Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Martin Kopina

Legislation area – Občianske právoSpoluvlastníctvo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200370
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8819200370.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

B. C. XX, XXX XX, IČO: XXXXXXXX, zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o.,
ulica 1. Mája 1246, Vranov nad Topľou proti žalovanému: D. E. D., nar. X.X.XXXX, bytom B. C. XXX,
zast.: Mgr. Miroslav Baláž, AK Prešov, Sládkovičova 8, Prešov, v konaní o úpravu práv spoluvlastníkov
pri ich nezhode o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a h r á d z a súhlas žalovaného, ako podielového spoluvlastníka stavby, bytového domu súpisné
číslo XXX, postavenej na parcele číslo 2/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 zapísané na
LV č. XXX, katastrálne územie B. C., s vykonaním nadstavby tejto stavby, spočívajúcu vo vybudovaní

dvoch bytových jednotiek podľa projektovej dokumentácie pre názov stavby: B. C. - obecné nájomné
byty X F., vyhotovené v novembri 2013 projektantom G. C., H. XX, D. a zodpovedným projektantom
Ing.arch. I. J., G. H. XXX.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania Krajského
súdu Prešov vedeného pod č.k. 11Co 5/2021 v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 3.9.2015 žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok v znení: „Súd

určuje, že žalobca, ako podielový spoluvlastník stavby bytového domu súpisné číslo XXX, postavenej
na parcele č. 2/2- zastavané plochy nádvoria o výmere 97m2, zapísanej na LV č.XXX, kat. územie B. C.
a zároveň ako výlučný vlastník bytu č. 1 na prízemí uvedeného bytového domu, môže, ako stavebník
vykonať nadstavbu tejto stavby, spočívajúcu vo vybudovaní vo vybudovaní siedmich bytových jednotiek
podľa projektovej dokumentácie pre názov stavby: B. C. - A. B. F. X F., vyhotovenej v novembri 2013
projektantom G. C., H. XX, D. a zodpovedným projektantom Ing.arch. I. J., G. H. XXX, a už zrealizovanú
nadstavbu tejto stavby spočívajúcu vo vybudovaní takýchto siedmich bytových jednotiek je oprávnený

užívať a zapísať do príslušných evidencií vlastníkov nehnuteľností ako svoje výlučné vlastníctvo.
Súd určuje, že žalovaný, ako podielový spoluvlastník stavby, bytového domu súpisné číslo XXX,
postavenej na parcele č. 2/2- zastavané plochy a nádvoria o výmere 97m2 zapísanej na LV č. XXX,
k.ú. B. C. a zároveň ako výlučný vlastník bytu č.2 na prvom, poschodí uvedeného bytového domu, je
povinný strpieť nadstavbu tejto stavby spočívajúcu vo vybudovaní takýchto siedmich bytových jednotiek
podľa projektovej dokumentácie pre názov stavby B. C. - A. B. F. X F., vyhotovenej v novembri 2013
projektantom G. C., H. XX, D. a zodpovedným projektantom Ing.arch. I. J., G. H. XXX, ktorú vykoval

žalobca a rovnako je povinný strpieť užívanie nadstavby žalobcom a zápis žalobcu ako výlučného
vlastníka do príslušných evidencií vlastníkov nehnuteľností.
Súd zaväzuje žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1000,- eur ako primeranú náhradu za zníženie veľkosti
spoluvlastníckeho podielu žalovaného na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytovéhodomu súpisné čísla 117, zapísaného na LV č. XXX, k.ú. B. C. a pozemku zastavaného touto stavbou-
parcely č. 2/2- zastavané plochy a nádvoria o výmere 97m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. B. C. a to v
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú vlastníkmi bytov v stavbe súpisné číslo
XXX (bytový dom) a podielovým spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení a pozemku
zastavanou stavbu (nehnuteľnosti: parcely C-KN č. 2/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 ),
pričom stavba aj pozemok sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. B. C.. Žalobca je vlastníkom bytu č. 1. na

prízemí bytového domu súpisné číslo XXX a zároveň spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných
zariadení a pozemku zastavaného stavbou s podielom vo veľkosti 7063/14440 (zapísaný pod B2 na
predmetnom liste vlastníctva). Žalovaný je vlastníkom bytu č. X na 1.poschodí bytového domu súpisné
číslo XXX a zároveň spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení a pozemku zastavaného
stavbou s podielom vo veľkosti 7377/14440 (zapísaný pod B1 na predmetnom liste vlastníctva).

3. Žalobca vykonal v priebehu rokov 2011-2013 výstavbu obecných nájomných bytov, ktoré vo forme
nadstavby bytového domu nadstavil na horné podlažie bytového domu. Všetky náklady stavebnej
činnosti znášal výlučne sám žalobca, žalovaný sa na výstavbe nijako finančne nepodieľal.

4. Žalobca stavbu realizoval podľa stavebného povolenia, vydaného staveným úradom: rozhodnutie A.

I. K. zo dňa 27.12.2010, č.k. 287/1/2010. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2011.
následne, po uplynutí doby cca 24 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia (stavebného
povolenia), podal žalovaný podnet na Obvodný úrad Prešov na zrušenie právoplatného správneho
rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Obvodný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky
vydal rozhodnutie zo dňa 12.3.2013, č.k. ObÚ-PO-OVBP-2013/10/979/ŠSS-KAM, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 5.4.2013, ktorým zrušil právoplatné stavebné povolenie: rozhodnutie A. I. K. zo
dňa 27.12.2010, č.k. 287/1/2010. Následne stavebný úrad vydal (pre tú istú stavbu) ďalšie stavebné
povolenie: rozhodnutie A. I. K. zo dňa 30.8.2013, č.k. 88/2013-05. Na odvolanie žalovaného, ako
účastníka stavebného správneho konania, prijal odvolací orgán - Okresný úrad Prešov, odbor výstavby
a bytovej politiky rozhodnutie zo dňa 6.12.2013, č.k. OU-PO-OVBP2-2013-305-1068-ŠSS-KAM, ktorým

toto stavebné povolenie: rozhodnutie A. I. K. zo dňa 30.8.2013, č.k. 88/2013-05 zrušil a vec vrátil
správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Naposledy stavebný úrad - A. I. K. - vyzval
žalobcu, ako stavebníka, výzvou zo dňa 6.7.2015, č.j. 271/2015, aby predložil stavebnému úradu listiny
preukazujúce, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku a stavbe súpis. č. XXX iné právo podľa
§ 139 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. a § 21 zák. č. 182/1993 Z.z., ktoré ho oprávňuje zriadiť požadovanú

stavbu.

5. Žalovaný udelil dňa 9.2.2010 písomnou formou súhlas so stavebnou činnosťou žalobcu a táto listina
bola žalobcom aj predložená do stavebného konania. Následne niekoľko rokov po udelení tohto súhlasu
žalovaný písomne odvolal svoj súhlas a vysvetľoval to tým, že súhlas udelil na výkon inej stavby (nie

7 bytových jednotiek, ale 6 bytových jednotiek). Stavebná činnosť žalobcu začala v období 07/2011
a akákoľvek stavebná činnosť bola ukončená 10.04.2013. Nadstavba bytového domu je stavebne
ukončená na cca 98 %, spôsobilá na užívanie a pripravená na kolaudáciu. Žalobca vykonal viacero
bezúspešných pokusov o urovnanie tejto veci so žalovaným. Žalobca má naliehavý právny záujem
na výsledku súdneho konania. Žalobca už iba takýmto spôsobom môže získať potrebné podklady

pre úspešné naplnenie podmienok pre vydanie stavebného povolenia a následného kolaudačného
rozhodnutia. Dohoda medzi účastníkmi konania nie je možná, preto žalobca musí svoje požiadavky
uplatniť iba súdnou cestou. Žalovaný odmieta udeliť súhlas pre potreby stavebného konania, hoci
predtým taký súhlas vyjadril a o stavebnej činnosti žalobcu mal priamu vedomosť. Žalobca sa
žalobou domáhal udelenia súdneho súhlasu s návrhom žalobcu na taký spôsob užívania spoločnej

nehnuteľnosti, ktorý spočíva v nadstavení 7 nových bytových jednotiek na existujúcu stavbu bytového
domu. Keď bude tento proces úspešne administratívne ukončený, zmení sa stav zápisov na LV č.
XXX, k.ú. B. C., kde pribudli nové zápisy v časti do listu vlastníctva a dôjde teda aj k zmene veľkosti
spoluvlastníckych podielov oboch účastníkov konania k spoločným častiam, spoločným zariadeniam
bytového domu a pozemku zastavaného stavbou. Tak sa veľkosť podielu u žalovaného zníži. Z tohto

dôvodu petit žalobného návrhu obsahuje aj povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.000 eur ako
primeranú finančnú náhradu za zníženie jeho vyššie spomínaného spoluvlastníckeho podielu. Žalobca
tento spôsob náhrady považuje za spravodlivý a primeraný.6. Právne svoj nárok odôvodňuje § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka - nezhodou pri hospodárení so
spoločnou vecou spoluvlastníkov, § 14 ods. 8, § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov.

7. K žalobe sa obsiahlo vyjadril žalovaný a vyjadril nesúhlas so žalobou. Namietal nezákonnosť
postupu žalobcu pri výstavbe uvedenej nadstavby bytového domu, nezákonnosť postupu príslušného
stavebného úradu, ktorý žalobcovi vydal stavebné povolenie na výkon tejto stavby, pričom ho nepoňal
do stavebného konania ako účastníka konania a vytkol množstvo ďalších nezákonností ako pri

postupe nadstavby zo strany žalobcu tak aj v postupe stavebného úradu. Uviedol, že jeho tvrdenia sú
podporené rozhodnutím druhoinštančného stavebného úradu, ktorý stavebné povolenie na realizáciu
tejto nadstavby žalobcovi zrušil.

8. O žalobe súd v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 10C/4/2015, ktoré
touto žalobou bolo iniciované, rozhodol uznesením sp.zn. 10C/4/2015-553 zo dňa 13.2.2018, ktorým

konanie čiastočne zastavil a vec postúpil príslušným orgánom verejnej správy, do právomoci ktorých v
zastavenej časti vec patrila. Vo výroku III. tohto uznesenia v prevyšujúcej časti podanej žaloby vylúčil
vec na samostatné konanie.

9. Voči výroku I. a II. tohto uznesenia o zastavení konania a postúpení veci právomocným orgánom

štátnej správy podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 11Co/44/2018-577
zo dňa 29.11.2018 potvrdil citované napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo všetkých odvolaním
napadnutých častiach, t.j. vo výroku I., II.

10. Na základe výroku III. citovaného uznesenia, ktorý nadobudol právoplatnosť, bola vec vylúčená

na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp.zn. 10C/3/2019. Predmetom tohto konania tak bolo
rozhodovaťotomtopetitežaloby:„Súdurčuje,žežalovaný,akopodielovýspoluvlastníkstavby,bytového
domu súpisné číslo XXX, postavenej na parcele č. 2/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97
m2zapísanej na LV č. XXX, k.ú. B. C. a zároveň ako výlučný vlastník bytu č. 2 na prvom poschodí
uvedeného bytového domu, je povinný strpieť nadstavbu tejto stavby spočívajúcu vo vybudovaní

siedmich bytových jednotiek podľa projektovej dokumentácie pre názov stavby: B. C. - A. B. F. X F.,
vyhotovenej v novembri 2013 projektantom G. C., H. XX, D. a zodpovedným projektantom Ing.arch. I.
J., G. H. XXX, ktorú vykonal žalobca a rovnako je povinný strpieť užívanie nadstavby žalobcom a zápis
žalobcu ako výlučného vlastníka do príslušných evidencií vlastníkov nehnuteľností.
Súd zaväzuje žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.000 eur ako primeranú náhradu za zníženie veľkosti

spoluvlastníckeho podielu žalovaného na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu súpisné číslo XXX, zapísaného na LV č. XXX, k.ú. B. C. a pozemku zastavaného touto stavbou -
parcely č. 2/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. B. C. a to v
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Zároveň v intenciách výroku IV. citovaného uznesenia bolo
v tomto konaní potrebné rozhodnúť aj o celkových trovách súdneho konania, t.j. ako pôvodného konania

sp.zn. 10C/4/2015, tak aj tohto konania, sp.zn. 10C/3/2019, resp. aj odvolacieho konania Krajského
súdu v Prešove pod č.k. 11Co/44/2018.

11. Podaním doručeným súdu dňa 06.08.2019 žalobca navrhol túto zmenu žaloby:
Súd určuje, že žalovaný, ako podielový spoluvlastník stavby, bytového domu súpisné číslo XXX,

postavenej na parcele č. 2/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 zapísanej na LV č. XXX, k.ú.
B. C. a zároveň ako výlučný vlastník bytu č. 2 na prvom poschodí uvedeného bytového domu, je povinný
strpieť nadstavbu tejto stavby spočívajúcu vo vybudovaní dvoch bytových jednotiek podľa projektovej
dokumentácie pre názov stavby: B. C. - A. B. F. X F., vyhotovenej v novembri 2013 projektantom G.
C., H. XX, D. a zodpovedným projektantom L. I. J., G. H. XXX, ktorú vykonal žalobca a rovnako je

povinný strpieť užívanie nadstavby žalobcom a zápis žalobcu ako výlučného vlastníka do príslušných
evidencií vlastníkov nehnuteľností. Súd zaväzuje žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.000,- eur ako
primeranú náhradu za zníženie veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX, zapísaného na LV č. XXX, k.ú. B. C. a
pozemku zastavaného touto stavbou - parcely č. 2/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2,

zapísanej na LV č. XXX, k.ú. B. C. a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je
povinný nahradiť žalobkyni trovy konania a uhradiť ich na účet právneho zástupcu žalobkyne.“12. Tento návrh na zmenu žaloby žalobca odôvodnil tým, že došlo k zmenám v stavbe samotnej a so
žalovaným súvisia stavby 2 bytových jednotiek. Pôvodná stavba 7 bytových jednotiek sa už nerealizuje.
K návrhu pripojil rozhodnutie A. M., ako stavebného úradu, zo dňa 12.6.2019, č. S2016/347, ktorým

stavebný úrad prerušil správne konanie na dodatočné povolenie stavby: B. C. - A. B. F. X F., F. K. E..
XXX na parcele č. 2/2 v k.ú. B. C. do právoplatného rozhodnutia súdu v predmetnej veci.

13. Na pojednávaní dňa 4.2.2020 právny zástupca žalobcu upresnil svoj návrh na zmenu žaloby
tak, že konanie, ktoré začalo v roku 2015 (10C/4/2015) sa týkalo predmetu konania v súvislosti s

výstavbou 7 bytových jednotiek. V priebehu konania došlo k zmene a už nie je jedna stavba o výstavbe
7 bytových jednotiek, ale predmetom sporu medzi účastníkmi konania zostalo len povolenie výstavby
2 bytových jednotiek. Ohľadom zvyšných 5 bytových jednotiek už bolo vydané kolaudačné rozhodnutie
A. M., a to rozhodnutie zo 4.11.2019, ktoré bolo následne na odvolanie žalovaného preskúmané
Okresným úradom Prešov, ako odvolacím orgánom, ktorý rozhodnutím z 23.1.2020 zamietol odvolanie
žalovaného a potvrdil rozhodnutie A. M.. Predmetom konania tak zostali 2 bytové jednotky, kde je

nevyhnutné stanovisko žalovaného k umožneniu výkonu stavebnej činnosti zo strany stavebníka, ktorým
je obec. Obec je v tej pozícií, že sa so žalovaným nevie dohodnúť na úprave spoluvlastníckych
vzťahov, týkajúcich sa prestavby a nadstavby bytového domu, kde žalobca a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu.

14. Uznesením sp. zn. 10C/3/2019-46 zo dňa 14.04.2020 súd nepripustil zmenu žaloby navrhnutú
žalobcom podaním zo dňa 06.08.2019 v znení jej upresnenia na pojednávaní dňa 04.02.2020.

15. Napokon v merite veci súd rozhodol rozsudkom 10C/3/2019-65 dňa 22.09.2020 tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

16. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 11Co/5/2021-112 zo dňa 03.03.2022
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie 10C/3/2019-65 zo dňa 22.09.2020 ako aj uznesenie súdu prvej
inštancie 10C/3/2019-46 zo dňa 14.04.2020, ktorým bol zamietnutý návrh na zmeny žaloby žalobcu
učinenú podaním žalobcu zo dňa 06.08.2019 a modifikovanú prejavom právneho zástupcu žalobcu na

pojednávaní dňa 04.02.2020. U oboch zrušených rozhodnutí (ako rozsudku, tak aj uznesenia súdu prvej
inštancie) odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

17. Vo vzťahu k uzneseniu súdu prvej inštancie 10C/3/2019-46 zo dňa 17.04.2020 nepripustenej
žalobcom navrhovanej zmeny žaloby odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu,

že po zistení faktickej zmeny skutkovej situácie, súd prvej inštancie porušil práva na spravodlivý proces
žalobcu. Nakoľko v priebehu súdneho konania došlo k zmene skutkového stavu takému, že z pôvodných
7 bytových jednotiek už bolo skolaudovaných 5 a toto súdne konanie sa tak týka už iba púhych 2
neskolaudovaných bytových jednotiek, ku ktorým nie je vydané ani stavebné povolenie, pretože konanie
o vydanie stavebného povolenia je prerušené kvôli tomuto súdnemu konaniu uviedol, že došlo k zmene

skutkového stavu čo právny zástupca žalobkyne žiadal zakomponovať do navrhovanej zmeny žaloby
na pojednávaní konanom dňa 04.02.2020. Záverom tak odvolací súd zhodnotil, že nenašiel relevantný
dôvod, pre ktorý by súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť o zmene žaloby v súlade s návrhom
žalobkyne zo 06.08.2019 modifikovanom už na zostávajúce 2 neskolaudované bytové jednotky vo
vzťahu, ku ktorým zmenu žaloby právny zástupca žalobkyne upresnil na pojednávaní konanom dňa

04.02.2020.PretoodvolacísúdzrušiluznesenieOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.10C/3/2019-46
od 14.04.2020, ktorým nepripustil vyššie navrhovanú zmenu žaloby žalobcom.

18. Vo vzťahu k zrušenému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol
odvolací súd uviedol:

19. K tvrdeniam žalobkyne týkajúcim sa hospodárenia so spoločnou vecou (nehnuteľnosťou) zákon
neustanovuje kritériá, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou prihliadať.
Súd nie je viazaný konkrétnym návrhom riešenia, ktorý navrhli spoluvlastníci, ale zvolený spôsob
napokon musí vychádzať z toho o akú konkrétnu nezhodu spoluvlastníkov ide a o akom konkrétnom

výkone spoluvlastníckych práv sa nepodarilo uzavrieť dohodu podielových spoluvlastníkov. Súd však
v tomto kontexte musí zohľadniť: po prvé, veľkosť spoluvlastníckych podielov, po druhé, možnosti
účelného využitia veci, či potreby jednotlivých spoluvlastníkov, pričom po tretie, rozhodnutie súdu má
eliminovať (či aspoň minimalizovať) možnosť vzniku budúcich sporov medzi spoluvlastníkmi. Zmyslomrozhodnutia je úprava hospodárenia v rámci existujúceho spoluvlastníckeho vzťahu, pričom možnosť
výkonu spoluvlastníckych práv by mala byť zachovaná všetkým spoluvlastníkom. Užívanie spoločnej
veci je jedným zo základných oprávnení podielového spoluvlastníka, no nie vždy musí byť realizované.

Do úvahy prichádzajú tri varianty užívania spoločnej veci: po prvé, užívanie spoločnej veci všetkými
spoluvlastníkmi s tým, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať vyhradenú časť spoločnej veci, po druhé,
striedavé užívanie celej veci všetkými spoluvlastníkmi v rôznych časových úsekoch a po tretie, výlučné
užívanie celej veci jedným zo spoluvlastníkov (ods. 14, 15 odôvodnenia zrušujúcom uznesenia KS PO).

20. Odvolací súd zdôraznil, že rozhodnutie súdu má konštitutívny charakter z hľadiska hmotného práva
je právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik, zmena, či zánik hmotnoprávneho vzťahu s účinkami
ex nunc. Z výroku rozsudku musí byť zrejmé, že ním dochádza k náhrade toho, čo chýba na dosiahnutie
väčšiny hlasov, či na dosiahnutie dohody o spornom právnom úkone, ktorý chce žalobca (podielový
spoluvlastník) v rámci hospodárenia so spoločnou vecou docieliť. Ide o nahradenie chýbajúceho prejavu
vôle spoluvlastníka, ktorý tento prejav vôle odmieta urobiť, čím je zabránené, aby sa sporný právny

úkon hospodárenia so spoločnou vecou stal perfektným a účinným (ods. 16 odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia KS PO).

21. Nadriadený súd tiež poukázal na nesprávnu interpretáciu zákona o bytoch a nebytových priestoroch
súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav. A to s poukazom na to, že predmet sporu nebol

kvalifikovateľný ako „bytový dom“ v zmysle § 2 ods. 2 zákona o bytoch a nebytových priestorov (ods.
7 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia KS PO).

22. Nadriadený súd tak pokynom uložil súdu prvej po vrátení veci riadiť sa právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom v tomto zrušujúcom rozhodnutí, rozhodnúť o návrhu žalobkyne na

zmenu žaloby zo 06.08.2019 a následne posúdiť právny nárok žalobkyne. Zároveň rozhodnúť aj o
trovách odvolacieho konania s poukazom na § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ods. 19,20
odôvodnenia zrušujúceho uznesenia KS PO).

23. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Ak bolo

rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Po zrušení a vrátení veci súd v súlade s právne záväzným pokynom nadriadeného súdu vo vzťahu k
nepripustenej zmene žaloby predchádzajúcej vydaniu meritórneho rozhodnutia uznesením Okresného

súduVranovnadTopľousp.zn. 10C/3/2019-126zodňa28.12.2022pripustilzmenužalobypodľanávrhu
žalobcu zo dňa 06.08.2019 v znení jej modifikácie prednesenej zástupcom žalobcu na pojednávaní
konanom dňa 04.02.2020 vzhľadom na zmenený skutkový stav a totiž, že z pôvodných 7 bytových
jednotiek už v danom čase (teda k 04.02.2020) bolo 5 bytových jednotiek skolaudovaných a predmetom
tohto sporu zostali len zvyšné 2 neskolaudované bytové jednotky.

25. Vo vzťahu k zrušenému rozsudku súdu prvej inštancie súd prvej inštancie po vrátení veci súc viazaný
právne záväzným právnym názorom nadriadeného súdu vyjadrenom v zrušujúcom v uznesení (§ 391
ods. 2 CSP) vykonal a doplnil dokazovanie, resp. zopakoval dokazovanie vo vzťahu k relevantným
skutočnostiam vytknutým odvolacím súdom a jeho právne záväzným právnym názorom vyjadreným v

zrušujúcom uznesení.

26. Na pojednávaní súd dopočul žalovaného. Žalovaný vo svojom výsluchu potvrdil, že päť bytových
jednotiek nachádzajúcich sa v dome je už skolaudovaných a užívajú sa. Vo všetkých piatich bytových
jednotkách už bývajú ľudia. On s nimi do styku veľmi neprichádza. Užívanie týchto piatich bytových

jednotiek ľuďmi, ktoré ich obývajú ho obmedzuje tým spôsobom, že schodisko k tým piatim bytovým
jednotkám je postavené blízko jeho obývačky a preto musí mať posťahované žalúzie, aby ľudia, ktorí
chodia po tých schodoch mu nepozerali do obývačky. K otázke dvoch neskolaudovaných bytových
jednotiek sa on vyjadriť nevie, nakoľko nie je projektant. Doposiaľ tieto dve jednotky nikto neužíva. V
súvislosti s nadstavením týchto dvoch bytových jednotiek mu vznikla taká škoda. o ktorej hovoril už od

začiatku, a totiž, že mu vtedy zatieklo do jeho bytu, popukali mu steny. Bolo to aj predmetom obecného
zasadnutia obce. Škodu mu doteraz neuhradili. Z dôvodu technického odpojenia časti budovy, na ktorej
sa nachádza už päť skolaudovaných bytových jednotiek od časti budovy, v ktorej sa nachádza jeho
byt a dve ešte neskolaudované bytové jednotky zateká do pivničných priestorov. Okrem toho, údajne zdôvodu jeho neochoty dohodnúť sa so žalobkyňou mu niekedy v roku 2016 odpojili kúrenie. Doteraz tak
kúri pevným palivom vo svojom byte. Okrem toho mu v starom objekte súpisné číslo 70 (t.j. odpojenej
časti domu po jeho rozdelení- poznámka sudcu) mu zostal hlavný istič do jeho bytu a elektromer. Preto

má zato, že mal byť účastný aj konaní súvisiacich s kolaudáciou piatich bytových jednotiek v odpojenej
časti a mal byť spolumajiteľom aj objektu súpisné číslo 70. Taktiež sa nevie dostať ani k elektromeru a k
ističu, pretože všetko je zamknuté. Žiadal starostku, aby mu od toho dala kľúče, tá mu ale odkázala, že
v prípade potreby má volať niektorému poslancovi obecného zastupiteľstva. Keď mu vyhodí istič, volá
niektorého poslanca obecného zastupiteľstva, niekto z nich príde, odomkne a nahodí istič. Potom odídu

a znova to zamknú. Kľúče od toho mu starostka odmietla dať.

27. Samosudca zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú relevantné s poukazom na závery
odvolacieho súdu, resp. doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré pribudli do súdneho spisu
po zrušujúcom uznesení nadriadeného súdu. A to: prehlásenie žalovaného na čl. 39 pôvodného
pripojeného súdneho spisu sp.zn. 10C/4/2015, stavebné povolenie A. I. K. zo daň 27.12.2010 s

pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 14.01.2011 - čl.9 citovaného pripojeného pôvodného
spisu, rozhodnutie Obvodného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 12.03.2013 s
pečiatkou nadobudnutia právoplatnosti dňa 05.04.2013 - čl.11 pôvodného spisu, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie stavebného úradu A. I. K. zo dňa 27.12.2010, Rozhodnutie A. M. zo dňa 12.06.2019, ktorým
bolo prerušené správne konanie na dodatočné povolenie stavby Nová Kelča, obecné nájomné bytu, dve

bytové jednotky, bytový dom E. N. XXX na parcele č. 2/2 v katastrálnom území B. C. do právoplatnosti
rozhodnutia súdu predmetnej veci.

28. Súd konštatuje, že v priebehu konania po zrušení a vrátení veci nadriadeným súdom žalobca svojím
podaním zo dňa 10.02.2023 navrhol súdu ďalšiu zmenu žaloby. Súd prvej inštancie túto zmenu pripustil

uznesením sp. zn. 10C/3/2019-222 zo dňa 21.05.2024, a to takto:
Súd pripúšťa zmenu žaloby v tomto znení:
I. Súd nahrádza súhlas žalovaného, ako podielového spoluvlastníka stavby, bytového domu súpisné
číslo XXX, postavenej na parcele č. 2/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 zapísanej na
LV č. XXX, kú. B. C., s vykonaním nadstavby tejto stavby, spočívajúcej vo vybudovaní dvoch bytových

jednotiek podľa projektovej dokumentácie pre názov stavby: B. C. - A. B. F. X F., vyhotovenej v novembri
2013 projektantom G. C., H. XX, D. a zodpovedným projektantom Ing.arch. I. J., G. H. XXX.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania a uhradiť ich na účet právneho zástupcu
žalobkyne. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania a uhradiť ich na účet právneho
zástupcu žalobkyne.

29. Okrem toho strany po zrušení a vrátení veci deklarovali svoju ochotu uzavrieť tento spor zmierom
a obe strany zhodne navrhli odročiť pojednávanie nariadené na dňa 26.09.2023, resp. ho prerušiť.
Súd tak uznesením sp. zn. 10C/3/2019-206 zo dňa 26.09.2023 v súlade s § 163 CSP konanie prerušil
na najmenej tri mesiace. Nakoľko sa však medzi stranami nepodarilo dospieť k zmieru, súd na návrh

žalobkyne zo dňa 15.03.2024 o pokračovaní v prerušenom konaní v tomto konaní pokračoval.

30. Z vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní súdu prvej inštancie, ako aj doplnenom v súlade
s právne záväzným právnym názorom nadriadeného súdu, súd zistil skutkový stav veci identicky ako
ho zistil v pôvodnom konaní a popísal v pôvodnom rozsudku súdu prvej inštancie (ods. 20 až 22

odôvodnenia pôvodného rozsudku).

31. Súd, ale v súlade s právne záväzným právnym názorom nadriadeného súdu, ktorým zrušil aj
uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 10C/3/2019-46 zo dňa 14.04.2020, ktorým súd nepripustil zmenu

žaloby navrhnutú žalobcom zo dňa 06.08.2019. Túto zmenu žaloby po vrátení veci pripustil uznesením
10C/3/2019-126 zo dňa 28.12.2022. Po zrušení a vrátení veci s poukazom na právne hodnotenie veci
nadriadenýmsúdom,aležalobcanavrholďalšiuzmenužaloby,atovosvojompodanízodňa10.02.2023,
ktorú súd pripustil uznesením sp. zn. 10C/3/2019-222 zo dňa 21.05.2024. Tento návrh žalobcu na
pripustenie zmeny žaloby reflektoval závery nadriadeného súdu vyjadrené v ods. 16 odôvodnenia

zrušujúceho uznesenia. Teda reflektujúce tú skutočnosť, že v konaní nejde o spor vychádzajúci zo
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale o spor spočívajúci v nezhode podielových
spoluvlastníkov o nakladaní so spoločnou vecou, a to nahradenie chýbajúceho prejavu vôle žalovaného
ako spoluvlastníka, ktorý tento prejav odmieta urobiť.32. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné hmotno-právne normy a zároveň vec
prejednával a rozhodoval aj na základe nasledovných procesno-právnych noriem:

33. Podľa čl. 20 Ústavy SR, Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v
čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu,

rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených
právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba
vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Vlastníctvo zaväzuje.
Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými
zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a
životnéprostredienadmieruustanovenúzákonom.Vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý
nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Podmienky ustanoví zákon.

34. Podľa §35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

35. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním.

36. Podľa §124 Občianskeho zákonníka, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

37. Podľa §125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a
nebytovým priestorom.

38. Podľa §127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

39. Podľa §126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

40. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

41. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

42. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

43. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.44. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

45. Podľa §139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

46. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu

prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

47. Podľa §137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.

48. Podľa §255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49.Podľa§262ods.2CSP,Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Podľa § 191 ods. 2 CSP, Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

51. Podľa § 396 ods. 3 CSP, Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

52. Samosudca ešte konštatuje, že žalobca svoj návrh na ostatnú zmenu žaloby po vrátení veci,
ktorú súd pripustil uznesením 10C/3/2019-222 (nahradenie súhlasu žalovaného ako podielového
spoluvlastníka) judikatúrne podporil poukazom na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/42/2016

z 27.10.2016 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.09.2019 sp. zn.
6Cdo/96/2018, ktorým vo vzťahu k tomuto rozsudku bolo zamietnuté dovolanie. Súd tu však konštatuje,
že dovolanie bolo zamietnuté zásadne iba pre nesplnenie procesných podmienok pre jeho podanie na
strane dovolateľa.

53. Naopak žalovaný v konaní argumentoval uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
17.06.2019 sp. zn. 8Cdo/127/2018, podľa ktorého v spore podielového spoluvlastníka o návrhu v zmysle
druhej vety § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nenahradzuje prejav vôle druhého spoluvlastníka,
s ktorým žalobca nedosiahol dohodu o určitom spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou. Na
pojednávaní žalovaný doplnil, že toto rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky pod por. č. 76, konkrétne v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR vo
veciach občianskoprávnych č. 7/2019.

54. Po aplikácii citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav súc viazaný právne záväzným
právnym názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v zrušujúcom uznesení, súd prvej inštancie vec takto

právne hodnotí:

55. V prvom rade Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesení jednoznačne konštatoval, že nejde
o spor o stavbu bytu alebo nadstavbu bytu podľa zákona o bytoch a nebytových priestoroch, ale ide

o spor medzi podielovými spoluvlastníkmi pri nezhode s hospodárením so spoločnou vecou (ods. 17
odôvodnenia zrušujúceho uznesenia KS PO). Z vykonaného dokazovania tak teda vyplynulo, že ide
o spor podielových spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou, kde podielový spoluvlastník
(žalovaný), ktorý má polovičný podiel odmietol udeliť súhlas, resp. bol pasívny k hospodáreniu so
spoločnou vecou zamýšľanou druhým podielovým spoluvlastníkom s identickým podielom, t.j. jednou

polovicou a to žalobcom. Zámerom žalobcu bolo na nehnuteľnosti, na ktoré žalobca so žalovaným
mali rovnaké podiely zrealizovať nadstavbu tejto nehnuteľnosti spočívajúcu vo výstavbe jednotlivých
bytových jednotiek. Niet pochybností o tom, že realizáciou tohto zámeru by došlo k zhodnoteniu
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve ako pre žalobcu, tak pre žalovaného. Pôvodne sa tátonezhoda týkala nadstavby siedmich bytových jednotiek, neskôr po čiastočnom rozdelení spoločnej veci
sa týkala už nadstavby iba dvoch bytových jednotiek. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný
naozaj svojím prehlásením ešte zo dňa 09.02.2010 udelil žalobkyni súhlas so stavebnou činnosťou na

spoločnej nehnuteľnosti. Táto listina bola žalobcom aj predložená do stavebného konania, na základe
čoho bolo pôvodne udelené stavebné povolenie na realizáciu nadstavby bytových jednotiek. Následne
niekoľko rokov po udelení tohto súhlasu žalovaný písomne tento svoj súhlas odvolal a vysvetľoval to
tým, že súhlas udelil na výkon inej stavby (nie 7 bytových jednotiek, ale 6 bytových jednotiek). Na
základetohtosúhlasutakpôvodneboloudelenéžalobkyninarealizáciunadstavbytýchtobytovstavebné

povolenie, ktoré ale neskôr de facto takmer po ukončení stavebnej činnosti bolo zrušené. Z vykonaného
dokazovania tak jednoznačne vyplýva, že neochota žalovaného udeliť súhlas žalobkyni k realizácii
nadstavby týchto bytových jednotiek vyplýva z de facto animozity medzi žalobkyňou a žalovaným a ním
deklarované dôvody, pre ktoré sa tento súhlas rozhodol neudeliť, sú de facto vo vzťahu k zhodnoteniu
spoločnej veci vyplývajúcej z realizácie nadstavby týchto bytových jednotiek marginálne. Žalovaný ako
dôvod uvádzal, že pri chodení po schodoch užívatelia nových bytových jednotiek mu títo pozerajú do

okna obývačky, vyrušujú ho hlukom, nevie sa dostať do skrine elektrických ističov, ktorá sa, ale nachádza
na stavebne a technicky oddelenej časti budovy v pôvodnom spoluvlastníctve. Tento problém však
zjavne vyplýva z neochoty a animozity medzi žalobcom a žalovaným. Z vykonaného dokazovania však
jednoznačne vyplýva, že realizáciou nadstavby bytových jednotiek dôjde k zhodnoteniu spoločnej veci
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu i žalovaného, a to k zhodnoteniu nielen v prospech žalobcu, ale

aj žalovaného. Javí sa tak spravodlivé žalovaným neudelený súhlas k realizácii tejto stavebnej činnosti
zo strany žalobkyne v súlade s § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka súdnou cestou nahradiť. Preto
súd žalobe vyhovel.

56. K procesnoprávnej stránke veci podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola

vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Toto je jednoznačná norma, ktorá viaže súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesení
nadriadeného súdu v odvolacom konaní rešpektovať právny názor odvolacieho súdu. A tento právny
názor je jednoznačne deklarovaný a definovaný predovšetkým v ods. 16 odôvodnenia tohto zrušujúceho
uznesenia. A z tohto bodu jednoznačne vyplýva, nadväzuje to aj na ods. 9 odôvodnenia zrušujúceho

uznesenia, (v ktorom súd kladie za úlohu súdu prvej inštancie v ďalšom konaní riadiť sa právnym
názorom vysloveným odvolacím v tomto rozhodnutí), že predmetom konania má byť nahradenie
súhlasu. V tomto kontexte žalobca po zrušení a vrátení veci navrhol súdu pripustiť zmenu žaloby, a
nakoľko súd prvej inštancie v prípade pripustenia zmeny žaloby nevidel dôvod dopĺňať dokazovanie,
túto zmenu pripustil.

57. K námietke právneho zástupcu žalovaného s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
17.06.2019 sp. zn. 8Cdo/127/2018 zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 7/2019
pod č. 76. Súd konštatuje, že v tomto konaní tak jestvuje diskrepancia medzi viazanosťou súdu prvej
inštancie právne záväzným názorom nadriadeného súdu (§ 100, § 92, § 391 ods. 2 CSP) a viazanosťou

ustálenou rozhodovacou praxou. Súd dáva za pravdu právnym zástupcom oboch sporových strán, že
od rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho právneho názoru sa môže súd prvej inštancie po vrátení veci
odkloniťjedinevtýchtotrochprípadoch:1.novéskutočnosti,2.novérozhodnutiavyššíchsúdnychautorít
alebo 3. zmena právnej úpravy. Tu, ale súd konštatuje, že § 391 ods. 2 CSP jednoznačne prikazuje súdu
prvej inštancie po vrátení veci nadriadeným súdom „pohybovať sa“ výlučne v smere právneho názoru a

pokynov uložených týmto nadriadeným súdom. K žiadnej z vyššie citovaných troch okolností, pri ktorých
by sa súd prvej inštancie mohol odkloniť od rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto prípade nedošlo.

58. Nakoľko však zrušujúce uznesenie bolo vyhlásené dňa 03.03.2022, t.j. cca 3 roky po tom čo
žalovaným namietané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a

rozhodnutí súdov SR č.7/2019 si súd prvej inštancie súc viazaný § 391 ods. 2, teda závermi odvolacieho
súdu nedovolí pochybovať o tom, že nadriadenému súdu bol pravdepodobne známy iný judikát alebo
iná rozhodovacia prax, ktorá prelomila rozhodnutie č. 76 zverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
súdov SR č. 7/2019 pod č. 76.

59. Civilný sporový poriadok ukladá súdu prvej inštancie v odôvodnení vysporiadať sa s odklonom od
ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Súd prvej inštancie tu okrem vyššie uvedeného má za to, že jedno
jediné deklarované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax.60. Súd ešte podotýka, že nakoľko išlo o rozhodovanie o zmene spoločnej veci podielových
spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka v tomto konaní formou nahradenie súhlasu
(po pripustení poslednej zmene žaloby navrhnutej žalobkyňou) ide tu o žalobu podľa § 137 písm. b)

CSP, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (ktorým je
citovaný § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Preto preukazovanie naliehavého právneho záujmu
nebolo nutné.

61. Zrušujúcim uznesením Krajského súdu bol súd prvej inštancie zaviazaný v novom rozhodnutí a

konaní rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP v spojení s ods. 19 odôvodnenia
zrušujúceho odnesenia KS PO). Súd konštatuje, že plne úspešnou v spore bola žalobkyňa, a preto jej
súd priznal plnú náhradu trov konania, a to vrátane trov odvolacieho konania, ktoré viedlo k zmene
pôvodného prvoinštančného rozsudku v prospech žalobkyne. Teda je možné konštatovať, že žalobkyňa
bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %, vrátane odvolacieho konania. Súd tu nevzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257, pre ktoré by výnimočne plne úspešnej žalobkyni nemal priznať plnú

náhradu trov konania. Okrem toho neúspešný žalovaný zohľadnenie takýchto dôvodov pri rozhodovaní
o trovách konania ani nenavrhol. Preto súd trovy konania žalobkyni ako plne úspešnej priznal v rozsahu
100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.