Medzitýmny rozsudok – Pracovné právo Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 39Cpr/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424212067
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424212067.4

Medzitýmny rozsudok

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomB.XX,XXXXXC.,zastúpenásplnomocnenýmzástupcomC.C.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky, so sídlom
Hlavnénámestie359/8,81422Bratislava,IČO:30793629,ourčenieneplatnostiskončeniapracovného
pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeružalobkyneužalovanéhozodňa26.09.2024
je neplatné. Súd u r č u j e , že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného založený pracovnou zmluvou
zo dňa 11.10.2021 trvá.

II. O výške nároku na náhradu mzdy a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bude
rozhodnuté v konečnom rozsudku.

III. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2024 a rozšírenou dňa 21.11.2025 sa žalobkyňa voči žalovanému
domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhrady mzdy a náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

Podanú žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 11.10.2021 pracovný pomer, s dňom
nástupu do práce 15.10.2021. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Dňa 09.09.2024
bolo žalobkyni doručené upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 22.08.2024,
ktorým žalovaný upozornil žalobkyňu, že dňa 21.08.2024 sa svojim konaním dopustila závažného
porušenia pracovnej disciplíny, keď nebola dňa 21.08.2024 v pracovnom čase od 16:30 hod., prítomná
na svojom pracovisku v sídle žalovaného, napriek výslovnému ústnemu pokynu vedúceho žalovaného,

ktorý bol žalobkyni daný v ten istý deň, t.j. 21.08.2024 predpoludním, a ktorého obsahom bolo určenie,
že v daný deň, t.j. 21.08.2024 je koniec pracovného času žalobkyne o 16:30 hod. Súčasne bola
žalobkyňa upozornená, že nezaznamenala svoj odchod z pracoviska dňa 21.08.2024 do evidencie
dochádzky zamestnancov. Od 22.08.2024 je žalobkyňa PN, o čom má vystavenú elektronickú PN svojim
ošetrujúcim lekárom, s miestom pobytu D. XXXX, XXX XX D.. Žalovaný svojim podaním datovaným
22.08.2024 oznámil žalobkyni odobratie osobného príplatku a nové zaradenie do platovej skupiny. Dňa

27.09.2024 zaslal žalovaný prostredníctvom poštového podniku žalobkyni úradnú zásielku – oznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorá bola, údajne po neúspešnom pokuse doručenia do
vlastných rúk, uložená na pošte v mieste trvalého bydliska žalobkyne. Zásielka bola žalovanému vrátená
15.10.2024 ako neprevzatá v odbernej lehote. Listom z 16.10.2024 oznámil žalobkyni, že jej pracovný
pomer zanikol 15.10.2024 a požiadal ju o vrátenie majetku Kancelárie Súdnej rady SR a o prevzatie
osobných vecí. Dňa 08.11.2024 bol žalovanému od žalobkyne doručená sťažnosť a trvanie na ďalšom

zamestnávaní z dôvodu nezákonného skončenia pracovného pomeru. Dňa 13.12.2024 bolo oznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru prevzaté osobne právnym zástupcom žalobkyne.Žalobkyňa má za to, že neboli splnené podmienky pre skončenie pracovného pomeru vo forme
okamžitého skončenia. Žalovaný ako dôvod uviedol reťazenie porušenia pracovnej disciplíny menej
závažným a závažným spôsobom dňa 30.05.2024 a 21.08.2024. Porušenie z 21.08.2024 žalovaný

vyhodnotil ako porušenie disciplíny závažným spôsobom a škodlivosť porušenia je zvýšená s ohľadom
na predchádzajúce porušenie. Taktiež uviedol, že nedodržaním pokynu bol ohrozený chod a činnosť
žalovaného.
Štatutár žalovaného si dňa 21.08.2024 predpoludním zavolal do zasadacej miestnosti žalobkyňu,
pričom bola prítomná aj nadriadená žalobkyne p. E. F.. Žalobkyni bola zo strany žalovaného ústne

oznámená zmena konca pracovného času na 16:30 hod., ktorá mala byť účinná už v daný deň.
Žalovaný týmto poprel ustanovenia Smernice č. 1/2024. Žalovaná uviedla, že má v daný deň neodkladné
povinnosti, ktoré si nedokáže upraviť. Žalobkyňa v daný deň bola na pracovisku v zmysle jej vopred
určeného rozvrhu pracovného času v súlade s uvedenou smernicou, v celom rozsahu základného
pracovného času. Po ukončení základného pracovného času ešte odniesla na poštu poštové zásielky
zamestnávateľa. Žalovaný porušil viacero povinností, a to dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov

o určení začiatku a konca pracovného času a následné písomné oznámenie takejto zmeny a súčasne
nebola dodržaná lehota predchádzajúca aplikácii zmeneného konca pracovného času (najmenej týždeň
vopred). Žalovaný tiež príliš reštriktívne vykladá čl. 3 ods. 6 Smernice č. 1/2024. Ustanovenie je
arbitrárne a interný predpis nemôže byť v rozpore so zákonníkom práce. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru nie je kvalifikovaný vyvolať riadne právne účinky. Žalovaný ho nedostatočne

konkretizoval a skutkovo vymedzil. Súd pri rozhodovaní nie je viazaný vymedzením kvalifikáciou
porušenia pracovnej disciplíny zo strany zamestnávateľa.
Žalobkyňa sa domnieva, že jej konanie 21.08.2024 nemôže byť posudzované ako porušenie pracovnej
disciplíny, a už vôbec nie závažným spôsobom. Uznanie by bolo neprimerane prísne, najmä keď konanie
žalobkynenemaložiadnynegatívnynásledok.Žalobkyňabolavosvojomzákladnompracovnomčasena

pracovisku,plnilasisvojepracovnépovinnostiriadne,poukončenízákladnéhopracovnéhočasunemala
žiadne ďalšie pracovné povinnosti, mala už naplánované neodkladné povinnosti vo svojom voľnom čase
a z pracoviska odišla riadne. Ústny pokyn žalovaného nebol platný a účinný akt, ktorý by žalobkyňu
k čomukoľvek zaväzoval.
Žalovaný doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyni 27.09.2024 poštovým podnikom

na adresu trvalého pobytu žalobkyne. V tom čase bol žalobkyňa práceneschopná s miestom pobytu
D. XXXX, XXX XX D.. O tejto skutočnosti a o novej adrese, kde sa žalobkyňa zdržiavala musel
mať a mal žalovaný vedomosť. Keďže zákonník práce ako jednu zo základných podmienok platného
a účinného ukončenia pracovného pomeru vyžaduje jeho účinné doručenie zamestnancovi do vlastných
rúk, na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je zamestnávateľovi známa, má žalobkyňa za to, že

žalovaný kvalifikovaným spôsobom túto formálnu podmienku nesplnil. Žalovaný tiež neuprednostnil
osobné doručenie pred doručením poštovým podnikom. Nebolo tak doručené spôsobom vyvolávajúcim
účinky podľa zákonníka práce v stanovenej prekluzívnej dvojmesačnej lehote. Na tejto skutočnosti nič
nemení prevzatie okamžitého skončenia právnym zástupcom žalobkyne 13.12.2024, keďže už uplynula
zákonná prekluzívna lehota.

2. K podanej žalobe doručil súdu dňa 12.02.2025 svoje vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa pre
žalovaného vykonávala prácu vo verejnom záujme na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy. Žalobkyňa
podpisom pracovnej zmluvy vyhlásila, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy bola riadne oboznámená
so všetkými právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z tejto pracovnej zmluvy ako aj s predpismi

o zaistení BOZP. Žalobkyňa sa podpisom zmluvy zaviazala, že bude svoje povinnosti dodržiavať.
Žalobkyňa bola oboznámená s pracovným poriadkom Kancelárie súdnej rady účinným od 01.02.2024.
V čl. 17 ods. 4 pracovného poriadku žalovaný zamestnancovi presne vymedzil, čo sa bude považovať za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa písm. a) neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku
počas základného pracovného času. Podľa čl. 14 ods. 2 zamestnanec je povinný v elektronickej

knihe dochádzky osobne zaznamenať príchod a odchod z pracoviska. Ak zamestnanec uvedené
nezaznamená a na pracovisku sa nenachádza, ide o neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku,
čo vyhodnocuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. K prvému porušeniu pracovnej disciplíny
zo strany žalobkyne došlo 30.05.2024, keď nezaznamenala svoj odchod z pracoviska. Išlo o menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny, so žalobkyňou prerokované 21.06.2024. Druhé porušenie bolo

dňa 21.08.2024, keď v pracovnom čase, určený pokynom vedúceho kancelárie do 16:30 hod., za
účelom zabezpečenia riadneho chodu úseku predsedu a podpredsedu Súdnej rady SR, tento pokyn
odignorovala a pracovisko svojvoľne opustila pred určenou hodinou. Odchod nevyznačila v elektronickej
knihe dochádzky. Žalobkyňa závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu v dvoch porušeniach:a) neuposlúchla príkaz nariadeného, b) nevyznačila koniec pracovného času, pričom na pracovisku sa
nezdržiavala už pred 15:00 hod., čím porušila svoje základné povinnosti zamestnanca.
Ide o reťazenie porušenia pracovnej disciplíny, vedome ohrozila riadny chod úseku predsedu

a podpredsedu Súdnej rady SR. Žalovaný listom z 22.08.2024 zaslal žalobkyni upozornenie na závažné
porušenie pracovnej disciplíny na adresu trvalého pobytu B. XX, C.. Žalovaná zásielku prevzala na pošte
09.09.2024.
Žalovaný dňa 26.09.2024 okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zásielka jej bola zaslaná na adresu

trvalého pobytu. Podaná na pošte Bratislava 1 dňa 27.09.2024. Zásielku si v odbernej lehote neprevzala.
Pošta dňa 14.10.2024 neprevzatú zásielku odoslala späť do poštového priečinku žalovaného.
Žalobkyňa bola od 22.08.2024 dočasne PN. Údaj bol zaevidovaný v systéme elektronických služieb
Sociálnej poisťovne. Zahrnutý bol aj údaj, že sa žalobkyňa bude počas PN zdržiavať v obci Stupava.
Predpokladané trvanie PN bolo do 06.09.2024. Žalobkyňa do práce nenastúpila a PN trvala ďalej. Keďže
žalovaný vedel, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebude môcť so žalobkyňou prejednať na

pracovisku, rozhodol sa o doručení prostredníctvom poštového podniku. Kontaktoval poštu v Stupave,
ktorá žalovanému uviedla, že predmetná adresa je vylúčená z doručovania listinných zásielok, keďže
ide o záhradkársku osadu. Doručuje sa tak, že vlastníci nehnuteľností majú pred vstupom na ulicu Bočná
slepá umiestnené poštové schránky s označením svojho mena, pričom pošta disponuje zoznamom
vlastníkov, ktorým sa zásielky do schránok na ich žiadosť doručujú. V prípade nehnuteľnosti súp. č.

XXXX ide o doručovanie pre vlastníka C. C. a C. C. ml. Žiadne iné meno nahlásené nebolo. V prípade
zásielky do miesta, ktoré je vylúčené z doručovania, táto nie je vydaná poštovému doručovateľovi na
doručenie, ale je uložená na pošte a po márnom uplynutí odbernej lehoty vrátaná na poštu odosielateľa
ako nedoručená. Po zistení týchto skutočností bolo žalobcom zohľadnené aj to, že upozornenie na
závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo žalobkyni zaslané listom na adresu jej trvalého bydliska,

ktoré si na pošte Bratislava 215 dňa 09.09.2024 osobne prevzala v čase, keď mala nahlásený pobyt
počas PN v obci Stupava. Žalovaný nadobudol presvedčenie, že žalovaný svoje zásielky určené do
vlastných rúk preberá na pošte Bratislava XXX. Je nesporné, že zásielku si žalovaná v odbernej lehote
neprevzala a dňa 14.10.2024 bola ako neprevzatá v odbernej lehote vrátená žalovanému. Deň vrátenia
zásielky je deň doručenia na základe fikcie doručenia.

Žalobkyňa úmyselne a vedome zmarila prevzatie doručovanej listovej zásielky do vlastných rúk, aby
zmarila prekluzívnu lehotu dvoch mesiacov, v ktorej žalovaný mohol okamžité skončenie realizovať.
Žalobkyňa si tiež dňa 12.09.2024 prevzala do vlastných rúk na pošte Bratislava 215 oznámenie o výška
a zložení funkčného platu z 22.08.2024. Poštu do vlastných rúk tak preberala v mieste trvalého bydliska
v čase pobytu počas PN v obci Stupava. Žalobkyňa vedela, že s ňou žalovaný skončí pracovný pomer

okamžite. Vedela, že jej bude doručované poštovým podnikom do vlastných rúk do miesta posledného
hláseného trvalého pobytu. Ak by žalovaná mala záujem riadne preberať pre ňu určené úradné listiny,
vlastník nehnuteľnosti by ju na pošte Stupava nahlásil ako adresátku. Žalobkyňa si nesplnila svoju
povinnosť voči zamestnávateľovi a neoznámila mu písomne adresu na doručovanie písomností, na
ktorej bude môcť tieto od poštového doručovateľa aj prevziať.

Žalobkyňa v liste doručenom vedúcemu Kancelárie Súdnej rady SR dňa 08.11.2024 uviedla, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, a že sa o skončení pracovného pomeru dozvedela na základe výzvy
z 16.10.2024, ktorú si prevzala na pošte Bratislava 215 dňa 06.11.2024. Žalovaný listom z 11.11.2024
žalobkyni oznámil, že pracovný pomer skončil platne. Odpoveď odoslala aj na adresu trvalého bydliska
B. XX G. C. aj na adresu uvedenú v doklade o PN. Obe zásielky si žalobkyňa prevzala v odbernej lehote.

Žalobkyňa sa iba náhodným dopytom na pošte v Stupave dozvedela, že sa tam nachádza pre ňu určená
zásielka, preto jej ju pošta vydala.
Nie je možné súhlasiť, že žalovaný nedostatočne vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Naopak, presne konkretizoval dve závažné porušenia pracovnej disciplíny s poukazom na
Zákonník práce ako aj akty riadenia, ktorými žalobkyňa bola povinná sa riadiť. K doručovaniu uvádza,

že vlastník nehnuteľnosti žalobkyňu nenahlásil do zoznamu osôb vedených poštou Stupava ako ďalšiu
osobu pre doručovanie listinných zásielok, preto k zmareniu doručenia okamžitého skončenia došlo na
základe úmyselného a vedomého konania zo strany žalobkyne. Preto uplatnenie fikcie doručenia je plne
dôvodné a zákonné.
Žalovaný zároveň poukazuje, že žaloba bola podaná oneskorene s poukazom na § 77 Zákonníka práce.

3. Žalobkyňa vo svojej replike doručenej súdu 24.03.2025 doplnila, že od 19.08.2024 do 02.09.2024,
teda aj 20.08. a 21.08., bola určená na výkon práce do podateľne, keďže pracovníčka podateľne čerpala
dvojtýždennú dovolenku. Na pracovisko podateľne sa nevzťahuje smernica žalovaného o pružnompracovnom čase. Podateľňa má pevne určený čas. Keďže sa nejedná o pružný pracovný čas, vedúci
kancelárie nemá právo určovať iný začiatok alebo koniec základného pracovného času v podateľni
v príslušný pracovný deň. Zamestnanec má právo poznať podmienky práce pred jej začiatkom. Má právo

na rešpektovanie súkromia a rodinného života. Nie je prípustné aby zamestnávateľ jednostranne zmenil
základnú pracovnú dobu. Dňa 21.08.2024 si žalobkyňu z podateľne okolo 10:00 hod., zavolal vedúci
služobného úradu p. H. do zasadačky, kde za prítomnosti p. F. jej boli ústne oznámené skutočnosti,
že dňa 20.08.2024 v čase o 15:15 hod., kedy niesla zásielky na poštu, nik nebol prítomný na sekcii
predsedu a podpredsedu a preto nik nevedel prijať návštevu podpredsedníčky, ktorá prišla po 15:00 hod,

a preto má byť na pracovisku predsedu a podpredsedu denne do 16:30 hod. Poznamenala, že zastupuje
na podateľni, preto nemôže byť na sekretariáte do 16:30 hod. a po skončení pracovného času musí
odniesť poštové zásielky na poštu. Dňa 21.08.2024 asi o 14:00 hod., vedúca p. F. predložila žalobkyni
úradný záznam bez čísla, v ktorom je uvedené, že dňa 20.08.2024 o 15:15 hod., kedy ona niesla
zásielky na poštu, nik nebol prítomný na sekcii predsedu a podpredsedu, nikto nevedel prijať návštevu
podpredsedníčky, ktorá prišla po 15:00 hod., a je potrebné zabezpečiť prítomnosť na pracovisku počas

pracovných dní do 16:30 A. B., a to okamžite napriek povinnosti mať otvorenú podateľňu. K tejto
požiadavke sa mala vyjadriť ihneď, napriek tomu, že išlo o návrh na zmenu pracovnej zmluvy. Žalobkyňa
má za to, že argumentácia žalovaného, že jeho interné predpisy zakladajú práva a povinnosti nemôže
obstáť. Ich porušenie nemôže založiť dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru.
Zamestnávateľ nevykonal pokus o osobné doručenie vôbec. Nedodržal kogentné poradie spôsobov

doručovania. Nemožno akceptovať domnienky žalovaného, že žalobkyňa zmarila doručovanie. Sú
vrozporestým,akopoštovýpodnikdlhodobokoná,jebežné,žepoštovýdoručovateľdoručídobytového
domu zásielku a nechá ju tam, hoci tam nie je schránka s menom firmy a pod. Stačí súpisné číslo
ako identifikátor. Okrem toho, že žalovaný zmaril doručenie na adresu v Stupave, zmaril aj doručenie
na adresu trvalého pobytu. Nedodržal prekluzívnu lehotu, z toho dôvodu je skončenie pracovného

pomeru neplatné. Žalobkyňa nemala vedomosť, že žalovaný s ňou plánuje skončiť pracovný pomer.
V upozornení na porušenie pracovnej disciplíny sa neuvádza, že zvažuje skončiť pracovný pomer. Ak
žalovaný chcel skončiť pracovný pomer okamžite, spravil by tak už v dobe, kedy doručoval upozornenie.
Žalovaný nepredložil jediný argument, ktorý by odôvodňoval, že nie je možné, aby zamestnancovi,
ktorý je mimo pracoviska z dôvodu PN doručil výpoveď zákonom predpísaným spôsobom, a že

by bolo nevyhnutné okamžite skončiť pracovný pomer. Tiež nedal možnosť zamestnancovi vyjadriť
sa k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny. Nevysvetlil ako má jedna osoba zabezpečiť to, aby
v rovnakom čase bola na dvoch rôznych miestach súčasne. Zamestnávateľ nemôže považovať za
porušenie pracovnej disciplíny, ak zamestnanec zastupujúci na podateľni plní pracovné povinnosti, ide
odniesť zásielky na poštu, ktoré je nutné odovzdať najneskôr do 16:30 hod., kedy pošta ešte akceptuje

prvú triedu. Ak zamestnávateľ zamestnancovi určil, že má plniť v daný deň povinnosti na podateľni,
nemôže požadovať, aby súčasne vykonával aj inú prácu v rovnakom čase.
V ďalšom svojom vyjadrení doručenom súdu 09.07.2025 žalobkyňa uviedla, že je povinnosťou
zamestnávateľa preukázať skutočnosť, že zamestnancovi nebolo možné doručiť na pracovisku, v byte
zamestnanca alebo kdekoľvek by bol zamestnanec zastihnutý písomnosti. Toto žalovaný nepreukázal.

Žalovanému nevzniklo právo doručovať poštovým podnikom. Oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru jej dodnes nebolo doručené.

4. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 07.04.2025 uviedol, že žalovaná vedome ohrozila riadny chod
úseku predsedu a podpredsedu Súdnej rady SR, ktorý mala zabezpečovať na základe ústneho pokynu

vedúceho Kancelárie SR, podľa ktorého bol žalobkyni dňa 21.08.2024 určený koniec základného
pracovného času o 16:30 hod. Z poskytnutej informácie Slovenskej pošty je možné bez pochybností
uzavrieť, že miesto, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojej e-PN ako miesto pobytu počas PN, je miestom
bez doručovacej služby. Žalobkyňa nemala s dodacou poštou Stupava dohodnutý spôsob dodávania
zásielok, nemala zriadenú elektronickú službu pre oznamovanie zapísaných zásielok a o doposlanie

zásielok na inú adresu nepožiadala. Jedinou adresou, kde mohol žalovaný písomnosť doručovať je
miesto trvalého bydliska žalobkyne. Žalobkyňa mala reálnu možnosť od vlastníka nehnuteľnosti získať
informácie o doručovaní listových zásielok v záhradkárskej osade a tiež informácie, akým spôsobom
si na pošte v Stupave doručovanie zabezpečiť. Ak tak žalobkyňa nekonala, konala v úmysle aby jej
doručovaná zásielka do vlastných rúk nemohla byť poštovým prepravcom doručená a aby doručovanie

bolo zmarené.
Sťažnosť žalobkyne ohľadne nedodržania odbernej lehoty zásielky poštou Bratislava 215 považuje za
nedôvodnú a poštou predčasne uzavretú. Žalovaný určil lehotu doručovania 11 dní, čo vyznačil na
zásielke. Pošta uvádza, že v prípade rozdielu medzi údajmi uvedenými v podacej potvrdenke a naadresnom štítku, resp. na zásielke, platia údaje uvedené v podacej potvrdenke, čiže údaje uvedené
v EPH. Tvrdenie žalobkyne je zavádzajúce.
Žalobkyňa sa v mieste doručovania písomnosti zdržovala. Svedčí o tom skutočnosť, že do jej dispozičnej

moci sa dostalo oznámenie o uložení doručovanej zásielky do vlastných rúk, ale aj to ,že na mieste
trvalého bydliska si preberala aj iné doručované písomnosti do vlastných rúk, ktoré jej boli zasielané
žalovaným aj počas PN. Preto uplatnenie fikcie doručenia je dôvodné.

5. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.11.2025 žalobkyňa uviedla, že rozširuje podanú žalobu

o úrok z omeškania a o náhradu nemajetkovej ujmy.
Uviedla,žezákonvysloveneuvádza,ževedenieevidenciepracovnéhočasujepovinnosťoužalovaného.
Žalobkyňa sa nemohla dopustiť vytýkaného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Sám žalovaný
uznal, že evidencia pracovného času je jeho povinnosť. Konal šikanózne voči žalobkyni až do pokusu
nezákonne skončiť pracovný pomer. Rozvrhnutie pracovného času bol povinný oznámiť najmenej
týždeň vopred s platnosťou na týždeň.. Zákonník práce vylučuje, aby zamestnávateľ v daný deň

zmenil rozvrhnutie pracovného času a zmenil svojvoľne už zafixovaný voliteľný pracovný čas daného
dňa. Žalobkyňa mala na adrese v Stupave zaručenú potrebnú nevyhnutnú ošetrovateľskú pomoc
a starostlivosť. V zmysle zákona bol povinný písomnosti doručovať na poslednú adresu zamestnanca,
ktorá mu je známa. To bola adresa v Stupave. Žalovaný vôbec nevykonal pokus o osobné doručenie ako
nevyhnutný predpoklad pre následné doručovanie poštovým podnikom. Žalobkyňa bola od 22.08.2024

PN do 14.02.2025. Dňa 22.08.2024 žalovaný doručoval Upozornenie na závažné porušenie pracovnej
disciplíny, čo nedoručil riadne. Nesplnil si povinnosti podľa § 38 ods. 1 ZP. Doručoval Oznámenie
o výške a zložení funkčného platu, ktorým odňal osobný príplatok žalobkyni počas PN bez dôvodu
a bez rozhodnutia alebo hodnotenia výkonu práce, nesplnil si povinnosť podľa § 38 ods. 1 ZP, nebolo
riadne doručené. Odňatie osobného príplatku je protiprávny zásah, ktorý ponižuje žalobkyňu, narušuje

jej pracovnú česť, je formou mobingu, diskriminácie a znižuje jej mzdové nároky bez právneho dôvodu.
Dňa 23.08.2024 v druhý deň jej PN zverejnil žalovaný na portáli profesia inzerát na pracovnú pozíciu
žalobkyne, hoci jej pomer naďalej trval. Dňa 21.08.2024 deň pred PN žalobkyňa kolabovala a bola
hospitalizovanánaurgente.Topredchádzalonezákonnémunátlakunazmenupracovnéhočasu,nátlaku
na vykonanie nadčasu v rozpore so smernicou, neopodstatnenému obvineniu, obavám o budúcnosť.

Žalobkyňa tiež poukazuje, že za október 2024 jej bola nesprávne preplatená dovolenka. Bola ukrátená
o 258 Eur. Náhrada mzdy k 25.11.2025 jej patrí v sume 12 236,56 Eur. Tiež vyčíslila úrok z omeškania
k 25.11.2025. Nemajetkovú ujmu v peniazoch požaduje vo výške 3 000 Eur.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 25.11.2025, na ktoré predvolal obe

sporové strany.
Splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že v daný deň nevykonávala vlastnú prácu, ale
zabezpečovala činnosť podateľne, pričom z tohto určeného zastupovania neporušila žiadne pracovné
povinnosti. Žalovaný porušil svoje povinnosti v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru.
Ohľadne predmetnej záhradkárskej oblasti uvádza, že sú tam bežné trvalé bydliská. Poukazuje na

vyjadrenie pošty, z ktorého vyplýva, že žalovaná v danej oblasti nemala len dohodnutý spôsob
preberania zásielky, ale pošta takéto zásielky počas úložnej doby ukladala. Žalovaný nepreukázal
nemožnosť osobného doručenia písomností v danom prípade. Disponoval informáciou o adrese
žalobkyne z EPN. Žalovaný zmaril doručenie, lebo menil úložnú dobu zásielky na pošte, fikciu doručenia
nemožno v danom prípade aplikovať.

Žalovaný si mohol zistiť charakter choroby žalobkyne, pričom kontaktoval aj jej všeobecného lekára
a mohol kontaktovať aj samotnú žalobkyňu. Osobné doručenie mohlo prebehnúť. Na podanom návrhu
zotrváva. Žalovaný konal účelovo a neboli v danom prípade splnené podmienky pre okamžité skončenie
pracovného pomeru. K porušeniu pracovnej disciplíny uvádza, že žalobkyňa bola v daný deň na
podateľni, kde vykonávala zástup a po 15 hodine išla vyexpedovať poštu. Má za to, že ohľadne príkazu

na výkon nadčasu by musela žalobkyňa prejaviť súhlas, pričom v ten deň mala neodkladné osobné
povinnosti. Žalovaný jej v daný deň zmenil pracovný čas nezákonným spôsobom. Nasledujúci deň bola
žalobkyňa hospitalizovaná na urgente a oznámila svojej nadriadenej, že bude PN. Nezapísanie sa do
evidencie pracovnej dochádzky je menej závažným porušením pracovnej disciplíny, keď je žalovanému
známe, že žalobkyňa bola v daný deň na pracovisku. Žalovaný voči žalobkyni konal účelovo. Nič mu

nebránilo počkať na skončenie PN a prípadnú výpoveď so žalobkyňou riadne prerokovať.

Poverený zástupca žalovaného uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považujú za platné
a účinné. Rozšírenie žalobného návrhu podľa posledného písomného podania žalobkyne navrhujevylúčiť na samostatné konanie. Žalovaná sa vyjadrila podrobne ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa
týkali skončenia pracovného pomeru. Súd musí v prvom rade vyriešiť otázku, či bola žaloba žalobkyne
podaná včas. Má za to, že včas podaná nebola. K doručovaniu oznámenia o okamžitom skončení

pracovného pomeru uvádza, že žalobkyňa riadne neoznámila svoju adresu na doručovanie a tiež
poukazuje na predložené vyjadrenie pošty ohľadne doručovania písomností v predmetnej záhradkárskej
oblasti v Stupave. Dáva tiež na vedomie, že žalobkyňa v čase trvania PN preberala písomnosti aj
v mieste trvalého bydliska, viď upozornenie o porušení pracovnej disciplíny, ktoré doručovali 09.09.2024.
K osobnému doručovaniu uvádza, že žalobkyňa bola v danom čase PN, pričom z potvrdenia EPN nie

je možné určiť jej ochorenie, ani prípadné infekčnosti. Preto v takýchto situáciách zamestnávateľ nič
neporušuje, ak zvolí doručenie poštovým prepravcom. K údajnej manipulácii s lehotami uvádza, že je
možnosťou podľa zákonníka práce skrátiť lehotu na doručenie minimálne na 10 dní. Žalovaný zvolil
lehotu 11 dní, no pošta napriek tomu určila lehotu na doručenie 18 dní. Žalovaný preto kontaktoval poštu,
aby tento údaj opravila podľa údajov, ktoré žalovaný uviedol na zásielke. K samotnému doručovaniu
poukazuje na vyjadrenie pošty. Adresa v EPN nebola adresou na doručovanie. V takýchto prípadoch

sa zásielka z pošty nedoručuje, len je na pošte uložená. Fikcia doručenia v danom prípade nastala
a úlohou súdu je posúdiť platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a posúdiť, či v danom
prípade žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Súhlasí s rozhodnutím formou
medzitýmneho rozsudku.
Žalobkyňa hospitalizovaná nebola. Tiež nepreukázala, že by žalovaný kontaktoval jej všeobecného

lekára za účelom zistenia jej zdravotného stavu. Zamestnávateľ požiadal o kontrolu sociálnu poisťovňu.
V pracovnej zmluve mala žalobkyňa uvedený aj opis pracovnej činnosti, vrátane plnenia pokynov podľa
vedúcich zamestnancov. Poukazuje na body 6 a 7 pracovnej zmluvy v zmysle ktorých žalobkyňa bola
oboznámená s vnútornými predpismi vrátane pracovného poriadku. V zmysle článku 17 pracovného
poriadku a bod 4a) je definované závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vedúci kancelárie vydal v daný

deň žalobkyni pokyn za účelom zabezpečenia chodu súdnej rady. Táto pokyn odignorovala a pracovisko
svojvoľne opustila. Ohrozila tak chod súdnej rady. K doručovaniu okamžitého skončenia pracovného
pomeru uvádza, že fikcia doručenia nastala a súd by mal dnes posúdiť len to, či došlo alebo nie
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a za týmto účelom vydať medzitýmny rozsudok.

7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

Z predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva, že dňa 11.10.2021 uzatvorili
žalobkyňa v postavení zamestnanca a žalovaný v postavení zamestnávateľa pracovnú zmluvu č. H.

XXX/XXXX-XXXX.Vzmyslezmluvysadohodlinadninástupudopráce15.10.2021.Pracovnýpomerbol
dojednaný na dobu neurčitú. Miestom výkonu práce bola Kancelária Súdnej rady SR, Hlavné námestie
č. 8, 814 22 Bratislava. Dňom nástupu do práce bol zamestnanec zaradený podľa nariadenia vlády SR
č. 341/2004 Z.z., 01.04.01. Pracovná zmluva tiež obsahovala opis pracovných činností, pracovný čas
zamestnanca, základnú výmeru dovolenky. V bode 6 a 7 pracovnej zmluvy zamestnanec vyhlásil, že

pred uzavretím pracovnej zmluvy bol riadne oboznámený so všetkými právami a povinnosťami, ktoré pre
neho vyplývajú z pracovnej zmluvy ako i s predpismi o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Zamestnávateľ a zamestnanec sa zaviazali, že budú dodržiavať povinnosti, ktoré pre nich vyplývajú
z pracovnej zmluvy, z kolektívnej zmluvy, z vnútorných predpisov zamestnávateľa ako aj zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a mzdových predpisov.

Z úradného záznamu č. OU XX-XX/XXXX-XXX, zo dňa 21.06.2024, ktorý vypracoval žalovaný vyplýva,
že dňa 30.05.2024 bolo zistené porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne, riadne nezaznamenala
odchod z pracoviska. Správanie hodnotí ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Úradný
záznam osobne prevzala žalobkyňa čo potvrdila svojim podpisom.

Z úradného záznamu žalovaného zo dňa 21.08.2024 vyplýva, že vedúci kancelárie v rámci osobného
pohovoru s E. F. a žalobkyňou oznámil, že dňa 20.08.2024 nebol nikto prítomný na sekcii predsedu
a podpredsedu v čase o 15:15 hod., teda nikto nevedel prijať návštevu pani podpredsedníčky, ktorá
prišla po 15:00 hod. Pokiaľ ide o úsek predsedu a podpredsedu, je potrebné zabezpečiť prítomnosť na

pracovisku počas pracovných dní do 16:30 hod. A. B..
Vyjadrenie A. B.: nevie sa vyjadriť.Oznámením zo dňa 22.08.2024 č. I. XX-XX/XXXX-XXX, oznámil žalovaný žalobkyni zloženie funkčného
platu od 22.08.2024 v 4.platovej triede, vo výške 873 Eur.
Listom z rovnakého dňa č. I. XX-XX/XXXX-XXX, žalovaný oznámil žalobkyni rozhodnutie o odobratí

osobného príplatku s účinnosťou od 22.08.2024.
Zásielka s uvedenými písomnosťami bola žalobkyni doručená do vlastných rúk dňa 12.09.2024 na
adrese B. XX, C..

Dňa 22.08.2024 upozornil žalovaný žalobkyňu písomne na závažné porušenie pracovnej disciplíny,

listom č. I. XX-XX/XXXX-XXX, ktorého sa mala dopustiť dňa 21.08.2024 keď nebola v pracovnom
čase do 16:30 hod. prítomná na pracovisku napriek výslovnému pokynu, ktorý jej bol daný 21.08.2024
predpoludním o určení konca pracovného času na 16:30 hod. a zároveň nezaznamenala svoj odchod
z pracoviska 21.08.2024 do evidencie dochádzky zamestnancov.
Zásielka s uvedeným upozornením bola žalobkyni doručená do vlastných rúk dňa 09.09.2024 na adrese
Mierová 18 Bratislava.

Z výpisu elektronickej PN vyplýva, že žalobkyňa bola z dôvodu choroby PN od 22.08.2024 s
predpokladaným trvaním do 06.09.2024. V ePn bol vyznačený pobyt počas ePN s adresou Stupava
súp. č. XXXX, Slovensko.

Dňa 26.09.2024 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvodom bolo reťazenie porušovanie
pracovnej disciplíny menej závažným a závažným spôsobom, ktorých sa žalobkyňa dopustila dňa
30.05.2024 a 21.08.2024.
Zásielka s okamžitým skončením pracovného pomeru bola podaná žalovaným na pošte 27.09.2024

s vyznačenou dobou uloženia 11 dní. Adresát na zásielke bol vyznačený ako A. B., B. XX C.. Zásielka
bola uložená dňom 01.10.2024 a vrátená odosielateľovi 14.10.2024 s vyznačením „zásielka neprevzatá
v odbernej lehote“. Podacie číslo zásielky bolo OA543769681SK.

Dňa 16.10.2024 žalovaný vyzval žalobkyňu výzvou č. OU XX-XX/XXXX-XXX, o bezodkladné vrátanie

majetku Kancelárie Súdnej rady a prevzatie osobných vecí a výstupných písomností z dôvodu, že
pracovný pomer skončil dňom 15.10.2024.
Zásielka s písomnosťou bola žalobkyni doručená do vlastných rúk dňa 06.11.2024 na adrese B. XX C..

Listom doručeným žalovanému dňa 08.11.2024 žalobkyňa oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní

z dôvodu nezákonného skončenia pracovného pomeru.

Odpoveďou na list žalobkyne, žalovaný dňa 11.11.2024 č. I. XX-XX/XXXX/XXX, oznámil žalobkyni, jej
pracovný pomer sa skončil platne a sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú.
Zásielka s uvedenou písomnosťou bola žalovaným žalobkyni doručená do vlastných rúk dňa 20.11.2024

na adrese B. XX, C. a tiež dňa 28.11.2024 na adrese D. XXXX, D..

Slovenská pošta v odpovedi na sťažnosť adresovanej žalobkyni ohľadne nedodržania odbernej lehoty
zásielky č. I., zo dňa 18.11.2024 uviedla, že v informačnom systéme SP bolo zistené, že odosielateľ
podal na pošte Bratislava 1 zásielku prostredníctvom elektronického podacieho hárku, v ktorom vyznačil,

že zásielka má byť podaná ako doporučená s odbernou lehotou 11 dní. Pochybením prijímajúcej
priehradkovej zamestnankyne pošty bola zásielka prijatá ako úradná s odbernou lehotou 18 dní.
Odosielateľ kontaktoval vedúcu poštu Bratislava 215 a požiadal o zmenu odbernej lehoty na 11 dní,
pričom takúto služby SP neposkytuje. Predmetná úradná zásielka bola aj napriek doručeniu oznámenia
o uložení tejto zásielky s odbernou lehotou 18 dní, vrátaná späť odosielateľovi po uplynutí 11 dní. Keďže

v informačnom systéme SP bola v EPH uvedená 18 dňová odberná lehota, pri zásielke mala byť táto
dĺžka dodržaná, preto je sťažnosť opodstatnená.

Žalovaný predložil Pracovný poriadok Kancelárie Súdnej rady SR č. CR 626/2024-444, účinný od
01.02.2024.

Podľa čl. 9 ods. 2 pracovného poriadku, pracovný čas zamestnanca je 37 a 1 hodiny týždenne, ak
príslušný všeobecne záväzný právny predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak. Zamestnanec
má týždenný pracovný čas rozvrhnutý na päť pracovných dní v týždni.Podľa čl. 9 ods. 5 pracovného poriadku, počas pracovného času je zamestnanec povinný zdržiavať sa
na pracovisku; zamestnanec sa počas pracovného času môže vzdialiť z pracoviska len so súhlasom
vedúceho zamestnanca.

Podľa čl. 11 ods. 1 pracovného poriadku, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie plnenia úloh
zamestnávateľa, môže vedúci kancelárie upraviť zamestnancovi týždenný pracovný čas inak, ako
ustanovuje tento pracovný poriadok.
Podľa čl. 17 ods. 3 pracovného poriadku, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje
také porušenie pracovnej disciplíny, ktorého škodlivosť je zvýšená, vzhľadom na povahu porušenej

pracovnej povinnosti, spôsob konania, následok konania alebo opomenutia k miere zavinenia, alebo inú
priťažujúcu okolnosť.
Podľa čl. 17 ods. 4 písm. a) pracovného poriadku, za závažné porušenie pracovnej disciplíny
zamestnancom sa považuje najmä neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku počas základného
pracovného času.

Žalovaný predložil Smernicu Kancelárie Súdnej rady SR č. 1/2024 zo dňa 01.02.2024, o pružnom
pracovnom čase zamestnancov Kancelárie Súdnej rady SR.
Podľa čl. 3 ods. 6 smernice, ak si to vyžaduje plnenie naliehavej pracovnej úlohy alebo iný dôležitý
záujem, má vedúci zamestnanec právo určiť zamestnancovi aj iný začiatok alebo koniec základného
pracovného času v príslušný pracovný deň.

Z predloženého výpisu dochádzkového systému žalovaného k dochádzke žalobkyne v mesiaci august
2024 vyplýva, že dňa 21.08.2024 žalobkyňa prišla do práce o 07:20 hod. V tabuľke nie je vyznačený
odchod z práce.
Od 22.08.2024 je vyznačená PN žalobkyne až do konca mesiaca.

Z výpisu LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre okres Malacky, obec
D., kat. územie D., vyplýva, že nehnuteľnosti tam zapísané, vrátane Záhradnej chaty súp. č. XXXX, sú
vo vlastníctve C. C., v podiele 1/1.

Z úradného záznamu zo dňa 13.12.2024, č. I. XX-XX/XXXX-XXX vypracovaného žalovaným vyplýva,
že v daný deň si prišla splnomocnená právna zástupkyňa B. J. B., prevziať písomnosti skončenia
pracovného pomeru žalobkyne. Boli jej odovzdané – originál okamžitého skončenia pracovného pomeru
z 26.09.2024, kópia zatvorenej neprevzatej zásielky s okamžitým skončením pracovného pomeru zo
dňa 14.10.2024.

Z informácie Slovenskej pošty zo dňa 28.02.2025 poskytnutej žalovanému vyplýva, že adresné miesto
Stupava 5556 sa nachádza v odlúčenej časti obce Stupava, v chatovej rekreačnej oblasti, ktoré
Slovenská pošta eviduje ako miesto bez doručovacej služby.
Adresátka A. B. nemá s dodávacou poštou Stupava dohodnutý spôsob dodávania zásielok

(poštový priečinok), nemá zriadenú ani služby pre elektronické oznamovanie zapísaných zásielok
a o doposielanie zásielok (presmerovanie) na inú adresu nepožiadala. Poštové zásielky pre adresáta
A. B., Stupava 5556, 900 31 Stupava, sú uložené počas odbernej lehoty na pošte Stupava bez pokusu
o doručenie a bez zanechania písomného oznámenia o príchode zásielky, odkiaľ si ich adresátka na
jej vyžiadanie osobne preberá.

8. Nakoľko súd vo veci rozhodol v danej procesnej fáze konania o vydaní medzitýmneho rozsudku,
ktorýmrozhodolozákladeuplatnenéhonároku,tedaootázkeurčenianeplatnostiskončeniapracovného
pomeru a otázke ďalšieho trvania pracovného pomeru, nevykonal doposiaľ dokazovanie listinnými
dôkazmi, ktorými žalobkyňa preukazovala výšku príjmu v pracovnom pomere so žalovaným. Súd taktiež

nevykonal dokazovanie výsluchom E. F., nadriadenej zamestnankyne žalobkyne, nakoľko skutočnosti
ako sa odohrali dňa 21.08.2024 na pracovisku žalobkyne v sídle žalovaného, keď vedúci kancelárie
udelil žalobkyni pokyn zotrvať v daný deň na pracovisku do 16:30 hod., a ktorých svedkom mala byť p.
F. neboli medzi stranami sporné. Vykonanie uvedeného dôkazu by tak nebolo účelné ani hospodárne.

9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce, Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je
zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte

alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a

poznámkou „do vlastných rúk". Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako
desať dní.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa keď vznikol pracovný pomer zamestnanec je
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom

pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne
pracovnú disciplínu.

Podľa 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia
ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného

pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe..Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

Podľa § 214 ods. 3 CSP, do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom
procesnom nároku.

10. Na základe vykonaného dokazovania a po zvážení procesných návrhov strán sporu, zvažujúc tiež
zásadu hospodárnosti súdneho konania, dospel súd k záveru, že v predmetnom konaní bude účelné
rozhodnúť najskôr o základe uplatneného procesného nároku, teda ustáliť danosť otázky neplatného
skončenia pracovného pomeru a otázky ďalšieho zamestnávania žalobkyne u žalovaného, pričom

o zvyšku uplatneného procesného nároku, spočívajúcom v uplatnenej výške náhrady mzdy ako aj
náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré vyžadujú osobitný rozsah dokazovania, rozhodne súd
v konečnom rozsudku po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.
Zaoberajúc sa základom uplatneného nároku, teda otázkou určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, dospel súd k záveru, že podaná žaloba je čo do základu dôvodná.

11. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že dňa 21.08.2024 bol vedúcim kancelárie Súdnej rady
SR, udelený pokyn žalobkyni, ktorým jej bol určený koniec pracovného času na daný deň o 16:30
hod. Sporné taktiež nebolo, že žalobkyňa v daný deň odišla z pracoviska bez zaznamenania svojho
odchodu v evidencii dochádzky a od 22.08.2024 bola žalobkyňa PN s miestom pobytu počas PN

Stupava č. XXXX, Stupava, Slovensko. Sporné nebolo ani to, že dňa 26.09.2024 žalovaný okamžite
skončil pracovný pomer so žalobkyňou, pričom oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru
doručoval žalobkyni dňa 27.09.2024 na adresu trvalého pobytu žalobkyne B. XX, C.. Zásielka sa
žalovanému vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 14.10.2024.
Sporné medzi stranami zostalo, či boli v danom prípade splnené zákonné predpoklady pre okamžité

skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, ako aj to, či žalovaný okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobkyni doručoval v súlade so zákonom.

12. Žalovaný v rámci svojho prvého procesného úkonu – vyjadrenie k podanej žalobe, vzniesol námietku
oneskoreného podania žaloby s poukazom na ustanovenie § 77 Zákonníka práce.

Vznesenú námietku žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa skutkových tvrdení žalovaného,
pracovnýpomermedzistranamisporusamalskončiťdňom14.10.2024,čoboldeňvrátenianedoručenej
zásielky adresovanej žalobkyni, ktorá obsahovala okamžité skončenie pracovného pomeru, späť
žalovanému. Lehota dvoch mesiacov pre uplatnenie práva na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru na súde by v danom prípade uplynula po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal

pracovný pomer skončiť, teda dňa 14.12.2024. Nakoľko z elektronickej doručenky, ktorá je súčasťou
súdneho spisu (čl. XX) vyplýva, že žaloba bola súdu doručená právnym zástupcom žalobkyne dňa
14.12.2024 o 15:29 hod., dvojmesačná lehota na podanie žaloby bola v danom prípade zachovaná.

13. Pokiaľ išlo o posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne so

žalovaným, nesporné bolo, že pracovný pomer ukončil žalovaný oznámením zo dňa 26.09.2024, pre
závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení § 68 ods. 2 a § 70 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže
takýmto spôsobom skončiť pracovný pomer v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na
okamžité skončenie dozvedel, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Zároveň

je povinnosťou zamestnávateľa v ustanovenej lehote okamžité skončenie pracovného pomeru doručiť
druhému účastníkovi, inak je neplatné.
V danom prípade bolo nesporné, že žalovaný sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobkyňou dozvedel dňa 21.08.2024, keď žalobkyňa nebola v pracovnom čase do16:30 hod., prítomná na pracovisku napriek výslovnému pokynu vedúceho kancelárie súdnej rady
a nezaznamenala svoj odchod z pracoviska do evidencie dochádzky. Subjektívna lehota pre okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou a pre doručenie okamžitého skončenia pracovného

pomeru žalobkyni začala plynúť týmto dňom.

14. Vysporiadanie sa so zachovaním prekluzívnej zákonnej lehoty pre doručenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru zamestnancovi je prvým nevyhnutným predpokladom pre zákonné skončenie
pracovného pomeru. Ak by súd dospel k záveru, že táto lehota zachovaná nebola, už konštatovanie

uvedeného poskytuje súdu dostatočný základ pre určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
bez potreby skúmania ďalších okolností okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda aj bez
potreby zaoberania sa závažnosťou porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca, prípadne dodržania
zákonných náležitostí samotného oznámenia.

15. V konaní bolo nesporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.09.2024, doručoval

žalovaný žalobkyni dňa 27.09.2024 na adresu jej trvalého pobytu, B. XX, C..
Doručovanie písomností zo strany zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch upravujú ustanovenia
§ 38 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. V ich zmysle je povinnosťou zamestnávateľa do vlastných rúk
zamestnancovi doručiť písomnosti, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru.
Tieto písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte, kdekoľvek bude

zastihnutý a v prípade ak to nie je možné tak poštovým podnikom do vlastných rúk zamestnanca
na poslednú adresu, ktorá mu je známa. Zákonník práce tak upravuje spôsob doručovania len
tých písomností, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny alebo skončenia pracovného pomeru zamestnanca.
Doručovanie iných písomností neupravuje, preto môžu byť uskutočňované viacerými vhodnými
spôsobmi.

V danom prípade žalovaný poukazoval, že po tom, ako žalobkyňa porušila svoju pracovnú disciplínu
dňa 21.08.2024, doručoval jej na adresu trvalého pobytu dňa 22.08.2024 upozornenie na závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré si žalobkyňa prevzala dňa 09.09.2024. Zásielku na uvedenej
adrese si prevzala aj napriek tomu, že od 22.08.2024 bola PN s adresou pobytu počas PN v Stupave
č. XXXX. Obdobne si na adrese trvalého pobytu prevzala aj ďalšiu zásielku a to dňa 12.09.2024, a to

oznámenie o výške a zložení funkčného platu. Žalovaný preto nadobudol presvedčenie, že žalobkyňa
si svoje zásielky na adrese trvalého pobytu bude preberať aj naďalej.

16. Skutočnosť, že si žalobkyňa na adrese trvalého pobytu prevzala zásielku jej adresovanú napriek
tomu, že v danom čase mala miesto pobytu počas PN v Stupave, samo o sebe nemohlo byť dôvodom,

aby žalovaný „nadobudol nevyvrátiteľné presvedčenie hraničiace s istotou“ (cit. žalovaného, bod 27.
vyjadrenia k podanej žalobe z 10.02.2025), že všetky zásielky adresované žalobkyni v budúcnosti, bude
žalobkyňa automaticky preberať na adrese trvalého pobytu a uvedené žalovaného ako zamestnávateľa
ani nemohlo zbavovať jeho zákonných povinností v súvislosti s doručovaním okamžitého skončenia
pracovného pomeru. V konaní bolo nesporné, že žalovaný nadobudol vedomosť na základe vystavenej

ePN, o pobyte žalobkyne počas jej PN, pričom mal vedomosť aj o tom, že v čase doručovania
oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, táto PN žalobkyne naďalej trvala. V súvislosti
s doručovaním písomností do vlastných rúk zamestnancovi Zákonník práce uvádza, že takéto
písomnosti sa zamestnancovi doručujú na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je zamestnávateľovi
známa. Nie je teda rozhodujúce, či si zamestnanec splnil svoje povinnosti oznámiť zamestnávateľovi

zmenu doručovacej adresy. Neoznámenie zmeny doručovacej adresy by nesporne bola skutočnosť,
ktorá by v určitých situáciách bola na ťarchu zamestnanca. V súvislosti s doručovaním zákonne
vymedzených písomností (týkajúcich sa vzniku, zmeny, skončenia pracovného pomeru), však zákon
nehovorí o doručovaní na adresu, ktorú zamestnanec naposledy zamestnávateľovi oznámil, ale
uvádza doručovanie na poslednú adresu, ktorá je zamestnávateľovi známa. Zákon už ale neuvádza

akým spôsobom by mal zamestnávateľ nadobudnúť vedomosť o takejto adrese, rozhodujúca je len
preukázateľná vedomosť zamestnávateľa o takejto poslednej adrese. Ak v danom prípade mal žalovaný
nespornú vedomosť o poslednej adrese žalobkyne, na základe vystavenej ePN, bolo jeho povinnosťou
taxatívne upravené písomnosti v § 38 ods. 1 ZP, žalobkyni na takúto adresu doručovať.

17. Súdu nie je zrejmé, ako mohol žalovaný nadobudnúť presvedčenie, že žalovaná nebude preberať
zásielky na adrese D. XXXX, D., keď sa o doručenie akejkoľvek písomnosti na túto adresu v čase
pred doručovaním okamžitého skončenia pracovného pomeru ani nepokúsil. Poukazoval na stanovisko
Slovenskej pošty zo dňa 28.02.2025, v zmysle ktorého, ak nie je nahlásené meno na doručovanielistinných zásielok na danej adrese, zásielka nie je vydaná poštovému doručovateľovi na doručenie, ale
je uložená na pošte a po márnom uplynutí odbernej lehoty je vrátená na poštu odosielateľa zásielky
ako zásielka nedoručená. Uvedené však nijako nezbavuje povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa

doručovať listinné zásielky ohľadne skončenia pracovného pomeru na poslednú adresu, ktorá mu je
známa. Uvedený spôsob doručovania / nedoručovania zásielok na adrese D. XXXX, D., je predsa
okolnosťou, ktorú by bolo možné pričítať na ťarchu zamestnancovi. Je na jeho zodpovednosti a aj v jeho
vlastnom záujme, aby sa zdržoval na takej adrese, kde sa doručovanie zásielok vykonáva. V opačnom
prípade môže nastať situácia, že zamestnancovi bude na takúto adresu zasielaná zásielka, o ktorej

ani len nenadobudne vedomosť, a táto sa po jej neúspešnom doručení a vrátení odosielateľovi bude
považovať za doručenú. Za takýchto okolností by boli všetky s tým súvisiace následky výhradne len na
zodpovednosti zamestnanca.
V danej veci to však nebol tento prípad. Ako súd uviedol vyššie, žalovaný sa ani len nepokúsil doručiť
oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyni na adresu, ktorá bola žalovanému
naposledyznámaauspokojilsasdoručovanímnaadresutrvaléhopobytužalobkyne,hocimalvedomosť

o tom, kde sa v danom čase žalobkyňa zdržuje. Za takýchto okolností účinky fikcie doručenia nemohli
nastať.

18.Obdobnenemôžeobstáťaniargumentáciažalovaného,žežalobkyňaúmyselnezmariladoručovanie
úradnej zásielky, keďže uviedla pre svoj pobyt počas PN adresu, ktorá je vylúčená z doručovania.

Doručovanie písomnosti možno zamestnancom zmariť len konaním alebo opomenutím. Podľa
názoru súdu však v danom prípade žalobkyňa nemohla zmariť doručovanie takej zásielky, ktoré sa
nevykonalo. Opätovne súd uvádza, že žalovaný mal vedomosť o poslednej adrese zamestnankyne
v Stupave a doručovanie na takúto adresu nevykonal, pričom k nevykonaniu doručenia oznámenia
ookamžitomskončenípracovnéhopomerunatútoadresudospelžalovanýlennazákladesubjektívneho

presvedčenia bez akéhokoľvek predchádzajúceho faktického úkonu doručovania, ktorý by ho v tomto
závere mohol podporiť. Ak žalovaný uvádzal, že postupoval s odbornou starostlivosťou, nič mu nebránilo
odoslať okamžité skončenie pracovného pomeru aj na adresu trvalého pobytu žalobkyne aj na adresu
v Stupave. O nesprávnosti predčasných subjektívnych záverov žalovaného o tom, že žalobkyňa
zásielky na adrese v Stupave preberať nebude, svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný dňa 11.11.2024

odoslal žalobkyni list ako na adresu trvalého pobytu, tak aj na adresu v Stupave, pričom túto zásielku
adresovanú na adresu ePN, si žalobkyňa prevzala na pošte v Stupave dňa 28.11.2024. Nesprávne tak
boli predčasné závery žalovaného o tom, že zásielky adresované žalobkyni na adresu v Stupave si
žalobkyňa neprevezme ako aj tie, že žalobkyňa svojim konaním úmyselne zmarila doručovanie zásielok.

19. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, okamžite skončiť pracovný pomer je
možné iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie zamestnávateľ
dozvedel. Žalovaný nadobudol vedomosť o okolnostiach pre okamžité skončenie pracovného pomeru
dňa 21.08.2024. Doručiť žalobkyni písomné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bol
povinný do 21.10.2024. Keďže pristúpil k doručovaniu poštovým podnikom, zásielku bol povinný zaslať

na poslednú adresu, ktorá bola zamestnávateľovi známa, teda na adresu Stupava č. XXXX, Stupava.
V konaní bolo nesporné, že žalovaný sa o žiadnu inú formu doručenia oznámenia o okamžitom skončení
pracovného pomeru žalobkyni, ako vyplývajú z § 38 ods. 1 ZP, nepokúsil. Keďže súd dospel k záveru,
že pri doručovaní poštovým podnikom si žalovaný nesplnil svoje zákonné povinnosti a žalobkyni
nedoručoval oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru na poslednú adresu, ktorá mu bola

známa, nemohla v danom prípade nastať fikcia doručenia tohto oznámenia dňom 14.10.2024 ako to
uvádzal žalovaný, teda dňom vrátenia nedoručenej zásielky z adresy B. XX, C.. Žalovanému tak márne
uplynula dvojmesačná lehota pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou a skončenie
pracovného pomeru tak bolo neplatné.
Zároveň, keďže žalovaný žiadnu inú formu doručovania nevykonal a doručovanie poštovým podnikom

nevykonal v súlade so zákonom, súd považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími námietkami
žalobkyne ohľadne nedodržania všetkých foriem doručovania písomností zo strany žalovaného, ktoré
mali predchádzať doručovaniu poštovým podnikom.

20. Súd sa tiež z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu ohľadne

vymedzenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, neposudzoval kvalifikáciu závažnosti
porušenia pracovnej disciplíny, neposudzoval zákonnosť pokynu žalovaného udeleného žalobkyni dňa
21.08.2024, ktorým žalobkyni určil iný koniec pracovného času, nakoľko dospel k záveru, že zo stranyžalovaného nebola dodržaná dvojmesačná prekluzívna doba pre okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobkyňou, a teda pracovný pomer nebol skončený platne už z tohto dôvodu.
Súd pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.

júla 2003 „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočný objasnený skutkový a právny základ
rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, preto
odôvodnenie všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia
stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý

proces.“

21. Pokiaľ súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného
bolo neplatné, súd sa musel vysporiadať aj s otázkou, či pracovný pomer medzi stranami sporu naďalej
trvá alebo je potrebné určiť dátum, ku ktorému pracovný pomer zanikol.
Žalobkyňalistomdoručenýmžalovanémudňa08.11.2024oznámilažalovanému,žeokamžitéskončenie

pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. V zmysle § 79 ods. 1
Zákonníka práce platí, že ak zamestnávateľ neplatne skončil so zamestnancom pracovný pomer
okamžite a zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovanému dňa 08.11.2024 doručila list, v ktorom uviedla, že trvá
na ďalšom zamestnávaní. Súd o skončení pracovného pomeru za takýchto okolností rozhodne len
vtedy, ak od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Je tak povinnosťou zamestnávateľa, aby v konaní pred súdom súdu uviedol také skutočnosti, pre
ktoré nemožno od neho spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie zamestnanca. V danom prípade

však žalovaný súdu žiadne takéto skutočnosti neuviedol a k požiadavke žalobkyne na ďalšie trvanie
zamestnania sa žiadnym spôsobom nevyjadroval. Žalovaný žiadne dôvody, pre ktoré by nemalo byť
spravodlivé od neho požadovať aby žalobkyňu ďalej zamestnával neuviedol ani v odpovedi na list
žalobkyne zo dňa 11.11.2024.
Keďže teda v konaní žalovaný žiadne skutočnosti, pre ktoré by nebolo spravodlivé od neho požadovať,

aby žalobkyňu ďalej zamestnával neuviedol, súdu nezostávalo nič iné, ako zároveň rozhodnúť o tom,
že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá.

22. Vzhľadom na uvedené, rozhodol súd tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto medzitýmneho rozsudku
a určil okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného zo dňa 26.09.2024 ako

neplatné. Zároveň rozhodol, že pracovný pomer medzi stranami sporu, založený pracovnou zmluvou
zo dňa 11.10.2021, naďalej trvá.

23. S uplatnenou náhradou mzdy, súvisiaceho príslušenstva ako aj náhradou uplatnenej nemajetkovej
ujmy v peniazoch ako vyplývajú z podanej žaloby a rozšírenia žaloby doručenej súdu dňa 21.11.2025

sa súd vysporiada po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, v konečnom rozsudku vo veci (§214 ods.
3 CSP).

24. O nároku na náhradu trov konania súd obdobne rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.