak ako vypovedal na pojednávaní sa opätovne len pýtal „ tam to nie je
uvedené? Neviem sa vyjadriť“ avšak neskôr na otázku žalobcu uviedol, že toto prehlásenie zodpovedá
realite a skutočnostiam ako sa udiali. Súd má však zato, že z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že

nemá vedomosť o tom, čo je jeho presným obsahom, keďže ho sám nespisoval, nediktoval, keď uvádzal,
že toto mu bolo len predložená, avšak naviac sa sním podľa názoru súdu predtým ako ho podpísal ani
neoboznámil, nakoľko nemal vedomosť o tom čo všetko prehlásil v jeho obsahu. Súd naviac nadobudol
pochybnosti o vierohodnosti svedka G. aj s ohľadom na skutočnosť, že tohto žalobca kontaktoval, nie
však len telefonicky za účelom zabezpečenia jeho účasti na pojednávaní, ale osobne u neho v garáži

s tým, že svedok na otázku súdu či sa rozprávali o výsluchu a ako vypovedať najskôr uviedol, že nie
následne však dodal že o predmetnom výsluchu áno, že bude musieť vypovedať o pôžičke, že kedy
to bolo a ako to bolo. Počas výsluchu sa opakovane obracal na žalobcu, dokonca aj v prípade keď
nevedel odpovedať na položené otázky. Svedok pri výsluchu nevedel vôbec hodnoverne vysvetliť prečo
vo svedeckom prehlásení neuvádza skutočnosti týkajúce sa jeho osobnej účasti pri odovzdaní pôžičky,

rovnako sa nevedel vyjadriť ani len k obsahovej stránke svojho prehlásenia, len uviedol, že toto nespísal,
priniesol mu ho asi žalobca a on ho podpísal, obracal sa na súd ako aj žalovanú pri výsluchu s otázkami
atotamniejeuvedené?.SvedokG.jeosobousplnouprávnouspôsobilosťou,ktorývieposúdiťnásledky
svojho konania, preto je uvedené tvrdenie absolútne nedostatočné na vysvetlenie jeho konania pri
podpise tejto listiny, ktorej obsahovej stránky si nebol vedomý a to aj napriek tomu, že na záver prehlásil,

že je v súlade stým ako k skutočnostiam došlo. Vzhľadom na tvrdenia svedka uvádzané pri výsluchu
ako aj tvrdenia žalobcu uvádzané na pojednávaní súd dospel k záveru, že svedecké prehlásenie ako ani
svedeckú výpoveď p. G. nemožno považovať za vierohodné, spôsobilé riadne preukázať uzatvorenie,
čo i len jednej z tvrdených poskytnutých pôžičiek, ako ani ich reálne odovzdanie. Tieto skutočnosti vo
svojom súhrne spolu s tvrdeniami žalobcu vyznievajú účelovo. Žalobca podľa názoru súdu sám uvádzal

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia preukazujúce jeho nárok uplatnený titulom zmluvy o pôžičke
(a to len jednej z nich), až v priebehu pojednávania, a tieto si v priebehu konania prispôsoboval podľa
toho ako sa vyvíjala procesná situácia tak, aby si privodil priaznivé rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na
uvedené súd konštatuje, že výsluchom svedka p. G. sa nepodarilo žalobcovi preukázať uzatvorenie ako
ani reálne poskytnutie pôžičky právnemu predchodcovi žalovanej dňa 13.09.2012 vo výške 3.500 eur.

40. Pri existujúcej skupine dôkazov preukazujúcich vo veci rozhodujúce tvrdenie žalobcu o tom, že
k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 13.09.2012 došlo ako aj dojednaniu splatnosti, no vierohodnosť
týchto dôkazov bola z dôvodov už uvedených nízka, nemožno dospieť k záveru, že rozhodujúca
skutočnosť – teda, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke ako aj dojednaniu splatnosti pre
všetky pôžičky, v dôsledku ktorej poskytol žalobca predchodcovi žalovanej žalované plnenie – nebola

preukázaná tak, že by po vykonanom dokazovaní neboli o nej žiadne pochybnosti.

41. Pokiaľ ide o výsluch strany sporu- žalobcu nebolo z jeho strany tvrdené ani špecifikované to k
akým rozhodujúcim sporným skutkovým tvrdeniam má byť vypočutý, a teda čo by mala jeho výpoveď
bližšie objasniť, najviac v rámci koncentrácie konania majú strany uvádzať všetky podstatné skutkové

tvrdenia už v písomnej fáze konania, odhliadnuc od toho, že výsluch strany je podľa § 195 ods. 1 CSP
len podporný dôkaz, na ktorého vykonanie je nutné preukázanie toho, že dané skutočnosti nemožno
preukázať iným dôkazným prostriedkom. Právny zástupca žalobcu až po predbežnom právnom
posúdení súdu uvádzal, že zotrváva na výsluchu žalobcu (a ak súd pristúpi k výsluchu navrhovaného
svedka G.) za účelom objasnenia účasti svedka na stretnutí pri poslednej pôžičke, kto tam všetko bol

a ako to prebiehalo. Súd návrh na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu zamietol z dôvodu, že
nemožno nahrádzať skutkové tvrdenia strán sporu vykonaním ich výsluchu, výsluch strany sporu je
prípustný len v prípade ak skutkové tvrdenia nemožno preukázať inak, avšak v danom prípade neboli zo
strany žalobcu žiadne skutkové tvrdenia riadne a včas prednášané, na čo bol zo strany súdu opakovaneupozornený. Výsluch žalobcu bol navrhnutý za účelom preukázania skutočností ktoré v konaní ani neboli
riadne tvrdené a najmä skutočností, ktoré mal naviac objasňovať svedok G..

42. Keďže predmetom dokazovania v danej veci bolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke, t. j. reálne
odovzdanie finančných prostriedkov na jej základe žalobcom právnemu predchodcovi žalovanej súd
konštatuje, že žalobca ani len v podanej žalobe neuvádzal riadne skutkové tvrdenia týkajúcej sa
preukazovania tejto skutočnosti, neuvádzal za akých okolností boli zmluvy o pôžičke uzatvorené, či
bol niekto pri tom prítomný. Skutočnosť, že navrhovaní svedkovia mali mať vedomosť, že predchodca

žalovanej žalobca požičiava jednotlivé sumy, teda, že žalobca mal k dispozícii finančnú hotovosť,
ktoré finančné prostriedky mal odovzdať predchodca žalovanej je však v tomto prípade irelevantná,
keďže predmetom dokazovania v danej veci bolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke, t. j. reálne odovzdanie
finančných prostriedkov žalobcom predchodcovi žalovanej. Žalobca v konaní nepredložil žiadne
písomné potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov, korešpondenciu, doklady o platbách ani iný
dôkaz o tom, že by právny predchodca žalovanej tieto peniaze prijal. Súd konštatuje, že žalobca v konaní

nepredkladal ani nenavrhol vykonať iné dokazovanie napríklad predložením sms správ, resp. akejkoľvek
inej komunikácie z rozhodného obdobia, ktoré by potvrdzovali, že došlo k vzniku pôžičky a právny
predchodca žalovanej by tieto prevzal a zaviazal sa ich vrátiť.

43. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že žalobca neuniesol v konaní

bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazné. Nepreukázal, že išlo o dočasné prenechanie týchto
peňažných prostriedkov s tomu zodpovedajúcou povinnosťou predchodcu žalovaného ich po čase
žalobcovi vrátiť, ani to že došlo k ich odovzdaniu. Obsah predložených čestných prehlásení tieto
skutočnosti nepreukazujú, nemožno ich považovať za svedecké výpovede, naviac aj keby výsluch týchto
osôb súd pripustil tak išlo by len o nepriamy dôkaz, vzhľadom na reálny charakter zmluvy o pôžičke.

Tvrdené skutočnosti, tak ako ich uvádzal žalobca sa mu nepodarilo preukázať ani výsluchom ním
navrhnutého svedka p. G., ktorú sud vyhodnotil ako nevierohodnú, účelovú s tým, že na ňu neprihliadol,
vzhľadomnarozporyvskutočnostiachuvádzanýchsvedkomažalobcomohľadomtohoakoakedydošlo
dojednaniu pôžičiek, splatnosti a odovzdaniu prostriedkov p. G., tieto neboli konzistentné a nepodarilo
sa na ich základe vytvoriť uveriteľný záver súdu o tom, že k skutočnostiam došlo práve tak ako ich tvrdil

žalobca.

44. Keďže žalobca nepreukázal vznik zmluvy o pôžičke, súd uvádza, že tvrdenia o dohode splatnosti
do 13.09.2022 bez preukázania samotného poskytnutia pôžičky nepostačuje na vznik záväzku. Žalobca
síce v konaní tvrdil, že došlo k uzatvoreniu ústnych zmlúv o pôžičke, avšak svoje tvrdenie ničím

nepreukázal, práve naopak, neustále sa snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovanú. Žalovaná počas
celého konania uvádzala zhodné tvrdenia a popierala, že by malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke
ako aj k odovzdaniu finančných prostriedkov titulom zmlúv o pôžičke. Žalovaný v podanej žalobe, ani v
priebehu písomnej fázy konania ani raz neuviedol, kedy malo dôjsť k reálnemu odovzdaniu finančných
prostriedkom poskytnutých titulom pôžičiek, a ani to či bol niekto prítomný pri ich odovzdaní (okrem

tvrdeného svedka G. len pri jednej z pôžičiek), čím by preukázal svoje tvrdenia, a naviac tieto v priebehu
konania podľa názoru súdu účelovo menil a prispôsoboval podľa toho ako sa vyvíjala procesná situácia.
Súd uvádza, že pokiaľ absentuje substancované skutkové tvrdenie tak nie je čo dokazovať, a to najmä
s poukazom na to, že žalobca neuvádzal podstatné skutkové tvrdenia na unesenie dôkazného bremena
v predmetnom spore. V zmysle ustanovenia § 215 ods. 1 CSP súd vo veci rozhoduje na základe

zisteného skutkového stavu veci. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna
realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu o ochranu ktorého v konaní ide
do času rozhodovania súdu prvej inštancie, teda skutočný stav veci. V civilnom sporovom konaní sa
uplatňuje princíp tzv. formálnej pravdy. V sporovom súdnom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho
vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania

dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o
poznanie objektívnej, či materiálnej pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite
sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces
vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak
môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou

sporového konania ukončené ako dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity tejto strany sporu. Súd
teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď
dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z relevantných sporných
skutočností, vo vzťahu ku ktorým má povinnosť a bremeno tvrdenia a následne aj povinnosť a bremenodôkazné, preukazujúcich pre danú stranu priaznivé skutočnosti, sa tejto strane podarilo súdu preukázať
do skončenia dokazovania. S poukazom na uvedené v danom prípade je preto rozhodujúce, že žalobca
v predmetnom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojho základného tvrdenia,

že s právnym predchodcom žalovanej uzatvoril viacero zmlúv o pôžičke a že predmetné finančné
prostriedky aj reálne odovzdal, pričom v tomto smere žalobca neuviedol ani substancované skutkové
tvrdenia ohľadom uzatvorenia jednotlivých pôžičiek (kedy konkrétne, akým spôsobom k nemu došlo).

45. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno žalobca

neuniesol, teda nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke, teda ani jednej z nich a teda ani reálne
odovzdanie pôžičky právnemu predchodcovi žalovanej, a preto žalobu ako nedôvodnú v tejto časti
zamietol. Na záver súd uvádza, že v konaní o nároku žalobcu vyplývajúci podľa neho z ústnej zmluvy
o pôžičke je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť
tohto konania možno súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci (§ 188 ods. 2, 3 CSP) má
jednoznačne reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktoré

vyplýva z verejných registrov a zoznamov a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia
strán sú v rozpore so skutočnosťou. Súd zamietnutie žaloby založil na konštatovaní, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že uzavrel s právnym predchodcom žalovanej
zmluvy o pôžičke, t. j. neuniesol dôkazné bremeno o vzniku právneho úkonu.

46. V zmysle podanej žaloby sa žalobca v konaní domáhal aj zaplatenia sumy 702 eur (502 + 200)
z titulu uhradených nákladov na pohreb a za znalecké posudky, ktoré dal vypracovať v rámci dedičského
konania. Súd konštatuje, že žalobca počas celého konania neuvádzal dostatok skutkových tvrdení
týkajúcich sa ani tohto nároku. V žalobe uviedol len, že v zmysle osvedčenia o dedičstve boli preukázané
aj pohrebné náklady vo výške 1004 eur, ktoré mal žalobca zaplatiť ako aj za vypracovanie znaleckého

posudku vo výške 400 eur.

47. V prípade nárokov uplatňovaných po dedičskom konaní (náklady na pohreb a znalecký posudok) súd
uvádza, že náklady na pohreb sú zákonným nárokom podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde
dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania súd uvádza, že v rámci uplatneného
nároku platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (spravidla po úhrade nákladov alebo po
právoplatnom skončení dedičského konania, ak v ňom neboli uspokojené. Vzhľadom na žalovanou
vznesenú námietku premlčania má súd zato, že v čase podania žaloby tento nárok nebol premlčaný,

nakoľko osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2021, pričom od tohto dňa začala
plynúť premlčacia doba, ktorá je všeobecnou premlčacou dobou podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
teda k premlčaniu nároku dochádza, ak sa neuplatní na súde v lehote 3 rokov. V danom prípade bola
žaloba podaná na súde dňa 25.07.2024 na Okresnom súde Banská Bystrica, ktoré s predmetným
konaním tvoria jeden celok, teda v rámci plynutia premlčacej doby, ktorá v čase podania žaloby ešte

neuplynula. Nad rámec súd dáva stranám do pozornosti, že skutočnosť, že uplatnené nároky boli
uznané v osvedčení o dedičstve, neznamená, že sa premlčacia doba predlžuje na 10 rokov (ako
pri súdnom rozhodnutí resp. pri uznaní dlhu). Osvedčenie o dedičstve v časti pasív potvrdzuje dlh,
ale ak v ňom nie je priamo uložená povinnosť zaplatiť konkrétnu sumu konkrétnej osobe (exekučný
titul), platí 3-ročná lehota. Pokiaľ ide o nároky, ktoré vznikli po smrti predchodcu žalovanej a ktoré si

žalobca v predmetnom konaní uplatnil súd uvádza, že tieto preukazoval len s poukazom na predložené
osvedčenie o dedičstve, avšak ani vo vzťahu k týmto nárokom nepredkladal súdu žiadne iné listinné
dôkazy, okrem osvedčenia o dedičstve, neuvádzal substancované skutkové tvrdenia a už vôbec nie
návrhy na vykonanie dokazovania za účelom ich preukázania a to aj napriek tomu, že k predmetnému
konaniu bol pripojený aj dedičský spis po predchodcovi žalovanej. Skutkové tvrdenia ohľadne týchto

žalobou uplatnených nárokov sa však v priebehu konania, a to na pojednávaní na ktorom došlo
k vyhláseniu tohto rozsudku stali nespornými, preto súd dokazovanie vo vzťahu k týmto nárokom
nevykonal, nakoľko žalovaná uznala nárok žalobcu a uviedla, že tento nerozporuje a zaplatí.

48. Súd ďalej konštatuje že sa v konaní nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou

vo vzťahu k pôžičkám nakoľko toto považoval za nadbytočné vzhľadom na zamietnutie žaloby
v tejto časti. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej ohľadne solidarity dedičov poručiteľa, súd poukazuje na
rozhodnutia uverejneného pod R č. 42/1974, v zmysle ktorého počas konania o dedičstve dedičia ako
právni nástupcovia pôvodného dlžníka zodpovedajú za dlhy poručiteľa, ktoré vznikli za jeho života,solidárne a hoci k prechodu poručiteľovho majetku na dedičov dochádza podľa § 460 ObčZ už smrťou
poručiteľa, osoba zodpovedajúca za dlhy poručiteľa zaťažujúce dedičstvo je stanovená až právoplatným
rozhodnutím súdu, kedy je známy aj podiel zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa. Solidarita dedičov

teda končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa im potvrdzuje nadobudnutie dedičstva. A od tohto
okamihu zodpovedajú dedičia za dlhy poručiteľa len do hodnoty nadobudnutého dedičského podielu.

49. Žalobca si žalobou ďalej uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nároku
uplatneného žalobou, nakoľko však bol úspešný len v časti o zaplatenie sumy 702 eur súd mu priznal

nárok na úroky z omeškania len z tejto istiny. Pretože sa žalovaný dostal podľa prvej vety § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, má žalobca
právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že platná základná úroková sadzba

ECB bola 4,25 % p. a., žalobca by mal nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z priznanej
istiny, avšak tento nárok si uplatnil len vo výške 5 % ročne, preto mu súd priznal úrok z omeškania vo
výške 5% ročne z priznanej sumy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Úroky
z omeškania súd žalobcovi priznal od 22.06.2024 do zaplatenia, v zmysle preukázane zaslanej výzvy
žalovanej zo dňa 11.06.2024, v ktorej jej bola poskytnutá lehota na plnenie do 7 dní od jej doručenia.

Výzvy bola žalovanej doručená dňa 14.06.2024, preto posledným dňom na plnenie bol deň 21.06.2024,
a od 22.06.2024 sa žalovaná dostala do omeškania. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal
nárok na úrok z omeškania až od 22.06.2024, kedy sa žalovaná dostala do omeškania a nie odo dňa
15.06.2024, tak ako si žalobca uplatnil v podanej žalobe. S poukazom na uvedené súd žalobcu v časti
priznania nároku na úrok z omeškania z istiny prevyšujúcej priznaný nárok (702 eur) aj za obdobie od

15.06.2024 do 22.06.2024 zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

52. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 13.248,38 eura. Keďže žalobca bol v spore úspešný v
sume 200 eura, čo predstavuje úspech 5,30 % a žalovaný v sume 12.546,38 eura (zamietnutie žaloby),
čo je v prepočte 94,70 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru úspechu a

neúspechu, predstavuje úspech žalovaného rozsah 89,40 %. Vzhľadom na uvedené preto súd priznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,40 %, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku,
keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 CSP a v konaní takýto dôvod tvrdený
ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2 9C/52/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
sp. zn.: 9C/52/2024 – 211

IČS: XXXXXXXXXX

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

V Leviciach, dňa 04. februára 2026

Mgr. Alexandra Lisyová
s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia:
Patrícia Marková