Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124211176
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4124211176.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Obec Nitrianska
Blatnica, Nitrianska Blatnica 6, Nitrianska Blatnica, IČO: 00 310 824, zast. Mgr. Michal Ferčák, advokát
so sídlom Bernolákova 1652/29, Topoľčany, IČO: 50 825 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. A. XXX, C. A., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra č. k. 7C/20/2024-89 zo dňa 15.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j ea vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie zo dňa 19.02.2025, č. k. 7C/20/2024-36. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust.

§ 273, § 277 ods. 1, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako
aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrhu žalovanej nie je možné
vyhovieť.
1.1. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca ako výlučný
vlastník bytového domu - Nájomný bytový dom v obci C. A., s.č. XXX, postaveného na pozemku registra
C KN parc. č. 231/27 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2, kat. úz. C. A., evidovaného

Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovanú vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. X, určený na účely nájomného bývania,
nachádzajúci sa na 3 poschodí daného bytového domu. Byt nechal žalobca do užívania žalovanej ako
nájomcovi na základe nájomnej zmluvy č. 5690814 zo dňa 01.11.2020. Nájom bol uzatvorený na dobu
určitú od 01.11.2020 do 31.10.2023. Žalovaná dlhodobo užíva byt bez právneho titulu a preto ju žalobca
listom zo dňa 15.05.2024 vyzval na vypratanie tejto nehnuteľnosti, a to najneskôr do 30 dní od doručenia

výzvy. Výzvu žalovaná prevzala dňa 24.05.2024, pričom byt do dnešného dňa nevypratala.

1.2.Vodôvodnenírozhodnutiaďalejuviedol,že doručilžalobuspolusprílohami,poučenímauznesením
č.k. 7C/20/2024-26 zo dňa 11.12.2024 žalovanej a v zmysle ust. § 167 ods. 2 CSP ju vyzval,
aby sa k podanej žalobe vyjadrila v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Žalovaná predmetnú
zásielku prevzala prostredníctvom Obvodného oddelenie PZ Nitrianska Blatnica dňa 23.01.2025. Súd

prvej inštancie zároveň daným uznesením žalovanú poučil, že ak povinnosť uloženú uznesením bez
vážneho dôvodu nesplní, môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým
spôsobom nepoprela a preto súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 19.02.2025
č.k. 7C/20/2024-36, ktorým uložil žalovanej povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi predmetnú
nehnuteľnosť a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.3. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP vydal súd prvej inštancie z dôvodu, že
uznesením uložil povinnosť žalovanej vyjadriť sa k žalobe (§ 273 písm. a) CSP), poučil žalovanú onásledkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (§
273 písm. b) CSP) a doručil uznesenie žalovanej do vlastných rúk, čo vyplýva z doručenky na č. l. 29,
v spojení s oznámením ORPZ Topoľčany na č. l. 30 (§ 273 písm. c) CSP). Zdôraznil, že žalovaná sa k

žalobe písomne nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprela a preto dospel k
záveru, že boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie,
podľa § 273 CSP a žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
1.4. V dôvodoch rozhodnutia tiež uviedol, že žalovaná v danej veci súdu oznámila, že zmeškala lehotu
na vyjadrenie sa k žalobe z ospravedlniteľného dôvodu - a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu

– psychické problémy. K návrhu pripojila lekárske správy od D. E. F. zo dňa 09.11.2023, 07.06.2024,
07.10.2024, 04.02.2025. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zo spisu vyplýva, že výzva na vyjadrenie
bola žalovanej doručená dňa 23.01.2025. Lehota na vyjadrenie k žalobe jej uplynula dňa 04.02.2025.
Z doložených lekárskych správ zistil, že je niekoľko rokov psychiatrickou pacientkou pre zmiešanú
úzkostnú a depresívnu poruchu (minimálne od roku 2023) a v dôsledku uvedeného chodí na kontroly
cca raz za 4 mesiace, v rámci ktorých žalovanej lekár predpíše lieky. Súd prvej inštancie uviedol, že

zo žiadnej zo správ nevyplýva, že by uvedená porucha ovplyvňovala jej vnímanie, vedomie alebo jej
myslenie. Práveže zo správy zo dňa 09.11.2023 vyplýva, že je pri vedomí, je orientovaná osobou,
miestom, časom a situáciou a toto vedomie je správne. Rovnako v nej je zhodnotené, že má v norme
psychomotorické tempo, nie sú prítomné poruchy vnímania a jej myslenie je bez porúch mnestické a
intelektové ff primerané veku a vzdelaniu. Z posledných dvoch správ zo dňa 07.10.2024 a 04.02.2024

nevyplýva žiadne hodnotenie zdravotného stavu a podľa názoru súdu prvej inštancie, ide iba o záznamy
z pravidelných kontrol, kde boli žalovanej opätovne predpísané lieky, ktoré žalovaná pravidelne užíva. V
čase doručenia žaloby a výzvy zo súdu do uplynutia lehoty na vyjadrenie (od 23.01.2025 do 04.02.2025)
bola u lekára len posledný deň lehoty, t.j. 04.02.2025 a z uvedenej lekárskej správy nevyplýva, že
by v priebehu lehoty na vyjadrenie žalovanej bol jej zdravotný stav tak vážny, že by osvedčoval

závažnosť dôvodov zmeškania lehoty na vyjadrenie. Žalovaná neuviedla vo svojom návrhu žiadne
konkrétnosti o zdravotnom stave a v lekárskych správach zo dňa 07.10.2024 a 04.02.2025 je uvedené
len dávkovanie liekov, ktoré žalovaná pravidelne berie. Súd prvej inštancie preto prijal záver, že žalovaná
nepreukázala dostatočným spôsobom svoj zlý zdravotný stav, ktorý by súd mohol posúdiť ako objektívne
ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia a nijakým spôsobom nepreukázala ani

iné okolnosti, ktoré by je bránili včas podať vyjadrenie k žalobe.
1.5. V závere uviedol, že sama žalovaná nepopiera vo svojom návrhu nárok žalobcu, avšak žiada od
žalobcu adekvátnu bytovú náhradu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že uznesenie na vyjadrenie
k žalobe spolu s poučením bolo žalovanej doručené riadne (dňa 23.01.2025), avšak žalovaná na
uznesenie nereagovala, nepožiadala ani o predĺženie lehoty a keďže boli splnené všetky predpoklady v

zmysle § 273 CSP, súd prvej inštancie vydal rozsudok pre zmeškanie a návrh na jeho zrušenie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala písomne, v zákonnej lehote v zmysle ust. § 355 ods. 1 CSP odvolanie
žalovaná a navrhla odvolaciemu súdu, aby uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 15.04.2025, č.
k. sp. zn. 7C/20/2024-89 v súlade s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní poukázala na odvolací dôvod stanovený v § 365 ods.
2 CSP a uviedla, že napriek poučeniu súdom, zo zdravotných- psychických dôvodov sa k žalobe
písomne nevyjadrila, analogicky skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprela, ale ani právne
nereagovala. Výsledkom nekonania žalovanej bolo rozhodnutie Okresného súdu Nitra, a to vydanie
rozsudku pre zmeškanie, ktorým uložil žalovanej povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi predmetnú

nehnuteľnosťazároveňžalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Žalovanápoukázalana
účelové vyjadrenie žalobcu, pretože subjektívne vyhodnocuje jej zdravotný stav, jej psychické problémy.
Subjektívne tvrdenia žalobu, že údajne bližšie nevysvetlila ani to, aké lieky a s akými účinkami berie
a ani aké konkrétne psychické problémy boli prekážkou včasného splnenia jej procesných povinností,
je výsledkom povrchného preštudovania lekárskych správ, ktoré poukazujú na jej psychický stav.

Poukázala na to, že má lekárom určenú diagnózu F41.2 zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, kde
dlhodobo užíva odborníkom – lekárom určené psychiatrické lieky: Venlafaxín, Alprazolam, Haloperidol
a Sulpirid, ktoré ju zdravotne stabilizujú. Preto si vyprosuje, aby žalobca ako laik určoval, že jej zdravotný
stav je iný, ako konštatuje lekár – špecialista a takto spochybňoval jej dôvody oneskorenej reakcie.
2.1. Výhradu voči súdu vzhliadla v tom, že súd opomenul dôležitosť posudzovania jej zdravotného

stavu z medicínskeho hľadiska a konštatovanie, že zdravotný stav, ktorý prezentuje závermi lekárov
špecialistov, jej nedovoľoval posudzovať skutkový stav a ďalšie skutočnosti s tým súvisiace ako zdravý
človek. Odborná kvalifikácia poukazuje na depresívne poruchy ako na klinickú jednotku, ktorá sa odlišuje
od bežného smutného prežívania svojou intenzitou, trvaním a vplyvom na funkčnosť jedinca. Uviedla,že s vyjadrením súdu súhlasí len čiastočne, pretože stále trvá na tom, že zmeškala lehotu na vyjadrenie
sa k žalobe z ospravedlniteľného dôvodu – a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu (psychické
problémy). K návrhu pripojila lekárske správy od D. E. F. zo dňa 09.11.2023, 07.06.2024, 07.10.2024,

04.02.2025. Zo spisu vyplýva, že výzva na vyjadrenie bola žalovanej doručená dňa 23.01.2025. Lehota
na vyjadrenie k žalobe uplynula dňa 04.02.2025. Z doložených lekárskych správ je preukázané, že je
niekoľko rokov psychiatrickou pacientkou pre zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu (minimálne od
roku 2023) a v dôsledku uvedeného chodí na kontroly cca raz za 4 mesiace, v rámci ktorých jej lekár
predpíše lieky. Je pravda, že zo žiadnej zo správ nevyplýva, že by uvedená poruchy ovplyvňovala jej

vnímanie, vedomie alebo myslenie, ale jej postihnutý zdravotný stav ovplyvňuje jej chápanie, aktivitu,
je utlmená, čo pod vplyvom liekov nemusí dostatočne, striktne a okamžite chápať realitu a vysoko
citlivo vyhodnotiť ďalšie konanie, ako keď koná človek bez zdravotnej diagnózy. To, že má v norme
psychomotorické tempo, nie sú prítomné poruchy vnímania, jej myslenie je bez porúch a intelektovo
primerané veku a vzdelaniu je pravdou, ale nebolo vzaté do úvahy, že pod liekmi je tento stav utlmený
a spomalený.

2.2. Žalovaná uviedla, že je vdova, poberateľka vdovského dôchodku zo zahraničia (Nemecko), nie
je odkázaná na dávky v hmotnej núdzi, stará sa o 3 neplnoleté deti, s ktorými býva v spoločnej
domácnosti,detisúodkázanénajejstarostlivosť,jepacientkaapodkontroloupsychiatrickejambulancie.
V ňou podanou návrhu v časti o uloženie povinnosti žalobcovi prideliť bytovú náhradu žalovanej je
dôvodom,abysúdsvojerozhodnutiezrušil,nakoľkoneprávoplatnérozhodnutievytvorilopretotokonanie

neodstrániteľnú prekážku. Žalobca zneužil svoje právo a povinnosti prideliť žalovanej náhradný byt
pričom vedel, že žalovaná je zo zdravotným handicapom (psychiatrický pacient) a vychováva 3 maloleté
deti a teda zo zákona má ako osamotená matka pri starostlivosti o maloleté deti právo bytovej náhrady
podľa § 712a ods. 4, ods. 9 OZ s prihliadnutím na § 2 zákona č. 189/1992 Zb. a nepridelenie bytovej
náhrady nie je v súlade s právnou praxou. Žalovaná uviedla, že má všetky finančné schodky za

nájom bytu uhradené a mesačné platby uhrádza priebežne, vrátane mesiac 03/2025. Nespochybňuje
zákonné nároky žalobcu a údajného schodku nájomného, spochybňuje skutočnosti, že žalobca podľa
neprávoplatného rozhodnutia súdu, nemá povinnosť žalovanej prideliť náhradné bývanie o veľkosti 2-
izbového bytu. Žalovaná sa nemá kde vysťahovať s mal. deťmi, je psychiatrická pacientka, berie len
sociálne dávky a do úvahy pripadá len náhradné bývanie, nakoľko v zmysle zákona jej prináleží bytová

náhradapodľa§712ods.1.Argumentáciažalobcu,žepostupujevzmysleuzatvorenejnájomnejzmluvy,
kde nemá povinnosť poskytnúť náhradný pobyt nie je právne správne, pretože žalovaná sa stará o 3
maloleté, nezaopatrené deti, zameškané nájomné má uhradené a riadne platí ďalšie nájomné podľa
zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná spolu so svojimi 3 mal. deťmi, v prípade vysťahovania z bytu,
nemá ako použiť inú nehnuteľnosť na bývanie a je vystavená neriešiteľným problémom. Na základe

uvedeného navrhla, aby súd vo veci samej rozhodol tak, že zruší rozsudok pre zmeškanie a začne vo
veci opätovne konať s tým, že žalobca je povinný prideliť žalovanej bytovú náhradu a to 2-izbový byt 1.
kategórie s príslušenstvom v lokalite obce C. A. v lehote do rozhodnutia vo veci samej alebo do 30 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súd trovy konania stranám neprislušia (§ 369 CSP).

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie považuje
za zmätočné a nedôvodné. Pre úplnosť uviedol, že Okresný súd Nitra dňa 15. apríla 2025 v tomto
spore žiadny rozsudok nevydal. Dňa 15.4.2025 vydal súd uznesenie č. k. 7C/20/2024 -89 zo dňa 15.
apríla 2025, ktorým návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Takéto uznesenie
považuje za vecne správne, pričom súd daný výrok uznesenia zákonným spôsobom odôvodnil. Podľa

jeho, názoru súd vzhľadom na žalovanou podaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ani
nemohol rozhodnúť inak, než uznesením jej návrh zamietnuť. Podaniami samotnej žalovanej bolo totiž
preukázané, že žalovaná vo svojom návrhu neuviedla, ani nepreukázala žiadne zákonné dôvody na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 CSP. Žalovaná v časti I. bode 1. písm. c) svojho
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepoprela, že žalobu spolu s uznesením súdu podľa

§ 273 písm. a) CSP prevzala a rovnako tak priznávala, že sa k žalobe v súdom určenej lehote
nevyjadrila. Žalovaná sa síce snažila poukazovať na svoj údajne zlý zdravotný stav, avšak žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázala, že jej zdravotný stav bol skutočne zlý, resp. že jej zdravotný
stav bol ospravedlniteľným dôvodom zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a)
CSP, tak ako daný dôvod predpokladá ust. § 277 CSP. V časti II. podaného odvolania žalovaná uviedla

iba všeobecné konštatovania a odkázala na niekoľko zákonných ustanovení, žiadny odvolací dôvod
však bližšie nekonkretizuje. Pokiaľ ide o časť III. podaného odvolania, žalovaná zjavne nesprávne
chápe, resp. skôr účelovo prekrúca argumentáciu žalobcu uvádzanú vo vyjadrení zo dňa 22.03.2025.
Žalovaná pritom opätovne uviedla zväčša len všeobecné tvrdenia bez toho, aby relevantným spôsobomspochybnila názor, že si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v tomto spore ani riadne,
ani včas nesplnila. Pokiaľ žalovaná argumentuje lekárskymi vyšetreniami, v bode 10. odôvodnenia
uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/20/2024-89 zo dňa 15. apríla 2025 je podrobne, logicky a

zákonnýmspôsobomvysvetlené,prečopovažovalsúdargumentáciužalovanejzanedôvodnú.Žalovaná
sa v podanom odvolaní na viacerých stranách venuje i otázkam týkajúcim sa bytovej náhrady, hoci
jej odvolanie týkajúce sa bytovej náhrady nemá oporu v zákone. Žalovaná opätovne poukazuje na
zákonné ustanovenia, ktoré sa netýkajú dôvodov skončenia jej nájmu, pričom jej žiadny nárok na bytovú
náhradu nevznikol. Otázka bytovej náhrady navyše ani nesúvisí s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu

žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 19.02.2025 č.k. 7C/20/2024-36.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a

dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 odsek 1 CSP písm. b), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy
veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť
zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca, ako výlučný vlastník nájomného bytového domu v
obci C. A. G. XXX, postaveného na pozemku registra C KN parc. č. 231/27, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 202 m2, kat. úz. C. A., evidovaného Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, zapísaný
na LV č. XXX domáhal, aby súd zaviazal žalovanú vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. X. Nájomný

vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol založený nájomnou zmluvou č. 5690814 zo dňa 1.11.2020
na dobu určitú od 01.11.2020 do 31.10.2023. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.12.2024 č. k.
7C/20/2024-26 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadrila k podanej žalobe, uviedla
vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti, pripojila listiny a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Dňa 23.01.2025 bolo žalovanej cestou OO PZ Nitrianska Blatnica (č. l. 30 spisu) uvedené uznesenie

doručené, spolu so žalobou, prílohami a poučením, že ak povinnosť uloženú uznesením bez vážneho
dôvodunesplní,môžesúdajbez nariadeniapojednávaniarozhodnúťrozsudkomprezmeškanie,ktorým
žalobe vyhovie.

8. Súd prvej inštancie v prejednávacej veci rozhodol dňa 19.02.2025 č. k. 7C/20/2024-36 rozsudkom

pre zmeškanie, v zmysle ustanovenia § 273 CSP, nakoľko sa jednalo o žalobu podľa § 137 CSP písm.
a) a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odôvodnení uviedol, že súd vyzývacím uznesením
uložil povinnosť žalovanej vyjadriť sa k žalobe (§ 273 písm. a) CSP, poučil žalovanú o následkoch
nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a doručil
uznesenie žalovanej do vlastných rúk, ako vyplýva z doručenky (č. l. 29 spisu), pričom žalovaná sa

k žalobe písomne nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprela a preto súd prvej
inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie o žalobe v zmysle
§ 273 CSP.

9. Podaním zo dňa 11.03.2025 (č. l. 41 spisu) žalovaná doručila súdu prvej inštancie návrh na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že žalobu spolu s prílohami, poučením a vyzývacím uznesením síce
prevzala prostredníctvom OO PZ Nitrianska Blatnica, avšak v psychickom strese a pod pravidelným
vplyvom užívania liekov, neporozumela významu uznesenia a zo zdravotných dôvodov nekonala.
V zmysle uvedeného dôvodila, že lehotu zmeškala z ospravedlniteľných dôvodov a žiadala zrušiť
rozsudok pre zmeškanie z toho dôvodu, že pojednávania dňa 19.02.2025, na ktorom bol vynesený

rozsudok pre zmeškanie, sa nemohla zúčastniť, pretože bola zdravotne indisponovaná, nakoľko je
pacientka pod kontrolou psychiatrickej ambulancie. K uvedenému podaniu pripojila lekárske správy
z psychiatrickej ambulancie (č. l. 56-57 spisu). Zároveň uviedla, že v zmysle zákona jej prináleží
bytová náhrada podľa § 712 ods. 1) OZ, pretože sa stará o 3 maloleté, nezaopatrené deti a v prípadevysťahovania z bytu, nemá k dispozícií inú nehnuteľnosť na bývanie a je vystavená neriešiteľným
problémom.

10. O návrhu žalovanej, na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, rozhodol súd prvej inštancie napadnutým
uznesením, ktorým návrh žalovanej zamietol dôvodiac, že z doložených lekárskych správ vyplýva, že
žalovaná je niekoľko rokov psychiatrickou pacientkou pre zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu
avdôsledkuuvedenéhochodínakontrolyccarazza4mesiace,vrámciktorýchžalovanejlekárpredpíše
lieky. Zo žiadnej zo správ nevyplýva, že by uvedená porucha ovplyvňovala jej vnímanie, vedomie

alebo jej myslenie. Práveže zo správy zo dňa 09.11.2023 vyplýva, že je pri vedomí, je orientovaná
osobou, miestom, časom situáciou a toto vedomie je správne. Rovnako je v nej zhodnotené, že má
v norme psychomotorické tempo, nie sú prítomné poruchy vnímania a jej myslenie je bez porúch
mnestické a intelektové ff primerané veku a vzdelaniu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
dospel k záveru, že z predloženej lekárskej správy nevyplýva, že by v priebehu lehoty na vyjadrenie
k žalobe, zdravotný stav žalovanej bol tak vážny, že by osvedčoval závažnosť dôvodov zmeškania

lehoty na vyjadrenie a preto súd skonštatoval, že žalovaná nepreukázala dostatočným spôsobom svoj
zlý zdravotný stav, ktorý by súd mohol posúdiť ako objektívne ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty
na podanie vyjadrenia a nijakým spôsobom žalovaná nepreukázala ani iné okolnosti, ktoré by jej bránili
včas podať vyjadrenie k žalobe.

11. Prejednávajúc podané odvolanie žalovanej, dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ súd prvej
inštancie ustálil, že na strane žalovanej nebol dostatočne preukázaný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý
sa žalovaná v určenej lehote nevyjadrila k podanej žalobe, čo viedlo súd k zamietnutiu návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, takýto záver súdu prvej inštancie je predčasný.

12. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu
s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

13. Účelom uvedenej zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby žalovanému bola poskytnutá súdna ochrana
aj v prípade, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe, v dôsledku
čoho súd po splnení zákonných podmienok rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V tomto konaní sa
odvolací súd nezaoberal tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie,
alepredmetomodvolaciehoprieskumuboloprejednať,čiokolnostiuvádzanéapreukazovanéžalovanou

(zlý zdravotný – psychický stav ) (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý si žalovaná
neuvedomila význam uznesenia, v ktorom ju súd vyzval na vyjadrenie sa k žalobe, v dôsledku čoho vo
veci rozhodol kontumačným rozsudkom. Samotný pojem ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 277 CSP
nie je právnou normou definovaný a je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v konkrétnom prípade posúdi,
ako okolnosti hodné ospravedlnenia zmeškania lehoty. Pokiaľ však ide o samotný dôvod, tak charakter

ospravedlniteľného dôvodu, musia mať udalosti objektívneho, neočakávaného a nepredvídateľného
charakteru (napr. zdravotná indispozícia, úraz, vážna choroba, okolnosti vyššej moci), ktoré strane
v konaní bránili v dodržaní lehoty a ktorú predovšetkým nezavinila sama, pričom tieto dôvody musia byť
spoľahlivo preukázané.

14. V posudzovanej veci, nepriaznivý zdravotný (psychický) stav žalovanej, ktorá je dlhodobo liečená
v psychiatrickej ambulancií s užívaním predpísaných liekov, nepovažoval súd prvej inštancie za
ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia. Odvolací súd však v tejto súvislosti
uvádza, že z obsahu predložených lekárskych správ zo dňa 07.06.2024, 07.10.2024 a 04.02.2025 D.
E. F. (č.l. 56-57 spisu), súd prvej inštancie nemohol dostatočne posúdiť, či zdravotný stav žalovanej,

z hľadiska jej psychického stavu, v čase doručovania rozsudku skutočne umožňoval, aby žalovaná
pochopila význam a dôsledok vyzývacieho uznesenia s následkom vydania rozsudku pre zmeškanie.
Aj napriek konštatovaniu uvedenom v lekárskej správe D. E. F. zo dňa 09.11.2023, že žalovaná je
pri vedomí, orientovaná osobou, miestom a časom, bez prítomnosti porúch vnímania a myslenie má
bez obsahových porúch, nemožno iba s prihliadnutím na obsah tejto správy prijať záver, že zdravotný

stav žalovanej bez ďalšieho v čase doručenia výzvy súdu a uznesením zo dňa 11.12.2024 č.k.
7C/20/2024-26 jej umožňoval správne pochopiť význam doručených listín a vyhodnotiť dôsledok
nesplanenia povinnosti uloženej súdom. Súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal tým, že žalovaná
je psychiatrickou pacientkou s užívaním liekov, ktoré sú jej z psychiatrickej ambulancie v pravidelnýchintervaloch predpisované. Nevzal do úvahy, že samotná žalovaná v návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie uviedla, že bola zdravotne indisponovaná pre nepriaznivý zdravotný – psychický stav
a v dôsledku užívania liekov sú jej reakcie utlmené a spomalené. V dôsledku tohto postupu nezohľadnil

aktuálnyzdravotnýstavžalovanejvčasedoručeniavyzývaciehouznesenia,akoajúčinkyňouužívaných
liekov a v tomto smere hoci ide o odbornú otázku nevyžiadal odborné stanovisko príslušného lekára ale
sám vyhodnotil jej zdravotný stav.

15. V zmysle vyššie uvedeného, preto úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne

rozhodnúť o návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, s primárnym zameraním sa na
skutočnosť, či zdravotný (psychický) stav žalovanej, skutočne neumožňoval, aby rozpoznala význam
listín z hľadiska ich obsahu a následkov, ktoré jej boli zo strany súdu doručené. Za týmto účelom zistí, či
s ohľadom na duševný stav žalovanej a účinky užívaných liekov bola schopná riadne pochopiť význam
doručenýchlistínavčasreagovaťnavýzvusúdu. Zatýmtoúčelomjepotrebnézistiťodborné stanovisko
ošetrujúcej lekárky, prípadne iného odborného lekára , ktorý je vo vzťahu k danej problematike

kompetentný zodpovedať otázky, či psychický stav žalovanej (ktorá je pod vplyvom užívaných liekov)
jej umožňoval rozpoznať význam a vážnosť doručovaných súdnych zásielok, resp. či žalovaná vedela
objektívne vyhodnotiť závažnosť situácie a včas reagovať, alebo naopak, v dôsledku vplyvu liekov mohla
objektívne podhodnotiť význam súdneho konania a obsah súdnych zásielok prípadne ,či je jej duševné
ochorenie mohlo mať ta následok jej nečinnosť v tomto smere. Keďže ide o odborné posúdenie až

po vyjadrení kompetentného lekára možno ustáliť, či zdravotný stav žalovanej skutočne predstavoval
objektívne ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe.

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd prvej inštancie bude opätovne v zmysle ust. § 277 ods.
1 CSP zaoberať tým, či žalovaná zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia § 273 písm. a) CSP

z ospravedlniteľných dôvodov a v klanom prípade rozsudok pre zmeškanie zruší a začne vo veci opäť
konať. Zároveň sa bude sa zaoberať aj tým, či podanie žalovanej zo dňa 11.03.2025 (č.l. 41 spisu)
označené ako Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je možné v zmysle § 124 ods. 1 CSP
podľa jeho obsahu považovať aj za odvolanie podané žalovanou proti rozsudku zo dňa 19.02.2025
č.k. 7C/20/2024-36, s tým, že ak súd prvej inštancie nevyhovie návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie, o odvolaní žalovanej následne rozhodne odvolací súd. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné a aby z neho bolo možné zistiť, akými závermi
a myšlienkovými postupmi sa súd riadil ( § 220 CSP). V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).