Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 66Ca/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325209683
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2026:1325209683.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľa: DELTA Group SK s.r.o., so sídlom Bottova
2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 614 815, právne zast. Hriadel - Heger & Partners s.r.o., so sídlom
Železničiarska 18, 811 04 Bratislava, IČO: 51 643 359, proti odporcovi: DYNAMIK CONSTRUCTION,
s.r.o., so sídlom Štúrova 22, 949 01 Nitra, IČO: 35 920 475, v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2025 (ďalej len „Návrh“) domáhal
voči žalovanému vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi, že:

I. „Súd odporcovi ukladá, aby navrhovateľovi poskytol informácie o realizačnej projektovej dokumentácií,
ktorú používal a používa v súvislosti so stavbou: Retail park Podunajská Brána, Bratislava - Podunajské
Biskupice a to v rozsahu informácií o jej zhotoviteľovi, pôvode, spôsobe a rozsahu jej použitia a to v
lehote 7 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

II. Súd ukladá, aby sa zdržal akéhokoľvek ďalšieho používania realizačnej projektovej dokumentácie
navrhovateľa pre stavbu: Retail park Podunajská Brána, Bratislava - Podunajské Biskupice v rozsahu:
a) statické posúdenie a PD pre stupeň dokumentu pre stavebné povolenie s výkazom výmer pre SO001,
SO002 a SO016,
b) vzduchotechnika (vzduchotechnika + klimatizácia) pre objekt SO01, v podrobnosti Zmena stavby pred
dokončením,

c) ZTI (vodovod a kanalizácia) pre objekty SO06 Prekládka vody, SO07 Prípojka vody a areálové
rozvody vody, SO09 Dažďová kanalizácia, v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením (ZSPD) a
dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS),
d) ZTI (vodovod a kanalizácia) pre objekty SO 01, v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením (ZSPD)
a dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS),
e) Elektro silnoprúd a slaboprúd (EPS,HSP, SLP, SP) pre objekty SO 01 a SO 02 stupeň zmena stavby

pred dokončením (ZSPD) a dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS),
f) Svetlotechnický posudok pre objekt SO 02 a SO 01, v podrobnosti dokumentácia pre realizáciu stavby
(DRS),
g) Vzduchotechnika (vzduchotechnika + klimatizácia) pre objekt SO 02, podrobne Zmena stavby pred
dokončením (ZSPD) a Realizačný projekt (DRS)
a to v lehote 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

III. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100%.“2. Navrhovateľ v Návrhu uviedol, že medzi ním v právnom postavení zhotoviteľa, a odporcom, v právnom
postavení objednávateľa, došlo k uzatvoreniu Zmluvy na projekčné práce zo dňa 21.02.2025 (ďalej aj

ako „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo v zmysle čl. II Zmluvy dodanie projekčných prác (realizačný
projekt stavby a projekt skutočného vyhotovenia stavby) v stupni realizačná projektová dokumentácia
pre stavbu: Retail park Podunajská Brána, Bratislava - Podunajské Biskupice (ďalej ako „Projekt“), a to
vrátane ich hmotného výsledku v podobe projektovej dokumentácie v papierovej forme, aj elektronickej
forme vo formáte .dwg a pdf.. Súčasťou projekčných prác boli aj časti vypracované subdodávateľským

spôsobom zo strany spoločností:
a) ConIS, s. r. o., Jurská 13770/25, 831 02 Bratislava, IČO: 52 004 414 (ďalej ako „spoločnosť ConIS, s.
r. o.“), ktorá na základe Objednávky č. 2525-00504-250348, zo dňa 28.03.2025 vypracovala projektovú
dokumentáciu na Projekt v rozsahu: statické posúdenie a PD pre stupeň dokumentu pre stavebné
povolenie s výkazom výmer pre SO001, SO002 a SO016.
b) SBE, s. r. o., Na križovatkách 37, 21 04 Bratislava, IČO: 36 803 243 (ďalej ako „spoločnosť SBE, s.

r. o.“), ktorá na základe Objednávky č. 2525-00517-25032, zo dňa 28.03.2025 vypracovala projektovú
dokumentáciu na Projekt v rozsahu: vzduchotechnika (vzduchotechnika + klimatizácia) pre objekt SO01,
v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením.
c) BDL consult, s.r.o, Pestovateľská 2, 821 04 Bratislava, IČO: 45906122 (ďalej ako „spoločnosť BDL
consult, s. r. o.“), ktorá vypracovala projektovú dokumentáciu na Projekt v rozsahu: ZTI (vodovod a

kanalizácia) pre objekty SO06 Prekládka vody, SO07 Prípojka vody a areálové rozvody vody, SO09
Dažďová kanalizácia, v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením (ZSPD) a dokumentácia pre
realizáciu stavby (DRS).
d) SANITARY, s.r.o, Lazy 181/47, 922 41 Drahovce, IČO: 47 617 551 (ďalej ako „spoločnosť SANITARY,
s. r. o.“), ktorá vypracovala projektovú dokumentáciu na Projekt v rozsahu: ZTI (vodovod a kanalizácia)

pre objekty SO 01, v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením (ZSPD) a dokumentácia pre realizáciu
stavby (DRS).
e) IJK projekt s.r.o., Javorová Alej 4247/27, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 52 802 451 (ďalej ako
„spoločnosť IJK projekt s.r.o.“), ktorá vypracovala projektovú dokumentáciu na Projekt v rozsahu: Elektro
silnoprúd a slaboprúd (EPS,HSP, SLP, SP) pre objekty SO 01 a SO 02 stupeň zmena stavby pred

dokončením (ZSPD) a dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS).
3. Jednotlivé časti Projektovej dokumentácie uvedené v bode 1. písm. a) až g) tohto návrhu pritom
predstavujú autorské diela podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej
ako „Autorský zákon“), keďže vo všeobecnosti možno i projektovú dokumentáciu v zmysle ustálených
odborných záverov považovať za architektonické dielo, ktorým sa rozumie najvšeobecnejšie vyjadrenie

tvorivej architektonickej myšlienky autora, a to aj riešenia stavby. Spoločnosti uvedené v bode 1. písm.
a) až g) tohto návrhu k používaniu k nim prislúchajúcim autorským majetkovým právam súčasne
udelili navrhovateľovi v zmysle čl. 3., bod 3.1. Všeobecných obchodných podmienok verzia 3/2018,
účinné od 01.07.2018 (ďalej ako „VOP navrhovateľa“), tvoriacich neoddeliteľnú súčasť jednotlivých
objednávok, výhradnú licenciu, umožňujúcu aj udelenie sublicencie. Okrem uvedeného tiež platí, že

Projektovú dokumentáciu možno aj ako celok tvorený jednotlivými časťami podľa bodov 1. písm. a) až
g) tohto návrhu považovať za spoločné dielo podľa ust. § 92 a nasl. Autorského zákona, teda dielo
vytvorené viacerými autormi (subdodávateľmi) na podnet a pod vedením osoby, ktorá usmerňovala
a zabezpečovala proces vytvorenia tohto diela (tzn. navrhovateľa). V takomto prípade sa súčasne
podporne uplatní režim zamestnaneckého diela podľa ust. § 90 ods. 4 Autorského zákona, podľa

ktorého majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet
zamestnávateľ (tzn. navrhovateľ), ak nie je dohodnuté inak (čo vzhľadom na obsah VOP navrhovateľa
nebolo).
4.SamotnáZmluvapritomvosvojomčl.V.bod5.2.obsahovalaúpravuudelenialicencievprípadevzniku
autorského diela. V zmysle tohto ustanovenia, ak by činnosťou navrhovateľa (a to aj prostredníctvom

subdodávateľov) podľa Zmluvy vzniklo autorské dielo, stáva sa odporca okamihom vzniku jeho
užívateľom, tzn. držiteľom výhradnej, časovo neobmedzenej, licencie. Nakoľko autorské diela vznikli a
navrhovateľ disponoval (a stále disponuje) výhradnými licenciami na ich používanie, došlo súčasne na
základe Zmluvy k dočasnému prevedeniu licencií k nim na odporcu (udeleniu sublicencií). Mailom zo
dňa 14.05.2025 odporca poukázal na to, že na Projekte údajne hrozí vznik obrovského oneskorenia a

súčasne uviedol, že navrhovateľovi odníma objekt SO01, z rozsahu spracovania. Rovnako navrhovateľa
vyzval, aby mu tento odovzdal najaktuálnejšie verzie architektúry a 3D modelu vo všetkých formátoch
a ukončenú statiku - pilóty, prefa a statický model vo všetkých formátoch. Podaním zo dňa 22.05.2025,
titulovaným ako Výzva na splnenie povinností, stanovenie primeranej lehoty, vyhlásenie o odstúpeníod zmluvy v prípade nesplnenia povinnosti v stanovej primeranej lehote (ďalej ako „výzva odporcu“)
odporca upozornil navrhovateľa na údajné porušenie povinností zo Zmluvy, pričom na ich odstránenie
mu uložil lehotu, ktorej márnym uplynutím malo dôjsť z jeho strany k odstúpeniu od Zmluvy.

5. I keď navrhovateľ s tvrdením o porušení jeho zmluvných povinnosti nesúhlasil, prostredníctvom
podania zo dňa 02.06.2025, titulovaným ako Zmluva na projekčné práce - odstúpenie od Zmluvy (ďalej
ako „odstúpenie od Zmluvy“), sám od Zmluvy odstúpil pre hrubé porušovanie jej ustanovení zo strany
odporcu. Odporca síce toto odstúpenie od Zmluvy rozporoval a trval na tom, že k odstúpeniu došlo

z jeho strany, avšak napriek tomu zánik Zmluvy prostredníctvom odstúpenia možno považovať za
nespornú skutočnosť a pre účely tohto konania nie je podstatné či na základe odstúpenia odporcu alebo
navrhovateľa. Poukazujeme na to, že odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy so spätnou
účinnosťou k momentu jej vzniku (ex tunc). Právnym následkom odstúpenia od Zmluvy (bez ohľadu na
to, ktorá strana ho vykonala) pritom v zmysle ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol aj vznik
bezdôvodného obohatenia, spojeného s povinnosťou vydať si všetko, čo bolo prostredníctvom neho

nadobudnuté, resp. v prípade, ak to nie je možné, s povinnosťou poskytnúť peňažnú náhradu. Vzhľadom
na uvedené bol odporca podaním zo dňa 15.06.2025, titulovaným ako Zmluva na projekčné práce -
vyúčtovanie bezdôvodného obohatenia (ďalej ako „vyúčtovanie BO“) vyzvaný na úhradu vzniknutého
bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 169.819,64,- Eur, keďže prijal plnenie spočívajúce v
Projektovej dokumentácií, použil ju na povolenie a realizáciu stavebného diela, a používa ju aj naďalej.

6. Právnym následkom odstúpenia od Zmluvy bol taktiež aj zánik licencie odporcu na používanie
majetkových autorských práv k Projektovej dokumentácií. V dôsledku toho bolo odporcovi už v
odstúpení od Zmluvy oznámené, že mu navrhovateľ nedáva súhlas s nakladaním s dielom (tzn.
s Projektovou dokumentáciou) do doby, kým bude zo strany odporcu uhradená peňažná náhrada

uplatnená prostredníctvom vyúčtovania BO za vykonanie príslušných, už odovzdaných častí diela.
Súčasne bol odporca vyzvaný, aby sa zdržal ďalšieho nakladania s ním, keďže už k nemu nemal
akúkoľvek licenciu alebo iné právo, ktoré by ho k tomu oprávňovalo. Zo strany odporcu však do
dnešného dňa nedošlo k úhrade bezdôvodného obohatenia, no súčasne ani k vráteniu odovzdaných
častí Projektovej dokumentácie. V tejto súvislosti znovu uvádzame, že i keď navrhovateľ vyhotovil

Projektovú dokumentáciu prostredníctvom subdodávateľov, disponoval z ich strany výhradnou licenciou
na jej používanie. Jednotliví subdodávatelia pritom neudelili žiadnej inej osobe ako navrhovateľ licenciu
a ani inú formu oprávnenia, ktorým by iným subjektom ako je navrhovateľ, umožňovali akékoľvek
nakladanie s autorským dielom, čo vyplýva z predložených písomných vyhlásení.

7. Odporca teda v súčasnej dobe, namiesto splnenia jeho zmluvných a zákonných povinností na
vydanie bezdôvodného obohatenia, neoprávnene používa odovzdanú časť Projektovej dokumentácie
a to prostredníctvom inej projekčnej kancelárie, ktorá prevzala práce na Projekte. Odporca tak
prostredníctvom tohto subjektu používa Projektovú dokumentáciu pri ďalšej realizácií Projektu, napriek
tomu, že majetkové autorské práva k nej vykonáva výhradne navrhovateľ. Navrhovateľ v tejto súvislosti

dodáva, že sa už pred ukončením Zmluvy dozvedel, že odporca sa bez informovania navrhovateľa
spojil s jeho subdodávateľmi a snažil sa ho tak pri vypracovaní predmetu Zmluvy obísť. Túto činnosť
vykonával napríklad prostredníctvom spoločnosti JAAR s.r.o., so sídlom: Čajakova 18, Bratislava -
mestská časť Staré Mesto 811 05, IČO: 45 246 726 (ďalej ako „spoločnosť JAAR s.r.o.“) a pokračoval
v nej aj po odstúpení od Zmluvy. Konateľ tejto spoločnosti, p. X., totiž kontaktoval spoločnosť ConIS, s.

r. o., ktorú žiadal o spoluprácu priamo s odporcom a o poskytnutie nimi vypracovanej časti Projektovej
dokumentácie v časti statika podľa bodu 1. písm. a) tohto návrhu. Rovnako poukazujeme na to, že
jednotlivé časti Projektovej dokumentácie, minimálne v časti statiky podľa bodu 1. písm. a) tohto návrhu,
boli neoprávnene použité aj ako podklad pre účasť vo verejnom obstarávaní v súvislosti s ďalšou
realizáciou Projektu po ukončení Zmluvy.

8. Podľa navrhovateľa je tak zrejmé, že projektová dokumentácia, ktorú odporca v súčasnosti pri ďalšej
realizácií a postupe v rámci Projektu protiprávne používa, je s najväčšou pravdepodobnosťou tou istou
projektovou dokumentáciou, ako je Projektová dokumentácia špecifikovaná v bode 1. písm. a) až g)
tohto návrhu, ku ktorej právami disponuje výhradne navrhovateľ. Podotýkame pritom, že ak by sa

odporca bránil, že v Projektovej dokumentácií boli vykonané určité úpravy a nejde o totožné dielo,
mohlo k nim teoreticky dôjsť, uvedené by však nijakým spôsobom neoslabovalo nároky navrhovateľa.
Podľa navrhovateľa sa však mohlo jednať len o nepatrné zmeny takého charakteru, ktoré nijakým
spôsobom nemôžu meniť charakteristické znaky a podstatu pôvodnej Projektovej dokumentácie, ktoréz nej robia autorské dielo. V tomto prípade by síce formálne vzniklo nové dielo, toto by však naďalej
obsahovalo chránené časti tohto pôvodného. Išlo by tak len o jeho protiprávnu napodobeninu, vzniknutú
jeho neoprávneným spracovaním (čo je jeden zo spôsobov použitia autorského diela podľa ust. § 19

ods. 4 písm. a) Autorského zákona), k čomu je potrebný súhlas subjektu vykonávajúceho majetkové
autorské práva. Aj vzhľadom na postup v realizácií Projektu a časovú a odbornú náročnosť spracovania
jednotlivých častí Projektovej dokumentácie máme za to, že je nereálne, aby odporca v tak krátkom
časovom období po odstúpení od Zmluvy získal novú a jedinečnú projektovú dokumentáciu, ktorá by
nebola len spracovanou napodobeninou tej už existujúcej. Aj samotný odporca pritom poukazoval na

časovú tieseň a hrozbu významného omeškania. Taktiež máme za to, že ak by odporca Projektovú
dokumentáciu ďalej nepotreboval a nepoužíval, resp. nespracoval, došlo by k jej bezodkladného vydaniu
navrhovateľovi. Tým, že si projektovú dokumentáciu odporca ponechal, de facto deklaroval svoj záujem
ju používať, ako aj jeho uzrozumenie s povinnosťou zaplatiť za ňu navrhovateľovu finančné prostriedky.

9. Navrhovateľ uvádza, že v predmetnej veci podľa jeho názoru existuje potreba bezodkladnej úpravy

pomerov, nakoľko pretrváva reálna hrozba ďalšieho pokračovania v zásahu (keďže k zásahu ako takému
už reálne došlo) do majetkových autorských práv k Projektovej dokumentácií, ktoré vykonáva vo svojom
mene a na svoj účet. Dôvodom je, že odporca napriek: a) právne nespornému odstúpeniu od Zmluvy,
b)právne nespornému zániku licencie na používanie Projektovej dokumentácie udelenej v zmysle čl. V.
bod 5.2. Zmluvy, c) nesplneniu svojej povinnosti vydať navrhovateľom riadne vyčíslené bezdôvodné

obohatenie, d) a výslovnému zákazu zo strany navrhovateľa a jednotlivých subdodávateľov používať
Projektovúdokumentáciu,atoaždomomentuvydaniebezdôvodnéhoobohateniavcelomjehorozsahu,
pokračuje v jej protiprávnom používaní pri ďalšej realizácií Projektu. Vzhľadom na to tak navrhovateľovi
reálne hrozí, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov, stane sa pretrvávajúci zásah do
ním vykonávaných a jemu patriacich majetkových autorských práv nezvratným a definitívne ukončeným.

Dôvodomje,ževprípadenevydanianeodkladnéhoopatreniazakazujúcimďalšiepoužívanieProjektovej
dokumentácie ako autorského diela, reálne hrozí, že: a) dôjde k dokončeniu prác na Projekte, b) účel
použitia Projektovej dokumentácie tak bude naplnený, c) zásah do autorských práv ukončený, d) a
následné uloženie zákazu jej ďalšieho používania sa stane právne bezvýznamným.

10. Z hľadiska ochrany práv navrhovateľa uvádzame, že súdny zásah v podobe vydania neodkladného
opatrenia by voči odporcovi neznamenal len efektívny prostriedok na zastavenia zásahu do jeho práv
ale eventuálne aj prostriedok, aby odporca v prípade, ak bude chcieť legalizovať používanie Projektovej
dokumentácie, riadne vyrovnal svoje záväzky voči navrhovateľovi vyplývajúce z bezdôvodného
obohatenia, aby sa zas tento mohol uspokojiť svojich subdodávateľov. V prípade, ak k uvedenému

nedôjde, odporca bude môcť nielen pokračovať vo svojom protiprávnom konaní, ale subdodávatelia
jednotlivých častí Projektovej dokumentácie začnú voči navrhovateľovi, s ktorým majú právny vzťah,
uplatňovať svoje pohľadávky, čo by pre neho mohlo mať závažné ekonomické dôsledky. Navrhovateľovi
teda pre konanie odporcu reálne hrozí aj to, že bude vystavený súdnym konaniam zo strany svojich
subdodávateľov, na ktorých uspokojenie má byť bezdôvodné obohatenie v podstatnej časti použité,

nehovoriac o vzniku poškodenia dobrého mena. Pre odporcu naopak má opísané a pretrvávajúce
konanie nesporný ekonomický prospech, keďže na jeho základe nemusel vynaložiť ekonomické
prostriedky za účelom úhrady vykonaných prác na Projektovej dokumentácií, ktorú súčasne ďalej využil
avyužívapripostupevrámcirealizácieProjektu(atobuďpriamoalebojejspracovaním§19ods.4písm.
a) Autorského zákona). Vydanie neodkladného opatrenia by tak aj z hľadiska verejného záujmu dalo

jasný signál voči (bohužiaľ bežným) nekalým obchodným praktikám, kedy jeden podnikateľský subjekt,
bez existencie právneho základu a úhrady čerpá plody práce iných subjektov a finančne na tom sám
profituje v rozpore so zákonom a so zásadami poctivého obchodného styku.

11. Z hľadiska proporcionality zásahu do práv navrhovateľa a odporcu poukazujeme na to, že aby

sa predišlo možnému neproporčnému zásahu do práv odporcu, spoločne s návrhom na zákaz
používania Projektovej dokumentácie navrhovateľ súčasne v bode I. petitu tohto návrhu žiada uložiť
odporcovi povinnosť, aby poskytol informácie o pôvode rozmnoženiny alebo napodobeniny Projektovej
dokumentácie a o spôsobe a rozsahu jej použitia. Je totiž nepochybné, že odporca pri ďalšej realizácií
prác na Projekte musel nejakou projektovou dokumentáciou nevyhnutne disponovať, bez ohľadu na to či

ideProjektovúdokumentáciukuktorejautorsképrávavykonávanavrhovateľalebonie.Navrhovateľvšak
sám nemá akúkoľvek možnosť získať v tejto súvislosti ďalšie informácie a preto považuje za potrebné,
aby bol odporca zaviazaný k poskytnutiu informácií o tom, akú projektovú dokumentáciu používal a
používa, v akom rozsahu a akým spôsobom. Poskytnutím uvedenej informácie by pritom odporcovibolo daná možnosť, aby voči navrhovateľovi preukázal (keďže bude možné vykonať porovnanie), že
pri ďalšej realizácií Projektu nepoužíval a nepoužíva dotknutú Projektovú dokumentáciu, resp. že v
prípade používania projektovej dokumentácie nejde o protiprávne zhotovenú napodobeninu. Ak by sa na

tomto základe ukázalo, že odporca Projektovú dokumentáciu nepoužíva, podľa bodu II. navrhovaného
znenia petitu neodkladného opatrenia by k žiadnemu zásadnému zásahu do práv odporcu nedošlo.
Vydanie neodkladného opatrenia a jeho právne účinky tak podľa navrhovateľa môže odporcu negatívne
postihnúť jedine v prípade skutočnej existencie protiprávneho konania. Aj z hľadiska proporcionality tak
má navrhovateľ podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia za splnené.

12. Pokiaľ odporca Projektovú dokumentáciu nepoužíva, de facto nie je možné, aby vznikla žalovanému
nariadením neodkladného opatrenia ujma, a už vôbec nie neprimeraná. Navrhovateľ poukazuje na to, že
navrhované opatrenie je najmiernejší zásah do práv odporcu a zároveň jediný účinný na zabezpečenie
aspoň minimálnej ochrany práv navrhovateľa. Neplnenie základnej povinnosti odporcu (splácať záväzky,
na ktorých plnenie je zaviazaný) pri súčasnom jednostrannom používaní Projektovej dokumentácie

je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Nenariadenie neodkladného opatrenia by mohlo byť nie
len porušením povinnosti prihliadať na to, že výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi,
ale mohlo by dôjsť uprednostneniu resp. poskytnutiu neprimeranej právnej ochrany odporcovi, ktorý
svojou pasivitou a odmietaním plnenia si svojich povinností parazituje na navrhovateľovi a ním dodanej
Projektovej dokumentácie.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhoval Navrhovať nariadiť neodkladné opatrenia vo
vyššie uvedenom znení.

14. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej „CSP“), pred začatím konania, počas konania a

po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Neodkladné opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je
poskytnutím úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím

konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným
právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako
je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatreniapredpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených
žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným
výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.

23. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná v prípade existencie reálnej,
bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený, ev. v
prípade obavy bezprostredne hroziacej škody. Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti
strán a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitnou povahou a účelom

neodkladného opatrenia, súd musí zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov
potrebnýchnajehonariadenie.Základnýmpredpokladomspoločnýmprevšetkydruhyzabezpečovacích
opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho /nie iba faktického/ vzťahu medzi žalobcom a
subjektom, ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho
nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Súčasne musí platiť, že obmedzenie
subjektu, proti ktorému smeruje návrh neodkladného opatrenia, musí zodpovedať miere porušenia

alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom
zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Všetky podmienky nariadenia neodkladného opatrenia
musia byť usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

24. Súd preskúmaval splnenie jednotlivých podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, a to na
základe navrhovateľom uvedených skutočností v návrhu, z obsahu ktorého vyplýva, že podmienky
neodkladného opatrenia navrhovateľ vo vzťahu k žalovanému formuloval ako potrebu bezodkladne
upraviť pomery strán z dôvodu možného vzniku škody v majetkovej sfére Navrhovateľa. Pre postup súdu
je vždy rozhodujúci konkrétny opis okolností prípadu a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

a teda pokiaľ navrhovateľ tvrdí v návrhu skutočnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia, súd musí vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti uplatneného
nároku vo vzťahu k ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil pre
vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Procesné zabezpečenie vo forme neodkladného
opatrenia nariadené pred začatím konania alebo počas konania súvisí s konaním vo veci samej,

keďže nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí osvedčiť,
či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo
zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku
môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp.

zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už
subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ neodkladného opatrenia ho musí
vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce
osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie
neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán konania, pritom je povinný

poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.

25. Všetky vyššie uvedené podmienky súd skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci
samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je

správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi stranami
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia
a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť
ukladanej povinnosti.

26. Z predloženého Návrhu vyplýva, že Navrhovateľ Návrh podal z dôvodu naliehavej potreby úpravy
vzájomných vzťahov medzi ním a Odporcom, pričom ho dôvodil tým, že v prípade jeho nenariadenia
mu hrozí vznik škody, resp. jej zväčšenie. Súd po oboznámení sa s Návrhom a k nemu pripojenými
písomnosťami má za to, že Navrhovateľ v danom prípade neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia v ním požadovanom rozsahu. Súd má za to, že Navrhovateľ v danom prípade nedosvedčil

bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami a ani to, že v prípadným nenariadeným
neodkladného opatrenia hrozí Navrhovateľovi vznik škody.27. Súd mal z Návrhu za osvedčené, že medzi stranami bola dňa 21.02.2025 uzatvorená Zmluva,
obsahom ktorej bolo dodanie projekčných prác Navrhovateľom pre Odporcu. Za rovnako tak osvedčené
súd považoval skutočnosť, že došlo k vypovedaniu predmetnej Zmluvy oboma stranami, pre údajné

nedodržiavanie povinností protistrany, pričom pre samotné posúdenie dôvodnosti Návrhu nebolo
podstatné, ktorá výpoveď zo Zmluvy bola účinná skôr, nakoľko právne následky s výpoveďou spojené sú
totožné. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 351 ods. 1, ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého odstúpením
od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi

vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie
strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Súd v súvislosti
s predmetným odstúpením od Zmluvy poukazuje na fakt, že Navrhovateľ nesprávne určil nárok na
vydanie poskytnutého plnenia ako bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie si u Odporcu aj nárokoval
vyúčtovanímpriloženýmkNávrhu.Nazákladeplatnéhoodstúpeniaodzmluvyobchodnoprávnejpovahy,
ktorou Zmluva z 21.02.2025 uzavretá medzi Navrhovateľom a Odporcom bola, platí, že tá sa nezrušuje

od počiatku a prijaté plnenie nie je bezdôvodným obohatením (na rozdiel od ustanovenia § 457
Občianskeho zákonníka), ale právo na vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy je osobitným zmluvným
nárokom.

28. K samotnému nároku na vrátenie plnenia po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy podľa

ustanovenia § 351 ods. 2 ObZ, súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 27. mája 2020, sp.
zn. 30bdo/80/2019 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 4/2020 ako judikát pod R 63/2020), v ktorom najvyšší súd uviedol, že „ustanovenie §
351 ods. 2 Obchodného zákonníka nepredstavuje v slovenských podmienkach osobitnú skutkovú
podstatu bezdôvodného obohatenia, vyplýva priamo z vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu

(viď rozhodnutia sp. zn. lMObdoV/2/2007 a 50bdo/20/2008), a v rozhodovanom spore na ňom vo veci
rozhodujúci senát dovolacieho súdu zotrváva, pričom doplna, že sa jedná o osobitný zmluvný nárok.
Pre správne vyriešenie dovolateľom nastolenej právnej otázky považuje dovolací súd za potrebné
poukázať na to, že „ využitím práva odstúpiť od zmluvy vyvoláva oprávnená strana v zásade dva
samostatné dôsledky pre existujúci zmluvný vzťah: jednak terminačný mechanizmus oslobodzuje strany

od povinnosti ďalej zo zmluvy plniť a súčasne vyvoláva nový rad povinností vzájomného vyporiadania
s cieľom znovu nastoliť 'status quo ante contractum' a zrekonštruovať stav, ktorý by existoval bez
vzájomnej výmeny plnení na základe zmluvy. Oba účinky sú od seba pritom vzájomne nezávislé
a vzájomne nepodmienené. Kým odstúpenie od zmluvy, z ktorej sa vôbec neplnilo, zbavuje strany
povinnosti plniť a nevyvoláva potrebu vzájomného vyporiadania, využitie odstúpenia od zmluvy, z ktorej

sa už plnilo, zase oslobodzujúci účinok nevyvoláva a nastupuje iba fáza vyporiadania. Odstúpenie
od zmluvy síce spôsobuje ukončenie pôvodne dojednaných hlavných povinností, nespôsobuje však
zánik, ale iba zmenu existujúceho zmluvného vzťahu medzi stranami, a ten v modifikovanej obsahovej
podobe pokračuje ďalej smerom ku vzájomnému vyporiadaniu. Obsahom zmeneného vzťahu už nie je
splnenie, ale naopak vrátenie poskytnutých hlavných, ako aj vedľajších plnení. Predmetným spôsobom

vieme interpretovať aj § 351 Obchodného zákonníka, ako na to navádza aj znenie textu zákona,
ktorý napriek odstúpeniu ponecháva veriteľovi v rukách vzniknuté zmluvné nároky, ako aj v účinnosti
rad ďalších zmluvných ustanovení, ktoré majú svoje opodstatnenie aj v reštitučnej fáze vzájomného
vzťahu - s odkazom na rozsudok najvyššieho súdu z 31. marca 2009, sp. zn. 50bdo/20/2008 “ (k
tomu viď aj Trojčáková, V., Ex tunc vs. ex nunc účinok odstúpenia a neplatnosti - naozaj taký veľký

rozdiel? In: Právny rozbor 2/2019, s. 132-134). V prípade odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl.
Obchodnéhozákonníkaplatí,žezmluvasazrušujeodokamihu,kedyoprávnenástranaodzmluvyplatne
odstúpila. Prijatie plnenia z obchodnej zmluvy pred odstúpením od nej nie je bezdôvodným obohatením
a predstavuje prijatie plnenia na základe platnej zmluvy. S poukazom na znenie ustanovenia §351
Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy dochádza k zmene zmluvného záväzku spôsobom, že

niektoré zmluvné dojednania (vrátane práv a povinností) ostávajú zachované - ako to vyplýva zo znenia
druhej vety odseku 1 predmetného zákonného ustanovenia - a iné, predovšetkým tie, ktoré smerovali k
splneniuzáväzku,sameniatak,žesmerujúkvzájomnémuvyporiadaniupodľa§351ods.2Obchodného
zákonníka. Po odstúpení od zmluvy je každá strana povinná vrátiť druhej strane prijaté plnenie, ak medzi
stranami nebolo dohodnuté inak. Právny režim obsiahnutý podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka

dopadá aj na prípady, kedy pred odstúpením od zmluvy jedna strana svoj zmluvný záväzok splnila, a
druhá strana svoj záväzok nesplnila, prípadne ho splnila len čiastočne. Účinným odstúpením od zmluvy
tak zaniká právo veriteľa domáhať sa voči dlžníkovi splnenia pôvodnej (zmluvou stanovenej) povinnosti
a vzniká mu nový nárok voči dlžníkovi, a to nárok na vrátenie poskytnutého plnenia. Skutočnosť,že pôvodný zmluvný nárok veriteľa odstúpením od zmluvy zaniká a vzniká nový nárok na vrátenie
poskytnutého plnenia (ako reštitučný nárok), vyplýva aj z odbornej literatúry, v zmysle ktorej „právo
na vrátenie plnenia sa premlčuje vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa,

keď oprávnený od zmluvy odstúpil alebo od momentu, keď nastali účinky odstúpenia“ (k tomu viď aj
Ďurica, M. In: Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s.
1188). Pokiaľ ide o samotný spôsob vyporiadania podľa §351 ods. 2 Obchodného zákonníka, tento
Obchodný zákonník výslovne neupravuje, preto prichádza do úvahy analogické použitie ustanovenia §
458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o ustanovenie, ktoré je svojou povahou, obsahom

a účelom najbližšie (viď ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže upravuje vzájomné
vyporiadanie zmluvných strán po odstúpení od zmluvy uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka (a
jediným rozdielom je, že zatiaľ čo Obchodný zákonník konštruuje nárok na vzájomné vyporiadanie strán
po odstúpení od zmluvy ako zmluvný nárok, Občiansky zákonník zakotvuje predmetné vyporiadanie
v rámci ustanovení o bezdôvodnom obohatení). Analogická aplikácia ustanovenia § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka na vyporiadanie vzájomného vzťahu medzi stranami po odstúpení od zmluvy

podľa§351ods.2Obchodnéhozákonníkaznamená,žeakneexistujeosobitnádohodazmluvnýchstrán,
sú si zmluvné strany povinné vrátiť poskytnuté plnenie. Ak pri vzájomnom vyporiadaní nie je možná
naturálna reštitúcia, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (rovnako aj 10bdo/5/2012). V nadväznosti na
rozhodovaný spor dáva dovolací súd do pozornosti, že žalobca poskytol žalovanému plnenie na základe
zmluvy o reklame (t. j. propagoval spoločnosť žalovaného), ktoré žalovaný nemôže vrátiť žalobcovi v

naturálnej podobe, preto musí poskytnúť žalobcovi v rámci reštitučnej povinnosti relutárnu náhradu.
Vo vzťahu k určeniu výšky peňažnej náhrady, ktorú má dlžník poskytnúť pri vyporiadaní vzťahu medzi
stranami po odstúpení od zmluvy podľa ustanovenia §351 ods. 2 Obchodného zákonníka veriteľovi, je
rozhodujúce vychádzať z autonómie vôle zmluvných strán, keďže jedine zohľadnením vôle zmluvných
strán pri uzatváraní záväzku možno predísť negatívnym dôsledkom, ktoré by mohli niektorú zo strán

postihnúť pri uprednostnení iného kritéria [napr. pri uprednostnení trhovej (obvyklej) hodnoty plnenia].
Odlišnému výkladu bráni okrem iného aj zásada 'pacta sunt servanda'. Priorizovanie autonómie vôle
aj pri vzájomnom vyporiadaní podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka tak vylučuje prekvapivosť vo
vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nakoľko zhodným prejavom vôle v zmluve určili hodnotu (cenu)
zmluvného plnenia. V situácii, kedy veriteľ svoj zmluvný záväzok splnil a neprichádza do úvahy naturálna

reštitúcia, tak môže legitímne očakávať náhradu v takom rozsahu, v akom zodpovedá hodnota ním
poskytnutého plnenia zmluvne dohodnutej hodnote, t. j. v rozsahu, ako keby k odstúpeniu od zmluvy
nedošlo. Rovnako tak dlžník má istotu, v akej výške je povinný poskytnúť veriteľovi náhradu za prijaté
plnenie, ktoré nemôže iným spôsobom vrátiť. Rozhodujúcim pre určovanie peňažnej náhrady podľa
§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka za plnenie poskytnuté veriteľom dlžníkovi je hodnota (cena)

zmluvne dohodnutého plnenia, keďže len hodnotu dohodnutú v zmluve možno považovať za ekvivalent
hodnoty plnenia výkonu poskytnutého žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi (rovnako aj
50bdo/20/2008 a 10bdo/5/2012).

29. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že Nárok na plnenie, ktoré si Navrhovateľ uplatnil u Odporcu je

osobitým nárokom vyplývajúcim z odstúpenia od Zmluvy, pričom jeho preukázanie, čo do vzniku aj výšky
môže byť predmetom iba samotného súdneho konania, v ktorom bude musieť byť riadne preukázaný
vykonaným dokazovaním. Pokiaľ Navrhovateľ žiadal ochranu svojich práv pred možným vznikom škody
alebo jej rozšírením v súvislosti s ďalším používaním projektovej dokumentácie je nutné poukázať
na fakt, že Navrhovateľ neosvedčil o akú škodu by malo v tomto prípade ísť, nakoľko vypracovanie

predmetnej dokumentácie bolo obsahom Zmluvy, na ktoré sa zaviazal Navrhovateľ pre Odporcu, pričom
tá bola použitá pri realizácii projektu Retail park - Podunajská Brána, Bratislava. Ak teda Navrhovateľovi
vznikol nárok na nejaké plnenie, tak vo výške dohodnutej odmeny za poskytnuté projekčné práce, nie
na samotný výsledok týchto projekčných prác, ktorý bol „spotrebovaný“ pri jeho realizácii. Je nutné tiež
poukázať na fakt, že Navrhovateľ v Návrhu neosvedčil skutočnosť, že Odporca pri realizácii projektu

využíval projektovú dokumentáciu vyhotovenú Navrhovateľom aj po odstúpení od Zmluvy, a tak jeho
argumentácia v tomto smere je iba subjektívnym a ničím nepodloženým názorom. Súd rovnako tak
upriamuje pozornosť na fakt, že projekt Retail parku je k dnešnému dňu ukončený a skolaudovaný,
čo vyplýva z verejne dostupných zdrojov a tak je ďalšie používanie projekčnej dokumentácie k jeho
realizácie bezpredmetné.

30. Súd v súvislosti s argumentáciou Navrhovateľa ohľadom projektovej dokumentácie vypracovanej
subdodávateľmi pre neho poukazuje na znenie ust. čl. V. bod 5.2 Zmluvy, v zmysle ktorého, ak by
činnosťou Zhotoviteľa vzniklo dielo podľa autorského zákona, stáva sa objednávateľ okamihom vznikutakéhoto diela jeho užívateľom, to znamená držiteľom výhradnej a časovo neobmedzenej licencie. Cena
za toto právo použitia je zahrnutá v cene za príslušné projekčné práce. Zhotoviteľ zároveň vyhlásil, že
žiadna osoba nemá k odovzdaným predmetnom práca obmedzujúce práva Objednávateľa a v prípade,

že sa toto tvrdenie ukáže nepravdivým, je Zhotoviteľ povinný uhradiť Objednávateľovi vzniknutú škodu a
zabezpečiť na vlastné náklady, aby objednávateľ mohol nerušene tieto práva vykonávať. Z uvedeného
je zrejmé, že vykonaním diela bola Odporcovi udelená časovo neobmedzená licencia na použitie diela,
za ktoré bol povinný uhradiť odmenu v dohodnutej výške. Ak teda Navrhovateľ v Návrhu tvrdil, že
Odporca za dodané dielo nezaplatil v dohodnutej výške, a to ani po odstúpení od Zmluvy, je možné

hovoriť o existencii peňažného nároku z jeho strany voči Odporcovi, avšak nie je možné hovoriť o
vzniku škody, alebo jej rozširovaní, nakoľko Odporcovi bola udelená výhradná a časovo neobmedzená
licencia na použitie predmetu diela, ktorý bol použitý pri realizácii projektu. Ako už bolo uvedené vyššie,
predmetný projekt je ku dňu rozhodovania súdu o Návrhu ukončený, teda pre čas kedy súd posudzuje
splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, kedy neexistuje potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, pričom k jeho ukončeniu došlo už pred samotným podaním Návrhu. Vzhľadom na

absenciu základného predpokladu na nariedenie neodkladného opatrenia, a teda neodkladnej potreby
úpravy pomerov medzi stranami ku dňu rozhodovania súdu, súd Návrh zamietol.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení súd návrh na
nariadenia neodkladného opatrenia zamietol po tom, čo konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené

zákonné podmienky na jeho nariadenie. Žalobca nepreukázal naliehavosť neodkladného opatrenia,
teda potrebu jeho nariadenie z dôvodu bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami a rovnako
tak neosvedčil skutočnosti, z ktorých by vplývalo, že nenariadením neodkladného opatrenia môže
dôjsť k vzniku škody. Súd rovnako tak poukazuje na to, že petit Návrhu v časti, v ktorej Navrhovateľ
žiadal oznámenie informácií ohľadne zhotoviteľovi, pôvode, spôsobe a rozsahu použitia projektovej

dokumentácie vo vzťahu k projektu je neurčitá a podľa názoru súdu by oznámenie týchto informácii
nijakým spôsobom neprispelo k základnému účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je ochrana
ohrozených alebo porušených práv, ale by naopak mohlo viesť k vzniku ďalších súdnych konaní. Ako
bolo už uvedené vyššie, Odporca bol oprávnený na použitie dodanej projektovej dokumentácie pri
realizácii projektu v zmysel Zmluvy, avšak bol povinný za jeho dodanie uhradiť dohodnutú odmenu. V

prípade, že by zvyšnú projektovú dokumentáciu Odporcovi dodal iný subjekt, bolo by to pre posúdenie
samotného Návrhu irelevantné, pričom ako už bolo uvedené vyššie, Navrhovateľove podozrenia o
nemožnosti vypracovania dokumentácie iným subjektom neboli ničím osvedčené.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci nebola podaná žaloba vo veci samej, súd rozhodol aj o nároku

na náhradu trov konania tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy
konania nevznikli, t.j. rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
článku 17 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na Mestskom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov /§ 355 ods. 2 CSP
v spojení s § 357 písm. d) a písm. m) CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak /§ 332 ods. 1 CSP/.