Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 13, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 9Sf/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101565
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101565.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň, a. s., so sídlom Nad traťou 26,
060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Skuteckého
33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
č. 103000302/2025 zo dňa 23.07.2025, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
09.10.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 09.10.2025 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103000302/2025 zo dňa 23.07.2025, ktorým žalovaný potvrdil

prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101196281/2025 zo dňa
28.03.2025. Týmto prvostupňovým rozhodnutím správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume
nadmerného odpočtu 170.064,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016;
znížil nadmerný odpočet zo sumy 190.429,- eur na sumu 20.365,- eur.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok

podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Poukázal na svoje postavenie v rámci hospodárstva
Slovenskej republiky, kedy je od jeho fungovania závislých niekoľko desiatok zamestnancov a niekoľko
desiatok odberateľov, ako aj dodávateľov. Žalobca zamestnáva 300 zamestnancov na trvalý pracovný
pomer a 65 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, preto je možné konštatovať, že je jeden z
najväčších zamestnávateľov v regióne. Je veľkoodberateľom surového kravského mlieka a ovčej hrudky,

pričom podiel kravského mlieka z nákupu v rámci Slovenskej republiky predstavuje približne 25 %
celkového nákupu surového kravského mlieka na Slovensku. Žalobca má cca 60 dodávateľov surového
mlieka, ktorí sú prevažne ekonomicky závislí na jeho odbere. Ovčiu hrudku dodáva spoločnosti 20
dodávateľov. Výkon rozhodnutia teda postihne nielen samotných dodávateľov, odberateľov hotových
výrobkov, dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb a energií. Žalobca v prípade ďalšej
realizácie a exekúcie na toto konanie nadväzujúcich rozhodnutí o pokute a úrokoch bude nútený

ukončiť spoluprácu s viacerými družstvami a dodávateľmi mlieka zo Slovenskej republiky. Predmetné
rozhodnutie predstavuje ohrozenie hospodárstva krajiny a potravinovú bezpečnosť štátu, pretože s
ohľadom na objem surovín, ktoré žalobca od družstiev a hospodárov odoberá, predstavuje pre týchto
malopodnikateľov v konečnom dôsledku likvidáciu.

3. K 31.12.2022 boli celkové platby žalobcu za sociálne a zdravotné poistenie za rok platené

zamestnávateľom 1.413.595,95 eur, odvedené zamestnancami 559.823,13 eur. Zisk žalobcu pred
zdanením za rok 2022 je 964.470,30 eur, čistý obrat za rok 2022 je 112.364.583,09 eur, čistý obrat k31.03.2023 je 29.081.467,52 eur, zisk pred zdanením k 31.03.2023 je 1.157.610,74 eur. K 31.12.2022
sú krátkodobé záväzky 12.334.213,30 eur, z toho záväzky z obchodného styku sú 11.857.282,37 eur, k
31.12.2022 krátkodobé pohľadávky sú 24.815.135,07 eur a z toho z obchodného styku 17.957.213,49

eur. Celkový majetok spoločnosti k 31.12.2022 je 75.326.799,24 eur, z toho HIM 39.061.447,83 eur, v
tomstavby19.719.542,45eur,pozemky3.286.014,30euratechnologickézariadenia11.602.545,45eur.

4. Výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia, znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej
existencie, pretože preukázateľne poškodzuje dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho podnikateľskej

činnosti.Ohrozížalobcunadôveryhodnostivovzťahukobchodnýmpartnerom,pričomhotakdostanedo
druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude
disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov, znemožní spoluprácu s bankami. Ak by
bol žalobca v prípade výkonu rozhodnutia vedený v systéme finančnej správy ako daňový dlžník, výkon
jeho podnikateľskej činnosti bude podstatným spôsobom sťažený, keďže je viac ako pravdepodobné,
že obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a ukončia spoluprácu a zmluvné vzťahy.

5. Uvedenými skutočnosťami o obrate spoločnosti, jej príjmoch, daňovom a odvodovom zaťažení, ktoré
sú podložené predloženými daňovými dokladmi v komparácii s celkovou výškou vyrubovaného rozdielu
dane a nepriznaného nadmerného odpočtu, bola podľa žalobcu osvedčená a preukázaná existencia
priamej hrozby, ktorej následky by boli oveľa vážnejšie ako princíp právnej istoty právoplatného

rozhodnutia. Žalobcovi preukázateľne hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda, a
mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov, pričom odkladný účinok správnej žaloby nie je v
rozpore s verejným záujmom.

6. Žalovaný sa k správnej žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 04.02.2026. Vo vzťahu

k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný navrhol, aby ho správny
súd zamietol. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažoval žalovaný za
opodstatnený. Argumentoval tým, že z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu
dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne
iný závažný nenapraviteľný následok, na základe ktorých je možné priznať správnej žalobe odkladný

účinok.

7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

8. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza,
že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti

spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka
len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie
odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho
súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Podanie správnej
žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny

poriadok alebo osobitný predpis; v ostatných prípadoch má odkladný účinok len na základe rozhodnutia
správneho súdu za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.11. Správny súdny poriadok v § 185 SSP vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny
súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Procesným predpokladom
rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda návrh žalobcu, ktorý

tvrdí, že:
- okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok;

- zároveň priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne; ak nie je splnená čo len jedna z nich,
nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok.

12. Prvým dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného
následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený

následok spočívajúci v:
- závažnej ujme,
- značnej hospodárskej škode či finančnej škode,
- závažnej ujme na životnom prostrední, prípadne
- inom vážnom nenapraviteľnom následku.

13. Z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyplýva, že mu okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh v podstate odôvodnil tým, že mu hrozí
závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných nenapraviteľných následkov ako

napríklad poškodenie dobrého mena a schopnosť zamestnávať. Svoj návrh podložil účtovnou závierkou
a výročnou správou o výsledkoch hospodárenia za rok 2023, pričom nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by potvrdzovali jeho aktuálnu ekonomickú situáciu týkajúcu sa roku 2024, resp. 2025. Od konca roka
2023, za ktorý sú uvedené dokumenty vypracované, mohlo dôjsť k zmene jeho finančnej situácie (žaloba
a návrh na priznanie odkladného účinku boli podané v auguste 2025). Zároveň je potrebné uviesť, že

účtovná závierka nie je zďaleka jediným (a už vôbec nie vyčerpávajúcim) dôkazom, ktorým je možné
preukázať ekonomický stav podniku. Súd nespochybňuje, že povinnosť úhrady uloženej povinnosti
bude mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného účinku a
priložených dôkazov nie je nijako osvedčená hrozba vzniku žalobcom tvrdenej závažnej ujmy. Takúto
hrozbu by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však

súdu nepreukázal.

14. Žalobca existenciu hrozby závažnej ujmy dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce
k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. Žalobca v podanom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil skutočnosti, v ktorých by podľa jeho názoru

mala spočívať hrozba závažnej ujmy alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Pre vyhovenie návrhu
je v tomto smere potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje § 185 písm. a) SSP,
vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú osvedčené a preukázané ním predloženými
konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vyhodnotiť. Základným zmyslom
odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu

verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého
výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným
spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho
subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13.06.2018, sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018).

15. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa iba preukázaním existencie podmienok podľa § 185
SSP. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v
merite veci a naopak (napríklad uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/232/2022 zo dňa

18.10.2023, sp. zn. BA-5S/51/2023 zo dňa 23.10.2023, sp. zn. NR-15S/45/2022 zo dňa 18.01.2024, sp.
zn. 6S/70/2023 zo dňa 08.01.2024, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/34/2022 zo dňa
25.05.2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2024 zo dňa 20.03.2024, a podobne).
Z uvedeného vyplýva, že argumenty žalobcu súvisiace s nezákonnosťou napadnutého rozhodnutiasú v štádiu rozhodovania o odkladnom účinku správnej žaloby bez právneho významu, budú totiž
predmetom meritórneho preskúmavania napadnutého rozhodnutia žalovaného.

16. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakými dôkazmi neosvedčil, pričom ide o kumulatívnu
podmienku, ktorej splnenie vyžaduje § 185 písm. a) SSP.

17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).