Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-22Sa/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4023200162
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200162.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NR-22Sa/12/2023

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpená: Advokátska kancelária TRNKA s.r.o., so sídlom
Námestie SNP 9448/26A, Zvolen, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10,
Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 15. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

NR-22Sa/12/2023

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. novembra 2022 Sociálna poisťovňa,
ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) žalobkyni
zamietla jej žiadosť o invalidný dôchodok z 20.10.2022. Ako dôvod orgán prvého stupňa uviedol, že
podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice z 20.
októbra 2022 nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala žalobkyňa odvolanie.

3. Žalovaná Sociálna poisťovňa, generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne svojím rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 15. februára 2023 podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie
žalobkyne zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

4. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 71 ods. 1, 2, 3, 4,
5, 6, 7, 8, 9 a § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že na základe podaného odvolania
bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnejpoisťovne,pobočkyLevicedňa09.januára2023.Posudkovýlekárzotrvalnasvojompôvodnomposudku
a keďže odvolaniu žalobkyne nevyhovel, predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie.

5. Žalovaná ďalej uvádza, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so
sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 2. februára 2023 a poukazuje na jeho
odôvodnenie.

6. Žalovaná následne zdôrazňuje, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v jej neprítomnosti, pretože
z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s
§ 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. v spojení s §153ods. 5 zákona č.
461/2003 Z. z. nevykonáva.

7. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici duševné choroby a poruchy správania, neurotické,
stresové a somatomorfné poruchy - stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 4, písmena a) prílohy
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z
rozpätia od 15 % do 20 %).

8.Zaostatnézdravotnépostihnutiažalobkynezvýšilposudkovýlekársociálnehopoisteniamierupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 prvá veta, zákona č. 461/2003 Z. z.

9. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu
posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 30 %, invalidita

nevznikla.

II. Žaloba a jej dôvody

10.Protirozhodnutiužalovanejzodňa15.februára2023podalažalobkyňasprávnužalobuažiadala,aby
súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobkyne
napadnuté rozhodnutie žalovanej je potrebne zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ a g/
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“).

11. Žalobkyňa má za to, že z § 153 ods. 5 a § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nevyplýva to,
že by posudkový lekár nemohol v čase krízovej situácie vykonať lekársku prehliadku za osobnej účasti
posudzovanej osoby (poistenca). Žalobkyňa je toho názoru, že posudkový lekár mal vykonať lekársku
prehliadku za jej osobnej účasti, pretože to vyplýva zo znenia ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č.

461/2003 Z.z., a teda osobná účasť posudzovanej osoby je zákonom preferovanou voľbou posudkového
lekára. Uvedené „protipandemické opatrenie“ za krízového stavu len umožňuje posudkovému lekárovi
odmietnuťvykonaťlekárskuprehliadkuzaosobnejúčastipoistencavprípade,akoňupoistenecpožiada.
Žalobkyňa v tejto súvislosti podotýka, že v napádanom rozhodnutí nie je uvedené, či a prečo dospel
posudkový lekár k záveru, že lekárske posúdenie je možné aj bez jej osobnej účasti len na základe

predloženýchlekárskychspráv.Vlekárskomposudkujelenkonštatované(prvýodstavec),žeposudková
činnosť sa vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania (posudzovanej osoby) na základe
predloženej posudkovej spisovej dokumentácie.

12. Žalobkyňa podotýka, že z ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s poukazom na

znenie ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nevyplýva, že by
lekárska posudková činnosť musela byť počas krízového obdobia vykonávaná výlučne bez prítomnosti
posudzovanej osoby.

13. Následne žalobkyňa nesúhlasí so závermi lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie

napádaného rozhodnutia. V zmysle záverov lekárskeho posudku posudkový lekár stanovil diagnózu
žalobkyne podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) kódom F41.2, čo zodpovedá zmiešanej
úzkostnej a depresívnej poruche, v dôsledku ktorej ju žalovaná neuznala za invalidnú v zmysle
príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.14. Aj napriek tomu, že žalobkyňa a ani jej právny zástupca nedisponuje medicínskym vzdelaním,
závery lekárskeho posudku, a teda aj napádaného rozhodnutia, nepovažujú za správne. Z lekárskych

správ, ktoré mala žalovaná pri vydávaní rozhodnutia k dispozícii, žalobkyňa poukazuje na psychiatrické
vyšetrenieA.E.F.zodňa20.10.2022,ktorýstanoviljediagnózupodľakóduF32.2,F41.0aF43.Choroba
označená ako F32.2 je epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov. Ide o epizódu depresie,
pri ktorej sú výrazné viaceré príznaky. Typická je strata sebadôvery a pocity bezcennosti a viny. Časté sú
suicidálne myšlienky a činy, chorí mávajú veľa somatických príznakov. Choroba označená ako F32.2 sa

podľapopisuuvedenéhovmedzinárodnejklasifikáciichorôbjavíakozávažnejšianežchorobaoznačená
ako F41.2.

15. Na podporu svojich tvrdení poukazuje žalobkyňa aj na novšie lekárske správy, ktoré nemal
posudkový lekár k dispozícii. Ide najmä o lekársku správu A. G. C. zo dňa 13.02.2023
(neuropsychiatrické vyšetrenie) a lekársku správu A. E. F. zo dňa 27.02.2023 (psychiatrické vyšetrenie).

Z oboch týchto lekárskych správ vyplýva diagnóza F32.2

III. Vyjadrenie žalovanej

16. Vo vyjadrení žalovaná uvádza, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. februára 2023 bol posudok posudkového lekára
sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 2. februára 2023, podľa
ktorého nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %.

17.Námietku,týkajúcasaposúdeniazdravotnéhostavužalobkynevneprítomnostinepovažuježalovaná
za dôvodnú, pretože podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak ustanovenie § 155 ods.

1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak
o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
66/2020 Z. z. počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods.

5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

18. Žalovaná poukazuje v tejto súvislosti na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. 20Sa/1/2021 zo dňa 8. marca 2022, podľa ktorého počas krízovej situácie, ktorá v čase vyhotovenia
lekárskeho posudku posudkového lekára trvala, tak žalovaná, resp. jej generálny riaditeľ, ani jeho

posudkový lekár, nemali povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v rámci lekárskej
posudkovej činnosti za osobnej účasti žalobkyne.

19. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej, v
čase jeho vydania, na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu.

20. Žalovaná ďalej uvádza, že zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo
zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov. Žalobkyňa však v rámci odvolacieho
konania nepredložila nové dôkazy, tieto predložila až po vydaní rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. februára 2023 k správnej žalobe. V čase posudzovania

zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalobkyňa nežiadala doplniť svoj
diagnostický záznam a ani neoznámila žalovanej, že čaká na ďalšie vyšetrenia.

IV. Replika žalobkyne

21. Aj po vyjadrení žalovanej, žalobkyňa naďalej trvá na tom, že z § 153 ods. 5 a § 293eu ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. nevyplýva to, že by posudkový lekár nemohol v čase krízovej situácie vykonať lekárskuprehliadku za osobnej účasti posudzovanej osoby (poistenca). Žalobkyňa je toho názoru, že posudkový
lekár mal vykonať lekársku prehliadku za jej osobnej účasti, pretože to vyplýva zo znenia ustanovenia §
153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., a teda osobná účasť posudzovanej osoby je zákonom preferovanou

voľbou posudkového lekára. Uvedené „protipandemické opatrenie“ za krízového stavu len umožňuje
posudkovému lekárovi odmietnuť vykonať lekársku prehliadku za osobnej účasti poistenca v prípade,
ak o ňu poistenec požiada. Žalobkyňa v tejto súvislosti podotýka, že v napádanom rozhodnutí nie je
uvedené, či a prečo dospel posudkový lekár k záveru, že lekárske posúdenie je možné aj bez jej osobnej
účasti len na základe predložených lekárskych správ. V lekárskom posudku je len konštatované (prvý

odsek), že posudková činnosť sa vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania (posudzovanej
osoby) na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie.

22. Taktiež žalobkyňa aj naďalej nesúhlasí so závermi lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre
vydanie napádaného rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 7Sk/21/2019 zo dňa 20.05.2020.

23. Žalobkyňa má za to, že v posudkovom spise sa okrem lekárskych nálezov, zo záverov
ktorých vychádzal aj posudkový lekár, a ktoré zhrnul do svojich lekárskych posudkov, nachádzajú aj
ďalšie lekárske nálezy, ktoré posudkový lekár nevyhodnocoval v kontexte komplexného preskúmania
zdravotného stavu žalobkyne. Jedná sa hlavne o lekárske správy od A. E. F. zo dňa 20.10.2022, ktorý

stanovil jej diagnózu podľa kódu F32.2, F41.0 a F43, ktoré mala žalovaná pri vydaní rozhodnutia k
dispozícií.

24. Na doplnenie žalobkyňa uvádza, že v zmysle záverov lekárskeho posudku, posudkový lekár stanovil
diagnózu žalobkyne podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) kódom F41.2, čo zodpovedá

zmiešanej úzkostnej a depresívnej poruche, v dôsledku ktorej ju žalovaná neuznala za invalidnú v
zmysle príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom z lekárskych
správ už spomínaného A. E. F. zo dňa 20.10.2022 vyplýva, že stanovil jej určenie diagnózy podľa kódu
F32.2, čo je choroba označená ako epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov. Ide o epizódu
depresie, pri ktorej sú výrazné viaceré príznaky. Typická je strata sebadôvery a pocity bezcennosti a viny.

Časté sú suicidálne myšlienky a činy, chorí mávajú veľa somatických príznakov. Choroba označená ako
F32.2 sa podľa popisu uvedeného v medzinárodnej klasifikácii chorôb javí ako závažnejšia, než choroba
označená ako F41.2. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1So/10/2005 zo dňa
28.03.2005 žalobkyňa má za to, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva
nadradenosť posudkových záverov posudkových lekárov nad inými dôkazmi vykonanými v konaní o

priznanie dávky v invalidite. Vyplýva z neho tiež, že Sociálna poisťovňa nemôže preferovať len posudky
vlastných posudkových lekárov, a nevykonať dokazovanie aj na skutočnosti tvrdené žiadateľom o dávku.

25. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukazuje na novšie lekárske správy, ktoré nemal posudkový
lekár k dispozícií. Ide najmä o lekárske správy A. G. C. zo dňa 13.02.2023 (neuropsychiatrické

vyšetrenie), A. E. F. zo dňa 27.02.2023 (psychiatrické vyšetrenie), ktoré boli už prílohou správnej žaloby,
a lekárske správy A. E. F. zo dňa 17.04.2023 (psychiatrické vyšetrenie), a A. G. C. zo dňa 21.04.2023
(neuropsychiatrické vyšetrenie), pričom zo všetkých týchto lekárskych správ vyplýva nezlepšujúca sa
diagnóza F32.2 v prebiehajúcej liečbe.

V. Relevantné právne predpisy

26. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

27. Podľa § 71 ods. 2 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie

ako jeden rok.

28. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobonepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa

osobitného predpisu.

29. Podľa § 71 ods 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

30. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

32. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

33. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

34. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí

sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

35. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

36. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Nitre. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z

Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj
postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v

správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

37. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137
ods. 4 SSP.

38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. februára
2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutážiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok nakoľko žalobkyňa nesplnila medicínsku podmienku § 71
zákona č. 461/2003 Z.z..

39. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita
poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa
považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudzovanie zdravotného
stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne

odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového
poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme
lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či

konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so
zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené
v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom

posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu
konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám
nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v
správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych
otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že

posudok posudkových je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne
určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových
lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú.

40. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej

č. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. februára 2023, bol lekársky posudok o invalidite posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 02.02.2023,
podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola

posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20 %. Iné zdravotné ochorenia u žalobkyne
odôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8
zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 % nakoľko podľa posudkového lekára adaptačná porucha a epizóda
ťažkej depresie to odôvodňuje. K naplneniu medicínskej stránky invalidity posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 02.02.2023 uviedol, že :

41. „20 ročná účastníčka konania s ukončenou Strednou odbornou školou služieb, odbor kozmetička
bolavdetstveliečenápsychoterapiouprezmiešanúúzkostne-depresívnuporuchuaadaptačnúporuchu.
Neuropsychiatrom bola liečená od novembra 2020, ktorý stav zhodnotil ako epizódu ťažkej depresie a
zahájil liečbu antidepresívom a anxiolytikom, po ktorých došlo k zlepšeniu depresívnej symptomatiky,

ako o tom svedčí vyšetrenie neuropsychiatra po roku, kedy je v objektívnom náleze ladenie hodnotené
ako subdepresívne, myslenie koherentné, vnímanie intaktné, osobnosť neurolabilnejšia, so zníženou
frustračnou toleranciou, medikamentózne uspokojivo kompenzovaná v emočnej sfére. Pretrváva
vegetatívna dystónía s projekciou do somatickej sféry (pocity búšenia srdca, tŕpnutie rúk). V auguste
2022 pretrváva zlepšený stav pri úzkostné depresívnej poruche. Následne kontrolné psychiatrické

vyšetrenie(dátumvyšetrenianečitateľný,nekvalitnáfotokópiavyšetrenia)potvrdiloúzkostne-depresívnu
poruchu. V objektívnom náleze je kontakt voľný, orientovaná všetkými smermi správne, ladenie
anxiozne-fobické, nálada subdepresívna, pokles frustračnej tolerancie s poruchami spánkového rytmu.
Ide o osobnosť senzitívnejšie štruktúrovanú.

42. Rozhodujúcim ochorením pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
zmiešaná úzkostne-depresívna porucha, stredne ťažká forma, pri ktorej je miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Rozhodujúce ochorenie nemožno zaradiť podľa kapitoly V. duševné
choroby a poruchy správania, položky 5. - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno a) - stredneťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu podľa prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z., nakoľko ani v jednom odbornom lekárskom vyšetrení psychiatrom, neuropsychiatrom
a psychológom nie je stav hodnotený pod diagnózou F60- F69 - ako porucha osobnosti a porucha

správania. Neuropsychiater aj psychiater stav hodnotí ako zmiešanú úzkostne-depresívnu poruchu
(F41.2), adaptačnú poruchu (F43.2) a epizódu ťažkej depresie, bez psychotických príznakov (F32.2).
Vzhľadom k uvedenému som podľa odborných lekárov zaradila rozhodujúce ochorenie pre neurotické,
stresové a somatoformné poruchy - stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položka 4, písmena a).

43. Mieru poklesu schopnosti, vykonávať zárobkovú činnosť zvyšuje o 10% adaptačná porucha a
epizóda ťažkej depresie, ktorá je pri liečbe zlepšená, v remisii, ako o tom svedčí objektívne psychiatrické
vyšetrenie, kde nie je popisovaná ťažká depresia, len subdepresívna nálada. Celková miera poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťje30%.Ochoreniechrbtice,bedrovýchkĺbovakolienpopísané
ortopédom je veku primerané. RTG vvyšetrenie potvrdilo artrózu bedrových kĺbov a kolien I. stupňa,
ale bez výraznejšieho funkčného obmedzenia. Taktiež porucha funkcie chrbtice pri RTG vyšetrení

potvrdených degenerativnych zmenách je s ľahkým funkčným obmedzením. Uvedené ochorenia sú
posudkovo nezávažné."

44. Z uvedeného odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie,
jezrejmé,zakýchpodkladovposudkovýlekársociálnehopoisteniavychádzal,akézdravotnépostihnutie

určil za rozhodujúce, úvahy lekára o zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho
zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré nevzbudzujú odôvodnené
pochybnosti o jeho správnosti. Posudkový lekár sociálneho poistenia v rámci druhostupňového
odvolacieho konania pri posudzovaní invalidity zhodnotil zdravotný stav žalobkyne dňa 02. februára

2023, vychádzal pritom z objektívnych odborných lekárskych nálezov, ktoré žalobkyňa predložila.

45. Čo sa týka predloženého psychiatrického vyšetrenia A. E. F. z roku 2022, na ktoré žalobkyňa
aj v rámci svojej žaloby odkazuje, vo svojom odbornom lekárskom posudku zo dňa 02.02.2023
posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici uvedenú lekársku správu

zahrnula do podkladov na základe ktorých bol posúdený zdravotný stav žalobkyne, teda sa s ňou
oboznámila a aj na podklade informácii v nej uvedených zhodnotila medicínsku stránku priznania
invalidného dôchodku žalobkyni. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že choroba, tak ako jej príznaky opísal A.
E. F. v lekárskej správe z roku 2022, sa choroba označená ako F32.2 sa podľa popisu uvedeného
v medzinárodnej klasifikácii chorôb javí ako závažnejšia než choroba označená ako F41.2, tunajší

súd musí pripomenúť, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Výkon posudkového lekárstva je regulovaný
viacerými právnymi predpismi, medzi inými aj zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v zmysle jeho § 7a ods. 1 je
zdravotnícky pracovník v povolaní lekár oprávnený vykonávať profesiu posudkový lekár na základe
vydanej licencie. To znamená, že na to, aby mohol lekár vykonávať profesiu posudkového lekára musí
mať nielen ukončené vysokoškolské štúdium, avšak ďalej musí mať atestáciu z odboru posudkového
lekárstva, ktorú je možné získať len na špecializáciu v špecializačnom odbore podľa nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania,
spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave
certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov. Ako už súd vyššie uviedol, posudkový
lekárSociálnejpoisťovnesvojpostupaúvahyktoréhoviedliprizhodnotenízdravotnéhostavužalobkyne
aj riadne odôvodnil.

46. Pochybnosti žalobkyne o správnosti posúdenia jej zdravotného stavu sú nedôvodné, vyvolané
jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a
záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť ako už súd vyššie opísal, si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo

veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia § 153 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z.z..47. Posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na všetky
jej diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich
závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je

vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky
zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a
ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné
posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti

a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

48. Čo sa týka žalobkyňou predložených lekárskych správ A. G. C. zo dňa 13.02.2023
(neuropsychiatrické vyšetrenie) a lekársku správu A. E. F. zo dňa 27.02.2023 (psychiatrické vyšetrenie),
sama žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že tieto posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nemali
k dispozícii. Na tieto správny súd nemohol prihliadať nakoľko pri rozhodovaní súd vychádza v zmysle

ustanovenia § 119 SSP zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon
neustanovuje inak a na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods.
1 SSP). Čo sa týka lekárskej správy A. G. C. zo dňa 13.02.2023 túto žalobkyňa mohla ešte do vydania
žalobou napadnutého rozhodnutia uplatniť v administratívnom konaní, avšak prvý raz ju predložila

až v správnej žalobe. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že „Odvolací súd pripomína, že povinnosťou
navrhovateľa je preukázať svoje tvrdenia a predložiť posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich
tvrdení.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017.

49. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že posúdenie jej zdravotného stavu prebehlo v jej neprítomnosti,

správny súd nevzhliadol v tejto žalobnej námietke dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,
ktorý by bol spôsobilý privodiť jeho zrušenie. Hoci v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z.z. zásadne musí byť účastník konania prítomný pri posúdení zdravotného stavu, ak o to požiada,
v čase krízovej situácie sa tento postup neuplatňuje v súlade s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z.. Takýto postup, t. j. posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti na podklade

posudkovej spisovej dokumentácie (dostupných lekárskych správ a nálezov), bol posudkovými lekármi
pobočky i ústredia uplatnený i v predmetnom prípade žalobkyne, a to s ohľadom na opatrenia prijaté
počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z.. Posudkový lekár ústredia teda
zvážil potrebu vykonania posudkovej činnosti v prítomnosti posudzovaného žalobkyne a uzavrel, že
jej osobná účasť s ohľadom na existenciu krízovej situácie nie je potrebná. Je potrebné uviesť,

že postup zvolený pri realizácii posudkovej činnosti musí vždy zabezpečiť, aby bol skutkový stav
zistený objektívne a v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, pričom musia byť v čo najvyššej miere
zachované práva žiadateľa o dávku, resp. prehodnotenie jeho zdravotného stavu. Ustanovenie § 293eu
zákona č. 461/2003 Z.z. nestanovuje, že sa musí v každom jednotlivom prípade postupovať tak,
že bude posudková činnosť vykonávaná len na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, ale

dáva posudkovému lekárovi na zváženie nevyhnutnosť prítomnosti posudzovanej osoby. V danom
prípade však posudkoví lekári nevzhliadli dôvod na osobnú účasť žalobkyne pri posudzovaní jej
zdravotného stavu, nakoľko tento bol bez nejasností preukázaný lekárskymi správami v posudkovom
spise. Žalobkyňa nekonkretizovala, akým spôsobom mala byť poškodená na svojich právach v dôsledku
neprítomnosti pri posudzovaní jej zdravotného stavu a správny súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel

k záveru, že neprítomnosť žalobkyne pri posudzovaní jej zdravotného stavu nemožno vyhodnotiť ako
také pochybenie posudkového lekára, ktoré by malo za následok neobjektívne zistený zdravotný stav
žalobkyne, teda že by boli odborné lekárske posudky z 20.10.2022 alebo z 02. 02. 2023 nespôsobilými
podkladmi prvostupňového a napadnutého rozhodnutia.

50. Podľa citovaného ustanovenia sa v čase krízovej situácie nemusí vyhovieť požiadavke poistenca
o osobnú účasť pri posúdení jeho zdravotného stavu (ako je inak ustanovené v § 153 ods. 5 cit. zák.).
V čase vydanie prvostupňového aj druhostupňového lekárskeho posudku stále pretrvávala krízová
situácia [mimoriadna situácia, ktorá je podľa § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 o riadení štátu v krízových
situáciách mimo času vojny a vojnového stavu je krízovou situáciou] v súvislosti s pandémiou ochorenia

COVID-19, ktorá bola vyhlásená od 12. marca 2020 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa
11. marca 2020 a ukončená ku dňu 15. septembra 2023 uznesením vlády č. 446 zo dňa 13. septembra
2023.51. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobkyni
nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).