Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123369937
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123369937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: CityRent, s.r.o., IČO: 50 713
477, so sídlom Ľubochnianska 4, Bratislava, zast. JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova
14, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585
441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 320,54 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 38C/44/2023-87 zo dňa 12. novembra
2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 320,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 9.4.2022 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2/Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 427 ods. 1 a 2, § 442 ods.

1, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1 a
4, § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP). Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že dňa 17.2.2022 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
Peugeot 206, C.: I., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená I. R., pričom k vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodená

nechala motorové vozidlo opraviť v autoservise FINAL-CD Bratislava, spol. s.r.o. Vozidlo bolo prevzaté
do autoservisu za účelom opravy dňa 23.2.2022 s predpokladanou dobou ukončenia opravy dňa
11.03.2022, čo vyplynulo zo zákazkového listu. Po ukončení opravy bolo odovzdané poškodenej, pričom
dňa 14.03.2022 autoservis vystavil faktúru za opravu s dátumom splatnosti 28.03.2022. Poškodená a
žalobca uzatvorili dňa 23.02.2022 zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 23.02.2022 do
15.03.2022, pričom poškodená nemala po dobu nájmu k dispozícii iné vozidlo, čo odôvodňovalo

nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla. Uvedené poškodená potvrdila aj v čestnom prehlásení zo
dňa 15.03.2022. Žalobca faktúrou č. 1-220092 zo dňa 15.03.2022, splatnou dňa 28.03.2022, vyúčtoval
za prenájom náhradného vozidla sumu 756,- Eur s DPH (denný nájom vo výške 40,- Eur bez DPH
za 21 dní užívania náhradného vozidla ponížený o zľavu za kategóriu vozidla vo výške 210,- Eur bezDPH). Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.07.2023 poškodená postúpila na žalobcu svoju
pohľadávku voči žalovanému titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom
náhradného vozidla, pričom postúpenie oznámila žalovanému listom zo dňa 19.07.2023. Oznámením o

poistnom plnení zo dňa 25.03.2022 žalovaný oznámil poškodenej, že dňa 24.03.2022 ukončil šetrenie
poistnej udalosti a priznal jej sumu 435,46 Eur. Výzvou zo dňa 20.07.2023 žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 320,54 Eur s príslušenstvom, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa
24.07.2023, v ktorom uviedol, že zo strany žalobcu, poškodenej ani servisu nebola preukázaná nutnosť
opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla, do poistného plnenia bolo

zahrnuté primerané denné požičovné vo výške 30,- Eur na deň s DPH.

3/Súd prvej inštancie sa ako prvé venoval aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ktorú odvodzoval od
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP, v spojení s ustanovením § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.
Zodpovednosť žalovaného v spore nemal za spornú. Žalovaný si bol vedomý svojej zodpovednosti, z
ktorej titulu aj čiastočne plnil. Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného

vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný
nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej
veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bola poškodená vylúčená po určitú
dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. V
spore nebola sporná ani nutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodenou. Ako sporná sa javila otázka

výšky denného nájomného a dĺžka obdobia nutného k prenájmu vozidla. Súd prvej inštancie v súlade
s účelom povinného zmluvného poistenia, spočívajúcom v zabezpečení čo najväčšieho zmiernenia
negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na poškodeného, vyhodnotil dobu nájmu náhradného vozidla
ako nevyhnutnú. Poukázal na závery Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023,
podľa ktorých je potrebné považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do

momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Doba
nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania
náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie
s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o
tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané,

závisí od okolností jednotlivého prípadu. Súd prvej inštancie k spornej výške denného nájomného
uviedol, že nebolo povinnosťou poškodenej zisťovať, ktorá požičovňa má aké podmienky prenájmu,
ani si vybrať požičovňu s najnižšou cenou nájmu. Tak žalovaný, ako aj žalobca doručili súdu ceny
vybraných požičovní, pričom rozdiely v cenách mohli závisieť od typu motorového vozidla, jeho výbavy,
dĺžky nájmu ako aj dostupnosti. Súd prvej inštancie nemal za podstatné skúmať priemernú výšku

nájmu v rozhodnom období na danom mieste, ale vychádzal zo žalobcom preukázanej ceny podloženej
cenníkom prenájmu porovnateľného vozidla v danom mieste a čase. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a vznikom súvisiacej škody (nájomné za prenájom náhradného vozidla)
uviedol, že ju mal za preukázanú. K neprimeranosti dĺžky nájmu náhradného vozidla žalovaný nenavrhol
vykonať žiaden dôkaz. Poškodená si poškodené vozidlo vyzdvihla na druhý deň po vystavení faktúry

za opravu, a to dňa 15.03.2022. Nemala ako ovplyvniť dĺžku opravy, ani skoršie vystavenie faktúry.
Účtovanú cenu nájmu mal rovnako za primeranú a preukázanú v sporovom konaní. Skutočnou škodou
je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, preto súd zaviazal žalovaného ku zaplateniu
zvyšnej neuhradenej časti náhrady škody vo výške 320,54 Eur. O úrokoch z omeškania rozhodol v
zmysle zákonných ustanovení tak, že zaviazal žalovaného na ich úhradu od 09.04.2022 do zaplatenia

v zákonnej výške 5% p.a. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo
dňa 14.01.2021, podľa ktorého poškodenému patria voči poisťovateľovi, v prípade omeškania s plnením
náhrady škody, aj úroky z omeškania, a to po márnom uplynutí lehoty na poskytnutie plnenia určenej vo
výzve na plnenie. O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci.

4/Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý ho namietal z odvolacích
dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. Ako prvé
žalovaný namietal, že aj napriek vznesenej námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej
inštancienaňuvrámciodôvodnenianereagoval.Obmedzilsalennakonštatovaniepreukázanejaktívnej
vecnej legitimácie žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.07.2023, ktorou poškodená

postúpila svoju pohľadávku na žalobcu a o čom žalovaného upovedomila dňa 19.07.2023. Žalovaný
však v konaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 7Cdo/52/2022,
v zmysle ktorého akýkoľvek nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi má charakter
tzv. mimozmluvného záväzku, na ktorého vznik musia byť splnené podmienky v ust. § 4 ods. 2písm. b) zákona o PZP. Uvedené podmienky žalovaný stotožňoval so vznikom nároku poškodeného
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči škodcovi (poistenému), uplatnenie
tohto nároku poškodeným voči poisťovateľovi a preukázanie tohto nároku poškodeným poisťovateľovi.

Pred Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.07.2023 nedošlo podľa žalovaného ani len k vzniku
nárokupoškodenejnanáhraduškodyvsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidla(vpostupovanejčasti
320,54Eur)vočisamotnémuškodcovi(poistenému).Žalovanýpoukázalnavymedzeniepojmuskutočná
škoda v rozhodnutí R 55/1971, podľa ktorého musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného,
či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007), ako aj na odbornú

literatúru a rozhodnutia súvisiace s uplatňovaním nároku na náhradu škody (rozsudok Krajského súdu
v Žiline, sp. zn. 11Co/92/2018 a uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo/467/2013). Žalovaný ďalej poukázal na
rozdielny moment vzniku nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v súvislosti so samotným poškodením
motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pri
poškodení veci (motorového vozidla) sa už v okamihu škodovej udalosti znižuje hodnota veci a tým aj
majetkový stav poškodeného. Pri náhrade škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla sa škoda

odvodzuje od dočasnej nemožnosti užívania vozidla a vzniká až momentom zaplatenia nájomného za
prenájom náhradného vozidla. Poškodenej nemohla vzniknúť skutočná škoda v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, keďže poškodená neuhradila dlžnú čiastku (nájomné za užívanie náhradného
vozidla v postupovanej časti 320,54 Eur) svojmu veriteľovi (žalobcovi), nemohlo tak dôjsť k vzniku škody
vo výške 320,54 Eur a úspešne sa dovolávať zaplatenia nároku v súdnom konaní. Žalovaný považoval

z uvedeného dôvodu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.07.2023 za absolútne neplatný právny
úkon. Právny úkon započítania nemožno vo všeobecnosti považovať za nejaký iný spôsob alebo za
nejakú inú formu splnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak
dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno
analogicky použiť na započítanie pohľadávok (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 14/2011).

4.1/Žalovaný ďalej namietal aj posúdenie otázky nevyhnutnosti doby prenájmu náhradného vozidla. Mal
za to, že počas konania relevantným spôsobom rozporoval celkovú dĺžku opravy poškodeného vozidla,
a to s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu poškodeného vozidla vo výške 28,10
hodín. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 25.03.2022 priznal náhradu za 15 dní. V prípade nesúhlasu

s výškou plnenia bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal, prečo oprava bola nevyhnutná
v rozsahu 21 dní, respektíve v rozsahu nad žalovaným uznaných 15 dní. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Žalobca do konania nedoložil
jediný relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca
dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) mala nevyhnutne trvať v rozsahu nad žalovaným

uznaných 15 dní. K súdom prvej inštancie uvedenému nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023,
č.k. III. ÚS 602/2022-34 uviedol, že v bode 23. tohto nálezu je konštatované, že doba nájmu, za ktorú
možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Časové
obdobie doby prenájmu náhradného vozidla je nevyhnutné, závisí od okolností jednotlivého prípadu. Z
uvedeného vyplynula požiadavka skúmať individuálne okolnosti každého prípadu. V závere žalovaný

namietol aj nesprávne posúdenie primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla. Mal za
to, že doložením daných cenníkov autopožičovní k jeho odporu účinným spôsobom rozporoval výšku
dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla dojednanú medzi žalobcom a poškodeným v nájomnej
zmluve. Osobitne poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal za to, že nie je jeho úlohou v
konaní skúmať výšku nájmu v rozhodnom období na danom mieste. Vychádzal teda iba z listinných

dôkazov doložených žalobcom, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b) Civilného sporového poriadku. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť
tak, že odvolací súd žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu, alternatívne aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5/K odvolaniu žalovaného využil možnosť vyjadriť sa žalobca, ktorý sa s jeho argumentáciou nestotožnil.
Mal za to, že súd prvej inštancie v rozhodnutí poskytol dostatočné odpovede na argumenty a námietky
žalovaného. Súd prvej inštancie sa v súlade s jednotnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít vysporiadal s námietkou o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a správne ju vyhodnotil ako

nedôvodnú. Poškodený počas doby trvania opravy poškodeného motorového vozidla užíval náhradné
vozidlo na základe zmluvy o nájme. Úhradu nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu
vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanému v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona
o PZP, a ktorú si mohol voči žalovanému uplatniť priamo. Na základe tohto zákona vznikol medzipoškodeným a poisťovňou (žalovaným) záväzkovo-právny vzťah. Vzniknutý nárok je spôsobilým na
postúpenie v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. V konaní nebol ani tvrdený, ani preukázaný
opak. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že poškodený uhradil nájomné žalobcovi na základe

faktúry formou započítania. Postup, ktorý zvolili poškodený so žalobcom neodporuje ustanoveniu §
524 Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje úhradu faktúry a zároveň
postúpenie pohľadávky. K argumentácii žalovaného o nepreukázaní nevyhnutnej a účelnej doby nájmu
náhradného vozidla žalobca uviedol, že prenájom trval výlučne po dobu realizácie opráv na poškodenom
vozidle. Ustálený názor, čo do účelnosti a nutnosti zapožičania si novej veci po dobu realizácie opravy

na poškodenej veci, už vyjadril aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí zo dňa 19.03.2019, sp. zn.
2Cob/97/2018. Vlastník veci/poškodená, ktorá bola vplyvom škodcu dočasne ukrátená o využívanie
svojho vlastníctva, mala v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP nárok na škodu na veci vplyvom
jej poškodenia. Tým, že si poškodená, ako právna predchodkyňa žalobcu, zapožičala náhradné vozidlo
rovnakej kategórie, za cenu prislúchajúcu štandardným cenám, na dobu výlučne počas prebiehajúcich
opráv, mal žalobca za to, že jeho nárok je plne dôvodný a v súlade so zákonom o PZP. Príčinná

súvislosť medzi zapožičaním náhradného vozidla a poistnou udalosťou bola taktiež preukázaná, a teda
aj účelnosť nájmu náhradného vozidla. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v dôsledku dopravnej
nehody došlo k poškodeniu vozidla vo vlastníctve poškodenej, a to v takom rozsahu, že nebolo spôsobilé
ďalšej prevádzky. Tak žalobca, ako poškodená, nemali dosah na organizáciu práce v autoservise,
ktorá je potrebná pre dokončenie opravy. Rovnako nebolo možné prísť a svojvoľne prevziať motorové

vozidlo, na ktorom bola žalovaným vykonaná obhliadka, schválená kalkulácia pre jeho opravu a spísaný
odovzdávajúci protokol na opravu autoservisu. Z dokazovania vyplynulo, že autoservis postupoval
správne, konal bezodkladne a včas. Práve nečinnosťou žalovaného došlo k predĺženiu opravy, keď
odmietol bezodkladne vykonať obhliadku motorového vozidla a následne schváliť kalkuláciu. Žalobca
poukázal ďalej na účel povinného zmluvného poistenia, a to nielen v zmysle zákona o PZP, ale aj v

relevantných súdnych rozhodnutiach. Z hľadiska posúdenia nároku žalobcu bolo rozhodujúce, odkedy
dokedy poškodený nemohol používať poškodené vozidlo, čo bolo v konaní aj nesporne preukázané.
Poškodený ako osoba, ktorej bolo odňaté dispozičné oprávnenie nad svojim vozidlom v dôsledku
škodovej udalosti a následného odovzdania poškodeného vozidla na opravu autorizovanému servisu
nemožno vyčítať postup pri oprave vozidla servisom. V prípade, ak žalovaný nesúhlasil s postupom

autoservisu, mal svoje námietky namieriť priamo voči nemu a nie poškodenému a žalobcovi. K výške
dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla uviedol, že v konaní preukázal, že denná sadzba za
prenájom bola porovnateľná v danom mieste a čase s ďalšími požičovňami. Nejednalo sa o rozpor medzi
obvyklou cenou a cenou stanovenou žalobcom, s čím súhlasil aj súd prvej inštancie. Skutočnou škodou
je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo a nie aritmetický priemer, prípadne individuálne

interné výpočty žalovaného. V závere navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správne.

6/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
Civilnéhosporovéhoporiadkubeznariadeniaodvolaciehopojednávania(rozsudokbolodvolacímsúdom

verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle §
215ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuavectiežposúdilsprávnepoprávnejstránkeasvojrozhodnutie
tiež riadne v súlade s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodnil.

7/K odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného a nesprávneho spôsobu vysporiadania sa s
namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom spore odvolací súd uvádza nasledovné.

8/Aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva jednak zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
19.07.2023, ako aj zo samotného správania sa žalovaného. Žalobca vystavil dňa 15.03.2022 faktúru

poškodenej na úhradu nájomného za užívanie náhradného vozidla. Úhrada nájomného v celej
fakturovanej výške predstavovala pre poškodenú škodu, na zaplatenie ktorej jej vznikol nárok z
povinného zmluvného poistenia voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP,
ktorú si mohla voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak
vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodenou a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane

vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodená ako subjekt oprávnený na
prijatie takéhoto plnenia. Žalovaný na základe vystavenej faktúry poskytol poškodenej krátené poistné
plnenie vo výške 435,46 Eur, čím sám potvrdzoval existenciu nároku poškodenej na náhradu škodytitulom účelne vynaložených nákladov, t.j. nájomného za užívanie náhradného vozidla, ktorá jej vznikla
v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej povinne zmluvne poisteným žalovaného.

9/Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, t.j. nájomného za užívanie náhradného vozidla,
predstavoval zároveň pohľadávku, ktorá bola v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka spôsobilá
byť predmetom postúpenia. A contrario, keďže tento nárok (pohľadávka) nie je v ustanovení § 525
Občianskeho zákonníka označený za nespôsobilý na postúpenie, možno ho považovať za spôsobilý
pre postúpenie. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ani zákon o PZP, ani Občiansky zákonník

nevylučujú postúpenie pohľadávok poškodeného na tretiu osobu. Postúpením pohľadávky vyplývajúcej
z faktúry zo dňa 15.03.2022 v sume 320,54 Eur (zodpovedajúcej nevyplatenej sume žalovaným) došlo k
zániku záväzku poškodenej, respektíve k uhradeniu nájomného žalobcovi poškodenou titulom zmluvy o
prenájme motorových vozidiel z 23.02.2022 (podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V článku III. zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany
dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodenej na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok

žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Inými slovami tým, že sa
stretli pohľadávky žalobcu voči poškodenej na doúhradu nájomného vo výške 320,54 Eur na jednej
strane a pohľadávkou poškodenej voči žalovanému na uhradenie nákladov vynaložených na prenájom
náhradného vozidla vo výške 320,54 Eur, došlo k uhradeniu faktúry žalobcu, respektíve splneniu
záväzku započítaním poškodenej a súčasne k prevodu práva z poškodenej na žalobcu. Uvedené

nemalo za následok zánik nároku na náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ten
zostal zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia pohľadávky. Dlžníkom
teda bol a aj stále je práve žalovaný. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe
všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo
k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie

odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o
postúpení pohľadávky poškodená tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradila predmetnú faktúru
za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpila žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu
škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Vzhľadom na vyššie
uvedené, odvolací súd námietku žalovaného voči aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a jeho námietky

voči započítaniu pohľadávok žalobcu a poškodenej vyhodnotil ako účelové a nedôvodné.

10/Žalovaný okrem žalobcovi nesvedčiacej aktívnej vecnej legitimácie namietal aj neúčelnú dobu
prenájmu a celkovú dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla poškodenej. Procesná obrana
žalovaného tak v prvoinštančnom, ako i odvolacom konaní spočívala v tvrdení, že vzhľadom na čistý

čas opravy 28,10 hodín uvedený vo faktúre bola celková dĺžka opravy v rozsahu 21 dní pridlhá. Žalobca,
poškodená ani autoservis nezdôvodnili, z akého dôvodu bola oprava v rozsahu 21 dní nutná a účelná.
Dôkazné bremeno pritom ležalo na žalobcovi. Odvolací súd k uvedenému uvádza nasledovné.

11/Účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý

zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom poškodenia vozidla,
ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS
602/2022, III. ÚS 476/2024).

12/Poškodenej, ktorej v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej povinne zmluvne poistenou osobou
u poisťovne (žalovaného), sa odníme možnosť disponovať so svojím vozidlom jeho odovzdaním na
opravudoautorizovanéhoservisu,nemožnodôvodnevyčítaťdĺžkuopravy,respektíveodňatiadispozície
s vozidlom (s výnimkou riadneho a včasného nevyzdvihnutia motorového vozidla z autoservisu). Pri
posudzovaní účelnosti nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať najmä zo skúmania reálnej

možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo ako tomu bolo pred ňou nezapríčinenou škodovou
udalosťou. Doba, počas ktorej je poškodené vozidlo v autoservise, nezávisí iba od samotnej normovanej
dĺžky opravy, ale môže ju ovplyvniť veľké množstvo viac či menej pravidelných alebo aj náhodných
faktorov. Uvedené však nemôže byť na ťarchu poškodenej, u ktorej až do momentu opätovného užívania
vlastného vozidla pretrvávajú nepriaznivé následky škodovej udalosti zasahujúce do jej bežného života.

Práve prenájom náhradného vozidla až do momentu opätovnej dispozície s vlastným motorovým
vozidlom eliminuje škodlivé následky škodovej udalosti a nájomné za prenájom náhradného vozidla po
túto dobu je potrebné vnímať ako účelne vynaložený. Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s názorom
žalovaného, že dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti dlhšieho zotrvania vozidla v autoservise,respektíve dlhšej doby opravy bolo na žalobcovi. Práve žalovaný mal nielen možnosť, ale aj povinnosť v
rámci riadneho prešetrovania poistnej udalosti zistiť skutočnosti odôvodňujúce dlhšie zotrvanie vozidla
v autoservise. Odvolací súd považoval v tomto smere odvolaciu argumentáciu žalovaného za účelovú

a nestotožnil sa s ňou.

13/Vo vzťahu k odvolacej námietke voči dennej výške nájmu náhradného vozidla, odvolací súd uvádza,
že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neexistencii povinnosti poškodenej zisťovať, ktorá
požičovňa vozidiel ponúka najnižšie ceny nájmu a následne si uvedenú vybrať. Pri určení skutočnej

škody, za ktorú žalovaný zodpovedá, je však potrebné ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu
obdobných vozidiel v danom mieste a čase (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/3/2015).
Žalovaný v rámci dokazovania predložil súdu prvej inštancie cenníky vybraných požičovní vozidiel,
rovnako tak učinil aj žalobca. Zhodne so záverom súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k názoru,
že rozdiely v cenách za prenájom náhradného vozidla môžu byť spôsobené typom prenajímaného
vozidla, výbavou, dĺžkou nájmu ako aj jeho dostupnosťou. Cenníky požičovní predložené žalovaným

však nepreukazovali žiaden exces v cene denného nájmu náhradného vozidla poskytnutého poškodenej
žalobcom. Súd prvej inštancie síce je povinný stanoviť skutočnú škodu, vzhľadom na obvyklé ceny
prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase, nie je však povinný robiť aritmetický priemer z
cien predkladaných žalovaným tak, aby sa stotožnil s jeho názorom na obvyklú cenu nájmu, ignorujúc
pritom dôkazy predkladané žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil pochybenie

ani pri posudzovaní dennej výšky nájomného za náhradné vozidlo.

14/Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti

takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto

základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným
súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).

15/Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo
výrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách konania.

16/O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).