Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/99/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123208884
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123208884.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v sporovej veci žalobkyne: A. B., narodená

XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, zastúpená JUDr. Imrichom Hrebíčkom, advokátom, so sídlom Vajanského
7, Trnava, proti žalovanej: E. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. X, G., zastúpená: SODOMA VULGAN,
spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2, Bratislava, IČO: 47254084, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie sa neprerušuje.

II.SúdzrušujepodielovéspoluvlastníctvosporovýchstránknehnuteľnostievidovanejOkresnýmúradom

Trnava, Katastrálnym odborom pre k. ú. F. H. I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemok
– parcela registra „E“, parcelné číslo XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 144 m2, umiestnený v
zastavanom území obce.

III. Nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Trnava, Katastrálnym odborom pre k. ú. F. H. I., zapísaná
nalistevlastníctvač.XXXX,atopozemok–parcelaregistra„E“,parcelnéčísloXXX,druhpozemku:orná
pôda, o výmere 144 m2, umiestnený v zastavanom území obce, sa prikazuje do výlučného vlastníctva

žalobkyne.

IV. Žalobkyňa je povinná žalovanej zaplatiť sumu 8.467,20 eur titulom náhrady za jej spoluvlastnícky
podiel do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2023 domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej evidovanej Okresným úradom Trnava, Katastrálnym

odborom pre k. ú. F. H. I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemok – parcela registra „E“,
parcelné číslo XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 144 m2, umiestnený v zastavanom území obce
(ďalej „predmetný pozemok“), a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalobkyne a zaviazal ju povinnosťou
zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel 8.467,20 eur.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami
predmetného pozemku v podiele 128/800 u žalobkyne a 21/25 u žalovanej. Na časti pozemku sa fakticky

nachádza stavba vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX vedená
Okresným úradom Trnava, obec F., katastrálne územie F. H. I., identifikovaná ako – rodinný dom so
súpis. č. XXX (ďalej len „Rodinný dom“). S ohľadom na charakter a výmeru predmetného pozemku,
ako aj na rozsah zastavanosti Rodinným domom, je zjavné, že iná reálna hospodárska využiteľnosťpozemku povedľa realizácie vlastníckeho práva žalobkyňou k Rodinnému domu je neuskutočniteľná.
Žalobkyňa a žalovaná majú svoju bytovú otázku vyriešenú, nehnuteľnosti neslúžia na bývanie ani
jednej zo strán, a preto má žalobkyňa za to, že nie je daný zákonný ako ani logický dôvod, pre ktorý

by existovala prekážka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle tejto žaloby.
Žalobkyňa a žalovaná majú otázku bezdôvodného obohatenia podielového spoluvlastníka, ktorý užíva
vec nad rámec spoluvlastníckeho podielu vyriešenú konaním o zaplatenie 1.902,- eur s príslušenstvom
pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. 27C/42/2023. Dňa 09.10.2023 bol zo strany žalobkyne zaslaný
žalovanej Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľným veciam (ďalej

len „Návrh“), ktorým bola žalovaná oslovená s možnosťou vyporiadania spoluvlastníckych podielov
odkúpením podielu vo výške 24/25 k celku, čím by sa žalobkyňa stala výlučným vlastníkom pozemku.
Žalovaná Návrh neakceptovala, ale ponúkla žalobkyni možnosť užívania pozemku, prostredníctvom
nájomného vzťahu, s čím však žalobkyňa nesúhlasí, keďže by bolo takéto riešenie obmedzujúce vo
vzťahu k jej vlastníckemu právu k pozemku a Rodinnému domu ako aj ku právu držať, užívať, požívať
plody a úžitky a nakladať s predmetom vlastníckeho práva. Predmetnú ponuku žalovanej považuje

žalobkyňa jednak za účelovú a jednak neriešiacu otázku podielového spoluvlastníctva strán sporu ako
celku,atonajmäzdlhodobéhoapraktickéhohľadiska,kedybybolažalobkyňapovinnáplatiťnájomnéza
predpokladu,žebychcelarealizovaťsvojevlastníckeprávokRodinnémudomu.Uvedenýstavbyzrejme
vyhovoval žalovanej, no z pohľadu žalobkyne, a to aj z pohľadu právneho, takýto spôsob vyporiadania
je iba čiastkovým a neúplným riešením, ktoré fakticky nerieši skutočnosť, že žalobkyňa nemá záujem

naďalej zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou a má preto záujem tento spoluvlastnícky
vzťah definitívne vyporiadať. Na nový návrh a zotrvanie na požiadavke definitívneho vyporiadania už
žalovaná nereagovala. Žalobkyňa si na vlastné náklady zaobstarala stanovenie odhadovanej trhovej
hodnoty pozemku realitnou kanceláriou Romantické chalupy, s.r.o., so sídlom Nejedlého 67, 841 02
Bratislava, IČO: 36 803 936, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro,

vložka číslo: 46907/B, ku dňu 09.11.2023. Stanovenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti bolo vymerané
vo výške 10.080,- eur. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla zaplatiť žalovanej náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 21/25 k celku sumu 8.467,20 eur. Žalobkyňa uviedla, že pozemok nie
je možné reálne rozdeliť s ohľadom na veľkosť zastavanej plochy. Pokiaľ by však aj predsa len bolo
prípustné rozdelenie, takýmto by prišlo k značnému znehodnoteniu trhovej hodnoty stavieb i pozemku, a

toto by malo značne negatívny vplyv na možnosť ich budúceho predaja. Žalobkyňa sa tak obracia na súd
s návrhom na prikázanie pozemku do jej výlučného vlastníctva, pričom by ju súd zaviazal povinnosťou
primeranej finančnej náhrady. Konanie žalovanej pred podaním žaloby je špekulatívne, účelové a v
nesúlade s ustanovením § 123 OZ, keďže výsledkom navrhovanej dohody zo strany žalovanej by boli
obmedzené možnosti užívania žalobkyňou, či vo vzťahu k pozemku ako takému, ako aj k Rodinnému

domu. Komentované znenie predmetného ustanovenia uvádza, že „základnou takouto medzou (pozn.
zákona) je zákaz zneužívania vlastníctva, teda neprípustnosť jeho šikanózneho výkonu, resp. výkonu v
rozpore s dobrými mravmi“ (C.H. Beck, Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 858,
marg. č. 6.), k čomu by mohlo dospieť takýmto usporiadaním vzťahov. Z tohto dôvodu má žalobkyňa
za to, že práve žalovaná by mala niesť v celom rozsahu zodpovednosť za tú skutočnosť, že predmetná

záležitosť sa musí riešiť súdnou cestou, a teda by mala znášať povinnosť nahradiť žalobkyni náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

3. Súd žalovanú výzvou zo dňa 9.1.2024 vyzval na vyjadrenie k žalobe. Žalovaná následne v podaní
doručenom súdu dňa 26.1.2024 podala návrh na prerušenie konania v zmysle § 164 CSP, a to „do

doby rozhodnutia príslušného senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9CdoGp/1/2024 vo veci neb. E.
J., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a v prípade vrátenia veci Okresnému súdu Trnava
na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci, do rozhodnutia Okresného súdu Trnava vo veci pod sp.
zn. 11C/12/2018, nakoľko rozhodnutie v danom prípade bude podstatné pre ďalšie konanie“. Návrh na
prerušenie odôvodnila tým, že právny zástupca žalovanej podal v súdnom konaní sp. zn. 11C/12/2018

podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania,
ktorému bolo vyhovené a generálny prokurátor podal dovolanie, pričom o dovolaní rozhoduje Najvyšší
súd Slovenskej republiky, pod spisovou značkou 9CdoGp/1/2024. Podané dovolanie smeruje k zrušeniu
uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 04.09.2023 pod sp. zn. 11C/12/2018, ktorým Okresný súd
Trnava konanie zastavil, a vráteniu veci na ďalšie konanie. Rozhodnutie Najvyššieho súdu môže mať

v prebiehajúcom súdnom konaní zásadný vplyv pre rozhodnutie vo veci samej, keďže, ak Najvyšší súd
SR uznesenie Okresného súdu Trnava zruší a vráti vec na ďalšie konanie, na Okresnom súde Trnava
bude znovu prejednané konanie pod sp. zn. 11C/12/2018, ktoré sa týka určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam:• pozemok s parcelným číslom: XXX, parcela registra „E“, druh pozemku: orná pôda, o
výmere 234 m2, zapísaný na LV č.: XXXX, pre k. ú.: F. H. I., obec F., okres Trnava,
• Stavba so súpisným číslom XXX, druh stavby: Rodinný dom, postavená na pozemku s

parcelným číslom: XXX, parcela registra „C“, (právny vzťah k parcele č.: XXX, na ktorej leží stavba nie
je evidovaný na LV) (Rodinný dom)
Rozhodnutie vo veci sp. zn. 11C/12/2018 je dôležité pre tento spor, keďže Rodinný dom, ktorý
je predmetom určenia vlastníckeho práva je postavený na predmete vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, t. j. na pozemku. Určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam

je zásadnou podmienkou k tomu, aby sa v prebiehajúcom konaní o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva mohlo spravodlivo rozhodnúť.

4. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 6.3.2024 nesúhlasila s prerušením konania, s tým, že
konanie vedené na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 11 C/12/2018 je právoplatne skončené a nič
nebráni súdu konať vo veci návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva proti žalovanej. Súd

doručil žalovanej dňa 17.6.2024 vyjadrenie žalobkyne s oznámením, že nevidí dôvod na prerušenie
konania, pričom v prípade záujmu o vyjadrenie k žalobe jej súd poskytuje lehotu 20 dní od doručenia
tohto oznámenia. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň
16.10.2024, ktoré pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalovanej z dôvodu jej zdravotného stavu, a to
na nový termín 29.1.2025. Podaním doručeným súdu dňa 23.1.2025 doložil právny zástupca žalobkyne

do spisu rozhodnutie NS SR sp. zn. 9CdoGp/1/2024 zo dňa 30.10.2024 a rozhodnutie Ústavného súdu
II. ÚS 270/2024-27 zo dňa 8.10.2024.

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 29.1.2025, kde sa primárne pokúsil o zmierne riešenie,
ku ktorému však nedošlo. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa v žalobe uvádza, že na

časti vyporiadavanej nehnuteľnosti je postavený rodinný dom, na pozemku s parc. č. XXX, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne. K uvedenému žalovaná doplnila, že stavba bola žalobkyni prisúdená
v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/12/2018. Proti rozhodnutiu v predmetnom konaní podala žalovaná
ústavnú sťažnosť. Rozhodnutie napadnuté ústavnou sťažnosťou je dôležité pre tento spor, keďže časť
stavby sa nachádza na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania. Z uvedeného dôvodu žalovaná

opätovne požiadala o prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu. Ak však súd nevyhovie
návrhu na prerušenie konania, žalovaná trvala na tom, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych
podielov strán sporu, by mal byť pozemok prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že
bude povinná uhradiť žalobkyni náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Právna zástupkyňa žalovanej
uviedla v rámci prednesu, že súd je taktiež povinný skúmať násilné správanie spoluvlastníkov voči

iným spoluvlastníkom. Žalovaná má k pozemku silnú citovú väzbu, keďže patril predchodcom, ktorí
trvali na tom, aby práve žalovaná užívala pozemok. K uvedeným tvrdeniam navrhla vypočuť žalovanú.
Žalobkyňa taktiež vo svojej žalobe uvádzala, že na nový návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva už žalovaná nereagovala. K predmetnému tvrdeniu uviedla, že nepokladala za dôležité
sa vyjadriť k opätovnému návrhu, keďže konanie, týkajúce sa vlastníctva k stavbe, bolo posudzované

na NS SR, a aktuálne na ÚS SR. Do rozhodnutia však navrhla vytvoriť nájomný vzťah, ktorý však
žalobkyňou akceptovaný nebol. V zmysle uvedeného teda žalovaná navrhla prerušenie konanie do doby
rozhodnutia ÚS a eventuálne, aby bol pozemok prikázaný žalovanej.

6. V reakcii na vyjadrenie žalovanej doložila žalobkyňa do spisu Znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorého

vypracovanie zadala žalovaná v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda by s ním mala byť
oboznámená. V tomto samotný znalec píše, že hodnotená nehnuteľnosť je pozemok registra „E“ ako
orná pôda. V registri „C“ zastavaná plocha a nádvorie svojou polohou a využitím tvorí funkčný celok
s RD v zástavbe hlavnej cesty v obci F.. Analýzou prípadných rizík spojených s využitím nehnuteľnosti
znalec uvádza, že vzhľadom na tvar a rozmer pozemku je jeho samostatné využitie nereálne a pozemok

je zastavaný hlavnou stavbou. S prerušením konania žalobkyňa nesúhlasila, keď na toto nevidí zákonný
dôvod. Žalovaná prejavila počas konania záujem o zámenu dvora pri dome za zadnú záhradu (na
pozemku žalobkyne), s tým, že by mala prístup k tomuto pozemku cez pozemok parc. č. XXX až dozadu
k záhradke, s čím však žalobkyňa nesúhlasila vzhľadom na potrebu účelnosti využitia tak pozemku ako
aj stavby. Následne žalovaná navrhla vyhotovenie znaleckého posudku na určenie hodnoty pozemku,

keď majú za to, že táto je vyššia. S vykonaním takého dôkazu žalobkyňa nesúhlasila, z tým, že návrh
právnejzástupkynežalovanejnatakédokazovaniepovažujezaúčelový.Ivznaleckomposudku,ktorého
zadávateľom bola sama žalovaná sa cena zhoduje s nimi predloženým odborným vyjadrením, rozdiel
je tam maximálne 500,- eur, takže uvedené situáciu nerieši.7. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľnostivkat.územíF.H.I.,zapísanejnaLVč.XXXX,akopozemokparc.registra„E“,parc.č.XXX,

ovýmere144m2(predmetnýpozemok),atožalobkyňavpodiele128/800ažalovanávpodiele21/25,že
na predmetnom pozemku sa nachádza v časti stavba zapísaná vo vlastníctve žalobkyne, evidovaná na
LVč.XXXX,prekat.územieF.H.I.,žebežíkonanieovydaniebezdôvodnéhoobohateniazanadužívanie
sp. zn. 27C/42/2023, že žalovaná ponúka žalobkyni možnosť užívania rodinného domu prostredníctvom
nájomného vzťahu k pozemku, s čím žalobkyňa nesúhlasí. Súd mal za nespornú i trhovú hodnotu

predmetnej nehnuteľnosti vo výške 10.080,- eur. Nesporným bolo tiež, že už bolo rozhodnuté vo veci
mimoriadneho dovolania. Spornou zostala otázka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva.

8.Žalovanávrámcivýsluchuvkonaníuviedla,žesichcenechaťpozemok,24m2bychcelaodžalobkyne
odkúpiť, alebo vymeniť, to čo je pod chalupou, presunúť dozadu, aby to mohla ona využívať. Uviedla,
že pozemok by mal byť prikázaný jej, keďže je to rodičovský dom, ona tam vyrastala. Žalobkyňa už

v deň pohrebu vymenila zámky a oni by to so sestrou chceli využívať. Mala by i prostriedky na úhradu
náhrady, pričom by uhradila to, čo navrhuje žalobkyňa. Vo vzťahu k správaniu žalobkyne uviedla, že sa
stretli minulý rok, a bolo to otrasné, žalobkyňa s ničím nesúhlasila, povedala, že chalupu vyhrá, nedalo
sa s ňou dohodnúť. Žalovaná jej chcela dať 20.000,- eur za dom, ako boli predtým s jej otcom dohodnutí,
ale nedalo sa s ňou dohodnúť. Je to smutné, že ju zaujíma len pozemok. Pohreb ani hrob ju nezaujíma.

Je to jediné, čo má žalovaná po rodičoch, aj o to ju chce obrať. Ona jej to proste nepredá.

9. Ku skutočnostiam uvedeným žalovanou v rámci výsluchu žalobkyňa uviedla, že čo uviedla žalovaná
nie je pravda, dali viac návrhov. Na stretnutiach bol aj právny zástupca. Riešili aj otázku, že by sa to
predalo a kúpna cena rozdelila, tam sa nedohodli. Dávali tri rôzne návrhy, s ničím žalovaná nesúhlasila.

Na jednom stretnutí bola aj dcéra žalobkyne, a nie je pravdou, že by po komkoľvek v kaviarni kričala.

10. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k
pozemku. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

11. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu
dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva

nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1,2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.(1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)
Podľa § 153 ods. 1,2,3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.(2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.(3)

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.Podľa čl. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným

prieťahom v konaní.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

12. Žalovaná vo veci navrhovala konanie prerušiť najprv do skončenia konania o mimoriadnom dovolaní
na Najvyššom súde SR, sp. zn. 9CdoGp/1/2024, ktorého predmetom bolo preskúmavanie uznesenia
tunajšieho súdu č.k. 11C/12/2018-209 zo dňa 4.9.2023, ktorým bolo zastavené konanie, v ktorom sa
už nebohá E. J. (matka žalovanej) ako žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemku s

parcelným číslom: XXX, parcela registra „E“, druh pozemku: orná pôda, o výmere 234 m2, zapísaný
na LV č.: XXXX, pre k. ú.: F. H. I., obec F., okres Trnava (ďalej „susediaci pozemok) a k Rodinnému
domu v podobe žaloby o vrátenie daru (resp. posúdenia neplatnosti darovacej zmluvy). Najvyšší súd vo
veci rozhodol dňa 30.10.2024 tak, že dovolanie odmietol ako procesne neprípustné, s odôvodnením, že
neboli pred podaním dovolania vyčerpané všetky dostupné prostriedky nápravy, keď žalovaná nepodala

voči uzneseniu tunajšieho súdu odvolanie a zostala procesne pasívna (uznesenie NS SR č.l. 59-68).
Rozhodnutím Najvyššieho súdu vo veci tak zanikla dôvodnosť návrhu žalovanej na prerušenie konania
a súd jej návrhu vyhovieť nemohol. Na pojednávaní navrhla žalovaná opätovne konanie prerušiť do
rozhodnutia Ústavného súdu, keďže podala ústavnú sťažnosť proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k.
11C/12/2018-209 zo dňa 4.9.2023, pričom Ústavný súd SR vo veci dosiaľ nerozhodol. Súd však nevidel

dôvod na prerušenie konania ani pre aktuálne bežiace rozhodovanie Ústavného súdu, keďže konanie
sp. zn. 11C/12/2018 je toho času právoplatne skončené, a v prejednávanej veci tak nemá prekážku, pre
ktorú by nemohol v konaní pokračovať a rozhodnúť. Z LV č. XXXX pre k.ú. F. H. I. (č.l. 84) jednoznačne
vyplýva, že vlastníkom susediaceho pozemku a Rodinného domu je žalobkyňa. Uvedená skutočnosť
by sa pritom nezmenila ani prípadným rozhodnutím Ústavného súdu, ktorým by sťažnosti žalovanej

vyhovel, keďže vo veci sp. zn. 11C/12/2018 bolo predmetom konania vrátenie daru, a teda ani prípadné
zrušenie konečného rozhodnutia vo veci sp. zn. 11C/12/2018 by nemenilo situáciu v tom smere, že
by sa niečo zmenilo na právnom postavení sporových strán v prejednávanej veci. Žalobkyňa by aj
naďalej bola výlučným vlastníkom v danom konaní sporných nehnuteľností a opätovné konanie vo veci
11C/12/2018 vôbec neznamená, že by v ňom i žalovaná bola úspešná. Prerušovanie konania v takejto

situácii nepovažoval súd za dôvodné a už vôbec nie za hospodárne, či procesne efektívne. Z uvedených
dôvodov tak súd nevyhovel žiadnemu z návrhov žalovanej na prerušenie konania, čo deklaroval vo
výroku I. rozhodnutím, že konanie sa neprerušuje.

13. V konaní nebolo sporným, že pozemok ku ktorému zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva vo vzťahu k žalovanej sa žalobkyňa domáha, je v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne v podiele 128/800-ín a žalovanej v podiele 21/25-ín. Zo zásady, že nikoho nemožno nútiť
zotrvávať v stave podielového spoluvlastníctva vyplýva, že žalobkyňa mala nárok domáhať sa podanou
žalobou ukončenia tohto stavu, t.j. zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď k dohode
so žalovanou ohľadne tohto zrušenia a vyporiadania nedospeli pred začatím konania a k takejto

dohode sa im nepodarilo napokon dospieť ani za súčinnosti a usmerňovania súdom. Súd tak podielové
spoluvlastníctvo sporových strán k predmetnému pozemku zrušil (výrok II. rozsudku), keď vo veci neboli
tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by takéto zrušenie vylučovali.

14. Súd následne v konaní postupoval vyhodnotením možných spôsobov vyporiadania zrušeného

podielového spoluvlastníctva sporových strán podľa § 142 ods. 1 OZ. Súd dospel k záveru, že reálna
deľbapozemkuvzhľadomnajehoumiestnenie,výmeru,charakteravyužitie(zastavanosťstavbou)nieje
dobre možná. Predmetný pozemok nie je reálne deliteľným, keďže na jeho podstatnej časti je postavený
Rodinný dom patriaci žalobkyni, pričom ani k časti predmetného pozemku nachádzajúcej sa za domom
nie je možný iný prístup ako cez susediaci pozemok žalobkyne (ktorá skutočnosť vyplýva z nesporných

zhodných tvrdení sporových strán prednesených na pojednávaní - nákresu a popisu na katastrálnej
mapeč.l.86podľatvrdeníapopisusporovýchstrán),apretorozdeleniepredmetnéhopozemkuvzmysle
§ 142 ods. 1 nie je dobre možné. Súd tak pristúpil k posúdeniu, ktorému zo spoluvlastníkov bude
spravodlivé a zákonné prikázať pozemok za náhradu druhému spoluvlastníkovi, keďže záujem o jehoodkúpenie prejavovali obe sporové strany. Tu dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že žalovaná
má na pozemku väčší kvantitatívny podiel, v tejto veci je zásadné zachovanie účelnej využiteľnosti
predmetnéhopozemku(vzmysle§142ods.1OZ),ktorýjezpodstatnejčastizastavanýpráveRodinným

domom žalobkyne (a teda jeho účelné využitie v inej podobe ako pre vlastníka na ňom stojaceho
rodinného domu ani neprichádza do úvahy) a zostávajúca časť pozemku tvorí dvor pred vstupom do
Rodinnéhodomu,naktoromstojíaltánokašopa,atedazáhradnéobjektypriamosúvisiacesvyužívaním
a obhospodarovaním práve rodinného domu a pozemku okolo neho. Súd tak pozemok prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne ako vlastníčky Rodinného domu na ňom stojaceho, keďže jeho účelné

využitie niekým iným ako súčasným vlastníkom Rodinného domu nevyhodnotil ako reálne, efektívne,
či účelné. Vhodnosť prikázania žalobkyni s cieľom zachovania princípu účelného využitia pozemku
vyplýva aj z celkovej výmery a tvaru pozemku, ktoré sú zrejmé z katastrálnej mapy (č.l. 86), kde je
zrejmé, že predmetný pozemok spoločne so stavbou na ňom a susediaci pozemok tvoria spoločne
jeden funkčný celok, pričom predmetný pozemok (v jeho nezastavanej časti za domom (keďže pred
Rodinným domom v smere k ulici je iba malý úsek pozemku, ktorý nie je samostatne reálne a prakticky

využiteľným) má prístup iba cez susediaci pozemok patriaci žalobkyni. Súčasne si súd nevie reálne
a skutočne využiteľne predstaviť prikázanie pozemku žalovanej, ktorá by vlastnila pozemok zastavaný
cudzou stavbou (ktoré riešenie by viedlo k zásadným právnym dôsledkom tak majetkovým, ako aj
praktickým a pravdepodobnému ďalšiemu sporovému konaniu, keď už teraz sa žalovaná od žalobkyne
v inom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia za nadužívanie predmetného pozemku)

a súčasne by sa k svojmu pozemku (v nezastavanej časti) nevedela dostať inak ako cez susediaci
pozemok žalobkyne, s čím žalobkyňa nesúhlasí (a teda tu by musel súd opäť autoritatívne zasahovať).
Záver súdu, že jediným zákonným a účelným spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva je prikázanie
predmetného pozemku žalobkyni podporuje aj Znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. K. z roku
XXXX, podľa ktorého „pozemok je súčasťou pozemku pod rodinným domom a priľahlého dvora. Svojou

výmerou a tvarom nie je vhodný na samostatné využitie, optimálne je zlúčenie s ostatnými časťami
parc. reg. „C“ č. XXX“. V časti analýza vyžitia nehnuteľnosti potom znalec uvádza, že pozemok „svojou
polohou a využitím tvorí funkčný celok s rodinným domom v uličnej zástavbe hlavnej cesty obce F..“
V časti analýza prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti dodáva, že „ vzhľadom na tvar
a výmeru pozemku je jeho samostatné využitie nereálne. Pozemok je zastavaný hlavou stavbou.“ Súd

pritom v konaní nemal preukázané žiadne násilné správanie ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov voči tomu
druhému, a tak uvedené zákonné kritérium vyporiadania spoluvlastníctva vo veci nebolo relevantným.
Na preukázanie takého násilia nebol spôsobilý výsluch žalovanej, ktorej všeobecné tvrdenia (o tom,
že žalobkyňa na ňu kričala, či, že to bolo „otrasné, žalobkyňa s ničím nesúhlasila, povedala, že
chalupu vyhrá, nedalo sa s ňou dohodnúť“ boli následne popreté žalobkyňou a žalovanou už nijako

nepreukázané.Súčasnesúddodáva,žeanivprípadepreukázaniapravdivostidanýchtvrdenížalobkyne
by nemohlo dôjsť z uvedeného dôvodu k inému právnemu posúdeniu veci súdom, keď dané konanie
(nedohodnutie sa na navrhovanom riešení vyporiadania, konflikty strán pri dohadovacom procese
ohľadne vyporiadania) nenapĺňa charakteristiky zákonom predvídaného pojmu „násilného správania
spoluvlastníka“ podľa § 142 ods. 1 OZ, ale ide o nie ojedinelý priebeh komunikácie strán sporu (konflikt)

v prípade nedosiahnutia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kde každá zo strán má
o riešení vlastnú predstavu, ktorý napokon vyústil do podania žaloby a riešenie veci súdom. V zmysle
všetkého vyššie uvedeného súd vo výroku III. rozsudku predmetný pozemok prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

15. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady pre žalovanú, súd dospel k záveru, že hodnota predmetného
pozemku 10.080,- eur, ktorá bola v konaní nespornou, je relevantným základom pre určenie náhrady
pre žalovanú, a to aj s poukazom na v konaní predložené listiny, keď táto hodnota vyplýva zo
žalobkyňou predloženého stanovenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 9.11.2023 od spoločnosti
Romantické chalupy, s.r.o., ktoré ocenenie predstavuje časovo najaktuálnejšiu listinu predloženú

v konaní, potvrdzujúcu v konaní nesporne tvrdenú hodnotu nehnuteľnosti. Primeranosť a reálnosť
uvedenej hodnoty vyplýva i zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. K. z roku XXXX, ktorý v ňom
dospelkuhodnotepredmetnéhopozemkuvsume10.555,20eur,ktorásaodvkonanítvrdenejnespornej
hodnoty pozemku zásadne nelíši, pričom znalecký posudok bol vyhotovený k dátumu 18.3.2022, je tak
menej časovo aktuálny ako v konaní predložená listina stanovenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá

bola podkladom nesporne tvrdenej aktuálnej hodnoty predmetného pozemku. Súd v konaní s využitím
sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP) neprihliadol na žalovanou oneskorene produkované
popretie skutkového tvrdenia žalobkyne o výške trhovej hodnoty predmetného pozemku, s tým, že
majú za to, že táto hodnota je vyššia (ani na súvisiaci návrh na vyhotovenie znaleckého posudku naurčenie hodnoty pozemku), ktoré bolo realizované až na pojednávaní dňa 29.1.2025. Pred uvedeným
všeobecným popretím hodnoty predmetného pozemku (bez vlastného uvedenia konkrétnej hodnoty, či
jej preukázania) sa žalobkyňa k hodnote pozemku nijako nevyjadrovala, v konaní nepredložila žiadne

písomné tvrdenia (ani týkajúce sa hodnoty pozemku), a to tak v replike, či prípadnej duplike, ktoré mala
k dispozícii, avšak ich nevyužila, a teda uvedené popretie nemôže byť považované za uplatnené včas,
a konanie žalovanej nemôže byť považované za starostlivé so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Žalovaná tvrdenie žalobkyne nepoprela skôr písomne, a to ani v čase medzi prvým vo veci
vytýčeným pojednávaním na dňa 16.10.2024 a aktuálnym pojednávaním. Je teda zrejmé, že žalovaná

mala vo veci množstvo času na riadne a včasné popretie tvrdení žalobkyne, s ktorými nesúhlasila.
K uvedenému popretiu dokonca došlo nie na začiatku pojednávania, ale až v jeho neskoršom priebehu,
po komunikovanej snahe žalovanej odkúpiť pozemok od žalobkyne (bez uvádzania akejkoľvek inej
hodnoty pozemku či inej uhrádzanej náhrady). Súd tak s využitím aplikácie sudcovskej koncentrácie
konania na popretie daného skutkového tvrdenia neprihliadal, žalobkyňou tvrdenú hodnotu pozemku
považoval za nespornú, a tak nevykonal ani dokazovanie navrhnuté žalovanou v podobe znaleckého

dokazovania na určenie hodnoty pozemku (ktoré taktiež nebolo navrhnuté včas), ktorého vykonanie by
si vyžiadalo (možno i viacnásobnú) potrebu odročenia pojednávania. Žalovanej v konaní nič nebránilo
sporovať hodnotu pozemku včas (ešte pred pojednávaním v rámci písomných vyjadrení strán) prípadne
ajsozabezpečenímsivlastnéhosúkromnéhoznaleckéhoposudku,čiinéhodôkazuohodnotepozemku,
v ktorej situácii by súd nemal dôvod na takéto tvrdenie (popretie) neprihliadať a považoval by ho za

reálny prostriedok procesnej obrany zo strany žalovanej. Vzhľadom na spôsob a okolnosti, za akých
ku všeobecnému popretiu hodnoty nehnuteľnosti žalovanou došlo (až po oboznámení zo strany súdu,
že konanie nebude prerušené) má však súd za to, že uvedené sporovanie hodnoty pozemku bolo iba
účelovým v snahe žalovanej dosiahnuť odročenie pojednávania (pri neúspechu žiadosti o prerušenie
konania), čo nie je prípustné ani s poukazom na čl. 5 v spojení s čl. 8 CSP. To, že samotná žalovaná

bola v skutočnosti stotožnená s hodnotou nehnuteľnosti tvrdenou žalobkyňou preukazuje i skutočnosť,
že pri svojom výsluchu zopakovala, že by mal byť pozemok prikázaný jej, pričom „Mala by i prostriedky
na úhradu náhrady, pričom by uhradila to, čo navrhuje žalobkyňa.“ V zmysle vyššie uvedeného tak súd
pri určení primeranej náhrady žalovanej vychádzal z nespornej hodnoty predmetného pozemku v sume
10.080,- eur a pri podiele žalovanej na pozemku vo veľkosti 21/25-ín ako primeranú náhradu za podiel

žalovanej určil sumu 8.467,20 eur, ktorú jej priznal vo výroku IV. rozsudku.

16. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

17. O trovách konania rozhodol súd výrokom V. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu podľa §

255 ods. 2 CSP. Súd má za to, že zásadným pri rozhodovaní o náhrade trov daného konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je jeho špecifická povaha - konania iudicium duplex. Takéto
konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov. Strany vzájomne sú v
postavení procesnej pozície žalobcu a žalovaného súčasne, bez ohľadu na to, kto žalobu podal. Chýba
tu ten, kto by zapríčinil začatie konania svojim protiprávnym konaním, z povahy veci neexistuje strana,

ktorá by bezdôvodne zasahovala do právnej sféry protistrany. Pre určenie „obete a vinníka“ či „víťaza
a porazeného“, teda pre konštatovanie plného úspechu jednej strany na úkor druhej, tu chýba kľúčový
pojmový znak - nebolo porušené subjektívne právo, ktoré by bol žalobca proti žalovanému nútený pred
súdom hájiť. Vyvolanie konania je slobodnou voľbou žalobcu. Rovnako tak je slobodnou voľbou iného
podielového spoluvlastníka neuzavrieť navrhnutú mimosúdnu dohodu a požadovať určitý iný spôsob

vysporiadania,leboinajehostraneideovýkonústavnezaručenéhovlastníckehopráva.Akmáprocesná
obrana žalovaného spoluvlastníka rozumný základ (a nespadá do kategórie zneužitia práva), nemožno
mu jej uplatnenie klásť na ťarchu. Žiadna z procesných strán výsledkom konania po finančnej stránke
nestráca, obe získavajú majetkovú hodnotu, s ktorou do konania vstúpili.Vzhľadom na uvedené nemožno procesný úspech v tomto konaní odvodzovať z toho, aký spôsob
vyporiadania strany navrhovali, a ku ktorému sa súd v konečnom rozhodnutí priklonil. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného, na procesný úspech strán, majúcich v konaní s povahou iudicium duplex totožné

postaveniežalobcuižalovaného,trebapozeraťakonačiastočný(rovnaký)azásadnenepriznaťnáhradu
trov žiadnej zo strán podľa § 255 ods. 2 CSP, s výnimkou, ak konkrétne okolnosti veci výnimočne
odôvodňujú priznanie náhrady trov jednej zo strán. Súd v tejto veci nemal za naplnené také skutočnosti,
ktoré by boli výnimočného charakteru a odôvodňovali priznanie náhrady trov jednej zo sporových
strán. Obe zo sporových strán v konaní prejavovali záujem o nadobudnutie predmetného pozemku

s výplatou druhej strany. Žalovaná dôvodila tak jej silnou citovou väzbou k nehnuteľnosti (ktorá bola
zrejmá aj z toho, že na pozemku vyrastala, pričom tam stál jej rodičovský dom), ako aj veľkosťou
jej podielu na pozemku. Jej reálna snaha získať pozemok, či už predmetný pozemok, alebo aspoň
pozemok v blízkosti, prípadne jeho časť, bola viditeľná i z návrhov na zámenu pozemkov. Hoci uvedená
argumentácia neviedla ani k uzatvoreniu dohody, ani nebola v konečnom dôsledku spôsobilá presvedčiť
súd o dôvodnosti prikázania nehnuteľnosti žalovanej, považuje ju súd za legitímnu obranu žalovanej

v konaní, ktorá nevybočuje z rámca procesnej obrany žalovaného spoluvlastníka s rozumným základom.
Súčasnesúdnemalzapreukázané,žebyžalovanápredzačatímkonaniakonalašpekulatívneaúčelovo,
spôsobom, ktorý by odôvodňoval priznanie trov žalobkyni tým, že nedošlo k dohode o vyporiadaní ešte
pred začatím súdneho konania, zo strany žalovanej navrhnúc žalobkyni nájomný vzťah, keď uvedené
konanie právna zástupkyňa žalovanej vysvetlila dočasnosťou takej dohody do rozhodnutia Najvyššieho

súdu po podaní mimoriadneho dovolania. Očakávaniu zmeny rozhodnutia vo veci sp. zn. 11C/12/2018
žalovanou (ktoré samotné očakávanie zmeny rozhodnutia, či nedosiahnutie dohody o vyporiadaní pri
inej predstave riešenia veci nemožno považovať za špekulatívne) nasvedčoval potom i jej postup v tomto
konaní, kde navrhovala prerušenie konania, s ktorým procesným postupom sa však súd nestotožnil,
návrhu s odôvodnením vyššie nevyhovel, vo veci rozhodol na prvom uskutočnenom pojednávaní, a to

po posúdení a vyhodnotení postojov oboch strán.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku
1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).