Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 20, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/185/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120213323
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8120213323.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Mesto Modra, so sídlom
Dukelská38,90001Modra,IČO:00304956,právnezastúpenýL/R/Padvokáti,s.r.o.,sosídlomSlávičie
údolie 6, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, proti žalovanému: WELD
MONT, s.r.o., so sídlom Alexandra Matušku 9, 080 01 Prešov, IČO: 36 489 522, právne zastúpený JUDr.
Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, v konaní o
odstránenie vád diela a o zaplatenie 7.559,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 17.5.2023, č.k. 23Cb/91/2020-556 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 23Cb/91/2020-556.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom žalobu zamietol a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 24.11.2020, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu 7.559,93 eur s príslušenstvom a povinnosť bezplatne opravou

odstrániť vady diela – Základná škoda Modra – zateplenie obvodového a strešného plášťa,
realizovaného na základe Zmluvy o dielo č. 194/2015 zo dňa 25.6.2015 na budove Základnej školy, A. B.
XX A. C., v časti vady, ktorá nebola opravená na základe Zmluvy o dielo č. 197/2018 zo dňa 12.10.2018,
a ktorá sa prejavuje poškodením atiky na streche budovy, deštrukciou konštrukcie atiky a degradáciou
OSB dosky, o ktorú je uchytené oplechovanie atiky a pod vplyvom vetra jej uvoľňovaním oplechovania
atiky v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobca tvrdil, že dňa 25.6.2015 uzatvoril ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu
o dielo č. 194/2015, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal k zhotoveniu diela – Základná škola
Modra–zateplenieobvodovéhoastrešnéhoplášťavsúladesprojektovoudokumentáciouvypracovanou
spoločnosťou BEVVA s.r.o. so sídlom Ovocná 2844/12, 917 08 Trnava, IČO: 46 813 080 na objekte
Základnej škody na A. D. B. XX, A. C. – budova súp. č. XXX, parc. č. 1307/1, k.ú. C. vo vlastníctve
žalobcu, za dohodnutú cenu 479.977,26 eur vrátane DPH, ktorá bola v celom rozsahu zaplatená.

Dňa 10.9.2015 uzatvorili zmluvné strany Dodatok č. 1, v ktorom upravili rozsah diela, posunuli termín
dokončenia a dielo sa rozšírilo v podobe zvýšenia atiky potrebnej z dôvodu realizácie tepelnej izolácie
na streche.Dňa 8.12.2015 bolo dielo protokolárne odovzdané, ktorým dňom začala plynúť záručná doba v trvaní
60 mesiacov (do 8.12.2020).

3.1. Dňa 18.12.2015 uzatvoril žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ Zmluvu o dielo č.
338/2015, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal k zhotoveniu diela Základná škoda Modra – zateplenie
obvodového a strešného plášťa – doplňujúce stavebné práce, v súlade s projektovou dokumentáciou
vypracovanou spoločnosťou BEVVA s.r.o. za dohodnutú cenu 15.708,23 eur vrátane DPH, ktorá bola
v celom rozsahu zaplatená.

Dôvodom pre uzatvorenie zmluvy bola dodatočná potreba priťaženia strešnej konštrukcie. Spoločnosť
BEVVA s.r.o. v pozícií projektanta navrhla priťaženie izolácie strešného plášťa betónovou dlažbou tzv.
gravitačné kotvenie strešnej krytiny. Súčasne bola realizovaná oprava bleskozvodu.
Dňa24.5.2016bolodielopodľaZmluvyodieloč.338/2015protokolárneodovzdané,ktorýmdňomzačala
plynúť záručná doba v trvaní 60 mesiacov, t.j. do 24.5.2021.
Vykonané dielo malo vady, ktoré žalovaný ani napriek opakovaným reklamáciám neuznal.

3.2 Dňa 12.10.2018 žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili Zmluvu o dielo
č. 197/2018, ktorou sa žalovaný zaviazal k zhotoveniu diela – Základná škola Modra – zateplenie
obvodového a strešného plášťa – sanácia atiky v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou
spoločnosťou BEVVA s.r.o.. Práce boli vykonané na sanáciu havarijného stavu atiky v rozsahu

odstránenia poškodených vrstiev atiky zo severozápadnej časti objektu Základnej školy Vajanského
a realizácie konštrukčných vrstiev na dobudovanie atiky v tejto poškodenej časti.
Prostredníctvom realizácie týchto prác došlo k odstráneniu reklamovaných vád, avšak na náklady
žalobcu, keďže žalovaný odmietol vykonať sanáciu v rámci svojej zodpovednosti za vady. Sanácia,
a to odstránenie vady sa uskutočnila len na severozápadnej strane objektu základnej školy, pričom za

vykonanie diela bola stanovená suma 7.559,93 eur vrátane DPH.
Dňa 29.11.2018 bolo dielo protokolárne odovzdané a začala plynúť záručná doba v trvaní 60 mesiacov
(do 29.11.2023).
Dňa 29.11.2018 vystavil žalovaný faktúru č. F180019 za práce na sanácii atiky podľa Zmluvy o dielo č.
197/2018 na sumu 7.559,93 eur vrátane DPH, splatnú dňa 29.12.2018, ktorá bola žalobcom v plnom

rozsahu zaplatená.

3.3. Žalobca tvrdí, že vady vznikli v dôsledku nedodržania projektovej dokumentácie a technologických
postupov, keď projektové riešenie zateplenia strechy bolo správne.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že vykonal dielo v súlade so Zmluvou o dielo
č. 194/2015, Zmluvou o dielo č. 197/2018 a v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou
spoločnosťou BEVVA s.r.o (ďalej len PD).
Tvrdí, že vadu popisuje žalobca inak v podanej žalobe (vada sa prejavuje v uvoľnení oplechovania
atiky, na ktorom bola uchytená strešná fólia, pôvodne na menšom pavilóne a neskôr po rozšírení aj na

ďalšej časti strechy budovy. Uvoľnené strechy mali byť vetrom podfukované, čím došlo k nadvihnutiu
a podfukovaniu aj strešnej fólie a jej destabilizácii) a inak v liste zo dňa 16.1.2020 (vadu definoval len ako
uvoľnenie oplechovania atiky, pričom rozdeľoval dôsledky vady na menší pavilón a ďalšiu časť budovy
a nespomínal žiadnu deštrukciu konštrukcie atiky, ani degradáciu OSB dosky).
Tvrdí, že dodržal technologický postup a PD, no táto bola bez riešenia detailov na streche a návrh

dodatočného detailu atiky uvedený v stavebnom denníku, nezohľadnil difúziu a bilanciu vodných pár
v strešnom súvrství ako celku, t.j. plochu a atiky vzhľadom k predchádzajúcim realizáciám na streche.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:
Ř žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 25.6.2015 Zmluvu o dielo č.

194/2015,ktorejpredmetom(čl.II)bolzáväzokzhotoviteľavovlastnommeneanavlastnúzodpovednosť
vykonať pre objednávateľa riadne a včas dielo - stavebné práce na objekte Základnej školy v C., E.
D. A. B. XX, na základe projektovej dokumentácie, vypracovanej spoločnosťou BEVVA s.r.o. Trnava,
ktorá tvorí prílohu č. 1 v zmluve, v zmysle prijatého oznámenia k ohláseniu drobnej stavby pod č. 5/72-
SÚ/2671-5729/2013 zo dňa 26.3.2013, ktoré vydalo mesto Pezinok, najmä:

· Výmena jestvujúcich okien a dverí za plastové, resp. hliníkové výplne otvorov,
· Zateplenie obvodového plášťa,
· Zateplenie strešného plášťa,
· Bleskozvod,· Vyregulovanie vykurovacej sústavy,
· Potrebné úpravy stavebných otvorov, vrátane spätných povrchových úprav,
· Všetky nevyhnutné stavebné úpravy fasády, strechy a interiéru súvisiace s uvedenými prácami.

Predmet zmluvy okrem týchto prác zahŕňal aj demontáž jestvujúcich zariadení, odvoz a likvidáciu
odpadu a poplatok za uloženie odpadu na skládku, vybudovanie, prevádzku a vypratanie zariadenia
staveniska. Vypracovanie výrobnej dielenskej dokumentácie, vyplývajúcej z projektovej dokumentácie
pri rešpektovaní autorských práv, náklady na stráženie staveniska.
Podľa čl.II bodu 2.7 v prípade projektom predpísaných technológií, materiálov a zariadení, môže

zhotoviteľ použiť ekvivalentné riešenie pri dodržaní platných STN a všetkých kvalitatívnych, technických
a estetických parametrov, stanovených projektovou dokumentáciou. V takomto prípade musí byť
ekvivalentné riešenie pred zabudovaním do stavby vopred odsúhlasené zhotoviteľom projektovej
dokumentácie a objednávateľom. Návrh ekvivalentného riešenia zo strany zhotoviteľa nemôže byť
dôvodom na zvýšenie zmluvnej ceny a na predĺženie termínu dodania predmetu zmluvy.
Podľa čl. II bodu 2.9 ods. 2 dielo sa bude považovať za riadne zhotovené, len ak bude mať vlastnosti

stanovené zmluvou a projektovou dokumentáciou, bude v súlade s platnými technickými normami, ak
nebude mať vady a nedostatky, ktoré boli zistené pri preberacom konaní a ak bude stavenisko uvedené
do stavu podľa príslušnej projektovej dokumentácie.
Podľa čl. IX bodu 9.1. zhotoviteľ zodpovedá za to, že celý predmet zmluvy je zhotovený podľa projektovej
dokumentácie a podmienok tejto zmluvy a v súlade s príslušnými technickými normami (STN).

Podľa čl. IX bodu 9.2. zmluvy, zhotoviteľ zodpovedá za vady predmetu zmluvy v zmysle § 560 a nasl.
Obchodného zákonníka. Zhotoviteľ prevezme záruku za akosť predmetu zmluvy, v zmysle § 563 ods.
2, resp. § 429 až § 431 Obchodného zákonníka. Premet zmluvy bude počas záručnej doby spôsobilý
na zmluvný účel a zachová si počas tejto doby dohodnuté vlastnosti.
Podľa čl. IX bodu 9.4, záručná doba predmetu zmluvy je 60 mesiacov a začína plynúť odo dňa

zápisničného odovzdania a prevzatia predmetu zmluvy objednávateľom. Presný termín ukončenia
záručnej doby zmluvné strany zapíšu do zápisu z odovzdania a prevzatia predmetu zmluvy.
Podľa čl. IX bodu 9.5 zmluvy, záručná doba sa vzťahuje na vady predmetu zmluvy nezavinené
objednávateľom. Záruka sa nevzťahuje na prípady násilného poškodenia predmetu zmluvy, resp.
poškodenia živelnou udalosťou.

Podľa čl. IX bodu 9.6, zhotoviteľ sa zaväzuje začať s odstraňovaním prípadných vád predmetu zmluvy
bezodkladne od uplatnenia písomnej reklamácie objednávateľa a vady odstrániť v čo najkratšom
technicky možnom čase. Termín odstránenia sa dohodne písomnou formou. Pokiaľ sa zmluvné strany
na termíne odstránenia vád nedohodnú, platí, že lehota na odstránenie vád je 30 kalendárnych dní
odo dňa doručenia písomnej reklamácie zhotoviteľovi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Ak je

vada predmetu zmluvy neopraviteľná, zhotoviteľ sa zaväzuje určiť do 5 dní od zistenia od zistenia tejto
skutočnosti náhradný predmet plnenia. Odstraňovanie záručných vád je bezplatné.
Podľa čl. IX bodu 9.8, objednávateľ má právo zabezpečiť odstránenie vád inou organizáciou na náklady
zhotoviteľa v prípade vzájomnej dohody so zhotoviteľom alebo ak zhotoviteľ v dohodnutom termíne vady
neodstráni.

Podľa čl. IX bodu 9.10, objednávateľ je oprávnený v prípade vadného plnenia voči zhotoviteľovi uplatniť
tieto nároky: bezplatnú výmenu vadného predmetu zmluvy za predmet zmluvy bez vád, bezplatné
odstránenie vád opravou, ak sú opraviteľné; odstúpenie od zmluvy.
Podľa čl. IX bodu 9.11 zmluvy, ak pôjde o vady, ktorá by mohla spôsobiť alebo spôsobila na predmete
zmluvy vznik havarijného stavu, zhotoviteľ sa zaväzuje nastúpiť na odstránenie vád bezodkladne od ich

oznámenia objednávateľom, ktoré môže byť telefonicky, faxom alebo prostredníctvom e-mailu.
- strany sporu uzatvorili dňa 10.9.2015 Dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 194/2015, ktorým sa zmenil
a doplnil rozsah predmetu zmluvy, kalkulácia ceny a prílohy k zmluve následovne:
V čl. II „Predmet zmluvy“ sa v bode 2.2. dopĺňajú nové body, ktoré znejú: vyregulovanie vykurovacej
sústavy sa nebude realizovať podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorú spracoval BEVVA, s.r.o.

Trnava v 10/2012, ale sa zrealizuje podľa projektovej dokumentácie, ktorú spracoval PIO Texing, s.r.o.
Trenčín v 06/2015: dvere na fasáde do bývalého Co a okno na príručnom sklade budú nahradené
murivom; z rozpočtovej rezervy vo výške 5% zo základných rozpočtových nákladov a z úspory nákladov
na vyregulovanie vykurovania sa zrealizujú nasledovné práce, ktoré neboli predmetom projektovej
dokumentácie, zámena tepelnej izolácie z polystyrénu na minerálnu vlnu v miestach zvislých rozvodov

bleskozvodu; dodávka a montáž žalúzií na okná z južnej strany objektu, úprava prekrytého vstupu do
školy, dodávka a montáž elektrických spínačov a zásuviek, dodávka a montáž nového výlezu na strechu,
zvýšenie atiky, ktoré je potrebné z dôvodu realizácie tepelnej izolácie na streche, úprava interiérových
ostení po osadení okien;- podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby sa preberacie konanie začalo 1.12.2015, skončilo
8.12.2015.
Ř žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 17.12.2015 Zmluvu

o dielo č. 338/2015, ktorej predmetom bol podla čl.II bodu 2.1 záväzok zhotoviteľa vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť vykonať pre objednávateľa riadne a včas dielo – doplňujúce stavebné práce
krozsahupráczoZmluvyodieloč.194/2015zdôvodudodatočnejpotrebypriťaženiabudovanejstrešnej
konštrukcie s konštatovaním, že počas realizácie prác na zateplení strešného plášťa nebolo možné
zrealizovať ukotvenie strešnej fólie pomocou poplastovaného L profilu v mieste styku plochej strechy

statikou, z dôvodu prekážok v podobe pôvodného súvrstia. Pri vŕtaní dier pre ukotvenie poplastovaného
L profilu dochádzalo k namotávaniu pôvodnej geotextílie na vrták a to bránilo pri prieniku cez ďalšie
vrstvy strešného plášťa. Táto skutočnosť má za následok stav, že silové účinky sania vetra spôsobujú
na streche v atikovej časti deformácie strešnej fólie a umožňujú otrhnutie strešného plášťa. Na základe
tohto stavu investor objednal spracovanie statického výpočtu silových účinkov vetra na strechu, ktorý
v 11/2015 spracoval F. G. H.. Na základe tohto posúdenia projektant stavby F. C. I. navrhol potrebné

priťaženie izolácie novonavrhnutého strešného plášťa betónovou dlažbou v zmysle doplnku – výkres
14R projektovej dokumentácie.
Cena diela bola stanovená v čl. IV na sumu 15.708,20 eur vrátane DPH.
- podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby preberacie konanie začalo 24.5.2016, skončilo
v rovnaký deň, záručná lehota poskytnutá do 24.5.2021. V kolónke odchýlky od projektu a ich dôvody

je konštatované, že projekt bol dodržaný. V kolónke zhodnotenie akosti vykonaných prác je uvedené,
práce boli vykonané v dobrej kvalite;
Ř v písomnosti označenej ako Uplatnenie reklamácie a žiadosť o odstránenie vád diela
„Základná škola Modra“ – zateplenie obvodového a strešného plášťa zo dňa 14.6.2018 adresovanej
žalobcom žalovanému je uvedené: „...Na základe ohliadky strechy vykonanej dňa 14.6.2018 užívateľom

budovy bolo zistené, že na diele sa nachádza vada, ktorá spočíva v tom, že na menšom pavilóne
(kde sa nachádza zborovňa) zo severnej strany, prišlo k uvoľneniu oplechovania atiky, na ktorom
je uchytená strešná fólia. Uvoľnené plechy vietor podfukuje, dvíha a podfukuje tak aj strešnú fóliu.
V dôsledku uvedeného stavu poveternostnými vplyvmi môže dôjsť k ešte väčšiemu poškodeniu strešnej
krytiny a k následnému zatečeniu budovy. Na zdokumentovanie daného stavu v prílohe prikladáme

fotodokumentáciu. V súlade s čl. IX Zmluvy o dielo č. 194/2015 zo dňa 25.6.2015 si týmto mesto
Modra ako objednávateľ diela u Vás ako zhotoviteľa diela uplatňuje reklamáciu diela a zároveň Vás
vyzýva k odstráneniu predmetnej vady. Vzhľadom na to, že sa jedná o vadu, ktorá by mohla spôsobiť
na predmete zmluvy vznik havarijného stavu, vyzývame Vás, aby ste nastúpili na odstránenie vád
bezodkladne v súlade s čl. IX bod 9.11 Zmluvy o dielo č. 194/2015 zo dňa 25.6.2015...“;

Ř v písomnosti označenej ako Odpoveď na uplatnenie reklamácie a žiadosť o odstránenie
vád diela Základná škola Modra – zateplenie obvodového a strešného plášťa zo dňa 14.6.2018
adresovanom žalovaným žalobcovi je uvedené: „...Na základe obhliadky strechy vykonanej dňa
23.6.2018 zástupcami zhotoviteľa bolo zistené, že vada, po ktorej prišlo k uvoľneniu oplechovania
atiky a strešnej fólie na streche Vášho objektu Základná škola Modra, nie je spôsobené neodborným

vyhotovením prác, alebo nedodržaním technologických predpisov a postupov podľa PD, ale je
spôsobená pravdepodobne nadmernou vlhkosťou, ktorá sa nachádza vo vrstvách starého (pôvodného)
strešného plášťa. Odparovaním tejto nadmernej vlhkosti cez atiku došlo k deštrukcii (rozpadu)
podkladnej vrstvy pod oplechovaním atiky, a to predpokladáme až na 80% atiky objektu základnej školy.
V súvislosti čl. IX Zmluvy o dielo č. 194/2015 zo dňa 25.6.2015 dodávateľ stavby neuznáva reklamáciu

diela, ktorá bola spôsobená inými vplyvmi a fyzikálnymi zmenami vo vrstvách strešného plášťa....“;
Ř projektant v písomnosti V yjadrenie projektanta ku havarijnému stavu atiky na
severnom pavilóne severnej fasády ZŠ A. XX, C. uvádza, že: „....Materiál dosky (OSB) je rozpadnutý,
nemá žiadnu pevnosť ani tuhosť a už neplní svoju funkciu. Rovnako všetky kotevné prvky aplikované
do dosky neplnia svoju funkciu prenosu zaťažení. Taktiež ani správna funkcia strešnej krytiny nie je

zabezpečená a tiež hrozí penetrácia strešných vrstiev zrážkovou vodou a odrhnutie časti pásu pozdĺž
atiky, nakoľko nie je okraj dostatočne ukotvený. Príčiny vzniku poruchy však v tejto fáze nemožno presne
určiť, avšak bude to súhra viacerých okolností, ktoré spôsobili hromadenie vyfundujúcej vlhkosti, ktorá
nemala kadiaľ uniknúť, čo spôsobilo úplný rozklad materiálov dosky (OSB), ktorá má nosnú funkciu
okraja strechy. Predovšetkým však konštatujem nesúlad v nesprávne zrealizovanom detaile navýšenia

atiky, ktorý mal byť predovšetkým podľa typického detailu dodávateľa strešnej fólie a tiež v súlade
s konštrukčným detailom, čo nie je. Ďalším faktorom je materiál dosky (OSB), resp. jej typ, pre tento
účel je potrebné použiť materiál vhodný do vlhkého prostredia, ozn. ako trieda III. Tento fakt je možné
overiť len laboratórnymi skúškami, čo si vyžiada určitý čas....“;Projektant ďalej uvádza, že „... v zmysle uvedených informácií môžem konštatovať, že riešená
konštrukcia v súčasnom stave nevyhovuje používateľnosti a je nevyhnutné ju stavebne upraviť
do funkčného stavu. Riešenie bude podliehať vstupným kritériám zo súčasného stavu a musí byť

modifikovaný pre náročné kritéria expozície stavebného objektu...“;
Ř podľa písomnosti „Zápis ohliadky havarijného stavu oplechovania atiky severozápadnej
strany strechy Základnej školy, A. XX, ktorá bola realizovaná v rámci stavby „Základná škola Modra
– zateplenie obvodového a strešného plášťa“ zo dňa 24.7.2018 o 10.00 hod. sa uskutočnila ohliadka
stavby za prítomnosti zhotoviteľa (žalovaného) objednávateľa (žalobca) zodpovedného projektanta

a technického dozora, investora, bolo konštatované, že:
1. Okamžite je potrebné riešiť odstránenie havárie na severozápadnej strane strechy menšieho pavilónu
školy, kde prišlo v dôsledku poveternostných vplyvov k uvoľneniu oplechovania atiky. Návrh dodá
projektant vrátane výkazu výmer.
2. Prítomní konštatovali, že k rozpadu OSB dosky prišlo na viacerých miestach atiky a porucha sa
prejavuje v počiatočnom štádiu po celom obvode atiky nesystémovo. Z dôvodu posúdenia a zistenia

stavu konštrukcie atiky projektant žiada zabezpečiť sondy v špecifikovaných miestach atiky, ktoré určia
zúčastnení (min. 1x na každej atike).
3. Podľa vyjadrenia zhotoviteľa je možné z jeho strany zabezpečiť sondy v 31. týždni (30.7. – 3.8.2018)
za účasti projektanta, dozora a investora.
4. Na základe vyhodnotenia sond projektant vypracuje návrh sanácie celej atiky.

5. Na základe skutkového stavu konštrukcií dotknutých haváriou a stanovísk zodpovedného projektanta
zo dňa 24.7.2018 a technického dozora investora zo dňa 19.7.2018 investor, projektant a dozor
konštatujú, že k deštrukcii OSB dosky prišlo v dôsledku nekvalitného materiálu OSB dosky.
6. Stanovisko zhotoviteľ stavby: trvá na svojom stanovisku zo dňa 25.6.2018, že poškodenie bolo
spôsobené inými vplyvmi a fyzikálnymi zmenami vo vrstvách strešného plášťa.

Ř žalobca v písomnosti Reklamácia a žiadosť o odstránenie vád diela Základná škola
Modra - zateplenie obvodového a strešného plášťa urgencia uvádza: „...Materiál dosky (OSB) je
rozpadnutý, nemá žiadnu pevnosť ani tuhosť a už neplní svoju funkciu. Rovnako všetky kotevné prvky
aplikované do dosky neplnia svoju funkciu prenosu zaťažením. Taktiež ani správna funkcia strešnej
krytiny nie je zabezpečená a tiež hrozí penetrácia strešných vrstiev zrážkovou vodou a otrhnutie časti

pásu pozdĺž atiky, nakoľko nie je okraj dostatočne kotvený...“; a „....Vzhľadom na vyššie uvedené Vás
opätovne vyzývame k okamžitému zahájeniu opravy strechy v súlade s čl. IX Zmluvy o dielo č. 194/2015
zo dňa 25.6.2015, nakoľko v prípade neodstránenia vád diela a neriešenia danej situácie, hrozí ďalšie
poškodenie strechy a značných škôd...“;
Ř žalovaný v písomnosti Odpoveď na uplatnenie reklamácie a žiadosť o odstránenie vád

diela Základná škola Modra – zateplenie obvodového a strešného plášťa zo dňa 25.7.2018 zo dňa
8.8.2018 uvádza: „...Daný stav na Vašej ZŠ, atika strešného plášťa je spôsobený nadmernou vlhkosťou,
ktorá sa nachádza vo vrstvách starého (pôvodného) strešného plášťa. Z tohto dôvodu v súvislosti s čl.
IX Zmluvy o dielo č. 194/2015 zo dňa 25.6.2015 dodávateľ stavby neuznáva reklamáciu diela, ktorá
bola spôsobená inými vplyvmi a fyzikálnymi zmenami vo vrstvách pôvodného strešného plášťa a nie

dodaním nekvalitného materiálu (OSB) dosky na nosnú konštrukciu strechy....“;
Ř žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 12.10.2018 Zmluvu
o dielo č. 197/2018, ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa vo vlastnom mene, na vlastné náklady
a nebezpečenstvo a na vlastnú zodpovednosť zhotoviť pre objednávateľa riadne a včas stavebné práce
– Základná škola Vajanského, Modra – zateplenie obvodového a strešného plášťa – sanácia atiky na

budove základnej školy, súp. č. 852, na Vajanského č. 93 v Modre (čl. II bod 2.1.).
Predmetom realizácie sú práce na odstránenie havarijného stavu, ktorý spočíva v tom, že na menšom
pavilóne(kdesanachádzazborovňa)zoseverozápadnejstranyprišlokuvoľneniuoplechovaniaatiky,na
ktorom je uchytená strešná fólia. Uvoľnené plechy vietor podfukuje, dvíha a podfukuje tak aj strešnú fóliu.
V dôsledku uvedeného stavu poveternostnými vplyvmi môže dochádzať ešte k väčšiemu poškodeniu

strešnej krytiny a k následnému zatečeniu budovy. Práce sa realizujú na základe projektového návrhu
na sanáciu havarijne poškodenej časti strechy, ktorý spracoval BEVVA s.r.o. Trnava, F. C. I.. Cena vo
výške 7.559,93 bola stanovená dohodou zmluvných strán (čl. IV).
Východiskovým podkladom na uzavretie zmluvy bola ponuka zhotoviteľa zo dňa 8.10.2018, ktorá bola
predložená objednávateľovi pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou podľa § 117 zák. č. 343/2015 Z.z.

(preambula);
- podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby preberacie konanie začalo 29.11.2018, skončilo
29.11.2018. Záručná lehota bola poskytnutá do 29.11.2023. V kolónke odchýlky od projektu a ich
dôvody je uvedené: ....Projekt bol dodržaný, drobné zmeny sú zaznačené v PD skutočného vyhotovenia.V kolónke zhodnotenie akosti vykonaných prác je uvedené: ...Práce boli vykonané v dobrej kvalite....
V kolónke dohoda o opatreniach a lehotách pre odstránenie vád a nedorobkov je uvedené: ...Bez vád
a nedorobkov.;

- faktúrou č. F180019 zo dňa 29.11.2018, splatnou dňa 29.12.2018, vystavenou na sumu 7.559,93 eur
vyúčtoval žalovaný žalobcovi cenu za práce podľa Zmluvy o dielo č. 197/2018;
Ř v Znaleckom posudku č. 95/2019 (zadávateľ žalobca) vypracovanom Ústavom stavebnej
ekonomiky s.r.o. vo veci posúdenia zateplenia obvodového a strešného plášťa realizovaného na objekte
Základná škola Vajanského 93, Modra znalec na prvú otázku, čo je príčinou vzniku havarijného stavu na

časti atiky odpovedá: Havarijný stav na časti atiky bol zapríčinený „uzatvorením“ vodných pár v strešnom
súvrství. Z dôvodu nezabezpečenia dostatočného odvetrania strešného plášťa dochádzalo ku kumulácií
vodných pár v strešnom súvrství, v dôsledku ktorého došlo k značnej degradácií OSB dosky, o ktorú
bolo uchytené oplechovanie atiky...“.
Na otázku číslo 2, čo je príčinou deštrukcie konštrukcie atiky aj na ostatných častiach atiky znalec
odpovedá: Príčinou deštrukcie konštrukcie atiky na ostatných častiach strechy, bolo zapríčinené

„uzatvorením“ vodných pár v strešnom súvrství. Z dôvodu nezabezpečenia dostatočného odvetrania
strešného plášťa dochádzalo ku kumulácií vodných pár v strešnom súvrství, v dôsledku ktorého došlo
k značnej degradácií OSB dosky, o ktorú bolo uchytené oplechovanie atiky.
Na otázku číslo 3, boli práce zrealizované podľa návrhu v projektovej dokumentácii, znalec
odpovedá: Práce neboli zrealizované podľa návrhu projektanta. Rozpor s projektovou dokumentáciou

bol zaznamenaný napr. v absencii separačnej vrstvy (geotextílie na dolnej streche), nedodržaním
predpísanej hrúbky tepelnej izolácie strechy (horná strecha) nezrealizovaní sond do stavby strešného
plášťa, fasádny polystyrén v oblasti atiky nebol lepený celoplošne resp. v zmysle STN 73/2901..“.
Na otázku č. 4, bol návrh riešenia zateplenia strechy správny, znalec odpovedá: V prípade, že by bol
dodržaný projektom predpísaný návrh v odvetrávacích komínkov, ku kumulácií vodných pár v strešnom

súostroví nemuselo dôjsť. Návrh zateplenia strechy bol správny“.
Na otázku č. 5, je projektový návrh sanácie havárie atiky správny, znalec odpovedá: Projektový návrh
sanácie havárie atiky je správny“.
Na otázku č. 6, čo je príčinou zatekania zo strešného zvodu na severnej strane budovy, znalec
odpovedá: S najväčšou pravdepodobnosťou dochádza k zatekaniu na severnej strane budovy cez

pôvodný strešný chrlič. Kumuláciou z kondenzovanej vlhkosti v strešnom súvrství dochádza k stekaniu
vody do pôvodného zaatikovaného žľabu, kde sa následne penetruje cez preforácie v oblasti pôvodného
strešného chrliča do interiéru“.
Ř žalobca v písomnosti: Uplatnenie reklamácie – opakovaná žiadosť o odstránenie vád
diela „Základná škola Modra – zateplenie obvodového a strešného plášťa“ a o náhradu vynaložených

nákladov s odkazom na Znalecký posudok č. 95/2019 zo dňa 20.8.2019 žalovanému oznamuje:
„...Vaše práce ako zhotoviteľa na diele neboli realizované podľa projektovej dokumentácie záväznej
pre realizáciu diela – možno konštatovať absenciu separačnej vrstvy (geotextília na dolnej streche),
nedodržaniepredpísanejhrúbkytepelnejizoláciestrechy(hornástrecha),nerealizovaniesonddostavby
strešného plášťa na posúdenie vlhkosti v podkladových vrstvách a jej následné odvedenie pomocou

strešných komínkov, fasádny polystyrén v oblasti atiky nebol lepený celoplošne, resp. v zmysle STN
732901.Projektovériešeniezatepleniastrechybolopritomsprávneajehododržaniebolopredpokladom
pre riadnu realizáciu diela bez vád. V dôsledku uvedeného teda možno konštatovať, že zateplenie
strechy – obvodového a strešného plášťa budovy je v celom rozsahu realizované vadne...“ a „...S
ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti Vás týmto mesto Modra vyzýva, aby ste prevzali svoju

zodpovednosť za vadne zhotovené dielo a plnili svoje záväzky zo zmluvy o dielo, a teda: 1. Mestu Modra
v zmysle čl. IX bodu 9.8. Zmluvy o dielo nahradili náklady vynaložené na odstránenie havarijného stavu
časti atiky v celkovej výške 7.559,93 eur a bezodkladne zahájili práce na odstránení vád – komplexnej
oprave vadne realizovaného zateplenia strechy – obvodného a strešného plášťa budovy na Základnej
školy na D. A. B. XX A. C. ....“.

Podľa doručenky bola písomnosť žalovanému doručená dňa 23.1.2020;
Ř v Znaleckom posudku č. 93/2018 (zadávateľ žalovaný) znalecká organizácia J. K..
Bratislava v otázke zistenia príčin havarijného stavu strechy na budove Základná škola Vajanského
v Modre uvádza: Na základe vykonanej ohliadky predmetu posúdenia, analýzy podkladov a záverov
z vizuálneho prieskumu znalec konštatuje, že príčin havarijného stavu strechy na budove Základná škola

Vajanského, na H. D. B.X A. C. je viacej, a to:
· realizačný projekt neriešil detaily na streche;· návrh dodatočného detailu atiky, ktorý je uvedený v stavebnom denníku nezohľadnil difúziu a bilanciu
vodných pár v strešnom súvrství ako celku, t.j. plochu a atiky vzhľadom k predchádzajúcim realizáciám
na strechách ZŠ;

· použitie alebo nepoužitie vhodného materiálu na spevnenie vodorovnej časti atiky, čo je možné
preukázať len laboratórne;
· chýbajúce líniové kotvenie hydroizolácie pomocou líniových upevňovacích plechov z pofóliovaných
plechov.
Znalecká organizácia zároveň uviedla, že správny návrh riešenia atiky mal byť následovný:

-odstránenie všetkých vrstiev na zvislej a vodorovnej časti atiky až na nosnú konštrukciu,
-zvýšenie atiky zhotoviť impregnovaným dreveným hranolom kotveným do nosnej časti atiky,
-zhotovenie parozábrany zo samolepiaceho asfaltového pásu tak, aby sa nalepil na pôvodnú asfaltovú
hydroizoláciu a cez vonkajšie zateplenie,
-spevnenie celej vodorovnej časti atiky zrealizovať pomocou OSB,
-následné zhotovenie doteplenie zvislej časti atiky v súčinnosti s realizáciou hydroizolácie z fólie mPVC

s použitým bodového kotvenia v ploche strechy a líniového kotvenia vrátane ukončovacieho atikového
profóliovaného plechu;
Ř Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o. v písomnosti Stanovisko k Znaleckému posudku
č. 93/2018 J. K.. Bratislava uvádza:
Znalecká organizácia Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o. nesúhlasí so závermi uvedenými v predloženom

znaleckom posudku ZP č. 93/2018. Ďalej sa znalecká organizácia vyjadrila postupne k jednotlivým
bodom uvedeným v závere predloženého ZP č. 93/2018.
1. Podľa názoru znalca (znalecká organizácia: Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o.) síce nebol
v predloženej projektovej dokumentácii spracovaný podrobný detail atiky, no projektant sa v technickej
správe odvoláva na dodržiavania technologických postupov výrobcu (ktorý má spracované tieto detaily)

a navyše tiež popisuje spôsob kotvenia, resp. prichytávania hydroizolačnej fólie v oblasti atiky!
V stavebnom denníku (záznam zo dňa 21.7.2015, list č. 2114) bol projektantom stavby spracovaný detail
atiky. V tomto detaile sú tiež načrtnuté lakoplastové plechy v päte atiky a na jej vrchole.
2. Znalecká organizácia Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o., nesúhlasí s tvrdením, že projektant
nezohľadnil difúziu a bilanciu vodných pár v strešnom súvrství, nakoľko v predloženej dokumentácii,

resp. technickej správe uvádzal nasledovné skutočnosti:
· Projektant navrhuje vykonať sieť sond cez súčasný hydroizolačný povlak až pod pórobetónové panely,
pre zistenie vlhkosti vrstiev podkladu a následné zabezpečenie jej odvedenia pomocou vetracích
komínikov, ak to bude potrebné (1 vetrací komínik na 20-30m2).
· Existujúcu strešnú fóliovú krytinu projektant navrhuje použiť ako paronepriepustnú vrstvu

navrhovaného súvrstvia, pričom existujúce vetracie komíniky sa majú ponechať.
3. Použitie alebo nepoužitie vhodného materiálu zhotoviteľom na spevnenie vodorovnej časti atiky (OSB
dosky) znalec vo svojom posudku ZP č. 93/2018 nepotvrdil a ani nevyvrátil. V posudku len načrtol
tento problém ako jednu z možných príčin. Hypotézu ako jednu z možných príčin poškodenia atiky
naša znalecká organizácia Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o., pripúšťa. Našej znaleckej organizácii

však nie je jasné, prečo znalec aspoň nepreveril túto informáciu u zhotoviteľa (zadávateľa posudku).
Informáciu mohol preveriť vyžiadaním technických listov, certifikátov atď. použitého materiálu (OSB
dosky) a vyžiadaním informácie, či zhotoviteľ impregnoval rezy OSB dosiek.
Samozrejme najrelevantnejšie by bolo preveriť vlastnosti tohto materiálu laboratórne, no pre tieto účely
nemá znalecká organizácia zapísané toto odvetvie.

V konečnom dôsledku dodávku materiálu mal na starosti zhotoviteľ stavby (objednávateľ posudku ZP
č. 93/2018).
4. S tvrdením „chýbajúce líniové kotvenie hydroizolácie pomocou líniových upevňovacích plechov
z pofóliovaných plechov“ opäť naša znalecká organizácia súhlasí. Toto tvrdenie znalecká organizácia
uvádza v odpovedi č. 3 (ZP 95/2019) ako „rozpor s projektovou dokumentáciou.“

L. F. C. I. v svedeckej výpovedi potvrdil, že na základe objednávky pre Mesto
Modra v roku 2012 vypracoval súbor projektov na obnovu nehnuteľností,aj základnej škody na
Vajanského ulici. Predmetom projektu bolo zateplenie obvodového a strešného plášťa. Investor nezadal
otázku ohľadom sondačných prác pred vykonaním zateplenia strešného plášťa, čo je však bežné
v praxi, bolo preto odporúčané vykonať ich v priebehu realizácie zateplenia. V danom prípade, keď

prišiel na stavbu, vykonal záznam do stavebného denníka 20.7.2018, o navýšení atiky z dôvodu, že
navrhovaná hrúbka zateplenia strešného plášťa nedovoľovala vzhľadom na výšku atiky túto aplikáciu,
teda bolo v stavebnom denníku zaznamenané navrhované riešenie zvýšenia atiky. Nebolo predmetom
projektovej dokumentácie navyšovanie atiky, až následne na základe návrhu zo strany realizátoraa stavebného dozoru došlo k dopracovaniu. K sondám svedok uviedol, že nebolo doporučované vykonať
ich následne a bol ubezpečovaný zo strany realizátora, že vykonané boli. Jednotlivé sondy neprešli,
bol však ubezpečený, že sú suché. K otázke realizovania líniového upevnenia hydroizolácie pomocou

líniových upevňovacích plechov s PVC sa presne vyjadriť nevedel.
Detail atiky bol riešený až v roku 2018, keď už bola zistená zvýšená vlhkosť, ktorá predtým nebola
deklarovaná a mala byť zistená až zo sond, ktoré mali byť realizované v roku 2015.
Ř C. G., v svedeckej výpovedi potvrdil závery uvádzané v Znaleckom posudku
Modra č. 95/2019.

Ř štatutárny zástupca žalovaného F. M. H., vo výpovedi uviedol, že na základe
verejného obstarávania uzatvorili s mestom Modra Zmluvu o dielo č. 194/2015 dňa 25.6.2015, kde
predmetom zmluvy bolo zateplenie obvodového plášťa budovy základnej školy a strešného plášťa.
Práce riadne realizovali na základe projektovej dokumentácie spoločnosti BEVVA s.r.o.. Strecha ostala
pôvodná, pristúpili k zatepleniu strešného plášťa, nasledovali vrstvy, a to geotextília, tepelná izolácia,
naspäť geotextília ako separačná vrstva a strešná fólia Sikaplan. Vykonávali výspravky atiky, na

ktorú bola pokladaná geotextília, OSB dosky, geotextília, asikaplán a okapový plech. Všetko bolo
vykonávané podľa projektovej dokumentácie, pričom v priebehu vykonávania prác sa vyskytli problémy,
a to s realizovaním atiky, ktorá bola pôvodná, keďže tepelná izolácia, ktorá bola pokladaná, presahovala
cez atiku. Počas realizácie neboli zistené žiadne problémy ohľadom starého strešného plášťa, čiže
nevznikali spod neho žiadne difúzne pary. Poukázal na súhrnnú technickú správu, kde bolo uvedené:

„vykoná sa sieť sond cez súčasný hydroizolačný podklad až pod porobetónové panely, pre zistenie
vlhkosti vrstiev podkladu a následné zabezpečenie jej odvetrania pomocou vetracích kominíkov, ak to
bude potrebné (1 vetrací kominík na 20 až 30 m2). Existujúcu strešnú fóliovú krytinu je možné použiť
ako paronepriepustnú vrstvu navrhovaného súvrstvia. Existujúce vetriace kominíky sa ponechajú“.
Predložil protokol o meraní vlhkosti v kritických miestach za účelom zistenia technického stavu súvrství

starého strešného plášťa. Po vykonaní sond a po zameraní jednotlivých vrstiev vlhkomerom bol
vypracovaný Protokol o meraní, z ktorého sa zistilo, že všetky vrstvy sú suché, v norme. Nebolo
potrebné robiť iné opatrenia a pokračovalo sa ďalej v stavebných prácach. Vzhľadom na meranie
vlhkosti jednotlivých súvrství starého strešného plášťa odvetracie komínky montovať nemuseli. Na
nasledujúcom kontrolnom dni 28.7.2015 projektant a stavebný dozor konštatoval, že sa pokračuje ďalej

bez zmien podľa projektovej dokumentácie. Poukázal na problémy s atikou, keď ju namerali v určitých
miestach vo výške 10 cm. Zdôraznil, ža atika je murivo, ktoré vychádza na strešný plášť. Voda z atiky
je vyspádovaná smerom dovnútra do strechy, tečie z atiky dole. Aby nestiekla po fasáde, je tam
okapový nos. Projektant od nich chcel, aby tam dali nejakých 15 cm tepelnej izolácie plus ostatné vrstvy
(separačnú geotextíliu a sikaplan), čiže sa dostali na atiku. Od začiatku stavby nebol daný jasný detail

v projektovej dokumentácii, ako majú tento problém riešiť a na kontrolnom dni 21.7.2015 po tlačení
na stavebný dozor projektant dňa 21.7.2015 zakreslil do stavebného denníka detail atiky s izoláciou.
Navrhol ho navýšiť polystyrénom na staré súvrstvie a pokračovať ďalej s novým prekrytím. Poukázal
na to, že v takom prípade sa ale zvykne tento problém riešiť tak, že staré súvrstvie z atiky by malo
ísť celé dole až na nejakú nosnú konštrukciu atiky a potom by projektant mal rozhodnúť čo ďalej ,on

rozhodol o inom riešení. Dielo koncom roka 2015 dokončili, v zápise o prevzatí a odovzdaní stavby bolo
konštatované, že je bez chýb a závad, urobené v dobrej kvalite.
Následne po výzvach žalobcu v roku 2018 odpísali, že ako dodávateľ predmetnej stavby neuznávajú
reklamáciudiela.Dňa24.7.2018bolozvolanépracovnéstretnutienabudovezákladnejškolyVajanského
v Modre, kde posúdili daný stav ako havarijný. Dňa 31.7.2018 bol vyzvaný mestom Modra, zástupkyňou

F. H., aby urobili sondy, pretože dňa 24.7.2018 videli iba povrchové degradácie, potrebovali vedieť,
čo sa deje v strešnom plášti. Dňa 31.7.2018 boli sondy urobené a slúžili k tomu, aby vedeli aký
bude ďalší postup, kde bol prítomný aj Ing. Wagner. Po odobratí vzoriek požiadali o vypracovanie
znaleckého posudku spoločnosť J. K. na zistenie príčin havarijného stavu strechy. Vychádzajúc z jeho
výsledkov neuznávajú vady diela, pretože postupovali podľa projektovej dokumentácie predloženej

spoločnosťou BEVVA s.r.o.. Dňa 12.10.2018 podpísali zmluvu č. 197/2018 s mestom Modra, kde
projektová dokumentáciou obsahoval nové detaily atiky, už správne a takto mali byť aj pôvodne
navrhnuté, pretože už riešili odvetranie strešného súvrstvia starého a nového cez atiku. Zdôraznil, že
pokiaľ došlo k uzatvoreniu novej zmluvy mal za to, že žalobca uznal nedôvodnosť reklamácie.
Ř podľa Záznamu z kontrolného dňa č. 3 zo dňa 21.07.2015 (pri všetkých záznamoch

platí, že modrou farbou označené úlohy sa považuje za splnené), a to časti A. úlohy z predchádzajúcich
kontrolných dní na objednávateľa úloha 2/6: určiť miesta vyhotovenia sond na streche - Stav riešenia
úlohy 21.07.2015: F. I. určil miesta sond na streche 21.07.2015. Medzi úlohami z kontrolného dňa č. 3
na projektanta a na projekty F. I.: vyhotoviť detail nadstavenia atiky na severnej strane. Problematikuje potrebné urýchlene riešiť vzhľadom na postup prác. Problematiku s projektantom prerokuje F. H. a
F. N. H.. Stav riešenia úlohy 21.07.2015: TDI (technický dozor investora) a F. I. sa stretli na stavbe a
po ohliadke miesta projektant nakreslil riešenie do stavebného denníka (úloha sa považovala za hneď

splnenú, nakoľko bola vyznačená modrou farbou – poznámka odvolacieho súdu).
Ř podľa Záznamu z kontrolného dňa č. 8 realizovaného dňa 25.08.2015 (č l. 326) v časti
B. Úlohy z kontrolného dňa na zhotoviteľa: Pri atike zrealizovať zhustené kotvenie teleskopickými
kotvami navrhnutými pri odtrhovej skúške. Počet musí byť taký, aby bol v plnej miere nahradený
poplastovaný uholník - ktorý podľa zhotoviteľa nie je možné riadne ukotviť na dané miesto... silná

geotextília, atika z polystyrénu... predpokladaná vzdialenosť kotví vzhľadom na sacie účinky vetra musí
byť menej ako 200 mm (bod 8/1).
- podľa Záznamu z kontrolného dňa č. 9 dňa 03.09.2015 v časti úlohy z predchádzajúcich kontrolných
dní je úloha (bod 8/1 Záznamu z kontrolného dňa 25.8.2015) splnená.
Ř podľa Záznamu kontrolného dňa č. 12 z 23.09.2015 v časti úlohy z kontrolného dňa č. 12
na projektanta (bod 12.1.) bolo predložiť návrh riešenia detailu pri atike (severná časť južného traktu)

vzhľadom k jestvujúcemu stavu strechy v mieste žľabu (súvrstvia geotextílií, plech asfaltové pásy, fólie
a hrúbka tepelnej izolácie). Na zhotoviteľa preveriť spôsob stabilizácie fólie atikou v časti proti účinkom
sania vetra, ako alternatívu oproti projektovému riešeniu (12.2.);
Ř podľa Záznamu z kontrolného dňa č. 13 zo dňa 01.10.2015 bola modrou farbou označená
úloha na zhotoviteľa preveriť spôsob stabilizácie fólie v atikovej časti proti účinkom sania vetra, ako

alternatívu oproti projektovému riešeniu, kde bolo uvedené, že zhotoviteľ sa stotožňuje s návrhom Prof..
F. O. vzhľadom k tomu, že nie je možné vyhotoviť kotviaci L profil v rohu pri atike, je potrebné vyhotoviť
preťaženie zvrchu betónovými kockami po celej dĺžke atiky s medzerami maximálne 20 cm od seba.
Betónové dlažby podložiť fóliou rovnakou, akou je zaizolovaná strecha. Doplniť ďalší poplastovaný plech
na vrch atiky a prekotviť ho do tela atiky následne privariť fóliu (12.2.);

Ř podľa Záznamu z kontrolného dňa č. 16 zo dňa 20.10.2015, (č. l. 349 ) v časti A. úlohy
z predchádzajúcich kontrolných dní na projektanta, bol poskytnutý nový termín do 27.10.2015 predložiť
návrh riešenia detailu pri atike (severná časť južného traktu) vzhľadom k jestvujúcemu stavu strechy v
mieste žľabu a zaujať stanovisko k riešeniu od G. F. O. (bod 12.1.);
Ř podľa Záznamu z kontrolného dňa č. 17 zo dňa 27.10.2015 v časti A. úlohy z pred-

chádzajúcich kontrolných dní na projektanta naďalej zostávala ako nesplnená úloha predložiť návrh
riešenia detailu pri atike (severnú časť južného traktu) uložený nový termín do 27.10.2015 s tým, že
objednávateľ urguje splnenie úloh (bod 12.1.);
Ř podľa Záznamu z kontrolného dňa č. 18 zo dňa 03.11.2015 v časti A. úlohy z pred-
chádzajúcich kontrolných dní, úloha predložiť návrh riešenia detailu pri atike a zaujať stanovisko k

riešeniu a G. F. O. zostáva nesplnená a bol uložený nový termín do 10.11.2015 (bod 12.1.);
Ř podľa Záznamu z kontrolného dňa č. 19 zo dňa 10.11.2015 opätovne zostala nesplnená
vyššie uvedená úloha a bol stanovený nový termín do 17.11.2015 (bod 12.1.);
Ř podľa Záznamu z kontrolného dňa č. 20 zo dňa 18.11.2015 v časti A. úlohy z pred-
chádzajúcich kontrolných dní na projektanta na projekty bolo uvedené vo vzťahu k predloženiu návrhu

riešenia detailu pri atike a zaujatia stanoviska k riešeniu od Proef. F. O., úloha je v stave rozpracovanosti
objednávateľ urguje splnenie úlohy a poznámka predložiť pokladačský plán dlažby na plochej streche
(podľa požiadaviek na potrebné priťaženie) zohľadniť už zrealizované mechanické kotvenie fólie (bod
12.1.);
VčastiB.úlohykontrolnéhodňač.20naprojektantaurýchlenedoriešiťnávrhpriťaženiaplochýchstriech

(urgencia úlohy) zaslať projektantovi zakreslenie miest kotvenia plochých striech, ťahovú skúšku kotiev,
fotodokumentáciu realizovaného kotvenia na plochých strechách (bod 20.1);
Ř podľa Záznamu z kontrolného dňa č. 21 z 24.11.2015 v časti A. úlohy z predchádzajúcich
kontrolných dní bola splnená úloha predložiť návrh riešenia detailu pri atike, preveriť stanovisko k
riešeniu od G. F. O., predložiť pokladačský plán dlažby na plochej streche, osadiť vetracie krycie hlavice

na vetracie prieduchy na plochej streche (zhotoviteľ);
Ř znalec F. G. K. G. v svojej písomnej výpovedi uviedol, že ako znalec ani ako
znalecká organizácia nie sú zapísaní v odvetví Projektovanie v stavebníctve, preto sa nemôže vyjadriť
k správnosti vypracovania projektu. Konštatoval, že pôvodná projektová dokumentácia neobsahovala
všetky podrobné technické informácie potrebné pre realizáciu strechy, preto projektant na výzvu

objednávateľa až dodatočne vypracoval detail pre realizáciu strechy v časti atiky.
K otázke: Vyjadrite sa, ak tento projekt neriešil detaily na streche, resp. difúziu výparov, či mal tento
projekt riešiť detail strechy a difúziu výparov a ako by mal následne postupovať zhotoviteľ diela, keď
projekt takéto údaje neobsahoval znalec uvádza: „nový detail atiky neriešil ten problém, že vodná parabude migrovať v strešnom plášti a bude sa chcieť dostať zo strešného plášťa von v najvyšších bodoch
strechy, t.j. miestach pri atike. Zhotoviteľ ako odborne spôsobilá osoba má povinnosť objednávateľa na
túto skutočnosť upozorniť, napríklad zápisom v stavebnom denníku. Povinnosťou zhotoviteľa je riadne

vykonávanie diela čím sa rozumie jeho úplné dokončenie bez vád s použitím správnych technologických
postupov a technických riešení.
Kotázke:Kedybolvytvorenýdodatočnýdetailatikyanačípodnet,znalecuvádza:„počasrealizácieprác
na streche došlo k zníženiu atiky, preto musela byť táto navýšená pomocou extrudovaného polystyrénu
XPS o hrúbke 100 mm a tento návrh vypracoval projektant a je uvedený v zázname zo stavebného

denníka, ako upresnenie navýšenia atiky. Projektant však riešil detail otázky bez ohľadu na to, ako vyjdú
spády pri atike a až následne počas realizácie prác na streche nakreslil nový detail atiky s jej navýšením“.
Znalec uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, na čí podnet bol v roku 2015 vytvorený dodatočný detail atiky.
K otázke: Vyjadrite sa, či bez dodatočného detailu atiky mohlo byť dielo realizované a ako by mal
postupovať zhotoviteľ bez detailu atiky, znalec uvádza: bez dodatočného detailu atiky s jej navýšením
nemohlo byť dielo realizované z dôvodu spôsobu odvodnenia strechy, ktoré je riešené odvedením vody

do vpustí.
K otázke: Mohol zhotoviteľ realizovať dielo do objednávateľom požadovaného stavu aj v prípade,
že projektová dokumentácia neriešila detaily na streche, difúziu vodných pár a detaily atiky, znalec
uvádza: Zhotoviteľ mohol realizovať dielo do objednávateľom požadovaného stavu aj v prípade,
že pôvodná projektová dokumentácia neriešila detail na streche difúziu vodných pár a detaily

atiky. Po preštudovaní podkladov (projektu) zhotoviteľ mohol vyzvať objednávateľa a projektanta aj
prostredníctvom osoby vykonávajúcej stavebný dozor vyzvať na doplnenie chýbajúcich časti projektovej
dokumentácie, alebo o vysvetlenie nejasných technických riešení. Zhotoviteľ by mohol pri realizácii
strechy poskytovať aj samostatne, na základe vlastnej odbornej spôsobilosti, podľa platných technických
noriem, technologických predpisov, technických listov a odporúčaní výrobcov strešných materiálov tak,

aby odovzdal bezvadné dielo do užívania s príslušnými garanciami. Zhotoviteľ mohol vlastné návrhy
riešení chýbajúcich detailov strechy priebežne konzultovať s projektantom a nechať si ich aktuálne
odsúhlasiť...“
K otázke: či bolo v projekte počítané so sondážnymi prácami na streche, ak áno, kto ich mal vykonať,
kde, na akých miestach a kedy a či projektant alebo objednávateľ nariadil vykonať sondy znalec uvádza:

Nemám vedomosť o tom či a v ktorých miestach projektant vykonal alebo mal vykonať sondy. Sondy
spomenuté v znaleckom posudku boli zhotovené až dodatočne pri deštrukcii strechy.
K otázke: Kto vypracoval montážnu schému tvoriacu prílohu Znaleckého posudku č. 93/2018, či boli
sondy vykonané, kým a na čí podnet znalec uvádza: Nie je mi známe, kto konkrétne vypracoval
sondážnu schému. Rozmiestnenie sond bolo výsledkom dohody účastníkov obhliadky havarijného stavu

strechy dňa 14.6.2018 (v znaleckom posudku na str. č. 22), pričom vykonanie sond mal zabezpečiť
zhotoviteľ diela. Sondy odhalili, že v strešných vrstvách je vlhkosť. Znalec sondy neobjednával,
nerealizoval, nevypracoval schému, ani nebol na mieste prítomný v čase ich realizácie. Protokol
a schéma vykonaných sond na streche sú uvedené v prílohe posudku, ako dodatočne získaný
technický podklad. Sondy boli realizované 31.7.2018 a znalecká obhliadka bola vykonaná 19.9.2018.

Pri rozhodovaní o odbere vzoriek na streche boli prítomní zástupcovia všetkých dotknutých strán, t.j.
objednávateľ, zhotoviteľ, projektant, stavebný dozor.
K použitiu vhodnej OSB dosky znalec uviedol, že k tomuto sa nevie vyjadriť, bolo by potrebné
realizovať laboratórnu skúšku. Pokiaľ ide o chýbajúce líniové kotvenie hydroizolácie pomocou líniových
upevňovacích plechov z portfóliových plechov znalec uviedol, že líniové kotvenie nebolo súčasťou

projektu, ale vyplýva z technologického predpisu zhotovovania hydroizolácie striech fólie mPVC.
Ř podľa Protokolu o meraní vlhkosti v podklade vyhotovenom dňa 28.07.2015 vykonáva-
teľa (K. J. K.) na základe objednávky boli realizované merania meracím prístrojom P. M. 4, kde boli
uvedené tri meracie body s tým, že boli elektronicky namerané hodnoty 2 x 0,30 % CM a 0,25 % CM.
K protokolu bol pripojený náčrt o rozmiestnení meraní.

Ř podľa svedeckej výpovede C. H. (pracujúceho pre žalovaného na základe
zmluvy o dielo) mal na starosti jej administratívnu prípravu, zúčastňoval sa verejného obstarávania
a technickej prípravy diela, zúčastňoval sa kontrolných dní a realizoval technický dohľad. Potvrdil,
že sa vyskytol problém pri projektovej dokumentácii s detailom strechy pri atike. Na kontrolnom dni
dňa 21.7.2015 žiadal pán H. o doplnenie detailu, ktorý bol následne zaznamenaný do stavebného

denníka a pokračovalo sa v stavbe. Potvrdil, že žalovaný vykonal sondy na meranie vlhkosti
externou firmou, kde výsledky merania boli oboznámené na nasledujúcom kontrolnom dni a bolo
rozhodnuté, že nie je potrebné riešiť ďalšie odvetrávanie. Potvrdil, že bolo upozorňované na nevhodnosťpokynov objednávateľa na kontrolných dňoch, osobných stretnutiach, upozorňovalo sa nedostatočnosť
projektovej dokumentácie a nemožnosť realizovania podľa nej jednotlivých výkonov;
Ř N. H. (stavebný dozor) v svedeckej výpovedi uviedol, že si nepamätá na to, aby

v priebehu realizácie diela bol upozornený na nesúlad projektu s požadovanými technológiami;
L. N. Q. v svedeckej výpovedi potvrdil, že so žalovaným sa zúčastňoval realizácie
diela. Potvrdil, že boli limitovaný letnými prázdninami, nakoľko išlo o školu. Z uvedeného dôvodu
vykonávanie prác „hnali“ a problémy riešili za pochodu. Technické riešenia realizoval p. H., stavebný
dozor, ktorý bol na stavbe často prítomný a s ktorými konzultovali každú časť práce. Potvrdil, že ako

dlhoročný praktik pozná technické listy, technické postupy a normy pri realizovaní strešných krytín, aj
krytiny SIKA, ktorá bola v prejednávanom spore použitá. Podľa vlastných zistení dospel k poznaniu, že
pri navrhnutom spôsobe kotvenia bude potrebné s podfukovaním a prišlo sa s riešením zaťažiť strechu
betónovými dlažbami. Všetko sa konzultovalo s p. H. a p. H.. Tieto upozornenia boli realizované aj
ústne, pretože nebolo reálne požadovať, aby boli všetky realizované písomne, najmä pre časovú tieseň.
Aj problém s namotávaním geotextílie bol riešený s pánom H. a H.. Zdôraznil, že už v projekte bola

atika zle nastavená.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 3, § 536 ods. 1,3, § 537 ods. 1,2, § 546
ods. 1, § 548 ods. 2, § 551 ods. 1, § 552 ods. 1 a § 562 ods. 1,2,3, § 654, § 436 zák. č. 513/1991 Zb.
v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník alebo OBZ).

7. Podriadiac zistený skutkový stav pod vyššie uvedené právne normy súd prvej inštancie žalobu
zamietol. Ako nesporné vyhodnotil uzavretie Zmluvy č. 194/2015 zo dňa 25.6.2015, predmetom ktorej
boli stavebné práce na objekte R. S. A. C. na základe projektovej dokumentácie vypracovanej K.
T. K., vykonanie diela a jeho odovzdanie (Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí stavby). Nesporným

bolo uzavretie Zmluvy o dielo č. 338/2015 medzi totožnými stranami priamo s odkazom na zmluvu č.
194/2015 s predmetom stavebných prác pozostávajúcich z dodatočného priťaženia novovybudovanej
strešnej konštrukcie, keďže počas realizácie prác (na základe zmluvy č. 194/2015) na zateplení
strešného plášťa nebolo možné zrealizovať ukotvenie strešnej fólie pomocou poplastovaného „L“ profilu
v mieste styku plochej strechy a atikou, z dôvodu prekážok v podobe pôvodného súvrstvia, keď

dochádzalo k namotávaniu pôvodnej geotextílie na oknách, čo bránilo pri prieniku cez ďalšie vrstvy.
Nebolo sporným ani to, že dňa 14.6.2018 uplatnil žalobca reklamáciu, kde zistená vada mala spočívať
v tom, že na menšom pavilóne zo severnej strany došlo k uvoľneniu oplechovania atiky, na ktorom bola
uchytená strešná fólia a ani to, že žalovaný reklamáciu neuznal, keď tvrdil, že uvoľnenie atiky a strešnej
fólie nebolo spôsobené neodborným vykonaním prác ani nedodržaním technologických postupov podľa

PD, ale pravdepodobne nadmernou vlhkosťou nachádzajúcou sa vo vrstvách pôvodného (starého)
strešného plášťa, čo bolo nedostatkom projektovej dokumentácie.
Ako preukázanú (aj nespornú) súd prvej inštancie vyhodnotil existenciu Zmluvy o dielo č. 197/2018 zo
dňa12.10.2018,predmetomktorejboliprácenaodstráneniehavarijnéhostavuspočívajúcehovuvoľnení
oplechovania atiky, na ktorom je uchytená strešná fólia, na menšom pavilóne zo severozápadnej strany

(teda s predmetom zmluvy, ktorý je totožný v reklamácii žalobcu). Cena diela bola dohodnutá na sumu
7.559,39 eur, ktorá bola žalobcom žalovanému aj zaplatená a ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní
s odkazom na bod 9.8 Zmluvy o dielo č. 194/2015.

8. Súd prvej inštancie sa zaoberal primárne otázkou, či je dôvodný nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy

č. 194/2015 s ohľadom na skutočnosť, že následne došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 197/2018.
Vychádzajúc z výkladových pravidiel právnych úkonov (vymedzených v § 266 OBZ) dospel k záveru,
že časť uvádzaných vád, ktorých reklamáciu si žalobca uplatňoval, bola „krytá“ novou Zmluvou o dielo
č. 197/2018, teda, že žalobca uzatvorením zmluvy a zaplatením ceny v nej dohodnutej ustúpil zo
svojho pôvodne uplatneného nároku. Zdôraznil aj skutočnosť, že bod 9.8 Zmluvy č. 194/2015 nedopadá

v prejednávanom spore na danú situáciu, pretože žalovaný nie je „treťou osobou“ ako ju má na
mysli citované ustanovenie zmluvy. Žalobca sa teda prestal domáhať nárokov na žalovanom ako na
zmluvnej strane, ale vyhlásil verejné obstarávanie a uzavrel novú zmluvu o dielo, ktorej predmetom
bolo odstránenie havarijného stavu (totožné práce ako požadoval v reklamačnom konaní), avšak opäť
so žalovaným, teda tým istým zhotoviteľom, ktorému následne aj uhradil cenu za toto dielo. Súd prvej

inštancie zdôraznil, že žalobca mal možnosť žalovaného vylúčiť z verejného obstarávania pokiaľ mal
za to, že išlo o zabezpečenie odstránenia vád treťou osobou podľa § 40 ods. 8 zák. č. 343/2015 Z.z.
o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Z uvedených dôvodov uplatnený nárok na zaplatenie sumy 7.559,93 eur ako nákladov vynaložených na
opravu strechy treťou osobou mal za nedôvodný.

9. Pokiaľ ide o nárok na odstránenie vád diela vo zvyšnej časti strechy budovy základnej školy, ktoré
odstránené neboli (resp. aj pokiaľ by uplatnený nárok mal byť kvalifikovaný ako náklady zhotoviteľa,
pretože zhotoviteľ v dohodnutom termíne vady neodstránil) skúmal, či v konaní boli splnené podmienky
na jeho priznanie a to existencia vady diela, ich včasné uplatnenie, zodpovednosť zhotoviteľa za vady
a neodstránenie vád zhotoviteľom v poskytnutej dodatočnej primeranej lehote.

V tejto súvislosti uviedol, že nebolo sporným včasné uplatnenie vád, ani ich existencia a nebolo
sporným ani to, že vady boli spôsobené „uzatvorením“ vodných pár v strešnom súvrství z dôvodu
nezabezpečenia dostatočného odvetrávania strešného plášťa (k uvedenému sa zhodne vyjadril Ústav
stavebnej ekonomiky s.r.o. v Znaleckom posudku č. 95/2019 a znalecká O. J. K. v Znaleckom posudku
č. 93/2018).
Žalovaný sa bránil tvrdením, že za tieto vady nezodpovedá, pretože dodržal technologický postup

a projektovú dokumentáciu, poukazoval na to, že projektová dokumentácia bola bez riešenia detailov na
streche a návrh dodatočného riešenia detailu atiky, uvedený v stavebnom denníku, nezohľadnil difúziu
a bilanciu vodných pár v strešnom súvrství ako celku, t.j. plochu a atiky vzhľadom k predchádzajúcim
realizáciám na strechách školy (túto skutočnosť mal súd za preukázanú Znaleckým posudkom č.
93/2018, kde znalec konštatoval, že návrh detailu atiky bol nesprávny /str. 10/, a že návrh dodatočného

detailu atiky uvedený v stavebnom denníku nezohľadnil difúziu a bilanciu vodných pár v strešnom
súvrství ako celku /str. 12/.)
Žalovaný v konaní preukázal, že dielo bolo realizované podľa projektovej dokumentácie, čo v znaleckom
posudku predloženom zo strany žalobcu č. 95/2019 zohľadnené nebolo (keďže o vykonaní merania
nebola zmienka v stavebnom denníku, ani v záznamoch z kontrolných dní). Bolo v konaní preukázané,

že po vykonaní sond a po zameraní jednotlivých vrstiev bol vypracovaný Protokol o meraní, z ktorého
vyplynulo zistenie, že vrstvy boli suché (v norme), teda nebolo potrebné robiť iné opatrenia, pričom podľa
projektovej dokumentácie postačovalo zachovanie pôvodných odvetrávacích komínkov. Tu súd prvej
inštancie zdôraznil, že aj keď žalobca v poslednom vyjadrení napadol hodnovernosť merania vlhkosti,
urobil tak bez protidôkazu na spochybnenie tvrdenej skutočnosti a výsluch stavebného dozoru v danom

nič nezmenil.
Vo vzťahu k nezabezpečeniu dostatočného odvetrávania strešného plášťa zdôraznil súd aj to, že spôsob
riešenia odvetrávania strešného plášťa bol v projektovej dokumentácii riešený nedostatočne (uvedené
bolo potvrdené aj výsluchom znalca F. C. G.), ktorý uviedol, že pri následnej sanácii atiky v roku 2018 bol
navrhovaný projektantom iný spôsob zabezpečenia odvetrávania strechy ako bol navrhnutý v pôvodnom

projekte, ktorý bol podkladom pre realizáciu diela na základe Zmluvy č. 194/2015.

10. Ako nepreukázanú považoval súd prvej inštancie vytýkanú vadu – nesprávne použitie druhu OSB
dosky (na preukázanie použitého nesprávneho druhu bolo potrebné vykonať laboratórne skúšky). Pri
rozhodnutí bral súd prvej inštancie do úvahy aj skutočnosť, že samotná projektová dokumentácia mala

nedostatky (čo vyplynulo z výpovedi svedkov a z potreby uzatvoriť druhú zmluvu, predmetom ktorej bolo
realizovanie doplňujúcich stavebných prác z dôvodu dodatočnej potreby priťaženia novovybudovanej
strešnej konštrukcie), keď obidve znalecké organizácie sa zhodli v tom, že počas realizácie pre
nízku atiku, ktorá vznikla priteplením strechy, táto musela byť navyšovaná a realizačný projekt
neobsahoval žiaden detail. Tento bol vypracovaný až dodatočne a zaznamenaný v stavebnom denníku

zo dňa 21.07.2015, pritom znalecká organizácia FINDEX s.r.o. konštatovala, že návrh detailu atiky
bol nesprávny. Pri zatepľovaní strechy sa vôbec neuvažovalo s difúziou a bilanciou vodnej pary
a kondenzačnými zónami. Zároveň uviedla, že správny postup atiky mal byť taký, že mali byť odstránené
všetky vrstvy zvislej a vodorovnej časti atiky až na nosnú konštrukciu.

11. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či nedošlo zo strany žalovaného k zanedbaniu
povinnosti konať na základe vlastnej odbornej spôsobilosti Pri riešení tejto otázky prihliadol na
skutočnosť, že v súhrnnej technickej správe k projektovej dokumentácii bolo projektantom na dvoch
miestach nie celkom jednoznačne uvedené, (str. 15 časť 4.7), že vykoná sa sieť sond cez súčasný
hydroizolačný povlak až po pórobetónové panely, pre zistenie vlhkosti vrstiev podkladu a následné

zabezpečenie jej odvedenia pomocou vetracích komínkov, ak to bude potrebné. Súčasne bolo uvedené,
že v súlade s uvažovaným zateplením strešného plášťa je potrebné zmeniť súčasný spôsob odvodnenia
cez zaatikovaný žľab, ktorý je potrebné odstrániť. Rovnako na str. 16 v časti 4.8 špecifikácia
zateplenia strešného plášťa bolo konštatované, že vytvorením nových vrstiev nad existujúcou strešnoukonštrukciou sa uzavrie strešný medzipriestor, a možnosť difundovania vlhkosti z existujúcich strešných
vrstiev sa zabezpečí cez existujúce, prípadne pridané odvetrávacie komínky.

12. Vo vzťahu k ďalším skutočnostiam uvádzaným v Znaleckom posudku č. 95/2019 a to, že pri
kontrolných sondách bola zistená absencia separačnej vrstvy, prihliadol na vysvetlenie štatutárneho
zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že všetky vrstvy, ktoré sa zakrývali boli kontrolované stavebným
dozorom F. H., ktorý by nebol podpísal prevzatie týchto prác pokiaľ by chýbali vrstvy v zmysle projektovej
dokumentácie.

13. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj námietku ohľadom nedodržania predpísanej
hrúbky tepelnej izolácie strechy, keď štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že strešná rovina nebola
ideálna,pretobolonutnépredodržaniepotrebnéhosklonunovústrešnúizoláciuprispôsobiťkpôvodným
nerovnostiam. Keďže pôvodná vrstva tvorila parozábranu, nebolo možné ju pre nerovnosti narúšať,
preto bolo nutné novú vrstvu prispôsobiť k pôvodnej. Tu zdôraznil, že aj z výsluchu F. C. G. vyplynulo,

že konštatovanie v znaleckom posudku mohlo byť len konštatovaním lokálneho nedostatku na mieste
sondy a na to, aby bolo zistené, či to bolo len z dôvodu, aby bola zachovaná rovina, bolo potrebné
vykonať ďalšie zisťovanie.
Štatutárny zástupca žalovaného zároveň uviedol, že k nesprávnemu lepeniu fasádneho polystyrénu
nemohlo dôjsť, pretože uvedená otázka podliehala kontrole stavebného dozoru. Súd prvej inštancie

poukázal aj na výpoveď F. C. G., ktorý vo vzťahu k pochybeniu o nedodržaní technologického
postupu zhotovenia hydroizolácie strechy (nebolo vykonané líniové upevnenie) uviedol, že si následne
spomenul, že v stavebnom denníku bolo zachytené, že vykonávali toto upevnenie, avšak dochádzalo
k namotávaniu starej geotextílie na vrták (uvedené sporné nebolo) a tento problém bol riešený. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že nie je možné preniesť zodpovednosť na zhotoviteľa, nakoľko objednávateľ bol na

uvedené upozornený, čo aj akceptoval a z uvedeného dôvodu došlo k priťaženiu strechy betónovými
kockami.

14. Vychádzajúc zo všeobecných zásad dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že príčinu
žalobcom vytýkaných vád nemožno pripísať zhotoviteľovi, pretože preukázal, že dielo vykonával

v súlade s projektovou dokumentáciou a v súlade so zachovaním dostatočnej odbornej spôsobilosti. Na
základe uvedeného žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

15. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.

16. Argumentuje, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie vo veci a súčasne argumentácia obsiahnutá v odôvodnení je natoľko
vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.
Vôbec z neho totiž nevyplýva a nie je zrejmé, ktoré zo zákonných predpokladov zodpovednosti
žalovaného za vady diela boli preukázané, ktoré neboli preukázané, t.j. z akých konkrétnych dôvodov

žalovaný nezodpovedá za reklamované vady diela. Zdôraznil, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozhodnutia nezaoberal skutkovými okolnosťami a tvrdeniami žalobcu v rámci prejednávanej veci,
t.j. vo veci existencie vád diela a splnenia zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného
ako zhotoviteľa. Vôbec sa nezaoberal vykonanými dôkazmi svedčiacimi o opaku, resp. dôkazmi
spochybňujúcimi ním zistený stav, čím sa rozhodnutie stáva nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie

bezdôvodne a bez reálneho preukázania spochybňuje Znalecký posudok č. 95/2019, pričom žiadne
rozpory medzi vyjadreniami znalca F. C. G. na pojednávaní a závermi v Znaleckom posudku č. 95/2019
neexistujú.

17. Odvolateľ zdôraznil, že v prejednávanej veci došlo k mechanickej aplikácii právnych noriem, kde

si súd prvej inštancie neuvedomil ich zmysel a účel a ktorej výsledkom je napadnuté rozhodnutie
odcudzené od reality, ktoré je vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci absurdné. Na jednej strane
podľa súdu prvej inštancie mala projektová dokumentácia nedostatky (konkrétne bola bez riešenia
detailov na streche a návrh dodatočného detailu atiky, ktorý je uvedený v stavebnom denníku, bol
nesprávny a nezohľadnil difúziu a bilanciu vodných pár v strešnom súvrství ako celku), na druhej strane

potom nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nezodpovedá za vady diela, pretože
zodpovednosť žalovaného je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa môže zbaviť len zo zákonom
stanovených liberačných dôvodov. Pokiaľ žalovaný neupozornil žalobcu na uvedenú nevhodnosť
navrhovaného technického riešenia uvedeného v projekte, resp. v stavebnom denníku (návrhudodatočného detailu atiky) a pokiaľ žalobca písomne netrval na uvedenom riešení, tak žalovaný za vady
diela v zmysle § 551 OBZ zodpovedá.
Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, kedy a akým spôsobom upozornil žalovaný žalobcu na

uvedenú nevhodnosť navrhovaného technického riešenia uvedeného v projekte, resp. v stavebnom
denníku,t.j.nanesprávnosťanevhodnosťnávrhudetailuatiky,kedyaakýmspôsobompísomnežalobca
trval na tomto použití.

18. Žalobca vytýka napadnutému rozhodnutiu aj vady rozhodnutia, ktoré majú podobu skutkových vád

(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vád právnych (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Argumentuje, že súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov, pretože pri ich hodnotení nepostupoval v súlade s princípmi uvedenými v §
191 CSP. Neriadil sa právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil Krajský súd Prešov ako odvolací súd
v uznesením 5Cob/56/2022 – 490 zo dňa 24.11.2002, keď sa v rámci odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nezaoberá aplikáciou § 551 OBZ a nevyhodnocuje dôkazy a tvrdenia sporových strán

v kontexte s týmto ustanovením, ako mu to ukladal odvolací súd.

19. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že projektová dokumentácia mala
nedostatky a vady (projektová dokumentácia bola podľa súdu prvej inštancie bez riešenia detailov na
streche a návrh dodatočného detailu atiky, ktorý je uvedený v stavebnom denníku, nezohľadnil difúziu

a bilanciu vodných pár v strešnom súvrství ako celku) a že príčinu vytýkaných vád nemožno pripísať
zhotoviteľovi, t.j. žalovanému, ktorý vykonal dielo v súlade s projektovou dokumentáciou a súčasne
v súlade so zachovaním dostatočnej odbornej starostlivosti.
Tu odvolateľ argumentuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k uvedenému záveru, že projektová
dokumentácia mala nedostatky a vady (t.j. vec použitá pri realizácii diela odovzdaná žalobcom ako

objednávateľomžalovanémuakozhotoviteľovi),takboloúlohousúduprvejinštancieposúdiť,čižalovaný
bez zbytočného odkladu upozornil žalobcu na všetky uvedené nedostatky v projektovej dokumentácii,
a či žalobca písomne aj napriek upozorneniu trval na uvedenom postupe.
Súd sa uvedeným nezaoberal aj napriek tomu, že žalobca poukazoval a uvádzal vychádzajúc zo
Znaleckého posudku č. 95/2019 viacero pochybení žalovaného ako odborne spôsobilej osoby pri

realizácii diela ohľadom nedodržania projektu a technologických postupov. Pokiaľ by teda bolo tvrdenie
žalovaného a skutkový záver súdu prvej inštancie o nedostatkoch a vadách projektovej dokumentácie
pravdivé, tak žalovaný preukázateľným nesplnil povinnosť v zmysle § 551 OBZ. Odvolateľ zdôraznil, že
k tomu, aby sa žalovaný zbavil zodpovednosti za vady diela, nestačí len upozornenie na nevhodnosť
veci a pokynov, ale aj preukázanie zo strany žalovaného, že žalobca písomne trval na použití týchto

nevhodných vecí a pokynov ohľadom technického riešenia realizácie diela.

20. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 7.599,93 eur odvolateľ uvádza, že súd
prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že medzi stranami po vznesení vád žalobcom prebiehalo
akési „rokovanie“, výsledkom ktorého bol konsenzus uzavretia novej Zmluvy o dielo č. 197/2018 na

odstránenie havarijného stavu, pričom žalobca s plným vedomím a vôľou išiel do uzavretia tejto novej
zmluvy o dielo s tým, že sa vzdáva zodpovednostných nárokov voči žalovanému a týchto sa prestal
domáhať. Na strane druhej, súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca na odstránenie havarijného
stavu vyhlásil verejné obstarávanie, keďže žalovaný odmietal vadu odstrániť. Odvolateľ zdôraznil, že
táto konštrukcia súdu prvej inštancie nemôže obstáť, pretože žalobca neprejavil žiadnu vôľu vzdať

sa zodpovednostných nárokov voči žalovanému, ktorá skutočnosť zo žiadneho dôkazu predloženého
a vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie nevyplýva. Nespornou je naopak skutočnosť,
že žalobca si včas a riadne uplatnil vady u žalovaného, ktorý ich odmietol odstrániť. Vzhľadom
k havarijnému stavu, keď bola ohrozená aj bezpečnosť okolia základnej školy a v časovej tiesni, nebolo
možné čakať na výsledok súdneho sporu ohľadom nárokov z vád diela, tak sa žalobca rozhodol obstarať

dodávku sanácie atiky sám, aby zabránil ďalšej škode na svojom majetku.
Žalobca ako subjekt hospodáriaci s verejnými prostriedkami uskutočnil na dodávku súťaž – vo forme
prieskumu trhu zákazky s nízkou hodnotou v zmysle § 117 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Do tohto prieskumu sa zapojil aj žalovaný
a keďže predložil ponuku s najnižšou cenou, bol v súlade s pravidlami verejného obstarávania vybratý

ako úspešný uchádzač. Medzi zmluvnými stranami bol teda ako výsledok procesu obstarávania
uzatvorený nový právny vzťah, t.j. Zmluva o dielo č. 197/2018, ktorej predmetom bolo odstránenie vád
diela realizovaného v zmysle Zmluvy o dielo č. 194/2015.Odvolateľ zdôraznil, že nemohol žalovaného v zmysle § 40 ods. 8 zák. č. 343/2015 o verejnom
obstarávaní vylúčiť zo súťaže, pretože neexistovali na to zákonné dôvody. Žalobca by mohol žalovaného
vylúčiť len v prípade, že by sa žalovaný pri plnení Zmluvy o dielo č. 194/2015 dopustil podstatného

porušenia zmluvných povinností a v dôsledku toho by žalobca od zmluvy odstúpil, alebo ak by bola
žalobcovi spôsobená závažná škoda alebo iná ujma. V čase verejného obstarávania vady diela, ktoré
žalovaný na základe reklamácie odmietol odstrániť exitovali, preto žalobca postupoval v súlade s bodom
9.8 zmluvy o dielo. Odvolateľ zdôraznil aj skutočnosť, že v danom čase bola zodpovednosť za vady diela
medzi žalobcom a žalovaným sporná, preto si žalobca nemohol dovoliť vylúčiť žalovaného z verejného

obstarávania.
Odvolateľ zdôraznil aj to, že nová Zmluva o dielo č. 197/2018, ani akýkoľvek iný dokument alebo
prejav vôle žalobcu neobsahovali žiadne ustanovenie o vzdaní sa práv, neuplatnení, resp. upustení zo
zodpovednostných nárokov zo strany žalobcu. Žiadne rokovania strán v tomto duchu ani neprebiehalo.
Základom pre uzatvorenie novej Zmluvy o dielo č. 197/2018 tak nebolo žalobcovo uznanie, že žalovaný
za vady nezodpovedá. Ak by lepšiu ponuku na sanáciu atiky predložil iný uchádzač a záujemca,

zmluva o dielo by bola uzatvorená s ním. Správnosť uvedeného výkladu podľa odvolateľa preukazujú
aj vyjadrenia samotného žalovaného v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný uviedol,
že považoval Zmluvu o dielo č. 197/2018 za novú zákazku a nový právny titul oddelený od Zmluvy
o dielo č. 194/2015, pričom tvrdil, že k obom uvedeným zmluvám o dielo treba pristupovať ako ku
dvom samostatným, od seba nezávislým záväzkom. Teda ak ide o dva odlišné záväzky, potom záväzok

žalovaného na náhradu podľa bodu 9.8. Zmluvy o dielo č. 194/2015 stále trvá. Tým, že žalobca
uhradil cenu odstránenia vady na základe nového právneho titulu, t.j. Zmluvy o dielo č. 197/2018
neuznal, že zanikla zodpovednosť žalovaného z vád podľa predchádzajúcej Zmluvy o dielo č. 194/2015.
Výklad právnych úkonov žalobcu a žalovaného tak, ako ich aplikuje súd prvej inštancie nemôže obstáť,
pretože súdom prvej inštancie prezentovaná vôľa strán absentuje. Rovnako nemôže obstáť s ohľadom

na fakt, že žalobca ako obec nie je vo veci obstarávania dodávok, vrátane odstránenia havarijného
stavu, v rovnakom postavení ako subjekt súkromného práva. Nemôže teda len tak uzatvoriť zmluvu
s ľubovoľným subjektom, ale musí postupovať v súlade s postupmi verejného obstarávania.
Poukazujúc na § 574 OZ dôvodí, že žalobca sa v žiadnom okamihu neprestal domáhať
zodpovednostných nárokov voči žalovanému a ani sa ich nevzdal.

21. Vo vzťahu k uplatneniu nároku na odstránenie vád vo zvyšku strechy dôvodí, že z rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva a nie je zrejmé, ktoré zo zákonných predpokladov zodpovednosti
žalovaného za vady diela boli preukázané a ktoré neboli preukázané, t.j. z akých konkrétnych dôvodov
žalovaný nezodpovedá za reklamované vady diela. Chýbajúce časti odôvodnenia sú ďalším vyjadrením

nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie napĺňajúce odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP.

22. K skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie uvádzaných v bode 201 rozhodnutia
vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že príčinou vzniku vád diela bola projektová

dokumentácia, ktorá mala nedostatky. Projektová dokumentácia, bola podľa súdu bez riešenia detailov
na streche a návrh dodatočného detailu atiky, ktorý je uvedený v stavebnom denníku bol nesprávny,
pretože nezohľadnil difúziu a bilanciu vodných pár v strešnom súvrství ako celku. Podľa súdu bolo
zo strany žalovaného preukázané, že realizoval dielo v tom smere tak, ako to bolo požadované v
projektovej dokumentácii. Odvolateľ zdôraznil, že tento záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní, dokazovanie je vykonané v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov a na
základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a vo veci existencie vád
projektovej dokumentácie a neexistencie zodpovednosti žalovaného za vady vykonal nesprávne právne
posúdenie. Súčasne sa súd prvej inštancie nezaoberal vykonanými dôkazmi svedčiacimi o opaku, resp.
dôkazmi spochybňujúcimi ním zistený stav, čím rozhodnutie robí nepreskúmateľným.

23. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že dielo má v časti zateplenia strešného plášťa vadu
a vykonané zateplenie na atike sa rozpadlo a odtrhlo. Prejavilo sa to poškodením atiky, deštrukciou
konštrukcie atiky a degradáciou OSB dosky, o ktorú je uchytené oplechovanie atiky. V severozápadnej
časti strechy došlo aj k uvoľneniu oplechovania atiky, ktoré bolo podfukované. Uvoľnené plechy boli

vetrom podfukované, čím došlo k nadvihnutiu a podfukovaniu aj strešnej fólie a jej destabilizácie. Je tak
zrejmé, že predmet zmluvy – zateplenie strešného plášťa si počas záručnej doby nezachoval dohodnuté
vlastnosti, ani nebol spôsobilý na dohodnutý účel. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie teda nie sú
správne.V zmysle bodu 9.2 a 9.5 Zmluvy o dielo č. 194/2015, ak vady (nezavinené objednávateľom) vznikli
v záručnej dobe žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá za jednotlivé vady, ktoré sa vyskytli v záručnej dobe.
Zodpovednosť zhotoviteľa je zodpovednosťou objektívnou, je teda na žalovanom preukázať, že za vady

diela nezodpovedá. Žalovaný celú svoju obranu založil na tvrdení, že projektová dokumentácia nebola
správna, pričom postupoval podľa nej a dodržal v nej uvedený technologický postup. S uvedeným sa
súd stotožnil, no uvedené závery z vykonaného dokazovania nevyplývajú.

24. Vo vzťahu k posúdeniu správnosti/nesprávnosti projektovej dokumentácie, odvolateľ poukazuje na

Znalecký posudok č. 95/2019 (str. 52), kde sa výslovne uvádza: „Návrh riešenia zateplenia strechy bol
správny“. Znalec súčasne uvádza, že správnym je aj návrh sanácie havárie atiky.
V stanovisku k Znaleckému posudku č. 93/2018 znalec uvádza: „Podľa názoru znalca síce nebol
v predloženej projektovej dokumentácii spracovaný podrobný detail atiky, no projektant sa v technickej
správe odvoláva na dodržiavanie technologických postupov výrobcu (ktorý majú spracované tieto
atiky) a navyše tiež popisuje spôsob kotvenia, resp. prichytávanie hydroizolačnej fólie v oblasti atiky.

V stavebnom denníku bol projektantom stavby spracovaný detail atiky. V tomto detaile sú tiež načrtnuté
lakoplastové plechy v päte atiky a na jej vrchole“.

25. Z výsluchu a výpovede odbornej spôsobilej osoby znalca F. C. G. (zápisnica z pojednávania zo dňa
16.11.2021) vyplýva, že projektová dokumentácia bola štandardnou projektovou dokumentáciou. Projekt

sa zaoberal návrhom odvetrávacích komínkov a teda zohľadnil difúziu a bilanciu vodných pár v projekte.
Znalec uvádza, že nezaznamenal žiadne vady, na základe ktorých by bolo možné konštatovať vadu
projektovej dokumentácie a pokiaľ ide o porovnanie projektovej dokumentácie z roku 2015 a z roku
2018, uvedené nemá vplyv na závery znaleckého posudku. V zmysle záverov Znaleckého posudku č.
95/2019 a aj svedeckou výpoveďou F. C. G. bolo preukázané, že projektové riešenie zateplenia strechy

bolo správne.
Odvolateľ zdôraznil, že neobstojí záver Znaleckého posudku č. 93/2018 predložený žalovaným, kde sa
ako príčina havárie konštatuje nesprávnosť projektu, G. J. K. ani F. G. K. nie sú zapísaný v zozname
znalcov pre odvetvie „Projektovanie v stavebníctve“, čo znalec potvrdil súdu a zároveň uviedol, že
„z tohto dôvodu sa nemôžem vyjadriť k správnosti vypracovania projektu“. Odvolateľ tak tvrdí, že

na závery znaleckého posudku, vypracovaného K. J. K. ohľadom správnosti/nesprávnosti projektovej
dokumentácie, nie je možné brať ohľad, nakoľko ide o posudok znalca, ktorý nemá oprávnenie
vyjadrovať sa k projektom v stavebníctve.

26. V ďalšom odvolateľ zdôraznil, že súd prvej inštancie v bode 209 napadnutého rozhodnutia uvádza

sám a bez potreby odborných znalostí záver, že pôvodný projekt v časti odvetrávania strešného
plášťa bol nesprávny, resp. nevhodný, pretože projekt použitý pri sanácií atiky upravoval iný spôsob
odvetrávania. Uvedený záver je nesprávny, pretože je v priamom rozpore s výpoveďou odborne
spôsobilej osoby znalca F. C. G.. Tu odvolateľ zdôraznil, že súd prvej inštancie nemôže sám posudzovať
otázky, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, a ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania

a dospieť k záverom, ktoré sú v rozpore so Znaleckým posudkom č. 95/2019. Zároveň zdôraznil, že
skutočnosť, že pôvodný projekt v časti odvetrávania strešného plášťa predpokladal technické riešenie
prostredníctvom odvetrávacích kominíkov a projekt použitý pri sanácií atiky upravoval už iný spôsob, t.j.
odvetrávanieprostredníctvomsúvrstvízanechanejštrbiny,nemôžeautomatickybezďalšiehoznamenať,
že pôvodná projektová dokumentácia bola, resp. je nesprávna. Obe tieto technické riešenia totiž môžu

byť správne za predpokladu dodržania technologických postupov výrobcov a odbornej starostlivosti
zo strany zhotoviteľa. Nesprávnosť pôvodnej projektovej dokumentácie, t.j. pôvodného technického
riešenia, nepotvrdila a neuviedla v rámci súdneho konania žiadna odborne spôsobilá osoba, t.j. znalec
vykonávajúci znaleckú činnosť v odbore projektovanie v stavebníctve.
Z celého výsledku vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je teda zrejmé, že projekt

bol správny (čo potvrdil znalec v odbore a nebolo to dôkazmi spochybnené), realizácia diela však
správna nebola. Uvedené potvrdil aj R. J. K., ktorý výslovne uviedol „zhotoviteľ mohol zrealizovať
dielo do objednávateľom požadovaného stavu aj v prípade, že pôvodná projektová dokumentácia
neriešila detaily na streche, difúziu vodných pár a detaily atiky.... zhotoviteľ by mohol pri realizácií
postupovať aj samostatne, na základe vlastnej odbornej spôsobilosti podľa platných technických

noriem, technologických predpisov, technických listov a odporúčaní výrobcov strešných materiálov tak,
aby objednávateľovi odovzdal bezvadné dielo s príslušnými garanciami.........mohol vykonanie diela
odmietnuť s dôvodu nevyhovujúcich alebo nedostatočných podkladov na realizáciu“.27. K nedodržaniu technologických postupov a projektovej dokumentácie zo strany žalovaného
(k skutkovým záverom súdu prvej inštancie uvedených v § 206 až § 208 k problematike merania
vlhkosti) odvolateľ uvádza, že závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,

dokazovanie je vykonané v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov, na základe nich dospel súd
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vykonal nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o postup
žalovaného a dodržanie projektovej dokumentácie. Zdôraznil, že v súhrnnej technickej správe
k projektovej dokumentácii bolo stanovené „Vykoná sa sieť sond cez súčasný hydroizolačný povlak až
po pórobetónové panely, pre zistenie vlhkosti vrstiev podkladu a následné zabezpečenie jej odvedenia

pomocouvetracíchkomínkov,aktobudepotrebné(1vetracíkominíkna20až30m2).Existujúcustrešnú
fóliovú krytinu je možné použiť ako paronepriepusntú vrstvu navrhovaného súvrstvia. Existujúce vetracie
komínky sa ponechajú“.
PodľazisteníZnaleckéhoposudkuč.95/2019požiadavkanazanechaniepôvodnýchvetracíchkomínkov
nebola dodržaná (vyplýva z fotodokumentácie). Preto záver súdu prvej inštancie, že pôvodné
odvetrávacie komíniky boli reálne zachované tak, ako sa s nimi počítalo v projektovej dokumentácií

(ako to súd prvej inštancie nesprávne konštatuje), nie je správny.
Podľa vyjadrenia samotného žalovaného, poskytnutého znalcovi pri vypracovaní Znaleckého posudku
č. 95/2019 potvrdeného prítomnými na obhliadke „Sondy do pôvodnej skladby strechy neboli zhotovené
a nebola ani nijak úmyselne narušená táto krytina. Jediná perforácia pôvodnej krytiny bola spôsobená
strešnými kotvami“.

Podľa Zápisu projektanta do stavebného denníka zo dňa 21.7.2015 bola projektantom určená sieť
sond pozostávajúca z piatich sond s nakreslením ich umiestnenia. V stavebnom denníku, ani v zápise
z kontrolných dní sa nenachádza akákoľvek zmienka o realizovaní meraní vlhkosti (sond) zo strany
žalovaného. Žalovaný vo svojej pôvodnej procesnej obrane vôbec neuvádzal, že by vykonával
akékoľvek merania vlhkosti, pričom naopak tvrdil, že projekt s možnou vlhkosťou nerátal a teda touto

otázkou sa pri realizácií diela nikto nezaoberal, pretože nebola riešená v projekte. Až po preukázaní
daných skutočností v spore, predložil žalovaný na pojednávaní do súdneho spisu doklad označený
ako „Protokol o meraní vlhkosti v podklade“. Tento súd vyhodnotil ako doklad preukazujúci dodržanie
projektovej dokumentácie v časti vykonania siete sond žalovaným, čo však nemôže obstáť, pretože
zo zápisu z merania vlhkosti vyplýva, že boli vykonané 3 merania, pričom projektant predpisoval 5

meraní. Predložený doklad teda nedokazuje a nepreukazuje vykonanie meraní v súlade s pokynmi
projektanta, čo je v zjavnom rozpore so záverom, ku ktorému došiel súd prvej inštancie. Tento dôkaz
je tak dôkazom nedôveryhodným. Ak by aj bolo možné dospieť k záveru, že meranie bolo uskutočnené
v zmysle predloženého protokolu, uvedené by bolo vykonané v rozpore s odbornou starostlivosťou
žalovaného ako zhotoviteľa. Z výsluchu svedka C. H. zo dňa 13.5.2022 vyplynulo, že p. F. H. dospel

k záveru, že toto nie je dostatočne v protokole pripravené a že môže nastať problém s odvetrávaním
strešného plášťa. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 13.5.2022 pri svojom výsluchu uviedol, že meranie,
ktoré je vykonávané v lete, v období bez zrážok a súčasne pri opustenej ZŠ mimo prevádzky, nemôže
poskytnúť relevantné výsledky. Napriek tomu také meranie mal žalovaný vykonať a z jeho výsledkom sa
mal žalovaný uspokojiť. Ak by žalovaný skutočne konal s odbornou starostlivosťou – meranie by vykonal

opakovane, pri simulácií (zohľadnenie reálnych záťažových podmienok), ak tak neurobil hrubo porušil
odbornú starostlivosť zhotoviteľa.
Preto záver súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu nebol predložený protidôkaz na spochybnenie
hodnovernosti meraní, nemôže obstáť.

28. Odvolateľ k záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 211 odôvodnenia jeho rozhodnutia
uvádza, že zo strany žalovaného bolo deklarované, že na realizáciu diela bola použitá (OSB doska)
doska typu OSB3. Znalecké posudky ale konštatovali, že nie je možné posúdiť, či bola, alebo nebola
použitá táto doska a odkazovali na laboratórne skúšky. Znalecké posudky však súčasne nepriamo
konštatujú, že OSB3 sa ako vodovzdorný materiál takto vplyvom vody nemôže rozpadnúť. Žiaden

zo znaleckých posudkov však nekonštatoval, že na mieste boli podmienky, ktoré by OSB3 doska
nevydržala. Naopak, oba znalecké posudky vyslovujú pochybnosť, či to vôbec bola OSB3 doska, z čoho
jednoznačne vyplýva, že OSB3 doska takéto podmienky by vydržať mala, čo potvrdil aj svedok F. N. H.
v svojej výpovedi dňa 21.6.2022.
Žalobcapretonesúhlasísozáveromsúduprvejinštancie,ževtomtosmereneuniesoldôkaznébremeno.

Ak by totiž aj vykonal laboratórne skúšky, kde by sa preukázalo, že bola použitá OSB3, nič to nemení
na fakte, že použitá OSB3 doska sa vplyvom vody rozpadla a degradovala. To, že bol na diele použitý
nekvalitný materiál je teda objektívny fakt a bolo na žalovanom pri obrátenom dôkaznom bremenepreukázať, že napriek tomu, že použil kvalitnú OSB3 dosku, táto degradovala, pretože nastala taká
skutočnosť alebo podmienky, ktoré OSB3 doska nemôže vydržať, čo však žalovaný nepreukázal.
V ďalšom odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie sa v rámci napadnutého rozhodnutia a jeho

odôvodneniazaoberalibanesprávnympoužitímdruhuOSBdoskyvzhľadomnajejdegradáciu,novôbec
sa nezaoberal nesprávnym kotvením OSB dosky do podkladu.

29. K záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 210 napadnutého rozhodnutia uvádza, že je
potrebné rozlišovať medzi kotvením strešnej fólie pomocou poplastovaného L profilu v mieste styku

plochy strechy s atikou, ktoré sa malo riešiť a sa riešilo priťažovaním betónovou dlažbou a medzi
kotvením OSB dosky do podkladu. Znalec v Znaleckom posudku č. 95/2019 vytýkal porušenie
technologických postupov pri kotvení OSB dosky do podkladu, čo je iná technologická činnosť na
diele. Súd prvej inštancie to však nesprávne všetko zhrnul do jedného pojmu kotvenie. Tu odvolateľ
poukázal na výpoveď F. C. G., ktorý uviedol, že ďalším nesprávnym technologickým postupom bolo
nedostatočné kotvenie OSB dosky k nosnému podkladu a následne uvádza k skutočnosti, či dôsledok

havárie bol spôsobený nedostatkom kotvenia atiky o OSB dosku, že „je vysoko pravdepodobné, že aj
v prípade, že by bolo všetko v poriadku, čo sa týkalo odvetrávania, došlo by s odstupom času tak či tak
k nedostatočnému ukotveniu, ktoré je nedostatočne hlboké a nebola zistená žiadna roznášacia podložka
a teda čím došlo časom aj k vyvlečeniu tohto kotvenia“. Súčasne v Zápise z kontrolného dňa č. 9 je
modrou farbou označené pri atike realizovať zhustené kotvenie teleskopickými kotvami, navrhnutými pri

otrhovej skúške predpokladaná vzdialenosť kotví, vzhľadom na sacie účinky vetra, musí byť menej ako
200mm. Napriek tomu, že táto úloha bola deklarovaná ako splnená (vyznačené modrou farbou), znalec
F. C. G. uviedol „...tu už som v podstate zodpovedal na tú otázku, čo preukazuje obrázok na str. č. 37,
kde bolo nameraných 700mm. V danom prípade bolo teda navrhované, keďže teda bolo znemožnené
kotvenie kvôli namotávaniu geotextílie na vrták teleskopickými kotvami, avšak v danom prípade bolo

doručené 200mm, pričom nameraných bolo 700mm. V tom teda vidím pochybenie 700mm bolo z môjho
pohľadu príliš málo“.
Odvolateľ tak uvádza, že je nepochybné, že žalovaný pochybil minimálne pri kotvení OSB dosky
k podkladu, kde konal v rozpore s technologickými postupmi, pričom by skôr či neskôr už len z tohto
dôvodu došlo k vyvlečeniu kotvenia a odtrhnutiu.

30. Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že žalovaný si splnil svoju povinnosť a upozornil na
nevhodnépokynyobjednávateľa,čomápreukazovaťuzatvorenáZmluvaodieloč.338/2015,nazáklade
ktorej sa vykonalo kotvenie strešnej fólie priťažením betónovou dlažbou. Uvedené priťaženie betónovou
dlažbou totiž riešilo iba jeden z technických problémov, na ktorý sa prišlo v rozhodujúcom období a ktorý

bol uvedeným spôsobom v priebehu realizácie diela vyriešený. Uvedené priťaženie izolácie strešného
plášťa betónovou dlažbou, nebolo príčinou vzniku reklamovaných vád (čo potvrdzujú oba znalecké
posudky), preto poukázaním na uvedené sa nemohol žalovaný zbaviť zodpovednosti za vady diela.

31. V ďalšom odvolateľ uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na údajný rozpor medzi

výpoveďou znalca F. C. G. a vypracovaným Znaleckým posudkom č. 95/2019, tak uvedené nemôže
obstáť, pretože je potrebné rozlišovať medzi kotvením strešnej fólie pomocou poplastovaného L profilu
v mieste styku plochy strechy s atikou, ktoré sa malo riešiť a sa riešilo priťažovaním betónovou
dlažbou a medzi kotvením OSB dosky do podkladu. Znalec v Znaleckom posudku č. 95/2019 vo
vzťahu k pochybeniam žalovaného pri nedodržaní technologického postupu neuvádza spôsob kotvenia

strešnej fólie, ale kotvenia OSB dosky do podkladu. Znalec nespochybnil a nevytýkal ako vadu diela
a pochybenia žalovaného, tzv. kotvenie strešnej krytiny priťažovaním betónovou dlažbou, ku ktorému
došlo v dôsledku toho, že v priebehu upevňovania dochádzalo k namotávaniu starej geotextílie na
vrták. Vytýkal porušenie technologických postupov žalovaným pri kotvení OSB dosky do podkladu, čo
je iná technologická činnosť na diele. Niet teda žiadneho rozporu medzi výpoveďou znalca a písomným

znaleckým posudkom.

32. V ďalšom odvolateľ uviedol, že preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie aj ďalšie rozpory
s projektom a porušenie technických predpisov zo strany žalovaného, a to absenciu separačnej vrstvy -
geotextílie na dolnej streche, nedodržanie predpísanej hrúbky tepelenej izolácie strechy (horná strecha),

kde predpis bol 150mm a zistené bolo 120mm; uložené betónové kocky mali byť bližšie k hrane atiky,
aby úlohu priťaženia spĺňali, fasádny polystyrén v oblasti atiky bol lepený len terče – buchty a nie
celoplošne, čo je v rozpore s návrhom uvedeným v PD a STN 73/2901, ukončenie polystyrénu pod
oplechovaním malo byť zrealizované tzv. horným zámkom, t.j. rozpor s STN 73/2901. Tieto záveryvyplynuli zo Znaleckého posudku č. 95/2019, výpovede znalca F. C. G. a uznal ich aj žalovaný v svojej
výpovedi zo dňa 13.5.2022 keď uvádza: „..možno sa to stalo...“.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere uvedené v bode 215 iba povrchne

argumentuje, že prihliadol na vysvetlenie štatutárneho zástupcu žalovaného, že stavebný dozor F.
N. H. by nebol podpísal prevzatie prác, pokiaľ by tam boli uvedené nedostatky v zmysle projektu,
resp. potrebou prispôsobenia novej strešnej izolácie pôvodným nerovnostiam za účelom dodržania
potrebného sklonu. Tento záver súdu prvej inštancie ale nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože
súd prvej inštancie si vystačil zo skutkovým tvrdením žalovaného, t.j. štatutárneho zástupcu žalovaného,

ktoré pri tom nie sú preukázané a podporené žiadnym iným dôkazom. Znalec v Znaleckom posudku
č. 95/2019 pri tom zistil uvedené nedostatky v rámci obhliadky na mieste realizácie diela a v rámci
odborného posúdenia ako odborne spôsobilá osoba a uviedol ich aj v znaleckom posudku.
Ďalšími žalobcom vytýkanými nedostatkami sa súd nezaoberal, čím je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné a zakladá tzv. inú vadu konania.

33. K vlastnej odbornej spôsobilosti žalovaného a povinnosti žalovaného upozorniť na nevhodnosť vecí,
resp. pokynov prevzatých od objednávateľa, ktorými sa súd zaoberá v bode 213 odôvodnenia svojho
rozhodnutia odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že uvádza žalobca, že bol žalovaným upozornený na
nevhodné pokyny vo veci kotvenia strešnej fólie, v dôsledku čoho bolo realizované priťaženie izolácie
strešného plášťa betónovou dlažbou, v dôsledku čoho bola aj uzavretá Zmluva o dielo č. 338/2015.

S ohľadom na uvedené súd konštatoval, že nie je možné preniesť zodpovednosť na zhotoviteľa, nakoľko
objednávateľbolnatútoskutočnosťupozornený,totoajakceptovalanáslednedošlokpriťaženiustrechy
betónovými kockami.
Odvolateľ zdôraznil, že v bode 218 napadnutého rozhodnutia uvádza súd presný opak, keď udáva,
že príčinu vytýkaných vád možno pripísať zhotoviteľovi, tzv. žalovanému, ktorý vykonal dielo v súlade

s projektovou dokumentáciou, súčasne v súlade so zachovaním dostatočnej odbornej spôsobilosti
čo je konštatovanie zmätočné. Aj napriek uvedenému vychádzajúc z kontextu celého rozhodnutia
možno konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri realizácií
diela samostatne na základe vlastnej odbornej spôsobilosti a z jeho strany nedošlo k zanedbaniu
žiadnej povinnosti. Tento záver ale opäť nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože sa nezaoberá

detailne aplikáciu § 551 Obchodného zákonníka na uvedený prípad a nevyhodnocuje dôkazy a tvrdenia
sporových strán v kontexte § 551 Obchodného zákonníka, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolacím súdom.
Odvolateľ zdôraznil, že na to, aby sa zhotoviteľ zbavil zodpovednosti za použitie nevhodných vecí
alebo za postup podľa nevhodných pokynov objednávateľa, musí trvať na výmene nevhodných vecí

objednávateľa používaných na zapracovanie v rámci výstavby alebo zmene pokynov objednávateľa.
Vyhlásenie objednávateľa, že trvá na použití odovzdaných vecí alebo daných pokynov, musí mať
písomnú formu (platí aj v prípade, ak je zmluva o dielo uzavretá v ústnej forme). Ak zhotoviteľ
objednávateľa neupozorní na nevhodnosť vecí a pokynov poskytnutých objednávateľom, zodpovedá
za zistené vedy diela aj keď boli úplne alebo čiastočne spôsobené nevhodnosťou vecí alebo pokynov

objednávateľa. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že projektová dokumentácia mala
nedostatky a návrh detailu atiky bol nesprávny, tak žalovaný zodpovedá za vady diela, pretože z jeho
strany neboli splnené povinnosti, resp. povinnosť tak, ako to predpokladá ust. § 551 Obchodného
zákonníka, pretože neupozornil žalobcu na nedostatky projektovej dokumentácie bez zbytočného
odkladu po jej prevzatí, resp. v priebehu realizácie diela.

Zdôraznil, že zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa je zodpovednosťou objektívnou a pokiaľ by sa
žalovaný chcel zbaviť zodpovednosti musel by preukázať niektorý z liberačných dôvodov podľa § 561
OBZ, čo však žalovaný pri obrátenom dôkaznom bremene neurobil.

34. Odvolateľ zdôraznil, že podľa tvrdení žalovaného mala projektová dokumentácia zásadné

nedostatky.
Z vykonaného dokazovania a z doterajších tvrdení žalovaného vyplynulo, že žalovaný sa mal domnievať
o nesprávnosti projektovej dokumentácie a postupov v nej uvedených už počas procesu zhotovovania
diela. Žalovaný ako zhotoviteľ však nikdy neupozornil na takúto nesprávnosť, pričom mal tak urobiť bez
zbytočnéhoodkladuanieažpovykonaníadokončenídiela.Takétoupozornenieniejezaznamenanéani

v stavebnom denníku, ani v zápisoch z kontrolných dní. Absenciu upozornenia potvrdil aj svedok F. N. H.
ako stavebný dozor a projektant F. C. I.. Žalovaný ako zhotoviteľ požadoval totiž len dopracovanie detailu
atiky, čo mu bolo aj dodané. Napriek tomu žalovaný nedodržal tam predpísaný technologický postup
(kotvenie OSB dosiek a rozostupy kotvenia). Ani pri dodatočnom priťažení strešného plášťa betónovýmikockami žalovaný ako odborne spôsobilá osoba nevzniesol žiadne námietky. Ak mal teda žalovaný
o správnosti navrhovaných postupov pochybnosti, keďže v praxi to robil inak (vyjadrenie žalovaného),
mal na to upozorniť. Skutočnosť, že došlo v súvislosti s líniovým upevnením strešnej krytiny k priťaženiu

strechy betónovými kockami, a to na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. 338/2015 nepreukazuje,
že žalovaný v tomto prípade nezodpovedá za žalobcom reklamované vady diela. Argumentácia súdu
prvej inštancie, že žalovaný si plnil svoju povinnosť a upozornil žalobcu na nevhodné pokyny, v tomto
prípade preukazujúc izolovane len na uvedený jeden technický problém nemôže obstáť. Uvedený
problém s líniovým upevnením, bol totiž iba jedným z viacerých technických problémov. Problém

s líniovým upevnením strešnej krytiny sa počas realizácie diela riešil kvôli namotávaniu starej geotextílie
na vrchnák a bol uvedeným spôsobom vyriešený. Líniové upevnenie strešnej krytiny a potreba
priťaženia betónovými kockami – dlažbou nebola sporná a ani znalci ju v oboch znaleckých posudkoch
nepovažovali za príčinu vád diela. V spore z vykonaného dokazovania ale vyplývajú a sú aj preukázané
aj iné ďalšie závažné pochybenia žalovaného pri nedodržaní projektu a technologických postupov
a konanie žalovaného v rozpore s odbornou spôsobilosťou, ktoré preukazuje Znalecký posudok č.

95/2019 a ktoré žalobca uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a opätovne v rámci odvolania.
Záversúduprvejinštancie,žežalovanýnezodpovedázareklamovanévadydiela,leboupozornilžalobcu
na potrebu priťaženia strešnej krytiny betónovými kockami, preto nemôže obstáť.

35. Splnenie povinnosti žalovaného v zmysle § 551 Obchodného zákonníka pri zachovaní odbornej

starostlivosti nepreukazuje ani formulácia súhrnnej technickej správy vypracovanej k projektovej
dokumentácii vo veci zachovania a doplnenia vetracích komínov, ako to nesprávne uvádza súd prvej
inštancie v bode 213 napadnutého rozhodnutia. Technické riešenie odvetrávania prostredníctvom
odvetrávacích komínov v projektovej dokumentácií bolo správne, čo potvrdil znalec v Znaleckom
posudku č. 95/2019. Súčasne projektová dokumentácia a súhrnná technická správa bola v tomto

jasne a jednoznačne formulovaná a neboli v nej žiadne rozpory, ako to nesprávne uvádza súd prvej
inštancie. Tu žalobca poukázal na vyjadrenie znalca F. G. K. – J. K., ktorý vypracoval Znalecký
posudok č. 93/2018 a ktorý v doplnení na otázky súdu výslovne uviedol: „Zhotoviteľ mohol zrealizovať
dielo do objednávateľom požadovaného stavu aj v prípade, že pôvodná projektová dokumentácia
neriešila detaily na streche, difúziu vodných pár a detaily atiky ...zhotoviteľ by mohol pri realizácií

postupovať aj samostatne, na základe vlastnej odbornej spôsobilosti podľa platných technických noriem,
technologických predpisov, technických listov a odporúčaní výrobcov strešných materiálov, tak aby
objednávateľovi odovzdal bezvadné dielo s príslušnými garanciami.....mohol vykonanie diela odmietnuť
z dôvodu nevyhovujúcich alebo nedostatočných podkladov na realizáciu....“ Odvolateľ teda opätovne
zdôraznil, že žalovaný si nesplnil povinnosť v zmysle § 551 Obchodného zákonníka a neupozornil bez

zbytočného odkladu žalobcu na nevhodnosť projektovej dokumentácie, t.j. veci prevzatých od žalobcu
a nevhodnosť prípadných pokynov žalobcu počas realizácie diela. K tomu, aby sa žalovaný zbavil
zodpovednosti za vady diela, nestačí len upozornenie na nevhodnosť veci a pokynov, ale aj preukázanie
zo strany žalovaného, že žalobca písomne trval na použití týchto nevhodných vecí a pokynov ohľadom
technického riešenie realizácie diela.

Žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali z jeho strany splnenie si povinnosti
upozornenia žalobcu na nevhodnosť projektovej dokumentácie z hľadiska technologických postupov
a že by žalobca po tomto upozornení písomne trval na jej použití.

36. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe

vyhovel.

37. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

38. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s nariadením odvolacieho
pojednávania.

39. Predmetom odvolacieho prieskumu je druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa
19.7.2022 č.k. 23Cb/91/2020-428 bol Krajským súdom v Prešove uznesením zo dňa 24.11.2022 č.k.

5Cob/56/2022-490 zrušený podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec bola vrátená súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.39.1. Odvolací súd vo veci na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie, ktorým zistil skutkový
stav totožný ako súd prvej inštancie, teda skutkový stav uvedený v ods. 5 odôvodnenia tohto
rozhodnutia.

39.2. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t. j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. d/, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

39.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

39.4.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa

strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II. ÚS 14/2001, II.

ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t. j. aby každej procesnej strane

bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

39.5. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkovézistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

39.6. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

40. Na úvod odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť strán sporu na § 150 a
§ 191 CSP.

40.1. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa
vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v

spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

40.2. Pri samotnom hodnotení dôkazov (v zmysle či tieto stranami sporu predložené preukazujú ich
tvrdenia) sa uplatňuje zásada ich voľného hodnotenia, vyjadrená v § 191 CSP, v zmysle ktorého súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov teda súd
zásadne nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz

hodnotiť, musí ale hodnotiť vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a následne ustáliť, či strana,
ktorú v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, toto bremeno uniesla. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
aj v súlade s princípmi, na ktorých CSP spočíva (čl. 15 CSP).

Zodpovednosť za vady diela

41. § 560 OBZ vymedzuje, kedy je dielo vadné tak, že dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

42. Obchodný zákonník vymedzuje nároky z vád diela v § 564 OBZ odkazom na § 436 až § 441

OBZ (primerane) a zároveň v § 562 ods. 2 OBZ ukladá pod hrozbou nepriznania nárokov z vád diela
objednávateľovi povinnosť tieto vady zhotoviteľovi oznámiť. Forma, ani náležitosti tohto oznámenia
zákonom dané nie sú, t.j. strany sa môžu dohodnúť aj na ich oznámení v stavebnom denníku atď.

43. V súvislosti s vadným plnením má objednávateľ diela nároky rozlíšené podľa toho, či ide o vady

diela spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom (§ 436 OBZ) alebo nepodstatným spôsobom
(§ 437 OBZ). Nárokmi z vád diela sú dodanie náhradného diela (ak je to možné), dodanie chýbajúcej
časti diela, odstránenie právnych vád; pri odstrániteľných vadách oprava vád diela, primeraná zľava
z ceny a odstúpenie od zmluvy. Objednávateľovi teda nevzniká nárok na odstránenie vád vlastnými
zamestnancami, resp. kýmkoľvek iným. Keďže ale ustanovenia §§ 436-441 a § 564 nie sú kogentnými

ustanoveniami, t.j. ustanoveniami, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť (vymedzené v § 263
ods. 1 OBZ) môžu sa strany zmluvy dohodnúť aj na inom nároku z vád diela, pretože nároky upravené
v § 436 až § 437 OBZ môžu zmluvné strany dohodou rozšíriť.

44. Tak, ako správne uvádza odvolateľ, zodpovednosť zhotoviteľa za vady je zodpovednosťou

objektívnou, čo znamená, že zodpovedá za výsledok (dielo bez vád) bez ohľadu na to, či vadu zavinil
alebo nie. Aj keď je zodpovednosť zhotoviteľa objektívna, objednávateľ (žalobca) musí v súdnom konaní
preukázať, že dielo má ním vytýkanú vadu, že táto existovala v čase odovzdania diela (aj keď sa
prejavila neskôr), resp. že vznikla počas záručnej doby, že tieto vytkol včas a bez zbytočného odkladupo ich zistení. Zároveň platí, že zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu vecí
a nevhodnosť pokynov, poskytnutých mu objednávateľom na vykonanie diela, ktorá povinnosť vzniká
vtedy, keď ich pri vynaložení odbornej starostlivosti mal možnosť zistiť (možnosť zistenia nevhodnosti

vecíalebopokynovmusíbyťobjektívna).Zasituácie,keďzhotoviteľprivynaloženíodbornejstarostlivosti
nevhodnosť zistiť mohol, zbaví sa zodpovednosti za použitie nevhodných vecí alebo pokynov len vtedy,
ak preukáže (v súdnom konaní), že trval na výmene veci, resp. pokynov a objednávateľ na nich napriek
uvedenému trval (vyhlásenie objednávateľa musí mať písomnú formu). Ak zhotoviteľ nevhodnosť pri
vynaložení odbornej starostlivosti zistiť nemohol, za vady nezodpovedá.

K právnemu posúdeniu Zmluvy o dielo č. 197/2018 súdom prvej inštancie

45. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 7.559,93 eur je nárokom z vadného plnenia, o ktorom žalobca
tvrdí, že má svoj základ v čl. IX bode 9.8 Zmluvy o dielo č. 194/2015 a predstavuje náklady zhotoviteľa
za odstránenie vád, pretože žalovaný vytýkané vady v dohodnutom termíne neodstránil, kde vady boli

odstránené „inou organizáciou“ na základe Zmluvy o dielo č. 197/2018, uzatvorenej žalobcom ako
objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom na základe verejného obstarávania. Nie je sporným, že
žalobca žalovanému (ako inej organizácii) cenu diela zaplatil.

46.Vychádzajúczobsahuodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancievpodstateuzatvára,žeuvedenou

zmluvou a zaplatením ceny v nej dohodnutej žalobca „upustil“ od svojho pôvodne žiadaného nároku na
odstránenie vád (keďže časť vád uvádzaných v reklamácii bola „krytá“ touto novou zmluvou). Zároveň
zdôraznil, že článok IX bod 9.8 nedopadá na v prejednávanom spore danú situáciu, pretože žalovaný
nie je treťou osobou, ako to má na mysli citované ustanovenie zmluvy.

47. Tu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na princípy výkladu záväzkového vzťahu strán
sporu. Jeho výklad je potrebné uskutočniť podľa ustanovenia § 35 ods. 2 OZ a podľa § 266 OBZ, ktorý
výkladové pravidlá pre obchodnoprávne vzťahy dopĺňa.

47.1. Ustanovenie § 266 ods. 1 OBZ vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, a to, že

význam vôle má prednosť pred jazykovým prejavom (t. j. opačne ako v občianskoprávnych vzťahoch).
Prvoradý je teda úmysel konajúceho, avšak za splnenia predpokladu, že tento úmysel bol strane, ktorej
je určený, známy. Ak teda prejav vôle je nejakým spôsobom nepresný alebo rozporný, podľa vyššie
uvedeného pravidla má prednosť úmysel konajúcej osoby (ak je druhej strane známy). Spoločná vôľa
strán má teda prednosť pred písaným prejavom (viď. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/07). Zároveň však

ale platí, že ak je v zmluve obsiahnutá dohoda taká jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad,
nie je dôvod, aby súd vykonával dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb (viď. rozsudok
NS SR sp. zn. 4Obdo 66/2002).

48. Vychádzajúc z jednotlivých zmluvných dojednaní Zmluvy o dielo č. 197/2018 nie je ani z jedného

(keď ani jedno ustanovenie nie je ani nejednoznačné, ani rozporné) možné vyvodiť záver prezentovaný
súdom prvej inštancie o tom, že by sa jej uzatvorením žalobca vzdal nárokov z vadného plnenia (vo
vzťahu k vadám, ktorých sanáciu pokrývala predmetná zmluva), resp. od nich upustil. „Nová“ zmluva
navyše neobsahuje ani zmienku o tom, že by malo ísť o odstránenie vád z pôvodnej zmluvy.
Zmluva o dielo č. 197/2018 teda nie je „upustením“ od žalobcom uplatňovaného nároku z vadného

plnenia, je „klasickou“ zmluvou o dielo, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje zhotoviť stavebné práce bližšie
špecifikované v jej čl. II. bode 2.1. a čl. IV. za dohodnutú cenu.
Zároveň ale nemožno mať za to, že by jej uzavretím žalobca v pozícii objednávateľa uznal, že nejde
o vady, za ktoré zodpovedá žalovaný ako zhotoviteľ a fakticky sa vzdal svojich práv z reklamácie, pretože
(odkazujúc na výkladové pravidlá právnych úkonov) zo žiadneho jej ustanovenia uvedené nevyplýva.

Rovnako ani zaplatenie sumy 7.559,93 eur (ako ceny diela zo Zmluvy č. 197/2018), nemožno považovať
za uznanie nepremlčaného záväzku podľa § 323 ods. 2 OBZ. Z kontextu celej situácie totiž nemožno
dôjsť k záveru, že by vôľou žalobcu bolo (v súvislosti so zaplatením ceny diela) uznanie skutočnosti,
že žalovaný za vady nezodpovedá, resp. že žalobca sa nárokov z vád diela vzdáva (uvedené napokon
žalobca aj rozporuje).

Prejednávaná vec49. V prejednávanej veci nie je sporná existencia vád diela vykonaného na základe uzavretej Zmluvy
o dielo č. 194/2015 v znení jej Dodatku 1 a Zmluvy o dielo č. 338/2015, ktoré boli spôsobené
„uzatvorením“ vodných pár v strešnom súvrství, keď z dôvodu nezabezpečenia dostatočného odvetrania

strešného plášťa dochádzalo ku kumulácii vodných pár, v dôsledku čoho došlo k značnej degradácii
OSB dosky, o ktorú bolo uchytené oplechovanie atiky (závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov).
Nebolo sporným ani to, že vady boli včas oznámené objednávateľom zhotoviteľovi a nebolo sporným
ani to, že zhotoviteľ zodpovednosť za vady neuznal.
Sporným bolo, či boli/neboli tieto vady spôsobené nevhodnosťou/nesprávnosťou projektovej

dokumentácie, či túto nesprávnosť mohol/nemohol zhotoviteľ pri vynaložení odbornej starostlivosti
spoznať a ak áno, či postupoval/nepostupoval spôsobom vymedzeným v § 551 OBZ, t.j. či na
nevhodnosť projektovej dokumentácie objednávateľa upozornil a objednávateľ písomne trval na ich
použití. Vo vzťahu k vyššie uvedeným otázkam zaťažuje dôkazné bremeno v konaní zhotoviteľa
(žalovaného).

50. Bolo v konaní preukázané, že projektová dokumentácia bola bez riešenia detailov na streche a návrh
dodatočného riešenia atiky, uvedený v stavebnom denníku nezohľadnil difúziu a bilanciu vodných pár
(ak by uvedené zohľadnil, k poškodeniu strechy by nedošlo).
V Znaleckom posudku č. 93/2018 K. J. K. (znalec v odbore Stavebníctvo, v odvetviach: Odhad hodnoty
nehnuteľnosti, Pozemné stavby, Odhad hodnoty stavebných prác), je výslovne uvedené, že realizačný

projekt neriešil detaily na streche a návrh dodatočného riešenia atiky poskytnutý zo strany zhotoviteľa
(ním poverených osôb) nezohľadnil difúziu a bilanciu vodných pár v strešnom súvrství ako celku.
Rovnaká príčina havarijného stavu strechy je určená aj v Znaleckom posudku č. 95/2019. V tomto
znaleckom posudku ale znalec konštatuje, že v prípade, ak by bol dodržaný projektom predpísaný návrh
odvetrávacíchkominíkov,kukumuláciívodnýchpárvstrešnomsúvrstvínemuselodôjsť.Ústavstavebnej

ekonomiky s.r.o., ktorý posudok poskytol, je znalcom v odbore stavebníctvo aj v odvetví Projektovanie
v stavebníctve.
Je pravdou námietka odvolateľa, že FINDEX s.r.o. nie je znalcom v odvetví Projektovanie v stavebníctve,
v ktorom (odvetví) znalec posudzuje kvalitu stavebných projektov, dodržiavanie noriem, príčiny porúch
a havárií, či chyby v dokumentácii. Aj keď ale FINDEX s.r.o. nie je znalcom v tomto odvetví, kľúčovým

pre rozhodnutie vo veci samej (v jeho znaleckom posudku) bolo zistenie, že projektová dokumentácia
bola bez riešenia detailov na streche, ktorý záver je relevantný aj bez znalectva v odbore projektovanie
v stavebníctve (buď projektová dokumentácia detail riešenia obsahuje alebo neobsahuje).

51. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že Znalecký posudok č. 95/2019

nezohľadnil meranie vlhkosti uskutočnené žalovaným, pretože nebolo zaznamenané v stavebnom
denníku, ani v záznamoch z kontrolných dní, aj keď vykonané bolo, čoho dôkazom je Protokol
o meraní s konštatovaním, že vrstvy boli suché, nebolo teda potrebné riešiť iné opatrenia a postačovalo
zachovanie pôvodných vetracích kominíkov (čo určovala projektová dokumentácia). Pokiaľ odvolateľ
tvrdí, že požiadavka na ponechanie pôvodných vetracích kominíkov nebola dodržaná, že v stavebnom

denníku nie je zmienka o vykonaní meraní, že projektant predpisoval 5 meraní, kde počet dodržaný
nebol, tak odvolací súd poukazuje na súhrnnú technickú správu (str. 15 článok 4.7.), podľa ktorej sa
mala vykonať sieť sond pre zistenie veľkosti vrstiev podkladu a následné zabezpečenie jej odvetrania
pomocou vetracích kominíkov, ak to bude potrebné (teda ak bude zistená vlhkosť z vykonania sond).
Zo záznamu z kontrolného dňa č. 3 zo dňa 21.7.2015 nepochybne vyplýva, že projektant určil miesto

vykonania sond na streche. Uvedené potvrdzuje aj F. H. v svojej výpovedi na pojednávaní konanom
dňa 13.5.2022, kde zároveň uvádza, že po zameraní jednotlivých vrstiev vlhkomerom bol vypracovaný
Protokolomeraní,všetkyvrstvybolisuché,pretonebolopotrebnérobiťinéopatrenia–žiadneodvetracie
komínky sa montovať nemuseli, ktorá skutočnosť pre žalovaného vyplývala z technickej správy.
Odvolací súd udáva, že zo zápisov z kontrolných dní vyplýva, že sa konali pravidelne za účasti

zhotoviteľa, objednávateľa, SD a podľa potreby aj projektanta. Konkrétne zo zápisu z kontrolného dňa
č. 4 vyplýva, že bol predložený projektantom detail riešenia atiky (riešenie pôvodné, v zmysle PD).
Neobstojí preto názor odvolateľa, že zhotoviteľ nepostupoval v súlade s PD, keď neurobil 5 sond ale 3,
pretože postupoval podľa pokynov projektanta, ktorý sám miesta sond (a aj ich počet) určil. V súvislosti
s uvedeným odvolací súd poukazuje na čl. II bod 2.4. a 2.7. zmluvy zaväzujúci zhotoviteľa vykonať práce

v rozsahu podľa platnej PD a pri dodržaní jej parametrov a povinnosť v prípade projektom predpísaných
technológií, materiálov a zariadení muselo byť každé ekvivalentné riešenie odsúhlasené zhotoviteľom
projektovej dokumentácie. V zmysle uvedeného odvolateľ v prípade sond a následného riešenia atiky
aj postupoval.52. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Protokol o meraní vlhkosti v podklade je z inej stavby a že
bol predložený až na pojednávaní dňa 13.5.2022 je potrebné uviesť, že bol predložený v súlade

skoncentrácioukonaniaažalovanýtvrdenie,žesanetýkapredmetnejstavbynepreukázal(anineoznačil
dôkazy ho preukazujúce). Vykonanie sond napokon potvrdil konateľ žalovaného, aj svedok H..

53. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nedodržal technologický postup pri kotvení OSB dosiek,
použil nesprávne OSB dosky, k vadám vytýkaným Znaleckým posudkom č. 95/2019 (zistenie absencie

separačnej vrstvy) odvolací súd odkazuje na závery v tomto smere uvedené súdom prvej inštancie,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

54. Odvolací súd tak dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie a to, že projektová
dokumentácia neriešila detaily na streche a návrh dodatočného detailu atiky uvedený v stavebnom
denníku nezohľadnil difúziu a bilanciu vodných pár v strešnom súvrství ako celku. Žalovaný postupoval

v súlade s technickou správou (sondy vlhkosť nepotvrdili) a riadil sa pokynmi projektanta, ktorými sa
v zmysle uzatvorenej zmluvy riadiť musel.

55. Odvolací súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že projektovú
dokumentáciu bolo potrebné „upraviť“, resp. hľadať iné riešenia (viď uzatvorenie Zmluvy o dielo

č. 338/2015). Nemožno preto prijať záver, že by žalovaný na jej „nedostatky“, resp. nepresnosti
nepoukazoval tak, ako mu to ukladá § 551 ods. 1 OBZ, keď žiadal od projektanta, resp. objednávateľa
(ním poverených osôb) riešenia. Ak boli vykonané sondy za účelom zistenia vlhkosti a vlhkosť zistená
nebola, podľa projektovej dokumentácie (technickej správy) ďalšie odvetrávacie komínky potrebné
neboli.Akprojektantnavrhovalpokračovaťspôsobomzaznamenanýmvstavebnomdenníkulist-č.2114

zo dňa 21.7.2015 (teda spôsobom, ktorý nezohľadnil difúziu a bilanciu vodných pár v strešnom súvrství),
potom projektová dokumentácia neriešila daný problém správne. Nesprávnosť riešenia napokon vyplýva
aj zo Znaleckého posudku č. 93/2018, ktorý popisuje správny návrh riešenia atiky a aj z projektovej
dokumentácie viažúcej sa k Zmluve č. 197/2018, na základe ktorej sa realizovali práce odstraňujúce
havarijný stav.

56. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť nevhodnosť
projektovej dokumentácie, odvolací súd uvádza, že žalovaný na jej nevhodnosť upozorňoval
(neexistencia riešenia detailu atiky atď). Na základe týchto upozornení boli navrhované riešenia. Ak
mal žalobca na mysli, že žalovaný mal pri odbornej starostlivosti zistiť, že aj riešenie, ktoré je už

„úpravou“ PD je nesprávne (aj po zmenách už realizovaných projektantom, resp. osobami poverenými
zhotoviteľom), potom odvolaciemu súdu nie je dosť dobre zrejmé, za čo vo vzťahu k projektovej
dokumentácii zodpovedá projektant. Nie nepodstatnou skutočnosťou je, že nešlo o „školácku“ chybu
projektu. Tvrdenie prezentované žalovaným, že žalobca vlastne mohol postupovať pri vadnosti PD podľa
svojich odborných znalostí nezodpovedá uzatvorenej zmluve, nehovoriac o riziku, ktoré by žalovaný ako

zhotoviteľ podstúpil, ak by PD nerešpektoval.

57. Odvolací súd tak uzatvára, že bola preukázaná existencia vád (dielo nezodpovedalo výsledku
určenému v zmluve), žalobca splnil vo vzťahu k vadám notifikačnú povinnosť, no tieto vady neboli
spôsobené porušením povinnosti žalovaného, ale nedostatočnosťou, resp. nesprávnosťou PD (viď

vyššie), keď žalovaný na toto upozorňoval (podmienka písomnosti splnená zaznamenaním v SD,
resp. v zápisoch z kontrolných dní) a pod termínom „odbornej starostlivosti“ (v súvislostiach daných
v prejednávanej veci) nemožno rozumieť odbornú starostlivosť „bezbrehú“, ktorá v podstate „zakrýva“
všetky nedostatky PD.

58. Aj keď súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil Zmluvu o dielo č. 197/2018, jeho rozhodnutie je
vecne správne, preto bolo odvolacím súdom potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP), vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania.

59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1

CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný.

60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).