Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/147/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122380736
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122380736.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa,
a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31
383 408, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05
Bratislava IČO: 36 853 186, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: FELIX NEUPAUER
& PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
56 711 832, o zaplatenie 1.296,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského

súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/82/2022-81 zo dňa 17.05.2023 v spojení s opravným uznesením č.k.
B1-38Cb/82/2022 – 112 zo dňa 21.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-38Cb/82/2022-81 zo dňa
17.05.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-38Cb/82/2022 – 112 zo dňa 21.06.2024 p o t v r
d z u j e.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. priznal

žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom
na ustanovenia 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 788 ods. 1, § 790, § 795 ods. 1, §
797 ods. 1, § 799 ods. 1, ods. 2, § 806 ods. 1, § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkusúdprvejinštancieuviedol,žežalobousažalobcadomáhal,aby
súdrozhodolopovinnostižalovanéhozaplatiťmuistinu1.296,91eurspríslušenstvom.Žalobuodôvodnil
tým, že uzavrel s A. B., (ďalej aj ako „poškodený“) poistnú zmluvu č. 610/607615-2, ktorou bolo havarijne
poistené motorové vozidlo zn. Toyota Auris, EČV: C.. Podľa oznámenia o poistnej udalosti, ako aj správy
o nehode došlo dňa 18.07.2020 k škodovej udalosti tak, že vodič jazdiaci na motorovom vozidle Renault
Clio, EČV: C. pri parkovaní narazil predným nárazníkom do poistného vozidla, čím poškodil držiak ŠPZ a

prednýnárazník.Žalobcaztitulupoistnejudalostivyplatilpoodpočítaníspoluúčastivovýške150eurdňa
08.09.2020 poistné planenie vo výške 1.296,91 eur. Keďže žalobca vyplatil poškodenej poistné plnenie,
prešlo na neho v zmysle § 813 ods. 1 OZ právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou
vo výške poistného plnenia, t.j. v sume 1.296,91 eur, dňom vyplatenia poistného plnenia. Nakoľko malvlastník vozidla v čase poistnej udalosti uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistní za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP) so žalovaným, uplatnil si žalobca nárok (aj)
voči nemu.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 08.08.2022 platobný rozkaz sp. zn. 1Up/1045/2022, ktorým
vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu. Platobný rozkaz voči pôvodne žalovanému 2/ nadobudol
právoplatnosť dňa 31.08.2022. Pôvodne žalovaný 1/ (v súčasnosti len ako „žalovaný“) podal proti
predmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tak, že nárok žalobcu neuznáva v celom

rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Žalobca namietal, že návrh nespĺňa zákonné kritériá v zmysle §
132 CSP. Žalobca nemá ním tvrdené skutočnosti podložené žiadnym dôkazom. Žalovaný poukázal na
obsah správy o nehode, v zmysle ktorého sa nedá dôvodne tvrdiť, že škodová udalosť bola spôsobená
vozidlom Renault Clio, EČV: C.. Z obsahu záznamu predloženého žalobcom sa nedá odvodiť, že by
medzi osobami spisujúcimi tento dokument došlo k dohode o zavinení, nakoľko osoba, ktorú označil
žalobca v žalobe za vinníka v zázname o nehode uviedol, že si nie je vedomý zrážky a zároveň v

časti záznamu o zavinení udalosti vozidlom „A“ alebo „B“ uviedol: „Neviem“. Z uvedeného dôvodu bez
ďalšieho nie je možné považovať vodiča vozidla Renault Clio, EČV: C. za vinníka.

4. Žalobca v replike uviedol, že podľa oznámenia o poistnej udalosti, ako aj správy o nehode došlo dňa
18.07.2020 k škodovej udalosti tak, že vodič D. E. na motorovom vozidle zn. Renault Clio, EČV: C. pri

parkovaní narazil predným nárazníkom do stojaceho poistného motorového vozidla poškodenej, čím
poškodil držiak EČV a predný nárazník. Napriek tomu, že poistený žalovaného si údajne nebol vedomý
nárazu do poškodeného motorového vozidla, spísal záznam o dopravnej nehode a ohlásil vznik poistnej
udalosti u žalovaného ako zodpovedného poisťovateľa.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, sumarizujúc skutkový a právny stav vyhodnotil
nedôvodnosť námietky žalovaného o nedostatku náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP. K preukázaniu
zodpovednosti vodiča súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa opieral o správu o nehode, v ktorej
mal byť za vinníka označený práve vodič motorového vozidla Renault Clio. Vodič motorového vozidla
Renault Clio označený v správe o nehode ako vozidlo „A“ uviedol, že nevie kto zavinil škodovú udalosť,

pričom v poznámke uviedol, že si nie je vedomý zrážky. Poškodená označená ako vozidlo „B“ rovnako
tak uviedla, že nevie kto zavinil škodovú udalosť. Skutočnosť potvrdzujúca tvrdenia údajného vinníka
škodovej udalosti potvrdzuje aj oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa 27.07.2020, v ktorom
opätovne uviedol, že si nie je vedomý nárazu do vozidla poškodeného pri parkovaní. Ako je v tomto
oznámení ďalej uvedené, podľa poškodenej malo dôjsť k nárazu do auta a k poškodeniu držiaku

značky. Uvedené poškodenie bolo jediné viditeľné, pričom pri vozidlách neboli nájdené žiadne úlomky z
plastového držiaka. Súd prvej inštancie ďalej popísal výsluchy svedkov A. B. a D. E.. V nadväznosti na
tieto výsluchy sa súd prvej inštancie zaoberal aj teóriou dôkazného bremena s tým, že v danom prípade
bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorému povinnosť preukázať svoj nárok vyplýva priamo z
ustanovenia§4ods.2zákonaoPZP.Súdprvejinštancienazákladevykonanýchlistinnýchdôkazov,ako

ajnazákladevýsluchuúčastníkovškodovejudalostikonštatoval,ževkonanínebolzostranyžalobcubez
pochybností preukázaný ním tvrdený skutkový stav, tak ako ho opísal v žalobnom návrhu, pričom otázku
zodpovednosti za vzniknutú škodu sa nepodarilo jednoznačne preukázať ani výsluchom svedkov, ktorí
zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Poškodená si presne nepamätala, koho označila za
vinníka škodovej udalosti a jej údajný vinník jednoznačne uviedol, že si nebol vedomý žiadneho nárazu a

do správy o nehode uviedol, že nevie kto škodovú udalosť spôsobil. Skutočnosť spochybňujúcu výpoveď
vnímania udalosti poškodenou posilňuje podľa súdu prvej inštancie aj fakt, že k udalosti malo dôjsť vo
vzdialenosti cca 20-30 metrov od miesta, na ktorom sedela, pričom údajný vinník sediaci vo vozidle
nevnímal žiadny náraz tak po vizuálnej, ako ani po zvukovej stránke. Rovnako tak mala byť prekvapená
aj posádka jeho vozidla, keď bol pán E. konfrontovaný poškodenou. Žalobca svoj nárok opieral o

správu o nehode vyplnenú jej účastníkmi, ktorá slúži práve na ustálenie vinníka škodovej udalosti pre
lepšie uplatnenie si nároku na náhradu škody voči poisťovni, prípadne uplatneniu regresného nároku.
Správa o nehode však podľa súdu prvej inštancie nemá povahu „absolútneho“ dôkazu preukazujúceho
zavinenie, nakoľko účastníci do nej zapisujú svoje údaje a opis udalosti tak, ako ju oni vnímali. Správa
o nehode tak musí byť v súlade s inými vykonanými dôkazmi, nakoľko účastníci škodovej udalosti

nemusia vždy správne vnímať všetky okolnosti rozhodujúce pre správne označenie vinníka nehody.
V predmetnom prípade však ani zo správy o nehode jednoznačne nevyplývalo, kto má byť vinníkom
škodovejudalostiatútoskutočnosťsanepodarilopreukázaťanivýpoveďamiúčastníkovudalosti.Ďalšou
skutočnosťou spochybňujúcou priebeh škodovej udalosti bola podľa súdu prvej inštancie faktúra č.20301152 vystavená za opravu poškodeného motorového vozidla, kde náklady na opravu predstavovali
sumu 1.446,91 eur s DPH. Z faktúry vyplýva, že na poškodenom vozidle bol vymenený celý predný
nárazník, kryt masky, držiak ŠPZ, ako aj hmlovka. Ako pán E. uviedol, pri parkovaní nezaregistroval

vizuálne ani zvukovo žiadny kontakt s vozidlom poškodenej, pričom vzhľadom na rozsah poškodenia
a nutnosti výmeny celého predného nárazníka poškodeného vozidla spolu s hmlovkou je zrejmé, že
muselo ísť o silnejší náraz, ktorý by údajní vinník určite cítil. Ďalšou skutočnosťou svedčiacou v prospech
žalovaného bol podľa súdu prvej inštancie fakt, že na mieste udalosti neboli nájdené žiadne úlomky
z častí vozidiel a rovnako tak vozidlo pána E. nevykazovalo žiadne viditeľné poškodenia. Súd prvej

inštancie skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal ním uplatnený nárok, čím neuniesol dôkazné
bremeno, ako podmienky úspechu v konaní. Tvrdenia žalobcu boli spochybnené viacerými dôkazmi, a
zodpovednosť poistenca žalovaného nebola v konaní jednoznačne a bez pochybností preukázaná. Z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní tak, že súd prvej inštancie priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. B1-38Cb/82/2022 – 112 zo dňa 21.06.2024 opravil
zrejmú chybu v písaní, a to v záhlaví rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu, a to podľa §
365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) CSP. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keď žalobca predložil oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 12.08.2020, z ktorého
vyplýva, že do havarijne poisteného motorového vozidla Toyota Auris, EČV: C. narazilo motorové
vozidlo Renault Clio, EČV: C. počas toho, ako sa snažilo na preplnenom parkovisku zaparkovať na
miesto, ktoré nebolo určené na parkovanie. Nárazom došlo k poškodeniu držiaku EČV a predného
nárazníku. Spolu s oznámením o poistnej udalosti bola žalobcovi doručená aj kópia správy o nehode,

z ktorej aj napriek zlej viditeľnosti textu a jeho posunutia (mimo riadkov a vyznačených štvorčekov)
vyplýva, že škodca označil krížikom vodiča vozidla A (Renault Clio) ako osobu, ktorá zavinila nehodu,
čo potvrdil aj svojím podpisom. Na uvedené poukázal žalobca aj na pojednávaní dňa 17.05.2023.
Poistený žalovaného oznámil dňa 27.07.2020 žalovanému vznik škodovej udalosti s tým, že hoci si
nie je vedomý nárazu do iného vozidla pri parkovaní, tak v časti bodu 5 tlačiva, uviedol na otázku kto

spôsobil nehodu – Simon interiér s.r.o.. Z výpovede svedkyne podľa odvolateľa jednoznačne vyplýva
ako došlo k poškodeniu jej motorového vozidla, že za vinníka označila pána E., pričom celú poistnú
udalosť vnímala z terasy podniku, na ktorej sedela, čo bola odhadom vzdialenosť max. 30 metrov.
Odvolateľ preto zdôraznil, že v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov je súd prvej inštancie
povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú

vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí preto predchádzať činnosť
súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, a teda dokazovanie zodpovedajúce garanciám
obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie. V prejednávanej veci sa
však súd prvej inštancie bez podrobnejšieho odôvodnenia priklonil k dôkaznému prostriedku - výsluchu
svedka E., pričom vôbec nezobral do úvahy skutočnosti vyplývajúce z výsluchu pani B.. Skutkový stav

preto nebol súdom prvej inštancie zistený dostatočne na to, aby mohol dospieť k záveru, že žaloba je
nedôvodná.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania

a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. Podľa čl. 15 ods. 1, ods. 2 CSP súd dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

12. Podľa § 191 ods. 1, ods. 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

16. Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

17. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedázaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlauvedenéhovpoistnejzmluve.Poistený
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s

právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b), a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú

správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a
dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom,

teda neopodstatnenosti nároku žalobcu z titulu zákonnej cesie práva na náhradu škody podľa §
813 ods. 1 OZ, keď súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne uzavrel, že
žalobca nepreukázal, že poistenému žalobcu vznikol nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie
sa dostatočným spôsobom vysporiadal s procesným útokom žalobcu, keď skonštatoval spochybnenie
tvrdení žalobcu o zodpovednosti poistenca žalovaného za spôsobenú škodu poistenej žalobcu

popísanými dôkazmi, v dôsledku čoho došlo k neuneseniu dôkazného bremena žalobcu o tvrdených
skutočnostiach. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade
so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu, pričom nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní obsahu
odvolania nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záveru súdu prvej inštancie odchýliť. S ohľadom

na uvedené, preto len na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd
dopĺňa nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.20. V súvislosti s námietkou odvolateľa nedostatočného odôvodnenia, odvolací súd konštatuje, že do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako

neznamenáanito,abysporovástranabolapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnuté
vsúladesjejpožiadavkouaprávnyminázormi(sp.zn.I.ÚS50/04).Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

21. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nezistil také namietané logické nedostatky
alebo rozpor a nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľa
mali zakladať nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne
argumentačne vysvetlil neopodstatnenosť nároku žalobcu spočívajúcom z nároku z titulu zákonnej cesie
práva na náhradu škody podľa § 813 ods. 1 OZ (teda subrogačnom postihu), keď žalobca neuniesol

dôkazné bremeno preukázania nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie dostatočne uviedol svoju
argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu
spisu (najmä výsluchov svedkov), ako aj príslušným právnym posúdením reagujúc na podstatné
skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že nárok sa podarilo preukázať správou o nehode, či výsluchom
svedkov, keďže tí zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ktoré boli podľa súdu prvej inštancie

rozporné. Súd prvej inštancie preto vysvetlil skutočnosti spochybňujúce výpoveď vnímania udalosti
poškodenej, keď okrem výsluchu údajného vinníka, poukázal na rozsah poškodenia motorového vozidla
v spojitosti s popisom priebehu škodovej udalosti poškodeného a tej skutočnosti, že na mieste
škodovej udalosti neboli nájdené žiadne úlomky z častí vozidiel, ako aj, že vozidlo označeného vinníka
nevykazovalo žiadne viditeľné poškodenia. Zároveň súd prvej inštancie vysvetlil, že správa o nehode

nemá povahu absolútneho dôkazu preukazujúceho zavinenie, keďže svedkovia nemusia správne
vnímať všetky okolnosti rozhodujúceho pre správne označenie vinníka nehody.

22. V kontexte vyššie uvedeného preto odvolací súd konštatuje, že nie je dôvodná ani jediná
konkretizovaná námietka odvolateľa spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, v zmysle

ktorej súd prvej inštancie nevzal do úvahy výpoveď svedkyne B. a nevyhodnotil navzájom si odporujúce
dôkazy. Súd prvej inštancie vykonal hodnotenie vykonaných dôkazov v bode 31. a 32. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru, že zodpovednosť poisteného žalovaného nebola
v konaní jednoznačne a bez pochybností preukázaná. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie tak zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych

rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáha, aké
skutočnosti zistil, aké dôkazné prostriedky použil a s ohľadom na použitú argumentáciu strán konania
sa zaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj podstatnými otázkami majúcimi vplyv na rozhodnutie
o veci.

23. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď poukázal na správu o nehode, v ktorej škodca označil krížikom vodiča vozidla
Aakoosobu,ktorázavinilanehodu,čopotvrdilsvojimpodpisom.Odvolateľďalejpoukázalnaoznámenie
škodovej udalosti poisteného žalovaného, kde v časti bodu 5 tlačiva uviedol na otázku, kto spôsobil
nehodu-Simon interiér s.r.o.

24. Odvolací súd k uvedenému konštatuje, že tak ako uviedol súd prvej inštancie, správa o nehode
nepreukazuje zavinenie, keďže tá obsahuje len zápis údajov a udalostí, ako ju v danej chvíli vnímali
samotní účastníci, a preto je potrebné takýto listinný dôkaz vnímať v spojitosti s ďalšími dôkazmi.
V danom prípade takýmito dôkazmi boli výsluchy svedkov, ale aj faktúra opravy poškodeného

motorového vozidla, na základe ktorých nebolo možné dospieť k záveru o unesení dôkazného bremena
žalobcu vzniku nároku podľa § 813 ods. 1 OZ v spojitosti s § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona o PZP.

25. Na danom mieste je potrebné s ohľadom na námietky odvolateľa uviesť, že samotný odvolateľ
nevyhodnotil ním namietané listinné dôkazy v ich celosti, keď opomenul, že napriek označeniu vodiča

vozidla A (Renault Clio) ako vinníka v správe o nehode, predchádzala tomuto označeniu poznámka
údajného škodcu, že nezaznamenal náraz vozidla. Rovnako tak, v ďalšom listinnom dôkaze-oznámení
poisteného žalovaného, je okrem vyznačenia poisteného ako osoby vinníka škodovej udalosti, na ktoré
poukazuje odvolateľ, v rovnakom bode 5 tlačiva zo strany údajného vinníka vysvetlené, že „nie som sivedomý nárazu vozidla pri parkovaní. V aute som nič necítil“, ako aj v bode 12 tlačiva na predtlačenú
otázku, či poistený žalovaného považuje nárok za oprávnený, uvedená odpoveď „nie“. Okrem toho sa
svedok E. v rámci svojho výsluchu vyjadril v tom zmysle, že za vinníka sa označil preto, lebo v rámci

škodovej udalosti bol zo strany poškodenej pomenovaný, ako ten koho motorovým vozidlom mala byť
škoda spôsobená. Odvolací súd preto nad rámec uvedeného, dopĺňa, že samotné listiny, ktoré mali
preukázať nárok žalobcu a na ktoré odkazoval v podanom odvolaní, v spojitosti s ďalšími dôkazmi-
výsluchom pána E. k danej otázke, naopak tvrdenia žalobcu o preukázaní zodpovednosti poisteného
žalovaného spochybňujú, keďže údajný škodca od počiatku tvrdil, že si nie je vedomý nárazu vozidla

do vozidla poškodenej.

26. Bez ohľadu na uvedené, súd prvej inštancie správne ustálil, že za situácie, ak sú výsluchy svedkov
rozporné a ak ďalší listinný dôkaz-faktúra opravy poškodeného vozidla, z ktorej vyplýva rozsah
poškodenia vozidla, ktorý v kontexte výpovede svedka o tom, že sa na mieste škodovej udalosti
nenachádzali žiadne úlomky z časti vozidiel, ako aj s poukazom na nepoškodené motorové vozidlo pána

E.,mázanásledokspochybneniepopisupriebehuudalostižalobcomanásledneneuneseniedôkazného
bremena v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. V danom prípade totiž nebolo možné jednoznačne
uzavrieť, že škodová udalosť sa stala tak, ako ju popísala poškodená, v dôsledku čoho dochádza k tzv.
stavu non liquet, keď žalobca jednoznačne nepreukázal, že za škodu zodpovedá poistený žalovaného.

27. Na danom mieste odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS/24/2019
z 09.06.2020, z ktorého vyplýva nasledovné. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou
zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou
nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia
a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo,

podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,
ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov
ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.
určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu
skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo“.

28. Na základe uvedeného je preto možné v súlade so súdom prvej inštancie konštatovať, že žalobca
nepreukázal zodpovednosť vodiča motorového vozidla Renault Clio EČV: C. za škodu spôsobenú na
motorovom vozidle poškodenej, ako predpoklad úspechu v konaní.

29. Odvolací súd záverom uvádza, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo
a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. V nadväznosti na vyššie
uvedený rozbor odvolací súd konštatuje nenaplnenie uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) CSP. Odvolacie dôvody uvádzané žalobcom tak nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací

súd v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne
správny potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).