Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723203095
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1723203095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek

senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcov: X. V. K.P., N.
XX.XX.XXXX, C. A. S. XX, XXX XX W., X. B. K., N. XX.XX.XXXX, C. A. N.S. XX, XXX XX W., obaja
právne zastúpení advokátskou kanceláriou IK Advisory s. r. o., so sídlom Jakubovo nám. 19, 811 09
Bratislava, IČO: 47 380 331, proti žalovanému: Q. W., N. XX.XX.XXXX, C. A. X. XXX/XX, XXX XX M.Č.,
právne zastúpený advokátom JUDr. Martinom Gajerom, so sídlom Záhradnícka 7, 811 03 Bratislava,
zapísaný v zozname SAK pod číslom XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. 48C/84/2023-134 zo dňa 23.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok sp.zn. 48C/84/2023-134 zo dňa 23.04.2024, p o t v
r d z u j e .

II. Žalobcom 1. a 2. p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.),
žalovanému uložil povinnosť vypratať pozemok parcely C KN č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná
plocha, o výmere 305 m2, vedený na LV č. XXXXX pre okres, obec a katastrálne územie Pezinok, a to

do 5 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Žalobou zo dňa 27.11.2023, doručenou súdu prvej inštancie toho istého dňa, sa žalobcovia domáhali,
aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX v k. ú. Pezinok,
obec Pezinok, okres Pezinok, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 305 m2, zapísaný na LV č.
XXXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, do piatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň

si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú ako
manželia vlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX v k. ú. Pezinok, obec Pezinok,
okres Pezinok, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 305 m2, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom
Okresným úradom Pezinok (ďalej len „Pozemok“), pričom Pozemok neoprávnene užíva žalovaný, ktorý
je vlastníkom susedného pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX a k predmetnému Pozemku nemá žiadne
užívacie práva. Žalovaný si napriek tomu Pozemok oplotil a znemožňuje žalobcom ako vlastníkom
prístup na Pozemok, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov. Žalobcovia upozornili

žalovanéhonaneoprávnenéužívaniePozemkulistomzodňa19.10.2023asúčasnežalovanéhovyzvali,
abyPozemokvypratalauvoľnilvlehotedo29.10.2023.Žalovanýtejtovýzvenevyhoveladovlastníckeho
práva žalobcov k Pozemku naďalej neoprávnene zasahuje. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdenípripojili listinné dôkazy a to informatívny výpis LV č. XXXXX pre k. ú. Pezinok (č.l. 4), fotografie
predmetného Pozemku (č.l. 5-6), list - výzva na vypratanie Pozemku zo dňa 19.10.2023 (č.l. 7).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX,
nachádzajúci sa v k. ú. Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, vedený na LV č. XXXXX Okresným
úradom Pezinok - katastrálny odbor, v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.2015. V čase nadobudnutia
vlastníckeho práva, táto parcela susedila s parc. č. XXXX, ktorá bola vo vlastníctve Slovenskej republiky,
v mene ktorej konal Slovenský pozemkový fond. Predávajúci V. V., ktorý uzatváral Kúpnu zmluvu zo

dňa 15.04.2025 (odplatný prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX), informoval žalovaného,
že on a majitelia okolitých parciel poverili žalobcov na odkúpenie parc. č. XXXX v k. ú. Pezinok.
Žalovaný a majitelia okolitých parciel na odkúpenie parc. č. XXXX poverili žalobcov najmä preto, že
aj žalobcovia vlastnili pozemok susediaci s parc. č. XXXX a taktiež ako ostatní vlastníci susediacich
parciel s parc. č. XXXX, užívali susediacu časť parcely č. XXXX spolu s ich parcelami. Žalobcovia
neinformovali žalovaného a ani ostatných vlastníkov susediacich parciel, že chcú dosiahnuť následným

predajom parc. č. XXXX nejaký zisk. Žalobcovia a všetci ostatní majitelia okolitých parciel sa dohodli na
predkupnom práve, na základe ktorého žalobcovia po nadobudnutí vlastníckeho práva parc. č. XXXX
od SPF, prevedú príslušné časti nadobudnutej parcely na ostatných majiteľov susediacich parciel, ktorí
sa im zaviazali nahradiť náklady s tým spojené a primeranú symbolickú kúpnu cenu. Predtým, ako sa
žalobcovia stali vlastníkmi parc. č. XXXX k. ú. Pezinok, bolo na parc. č. XXXX vybudované oplotenie

pevne spojené so zemou, ktoré rozdelilo parc. č. XXXX tak, že bola rozdelená na užívanie medzi parcely
č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a parcelou vo vlastníctve žalobcov parc. č.
XXXX/XX P. XXXX/XX, a to pomerne podľa dĺžky susednej plochy. Po tom, ako bola parc. č. XXXX
rozdelená na užívanie medzi susedné parcely č. XXXX/XX až XXXX/XX, začal žalovaný zveľaďovať
jemuprislúchajúcučasťparc.č.XXXXatotak,ževytrhalkrovie,burinuavykonalterénneúpravyrovnako

ako žalobcovia. Následne medzi stranami sporu ako aj ostatnými vlastníkmi susedných parciel, prebehlo
mimosúdne rokovanie ohľadom dojednania odplaty za prevod vlastníckeho práva aj k parc. č. XXXX/XX,
vo vzťahu ktorej navrhli žalobcovia cenu za 1 m2 až 120,- EUR, s čím žalovaný nesúhlasil, podľa jeho
názoru ide o veľmi vysokú cenu oproti tomu, za koľko parc. č. XXXX v roku 2023 nadobudli. Žalovaný
uviedol, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že parc. č. XXXX/XX užíva žalovaný, že okolo parcely je

vybudované oplotenie na ochranu majetku žalovaného a zabráneniu neoprávneného vstupu na jeho
pozemok a že majú povinnosť príslušnú časť nadobudnutého pozemku predať žalovanému. Preto
tvrdenia žalobcov uvedené v Čl. I. ods. 2 žaloby považuje žalovaný za zavádzajúce. Dňa 29.11.2023
žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalobcom návrh na mimosúdne urovnanie sporu
ohľadne parc. č. XXXX/XX, v ktorom navrhol kúpnu cenu 20,- EUR/m2, avšak žalobcovia na tento list

do dnešného dňa nereagovali. Žalovaný tiež avizoval, že mieni podať žalobu o nahradenie prejavu vôle
- nahradenie prejavu vôle žalobcov uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu k predmetnému pozemku, a
za týmto účelom navrhol konanie prerušiť.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 126 ods. 1, § 50a ods. 1, §

46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a vecne tým, že žalobcovia osvedčili vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti, ako aj skutočnosť, že táto nehnuteľnosť je užívaná cudzou osobou,
žalovaným bez právneho dôvodu. Jedinou spornou skutočnosťou bola otázka, či žalovaný disponuje
legitímnym užívacím právom k Pozemku, ktoré odvodzoval ústnou dohodou, podľa ktorej žalobcovia
po tom čo nadobudli parc. č. XXXX, boli po jej rozdelení na príslušné parcely povinní novovzniknuté

parcely odpredať pomyselným vlastníkom, okrem iných aj žalovanému. Predmetnú právnu skutočnosť
považoval žalovaný za zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie v odsekoch 12. až 17.
napadnutého rozhodnutia odôvodnil z akých listinných dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal a z
ktorých mal tvrdenia žalobcov za preukázané. Súd prvej inštancie tiež uviedol skutočnosť, že z listu
žalobcov zo dňa 29.11.2023 (č.l. 77) vyplýva, že žalobcovia ponúkli žalovanému predmetnú Parcelu

na odkúpenie za kúpnu cenu 95,- EUR/m2. V odseku 18. v spojení s odsekom 24. a 25. napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil, prečo návrh na prerušenie konania zamietol, t.j., prečo
konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 45 C/5/2024 o nahradenie prejavu vôle uzavrieť
kúpnu zmluvu - odplatný prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX, o výmere 305 m2, k. ú.
Pezinok obec Pezinok, okres Pezinok, vedenej Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor na LV č.

XXXXX, za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom, nie je spôsobilé zmeniť absentujúci užívací
titul žalovaného k Pozemku,
keďže deklarovaná ústna zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu
absencie zákonom predpísanej formy. V odseku 26. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancieodôvodil, prečo návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov považoval za nadbytočné a
navrhnuté dokazovanie nevykonal. Uloženú lehotu na plnenie súd prvej inštancie odôvodnil v odseku
27. napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP

odôvodnil súd prvej inštancie v odseku 28. napadnutého rozhodnutia.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. e), f) , h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

alternatívne v prípade, že sa odvolací súd nestotožní s názorom žalovaného, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V úvode podaného odvolania žalovaný uviedol, že Zápisnica obsahuje chyby v písaní, keď na prvej
strane je zle uvedená spisová značka (na Zápisnici je uvedená sp. zn. 48C/60/2023 a správne má
byť uvedená sp. zn. 48C/84/2023), preto požiadal súd prvej inštancie o vydanie opravného uznesenia,

ktorým opraví túto chybu v písaní.

7. V rámci podaného odvolania žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté
žalovaným a to výsluch vlastníkov susedných parciel ktorých označil, za účelom preukázania
oprávneného užívania parc. č. XXXX/XX žalovaným. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že uzatvoril

dňa 15.04.2015 kúpnu zmluvu ako kupujúci s V. V. ako predávajúci, predmetom ktorej bol odplatný
prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX (susedná parcela k predmetu sporu). V zmysle
uvedeného, je žalovaný medzi stranami najnovším vlastníkom susednej parcely k bývalej parc.č. XXXX,
z ktorej žalobcovia geometrickým plánom vytvorili parc. č. XXXX/XX (predmetom tohto sporu). Žalovaný
kúpilparc.č.XXXX/XXsprísľubomV.V.,žeužívaniečastiparc.č.XXXXschválilvtedajšívlastníkparcely

Slovenská republika - Štátny majetok Senec, štátny podnik v likvidácii, a že jestvuje záväzok žalobcov,
že keď žalobcovia nadobudnú vlastnícke právo k parc. č. XXXX, túto parcelu rozdelia medzi susedné
parcely podľa dĺžky hranice susedných parciel, a to parciel č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného a
ostatné parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, a ako odplata budú
náklady za ktoré žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pac. č. XXXX (geometrický plán, cestovné

nákladyspojenésvybavovanímnadobudnutiavlastníckehoprávakparc.č.XXXX).Vzmysleuvedeného
a na dokázanie oprávneného užívania parc. č. XXXX/XX, navrhol žalovaný výsluch kupujúcich ako
prostriedok procesného útoku, čo však súd prvej inštancie nevykonal, čo má za následok nesprávne
rozhodnutie. Nevykonaním navrhnutého dôkazu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP.

8. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania do
skončenia konania vedeného na Okresom súde Pezinok pod sp. zn. 45C/5/2024, predmetom ktorého
je nahradenie prejavu vôle žalobcov v postavení predávajúcich uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX za kúpnu cenu stanovenú znalcom.

Žalovaný je názoru, že pokiaľ existuje akákoľvek možnosť, že sa žalovaný stane vlastníkom parc. č.
XXXX/XX, je nehospodárne, aby túto parcelu do skončenia iného konania vypratal, nakoľko sa o túto
parcelu staral ako o svoj vlastný majetok, ktorý vlastnými rukami zveľaďoval.

9. Žalovaný vzniesol námietku absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2023, uzavretú predávajúcim Slovenská republika - Štátny majetok
Senec, Štátny podnik v likvidácii, zast. Mgr. Peter Arendacký správca SKP a žalobcami na strane
kupujúcich (ďalej len „Kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol okrem iného odplatný prevod parc. č.
XXXX, k.ú. Pezinok za kúpnu cenu 5,5 EUR/m2. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobcovia
zatajili žalovanému a ostatným kupujúcim presný termín dražby parc. č. XXXX, k.ú. Pezinok, na ktorej

nadobudli výlučné vlastnícke právo k tejto parcele. Žalovanému a kupujúcim bolo zrejmé, že nie je
potrebné aby sa dražby parc. č. XXXX zúčastnili, nakoľko v tom čase ako druh pôdy parc. č. XXXX bola
orná pôda, a takúto parcelu nie je možné drobiť na menšie parcely v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Taktiež žalovaný alebo akýkoľvek
kupujúci by svojou účasťou na dražbe iba zvýšil cenu parc. č. XXXX k.ú. Pezinok. V zmysle uvedeného

a dobrých susedských vzťahov, sa dražby s pomedzi vlastníkov nehnuteľnosti zúčastnili iba žalobcovia,
kde nadobudli parc. č. XXXX, k.ú. Pezinok za 5,5 EUR/m2. Následne žalobcovia na parcele zmenili
druh pôdy na ostatné plochy a Geometrickým plánom túto parcelu rozdelili podľa dohody so žalovaným
a kupujúcimi podľa dĺžky susedných strán susediacich parciel a obratom ponúkli vopred známymzáujemcom o tieto parcely, teda žalovanému a kupujúcim, za cenu 120,- EUR/m2. Žalovaný je názoru,
že Kúpna zmluva je absolútne neplatná, nakoľko bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. To, že
na nadobudnutie vlastníckeho práva k parc. č. XXXX, boli poverení žalobcovia kupujúcimi a V. V., môže

dosvedčiť Mgr. Peter Arendacký. Žalovaný týmto vznáša požiadavku výsluchu Mgr. Petra Arendacéko,
ktorú doteraz nenavrhol, lebo doteraz nemal vedomosť, že žalobcovia pred ním urobili predmetné
vyhlásenie.

10. Žalovaný požaduje prerušenie konania aj z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi

stranami sporu a kupujúcimi, keď žalovaný a kupujúci navrhli žalobcom odplatu za prevod bývalej parc.
č. XXXX, k.ú. Pezinok sumu 40,- EUR/m2, ktorú žalobcovia dňa 07.05.2024 odmietli a dali protinávrh
na sumu 75,- EUR/m2, čo do podania tohto odvolania nestihol žalovaný a kupujúci prehodnotiť.

11. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu vyjadrili s tým, že považujú napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny, zrozumiteľný a dostatočne a presvedčivo odôvodnený, plne zohľadňujúci

prvostupňovým súdom zistený dôkazný stav. Z priebehu konania je zrejmé, že žalobcovia v plnej miere
uniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom žalovaný nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť,
na základe ktorej by bolo možné rozhodnúť inak. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd v zmysle § 387
ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žalovaný sa k svojmu protiprávnemu konaniu -
neoprávnenému užívaniu pozemku v plnom rozsahu priznal vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2023.
Žiadny z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní nie je dôvodný. Žalobcovia
rozporujú tvrdenia žalovaného o údajných procesných vadách konania. Výsluch navrhovaných svedkov,
by nepriniesol žiadnu zmenu do zisteného skutkového stavu, ktorý po vyjadrení žalovaného zo dňa

29.12.2023 nebol sporný, nakoľko žalovaný potvrdil užívanie dotknutého pozemku a súčasne nedoložil,
ba ani len nepomenoval (netvrdil) žiadny svoj užívací titul k pozemku. Skutkový stav bol teda zistený
dostatočne a nebol žiadny dôvod predvolávať svedkov, ktorí by tento stav nijako nezmenili.

13. K návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP žalobcovia uviedli, že

existenciu žiadnej právnej ani skutkovej otázky spadajúcej pod toto ustanovenie žalovaný neosvedčil,
preto súd prvej inštancie správne tento procesný návrh zamietol.

14. Žalobcovia rozporujú obsah odvolania v ods. 3, nakoľko tam uvádzané skutočnosti sa nezakladajú
na pravde a okolnosti predchádzajúce nadobudnutiu dotknutého pozemku žalobcami neboli predmetom

dokazovania (nikdy neboli spochybnené). Bez ohľadu na uvedené, obsah odvolania v ods. 3 nemá
žiadny vplyv na absolútnu neplatnosť žalovaným tvrdenej ústnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vo
vzťahu k neoprávnene užívaného pozemku žalobcov.

15. V závere vyjadrenia žalobcovia uviedli, že medzi žalobcami a žalovaným aktuálne neprebiehajú

žiadne mimosúdne rokovania. Strany sporu sa v minulosti so svojimi ponukami nestretli a k mimosúdnej
dohode o urovnaní sporu nedošlo.

16. Žalobcovia tiež poukázali na to, že žalovaný prakticky nijako neodôvodnil dva z troch uvedených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), takže nie je zrejmé, v čom žalovaný vidí pochybenie

súdu prvej inštancie.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného voči rozsudku súdu prvej
inštancie nemožno priznať úspech, a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.01.2026; termín verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil

v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP.

18. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac
v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnejstránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok
aj v logických súvislostiach presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). V prejednávanej
veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k
prejednávanej veci, citoval právne predpisy ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. V súvislosti s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska
princípov spravodlivého procesu, najmä pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005 uviedol, že
súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je
právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (aktuálne v § 220 ods. 2 CSP). Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní § 211

Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 393 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a
jeho argumenty podporujú príslušný záver rozhodnutia o veci. Keďže v takomto prípade nie je potrebné
dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím
námietkam žalovaného.

19. Základom uplatneného nároku, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, je zodpovedanie otázky,
či žalobcom svedčí uplatnený nárok, ktorým žiadajú uložiť žalovanému povinnosť vypratať pozemok
parc. reg. „C“ č. XXXX/XX v k. ú. Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, druh pozemku: ostatná plocha,
o výmere 305 m2, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, na tom skutkovom

základe, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetného pozemku, a ktorý žalovaný užíva bez právneho titulu.
19.1. Súd prvej inštancie v odseku 12. napadnutého rozhodnutia definoval vlastnícke právo žalobcov
k Pozemku, keď z výpisu LV č. XXXXX, k. ú. Pezinok mal preukázané, že žalobcovia sú vedení ako
bezpodieloví vlastníci predmetného Pozemku v podiely 1/1, titulom Kúpnej zmluvy - V 2018/2023 zo
dňa 11.08.2023 (č.l. 4).

19.2. Súd prvej inštancie mal preukázané, v zmysle odseku 16. napadnutého rozhodnutia, že na
základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2023 uzatvorenej medzi
Slovenskou republikou ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi, žalobcovia nadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam-pozemkom špecifikovaných v článku I. Zmluvy (č.l. 56-58), ktoré sú súčasťou
neskôr novovytvorenej parcely č. XXXX/XX. Vklad predmetnej Zmluvy bol schválený rozhodnutím

katastrálneho odboru Okresného úradu Pezinok pod V 2018/2023 zo dňa 11.08.2023.
19.3. Súd prvej inštancie mal z Geometrického plánu č. X.-XXX/XXXX zo dňa 06.09.2023 (č.l. 52-55)
preukázané, že rozdelením a rozparcelovaním pôvodných parciel, ktoré boli predmetom aj Zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2023, vznikla Parcela č. XXXX/XX (č.l.
52-55), ktorej vlastníkmi sú žalobcovia.

19.4. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením právnej otázky, či sú žalobcovia
vlastníkmi sporného Pozemku, a či žalovaný do ich vlastníckeho práva zasahuje oprávnene alebo nie.
Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených listinných dôkazov dospel k správnemu záveru, že
žalobcovia sú vlastníkmi predmetného Pozemku, pričom žalovaný do ich vlastníckeho práva zasahuje
neoprávnene, pretože Pozemok užíva bez právneho titulu a má ho oplotený. Sám žalovaný potvrdil,

že oplotený Pozemok užíva. Z uvedeného zistenia a vykonaného dokazovania mal tak súd prvej
inštanciedostatočnepreukázané,žedošlokzásahudovlastníckehoprávažalobcovvdôsledkuužívania
Pozemku a zriadenia oplotenia na Pozemku žalovaným, ktorý je tak osobou zodpovednou za zásah do
vlastníckeho práva žalobcov.

20. Námietku žalovaného uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy žalovaným a to výsluch vlastníkov susedných parciel za účelom preukázania
oprávneného užívania parc. č. XXXX/XX žalovaným, ktorý uzatvoril dňa 15.04.2015 kúpnu zmluvu ako
kupujúci s V. V. ako predávajúci, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k parc. č.
XXXX/XX (susedná parcela); že žalovaný kúpil parc. č. XXXX/XX s prísľubom V.P. V., že užívanie časti

parc. č. XXXX schválil vtedajší vlastník parcely Slovenská republika - Štátny majetok Senec, štátny
podnik v likvidácii s tým, že keď žalobcovia nadobudnú vlastnícke právo k parc. č. XXXX, túto rozdelia
medzi susedné parcely podľa dĺžky hranice susedných parciel, a to sa týka aj parcely č. XXXX/XX vo
vlastníctve žalovaného (rovnako ostatných parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX) za odplatu, ktorou budú náklady za ktoré žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k parc. č.
XXXX (geometrický plán a cestovné náklady spojené s vybavovaním nadobudnutia vlastníckeho práva
k parc. č. XXXX), odvolací súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú.

20.1. Pravdou je, že ústny súhlas vlastníka pozemku na jeho užívanie je možný, avšak platný je len v
rámci súkromnoprávnych vzťahov (môže vzniknúť aj konkludentne). V predmetnej veci však vlastníkom
pozemku bola Slovenská republika - Štátny majetok Senec, štátny podnik v likvidácii, čo vylučuje
súkromnoprávny vzťah, a tak súhlas na užívanie pozemku musel byť daný písomne. Preto, pokiaľ sa
vlastníci susedných pozemkov vo vzťahu k parc.č. XXXX ujali jeho držby/užívania na základe súhlasu/

dohody, ktorá nebola písomná, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú
legitímnymi nositeľmi užívacieho práva. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie dôvodne nevykonal
dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov za účelom preukázania oprávneného užívania parc. č.
XXXX/XX žalovaným.
20.2. K dokazovaniu ako takému odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť civilného konania, v
rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, v sebe

obsahuje aj právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a
akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom
konaní viazaný návrhmi procesných strán (ani slabšej procesnej strany) na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a

nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo
vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu
konaniaznemožňujúcurealizáciuprocesnýchoprávneníúčastníkakonania(pozriR125/1999).Rovnako
nesprávnevyhodnoteniedôkazov,ikebyknemudošlo,čoaleniejetentoprípad,nemožnopovažovaťza
vadu zmätočnosti. Odvolací súd tiež poukazuje na právo na spravodlivý proces, ktoré je naplnené tým,

že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Dokazovať sa
musia len relevantné skutočnosti.

21. Námietku žalovaného uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nevyhovel
návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresom súde Pezinok
pod sp. zn. 45C/5/2024, predmetom ktorého je nahradenie prejavu vôle žalobcov v postavení
predávajúcich uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k
parc. č. XXXX/XX za kúpnu cenu stanovenú znalcom, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

21.1. Súd prvej inštancie v odsekoch 24. a 25. napadnutého rozhodnutia vecne a v logických
súvislostiachodôvodnil,prečonávrhžalovanéhonaprerušeniekonaniadoskončeniakonaniavedeného
na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 45C/5/2024, zamietol a odvolací súd na odôvodnenie v celom
rozsahu odkazuje.
21.2. Z celého odseku 20. tohto rozhodnutia vyplýva, že medzi stranami sporu a ani medzi ostatnými

vlastníkmi pozemkov susediacich aktuálne s parc. č. XXXX/XX, nebola uzavretá zmluva o budúcej
zmluve, t.j. záväzok uzatvoriť v budúcnosti hlavnú zmluvu (napr. kúpnu zmluvu) a to v písomnej forme.
Zákonodarca dal dôraz na písomnú formu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve (§ 50a zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník) z dôvodu, že zo zmluvy o budúcej zmluve vzniká povinnosť jednej alebo obom
zmluvným stranám určenú zmluvu uzatvoriť v dohodnutej dobe. Tento záväzok je vynútiteľný žalobou,

keď oprávnená strana sa môže do jedného roka od doby, kedy mala byť zmluva uzavretá, domáhať, aby
súd prejav vôle účastníka, ktorý zmluvu neuzavrel, resp. odmietol uzavrieť, nahradil svojím rozhodnutím.
Pokiaľ v dohodnutej dobe nedôjde k uzavretiu zmluvy, alebo účastník, ktorý chce zmluvu uzavrieť,
nepožiadaotakétosubstitujúcerozhodnutie,záväzokobudúcejzmluvezanikneuplynutímčasu.Zmluva
o budúcej zmluve musí obsahovať dohodu o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy napr. predmet

zmluvy, cena a musí byť ako podstatná náležitosť uvedená dohodnutá doba/čas na uzatvorenie hlavnej
zmluvy. Zo súdnej praxe vyplýva, že ak chýba čo i len jedna z podstatných náležitostí zmluvy/dohody o
budúcej zmluve ustanovených zákonom, má to za následok neplatnosť takejto zmluvy/dohody.
21.3. Vo všeobecnosti platí, že zmluva o budúcej zmluve musí mať rovnaké náležitosti ako zmluva, ktorá
má byť uzavretá v budúcnosti. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2007 zo dňa 31.01.2008

uviedol, že „... zmluva o budúcej zmluve sa vždy viaže na inú zmluvu, ktorá sa má na jej základe
uzavrieť, v dôsledku čoho obsah i náležitosti zmluvy o budúcej zmluve závisia od toho, aká zmluva má
byť uzavretá. Nie je mysliteľné, aby uzavretie zmluvy o budúcej zmluve vyžadovalo inú formu prejavu
než zmluva, ktorou sa realizuje jej ekonomický cieľ. Dohoda o budúcej zmluve musí obsahovať všetkynevyhnutné obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať
všeobecným náležitostiam právnych úkonov stanoveným v ustanoveniach § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Medzi významné požiadavky dohody o budúcej zmluve teda patria náležitosti vôle a jej

prejavu. Náležitosťami prejavu vôle sú zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch i forma prejavu.
Ak chýba čo i len jedna z podstatných náležitostí dohody o budúcej zmluve ustanovených zákonom, má
to za následok neplatnosť takejto dohody. ...“.
23.4. I z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/180/2009 vyplýva, že „... ak budúcou zmluvou má
byťkúpnazmluva,potomtrebavychádzaťz§588OZ,podľaktoréhokúpnazmluvajedvojstrannýprávny

úkon, na vznik ktorého je potrebný zhodný prejav vôle (konsenz) zmluvných strán, teda akceptácia
návrhu (oferty) obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Včasné prehlásenie urobené osobou, ktorej
bol návrh na uzavretie zmluvy určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas,
je prijatie návrhu (§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať
písomnú formu a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
K uzavretiu zmluvy o prevode nehnuteľností nedôjde v dôsledku akéhokoľvek včasného prehlásenia

adresáta návrhu (obláta) o prijatí návrhu, ale len v dôsledku prehlásenia prejaveného písomnou formou
na tej istej listine ako návrh na uzavretie zmluvy. Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu (§ 588 Občianskeho zákonníka). Na vznik kúpnej zmluvy teda
treba zhodný prejav vôle predávajúceho a kupujúceho o predmete kúpy, jeho cene a predávajúci musí

mať vôľu predmet kúpy predať a kupujúci musí mať vôľu tento predmet prevodu kúpiť. ...“.
23.5. V zmysle uvedeného, na tomto mieste odvolací súd akcentuje odôvodnenie súdu prvej inštancie,
ktorý jednoznačne a nepochybne konštatoval vyriešenie predbežnej právnej otázky, že žalovaným
deklarovaná zmluva o budúcej zmluve v konaní vedenom pod sp.zn. 45C/5/2024, je absolútne neplatný
právny úkon pre absenciu zákonom predpísanej formy. Odvolací súd len dopĺňa, že absenciu zákonom

predpísanej písomnej formy zmluvy o budúcej zmluve, nemožno nahradiť vôľou sporových strán, ktorá,
podľa názoru žalovaného, mala byť aktuálne preukázaná navrhovanými svedeckými výpoveďami. Preto
súd prvej inštancie dôvodne nepovažoval za účelné vykonať dokazovanie výsluchmi navrhovaných
svedkov.

24. Námietku žalovaného uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, ktorý vzniesol námietku absolútnej
neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2023 (č.l. 56),
uzavretú predávajúcim Slovenská republika - Štátny majetok Senec, Štátny podnik v likvidácii, zast. Mgr.
Peter Arendacký správca SKP a žalobcami na strane kupujúcich (ďalej len „Kúpna zmluva“), predmetom
ktorej bol okrem iného odplatný prevod parc. č. XXXX, k.ú. W. za kúpnu cenu 5,5 EUR/m2, odvolací súd

vyhodnotil ako novotu procesnej obrany žalovaného v odvolacom konaní.
24.1. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
24.2. Pravdou je, že odvolací súd aj počas odvolacieho konania, je povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú

procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v
odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v
odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli

procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (I. ÚS 10/2017). Novoty v odvolacom konaní
možno uplatniť len za podmienok uvedených v § 366 CSP, a len do konca lehoty na podanie odvolania.
Žalovaný predložil odvolaciemu súdu nový procesný útok, ktorý, podľa názoru odvolacieho súdu, mohol
uplatniť už v čase konania pred súdom prvej inštancie, keďže v čase konania súdom prvej inštancie mal
vedomosť o tom, že žalobcovia predmetný Pozemok nadobudli Zmluvou o prevode vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2023 (č.l. 56). Vzhľadom na uvedené, odvolací súd na predmetnú novotu
v podanom odvolaní neprihliadal.25. V súvislosti s dôkazným bremenom odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019
zo dňa 09.06.2020, v zmysle ktorého „... úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia
a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena

tvrdenia a dôkazného bremena. Z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo,
podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,
ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca
sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti. ...“.

25.1. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohlabyťpreukázanáakeďvýsledkyhodnoteniadôkazovneumožňujúsúduprijaťzáveropravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010).
25.2. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom (I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03, IV.ÚS
252/04).

26. Hoci žalovaný dôvody podaného odvolania oprel aj o ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,

odvolacie dôvody v týchto súvislostiach žiadnou relevantnou argumentáciou nepodporil.

27. V závere odvolací súd už len vo vzťahu k požiadavke žalovaného o opravu Zápisnice o pojednávaní
zo dňa 23.04.2024, uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia konštatuje, že chybu v písaní súd prvej
inštancie opravil manuálne priamo v zápisnici (Zápisnica o pojednávaní sp.zn. 48C/84/2023 zo dňa

23.04.2024).

28. Krajský súd v Bratislave s poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sporové strany v konaní nastolili. V

napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vysvetlil, ako dospel k záveru svojho rozhodnutia v spojení
s náležitou aplikáciou právnych predpisov, jasne ozrejmil, ako sa vysporiadal s argumentami sporových
strán ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom
súdu prvého stupňa nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
súdneho rozhodnutia a ani nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva žalovaného

na spravodlivý proces. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427

ods. 1, 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za
ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebočlen,ktorýzanekoná, mávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.(§429ods.2CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)