Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825101023
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825101023.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň
Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana,vprávnejvecižalobcu:OkresnáprokuratúraTrenčín,sosídlomBernolákova2,91250Trenčín,
protižalovanému:MestoTrenčín,sosídlomMierovénám.2,91164Trenčín,vovecivyslovenianesúladu
článku 7 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trenčín č. 10/2016 zo dňa 06.07.2016 so

zákonom, o návrhu žalobcu na dočasné pozastavenie účinnosti článku 7 ods. 2 Všeobecne záväzného
nariadenia mesta Trenčín č. 10/2016 zo dňa 06.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na dočasné pozastavenie účinnosti článku 7 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia
mesta Trenčín č. 10/2016 zo dňa 06.07.2016 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na
vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území mesta Trenčín zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručenou dňa 20.11.2025 domáha
vyslovenia nesúladu článku 7 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trenčín č. 10/2016
zo dňa 06.07.2016 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych
komunikácií na území mesta Trenčín (ďalej len „VZN“) so zákonom, konkrétne s § 6 ods. 1 zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) § 6a ods. 1 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) s poukazom na ustanovenia 2a ods. 2 a §

3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).

2. Žalobca v podanej správnej žalobe zároveň v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd
dočasnepozastavilúčinnosťčlánku7ods.2VZN,pretožepodľažalobcudochádzazostranyžalovaného

svojvoľne k diskriminácii občanov, žalovaný si uzurpuje nadradené postavenie nad svojimi obyvateľmi a
porušuje tak ich základné práva (zásada rovnosti – rovnaká možnosť prístupu k poskytovaným výhodám
žalovaným).

3. Žalobca následne podaním zo dňa 04.12.2025 návrh na dočasné pozastavenie účinnosti článku 7
ods. 2 VZN doplnil. Podľa žalobcu ďalšie uplatňovanie článku 7 ods. 2 VZN môže ohroziť základné

práva a slobody a prípadne mať iný vážny nenapraviteľný následok. V zmysle § 362 odsek 1 SSP
je jedným z dôvodov dočasného pozastavenia účinnosti VZN prípad, ak ďalšie uplatňovanie takéhoto
VZN môže ohroziť základné práva a slobody, pričom zákon nešpecifikuje, že musí ísť o závažné
alebo značné ohrozenie, t.j nevyžaduje sa preukázanie následku. V zmysle uznesenia Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2016 z 21.09.2016 „ohrozenie základných práv a slobôd znamená, že
ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu bude zúžený chránený rozsah chráneného

priestoru jednotlivých základných práv a slobôd alebo bude podmieňovaný (sťažovaný) ich výkon
neprimeranými podmienkami či prekážkami. ...pod pojem iný vážny nenapraviteľný následok možnozahrnúť zvyšné hrozby podobnej naliehavosti a intenzity.“ Žalobca s odkazom na žalobné body
odôvodňujúce nezákonnosť VZN pre ich rozpor s ustanoveniami § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení,
§ 6a ods. 1 cestného zákona a § 2a ods. 2, § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona uviedol, že uvedenou

úpravou sú žalovaným nad rámec zákona určené rozdielne podmienky pre vydanie rezidentských
parkovacích kariet (za výhodnejšiu sumu oproti každodennej úhrade parkovného) pre žiadateľov v
rovnakom postavení. Uvedeným postupom – diferenciáciou jednotlivých žiadateľov na základe lustrácií
o splnení ich záväzkov voči žalovanému a podmienením vydania parkovacej rezidentskej karty ich
úhradou, dochádza k ohrozovaniu a porušovaniu základných práv týchto žiadateľov na rovnosť v

právach (čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 prvá veta Listiny základných práv a slobôd ) a rovnaké
zaobchádzanie spočívajúce v rovnakej možnosti prístupu k žalovaným poskytovaným službám, ako aj
porušovaniu zákazu diskriminácie (čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 antidiskriminačného
zákona). Žalobca svoj návrh ďalej odôvodňoval tým, že aplikáciou napadnutých ustanovení VZN pri
posudzovaní žiadostí o vydanie rezidentských parkovacích kariet a následnom nevydaní žiadanej
rezidentskej parkovacej karty, dochádza zo strany žalovaného k priamej diskriminácii žiadateľov, ktorí

majú voči žalovanému neuhradené splatné záväzky. Žalovaný bez akýchkoľvek obmedzení vydá
rezidentskú parkovaciu kartu až po úhrade nedoplatku, čím fakticky dochádza k „vynucovaniu“ úhrady
záväzkov žalovaného od žiadateľov „pod rúškom“ poskytnutia cenovo výhodnejšieho parkovania v
mestom určenej parkovacej zóne. Napadnutá úprava VZN a postup žalovaného nezohľadňuje napríklad
možnosť chybného vyúčtovania nedoplatku zo strany žalovaného alebo chybnej evidencie vykonaných

úhrad, ale v prípade neuhradenia žalovaným vyčísleného neuhradeného záväzku priamo vylučuje
žiadateľa z možnosti poskytnutia cenovo výhodnejšieho parkovania v žalovaným určenej parkovacej
zóne do času úhrady tohto záväzku, resp. v prípade spornosti výšky záväzku, až do jej odstránenia.
Ztohovyplývavzhľadomnareálneohrozovanieaporušovanierovnostivprávachazákazudiskriminácie
uplatňovaním žalobou napadnutých ustanovení VZN, ohrozovanie základných práv a slobôd ako dôvod

odôvodňujúci dočasné pozastavenie účinnosti žalobou napadnutých ustanovení VZN v zmysle § 362
odsek1SSP.AplikovanímnapadnutéhoustanoveniaVZNjepodľažalobcuzasahovanéajdomajetkovej
sféry žiadateľa, ktorý je nielen „postihovaný“ nad rámec zákonnej úpravy za neuhradenie splatných
záväzkov, ale je nútený, pri potrebe využitia opakovaného každodenného parkovania v spoplatnenej
parkovacej zóne mesta (napr. pri bývaní/sídle podnikania v parkovacej zóne mesta bez možnosti

parkovania na vlastnom pozemku), využiť úhradu parkovného formou jednorazovej (hodinovej) úhrady,
ktorá v prípade žalovaného predstavuje sumu 0,50 Eur na hodinu v najlacnejšej zóne, pri týždennom
pracovnom čase 8 hodín denne sumu 4, - Eur, teda 16,- Eur týždenne, teda cca 50,- Eur mesačne
(cca 600,- Eur ročne), pričom najdrahšia rezidentská karta za 1 rok vo výške 200,- Eur je
niekoľkonásobne výhodnejšia. Nie vždy musí mať žalovaný k dispozícii správne údaje o nedoplatkoch

svojich obyvateľov, kedy takýmto spôsobom v podstate z pozície sily donucuje žiadateľov o rezidentskú
kartu o zaplatenie určenej sumy za iné podlžnosti, ktorých riešenie (vymáhanie) je upravené osobitnými
právnymi predpismi, pričom žiadateľ (obyvateľ mesta) nemá v takomto prípade možnosť podania
opravného prostriedku. Pri odmietnutí uvedeného sa mu niekoľkonásobne parkovné v meste predražuje.
Tento následok v majetkovej sfére žiadateľa s neuhradenými splatnými záväzkami voči žalovanému,

spôsobenýďalšímuplatňovanímnezákonnejúpravyVZN,považuježalobcazainývážnynenapraviteľný
následok taktiež odôvodňujúci dočasné pozastavenie účinnosti predmetných ustanovení VZN v zmysle
§ 362 odsek 1 SSP.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.01.2026 k návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti VZN upozornil,

že aj v doplnení správnej žaloby zo dňa 04.12.2025 pracuje žalobca len s termínom „rezidentskej
parkovacej karty“, pričom článok 7 ods. 2 VZN sa vzťahuje aj na iné ako rezidentské parkovacie karty.
Návrh na dočasné pozastavenie účinnosti celého čl. 7 ods. 2 VZN je preto nedostatočne odôvodnený
a rozsahom nezodpovedá dôvodom v ňom uvedeným. Podľa žalobcu VZN nijakým spôsobom
nezohľadňuje možnosť chybného vyúčtovania nedoplatku zo strany mesta alebo chybnej evidencie

prijatých úhrad, pričom aj v týchto prípadoch sú žiadatelia vylúčení z možnosti poskytnutia cenovo
výhodnejšieho parkovania. Tieto tvrdenia žalobcu považuje žalovaný za hypotetické až špekulatívne.
Podmienka vydania parkovacej karty je viazaná výlučne na miestne dane a poplatky za komunálny
a drobný stavebný odpad, podkladom pre úhradu ktorých sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia
správcu dane. Nejde teda o akýkoľvek nedoplatok voči žalovanému (napr. nájomné, náhrada škody

a pod.), kde existuje teoreticky riziko aj prípadnej nesprávnej evidencie. Žalovaný uviedol, že pokiaľ
žiadateľ spochybňuje výšku vyrubenej dane alebo poplatku, je oprávnený využiť riadne opravné
prostriedky v daňovom konaní, prípadne podať na súd návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
s návrhom na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia, kedy by mu parkovacia karta bolavydaná. Žalovaný považoval za neprípustné založiť návrh na dočasné pozastavenie účinnosti VZN na
nepreukázanom, len tvrdenom a hypotetickom nesprávnom vyrubovaní daní a poplatkov. Pokiaľ ide
o prepočet drahšieho parkovného uhradeného jednorazovým parkovným v porovnaní s parkovacou

kartou, podľa názoru žalovaného uvedené taktiež neodôvodňuje pozastavenie účinnosti predmetného
ustanovenia VZN. Okrem iného, ako už bolo uvedené vyššie vo vyjadrení, žiadateľ o kartu má aj
iné možnosti parkovania. Vždy je na rozhodnutí žiadateľa, či sa rozhodne nedoplatok uhradiť, alebo
bude uhrádzať jednorazové parkovné, prípadne využívať napr. dlhodobé parkoviská, na ktorých je
parkovaniepo16:00hod.bezplatné,apod.Správaniekonkrétnehojednotlivcasapretonedápredvídaťa

kvantifikovať spôsobom prezentovaným v žalobe. Na záver žalovaný uviedol, že pozastavením účinnosti
VZN tak nedôjde k ochrane legitímnych práv žiadateľov o vydanie parkovacej karty, ale naopak k
poskytnutiu ochrany porušovaniam povinností uložených právoplatnými rozhodnutiami správcu dane
na základe všeobecne záväzných právnych predpisov žiadateľmi o vydanie parkovacej karty. Na
základe vyššie uvedeného preto žalovaný navrhol, aby súd návrh na dočasné pozastavenie účinnosti
ustanovenia článku 7 ods. 2 VZN zamietol.

5. Podľa § 362 ods. 1 SSP správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť
účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie
uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

6. Podľa § 362 ods. 2 SSP ak správny súd návrhu žalobcu podľa odseku 1 nevyhovie, uznesením ho
zamietne.

7. Správny súdny poriadok v rámci právnej úpravy osobitných konaní upravuje inštitút dočasného

pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, ktorého účelom je zabrániť nastúpeniu
právnych účinkov napadnutého všeobecne záväzného nariadenia, v rámci konania o správnej žalobe.
Expressis verbis právny následok nastúpenia pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia
spočíva v tom, že takéto všeobecne záväzné nariadenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň
nadväzujúceho rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v administratívnom konaní. Správny

súd o dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia rozhoduje v rámci konania
o správnej žalobe výlučne na návrh žalobcu, preto musí žalobca v návrhu nielen uplatniť niektorý zo
zákonných dôvodov uvedených pre dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia
(ohrozenie základných práv a slobôd, hrozbu značnej hospodárskej škody alebo závažnej ujmy na
životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku), ale niektorý z uplatnených

dôvodov musí správnemu súdu aj preukázať.

8. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného
nariadeniamápovahuzásahudoexistujúcehoprávnehostavupredrozhodnutímvovecisamej,ktorýmá
len dočasný charakter. Inštitút pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia možno použiť

len pre prípady, ak ďalšie uplatňovanie tohto všeobecne záväzného nariadenia môže ohroziť základné
práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (akútna ochrana práv). Preto je správny súd toho názoru,
že žalobca by mal v danom prípade označiť a preukázať, že následky uvedené v § 362 ods. 1 SSP
reálne hrozia.

9. Dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia podľa § 362 SSP je plne ovládané
dispozičnou zásadou (§ 5 ods. 9 SSP). Návrh je oprávnený podať výlučne žalobca, v danom prípade
prokurátor, a je potrebné ho odôvodniť zákonom predpokladanými dôvodmi (ohrozenie základných
práv alebo slobôd, hrozba značnej hospodárskej škody, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí,

hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku). Návrh nemôže byť abstraktný, ale žalobca musí
konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca domáha
dočasného pozastavenia všeobecne záväzného nariadenia z dôvodu ohrozenia základných práv a
slobôd, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, keďže od
tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho

odôvodnenia. Správny súd zároveň podotýka, že za kvalifikovanosť návrhu nesie zodpovednosť hlavne
žalobca, pričom nie je úlohou súdu nahrádzať jeho povinnosti a konkretizovať osobitné okolnosti prípadu
a tie aj preukazovať.10. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené
zákonné podmienky na dočasné pozastavenie účinnosti článku 7 ods. 2 napadnutého VZN. Žalobca
neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že v danom prípade by sa uplatňovaním článku 7

ods. 2 napadnutého VZN mohli ohroziť základné práva a slobody, hrozila by značná hospodárska škoda
alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

11. Žalobca odôvodnil svoj návrh na dočasné pozastavenie účinnosti článku 7 ods. 2 VZN tvrdením, že
jeho aplikáciou dochádza k ohrozovania a porušovaniu zásady rovnosti v právach podľa článku 12 ods.

1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a článku 1
Listiny základných práv a slobôd, ako aj k diskriminácii žiadateľov o vydanie parkovacej karty, ktorí majú
voči mestu Trenčín neuhradené splatné záväzky (t.j. nedoplatok na miestnych daniach a/alebo poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady) podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 1 a §
3 ods. 1 antidiskriminačného zákona.

12. Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy SR sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné
práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa článku 12 ods.
2 Ústavy SR sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu
na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo
sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

13. Žalobca odôvodňuje svoj návrh na dočasné pozastavenie účinnosti podľa § 362 ods. 1 SSP
tým, že uplatňovanie napadnutého VZN môže ohroziť základné práva a slobody. Katalóg základných
práv a slobôd je upravený v Ústave SR ako aj v Listine základných práva a slobôd. Vyššie uvedené

články Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd, na ktoré poukazuje žalobca, zakotvujú základné
právo na rovnosť a s tým súvisiaci zákaz diskriminácie, obsahom ktorého je nemožnosť kohokoľvek
poškodzovať,zvýhodňovaťaleboneznevýhodňovaťnazákladeuzavretéhookruhukritérií,ato:pohlavie,
rasa, farba pleti, jazyk, viera a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Žalobcom napadnuté

VZN upravuje okrem iného vydávanie parkovacích kariet umožňujúcich dočasné parkovanie vozidla
na platených parkovacích miestach s tým, že napadnutý čl. 7 ods. 2 VZN ustanovuje, že parkovacia
karta sa nevydáva žiadateľovi, ktorý má v deň podania žiadosti evidované nedoplatky voči žalovanému
na miestnych daniach alebo poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Na základe
uvedeného ustanovenia VZN sa síce zaobchádza s určitou kategóriou ľudí odlišne, avšak nie na základe

kritérií chránených zákonom diskriminácie tak, ako je zakotvený v Ústave SR a Listine základných
práv a slobôd, kam existencia nedoplatkov na miestnych daniach alebo poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady nepatrí. Žalobca v návrhu ani netvrdil, že by dochádzalo k odlišnému
postaveniu žiadateľov o vydanie parkovacej karty na základe niektorého z ústave chránených dôvodov
uvedených v čl. 12 ods. 2 Ústavy SR. K odlišnému zaobchádzaniu s niektorými žiadateľmi v tomto

prípade dochádza kvôli tomu, že si títo žiadatelia nesplnili voči žalovanému povinnosť vyplývajúcu zo
zákona, a to uhradiť miestne dane alebo poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Preto bez ohľadu na to, či je napadnuté ustanovenie VZN v súlade s ustanoveniami zákona o obecnom
zriadení, cestného zákona a antidiskriminačného zákona, ako to namieta žalobca v správnej žalobe (čo
správny súd posúdi vo veci samej), nie je možné konštatovať, že by jeho ďalšie uplatňovanie mohlo

ohroziť základné práva a slobody v zmysle § 362 ods. 1 SSP, a preto nie je daný dôvod na dočasné
pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia VZN.

14.Žalobcavosvojomnávrhunadočasnépozastavenieúčinnostičlánku7ods.2VZNzároveňpoukázal
na majetkový dopad spočívajúci v tom, že v prípade nevydania parkovacej karty je žiadateľ nútený

využívať hodinové parkovanie, ktoré je finančne náročnejšie.

15. Správny súd uvádza, že zákonným dôvodom na dočasné pozastavenie účinnosti VZN je existencia
značnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Ide o kvalifikovaný zásah
mimoriadnej intenzity, ktorý musí byť konkrétne tvrdený a aspoň v základnej miere osvedčený. Hoci

žalobcatvrdí,žeuvedenýnásledokplateniadrahšiehoparkovnéhopredstavujeinývážnynenapraviteľný
následok, jeho prejav spočíva v majetkovej sfére žiadateľa, ktorému nie je vydaná parkovacia karta.
Pre zásahy do majetkovej oblasti ustanovuje § 362 ods. 1 SSP ako kritérium na dočasné pozastavenie
účinnosti VZN hrozbu značnej hospodárskej škody. Ide o kvalifikovaný zásah mimoriadnej intenzity,kde nepostačuje hrozba spôsobenia škody v akejkoľvek výške, ale musí ísť o značnú hospodársku
škodu. Škoda, ktorá by teoreticky neúspešnému žiadateľovi o vydanie parkovacej karty mohla vzniknúť,
predstavuje podľa žalobcu sumu cca 50,- Eur mesačne, čo zjavne nenapĺňa zákonné kritérium

hrozby značnej hospodárskej škody. Nejde o zásah likvidačného charakteru ani o ujmu, ktorá by bola
nenapraviteľná. Rovnako tvrdenie o „vynucovaní“ úhrady záväzkov nemožno považovať za iný vážny
nenapraviteľný následok, keďže ide o dôsledok existencie splatného záväzku voči žalovanému, ktorý
má svoj podklad v zákone. Navyše správne určenie výšky daňovej a poplatkovej povinnosti môže
byť preskúmané v príslušnom konaní. Samotná ekonomická nevýhodnosť určitého režimu parkovania

nepredstavuje následok porovnateľnej intenzity s následkami, ktoré zákonodarca predpokladá pri
aplikácii ustanovenia § 362 ods. 1 SSP. Správny súd preto konštatuje, že žalobca neosvedčil existenciu
značnej hospodárskej škody ani iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by odôvodňoval
mimoriadny zásah do účinnosti všeobecne záväzného nariadenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej.

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147

ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. i/ SSP)