Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106292
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106292.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Tomáš Vallo, s
miestom podnikania Vieska 243, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 45 995 460, právne zastúpeného:
JUDr. Evarist Zuzan, so sídlom Laurínska 194/43, 976 32 Badín, IČO: 45 028 273, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102042125/2023 zo dňa 10.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
102042125/2023zodňa10.08.2023akoajrozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvéhostupňaDaňového

úradu Banská Bystrica č. 100913362/2023 zo dňa 30.03.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj ,,správca dane“) vykonal daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec 2022 u žalobcu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní (ďalej aj ,,Daňový poriadok, ktorá bola začatá dňa 14.06.2022 na základe oznámenia
o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
č. 101675142/2022 zo dňa 06.06.2022 (ďalej v aj „daňová kontrola“). Daňová kontrola na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec
2022 bola ukončená dňa 06.02.2023 doručením protokolu (v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a)
Daňového poriadku). Vyrubovacie konanie v tomto prípade začalo dňa 07.02.2023. Súčasťou protokolu
z daňovej kontroly bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorej správca
dane určil lehotu 30 pracovných dní odo dňa jej doručenia, v ktorej sa žalobca, resp. jeho splnomocnený
zástupca mal písomne vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalobca sa v lehote určenej správcom

dane vo výzve, t. j. do 20.03.2023 k zisteniam uvedeným v Protokole č. 100473250/2023 zo dňa
02.02.2023 nevyjadril, preto správca dane v zmysle § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku pristúpil v
lehote určenej zákonom k vydaniu rozhodnutia. O uvedenej skutočnosti spísal správca dane v súlade s
§ 68 ods. 2 daňového poriadku Úradný záznam č. 100839612/2023 zo dňa 21.03.2023.2. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím, č. 100913362/2023 zo dňa 30.03.2023 rozhodol podľa §
68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku tak, že určuje daňovému subjektu: Tomáš Vallo, Ladomerská Vieska
243, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 45 995 460, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. rozdiel v sume

6 165,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2022, nadmerný odpočet
nepriznáva v sume 3 840,93 EUR, slovom tritisícosemstoštyridsať eur a deväťdesiattri eurocentov a
vyrubuje daň v sume 2 324,07 EUR.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal daňový subjekt (ďalej aj ,,žalobca“) včas odvolanie.
4. O odvolaní rozhodol žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 102042125/2023 zo dňa

10.08.2023 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak, že rozhodnutie správcu dane 100913362/2023
zo dňa 30.03.2023 v celom rozsahu potvrdil.
5. Žalovaný svoje závery v zhode so správcom dane založil na konštatovaní, že kontrolovaný daňový
subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,
ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Kontrolovaný daňový subjekt nebol
obozretný a zapojil sa tak do daňového podvodu. Správca dane zistil podvodné konanie, o ktorom

daňový subjekt mohol a mal vedieť, keby bol dostatočne obozretný, preto na základe vyššie uvedených
zistení nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 6
165,00 EUR v zdaňovacom období marec 2022 z dodávateľskej faktúry č. 22032901 (int. č.: 22080) od
dodávateľa WILOW s.r.o..
Správna žaloba a žalobné body

6. Žalobca sa doručenou správnou žalobou domáhal, aby Správny súd v Banskej Bystrici rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR č. 102042125/2023 zo dňa 10.08.2023, ktorým správny orgán, potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 100913362/2023 zo dňa 30.03.2023 podľa § 191
ods. 1 písm. d/ a f) Správneho súdneho poriadku zrušil v celom rozsahu a v zmysle § 191 ods. 3
písm. a/ Správneho súdneho poriadku zároveň zrušil aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica,

č. 100913362/2023 zo dňa 30.03.2023 a v zmysle § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
7. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za rozhodnutie v
rozpore s platným zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v rozpore so Smernicou o DPH
a najmä v hrubom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ v obdobných prípadoch. Z prvostupňového

rozhodnutia, ako aj z napadnutého rozhodnutia je nesporné, že žalobca si splnil všetky zákonné
(formálno-právne) povinnosti k tomu, aby si uplatnil nárok na vrátenie DPH zákonným spôsobom.
8. Žalobca v správnej žalobe rozporoval názor žalovaného že si žalobca nedostatočne nepreveril
svojho obchodného partnera nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko z vykonaného
dokazovania vzišiel pravý opak. Podľa žalobcu skutočnosť, že si žalobca riadne preveril svojho

obchodného partnera (WILOW s.r.o.) bola v dokazovaní preukázaná aj tým, že táto spoločnosť si
vo vzťahu k žalobcovi riadne splnila všetky zmluvné povinnosti z kúpnej zmluvy a teda žalobcovi
dodala ním objednaný tovar riadne a včas. Zároveň zakúpený tovar nemal žiadne vady, a ani
dodatočne sa na zakúpenom tovare (OMV Škoda Kodiaq) neobjavili žiadne skutkové vady ani zjavné
ani skryté, ani žiadne právne vady. Teda zakúpené vozidlo Škoda Kodiaq, malo riadny (správny stav

počítadla najazdených kilometrov, nepochádzalo z trestnej činnosti, nebolo predmetom krádeže, nebolo
predmetom záložného práva, nebolo predmetom exekúcie, ani sa dodatočne vozidlo nepokazilo. Tým,
že žalobca dostal bezvadné plnenie zo strany spoločnosti WILOW s.r.o. možno považovať lustráciu
obchodného partnera v rozsahu povinnosti podnikateľa konať s odbornou starostlivosťou za objektívne
splnenú. Navyše spoločnosť WILOW s.r.o. si splnila aj všetky zákonné povinnosti vo vzťahu k správcovi

dane, teda svoju faktúru, ktorou fakturovala žalobcovi kúpnu cenu za dodanie tovaru uviedla vo
svojom kontrolnom výkaze za príslušný mesiac (03/2022) a takisto daň z pridanej hodnoty z prijatého
plnenia od žalobcu zahrnula vo svojom daňovom priznaní za príslušného zdaňovacie obdobie. Z
uvedeného vyplynulo, že spoločnosť WILOW s.r.o. sa v danom prípade nedopustila porušenia žiadnych
daňových predpisov voči správcovi dane, ani sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania vo vzťahu

k žalobcovi, preto objektívne nemožno žalobcovi vyčítať, že si nedostatočne preveril svojho obchodného
partnera, nakoľko jeho obchodný partner sa osvedčil ako spoľahlivý obchodný partner. Pri lustrácii
spoločnosti WILOW s.r.o. žalobca nemohol z verejne dostupných zdrojov zistiť žiadnu informáciu, ktorá
by znižovala spoľahlivosť tejto spoločnosti ako obchodného partnera. Už vôbec nemohol z verejne
dostupných zdrojov zistiť, že táto spoločnosť by mala byť článkom v nejakom daňovom podvode.

9. Spoločnosť WILOW s.r.o. v rozhodnom období (marec 2022) nebola uvedená v zozname platiteľov
dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH zmysle § 52 ods. 6
zákona č. 563/2009 Z. z. Taktiež spoločnosť WILOW s.r.o. nemala evidované žiadne dlhy a nedoplatky
na DPH ani na iných daniach či odvodoch. Voči spoločnosti WILOW s.r.o. nebol vydaný žiadny platobnýrozkaz, ktorý by ju zaväzoval na plnenie a ani voči tejto spoločnosti nebola vedená žiadna exekúcia.
Žalobca nebol povinný preukazovať vykonanie lustrácii tejto spoločnosti, keď všetky vykonané lustrácie
ohľadne spoľahlivosti tejto spoločnosti boli negatívne.

10. Keď žalovaný tvrdil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť náležitým spôsobom overiť spoľahlivosť
svojho obchodného partnera, tak mal konkrétne uviesť, z ktorej verejne dostupnej informácie malo byť
žalobcovi zrejmé, že spoločnosť WILOW s.r.o. môže byť nespoľahlivým obchodným partnerom. Žiadne
relevantné tvrdenia resp. žiadne verejné zdroje, z ktorých by bolo možné zistiť relevantné informáciu
spochybňujúcu spoľahlivosť obchodného partnera žalobcu žalovaný v Napadnutom rozhodnutí

neuviedol.
11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol len tri (3) údajné dôvody, ktoré mali spochybňovať
spoľahlivosť spoločnosti WILOW s.r.o., pričom sa jedná o krátky čas od založenia spoločnosti,
zmeny v osobe konateľa a zmena sídla spoločnosti. K prvému dôvodu uviedol, že žiadny zákon SR,
žiadna vyhláška ani vykonávacie nariadenie, ani Smernica o DPH, ani judikatúra SD EÚ neuvádza,
že spoločnosť, ktorá existuje 7 mesiacov sa považuje za spoločnosť nespoľahlivú a teda uzatváranie

obchodných vzťahov s takouto spoločnosťou by bolo konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou
podnikateľa. Tento argument preto považuje za ničím nepodložený výmysel žalovaného, na ktorý vôbec
nemožno prihliadať ako na podmienku pri posudzovaní spoľahlivosti spoločnosti a preto sa nebudem
viac k tomuto argumentu vyjadrovať. K druhému dôvodu uviedol, že meniť konateľov spoločnosti je
právom spoločníkov a rozhodne výkon tohto práva nemôže ísť na ťarchu spoločnosti pri posudzovaní

spoľahlivosti spoločnosti. Štátne podniky menia svojich riaditeľov po každých parlamentných voľbách,
teda keby bolo relevantné tvrdenie žalovaného, tak ani jeden slovenský štátny podnik by nebol
spoľahlivým subjektom a zodpovedný podnikateľ by s nimi nemohol uzavierať obchodno-právne vzťahy.
Preto uvedený argument žalovaného považuje za irelevantný. K tretiemu dôvodu uviedol, že ku dňu
zdaniteľného plnenia resp. ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zmenila spoločnosť sídlo len jeden krát.

Teda jedna zmena sídla objektívne nemôže vzbudzovať akékoľvek pochybnosti o spoľahlivosti uvedenej
spoločnosti.
12. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že neprijal všetky náležité opatrenia, v rámci zachovania
obozretnosti pretože si nijakým spôsobom preveroval ojazdené motorové vozidlo neobstojí. Žalovaný
si zjavne zamenil overovanie obchodného partnera s overovaním kvality tovaru pri jeho preberaní. V

žiadnej právnej norme, ani Smernici o DPH ani judikatúre súdov SR resp. judikatúre SD EÚ nie je
ani len zmienka o tom ,že by sa spoľahlivosť obchodného partnera preverovala cez kvalitu dodaného
tovaru. Navyše uviedol, že zakúpený tovar nemal žiadne vady, a ani dodatočne sa na zakúpenom tovare
(OMV Škoda Kodiaq) neobjavili žiadne skutkové vady (ani zjavné ani skryté), ani žiadne právne vady.
Teda zakúpené vozidlo Škoda Kodiaq, malo riadny (správny) stav počítadla najazdených kilometrov,

nepochádzalo z trestnej činnosti, nebolo predmetom krádeže, nebolo predmetom záložného práva,
nebolo predmetom exekúcie, ani sa dodatočne vozidlo nepokazilo.) Teda argumenty žalovaného, že si
žalobca nepreveroval predmetné vozidlo nemajú žiadnu súvislosť s tým, či si žalobca splnil povinnosť
preveriť spoľahlivosť obchodného partnera. Jedná sa o argument úplne zcestný (argumentum ad
absurdum).

13. Na doplnenie uviedol, že ani správca dane pri preverovaní spoločnosti WILOW s.r.o. nezistil žiadne
porušenie daňových právnych predpisov zo strany tejto spoločnosti. Až pri doplnení daňovej kontroly
správca dane zistil, že k porušeniu daňových povinností a k neodvedeniu DPH došlo zo strany tretieho
subjektu, ktorým bola spoločnosť S.W.K Inv s.r.o.
14. Žalobca nebol oprávnený získať od príslušného dopravného inšpektorátu informáciu, kto bol v

evidencii vozidiel zapísaný ako majiteľ predávaného vozidla pred tým, ako ho nadobudla spoločnosť
WILOW s.r.o. Žalobcovi neposkytne súčinnosť Kriminálny úrad finančnej správy, ani mu nemôže
poskytnúť súčinnosť žiadny iný štátny orgán, ani nemá prístup do aplikácie EKB, ani nemá oprávnenie
nazrieťdokontrolnéhovýkazujehododávateľazdôvodudaňovéhotajomstva.Nakoniecanipredávajúca
spoločnosť WILOW s.r.o. žalobcovi neuviedla od koho nadobudla predávané vozidlo.

15. Žalovaný nemôže porovnávať možnosti žalobcu s možnosťami správcu dane pri preverovaní
jednotlivých subjektov práva a z rovnakých dôvodov žalovaný nemal objektívne o spoločnosti S.W.K
Inv s.r.o. absolútne žiadnu vedomosť. Z toho dôvodu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalobca
nebol žiadnym členom „preverovaného dodávateľského reťazca obchodníkov s motorovým vozidlom
Škoda Kodiaq: neznámy zahraničný dodávateľ - S.W.K. Inv s.r.o. ( identifikovaný daňový únik, zmiznutý

obchodník - „missing trader“ ) - WILOW s.r.o. ( sprostredkovateľ - „ nárazník “ - nízka vlastná daňová
povinnosť po uplatnení odpočítania dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti S.V.K. Inv s.r.o. ) a
to ani úmyselne ani z nedbanlivosti.
Vyjadrenie k správnej žalobe16. V písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že trvá na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým
potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a
žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.

17. Žalovaný preukázal, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia,
ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré prijal od spoločnosti WILOW
s.r.o. nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Z judikatúry, na ktorú poukázal aj
samotný žalobca vyplýva, že ak správca dane, na ktorom leží dôkazné bremeno, preukáže, že daňový
subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou

daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského
reťazca, daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva
Európskej únie.
18. Žalovaný zistené skutočnosti vyhodnotil, a to v zmysle judikatúry SD EÚ a na základe vyhodnotenia
všetkých zistení identifikoval daňový únik, na základe ktorého preukázal podvodné konanie na dani z
pridanej hodnoty v reťazci spoločností obchodujúcich s motorovým vozidlom Škoda Kodiaq, ktorého

súčasťou bol aj daňový subjekt, preto správca dane tiež vyhodnocoval, či zo zistených skutočností
vyplýva, či daňový subjekt v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ prijal všetky opatrenia, ktoré je možné
od neho v rozumnej miere požadovať na zabezpečenie toho, aby zabránil svojej účasti na plneniach
spojených s podvodom vo vzťahu k DPH. Správca dane v tomto prípade preukázal a odôvodnil, že
preverovaná dodávka tovaru (motorového vozidla Škoda Kodiaq) bola spojená s podvodom vo vzťahu

k DPH a že daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné rozumne očakávať, aby
sa uistil, že sa nestane účastný týchto dodávok poznačených podvodom vo vzťahu k DPH.
19. Žalovaný pri hodnotení kontrolných zistení vychádzal aj z právnych východísk, ktorými boli Smernica
Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej v texte
len „Smernica o DPH“) a rozsudky SD EÚ, v zmysle ktorých boj proti podvodom, daňovým únikom

a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou o DPH (napr. prípad C-80/11
Mahagében, bod 41 a ďalšie rozsudky) a SD EÚ v tejto súvislosti opakovane rozhodol, že osoby
podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem
práva Únie (viď napr. bod 38 rozsudku C-18/13 a iné).Tiež poukázal na rozsudok SD EÚ v spojených
veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a RECOLTA-RECYCLING SPRL (bod 55, 56, 57, 59, 61),

C-285/11 Bonik EOOD (bod 37)) a rozsudku NS SR č. 1Sžf/31/2016 (bod 49).
20. Žalovaný v priebehu daňovej kontroly identifikoval viacero indícii, ktoré sami o sebe nie sú
nezákonné,vosvojomsúhrneavzájomnýchsúvislostiachavšakdokazujú,žežalobcaosvojomzapojení
do podvodu na DPH minimálne mohol vedieť, a to na základe: - vyjadrení žalobcu Tomáš Vallo
( Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102167716/2022 zo dňa 04.08.2022 a vyjadrenia zaevidovaného

pod evid. č. 6/12732370/2022 dňa 27.09.2022).
21. Žalovaný uvádza, že žalobca si žiadnym spôsobom neoveril osobu, ktorá vystupovala v mene
spoločnosti WILOW s.r.o., žalobca sa uspokojil len s tou skutočnosťou, že mu bolo predvedené
inzerované motorové vozidlo, predložená faktúra na úhradu, na základe ktorej žalobca previedol
finančné prostriedky v prospech účtu uvedeného na faktúre a bolo mu odovzdané motorové vozidlo

Škoda Kodiaq (hoci nevie kým).
22. Podľa žalovaného, žalobca si mal dostatočne preveriť svojho dodávateľa WILOW s.r.o. cez verejne
prístupné portály (napr. Finstat, foaf, Obchodný register SR, Finančná správa SR a pod.), ako aj iné
skutočnosti – napr. či spoločnosť dosahuje zisk, či je registrovaná ako platiteľ DPH, či nie je spoločnosť
v zápornom hospodárení (v strate), či má zamestnancov, kontaktné údaje predajcu, webovú stránku

predajcu a pod., či má predajca vhodné miesto na predaj automobilov – autosalón, autobazár a pod.
Správca dane poukázal na bežne uplatňované pravidlá pri kúpe ojazdeného vozidla: - ujasnenie si
veľkosti vozidla, jeho využitie, druh motora, množstvo najazdených kilometrov, cenový strop, príp. aj
nákladynavyšesúvisiacesopravouavylepšenímvozidla;-vytipovaniesijednotlivýchpredajcov(fyzická
osoba, autorizovaný autobazár a pod.) – ako bolo vyššie uvedené – preverenie si spoľahlivosti daných

predajcovcezverejneprístupnéwebovéportály;-vyžiadaniesiodpredajcuVINčíslovozidla,preverenie
predajcu cez online záznamy STK, kontrolu originality; - preverenie, či nejde o odcudzené vozidlo
(databáza odcudzených motorových vozidiel na stránke Ministerstva vnútra SR) a či nie je na automobil
zriadená ťarcha (Notársky centrálny register záložných práv).
23. Žalovaný poukázal na to, že pri kúpe ojazdeného motorového vozidla došlo k neštandardnostiam,

ako napr., že žalobca B. C. si spoločnosť WILOW s.r.o. preveril cez Finstat a zistil, že v spoločnosti bol
v tom čase konateľom občan z Chorvátskej republiky (čo mohlo byť prvým signálom, ktorý mala viesť
žalobcu k obozretnosti) sa napriek tomu rozhodol, že predmetné vozidlo od spoločnosti WILOW s.r.o.
kúpi. Žalobca si mal o to výraznejšie preveriť dodávateľa predmetného vozidla, nakoľko vozidlo nebolokúpené na súkromné účely, ale na firemné účely – s tým súvisiaci odpočet dane. Taktiež obhliadka
predmetného vozidla prebehla na neštandardnom mieste – na inom verejnom mieste, ako je bežné
(priestory autobazáru a pod.). Žalobca v odvolaní namietal, že dodávateľa WILOW s.r.o. si v maximálnej

možnej miere overil cez verejné prístupné portály, presne tak, ako to uviedol daňový úrad. Žalobca si
overil samotnú spoločnosť WILOW s.r.o. a jej registráciu v obchodnom registri cez verejne dostupný
obchodný register na internete D. a taktiež cez portál D. , ďalej si overil, či spoločnosť WILOW s.r.o. má
platnú registráciu ako platiteľ DPH v registri na portáli www.financnasprav.sk .
24. Žalovaný nespochybňoval existenciu zdaniteľného plnenia – tovaru (osobného motorového vozidla

Škoda Kodiaq, VIN: B.), ani si nezamenil overovanie obchodného partnera s overovaním kvality
tovaru pri jeho preberaní. Žalovaný ako správca dane v napadnutom rozhodnutí na príklade spôsobu
preverovania ojazdeného motorového vozidla poukázal na to, že už v procese overenia ojazdenia
motorového vozidla došlo k neštandardnostiam, ktoré mali viesť žalobcu k obozretnosti/náležitej
starostlivosti. Správca dane ako žalovaný nehodnotil kvalitu dodaného tovaru. Žalovaný rozsiahlym
dokazovaním preukázal žalobcovi, že nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné v reálnej

miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu
k dani z pridanej hodnoty – t. j. preukáže, že žalobca mohol vedieť, ak by dodržal potrebnú náležitú
starostlivosť, že dodávky môžu byť poznačené podvodným konaním. Žalovaný preukázal
vykonanými úkonmi a získanými dôkazmi, že žalobca si dostatočne nepreveril informácie o dodávateľovi
WILOW s.r.o., ktorý dodal predmetné motorové vozidlo, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti a

neprijal všetky náležité opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať pri preverení svojho
dodávateľa a aby zabránil svojmu zapojeniu do daňového podvodu. Daňový subjekt mohol a mal vedieť,
že prijatím predmetného plnenia od dodávateľa WILOW s.r.o. sa bude podieľať na podvodnom konaní
(spojenom s neoprávneným daňovým únikom vzniknutým neodvedením dane zo strany spoločnosti
S.W.K. Inv s.r.o.). Žalobca nebol dostatočne obozretný pri výbere dodávateľa – spoločnosti WILOW s.r.o.

25. Žalovaný preukázal, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia,
ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré prijal od spoločnosti WILOW
s.r.o. nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Z judikatúry, na ktorú poukázal aj
samotný žalobca vyplýva, že ak správca dane, na ktorom leží dôkazné bremeno, preukáže, že daňový
subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou

daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského
reťazca, daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva
Európskej únie.
Replika
26. Žalobca v písomnej replike zotrval na vyjadreniach zo správnej žaloby, pričom uviedol, že overenie

či osoba, ktorá za predávajúceho podpísala kúpnu zmluvu bola v danom čase konateľ predávajúceho,
alebo jeho prokurista nemá žiadny vplyv na platnosť uzavretej kúpnej zmluvy, keďže prokurista je
tiež orgánom spoločnosti, ktorý je oprávnený konať za spoločnosť pri scudzovaní hnuteľných vecí
bez akéhokoľvek obmedzenia. Z toho dôvodu výsledky uvedeného skúmania zo strany žalobcu
by nemali žiadny vplyv na vierohodnosť predávajúceho t.j. vierohodnosť spoločnosti WILOW s.r.o.

Teda v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi údajným porušením povinností zo strany
žalobcu (preverovanie osoby, ktorá podpísala kúpnu zmluvy) a následkom, ktorým má byť zistenie
pochybností vedúcich k tomu, aby mohol žalobca objektívne odhaliť, že v danom prípade sa malo jednať
o daňový podvod. Rovnako odovzdanie vozidla nie je povinný zabezpečovať konateľ ani prokurista
predávajúceho, ale akákoľvek ním poverená osoba. Ani pri kúpe nového vozidla zákazníkom v predajni

vozidlo neodovzdáva konateľ spoločnosti ale poverená osoba. Dôležité je že vozidlo bolo odovzdané
riadne a so všetkými potrebnými dokumentami. Preto žalobca nemal mať aké pochybnosti o spoločnosti
predávajúceho, keď celá kúpa vozidla vrátane jeho odovzdania prebehla na 100% v poriadku, bez
akýchkoľvek problémov.
27. Žalobca opätovne uviedol, že si svojho dodávateľa (spoločnosť WILOW s.r.o.) preveril dostatočne

a s odbornou starostlivosťou, pričom ani správca dane nezistil pri spoločnosti WILOW s.r.o. žiadne
objektívne porušenie zákona resp. nejakú objektívne zistiteľnú informáciu, ktorá by znižovala jej
kredibilitu. WILOW s.r.o. si splnila všetky zákonné povinnosti vo vzťahu k správcovi dane, teda svoju
faktúru, ktorou fakturovala žalobcovi kúpnu cenu za dodanie tovaru uviedla vo svojom kontrolnom
výkaze za príslušný mesiac (03/2022) a takisto daň z pridanej hodnoty z prijatého plnenia od žalobcu

zahrnula vo svojom daňovom priznaní za príslušného zdaňovacie obdobie. Z uvedeného vyplynulo,
že spoločnosť WILOW s.r.o. sa v danom prípade nedopustila porušenia žiadnych daňových predpisov
voči správcovi dane, ani sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania vo vzťahu k žalobcovi, pretoobjektívne nemožno žalobcovi vyčítať, že si nedostatočne preveril svojho obchodného partnera, nakoľko
jeho obchodný partner sa osvedčil ako spoľahlivý obchodný partner.
28. Teda žalovaného argument o údajnom nepreverení obchodného partnera opäť nemá vplyv na

skutočnosť, či mohol alebo nemohol žalobca odhaliť, že sa v danom prípade jedná o daňový podvod. Nie
je možné od žalobcu žiadať, že mal zistiť ohľadne svojho dodávateľa nejakú podozrivú informáciu, keď
žiadna podozrivá informácia v danom prípade neexistovala. Tiež uviedol, že je úplne bežná prax, že
záujemca o predaj vozidla, ktorý nie je obchodníkom s vozidlami, predá svoje vozidlo priamo záujemcovi
o jeho kúpu.

Duplika
29. Hodnotenie skutkovej otázky, či žalobca mohol a mal vedieť, že sa prijatím plnenia zúčastnil reťazca
spoločností poznačeného daňovým podvodom je spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných
opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc
aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Žalovaný uvádza, že správca dane skúmal, aké rozumné
opatrenia prijal žalobca pri nadobudnutí motorového vozidla Škoda Kodiaq od dodávateľa WILOW s.r.o.,

tak aby predišiel svojmu zapojeniu do daňového podvodu (hoc aj nevedomého). Určenie opatrení, ktoré
možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie
DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho
subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu (Uznesenie SD EÚ vo veci C-108/20
„HR“, bod 28). Na základe všetkých neštandardnosti (ktoré žalovaný posúdil jednotlivo, ale aj vo

vzájomných súvislostiach) žalovaný konštatuje, že správca dane posúdil všetky skutočnosti zistené v
daňovom konaní aj v súvislosti so zmenami, ktoré nastali u dodávateľa, resp. subdodávateľa daňového
subjektuvkontexterozsudkuNSSČRč.7Afs305/2020-87zodňa06.08.2020,kdesavbode30uvádza,
že okolnosti, ktoré súhrnne nasvedčujú existencii daňového podvodu, môžu mať svoj pôvod v minulosti
(napr. obchodná história, či minulé personálne väzby), v dobe uzatvárania transakcie (neštandardné

obchodné podmienky) i v dobe nasledujúcej po uzavretí obchodu (napr. nekontaktnosť dotknutých osôb,
náhle ukončenie činnosti, neštandardné peňažné toky medzi dotknutými osobami a pod.). Žalovaný
taktiež poukazuje na Uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-108/20 „HR“, podľa ktorého podvod
na DPH nemožno chápať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na prípady, v ktorých podvod vyplýva z
osobitnej kombinácie po sebe idúcich transakcií, ale vzťahuje sa aj na prípady, kedy podvod vyplýva z

celkového plánu, podľa ktorého sú dodávky súčasťou podvodu zahŕňajúceho niekoľko transakcií, teda
vždy ak chýbajúca daň je dôsledkom podvodného konania. V zmysle vyššie uvedeného uznesenia SD
EÚzdaniteľnáosoba,ktorávedelaalebomalavedieť,žesvojoukúpousapodieľanatransakciizapojenej
do podvodu, pomáha páchateľom podvodu a stáva sa jeho spolupáchateľom, z čoho vyplýva, že taká
účasť predstavuje zavinenie, za ktoré je zodpovedná táto zdaniteľná osoba. Žalovaný preukázal, že

žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré prijal od spoločnosti WILOW s.r.o. nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode v oblasti DPH. Z judikatúry, na ktorú poukázal aj samotný žalobca vyplýva, že ak
správca dane, na ktorom leží dôkazné bremeno, preukáže, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že
uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto

vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, daňový subjekt sa nemôže
podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. Ako preukazuje
predložený administratívny spis k žalobe, skutkový stav bol dostatočne a náležite zistený, dokazovanie
bolo vedené správcom dane vyčerpávajúcim spôsobom, v rámci dokazovania žalovaný ako správca
dane získal dôkazy, ktorými preukázal, že žalobca mohol a mal vedieť, že prijatím preverovaných plnení

od dodávateľa WILOW s.r.o. sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti
dane z pridanej hodnoty a daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne
požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na podvode. Žalovaný uniesol dôkazné bremeno.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

30. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane,
vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134
SSP) pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávaní a po prejednaní veci dospel

k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie
správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.31. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej

správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu

v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho
spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti

správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.
2 SSP.

32. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení účinnom v čase

relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania

stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.

33. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

37. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

38. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

39. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

40. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

41. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

42. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

43. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného - Finančné riaditeľstva SR č.
102042125/2023 zo dňa 10.08.2023, ktorým rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane č.
100913362/2023 zo dňa 30.03.2023, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 6 165,00 EUR
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2022 a nadmerný odpočet v sume 3 840,93

EUR nepriznal, pričom vyrubil daň v sume 2 324,07 EUR, v celom rozsahu potvrdil.

44. Spornou skutočnosťou v zdaňovacom období marec 2022 bolo neuznanie odpočítania dane z
pridanej hodnoty z faktúry vyhotovenej dodávateľom WILOW s.r.o., Palánok 1, 949 01 Nitra, IČO
53992504, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. platné do 31.03.2023; spoločnosť so sídlom na adrese

Dunajská 8, 811 08 Bratislava do 21.09.2022 (ďalej len „WILOW s.r.o.“), ktorý na základe faktúry
č. 22032901 zo dňa 29.03.2022, dátum dodania: 29.03.2022 žalobcovi fakturoval motorové vozidlo
Škoda Kodiaq VIN: B., v celkovej výške: 36 990,00 EUR; z toho základ dane: 30 825,00 EUR; DPH
20 % vo výške 6 165,00 EUR, kde správca dane v zhode so žalovaným zistené skutočnosti vyhodnotili
v zmysle ustálenej judikatúry ESD a na základe vyhodnotenia všetkých zistení identifikovali daňový

únik, na základe ktorého uviedli, že bolo preukázané podvodné konanie na dani z pridanej hodnoty v
reťazci spoločností, ktoré dodali preverované motorové vozidlo Škoda Kodiaq, ktorého súčasťou bol aj
žalobca. Preto správca dane tiež vyhodnocoval, či zo zistených skutočností vyplýva, že žalobca v zmysle
ustálenej judikatúry ESD prijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho v rozumnej miere požadovať
na zabezpečenie toho, aby zabránil svojej účasti na plneniach spojených s podvodom vo vzťahu k DPH.

Žalovaný v zhode so správcom dane uviedli, že v tomto prípade bolo preukázané, že preverované
dodávky služieb boli spojené s podvodom vo vzťahu k DPH (chýbajúca daň) a žalobca neprijal všetky
opatrenia, ktoré bolo od neho možné rozumne očakávať, aby sa uistil, že sa nestane účastný týchto
dodávok poznačených podvodom vo vzťahu k DPH.
45. Žalobca v súvislosti so sporným obchodom predložil kúpnu zmluvu zo dňa 31.03.2022 a osvedčenie

o evidencii – časť II (technický preukaz) TB382709. K nadobudnutiu motorového vozidla Škoda Kodiaq
uviedol, že predmetné auto bolo ponúkané na predaj cez inzerciu – autobazár, pričom sa skontaktoval
s predajcom a dohodli si obhliadku motorového vozidla v Bratislave na verejnom mieste. Po obhliadke
vozidla sa daňový subjekt s predajcom dohodol, že sa rozhodne a ozve. Spoločnosť WILOW s.r.o. si
žalobca preveroval cez Finstat, kde zistil, že sa jedná o malú firmu, kde je slovenská konateľka zo E. a

druhý konateľ z Chorvátska. Žalobca uviedol, že po týždni sa skontaktoval s pánom (ktorého meno nevie
uviesť), s tým že predmetné auto kúpi. Dohodli sa a následne sa stretli na Notárskom úrade v Bratislave,
kde spísali notárske zápisnice – kúpnu zmluva s konateľkou spoločnosti WILOW s.r.o. Premiestnili sa do
obchodného centra Bory Mall v Bratislave, kde bol žalobcom v banke vykonaný prevod peňazí za kúpu
automobilu a následne si žalobca odviezol motorové vozidlo. Daňový subjekt uviedol, že preverované

motorové vozidlo Škoda Kodiaq využíva na firemné účely.
46. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou uvádza, že dôvodom pre neuznanie odpočítania
DPH alebo oslobodenia od dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom.
„Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj
vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby,

na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto
tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho
prinajmenšom uľahčila. Takáto zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať
za subjekt, ktorý sa podieľa na daňovom podvode alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo
nemá prospech z ďalšieho predaja tovaru alebo z používania služieb v rámci zdaniteľných transakcií,

ktoré uskutočnila na výstupe“ (rozhodnutie Súdneho Dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M,
C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 25).
47. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované
na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňovýsubjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti
na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho
obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.

48. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd konštatuje, že v predmetnej veci správca dane
ako aj žalovaný pri nepriznaní práva na odpočítanie dane zo sporného obchodu argumentovali, že
žalobca sa sporným obchodom v dôsledku zanedbania primeranej obozretnosti zúčastnil na plnení
poznačenom daňovým podvodom.
49. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ

tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, ktoré boli špecifikované v rozhodnutí C-439/04
a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a
to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a

nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň (3) musí posúdiť, či kontrolovaný
daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).
50. Pokiaľ ide o objektívny test v rámci celého reťazca vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na
dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca správny

súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je medzi účastníkmi sporné, že v obchodnom reťazci týkajúcom
sa obchodovania k daňovému úniku (na strane subdodávateľa žalobcu - spoločnosti S.W.K. Inv s.r.o.)
došlo. Správca dane analýzou podaných kontrolných výkazov DPH za zdaňovacie obdobia január –
marec 2022 zistil, že pri nákupe motorového vozidla Škoda Kodiaq, došlo u žalobcu k odpočítaniu dane
z pridanej hodnoty, u dodávateľa WILOW s.r.o. došlo k odvedeniu dane z pridanej hodnoty, ako aj k

odpočítaniu dane, avšak u subdodávateľskej spoločnosti S.W.K Inv s.r.o. nebola odvedená daň (nebolo
podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2022).
51. Finančné orgány po alikácii Axel Kittel testu uviedli, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov
vznikol daňový únik, a to konkrétne tým, že spoločnosť S.W.K. Inv s.r.o. si nesplnila svoju daňovú
povinnosť a neodviedla daň z predaja motorového vozidla Škoda Kodiaq pre spoločnosť WILOW

s.r.o. (dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu). Spoločnosť S.W.K. Inv s.r.o. v zdaňovacom
období marec 2022 nepriznala a ani neodviedla daň z faktúry vystavenej pre spoločnosť WILOW
s.r.o., v dôsledku čoho došlo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému dane z pridanej
hodnoty. Posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného platiteľa boli s týmto podvodným konaním
spojené, nakoľko spoločnosť WILOW s.r.o. bola v zdaňovacom období marec 2022 dodávateľom

tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt a spoločnosť S.W.K. Inv s.r.o. bola subdodávateľom tovaru pre
kontrolovaný daňový subjekt. Kontrolovaný daňový subjekt si odpočítal priamo tú daň, pri ktorej nebola
odvedená daň do štátneho rozpočtu platiteľom S.W.K. Inv s.r.o. (daňový únik na dani z pridanej hodnoty).
52. Druhým testom je tzv. vedomostný test konkrétneho subjektu spočívajúci v preukázaní objektívnych
skutkových okolností svedčiacich tomu, že žalobca o podvode na predchádzajúcom článku reťazca

vedel alebo mal a mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel.
53.Zdoterazuvedenéhojezrejmé,žeprávonaodpočítaniedanezospornéhoobchodusospoločnosťou
WILOW s.r.o. nebolo žalobcovi nepriznané z dôvodu spáchania daňového podvodu, ale z dôvodu jeho
účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Medzi žalobcom a žalovaným bolo
sporné práve to, či žalobca s ohľadom na všetky okolnosti vedel alebo aplikujúc primeranú obozretnosť,

mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým
podvodom.
54. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude
de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa
a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdnehodvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie

a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

55. V prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na
daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový
subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode.
56. V tejto súvislosti daňové orgány uviedli, že neboli dodržané štandardné bežne používané pravidlá

pri kúpe ojazdeného motorového vozidla, pretože žalobca napriek tomu, že si spoločnosť WILOW s.r.o.
preveril cez Finstat a zistil, že v spoločnosti bol v tom čase konateľ (občan z Chorvátskej republiky) -
čo môže byť prvým signálom, že sa nejedná o renomovanú spoločnosť – sa aj napriek tomu rozhodol,
že predmetné vozidlo od spoločnosti WILOW s.r.o. kúpi. Podľa daňových orgánov si mal žalobca o
to výraznejšie preveriť dodávateľa predmetného vozidla, nakoľko vozidlo nebolo kúpené na súkromné

účely, ale na firemné účely – s tým súvisiaci odpočet dane. Tiež obhliadka predmetného vozidla prebehla
na neštandardnom mieste a to inom verejnom mieste, ako je bežné, napríklad priestory autobazáru a
pod.
57. Správny súd konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ust. § 24 ods. 1
daňového poriadku. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH

tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné
bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.
Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností
daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03

(Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že
v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom,
o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a
charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

58. V kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane len v prípade, kedy by bola
preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého
zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Obdobné závery prijal aj Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022, publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022.

59. Správny súd síce akceptuje, že pokiaľ správca dane šetrením zistí, že dodávateľ či
subdodávateľ sú spoločnosťami bez personálneho a majetkového substrátu, že sú nekontaktnými
alebo nedôveryhodnými subjektmi, je namieste od žalobcu žiadať, aby deklarované zdaniteľné plnenie
preukázal, okrem formálne vystavených faktúr, i inými relevantnými dôkazmi, avšak v predmetnej

veci nebolo sporné, že žalobca fakturované plnenie listinnými dôkazmi preukázal a daňové orgány
konštatovali, že všetky formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie dane žalobca splnil a žiadne
porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty uňho neboli zistené, dokonca výslovne uviedli, že
nespochybnili ani existenciu fakturovaného plnenia.

60. Hoci viaceré skutočnosti uvádzané daňovými orgánmi možno vnímať ako indície smerujúce
k preverovaniu obchodného reťazca, prípadne aj ku konštatovaniu podvodného konania, avšak v danej
veci išlo o skutočnosti na strane iných subjektov než samotného žalobcu a teda daňové orgány nemôžu
zamietnuť žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bez náležitého preukázania, že by
žalobca o prípadnom podvodom konaní vedel alebo vedieť mal a mohol.

61. Ku skutočnosti, že si subdodávateľská spoločnosť zapojená do obchodného reťazca neplnila riadne
svoje povinnosti voči správcovi dane, správny súd poukazuje na to, že daňový subjekt spravidla nemá
možnosť kontrolovať plnenie povinností iných daňových subjektov voči správcovi dane, nakoľko ideo obsah daňového tajomstva. Aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.
zn. 1Vs 1/2020 judikoval, že: „Skutočnosť, že dodávateľ si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné
povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu

DPH,jelendôkazomoprotiprávnostikonaniatohtododávateľa,alenemožnotopovažovaťzaobjektívny
dôkaz protiprávnosti konania odberateľa. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený
naokolnostinajehostrane,pričomtentonezodpovedázaporušeniapovinnostísvojhododávateľa,ibaže
sa vedome zúčastňuje podvodného konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“

62. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že daňové subjekty nemajú prístup k interným daňovým
dokumentom svojich dodávateľov a už vôbec nie ich subdodávateľov, a preto ich možnosti preveriť
si plnenie povinností týchto tretích subjektov voči daňovým orgánom sú značne obmedzené. To,
že fakturované plnenie bolo v tu posudzovanom prípade vykonávané subdodávateľsky, resp. tovar
(osobné motorové vozidlo) bolo nadobudnuté subdodávateľsky, je tiež bežnou podnikateľskou praxou a
automaticky to nevedie k záveru o vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na podvodnom konaní.

63. V posudzovanom prípade tak možno zhrnúť, že vzhľadom na určité nezrovnalosti či indície, prípadne
porušenia zákona na stupni subdodávateľov žalobcu, bolo dôvodné preverovanie obchodného reťazca
za účelom zisťovania možného daňového úniku. Avšak aj v prípade zistenia takéhoto daňového úniku,
na zamietnutie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcovi je nevyhnutné aj preukázanie

vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode (t. j. že vedel, že sa podvodu zúčastňuje) alebo
zanedbanie náležitej starostlivosti a opatrnosti, ktorá viedla k takejto účasti žalobcu na podvodnom
konaní (t. j. že žalobca o podvode vedieť mal alebo mohol) a to nie len na základe indícii finančných
orgánov,aleichpodloženiakonkrétnymidôkazmi.Jeevidentné,žedaňchýba,alevovzťahukpriamemu
dodávateľovi žalobcu neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by indikovali, že žalobca vedel alebo

mohol alebo mal vedieť, že posudzovaný zdaniteľný obchod je spojený s podvodným konaním. Zo strany
finančných orgánov nebola náležite ozrejmená vedomostná zložka.

64. Správny súd považuje za potrebné dodať, že jeho závery neznamenajú automaticky, že žalobcovi
má byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, je však

na správcovi dane, resp. žalovanom, aby pri svojom rozhodovaní, pokiaľ zakladajú svoje rozhodnutia
na daňovom podvodnom konaní, aplikovali tzv. Axel Kittel test a jeho jednotlivé čiastkové otázky
zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom aj dostatočne odôvodnili. Uvedené bude úlohou správnych
orgánov po vrátení veci.

65. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto pristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého
rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane a k vráteniu veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

66.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSP.Žalobcabolvkonanípredsprávnym

súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

67. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V Banskej Bystrici dňa 15. januára 2026

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísal elen senátu JUDr. Lukáš Kolibáb z dôvodu jeho ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v ease podpisovania rozsudku.