Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-44Sa/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A.

B., narodený: XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, , proti žalovanej:
Sociálnapoisťovňa,Ul.29.augustač.8-10,81363Bratislava1,osprávnejžalobevsociálnychveciach,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
23.9.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania, správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu.

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti žalobcu
o prehodnotenie priznaného nároku na úrazovú rentu z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti
podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z. z., zákon o sociálnom poistení alebo ZSP“) doručenej dňa 18.05.2022
nepriznal podľa § 88 ods. 3, 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 ZSP z dôvodu nezmenenej stanovenej miery

poklesu pracovnej schopnosti nárok na zmenu sumy úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu zo
dňa 22.01.2003.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
žiadal prehodnotiť pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty.

3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie

podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
rozhodnutie číslo č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 09. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.

4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán vychádzal z opätovne posúdeného zdravotného
stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky ako aj
posudkového lekára ústredia, ktorý zotrvali na nezmenenom poklese pracovnej schopnosti v rozsahu

50%. A preto námietky žalobcu považoval za bezpredmetné.

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu na, v ktorej navrhol
zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej.6. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia

veci.

7. Žalobca zdôraznil že od mementu kedy sa mu stal pracovný úraz, je nútený podstupovať
neustále liečbu pravého oka, na ktoré do dnešného dňa po absolvovaní niekoľkých operácii takmer
vôbec nevidí. Podľa jeho názoru žalovaná vôbec nezohľadnila že medzi mnohými absolvovanými

operáciami nebol schopný z objektívnych príčin pracovať. Po každej operácií musel zachovávať prísny
kľudový režim, nemôže vyvíjať žiadne prílišné aktivity a musí zotrvať v čistom prostredí, aby nedošlo
k infekcii operovaného oka a vzniku komplikácií. Ide o celkovo 19 rokov ktoré žalobca strávil liečbou
poraneného pravého oka, ktorého poškodenie ho do dnešného dňa ovplyvňuje pri vykonávaní bežných
každodenných činností.

8. V marci 2022 absolvoval keratoplastiku, ktorá mu mala zlepšiť zrakovú ostrosť, k čomu v konečnom
dôsledku neprišlo, nakoľko žalobca naďalej na pravé oko dobre nevidí. Rovnako ostáva nezmenená aj
citlivosť oka, v dôsledku čoho musí žalobca naďalej dodržiavať dovtedajší špecifický kľudový režim v
rámci každodenného života aj po absolvovaní keratoplastiky. Žalobca nie je ani po operácií schopný
vykonávať žiadnu pracovnú činnosť, čo žalovaný opakovanie odmieta pri posudzovaní nároku žalobcu

na zvýšenie sumy úrazovej renty vziať do úvahy. Pravé oko žalobcu je citlivé na akékoľvek vonkajšie
faktory a okolnosti, v dôsledku čoho žalobca nemôže vykonávať prácu v kancelárií pred počítačom,
nakoľko mu to zvyšuje očný tlak v pravom oku a nadmerne zaťažuje zdravé oko. V dôsledku uvedeného
žalobcovi hrozí, že sa mu transplantovaná rohovka v pravom oku opätovne neujme. Rovnako tak v
prípade žalobcu neprichádza do úvahy práca s akýmikoľvek ťažkými bremenami, a ani žiadna ťažká

manuálna práca, keďže opätovne výkonom uvedených činností dochádza k zvyšovaniu očného tlaku v
pravom oku, a žalobcovi hrozí vyššie uvedený následok. 2Identický následok môže žalobcovi nastať aj
pri výkone práce v prašnom prostredí, kedy môže v dôsledku znečisteného prostredia dôjsť k infekcií
poškodeného oka, následkom čoho hrozí žalobcovi opätovný výskyt zdravotných komplikácií. O potrebe
zachovávania kľudového režimu svedčia aj lekárske správ z pravidelných kontrolných vyšetrení, ktoré

žalobca absolvuje na Očnej klinike Slovenskej zdravotníckej univerzity, UNB, Nemocnica sv. Cyrila a
Metoda, v ktorých sa uvádza: „Dodržiavať kľudový režim.“
9. Žalobca v dôsledku nezlepšujúceho sa zdravotného stavu dlhodobo užíva antibiotickú a kortikoidnú
liečbu za účelom odstránenia zápalových reakcií a potlačenia obranných reakcií v súvislosti s hojením
rohovky po jej transplantácií. Jedná sa o lieky UNIDEXA a Oftaquix. Oba lieky nie je vhodné užívať

dlhšiu dobu, nakoľko sa jedná o silné antibiotiká a kortikoidy, ktoré môžu spôsobovať zvýšenie očného
tlaku. Žalobca uvedené lieky užíva pravidelne, čo svedčí o nezlepšujúcom sa stave pravého oka a
o neustálej potrebe jeho „doliečovania“. Pri užití oboch typov liekov môže nastať rozmazané videnie
znižujúce schopnosť obsluhy strojov, s ktorými pred vznikom pracovného úrazu žalobca pracoval. Počas
užívania vyššie uvedených liekov by žalobca teda nemal obsluhovať žiadne stroje až do času, kým sa

videnie opäť upraví. Pri zohľadnení všetkých okolností a faktorov, neumožňujúcich výkon akejkoľvek
práce, sa žalobca dostáva do situácie, kedy z objektívnych príčin síce pracovať nemôže, ale dostáva od
žalovanej úrazovú rentu vo výške, ktorá predpokladá, že sa jedná o takmer zdravého človeka, ktorého
pri pracovnej činnosti výrazne nič neobmedzuje. Z toho dôvodu žalobca požiadal žalovanú o zvýšenie
sumy úrazovej renty, nakoľko sa domnieva, že jeho pokles pracovnej schopnosti nie je v rozsahu 50%,

ako uvádza žalovaná, ale v rozsahu 100%. Pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti treba
zohľadniť predovšetkým to, do akej miery poškodený pracovným úrazom nemôže vykonávať doterajšiu
činnosť, teda koľko % z pôvodnej 100%-nej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže.
Aby posudkový lekár určil konkrétne percento poklesu pracovnej schopnosti, musí stanoviť stupeň
funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov, ktoré

môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať. V prípade žalobcu výkon doterajšej činnosti
neprichádza do úvahy, nakoľko by došlo k ohrozeniu jeho zdravia a vystaveniu sa možnosti prípadnej
ďalšej opakovanej transplantácie rohovky. Žalobca sa živil ako obrábač kovov, pričom jeho náplňou
prácebolavýrobasúčiastokzkovusústružením,frézovaním,čiinýmispôsobmi.Súčasťouprácežalobcu
bola aj práca s ťažkými bremenami. Nakoľko sa jednalo o prašné prostredie, žalobca by sa výkonom

pôvodného zamestnania vystavil vysokému riziku infekcie pravého oka. Rovnako tak nemôže vykonávať
svoje povolanie z dôvodu práce s ťažkými bremenami, ktorá by mohla žalobcovi zvyšovať tlak v pravom
rohu. Z toho vyplýva, že u žalobcu nie je možné stanoviť žiadne percento pracovných úkonov vo vzťahuk pôvodnému zamestnaniu, ktoré by mohol vykonávať, a teda miera poklesu pracovnej schopnosti
predstavuje 100%.
10. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie NSS SR zo dňa 15.12.2021 sp. zn. 7Sk/6/2021 a za pochybenie

žalovanej považuje aj to, že pri preskúmavaní miery poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár
žalovanej nerealizoval osobné vyšetrenie žalobcu a mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu
určil posudkový lekár výlučne s poukazom na vyhotovené lekárske správy, a teda nedošlo k
posúdeniu dostupných dôkazov vo vzájomnej súvislosti aj so zohľadnením vyjadrenia žalobcu v
rámci osobného vyšetrenia. Žalovaná tak pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti vychádzala

z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, čo malo za následok vydanie nesprávneho a
nezákonného napadnutého rozhodnutia. Žalobca má za to, že žalovaná postupovala pri hodnotení
dôkazov selektívnym spôsobom, v rozpore s ust. § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, podľa
ktorého je povinná hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, každý osobitne a všetky vo vzájomnej
súvislosti. Ak by zo strany žalovanej došlo k riadnemu zisteniu skutočného stavu veci a objektívnemu
hodnoteniu žalobcom predložených dôkazov, nemohla by dospieť k záveru, že neexistuje dôvod

pre určenie vyššej miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Okrem podstúpenia
keratoplastiky žalobcom ako ďalší argument zdôvodňujúci neurčenie vyššej miery poklesu pracovnej
schopnosti žalovaná uvádza, že za posledných dvadsať rokov došlo k vývoju a modernizácií obrábacích
strojov (sústruhov) s computer numerical control (CNC). V dôsledku uvedeného vývoja došlo k
zjednodušeniu výkonu práce a zvýšeniu bezpečnosti, nakoľko sa podľa názoru žalovaného práca

vykonáva v uzatvorenej bunke. Uvedený záver v prípade žalobcu neobstojí. Žalobca je vyučený obrábač
kovov. Náplň práce obrábača kovov je vykonávať práce pri výrobe súčiastok z kovu alebo z iných
technických materiálov obrábaním, čiže odoberaním materiálu z polotovaru niektorým z nasledovných
spôsobov, napr. rezaním, sústružením, vŕtaním, frézovaním, či hobľovaním. Dôležitým faktorom je
to, že v čase, keď sa žalobca vyučil za obrábača kovov, obsahom výučby nebola práca na CNC

obrábacích strojoch, nakoľko v tom čase CNC obrábacie stroje neboli bežne dostupné. Žalobca sa tak
vyučil na prácu s klasickými strojmi, kde neprichádzalo do úvahy využitie akéhokoľvek počítačového
systému. Žalovaný tak nemôže odkázať žalobcu na výkon práce, ktorú nikdy nevykonával a nebol
na ňu vyučený. Hlavnou zmenou pri CNC obrábacích strojoch je to, že na jeho obsluhovanie musí
mať pracovník znalosti v programovaní daných strojov, nakoľko sa obsluhujú pomocou programových

príkazov zaznamenávaných na pamäťové médium. Sú plne riadené počítačom a ovládacie funkcie sú
riadené pomocou riadiaceho systému pomocou vytvoreného programu. S uvedeným postupom žalobca
nemá skúsenosti, nakoľko v čase, kedy nastal vývoj obrábacích strojov, už bol v dôsledku pracovného
úrazu práceneschopný a v čase výučby žalobcu na obrábača kovov obsluha CNC strojov nebola
súčasťou výučby. Ak by aj žalobca vedel obsluhovať CNC stroje a bol by na to vyučený (čo však nie je),

opätovne sa jedná o prácu v prašnom prostredí, ktorá nie je vyhovujúca pre žalobcu vzhľadom na vysoké
riziko vzniku infekcie v pravom oku žalobcu. Rovnako tak pri výkone uvedeného povolania dochádza
k narábaniu s ťažkými bremenami a jedná sa o prácu manuálne náročnú, ktorá nie je pre žalobcu
vhodná z hľadiska rizika zvyšovania tlaku v pravom oku. Žalobca má opätovne za to, že ani tento záver
žalovaného pri neuznaní nároku na zmenu sumy úrazovej renty neobstojí, nakoľko žalovaný zamieňa

dve rozličné povolania a nezohľadňuje skúsenosti a vzdelanie žalobcu. Žalovaná tak znovu selektívne
hodnotí jednotlivé dôkazy a vyberá si z nich výlučne tie, ktoré svedčia v neprospech žalobcu. Takýto
postupjevpríkromrozporesosamotnýmúčelom,prektorýbolažalovanázriadená.Jeúlohoužalovanej,
aby vyhodnotila špecifické okolnosti jednotlivých prípadov a na základe presného a úplného zistenia
skutočného stavu veci rozhodol. V kontexte vyššie uvedeného má za to, že žalovaná pri určovaní miery

poklesu pracovnej schopnosti žalobcu nepostupovala správne a nezistila si skutočný stav veci, najmä v
ohľadenanevykonanieosobnéhovyšetreniažalobcu,stručnéodkázanienaabsolvovaniekeratoplastiky
a odporúčanie výkonu povolaní, na ktoré žalobca nebol vyučený a ktoré nie sú preňho vhodné. Žalovaná
tak v konaní postupovala na podklade nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a v prípade
hodnotenia existujúcich dôkazov postupoval selektívne, kedy zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vzala

do úvahy iba časť a nezohľadnila dlhodobú liečbu žalobcu, pravidelné operácie, či potrebu zachovávať
kľudový režim. Dôsledkom uvedeného postupu je vydanie nesprávneho a nezákonného napadnutého
rozhodnutia,ktoréžalobcuukracujenajehoprávach,ktorémuprináležia.Žalovanáuvedenýmpostupom
tak oberá žalobcu o úrazové dávky, ktoré mu v dôsledku poškodenia zdravia pracovným úrazom patria.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 17. 01. 2023 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Poukázala, na skutočnosť že posudzovanie zdravotného stavu je medicínska záležitosť,
patriaca výlučne do kompetencie posudkových lekárov žalovanej. Pri posudzovaní stupňa funkčné
postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu je potrebné zohľadniť percento pracovných úkonovpopísaných v profesiograme ako aj skutočnosť či žalobca bol preradený na výkon inej práce z dôvodu
pracovného úrazu. Žalovaný poukázal na skutočnosť že posudkový lekár zohľadnil, že žalobca podstúpil
keroplastiku so zlepšením zrakovej ostrosti na 0,05 (3/60), s cca 3 metrov prečíta veľké písmená

na optotype, pričom pred operáciou pravým okom videl len pohyb ruky pred okom. Takto postihnuté
pravé ako je z posudkového hľadiska pri normálne zrakovej ostrosti ľavého oka, možné považovať za
ťažko slabozraké. Na poslednom kontrolnom vyšetrení u odborníka pre očné choroby žalobca udával
spokojnosť s pooperačným stavom, lepšie videnie na pravé oko, ktoré ho už nebolelo.

12. Žalobca v replike uviedol, že Žalovaná k posudzovaniu výšky percentuálnej miery poklesu pracovnej
schopnosti uviedla, že posudkový lekár musí zohľadňovať viacero faktorov, počnúc od stupňa funkčného
postihnutia organizmu, percento pracovných úkonov v profesiograme, ktoré môže žalobca vykonávať
s ohľadom na jeho funkčné postihnutie, či skutočnosť, či bol žalobca preradený na výkon inej práce z
dôvodu pracovného úrazu. S uvedeným tvrdením súhlasíme a rozumieme tomu, že posudkový lekár
musí v záujme objektívneho stanovenia percentuálnej miery poklesu zohľadňovať uvedené faktory.

Avšak, zotrvávame pri tvrdení, že zo strany posudkového lekára nedošlo k objektívnemu stanoveniu
miery poklesu pracovnej schopnosti, nakoľko posudkový lekár nezohľadnil viaceré skutočnosti. Prvou
je tá, že od momentu vzniku pracovného úrazu je žalobca nútený neustále podstupovať liečbu pravého
oka, na ktoré takmer nevidí. Celkovo tak v priebehu 19 rokov za účelom zlepšenia zdravotného stavu
podstúpil antiglaukómovú operáciu, operáciu traumatickej katarakty s implantáciou IOL, transplantáciu

rohovky, reoperáciu transplantácie rohovky a poslednou absolvovanou operáciou bola keratoplastika.
Žalovaná síce udáva, že došlo k údajnému zlepšeniu zdravotného stavu a že žalobcu údajne už pravé
oko nebolí, avšak uvedené tvrdenie žalobcu nemožno vziať do úvahy ako jedinú okolnosť pri hodnotení
stavu zraku pravého oka u žalobcu. Je pravda, že žalobca na kontrolnom vyšetrení uviedol, že ho pravé
oko bolí o trochu menej, ale faktom zostáva to, že problémy s pravým okom neustále pretrvávajú. V

tom čase došlo k dočasnej úľave od neustálej bolesti pravého oka, ktorú žalobca pociťuje nepretržite
celých 19 rokov od pracovného úrazu. To však neznamená, že by sa zdravotný stav žalobcu zlepšil, či
nebodaj pretrvávajúca bolesť pravého oka pominula. Dôkazom nezlepšujúceho sa zdravotného stavu
je aj dlhodobé užívanie antibiotickej a kortikoidnej liečby za účelom odstránenia zápalových reakcií a
potláčania obranných reakcií v súvislosti s hojením rohovky po jej transplantácií. Žalovaná sa fixuje

výlučne na jedno vyjadrenie žalobcu a prehliada celé obdobie 19 rokov, kedy bol nútený absolvovať
niekoľko operácií v záujme zlepšenia zraku a zlepšenia kvality života, k čomu však nedošlo. Žalovaná
taktiež odmieta vziať v úvahu, že žalobcovi nebolo objektívne umožnené vykonávať akúkoľvek prácu
s ohľadom na zvýšenú náchylnosť pravého oka na infekcie. Taktiež nemôže vykonávať žiadnu prácu,
v ktorej je potrebná zvýšená fyzická aktivita, nakoľko by sa žalobca vystavil riziku zvýšenia očného

tlaku v pravom oku. Žalovaná tak môže udávať, že žalobca vidí z cca troch metrov veľké písmená na
optotype, čo však nie je v súlade zo skutočným zdravotným stavom žalobcu. Ak by to aj bolo v súlade
so skutočným zdravotným stavom žalobcu, uvedená skutočnosť žalobcovi pracovný ani súkromný život
žiadnymspôsobomnezlepší.Vzhľadomnazvýšenúnáchylnosťkinfekciíanemožnosťvykonávaťbežné
aktivity s ohľadom na citlivosť pravého oka je žalobca naďalej obmedzovaný nielen v pracovnom ale

i každodennom živote. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že účelom úrazovej renty je kompenzácia
finančnej ujmy spôsobenej pracovným úrazom, kedy poškodená osoba nie je spôsobilá vykonávať
pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, ako ju vykonávala pred ich vznikom. Ako
žalobca uviedol v správnej žalobe zo dňa 23.11.2022, v prípade žalobcu výkon doterajšej činnosti
(obrábač kovov) neprichádza do úvahy vôbec, a to z dôvodu ohrozenia jeho zdravia, nakoľko by

žalobca riskoval vystavenie sa opätovnej transplantácií pravej rohovky, keďže sa jedná o prácu v
prašnom prostredí, pre ktorú je typické narábanie s ťažkými bremenami. Žalobca by tak bol vystavený
riziku vzniku infekcie pravého oka a zvýšenia očného tlaku v pravom oku, čo by nepriaznivo pôsobilo
na transplantovanú rohovku. Z toho vyplýva, že u žalobcu nie je možné stanoviť žiadne percento
pracovných úkonov vo vzťahu k pôvodnému zamestnaniu, ktoré by mohol vykonávať, a teda miera

poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu vo vzťahu k pôvodnej práci predstavuje 100%. Napriek tomu
žalobca zo strany žalovanej dostáva úrazovú rentu vo výške ktorá predpokladá, že sa jedná o takmer
zdravého človeka bez akýchkoľvek zdravotných problémov, spôsobilého na výkon akejkoľvek pracovnej
činnosti. Ďalší z faktorov, ktorý by mal byť pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti zohľadňovaný,
je percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže žalobca s daným funkčným

postihnutím vykonávať. Nakoľko sa jedná o podklad, ktorý nemá žalobca k dispozícií, nebol mu zo
strany žalovanej doposiaľ predložený a teda nebol s ním ani oboznámený, v tejto súvislosti žalobca
požiadal súd aby zaviazal žalovanú k predloženiu profesiogramu žalobcu. Žalobca považuje za
potrebné, aby mu bolo zo strany žalovanej odôvodnené, aké percento pracovných úkonov môže pritrvalom poškodení zraku pravého oka a s tým súvisiacej zvýšenej náchylnosti na infekcie a citlivosti
na aktivitu, vykonávať. Jednou zo skutočností, ktoré musí posudkový lekár zohľadňovať pri určovaní
miery poklesu pracovnej schopnosti, je to, či môže osoba poškodená pracovným úrazom vykonávať

inú prácu, a nie tú, ktorú vykonávala pred pracovným úrazom. Túto skutočnosť podľa posudkový
lekár vôbec nezohľadňoval a žalobca na to poukázal aj vo svojej správnej žalobe. V konečnom
dôsledku aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/6/2021 vyplýva, že posudkový
lekár dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako
zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce.

Posudkový lekár je tak povinný zohľadňovať možnosť vykonávať nielen žalobcove doterajšie povolanie,
ale aj iné povolania, ktoré by bol žalobca s ohľadom na poškodenia zdravia schopný vykonávať. K
uvedenému postupu však nedošlo. Žalobcovi zo strany žalovanej nebolo oznámené, aký typ práce by
bol vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné komplikácie schopný vykonávať, resp. aký druh práce bol zo
strany posudkového lekára žalovanej vôbec zohľadňovaný pri posudzovaní miery poklesu pracovnej
schopnosti žalobcu.. Ak sa posudkový lekár v prípade žalobcu zaoberal aj otázkou iných povolaní

vhodných pre žalobcu, bolo povinnosťou žalovanej, aby v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
uviedla, aké povolania sú pre žalobcu vhodné. Nakoľko žalovaná neuviedla žiadne vhodné povolania,
má za to, že buď: a) posudkový lekár nenašiel vhodné povolanie pre žalobcu, alebo b) posudkový
lekár vôbec faktor výkonu iného typu práce nezohľadňoval. V oboch prípadoch je postup posudkového
lekára a žalovanej v rozpore so zásadami určovania miery poklesu pracovnej schopnosti, na ktoré

sa žalovaná vo svojom vyjadrení odvoláva. Taktiež uvedený postup odporuje účelu úrazovej renty,
ktorý spočíva vo finančnej kompenzácií poškodenia zdravia zapríčineného pracovným úrazom. V oboch
prípadoch mala byť žalobcovi zo strany žalovanej na základe posúdenia posudkovým lekárom určená
vyššia miera poklesu pracovnej schopnosti. Žalobca sa domáha určenia vyššej miery poklesu pracovnej
schopnosti nie výlučne iba z jeho subjektívneho pocitu, ale predovšetkým na základe objektívnych

skutočností, ktoré potvrdzujú aj početné lekárske záznamy žalobcu a operačné zákroky, ktoré žalobca
do dnes musel postupovať. Ak by bol zdravotný stav v súvislosti s pravým okom taký, ako uvádza
žalovaná, žalobca by nemal problém sa zamestnať a vykonávať akúkoľvek vhodnú prácu. Opak je však
pravdou, nakoľko celých 19 rokov sa zdravotný stav žalobcu nezlepšil, bol nútený podstupovať viaceré
operácie a neustále podstupuje antibiotickú a kortikoidnú liečbu, v dôsledku čoho objektívne pracovať

nemohol. Práve na účely kompenzácie poškodenia zdravia, ktoré žalobca v dôsledku pracovného úrazu
utrpel, existujú úrazové dávky, medzi ktoré subsumujeme aj úrazovú rentu. Rovnako tak aj samotným
účelom žalovanej je poskytovať finančnú pomoc občanom v situáciách, kedy ju najviac potrebujú. Čo
sa týka nevykonania osobného vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom, žalobca zotrváva na názore,
že mal byť posudkovým lekárom vyšetrený. Práve osobným vyšetrením by posudkový lekár posúdil

dostupné dôkazy vo vzájomnej súvislosti pri súčasnom zohľadnení vyjadrenia žalobcu, a nepostupoval
by tak na základe vyhotovených lekárskych správ. Sama žalovaná uvádza, že realizovanie osobného
vyšetrenia je oprávnením, a teda osobné vyšetrenie posudkový lekár mohol nariadiť a tak zistiť skutočný
zdravotný stav žalobcu, čo sa však nestalo. V čase rozhodovania o miere poklesu pracovnej schopnosti
žalobcu bola situácia v Slovenskej republike z hľadiska COVID-19 situácie stabilizovaná, nedochádzalo

k masívnemu nárastu prípadov na ochorenie COVID-19, a z toho dôvodu zastáva názor, že posudkový
lekár mohol pri zachovaní hygienických opatrení realizovať osobné vyšetrenie žalobcu za účelom
posúdenia miery poklesu pracovnej schopnosti.

13. Žalovaná sa k replike žalovaného nevyjadrila.

II. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

14. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať

doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej
schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

15. Podľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku
1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými

v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s
týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo
vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.16. Podľa § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej
schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma

úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej
percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

17. Podľa § 195 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady

na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,
alebo v neprospech účastníka konania

18. Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

19. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

III. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

20. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych
súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych

súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave
a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku
personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená
do samosudcovského oddelenia 20Sa.

21.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§
134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137

ods. 4 SSP vec prejednal dňa 30.01.2026 za prítomnosti PZ žalobcu a žalovanej a dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná.

22. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na
jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum

zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

23.Predmetomkonaniabolopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanejonárokužalobcunazmenu

sumy úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 22.01.2003.

24. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje podmienky
pre priznanie nároku na úrazovú rentu, ako aj podmienky na jej výplatu v § 88 až § 89a. Jednou z
rozhodujúcich podmienok pre priznanie úrazovej renty je posúdenie zdravotného stavu poškodeného.

Zmena zdravotného stavu je dôvodom nielen na prehodnotenie nároku na úrazovú rentu, ale aj sumy
úrazovej renty. Ak u poškodeného, ktorý je poberateľom úrazovej renty priznanej podľa § 88 a § 89 zák.
č. 461/2003 Z.z., došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania, môže si podať Žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnejschopnosti podľa § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Na základe podanej žiadosti posúdi posudkový lekár
Sociálnej poisťovne zdravotný stav poškodeného a určí mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely
úrazovej renty. Ak u poškodeného nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu a nedošlo k zmene miery

poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorá je príslušná
na konanie o úrazovej rente, vydá rozhodnutie, že poškodený nemá nárok na zmenu sumy úrazovej
renty. V prípade, že u poškodeného došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, určí posudkový lekár novú
mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného a dátum, odkedy k tejto zmene došlo.

25. V konaní nebolo sporným, že žalobca dňa 22.01.2003 utrpel pracovný úraz. Spornou nebola ani
skutočnosť, že žalobcovi bola rozhodnutím žalovanej zo dňa 20.06.2006 priznaná úrazová renta s
poukazomnamierupoklesupracovnejschopnosti45%arozhodnutímžalovanejzodňa11.03.2022bola
žalobcovi priznaná zmena sumy úrazovej renty odo dňa 21.01.2022 z dôvodu zmeny poklesu pracovnej
schopnosti žalobcu zo 45% na 50% s dátumom vzniku odo dňa 21.01.2022.

26. V predmetnom konaní požiadal žalobca žalovanú o zmenu predmetnej úrazovej renty podľa § 89
ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., pričom v zmysle tohto ustanovenia doterajšia suma úrazovej renty sa
upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej
miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti, ak u poškodeného
došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej

choroby z povolania.

27. Z uvedeného vyplýva, že sociálna poisťovňa pristúpi k zmene úrazovej renty v dôsledku pracovného
úrazu len v prípade, ak sa u poškodeného zmení pokles pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého
pracovného úrazu v pomere k pôvodne určenému poklesu.

28. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že účelom inštitútu zmeny sumy úrazovej
renty v dôsledku pracovného úrazu v zmysle ustanovenia § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je
zaoberať sa zmenou poklesu miery pracovnej schopnosti v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu zo
dňa 22.01.2003 ktorá nastala po pôvodnom právoplatnom rozhodnutí žalovanej zo dňa 11.03.2022 a nie

novým určením miery poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu zo dňa
22.01.2003,

29. Správny súd zastáva názor, že, že predmetom prieskumu má byť s poukazom na pôvodné
právoplatné rozhodnutie o úrazovej rente zo dňa 20.06.2006 a naň nadväzujúce právoplatné

rozhodnutie o zmene sumy úrazovej renty zo dňa 21.01.2022, len obdobie januára 2022 do septembra
2022 , resp. do času ďalšieho rozhodnutia. Podľa správneho súdu bolo potrebné posúdiť, či v danom
období došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v súvislosti s pracovným úrazom, teda, či
došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

30. V predmetnej veci bolo úlohou žalovanej posúdiť zmenu pracovnej schopnosti žalobcu v zmysle §
89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.

31. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného
potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Vo veciach úrazového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna
poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. c)
v spojení s § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o

tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je poškodená na účely priznania nároku na úrazovú
rentu v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania s určenou mierou poklesu schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca s tým, že táto miera poklesu pracovnej schopnosti sa určuje
v percentách vzhľadom na stupeň zdravotného postihnutia, priebehu ochorenia a popisu pracovnej
činnosti. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný

lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje
všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda
v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne
vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k
účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

32. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn.
6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku právu zo dňa
21.09.2022 kde posudková lekárka žalovanej v celkovom posudku o.i. zhodnotila, že poškodený
(žalobca) je od roku 2004 poberateľom úrazovej renty s mierou poklesu pracovnej schopnosti 45%

a od 21.01.2021 s mierou poklesu schopnosti 50%. Od roku 2003 je čiastočne invalidný podľa zákona
č. 100/1988, od novembra 2018 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
50% a od 3.8.2021 60% . Po utrpení úrazu a ročnej liečbe rozviazal s pôvodným zamestnávateľom
pracovný pomer dohodou, neskôr pracoval v rôznych zamestnaniach, naposledy ako strážnik) Od
poslednej plastickej operácie rohovky pravého oka došlo k miernemu zlepšeniu zrakovej ostrosti, keď
pred operáciou videl len prsty pred okom , po operácie je zrak 0,05 to znamená 3/60 z cca troch metrov

číta veľké písmená na optotype. Takto postihnuté oko je z posudkového hľadiska možné považovať za
ťažko slabozraké, pri normálnej zrakovej ostrosti ľavého oka. Posledné kontrolné vyšetrenie u odborníka
pre očné choroby bol poškodený s pooperačným stavom spokojný, dokumentoval, že lepšie vidí na
pravé oko ktoré ho už nebolí. Po preskúmaní vývoja poúrazového stavu pravého oka za posledných
20 rokov zistila, že priznaná miera poklesu pracovnej schopnosti 50% je primeraná dokumentovanému

poškodeniu pravého oka, nakoľko pri nepoškodenom zraku ľavého oka bol a je schopný vykonávať
akýkoľvek druh pracovnej činnosti v zamestnaniach bezprostredne neohrozujúcich poranenie zdravého
oka, pri doržiavaní bezpečnosti pri práci a rešpektovaní nosenia ochranných pomôcok. Za posledných
20 rokov došlo k vývoj a modernizácii obrábacích strojov s CNC. Zmeny výrazne zjednodušili prácu,
rozšírili využitie, presnosť, šetrenie materiálu, urýchlenie výroby, jej efektívnosť ale hlavne bezpečnosť,

nakoľko proces sa odohráva v uzavretej bunke. Priznaná miera poklesu pracovnej schopnosti 50%
je priznaná správne, zodpovedá trvalému poškodeniu zrakovej ostrosti pravého oka na úroveň ťažkej
slabozrakosti pravého oka pri zachovaní zraku zdravého oka. Je schopný vykonávať rôzne profesie
napr. riadiť traktov. U pôvodného zamestnávateľa mohol tiež vykonávať strážnika, prípadne iné práce
na úväzok podľa pracovnej zmluvy. Posudok posudkovej lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú

činnosťnapobočkeTrnavazodňa07.02.2022a08.07.2022jenaďalejsprávny,mierapoklesupracovnej
schopnosti je naďalej 50%. Účastník konania bol posúdený v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácia podľa § 153 ods. 5 ZSP .
33. Z uvedeného vyplýva, že od posledného posúdenia nedošlo k zmene miery poklesu pracovnej
schopnosti, keď, ako to už aj vyplýva z právoplatného rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX

zo dňa 11.03.2022, žalovaná už v predmetnom rozhodnutím naposledy určila mieru poklesu pracovnej
schopnosti 50 %, a k zmene tejto miery poklesu nedošlo.
34. Za stavu, že k právoplatnému posúdeniu poklesu pracovnej schopnosti žalobcu už došlo - čoho
výsledkom bolo rozhodnutie zo dňa 22.01.2003 (45%) a rozhodnutie zo dňa 11.03.2022 (50%), ktorých
správnosť nie je predmetom skúmania v konaní o prehodnotenie úrazovej renty - na to, aby mohlo dôjsť

k (ďalšej) zmene miery poklesu pracovnej schopnosti vo vzťahu k zamestnaniu, ktoré žalobca vykonával
do utrpenia pracovného úrazu, by muselo v prvom rade dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu, v súvislosti
s pracovným úrazom zo dňa 22.01.2003. Nakoľko žalobca nepredložil do konania nové dôkazy, ktoré by
zhoršenie zdravotného stavu preukazovali a uvedené vylúčili aj posudkoví lekári žalovanej, nebol dôvod
na zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti, a teda ani o jej prehodnotenie.

35. V nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné
otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu pracovnej
schopnosti pre účely nároku na úrazovú rentu; musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych
posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s

prihliadnutím na námietky žiadateľa o úrazovú rentu. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov
neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické
a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu
pracovnejschopnostivzhľadomnastupeňzdravotnéhopostihnutia,priebehochoreniaapopispracovnej
činnosti poškodeného. V danom prípade žalovaná vyhodnotila, že odborné závery lekárskych posudkov

zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov a vychádzala
z nich. Bol to žalobca, ktorý mal dôkazné bremeno (§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení) na
relevantné spochybnenie správnosti týchto odborných záverov predložením dôkazu (napr. znaleckého
či iného lekárskeho posudku, alebo záverov odborných lekárskych správ), ktorý by iným spôsobom riešilodborné otázky, ktoré boli predmetom lekárskych posudkov. Túto svoju povinnosť však neuniesol, keď
relevantné dôkazy na spochybnenie odbornej správnosti lekárskych posudkov nepredložia. Samotné
tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov týchto posudkov (a teda že nezohľadnili jeho dlhodobú liečbu,

pravidelné operácie či potrebu zachovávať kľudový režim, tak ako by si to predstavoval žalobca) je pre
ich spochybnenie nepostačujúce. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že posudkoví
lekárisavdostatočnomrozsahuvyrovnalisovšetkýmirelevantnýmiskutočnosťamiazobsahuposudkov
je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k vyššie uvedeným záverom.
36. Pre účely určenia vyššej úrazovej renty tak bolo potrebné preukázať zmeny skutočností

rozhodujúcich pre vyplácanie vyššej sumy predmetnej úrazovej dávky, a to vo vzťahu k žalobcom
požadovanému zvýšeniu právoplatne určenej 50 % miery poklesu pracovnej schopnosti.
37. Pre tento účel bolo potrebné žalobcom preukázať zhoršenie jeho zdravotného stavu v
dôsledku choroby z povolania. Realizované opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu v
novom administratívnom konaní, a to posudkovými lekármi pobočky žalovanej a následne odvolacím
posudkovým lekárom žalovanej, v lekárskych posudkoch zo dňa 08.07.2022 a následne 21. 09. 2022

preukazuje, že obaja posudkoví lekári pri posudzovaní zmeny zdravotného stavu žalobcu vychádzali
predovšetkým z nálezov predložených žalobcom - prepúšťacej správy očnej kliniky Antolská (od
24.3.2022 do 30.03.2022) ako aj kontroly na očnej ambulancii Antolská z 10.05.2022, kde predovšetkým
pri vyšetrení dňa 10.05.2022 sám žalobca konštatoval že ho pravé oko nebolí a už aj viac vidí. Malo
dôjsť k zlepšeniu zrakovej ostrosti na 0,05 (3/60) s tým, že pred operáciou žalobca videl pravým okom len

pohyb ruky pred okom po nej z cca troch metrov prečíta veľké písmená na optotype. S prihliadnutím na
vyššie uvedené a skutočnosť, že zhoršenie zdravotného stavu žalobcu nebolo z lekárskych záznamov v
administratívnom konaní preukázané, správny súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na zvýšenie
sumy priznanej úrazovej renty v zmysle § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

38. K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol posúdený za jeho osobnej prítomnosti, správny
súd poukazuje na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý ustanovuje, že príslušný posudkový lekár
vykoná posudkovú činnosť za osobnej účasti poistenca, s výnimkou ust. v § 153 ods. 1 cit. zákona (týka
sa dodržiavania liečebného režimu) alebo ak posudkový lekár neurčí inak, pričom podmienka osobnej
účasti musí byť splnená, ak o ňu poistenec požiada. V zmysle § 293eu uvedeného zákona účinného od

4. apríla 2020, napriek žiadosti poistenca o osobnú účasť, tejto požiadavke sa nemusí počas krízovej
situácie vyhovieť. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydania oboch lekárskych posudkov pretrvávala
krízová situácia (mimoriadna situácia, ktorá v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 o riadení
štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu je krízovou situáciou, bola v súvislosti s
pandémiou ochorenia COVID-19 vyhlásená od 12. marca 2020 uznesením vlády Slovenskej republiky

č. 111 zo dňa 11. marca 2020 a ukončená ku dňu 15. septembru 2023 uznesením vlády Slovenskej
republiky č. 446 zo dňa 13. septembra 2023), posudkový lekár určil, že zdravotný stav žalobcu preskúma
bez jej osobnej prítomnosti. Z uvedeného je zrejmé, že či už by žalobca požiadal o osobnú účasť alebo
nie, nebolo by mu vzhľadom na § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. vyhovené. Posudkový lekári vykonali
posudkovú činnosť v neprítomnosti žalobcu v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení

s § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z.
39. K žiadosti žalobcu o vykonanie dokazovania profesiogramom, súd uvádza, že správny súd nie je
súdom skutkovým, a dokazovanie vykonáva len výnimočne, pričom v danom prípade sa oboznámil
s kompletným obsahom pripojeného administratívneho spisu, pričom vzhľadom na dokazovanie
vykonané žalovanou, predmet súdneho prieskumu, a právne závery súdu rozvinuté v predchádzajúcich

odsekoch tohto odôvodnenia, považoval takéto dokazovanie za nadbytočné.

40. Správny súd, vychádzajúc zo záverov uvedených vyššie a keďže nezistil nedostatky lekárskeho
posudku ako podkladu napadnutého rozhodnutia a nedetegoval ani akékoľvek pochybenie generálneho
riaditeľa žalovanej v súvislosti s napadnutým rozhodnutím, dospel k názoru, že správna žaloba je

nedôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti
jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého
rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych
orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol
(§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).