Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/115/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200787
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200787.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.
z., so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX B., IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so
sídlom C. XX, XXX XX D., IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ UMWELT s.r.o., so sídlom E.
XX, XXX XX B. B., IČO: 46 656 839, 2/ Zeppelin SK s.r.o., so sídlom F. G. XXXXX/XX, XXX XX B. B.
– D., IČO: 31 579 710, právne zastúpený advokátskou kanceláriou akl.legal s.r.o., H. XX, XXX XX B.
B., IČO 36 771 651, 3/ Obec Bernolákovo, so sídlom Hlavná 111, 900 27 Bernolákovo, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2022/072889-003 zo dňa 08.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1. až 3. rade právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Napadnuté rozhodnutie

1. Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „prvostupňový
orgán“) rozhodnutím č. OU-SC-OSZP-2022/000564-018 zo dňa 01.02.2022 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Zber odpadov zo servisnej činnosti Zeppelin
SK s.r.o., nebude posudzovať podľa zák. č 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon
oposudzovanívplyvov“),pričomurčilpodmienkypreeliminovaniealebozmiernenievplyvovnavrhovanej
činnosti na životné prostredie. Prvostupňový správny orgán v rámci odôvodnenia poukázal na

zaobstarané podklady a zaoberal sa aj jednotlivými pripomienkami a návrhmi vznesenými v konaní
žalobcom.Prvostupňovýorgánpovyhodnotenípredloženýchpodkladovrozhodnutiadospelkzáveru,že
nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činnosti takého významu, aby
bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a realizáciu navrhovanej činnosti sa nepredpokladá závažný
negatívny vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravie obyvateľstva.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2022/072889-003 zo dňa 08.04.2022

(ďalej „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Podstatné argumenty žalobcu3. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie

podľa žalobcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za jeho
základ bol v rozpore s obsahom administratívneho spisu a zároveň došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

4. Žalobca namietal, že bolo porušené právo na úplné a presné informácie o životnom prostredí, keďže
spoukazomnaDohovoroprístupekinformáciám,účastiverejnostinarozhodovacomproceseaprístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR
č. 43/2006 Z. z.; ďalej len „Aarhuský dohovor“) žalobca požadoval taký procesný postup žalovaného,
ktorý by spĺňal charakteristiku eurokonformného výkladu a uplatňovania zákona o posudzovaní vplyvov.

§ 24 ods. 1 písm. e) zákona o posudzovaní vplyvov je potrebné vykladať tak, že príslušný správny
orgán má povinnosť zverejniť všetky informácie dôležité pre vydanie akéhokoľvek rozhodnutia podľa
tohto zákona. Pojem „dôležité informácie pre rozhodnutie“ je nutné vykladať podľa § 29 ods. 3 zákona
o posudzovaní vplyvov, na základe čoho sa rozhodnutie správneho orgánu zakladá, a to sú, okrem
samotného zámeru s prílohami, aj vyjadrenia dotknutých orgánov, vyjadrenia verejnosti a doplňujúce

informácie. Tieto bol správny orgán povinný zverejniť, lebo len takým spôsobom sa mohlo reálne
skonzumovať právo na informácie zo strany najširšej verejnosti. Adresátom je najširšia verejnosť, teda
aj tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa ako účastník daného konania fyzicky nezúčastňuje, ale
má na tieto informácie právny nárok. § 24 ods. 3 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov predpokladá
odôvodnené stanovisko, resp. odôvodnené prejavenie záujmu verejnosti, ktoré je možné kvalifikovane

urobiť len na základe poznania všetkých relevantných informácii, ktoré do rozhodovania vstupovali.
Okresný úrad svoje rozhodnutie koncipoval tak, že jeho adresátom bol výlučne navrhovateľ a nie
najširšia verejnosť a uložením podmienok ako aj zdôvodnením nesledoval úplné a presné informovanie
verejnosti o vplyvoch navrhovanej činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu; výrok a odôvodnenie
neposkytujú úplné a presné informácie o stave životného prostredia a neposkytujú ani informácie o

príčinách tohto stavu a jeho následkoch, ani úplné a presné informácie o dôsledkoch navrhovanej
činnosti.

5. Žalovaný nevyžadoval dôsledné plnenie povinností zo strany navrhovateľa predmetnej činnosti a
súčasne nechránil záujmy spoločnosti a fyzických a právnických osôb na úplné a presné informácie o

životnom prostredí. Žalovaný nedal verejnosti možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy tým,
že verejnosť nemala k dispozícii všetky pre rozhodnutie podstatné informácie; na internetovej adrese
nie je zverejnené ani jedno stanovisko dotknutého orgánu. Podľa § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní
vplyvov môže podať odvolanie aj ten subjekt; ktorý nebol účastníkom konania. Pre podanie odvolania
môžu byť podstatné práve informácie, ktoré nie sú v zámere; ale sú podkladom rozhodnutia na základe

dokazovania v zisťovacom konaní, teda verejnosť neúčastná na konaní nevie ani využiť alternatívny
spôsob získania týchto informácií. Týmto spôsobom sa zužuje informovanosť verejnosti o životnom
prostredí a znižuje sa možnosť podať odvolanie. Ustanovenia § 24 ods. l písm. i) zákona o posudzovaní
vplyvov bolo potrebné vykladať v tom zmysle, že stanovuje právnu povinnosť príslušnému orgánu
zverejniť na webe všetky podklady daného rozhodnutia.

6. Žalovaný tiež zvolil také vybavenie veci, ktoré neviedlo k jeho správnemu vybaveniu a zároveň spôsob
uplatňovania niektorých procesných ustanovení nad zákonom predpokladanú mieru zaťažilo účastníkov
konania.

7. Žalobca mal tiež za to, že zdôvodnenie neakceptovania jeho pripomienky sa neopieralo o žiadnu
hmotnoprávnu normu regulujúcu daný vplyv, a teda takéto zdôvodnenie nemožno chápať ako voľnú
úvahu, ale o svojvôľu, ktorá nemá oporu v zákone.

8. Vo výrokovej časti mal prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce

podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Podmienky ustanovené ako
zmierňujúce opatrenie smerujúce k ochrane životného prostredia nie sú podmienkami v zmysle
ustanovenie § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, ale len parafrázou iných povinností, ktoré
vyplývajú z právnych predpisov. Ak by opatrenia, ktoré boli určené prvostupňovým rozhodnutím neboliurčené ako samostatné opatrenie v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, tieto
by zaväzovali navrhovateľa bez ohľadu na ich neurčenie, pretože vyplývajú z osobitného právneho
predpisu.

9. Žalobca tiež namietal, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré kritériá podľa prílohy
č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov správny orgán pri svojom rozhodovaní uplatňoval, ako ich
vyhodnocoval a ako sa pri tom zohľadnili vyjadrenia a stanoviská doručené k zámeru. Napriek tomu,
že sa prvostupňový orgán zaoberal riadne zámerom, samotné prvostupňové rozhodnutie nereflektovalo

zaoberanie sa zámerom vo svojom odôvodnení. Žalobca sa stotožnil s posúdením žalovaného
v napadnutom rozhodnutí o primeranom použití kritérií, napriek tomu sa žalovaný nevysporiadal s
tvrdením, že absentuje posúdenie, ktoré konkrétne kritériá podľa prílohy č. 10 zákona o posudzovaní
vplyvov boli v priebehu konania vyhodnocované a ako boli v rozhodnutí vyhodnotené. Tieto konkrétne
kritéria neboli uvedené v prvostupňovom ani v napadnutom rozhodnutí. Ak správny orgán neuvedie
konkrétne kritérium, ktoré slúžilo na vyhodnotenie navrhovaného zámeru alebo jeho zmeny, nemôže

environmentálny spolok zistiť úplné a presné informácie o životnom prostredí a teda vyhodnotiť
dostatočnosť ochranných opatrení. Súčasťou rozhodnutia malo byť podľa § 20 zákona o posudzovaní
vplyvov aj zdôvodnenie výberu environmentálnych opatrení, avšak aj tu je potrebné postupovať v súlade
so zásadou úplného a presne zisteného stavu veci.

III.
Vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov konania v 2. a 3. rade

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2022 uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie
za vecne správne a zákonné. Podanú žalobu navrhol zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.

Správny súd poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“).

11. Námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol podmienky,
ktoré eliminujú negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie a vyjadrenia
verejnosti, považoval žalovaný za nedôvodnú, keď prvostupňový vo svojom rozhodnutí uviedol

podmienky pre elimináciu alebo zmiernenie vplyvov zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie
podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov. Námietky žalobcu boli v rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu podrobne zdôvodnené na stranách č. 23 až 28 a opodstatnené námietky boli uvedené
v podmienkach, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

12. Žalovaný považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že informácie o životnom prostredí neboli
zverejnené predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia prvostupňový
správny orgán podmienil nahliadnutím do spisu. Prvostupňový správny orgán upovedomil o začatí
konania rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a dotknutú obec, ktorej zámer navrhovanej
činnosti zaslal v prílohe. Následne informoval verejnosť o zámere navrhovanej činnosti, o tom, že

podlieha zisťovaciemu konaniu a ďalších skutočnostiach a zverejnil bezodkladne informáciu pre
verejnosť o zámere navrhovanej činnosti na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR
spolu s oznámením o predložení zámeru, ktoré obsahovalo základné údaje o zámere navrhovanej
činnosti a verejnosť informoval aj na webovom sídle Ministerstva vnútra SR a na svojej úradnej
tabuli. Taktiež v súlade s § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Správny poriadok“) upovedomil účastníkov konania o
podkladoch rozhodnutia a oznámil im, kde a v akom čase je možné do spisu nahliadnuť a vyjadriť sa
k podkladom na vydanie rozhodnutia. Nie je pravdou, že prvostupňový orgán by právo na vyjadrenie
sa k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu. Predložený zámer navrhovanej činnosti
bol dostatočne zverejnený, dotknutej verejnosti bola daná možnosť vyjadriť sa k nemu a dostatočným

spôsobom zabezpečené upovedomenie účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia. Odvolací orgán
v odvolacom konaní vychádzal z predložených dokladov a odvolacie konanie nedopĺňal o nové doklady
a dôkazy.

13. Žalovaný tiež zdôraznil, že pri určovaní opatrení, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia,

sa má vychádzať v prvom rade z identifikácie možných vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, a
nie paušalizovať opatrenia a navrhovať tie isté opatrenia bez ohľadu na charakter navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny, ich umiestnenie a ich identifikované vplyvy na životné prostredie. Žalobca v žalobeneuviedol žiadne konkrétne námietky voči predloženému zámeru navrhovanej činnosti. Pripomienky
žalobcu v rámci zisťovacieho konania boli zapracované do prvostupňového rozhodnutia.

14. Ďalší účastník konania v 2. rade vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Mal za to, že žalovaný si splnil informačnú povinnosť, keď informoval verejnosť o zámere navrhovanej
činnosti, o tom, že podlieha zisťovaciemu konaniu, ako aj o ďalších skutočnostiach, pričom predmetné
základné dokumenty ako aj textáciu zámeru zverejnil na stránke enviroportal.sk ako aj na úradnej
tabuli. Verejnosť bola zároveň informovaná o možnosti nahliadnutia do spisu a vyjadriť sa pred

vydanímrozhodnutiakjehopodkladu.Informáciezverejnenéžalovanýmboliprístupnéširokejverejnosti,
verejnosť bola informovaná aj o možnosti nahliadnutia do spisu, teda do všetkých podkladov pre
rozhodnutie. V napadnutom rozhodnutí boli tiež uvedené podmienky, ktoré zmierňujú vplyv zámeru
navrhovanej činnosti na životné prostredie. Vo vzťahu k uplatňovaným kritériám ďalší účastník konania
v 2. rade uviedol, že každé posúdenie možných vplyvov činnosti na životné prostredie si vyžaduje
konkrétny prístup a nie paušalizovanie opatrení a navrhovanie tých istých riešení. Žalovaný riadne zistil

skutkový stav veci a svoj postup riadne odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

15. Ďalší účastník konania v 3. rade sa vo vyjadrení k žalobe stotožnil s napadnutým ako aj
prvostupňovým rozhodnutím, pričom žalobu považoval za účelovú.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/111/2020, bola na základe

uvedenejzmenyprávnejúpravypostúpenáSprávnemusúduvBratislave(ďalej„správnysúd“)avsúlade
s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 bola náhodným výberom pridelená na
konanie a rozhodovanie do senátu 4S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-2S/115/2022. Na
základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024
senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

17. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
ods. 1 SSP, po vyhodnotení podanej žaloby v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom (§ 134 ods. 1
SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho
spisu preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a dospel

k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

18. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 14.01.2026, keďže bola
splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z
účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym

spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Právny zástupca žalobcu, žalovaný, ako ani
ďalší účastníci konania v 1. a 3. rade sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť ospravedlnil právny
zástupca žalobcu, s tým, že odročenie pojednávania nežiadal. Správny súd vec prejednal a rozhodol
v súlade s § 114 SSP.

19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby

majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní a dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.21. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Podľa § 20a písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a
záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje odôvodnenie rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13.

24. Podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov, príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť

na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní

alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti
alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa

§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok

alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

25. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka
v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť
v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné

prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3
alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

26. Podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti

alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,

d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

27. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, výroková časť rozhodnutia vydaného v
zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní,
obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak

ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu
podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie.28. Prvotne správny súd uvádza, že námietky žalobcu uvedené v žalobe boli z veľkej časti všeobecné,
jednalo sa v zásade o výklad a teoretické úvahy žalobcu k jednotlivým zákonným ustanoveniam
upravujúcim proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, úlohu verejnosti v tomto procese

a celkovo pri ochrane životného prostredia. Správny súd zdôrazňuje, že žalobný bod musí mať určitú
mieru konkretizácie, aby mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby
žalobné body dostatočne konkretizoval a špecifikoval dôvody, ktoré mali mať za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia, čím by umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia
v rozsahu ním uplatnených námietok. Nie je úlohou správneho súdu za žalobcu domýšľať ďalšie žalobné

body a rovnako tak z vlastnej iniciatívy konkretizovať žalobcom uplatnené námietky majúce všeobecný
charakter. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom v tu prejednávanej veci je
žalobca (odhliadnuc od faktu, že má postavenie zainteresovanej verejnosti) naviac zastúpený právnym
zástupcom.

29. Na základe uvedeného sa správny súd bližšie nezaoberal námietkami žalobcu o tom, že: žalovaný

nevyžadoval dôsledné plnenie povinností zo strany navrhovateľa predmetnej činnosti a súčasne
nechránil záujmy spoločnosti a fyzických a právnických osôb na úplné a presné informácie o životnom
prostredí; žalovaný zvolil také vybavenie veci, ktoré neviedlo k jeho správnemu vybaveniu a zároveň
spôsob uplatňovania niektorých procesných ustanovení nad zákonom predpokladanú mieru zaťažilo
účastníkov konania; zdôvodnenie neakceptovania žalobcom bližšie nešpecifikovanej pripomienky

sa neopieralo o žiadnu hmotnoprávnu normu; uložením podmienok ako aj zdôvodnením žalovaný
nesledoval úplné a presné informovanie verejnosti o vplyvoch navrhovanej činnosti vo vzťahu k
životnému prostrediu.

30. Námietka porušenia práva verejnosti na informácie o životnom prostredí nebola dôvodná, keďže

prvostupňový orgán náležite zverejnil všetky informácie, ktoré mu zákon o posudzovaní vplyvov
ukladá, zverejňovanie stanovísk dotknutých orgánov zo zákona o posudzovaní vplyvov nevyplýva ako
zákonná povinnosť. § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov ukladá príslušnému orgánu zverejniť
informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene a podľa § 29 cit. zákona zverejňuje napr. oznámenie
o zmene navrhovanej činnosti, kde možno do zámeru nahliadnuť či kedy k nemu možno zasielať

pripomienky. Žiadne ustanovenie cit. zákona neukladá konajúcemu orgánu povinnosť zverejňovať
stanoviská dotknutých orgánov (obdobné závery plynú aj z rozsudkov Najvyššieho správneho súdu SR
súdu sp. zn. 2 Svk 41/2022 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 7Svk/33/2023 zo dňa 27.11.2024).

31. Naviac z tohto žalobcom tvrdeného pochybenia malo vyplývať odňatie možnosti iných členov

zainteresovanej verejnosti zúčastniť sa procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie ako aj
podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca ujmu vyplývajúcu z nedostatku informácií
prezentoval vo vzťahu k iným bližšie nešpecifikovaným členom zainteresovanej verejnosti. Správny
súd poukazuje, že žaloba zainteresovanej verejnosti má síce znaky verejnej žaloby (actio popularis),
keďžezainteresovanáverejnosťjeprocesnýmsubjektomsuigenerisvystupujúcimnaochranuživotného

prostredia, resp. verejného záujmu v tejto oblasti, čo však neznamená, že žalobné námietky je možné
preskúmavať vo svetle ich hypotetickej ujmy na procesných právach neurčitého počtu osôb. Pokiaľ
žalobca v žalobe tvrdil, že nereprezentuje len verejnosť, ktorá bola účastníkom konania, ale verejnosť
ako takú, správny súd zdôrazňuje, že žalobcovi ani ním vnímaný „nedostatok“ informácií nezabránil
v účastníctve v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a z tohto plynúcimi procesnými

oprávneniami, pričom mohol náležite uplatňovať práva zainteresovanej verejnosti a vystupovať na
ochranu životného prostredia. Žalobca sa predmetného konania zúčastnil, správne orgány s nim riadne
konali a boli mu zabezpečené všetky s tým súvisiace procesné práva, primárne bol oboznámený
s podkladmi rozhodnutia, mal možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu, mal možnosť podať
odvolanie voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, čo napokon aj využil.

32. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu smerujúcu voči nedostatku odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k absencii určenia konkrétnych vyhodnocovaných kritérií, správny
súd poukazuje na obsah prvostupňového rozhodnutia, z ktorého nepochybne vyplýva, že Okresný úrad
Senec sa v konaní dôsledne zaoberal aplikovateľnými kritériami pre zisťovacie konanie podľa prílohy č.

10kzákonuoposudzovanívplyvov.Užlenzobsahujehoodôvodneniajezrejmé,žeprvostupňovýorgán
sa zaoberal povahou a rozsahom navrhovanej činnosti, významom očakávaných vplyvov, miestom
realizácie, čo sú hlavné skupiny kritérií vyplývajúce z prílohy č. 10; ďalej sa prvostupňový orgán
podrobnejšie zaoberal okolnosťami resp. podmienkami vychádzajúcimi z jednotlivých bodov kritérií (s. 3anasl.prvostupňovéhorozhodnutia,príkladmopodrobnostionavrhovanejčinnosti–rozsahnavrhovanej
činnosti a požiadavky na vstupy a údaje o výstupoch, opis miesta navrhovanej činnosti so zameraním
sa na chránené územia, chránené vtáčie územie, územia európskeho významu a územný systém

ekologickej stability a ďalšie). Nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia nespôsobuje výlučne
to, že konkrétne body použitých kritérií neboli v prvostupňovom či napadnutom rozhodnutí explicitne
vymenované. Rovnako za dostatočne odôvodnené považoval v tomto smere správny súd napadnuté
rozhodnutie, keď žalovaný k námietke neuvedenia kritérií uviedol, že použitie kritérií považoval za
primerané; správny súd tak mal za to, že žalovaný nepovažoval za potrebné, aby posudzované

kritéria boli v napadnutom či prvostupňovom rozhodnutí vymenované. Žalobca v podanej žalobe
ani nenamietal, že niektoré konkrétne kritérium nebolo aplikované, naopak stotožnil sa s názorom
žalovaného o primeranom použití kritérií. Po preskúmaní oboch rozhodnutí správny súd dospel k záveru,
že tieto sa nevymykajú štandardom odôvodňovania meritórnych rozhodnutí v administratívnom konaní,
sú obsahovo súladné s relevantnou právnou úpravou (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) a sú logicky
a dostatočne odôvodnené.

33. Žalobca v súvislosti s podmienkami určenými pre eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov
navrhovanej činnosti namietal výlučne to, že tieto nie sú podmienkami v zmysle § 29 ods. 13 zákona
o posudzovaní vplyvov, ale sú len parafrázou iných povinností, ktoré vyplývajú z právnych predpisov,
ktoré by zaväzovali navrhovateľa bez ohľadu na ich neurčenie. Správny súd poukazuje, že žalobca

konkrétne ani neuviedol, aké iné či ďalšie podmienky mali konajúce orgány pre zmiernenie vplyvov
navrhovanej činnosti určiť, ani inak nenamietal pochybenia pri ich určovaní. Naviac povinnosti možno
ukladať len v medziach zákona, nemožno ukladať povinnosti, ktoré nevyplývajú z jednotlivých právnych
predpisov. § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, ale ani iné ustanovenia tohto zákona neurčujú,
o aké podmienky má ísť, ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu. Ide teda o

jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy podľa § 27
ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočil z medzí a hľadísk určených zákonom. Správny
súd teda nemôže hodnotiť samotné opatrenie, len to, či správna úvaha, ktorá viedla správny orgán k
ich uloženiu nevybočuje zo zákonných medzí, čo však žalobca v podanej žalobe nejakým spôsobom
nespochybnil.(obdobnézáveryplynúzrozsudkovNajvyššiehosprávnehosúduSRsp.zn.7Svk/19/2021

zo dňa 29.03.2023, sp. zn. 2Svk/5/2022 zo dňa 22.08.2023).

34. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 169 SSP. Správny súd nevzhliadol

existenciu výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu
priznať. Ďalším účastníkom konania správny súd právo na náhradu trov nepriznal, keď ďalším
účastníkom konania možno priznať trovy konania len v prípade, ak im vznikli trovy v súvislosti s plnením
povinností uložených súdom. V tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom konania žiadne
povinnosti v priebehu súdneho konania neuložil, a rovnako tak nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom konania.

36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia tohto rozhodnutia /§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).