Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200716
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:1022200716.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: Obec Mútne, so sídlom: Mútne 194, 029 63 Mútne, IČO: 00 314 668, právne zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom: Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca,
IČO: 36 866 849, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom: Štefanovičova
5, 817 82 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
MF/003666/2022-243/1148 zo dňa 09.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej ako „NKÚ“) vykonal u žalobcu kontrolu
hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s majetkom v čase od 07.02.2020 do 31.07.2020.
Výsledky kontroly boli uvedené v Protokole o výsledku kontroly týkajúcej sa hospodárenia s verejnými
prostriedkami a nakladania s majetkom v obci Mútne č. KA 007/2020/1140 zo dňa 27.07.2020 (ďalej

ako „protokol“), s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 31.07.2020. Žalobca doručil NKÚ dňa 11.08.2020
námietky k protokolu. Žalobca dňa 24.08.2020 prevzal Oznámenie výsledku preverenia námietok,
ktorým mu NKÚ oznámil, že preverením námietok nebola potvrdená ich opodstatnenosť. Predmetný
protokol bol prerokovaný dňa 28.08.2020, kedy bola vypracovaná zápisnica o prerokovaní protokolu
o výsledku kontroly. NKÚ za účelom začatia správneho konania predložil Úradu vládneho auditu,
pracovisko Zvolen, so sídlom: T.G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen (ďalej ako „ÚVA“ alebo „prvostupňový
orgán“) dňa 30.09.2020 výsledky kontroly spolu so spisovým materiálom. Prvostupňový orgán oznámil

žalobcovi dňa 08.04.2021 začatie správneho konania vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa § 31
ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 523/2004 Z. z“ alebo „zákon
o rozpočtových pravidlách verejnej správy“).

2. Dňa 11.02.2022 bolo vydané prvostupňovým orgánom rozhodnutie č. 16/1404/22/005 (ďalej ako
„prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie ÚVA“), ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť odviesť

finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 197 000,- Eur ako aj povinnosť
zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, ku ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny za každý
aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviacdo výšky tejto sumy, ktoré (penále) ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia dosiahlo sumu
porušenia finančnej disciplíny, a to sumu 197 000,- Eur.

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že žalobcovi boli poskytnuté zo štátneho
rozpočtu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
(ďalej ako „MŠVVaŠ SR“) a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej ako „MV SR“) v rokoch
2012 - 2016 normatívne finančné prostriedky vo výške 197 000,- Eur, pričom na základe žiadosti
žalobcu boli tieto normatívne finančné prostriedky preklasifikované z bežných výdavkov rozpočtu

Základnej školy s materskou školou Mútne na kapitálové výdavky, ktoré boli účelovo zaviazané
na zabezpečenie výstavby telocvične. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca uzatvoril
s obchodnou spoločnosťou HALA Mútne, s. r. o., so sídlom: Mútne 594, 029 63 Mútne, IČO: 46 088 661
(ďalej ako „HALA Mútne, s. r. o.“) ako prenajímateľom leasingu Leasingovú zmluvu zo dňa 27.12.2012
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.09.2014 (ďalej ako „zmluva“ alebo „leasingová zmluva“), predmetom
ktorej bol finančný prenájom nehnuteľností „Prístavba telocvične pri ZŠ s MŠ v Mútnom“ “ (ďalej ako

„telocvičňa“ alebo „prístavba telocvične“). Podľa článku X., bod 10.2. predmetnej leasingovej zmluvy
mal žalobca po riadnom ukončení predmetnej leasingovej zmluvy a splnení všetkých záväzkov z nej
vyplývajúcich prednostné právo odkúpiť predmet leasingu za dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca na úhradu
akontácie a štyroch mimoriadnych splátok finančného leasingu podľa uzatvorenej leasingovej zmluvy
použil prostriedky zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR a MV SR vo výške 197

000,- Eur.

4. Prvostupňový orgán v danom prípade dospel k záveru, že žalobca použil normatívne finančné
prostriedky na úhradu akontácie a leasingových splátok podľa leasingovej zmluvy, pričom tieto
normatívne finančné prostriedky boli na základe žiadosti žalobcu preklasifikované na kapitálové výdavky

a účelovo zaviazané na výstavbu telocvične, pričom podľa § 19 ods. 1 zákona 523/2004 Z. z. takýto
spôsob financovania nie je z prostriedkov štátneho rozpočtu možný. Na základe uvedeného bolo takéto
použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom a bolo posúdené ako porušenie finančnej
disciplíny vo výške 197 000,- Eur. Za vyššie uvedené porušenie bola žalobcovi uložená povinnosť
odviesť štátu finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny, ako aj zaplatiť penále.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. Podaným odvolaním
sa zaoberal odvolací orgán, ktorým bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej ako „MF SR“
alebo „žalovaný“). Žalovaný dňa 09.05.2022 vydal rozhodnutie č. MF/003666/2022-243/1148 (ďalej ako
„rozhodnutie žalovaného“ alebo „rozhodnutie odvolacieho orgánu“ alebo „rozhodnutie MF SR“), ktorým

bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Žalovaný sa stotožnil
s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré považoval za vecne správne a zákonné.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

6.Žalobcavčaspodanousprávnoužaloboupožiadalsprávnysúdopreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného. Žalobca sa nestotožnil s tým, že by svojim konaním porušil zákon č. 523/2004 Z. z. V tomto
smere žalobca poukázal na predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. MF/012044/2021-243/1133
zo dňa 03.11.2021, v ktorom žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 242/07-29 zo dňa 03.07.2008, podľa ktorého: „Text zmluvy je len prvotným priblížením sa

k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy
môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému
významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť,
má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej
zmluvy.“ Podľa názoru žalobcu vôľou účastníkov v nadväznosti na vykonané úkony nebolo uzatvorenie

leasingovej, prípadne nájomnej zmluvy, ale úmysel účastníkov konania pri uzatvorení zmluvy bol
jednoznačne kúpa na splátky s tým, že po zaplatení poslednej splátky prejde kupovaná vec na žalobcu.
Pokiaľ by orgány verejnej správy takýmto spôsobom vyhodnotili všetky dôkazy, tak by dospeli k záveru,
že nedošlo k porušeniu zákona.

7. Žalobca poukázal na to, že orgány verejnej správy sa nezaoberali mimoriadnym znížením sankcie
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to za situácie, keď by aj k nejakému malému porušeniu
zákona došlo. Podľa žalobcu je dôležité to, že žalobca mal uloženú povinnosť zo strany MŠVVaŠ SR,aby záležitosť s telocvičňou doriešil v prospech žiakov základnej školy, čo žalobca urobil a splnil úlohy
danému štátom.

8. Celý proces výstavby telocvične a fakturácie výstavby telocvične bol podľa tvrdení žalobcu
kontrolovaný Okresným úradom Žilina, Krajským školským úradom Žilina a ďalšími štátnymi orgánmi,
ktoré odobrili postup žalobcu a prekvalifikovali finančné prostriedky tak, aby boli použité na výstavbu
telocvične.

9. Žalobca poukázal na to, že štát nevytvoril menším obciam podmienky na bezchybné sa rozhodovanie
o zložitejších procesoch týkajúcich sa obcí a plnenia úloh zadaných štátom, keďže štát na takýchto
špeciálnych pracovníkov nevytvoril finančné prostriedky, a preto obce musia vytvárať hodnoty pre štát
výlučne zo svojich pracovníkov, ktorí na určité špeciálne úlohy a účely nemajú dostatočnú kvalifikáciu.

10. Na záver správnej žaloby žalobca uviedol, že finančné prostriedky boli využité účelne a podľa

Znaleckého posudku č. 5 Ústavu stavebnej ekonomiky s. r. o., so sídlom: Miletičová 21, Bratislava zo dňa
19.01.2021, cena fakturovaného diela bola nižšia o 245 301,75 Eur bez DPH, teda došlo
k závažnej úspore finančných prostriedkov a naplneniu úloh štátu. Predmetné prostriedky na výstavbu
telocvičneboliúčelneaefektívnevyužité,čopodľanázoružalobcumalobyťtaktiežzohľadnenéprivýške
ukladanej pokuty.

11. Na základe uvedeného žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec vrátiť prvostupňovému orgánu
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že použitie verejných prostriedkov
žalobcom bolo v rozpore s určeným účelom, čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa
zákona č. 523/2004 Z. z. Čo sa týka odkazu žalobcu na pôvodné rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie

MF SR č. MF/012044/2121-243/1133 zo dňa 03.11.2021), tak žalovaný uviedol, že odkaz na takéto jeho
rozhodnutie je irelevantný, keďže predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného
a nie jeho predchádzajúce rozhodnutie. K rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúceho
sa výkladu textu zmluvy, žalovaný prezentoval svoj názor, že úmyslom zmluvných strán určite nebolo
splácanie kúpnej ceny, nakoľko v prípade kúpnej zmluvy by sa predmet zmluvy najskôr stal vlastníctvom

žalobcu a následne by bola splácaná kúpna cena, čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaný považoval
za potrebné uviesť, že nemal zákonnú možnosť predmetné porušenie finančnej disciplíny liberovať
tak, ako to prezentoval žalobca v podanej správnej žalobe, keďže takáto zákonná možnosť neexistuje.
Žalovaný k predloženému znaleckému posudku uviedol, že v znaleckom posudku bolo úlohou znalca
posúdiť primeranosť cien v danom mieste a čase v súvislosti s výstavbou telocvične, avšak správne

konanie bolo vedené vo veci použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na úhradu akontácie
štyroch mimoriadnych splátok finančného leasingu, z čoho bolo zrejmé, že v danom prípade nemajú
závery znaleckého posúdenia žiadny vplyv na zistenia v správnom konaní. Žalovaný navrhol podanú
správnu žalobu zamietnuť.

Replika žalobcu

13. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný sa absolútne nedôsledne venoval dôkazom žalobcu
o použití finančných prostriedkov účelne a efektívne. Keďže predmetné finančné prostriedky
na výstavbu telocvične boli účelne a efektívne využité, tak to malo byť podľa názoru žalobcu zohľadnené

pri výške ukladanej pokuty. Pokiaľ by orgány verejnej správy všetky získané dôkazy vyhodnotili
takým spôsobom, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona, bolo plne v kompetencii orgánov
verejnej správy, aby liberovali prípadné uloženie pokuty a pri ukladaní pokuty prihliadli na výnimočnosť
situácie, pri ktorej mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy sa
nezaoberali mimoriadnym znížením sankcie z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to za situácie,

keby aj k nejakému malému porušeniu zákona došlo. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe
v plnom rozsahu.

Duplika žalovaného14. Žalovaný podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom zotrval na všetkých záveroch a tvrdeniach
uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k podanej správnej žalobe.

Konanie pred správnym súdom

15. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
NKÚ vykonal kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a kontrolu nakladanie s majetkom

žalobcu. Na základe podnetu NKÚ bolo začaté správne konanie. V administratívnom konaní bolo
vydané prvostupňové rozhodnutie, v ktorom prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca
použil normatívne finančné prostriedky v sume 197 000,- Eur, ktoré boli preklasifikované na kapitálové
výdavky a účelovo zaviazané na výstavbu telocvične, a to na úhradu akontácie a leasingových splátok
podľa leasingovej zmluvy, pričom zákon takýto spôsob financovania z prostriedkov štátneho rozpočtu
neumožňuje,čímpodľazáverovprvostupňovéhoorgánužalobcaporušilzákonč.523/2004 Z.z.abola

mu uložená povinnosť odviesť tieto finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny na účet
prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom mu bola uložená povinnosť zaplatiť aj penále. Proti
tomuto prvostupňovému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. Žalovaný napadnutým
rozhodnutím podané odvolanie ako nedôvodné zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

16. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia
orgánov verejnej správy, ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu odviesť finančné prostriedky vo
výške porušenia finančnej disciplíny do štátneho rozpočtu a zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť
zaplatiť penále z tejto sumy.

17. Dňa 02.09.2025 bolo vydané uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2S/13/2025,
ktorým správny súd priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2025.

18. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom

pojednávaní konanom dňa 11.02.2026, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade
s § 108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Poverený zástupca žalovaného sa pridržal tvrdení
uvedených v písomných podaniach. Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že podanú správnu
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

Relevantné zákonné ustanovenia

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.; verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v
súlade s osobitnými predpismi. Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli

ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto
zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme
veci s právom kúpy prenajatej veci okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu
určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

20. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.; porušením finančnej disciplíny je poskytnutie
alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom.

21. Podľa§31ods.3zákonač.523/2004Z.z.;zaporušeniefinančnejdisciplínypodľaodseku1písm.a)
sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo

k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia
finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie finančnej disciplíny podľa
odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo
návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola
istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu splatená, a pokuta vo výške 10 % zo sumy, v

ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

22. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 583/2004Z. z.“ alebo „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“); príjmy rozpočtu obce sú: dotácie
zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o
štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov.

23. Podľa § 5 ods. 3 posledná veta zákona č. 583/2004 Z. z.; príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm.
g) až j) môže obec použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

24. Správny súd považoval v prvom rade za potrebné uviesť, že je nesporné, že žalobcovi boli
poskytnuté zo štátneho rozpočtu, konkrétne z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR a MV SR normatívne
finančné prostriedky vo výške 197 000,- Eur v rokoch 2012 - 2016. Na základe žiadosti žalobcu
boli tieto normatívne finančné prostriedky preklasifikované z bežných výdavkov rozpočtu Základnej
školy s materskou školou Mútne na kapitálové výdavky, ktoré boli účelovo zaviazané na zabezpečenie

výstavby telocvične. Taktiež nebolo sporné, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou HALA Mútne, s. r.
o. zmluvu, ktorej predmetom bol finančný prenájom nehnuteľnosti „Prístavba telocvične pri ZŠ s MŠ
v Mútnom“. Ďalej nebolo sporné, že žalobca na úhradu akontácie a štyroch mimoriadnych splátok
finančnéholeasingupoužilfinančnéprostriedkyposkytnuténaprenesenývýkonštátnejsprávyvškolstve
podľa uvedenej zmluvy vo výške 197 000,- Eur, ktoré boli preklasifikované na kapitálové výdavky

a účelovo zaviazané na výstavbu telocvične.

25. Kľúčovou otázkou v danej veci bolo posúdiť, či použitím finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu došlo zo strany žalobcu k porušeniu finančnej disciplíny. Správny súd dospel v zhode s orgánmi
verejnej správy k záveru, že žalobca úhradou akontácie a štyroch mimoriadnych splátok finančného

leasingu porušil § 19 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého možno použiť verejné prostriedky
naúčely,ktorésúvsúladesosobitnýmipredpismi,pričomprostriedkyštátnehorozpočtunemožnopoužiť
na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci, a to v spojení s § 5
ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z., podľa ktorého môže obec použiť dotácie zo štátneho rozpočtu len
v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli. Použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným

účelom sa považuje za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004
Z. z. Je potrebné teda uviesť, že žalobca použil normatívne finančné prostriedky vo výške 197 000,- Eur
na úhradu akontácie a leasingových splátok podľa leasingovej zmluvy, pričom tieto normatívne finančné
prostriedky boli na základe žiadosti žalobcu preklasifikované na kapitálové výdavky a účelovo zaviazané
na výstavbu telocvične, čím boli predmetné ustanovenia zákona porušené, pričom podľa § 19 ods. 1

zákona č. 523/2004 Z. z. takýto spôsob financovania nie je možný z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Podľa názoru správneho súdu bolo použitie finančných prostriedkov žalobcom v rozpore s účelom,
ktorý mu bol stanovený. Na základe uvedeného považuje správny súd vydané rozhodnutia orgánov
verejnej správy za vecne správne a žalobné námietky v tomto smere možno považovať za nedôvodné.

26. Správny súd sa považuje za potrebné vysporiadať aj s odkazom žalobcu
na predchádzajúce rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
MF/012044/2021-243/1133 zo dňa 03.11.2021) ako aj s odkazom žalobcu na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07-29 zo dňa
03.07.2008), ktoré sa týkali výkladu zmlúv a úmyslu zmluvných strán. K tomu považuje správny

súd za potrebné uviesť, že žalobcovi neboli poskytnuté finančné prostriedky na úhradu akontácie,
leasingových splátok, ani na splátku leasingu kúpnej ceny, ale na výstavbu telocvične, preto polemika
žalobcu ohľadom toho, či bola zmluva považovaná za kúpnu zmluvu alebo za leasingovú zmluvu, je
irelevantná, nakoľko boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky za účelom výstavby telocvične (nie
kúpy, kúpy na leasing, splátky), teda boli viazané na konkrétny účel. Z uvedeného vyplýva, že účel

použitia finančných prostriedkov vo výške 197 000,- Eur nebol zo strany žalobcu dodržaný, nakoľko bol
predmetný finančný príspevok žalobcovi poskytnutý za účelom spolufinancovania výstavby telocvične
a nie na prenajatie/kúpu telocvične (kúpu na splátky). Na základe uvedeného správny súd ani tieto
námietky žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné.

27. Nad rámec uvedeného správny súd konštatuje, že medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou
HALA Mútne, s. r. o. bola uzavretá zmluva, predmetom ktorej bolo užívanie leasingu vo
vlastníctve leasingového prenajímateľa za odplatu formou leasingových splátok po celú dobu leasingu
a po skončení doby leasingu bola možnosť pre žalobcu predmet leasingu od leasingového prenajímateľazískať do svojho vlastníctva, a to za dohodnutých podmienok v zmluve. Podľa článku X., bod 10.2.
leasingovej zmluvy mal žalobca po riadnom ukončení tejto zmluvy a splnení všetkých záväzkov z nej
vyplývajúcich prednostné právo odkúpiť predmet leasingu za dohodnutú kúpnu cenu v leasingovej

zmluve, pričom podľa článku VII., bod 7.1. leasingovej zmluvy počas celej doby trvania leasingovej
zmluvy zostala nehnuteľnosť vo vlastníctve prenajímateľa. Správny súd akcentuje, že v tomto prípade
bolo úmyslom zmluvných strán uzavretej zmluvy dočasné užívanie nehnuteľnosti za odplatu, pričom po
skončení tejto zmluvy by mohla byť za dohodnutých podmienok uzavretá kúpna zmluva. Takže uzavretú
zmluvumedzižalobcomaobchodnouspoločnosťouHALAMútne,s.r.o.možnovyhodnotiťjednoznačne

ako leasingovú zmluvu.

28. Podľa názoru žalobcu pri ukladaní pokuty prvostupňový orgán verejnej správy neprihliadol
na výnimočnosť situácie, pri ktorej malo dôjsť k porušeniu zákona a rovnako ani odvolací orgán
verejnej správy nereflektoval na situáciu, keď sa nezaoberal mimoriadnym znížením sankcie z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. K predmetnej žalobnej námietke správny súd uvádza, že podľa štátneho

vzdelávacieho programu bol žalobca povinný zabezpečiť vzdelávanie žiakov miestnej základnej školy
a tým aj vyučovanie povinného predmetu s názvom Telesná výchova. Žalobca obstaral telocvičňu
formoufinančnéholeasingupodľaleasingovejzmluvy,načopoužilfinančnéprostriedkypreklasifikované
na kapitálové výdavky, ktoré boli účelovo zaviazané na výstavbu telocvične. Preklasifikované finančné
prostriedky v danom prípade žalobca použil na úhradu akontácie a štyroch mimoriadnych splátok podľa

leasingovej zmluvy. Keďže stanovený účel, na ktorý mal žalobca poskytnuté finančné prostriedky použiť
(výstavbatelocvične),bolodlišnýodúčelu,naktorýžalobcareálnefinančnéprostriedkypoužil,jezrejmé,
že zo strany žalobcu došlo k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č.
523/2004 Z. z., podľa ktorého je porušením finančnej disciplíny použitie verejných prostriedkov v rozpore
s určeným účelom. V prípade, ak dôjde k preukázanému zisteniu porušenia finančnej disciplíny podľa

§ 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. (čo bolo v danom prípade preukázateľne dokázané),
uloží sa odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo
k porušeniu finančnej disciplíny za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia
finančných prostriedkov vrátane, najviac však do výšky tejto sumy. V danom prípade orgány verejnej
správynemaližiadnumožnosťakopredmetnéporušeniefinančnejdisciplínyliberovaťtak,akotouvádza

žalobca, a preto na základe zistení v správnom konaní a preukázateľnom porušení finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. orgány verejnej správy správne uložili žalobcovi
odvod spolu s penále tak, ako je uvedené vo vydaných rozhodnutiach. Správny súd ešte považuje
za potrebné dodať, že stanovenej výšky odvodu sa neuskutočňovalo v rámci úvahy orgánu verejnej
správy, pretože zákon v prípade uloženia odvodu nedovoľuje liberáciu, resp. zníženie hranice výšky

uloženia odvodu s prihliadnutím na určité okolnosti (napr. na povahu, závažnosť, trvanie a následky
porušenia povinnosti tak, ako tomu je napríklad v prípade ukladania pokút). Aj v tomto smere považoval
správny súd žalobné námietky za nedôvodné.

29. Na margo predchádzajúceho odseku tohto rozsudku správny súd dopĺňa, že v prípade postihu

žalobcu za porušenie finančnej disciplíny sa nejedná o sankčný postih trestnej povahy, a teda
správna žaloba, ktorou napáda rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, nie je
správnou žalobou vo veciach správneho trestania, ale všeobecnou správnou žalobou. Účelom odvodu
finančných prostriedkov do príslušných verejných rozpočtov, ktorý bol žalobcovi uložený napadnutými
rozhodnutiami orgánov verejnej správy za porušenie finančnej disciplíny, je reparácia, teda náprava

nezákonného stavu a nie represívno-preventívny zásah do majetkovej sféry žalobcu. Preskúmavanými
rozhodnutiami nebolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 32 zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy, teda žalobca nebol za porušenie finančnej disciplíny potrestaný. Napadnutými
rozhodnutiami bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok po porušení
finančnej disciplíny do príslušných verejných rozpočtov, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom

na základe dohodnutých podmienok v zmysle zmluvy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na
novšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej odvod finančných
prostriedkov pre porušenie finančnej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej
správy nie je správnym trestaním a ktorá prekonáva dovtedajšiu rozhodovaciu prax (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/75/2019 zo dňa 26.01.2021). V zmysle Rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/4/2019 zo dňa 27.05.2021 „zákonodarca pre
prípad porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. upravil
v ust. § 31 ods. 4 tohto zákona osobitný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti, založený na
vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní, ktorým sa zodpovednému subjektu uloží povinnosťodvodu čerpaných verejných finančných prostriedkov do príslušného rozpočtu verejnej správy. Účelom
takto konštruovaného postupu je zosúladenie nezákonného stavu spočívajúce vo vrátení verejných
prostriedkov, ktoré má však na rozdiel od sankčných mechanizmov represívno – preventívnej povahy

(upravených v ust. § 31 ods. 16 zákona č. 523/2004 Z. z.) výlučne reparačný charakter. ... V
posudzovanom prípade tak rozhodnutie vydané podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. bez tohto,
aby došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, nebolo možné kvalifikovať ako rozhodnutie vo veci
správneho trestania. Zároveň protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v porušení § 31 ods. 1 písm.
b) zákona č. 523/2004 Z. z. kasačný súd neposúdil ako tzv. iný správny delikt, s ktorým je spojené

uloženie sankcie v trestnoprávnom zmysle aj s poukazom na to, že ani samotný zákon ho normatívne
za správny delikt neoznačuje.“ V odkazovanom súdnom rozhodnutí kasačného súdu síce ide o prípad
porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. a v danom prípade
ide o porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., avšak samotné
záveryotom,žeporušeniefinančnejdisciplínynespadápodsprávnetrestanie,súpoužiteľnéanalogicky.
SprávnysúdvtomtokontextepoukazujeinarozsudokSúdnehodvoraEurópskejúniezodňa04.06.2009

vo veci C-158/08 Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Trieste, v zmysle ktorého „povinnosť vrátiť
výhodu neoprávnene získanú v dôsledku protiprávneho konania neporušuje zásadu zákonnosti. Táto
povinnosť totiž nie je sankciou, ale len dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie
výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Spoločenstva boli vytvorené umelo, pričom sa tým poskytnutá
výhoda stala neoprávnenou, a teda povinnosť vrátiť ju je odôvodnená.“ Správny súd ďalej uvádza, že

ani penále vo výške 0,1 % za každý, aj začatý deň omeškania, ktoré bolo žalobcovi vyrubené podľa § 31
ods.3zákonaorozpočtovýchpravidláchverejnejsprávynemožnopovažovaťzasankciuzainépodobné
protiprávnekonanie.Podtakousankcioumožnorozumieťlenujmunamajetkualeboprávachprijímateľa,
ktorá nemá kompenzačný, resp. reparačný charakter, ale charakter represívno-preventívny. Charakter
sankcie za iné podobné protiprávne konanie v zmysle § 194 ods. 1 SSP nemajú platby, ktorých účelom

je predovšetkým vyrovnať majetkový prospech, ktorý vznikol tým, že prijímateľ nevrátil včas finančné
prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť do príslušného verejného rozpočtu v dôsledku jeho protiprávneho
konania spočívajúceho v porušení finančnej disciplíny. Takáto platba je viazaná na porušenie povinnosti
vrátiť finančné prostriedky do verejného rozpočtu, ktoré prijímateľ zadržiava bez právneho dôvodu a má
teda akcesorický charakter. V prípade, ak sa prijímateľ neomešká s vrátením finančných prostriedkov,

a teda si splní uloženú povinnosť podľa rozhodnutia orgánu verejnej správy riadne a včas, k vzniku
povinnosti zaplatiť penále nedôjde. Penále podľa § 31 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej
správy sa tak svojou povahou blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch. Výška penále
je závislá výlučne od výšky odvodu finančných prostriedkov a trvania omeškania so zaplatením odvodu
(teda vrátením finančných prostriedkov do príslušného verejného rozpočtu), pričom sadzba je stanovená

zákonom. Orgán verejnej správy nemá žiadnu možnosť výšku penále ovplyvniť, resp. ju podriadiť svojej
úvahe a rovnako ani nemá možnosť penále neuložiť, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 31
ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Inými slovami, v prípade splnenia zákonných
predpokladov penále uložiť musí, a to vo výške, ktorá je stanovená zákonom. Z uvedeného teda vyplýva,
že predmetná správna žaloba nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, a to ani v rozsahu

uloženej povinnosti zaplatiť penále v prípade nezaplatenia uloženého odvodu. Na základe uvedeného
správny súd neaplikoval v danom súdnom konaní § 195 SSP a na dané súdne konanie sa nevzťahovali
ani iné ustanovenia SSP týkajúce sa správneho trestania.

30. Žalobca ďalej namietal, že poskytnuté finančné prostriedky boli využité účelne podľa predloženého

znaleckého posudku, pričom cena fakturovaného diela bola nižšia, čo malo byť podľa jeho názoru
zohľadnené pri výške ukladanej sankcie. Preštudovaním znaleckého posudku predloženého žalobcom
v administratívnom konaní (Znalecký posudok č. 5 Ústavu stavebnej ekonomiky s. r. o. zo dňa
19.01.2021) správny súd dospel k záveru, že úlohou znalca a predmetom tohto znaleckého skúmania
bolo posúdiť primeranosť cien v danom mieste a v čase v súvislosti s výstavbou telocvične,

avšak správny súd považuje za potrebné uviesť, že orgány verejnej správy viedli správne konanie vo
veci použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR a MV SR
na úhradu akontácie a štyroch mimoriadnych splátok finančného leasingu. Správny súd teda nemôže
nič vytknúť orgánom verejnej správy, keď uviedli, že v danom prípade nemajú závery tohto znaleckého
posudku vplyv na zistenia v tomto správnom konaní, a preto aj táto žalobná námietka nebola dôvodná.

31. Žalobca ďalej namietal, že celý proces výstavby telocvične a fakturácia telocvične boli kontrolované
Okresným úradom Žilina, Krajským školským úradom Žilina a ďalšími štátnymi orgánmi, ktoré
odobrili postup žalobcu. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že zo spisového materiáluvyplýva, že menované štátne orgány (napr. Krajský školský úrad Žilina, Okresný úrad Žilina) sa
podieľali na preklasifikovaní bežných výdavkov na kapitálové, pričom predmetom správneho konania
pred orgánmi verejnej správy v danom prípade nebol postup orgánov verejnej správy pri preklasifikovaní

bežných výdavkov na kapitálové, ale nedodržanie účelu použitia týchto prostriedkov zo strany žalobcu.
Žalobca vo svojich žiadostiach adresovaných príslušným štátnym orgánom žiadal o preklasifikovanie
poskytnutýchfinančnýchprostriedkovzdôvoduprefinancovaniastavebnýchprácprivýstavbetelocvične
a z dôvodu spolufinancovania telocvične a nie z dôvodu úhrady akontácie a splátok podľa uzavretej
zmluvy. Žiadostiam o preklasifikovanie finančných prostriedkov bolo vyhovené. Žalobca však spolu

so žiadosťami nepredkladal zmluvu a úhradu splátok podľa nej neuvádzal ako dôvod preklasifikovania
bežnýchvýdavkovnakapitálové.Predmetnázmluvabolapredloženáažprizúčtovanípreklasifikovaných
prostriedkov. Finančné prostriedky boli preklasifikované na kapitálové a účelovo zaviazané v zmysle
žiadosti žalobcu, t. j. na zabezpečenie výstavby telocvične, čo však v žiadnom prípade nemožno
podľa názoru správneho súdu považovať za súhlas príslušných štátnych orgánov s použitím
preklasifikovaných prostriedkov na úhradu akontácie a leasingových splátok podľa zmluvy (a ani

na úhradu splátok kúpnej ceny, ak by žalobca uzavretú zmluvu považoval za kúpnu zmluvu, na základe
ktorej mal žalobca v úmysle kúpiť telocvičňu na splátky). Ani túto žalobnú námietku preto nemožno
považovať za dôvodnú, keďže nebolo preukázané tvrdenie žalobcu.

32. Žalobca v podanej správnej žalobe načrtol, že je potrebné prihliadať aj na to, že štát nevytvoril

menším obciam podmienky na bezchybné rozhodovanie a obce využívajú aj na špeciálne úlohy svojich
pracovníkov, ktorí nemajú dostatočnú kvalifikáciu. Správny súd uvedené určite vníma ako problém, ktorý
môžu mať menšie obce, avšak uvedené je možné považovať len za konštatovanie, resp. „sťažovanie
sa“ žalobcu, avšak nejde o žiadnu konkrétnu žalobnú námietku, ktorá by mohla mať akýkoľvek vplyv na
súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.

33. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj v jeho predchádzajúcom
prvostupňovom rozhodnutí, preto podanú správu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

34. Obiter dictum správny súd uvádza, že podľa § 13 SSP je miestne príslušný správny súd, v obvode
ktorého má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje
inak. V danom prípade mal prvostupňový orgán verejnej správy (Úrad vládneho auditu) sídlo vo Zvolene,
na základe čoho bola určená miestna príslušnosť Správneho súdu v Banskej Bystrici. V priebehu
súdneho konania došlo od 01.01.2026 v zmysle § 29a zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole

a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 357/2015 Z. z.“ alebo „zákon
o finančnej kontrole“) k zrušeniu Úradu vládneho auditu a jeho pôsobnosť prešla na Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, ktoré má sídlo v Bratislave. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné
uviesť, že podľa § 9 SSP a jeho druhej vety platí, že príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich
v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Na základe uvedeného bola na začiatku súdneho

konania určená príslušnosť Správneho súdu v Banskej Bystrici a táto jeho príslušnosť trvá až do jeho
skončenia, a to bez ohľadu na to, že medzičasom došlo k zrušeniu prvostupňového orgánu verejnej
správy - Úradu vládneho auditu.

35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo

vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu právo
na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný
bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody,
pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych
trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

36. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerov hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.