Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010898
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2121010898.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar.

XX.XX.XXXX v C., bytom D. E. F. XXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 17. apríla
2025

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX v C.,
bytom D. E. F. XXX, spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava č. 1 Pv 716/17/2207-59
z 27. apríla 2021, doručenej Okresnému súdu Trnava 29. apríla 2021, podanej pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že 10. júna 2017 v čase približne o 15:45 hod. spoločne s doposiaľ
neustálenou osobou fyzicky napadli poškodeného G. B. na mieste verejnosti prístupnom tak, že najskôr
na vozovke na Kollárovej ulici v Trnave, pri budove parných kúpeľov, doposiaľ neustálená osoba začala
poškodeného, ktorý sa v tom čase nachádzal na sedadle vodiča vo svojom osobnom motorovom vozidle
značky H. I., evidenčné číslo C., cez otvorené dvere na vozidle udierať päsťami do oblasti tváre, najmä
do očí a nosa a zobrala mu aj dioptrické okuliare a následne, keď poškodený vystúpil z vozidla a išiel

smerom na parkovisko za osobou, ktorá mu zobrala okuliare, obžalovaný ho niekoľkokrát udrel zozadu
do oblasti tváre, na čo poškodený spadol na zem a tu ho ešte jedenkrát udrel do tváre, čím poškodenému
spôsobili pomliaždenie ľavej lícovej oblasti hlavy a ľavej očnice s krvnou podliatinou, ľahké pomliaždenie
ľavej očnej gule a neposunutú zlomeninu nosných kostí s posunom priehradky nosa doprava s celkovou
dobou liečenia v trvaní päť až šesť týždňov, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodených G. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v J.,

bytom K. XXX/XX, L. L., DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava,
IČO: 35 942 436 a Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, Bratislava, IČO:
30808474 s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. 15T/9/2021 - 437 z 2. júna 2023 súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, uložil mu trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov s podmienečným odkladom výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov a zaviazal ho na náhradu škody poškodeným G. B.

vo výške 2 412,- eur, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 299,09 eura a Sociálna poisťovňa,
pobočka Bratislava vo výške 95,80 eura. Odsudzujúce rozhodnutie súd založil okrem iného na tom, že
obžalovaný ani svedkovia nemohli byť schopní vypovedať o skutku s odstupom piatich-šiestich rokov ajo takých detailoch, na ktoré si nikto z nich skôr nepamätal. Súd nezistil skutočnosť, ktorá by poukazovala
na majetkovú pohnútku poškodeného viesť trestné konanie proti obžalovanému.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 6To/174/2023 - 469 z 23. mája 2024 zrušil napadnutý rozsudok
tunajšieho súdu v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že sa
stotožňuje s výhradou obhajoby, že okresný súd zosumarizoval výpovede obžalovaného, poškodeného,
svedkov z hlavného pojednávania, či z prípravného konania, keďže boli oboznámené čítaním na

hlavnom pojednávaní, avšak tieto náležite nevyhodnotil najmä vo vzťahu k výpovediam L. D., A.
D., A. E. i L. J. a z časti aj k výpovediam svedkov L. F. a M. D., zasahujúcich policajtov, ktorých
výpovede boli podľa vyjadrenia obžalovaného v jeho prospech. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku k výroku o vine poukázal na proti sebe stojace dve verzie skutku. Napriek záveru o dvoch
verziách skutku, na jednej strane poškodeného a jeho otca a na druhej strane obžalovaného a svedkov,
pričom zasahujúci policajti prišli na miesto až v závere incidentu, sa bližšie nevysporiadal s tým,

v ktorých konkrétnych skutočnostiach považuje výpoveď poškodeného aj obžalovaného za podporenú,
resp. vyvrátenú ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä s ohľadom na konkrétne uvádzané skutočnosti
jednotlivými svedkami. Spôsob hodnotenia dôkazov okresným súdom len s ohľadom na predpokladanú
motiváciu jednotlivých osôb tak vypovedať, bez toho, aby táto okolnosť vyplývala z vykonaného
dokazovania, považuje krajský súd za nedôsledný, pričom okresný súd sa pri tomto hodnotení vôbec

nevysporiadal s konkrétnou obranou obžalovaného podporenou výpoveďami svedkov a z časti aj
zasahujúcich policajtov. Trestný poriadok ponecháva hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu
okresnéhosúduakrajskýsúdniejeoprávnenýdávaťokresnémusúduzáväznépokyny,kakýmzáverom
má dôjsť pri hodnotení dôkazov, ani na to, aké celkové skutkové zistenia má z vykonaného dokazovania
urobiť. Úlohou okresného súdu bude náležite sa vysporiadať s obranou obžalovaného vo vzťahu

k jeho verzii skutku, najmä dôsledným vyhodnotením všetkých výpovedí v rozsahu, v ktorom je tieto
výpovedemožnépoužiť,atopoukázanímnakonkrétneskutočnostiuvádzanésvedkami.Obžalovanému
je potrebné dať primeranú odpoveď na jeho obhajobné tvrdenia, najmä za situácie, keď samotné
konanie spočívajúce v buchnutí do vozidla a údere poškodeného do ľavej časti tváre nepopiera. Ďalšou
úlohou okresného súdu bude logicky vyhodnotiť jednotlivo i v súhrne vykonané a prípustné dôkazy,

ktoré považoval okresný súd za preukázané a vierohodné dôsledne sa zaoberajúc tým, aké konkrétne
skutočnosti z jednotlivých dôkazov mal na za preukázané. V každom prípade dôležitou povinnosťou
okresného súdu bude vykonané dôkazy precízne vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Trestného poriadku a následne rozhodnúť spôsobom zodpovedajúcim stavu veci a zákonu pričom bude
potrebné sa dôsledne riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby bez

dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Po vrátení veci súd vykonal hlavné pojednávanie a následne vo veci opätovne rozhodol.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajší súd 29. apríla 2021 obžalobu na

obžalovaného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka-poškodeného
G. B. L., svedkov L. F., M. D. (zasahujúci policajti), L. D., A. D., A. E., L. J. (kamaráti obžalovaného) a G.

B. D. (otec poškodeného), prečítaním znaleckého posudku znalca L. K. F., F. č. 127/2017 z 21. decembra
2017 z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia (č. l. 127-145) a prečítaním podstatnej časti listinných
dôkazov - záznamu o podaní oznámenia z 10. júna 2017 (č. l. 4), úradného záznamu z 10. júna 2017 (č.
l. 6 a 7), zápisu z dychovej skúšky z 10. júna 2017 (č. l. 8), zápisnice o rekognícii osoby podľa fotoalbumu
z 13. septembra 2018 (č. l. 146-157), vyjadrenia obchodnej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa,

a.s. z 8. júla 2020 (č. l. 160), prípadu náhrady vynaložených nákladov (č. l. 197 a 198), objednávky
obchodnej spoločnosti D. N., s.r.o. z 30. mája 2017 (č. l. 183), faktúry č. 63/2018 (č. l. 195), detailu
platby z 25. septembra 2018 (č. l. 196), faktúry č. 142/2019 (č. l. 192 a 193), faktúry č. 45/2020 (č. l. 189
a 190), detailu platby z 31. marca 2020 (č. l. 191), faktúry č. 172/2020 a opravnej faktúry OF 015/2020
z 8. januára 2021 (č. l. 184-187), detailu platby z 19. novembra 2020 (č. l. 188), plnomocenstva zo 4.

decembra 2020 (č. l. 209), poverenia z 2. apríla 2015 (č. l. 214), potvrdenia o výške vyplatených dávok
z 8. apríla 2021 (č. l. 215), potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou z 8.
apríla 2021 (č. l. 216), poverenia z 21. apríla 2021 (č. l. 219), výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 22. apríla 2021 (č. l. 222 a 223), odpisu registra trestov (č. l.415), odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 416), odpovede
nalustráciuvdatabázesúdov(č.l.417)aodpovedenalustráciuvCentrálnejevidenciisprávnychdeliktov
a priestupkov (č. l. 418-430).

Vo vzťahu k úradnému záznamu z 10. júna 2017 a zápisnici o rekognícii osoby podľa fotoalbumu z 13.
septembra 2018 je potrebné uviesť, že tieto dôkazy boli po vrátení veci odvolacím súdom vyhodnotené
ako neprípustné. Úradný záznam nie je možné použiť v konaní pred súdom ako dôkaz, navyše
zasahujúci policajti vypovedali na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedkov. Rekognícia

s poškodeným k opoznaniu osoby, ktorá ho napadla na Kollárovej ulici v Trnave údermi zozadu do oblasti
hlavy bola vykonaná viac ako rok po tom, čo poškodenému bola ukázaná fotografia obžalovaného zo
systému registra obyvateľov pri podaní oznámenia 10. júna 2017.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané návrhy poškodených DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.
a Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava. Zdravotná poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody

vo výške 299,09 eura za vynaloženú zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému a Sociálna
poisťovňa vo výške 95,80 eura za vyplatenú dávku nemocenského poistenia poškodenému.

Poškodený si na hlavnom pojednávaní uplatnil aj náhradu trov konania, ktorá bude priebežne vyčíslená.
Pridržal sa už uplatnených nárokov v prípravnom konaní - 912,- eur za bolestné a 1 500,- eur za stratu

na zárobku. V prípade odsudzujúceho rozsudku navrhol, aby obžalovanému bola uložená povinnosť na
náhradu škody vo výške 2 412,- eur.

Obžalovaný okrem iného vypovedal, že počas pivnej trinástky bol s partiou, L. D., A. D., A. E., L. J.
a ich kamarátmi, ktorých mená nepozná. Časť partie prešla cez cestu, poškodený išiel na bielom aute

H. I. smerom na železničnú stanicu. Videl, že poškodený nemá v pláne zastaviť, pustiť ich cez cestu
a začal trúbiť. Keďže išlo viac ľudí cez cestu, poškodený musel spomaliť a skoro mu prešiel cez nohy,
ale nebola to primeraná rýchlosť. Udrel auto po zadnom krídle, auto zastavilo asi desať metrov od
neho. Následne poškodený vystúpil z auta a spýtal sa kto udrel do auta. Povedal, že on, následne bola
medzi ostrejšia výmena názorov, vrátane chalanov, ktorí ešte neprešli cez cestu aj ktorí prešli cez cestu.

S poškodeným sa niekto hádal priamo pri aute, ale nevie kto presne to bol. Išiel smerom k Depu za
partiou, s poškodeným si vymieňali vulgarizmy a keď sa k nemu poškodený dostal dostatočne blízko,
boli už na parkovisku. Tam začali do seba strkať, poškodený sa ho párkrát pokúsil udrieť a jeho útok
bol dosť intenzívny. Najprv útok neopätoval a keď bol intenzívny, tak v sebaobrane udrel poškodeného
do tváre. S odstupom času si nepamätá, či išlo o jeden alebo dva údery, ale viac úderov z jeho strany

určite neprišlo. Poškodený spadol na zem, on prestal s jeho obranou a pýtal sa poškodeného, či je
v poriadku, nepotrebuje pomoc a od chalanov pýtal vreckovky. Toto môže potvrdiť aj policajná hliadka, že
na poškodeného na zemi žiadnym spôsobom neútočil. Keď poškodený vystúpil z auta, stál na tom istom
mieste ako okolo neho prešlo poškodeného auto. V okamihu vzájomného fyzického kontaktu medzi ním
a poškodeným sa nachádzal od vozidla poškodeného asi pätnásť až dvadsaťpäť metrov. Poškodený

bol k nemu čelom, udrel ho spredu pravou rukou, ktorú má dominantnú. V čase, keď udrel do krídla
vozidla, toto vozidlo ho už neohrozovalo. Udrel, pretože ho skoro zrazilo, nemalo to žiadny zámer, išlo
o vyjadrenie jeho emócie v tej chvíli.
Pri odstraňovaní rozporov so zápisnicou o výsluchu z prípravného konania obžalovaný nevedel presne
povedať, či presne v tej sekunde ako zastavilo auto urobil krok k Depu alebo sa spamätával zo šoku

a až následne vyrazil.

Poškodený sa k výpovedi obžalovaného vyjadril, že obžalovaný tam má zopár nezhôd. Obžalovaný
musel byť na troch miestach naraz, aby mu takmer prešiel po nohách, buchol mu rukou po kufri auta
a auto zastavilo asi desať metrov za ním. Len čo pootvoril dvere, dostal ranu, keď bol von z auta, bol

fyzicky napadnutý, takže nestihol nič povedať. Strkanie nastalo až keď sa otočil k obžalovanému. Celú
situáciu si obžalovaný veľmi dobre pamätá, po konfrontácii na polícii uviedol, že si nič nepamätá.

Poškodený okrem iného vypovedal, že išiel odviezť svojho otca na autobus a cestou na autobusovú
stanicu po Kollárovej ulici prechádzala skupinka mladých ľudí mimo priechodu pre chodcov. Keďže sa

dlho zabávali na ceste, krátko zatrúbil. To zjavne skupinku ľudí moc pobúrilo, lebo sa obrátili na ich
stranu a začali mu búchať po aute z každej strany. Nechcel nikoho ohroziť, nemohol pokračovať v jazde,
zastavil a chcel si to s nimi vydebatovať. Nebolo mu to dopriate, lebo len čo pootvoril dvere, dostal
niekoľko rán päsťou do tváre a následne mu boli zobraté okuliare. Videl mladého muža chodiť popredauto a mávať s okuliarmi „poď si po ne“. Keď vystúpil z vozidla a išiel za ním, bol niekoľkokrát napadnutý
zozadu päsťami do tváre. Zhruba na parkovisku pri kúpeľoch dostal takú ranu do tváre, že spadol a nebol
schopný pokračovať a ísť ďalej po okuliare. Svoju pozornosť obrátil na obžalovaného, ktorý ho neustále

napádal päsťami na zemi. Keď sa mu podarilo zvaliť ho na zem bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom
udrel, stáli nad nimi policajti. Policajti ho zdvihli a pýtali sa, čo sa deje. Snažil sa im v krátkosti povedať
ako sa to zbehlo, pričom ľudia, ktorí tam postávali, sa pridali do rozhovoru a povedali, že to bolo tak ako
povedal. Policajti pochopili jeho situáciu a dovolili mu odviezť otca na autobus. Neskôr sa dostavil na
oddelenie na Starohájsku, ešte predtým musel ísť na pohotovosť, lebo mu opuchlo oko. Premávka bola

na celej ceste od svetelnej križovatky po autobusovú stanicu pomalá, keďže cez cestu prechádzalo veľa
ľudí a dá sa povedať, že všetky autá išli krokom, rýchlejšie sa ísť nedalo. Obžalovaný prechádzal cez
cestu v skupine okolo desať ľudí, prechádzali veľmi pomaly, rozprávali sa, zabávali sa, nachádzali sa
v jeho jazdnom pruhu, keď videl, že stoja, zastavil. S úplnou určitosťou nevie povedať, či to obžalovaný,
kto ho ešte v aute napadol, lebo keď pootvoril dvere, dostal päsťou do tváre a tak sa mu zahmlilo
pred očami, že nevedel, kde je sever. Obžalovaný stál za ním, čo zistil až po niekoľkých ranách, po

prvej sa neobzeral, lebo išiel za chalanom, ktorý mal jeho okuliare. Pri druhom náraze päsťou zozadu
sa otočil a videl obžalovaného ako priskakuje a odskakuje ako jediný z celej skupiny, popritom útočil,
vždy keď priskočil, tak ho udrel päsťou zozadu do tváre. Každý zo skupiny si do auta udrel, všetkých
desiatich si nepamätá, pamätá si, že ten, kto mu zobral okuliare, mal blond vlasy. Počas úderu zasiahol
aj okuliare, poškodený ich mal na očiach, sú plastové, vydržali aj keď si na omylom sadol. Policajtom

povedal, že je poškodený, bol napadnutý a boli mu vzaté okuliare. Pýtali sa, kde má okuliare a ukázal
im chalana, ktorý ich držal. Zavolali ho a on mu vrátil okuliare. Bolo to počas konfrontácie, po nej sa
mu obžalovaný ospravedlňoval za to čo spravil, že bol opitý. Keď ho po vystúpení z auta na parkovisko
udieral obžalovaný z jednej aj z druhej strany, mal opuchnutú tvár na obidvoch stranách a myslel si, že
útočníci sú dvaja. Keď videl, že stále mu to robí len jeden a ten istý, potom keď padol na zem, vedel

na koho ako útočníka sa má obrátiť.
Pri odstraňovaní rozporov so zápisnicou o výsluchu z prípravného konania uviedol, že dostal ranu,
okuliare mal otlačené okolo očí. V tak krátkom časovom úseku neregistroval, či mu okuliare odskočili
alebopadlinazem.Vkaždomprípade,keďvidel,žeichchalandržíaposkakujepredautom,takvedel,že
mu na zem spadnúť nemohli. Myslel, že stačí, keď priblíži situáciu a nie, že bude dopodrobna popisovať,

aj policajtom povedal, čo sa stalo, ale neopísal im každý detail skutku.

Obžalovaný sa k výpovedi poškodeného vyjadril, že v jeho výpovedi sú odlišnosti. Myslí, že bol pri úplne
inej udalosti. K ospravedlneniu po konfrontácii neprišlo. Okolnosti okolo tohto incidentu si veľmi dobre
pamätá, keďže to dosť zasiahlo do jeho súkromného života, bol neprávom obvinený a už niekoľko rokov

to musí riešiť.

Svedok L. F. vypovedal, že išli po Kollárovej ulici smerom na City Arénu na Hlbokú ulicu. Ľudia im kričali,
že je tam bitka, preto vyskočili z auta. Išli na miesto. Pamätá si poškodeného. Na ďalšie podrobnosti si
už nespomína, odvolal sa na svoju výpoveď v prípravnom konaní. Tuší, že tam bol svedok, ktorý sedel

na kraji lavice v pojednávacej miestnosti, bolo tam strašne veľa ľudí. Išlo o nejakú hádku a poškodený
mal zlomené okuliare. Vtedy sa rozprával s obžalovaným i poškodeným, ale už si nespomína na
presné okolnosti. Nepamätá si ako skončil celý incident. Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica
o výsluchu svedka z prípravného konania z 15. októbra 2020. Po jej prečítaní svedok potvrdil, že bola
pravdivá a nechce na nej nič meniť.

V prípravnom konaní svedok vypovedal, že 10. júna 2017 v čase o 15:40 hod. spolu s kolegom
prechádzali cez Kollárovu ulicu a na hlavnej ceste oproti bývalých parných kúpeľoch a priľahlého
parkoviska uvideli na hlavnej ceste odstavené osobné motorové vozidlo H. I., evidenčné číslo C., bielej
farby. Keď vystúpili zo služobného vozidla, videli ako sa na parkovisku pri bývalých parných kúpeľoch
naťahujú medzi sebou dvaja muži, resp. sa fyzicky napádali a v dôsledku toho spadli na zem. Behom

sa presunuli k týmto osobám. Videli ako sa starší muž dvíhal zo zeme a mladší muž pri ňom iba stál
a podával mu kapesník, keďže starší muž bol od krvi, keďže mu tiekla z nosa krv. Mal rozbitý nos, iné
zranenia na ňom nevidel. Starší muž nadával mladšiemu mužovi a prestal, až keď k nemu pristúpil.
Hádali sa o tom, že mu mal mladší muž buchnúť po vozidle. Nevie uviesť celý priebeh udalosti, keďže
to nevidel. Nevie kto vyprovokoval útok, pretože po ich príchode už nebolo vidieť, kto bol útočníkom, len

ako sa dve osoby strkali medzi sebou.

Svedok M. D. vypovedal, že sa pridržiava svojej poslednej výpovede. Jediné, čo si pamätá, je, že tam
boli a niečo sa tam stalo. Mali sa tam pobiť, viac si už nepamätá, bolo to pred šiestimi rokmi alebo taknejak. Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania z 22.
apríla 2021. Po jej prečítaní svedok potvrdil, že to bolo určite tak.
V prípravnom konaní svedok vypovedal, že 10. júna 2017 pravdepodobne v poobedňajších hodinách

prechádzali po Kollárovej ulici v rámci motohliadky, pričom na parkovisku pri bývalých parných kúpeľoch
spozorovali nejakú potýčku - bitku. Zaparkovali služobné vozidlo oproti parkoviska, prešli cez cestu a na
parkovisko, kde uvideli ako sa medzi sebou naťahujú dve osoby. Následne uvedené osoby od seba
rozdelili.

Svedok L. D. vypovedal, že si už nespomína, je to už šesť rokov a odvoláva sa na svoju predchádzajúcu
výpoveď. Išiel na Plzenskú, stalo sa to na parkovisku. Prechádzali cez cestu a videl, že tam vznikol
konflikt. Obžalovaný ako napadnutý v sebaobrane udrel poškodeného. Išli od Irish smerom na
parkovisko k parným kúpeľom. Bolo ich tam viac, A. D., obžalovaný, ďalej nevie. Pri prechode cez cestu
obžalovaný buchol po kufri auta. Poškodený napadol obžalovaného, ktorý ho v sebaobrane udrel a dával
mu servítku, snažil sa mu pomôcť. Auto bolo na ceste, poškodený vybehol z auta, mával rukami a snažil

sa buchnúť obžalovaného na tvár. Obžalovaný a poškodený stáli oproti sebe, obžalovaný ho udrel
na spodok nosa. Nespomína si, či poškodený mal alebo nemal okuliare. Nespomína si, či prebiehala
komunikácia poškodeného s inou osobou z ich partie.
Pri odstraňovaní rozporov so zápisnicou o výsluchu svedka z prípravného konania z 15. októbra 2020
svedok uviedol, že je pravda, že nešli cez prechod, ale krížom cez cestu.

Svedok A. D. vypovedal, že nemá k tomu čo dodať, je to už veľa rokov dozadu. Súhlasí s výpoveďou,
ktorú podal. Pamätá si, že išli cez cestu. Poškodený išiel autom po ceste, pomaly ich zrazil. Vie, že sa
buchlo po aute, poškodený vystúpil a niečo sa tam stalo. Cez cestu prechádzal spolu s obžalovaným a L.
D., zdá sa mu, že boli len oni traja. Myslí, že prechádzali cez Kollárovu ulicu, išli z Irishu na parkovisko.

Nevie kto buchol po aute. Pokračoval ďalej, potom videl, že prišli policajti, nezastavoval. Zdá sa mu, že
policajti išli náhodne okolo, prišli k tomu autu. Vrátil sa k autu, lebo tam bol obžalovaný. Poškodeného
si pamätá, lebo šoféroval to buchnuté auto. Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu
svedka z prípravného konania z 15. októbra 2020.
V prípravnom konaní svedok vypovedal, že bol spolu s obžalovaným, L. D. a A. E. na pivnej trinástke.

Počas celého dňa približne od rána celá partia popíjala pivá. Niekedy poobede o 16:00 hod. prechádzali
po Kollárovej ulici, išiel ako posledný. Keď prechádzali cez cestu, po ceste išlo značnou rýchlosťou
osobné motorové vozidlo H., ktoré partiu pred ním skoro zrazilo, pričom začalo na nich vytrubovať.
Svojou bezohľadnou jazdou ich ohrozil, pretože ani nechcel pribrzdiť. Je pravda, že mali vypité
a nešli podľa pravidiel cestnej premávky, ale nikoho žiadnym spôsobom neohrozili, neboli arogantní

ani nerobili nič protizákonné. Keď okolo nich auto prešlo, obžalovaný buchol po zadnej časti vozidla,
nešlo o silný úder. Následne vodič (ďalej len „poškodený“) vozidlo zastavil, vybehol von z vozidla
a začal sa doťahovať na parkovisku s obžalovaným, ktorý neútočil a len sa bránil. Nespomína si, že
by pri vozidle došlo k nejakému konfliktu. Ako išli ďalej, tak k obžalovanému pribehol poškodený, celý
konflikt sa odohral medzi nimi dvomi. Nikto z ich partie poškodeného žiadnym spôsobom nenapadol.

Nespomína si ako a koľkokrát obžalovaný udrel poškodeného, ale udrel ho až po tom, ako na neho
prvý zaútočil poškodený. Tiež si nespomína, či a akým spôsobom poškodený udrel obžalovaného. Keď
poškodený spadol, obžalovaný ho už žiadnym spôsobom nenapadol. Krátko na to prišla hliadka polície.
Obžalovaného pozná, nemal záujem vyprovokovať bitku. Nevie, že obžalovaný alebo niekto z partie
zobral poškodenému jeho okuliare. Nespomína si na to, že by poškodený mal nejaké zranenia.

Svedok na objasnenie rozporov uviedol, že hneď na začiatku povedal, že súhlasí s predchádzajúcou
výpoveďou, dnes si už nič nepamätá. Po prečítaní výpovede z prípravného konania zotrváva na tom,
že súhlasí s jej obsahom a nemá čo na nej meniť. Nerozprával sa s otcom poškodeného ani nezobral
poškodenému okuliare.

Svedok G. B. D. vypovedal, že bol s poškodeným v aute. Zažil to prvýkrát v živote, tiež bol mladý. Zastali
autom na semaforoch, potom začali chlapci búchať po aute, poškodený otvoril, že čo robia, jeden mu
strhol okuliare a hneď dostal ranu do nosa. Potom sa odobrali na parkovisko alebo park alebo čo to je.
Poškodený si išiel po okuliare, náhodou o takú minútu-dve prišli policajti, mali tade cestu a uvideli, čo sa
tam robí. Pýtali sa ho, čo sa deje, povedal im, že bitka pre okuliare. Potom to policajti riešili. Poškodený

ho viezol na autobus domov a stihli to len tak tak, išli na autobusovú stanicu, v aute sa viezol prvýkrát,
Trnavu nepozná. Stáli za autami. Išlo o mladícku nerozvážnosť. Keď poškodenému zobrali okuliare,
sedel za volantom a stiahol okno, že čo robia, prečo búchajú. Búchali na strechu, zobrali poškodenému
okuliare a aj mu jednu buchli. Keby neprišli policajti, tak mu tie okuliare nevrátia. On sedel v aute, neviesa hýbať. Chalanov nepočítal, mohli byť štyria, presne nevie. Poškodený otvoril okno a udreli ho do nosa,
ten mal najbližšie. Z okna videl, že sa tam bijú. Nevie kto sa bil, bolo to na diaľku. Nevie ako by reagovali,
keby neprišli policajti. Poškodený mal doudieraný nos a tvár. Nevidel do tváre žiadneho z útočníkov,

najprv zobrali poškodenému okuliare a následne prišla rana. Nespomína si, či poškodený na niekoho
trúbil. Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania.
V prípravnom konaní svedok vypovedal 10. novembra 2020 okrem iného, že nejakí chalani zastavili pred
autom, poškodený na nich zatrúbil, aby odstúpili a oni začali vystrájať. Poškodený zatrúbil, stiahol okno
a v tom dostal ranu do tváre. Strhli mu okuliare a vybehol von za nimi. Išli doprava, tam je taká lúčka

a tam sa začali o tie okuliare biť. Z diaľky videl, že sa bili päsťami. Keďže ich bolo viacej, každý si chcel
udrieť. Keď prišli policajti, tak poškodenému vrátili okuliare.
Pri odstraňovaní rozporov svedok uviedol, že je pravda, čo vtedy uvádzal. Spomenul si, že poškodený
zatrúbil, nevie, či ich to nahnevalo.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že s ňou nesúhlasí na základe všetkých rozporov, ktoré tam

boli. Na križovatke nie je žiadny semafor, taktiež žiadna lúka. Celé to asi padá na tom, keď svedok ani
nevidí parkovisko.

Poškodený sa výpovedi svedka vyjadril, že jeho otec bol prvýkrát v Trnave, bola pivná trinástka a autá
stáli až dole pri semafore smerom na autobusovú stanicu.

Ustanovenie § 271 ods. 1 Trestného poriadku žiadnym spôsobom nelimituje právo poškodeného vyjadriť
sa po vykonaní každého dôkazu na hlavnom pojednávaní výhradne na ním uplatnený nárok na náhradu
škody.

Svedok A. E. vypovedal, že bol od chalanov popredu, na druhej strane, keď počul zatrúbiť auto a iba
videl, že chalani sa hádajú so šoférom alebo s niekým kto vyskočil z auta (poškodený) a následne
začali po sebe hučať a strkať sa. Poškodený sa začal zaháňať, obžalovaný párkrát aj zacúval. Ranu
nevidel, len videl poškodeného viac-menej na zemi. Ešte boli na mieste nejaké dohadovačky a vzápätí
došli policajti, lebo uprostred Kollárovej bolo odstavené auto, dobehli tam, že čo sa deje. Poškodený

dostal bitku, ktorú asi nikto z nich nevidel. K hádke prišlo uprostred cesty na Kollárovej ulici. Nevie prečo
zastavili uprostred cesty, keď sa toto všetko začalo diať, mal to za chrbtom, bol už na druhej strane. Na
trúbenie sa otočil. Auto stálo v jazdnom pruhu a chalani stáli kúsok za autom, boli štyria. Nevie, či vľavo
alebo vpravo. V jednej partii bol on, obžalovaný, (L.) J., (A.) D. a (L.) D.. Odohrávalo sa to za tým autom,
väčšina sa pohla ďalej, lebo podľa neho sa tam nič také nestalo. Začala tá hádka, chvíľu sa hádali, ale

asi to nemalo žiadny zmysel, tak sa dvaja z ich partie odtrhli a smerovali k podniku. Potom išiel aj zvyšok
a poškodený stále za obžalovaným a stále sa dohadovali, nevie, čo po sebe hučali. Potom to išlo viac-
menej do bitky, poškodený sa zahnal. Nepočul o čom sa rozprávali. Vyzeralo to, že všetci chceli ísť
svojím smerom, len poškodený stále hučal do obžalovaného. Podľa neho obžalovaný len cúval a rukami
nič nerobil. Ohľadom okuliarov poškodeného mu nie je nič známe. V tej chvíli došli policajti. Nestál pri

nich, takže si nevšimol prípadné zranenia poškodeného. Nepozeral po celý čas na konflikt. Nevie presnú
vzdialenosť, ale pätnásť metrov od nich stál určite. Konflikt ho nejako nezaujímal, preto z neho videl len
útržky. Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania.
V prípravnom konaní svedok okrem iného vypovedal 15. októbra 2020, že v Irish pube na Kollárovej
mohla byť už ich siedma zastávka, z toho dôvodu už mal vypité väčšie množstvo alkoholu.

Pri odstraňovaní rozporov svedok uviedol, že to neznamená, že mal vypité. Dnes len zopakoval, čo
povedal v prípravnom konaní.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že keby stáli autá pred poškodeným, bola by tam kolóna,
poškodený nemusí ani trúbiť, lebo prejdú okolo auta a idú ďalej.

Poškodený sa k výpovedi svedka vyjadril, že svedok si vtedy nič nevšimol a dnes vypovedal, že stáli za
autom. Za autom vôbec nestáli, lebo boli vedľa auta, pred autom.

Svedok L. J. vypovedal, že sa vec odohrala niekedy v máji alebo jarno-letnom období, pamätá si to

preto, lebo v ten deň bolo podujatie trnavská trinástka. Myslí, že stretol obžalovaného v niektorom bare
a prechádzali na ďalšiu zastávku, konkrétne cez Kollárovu ulicu. Išiel v skupine popredu s viacerými
ľuďmi a obžalovaný išiel trochu ďalej za nimi. Bol už skoro na parkovisku pri bare bývalé Depo, keď
si všimol, že sa odohral nejaký konflikt medzi obžalovaným a jemu neznámou osobou. Z toho čo sipamätá, vie povedať, že tú konfrontáciu iniciovala tá tretia osoba a myslí, že sa tam nejako pošmykol
ten človek alebo sa tam stalo niečo také. Nevedel určiť vzdialenosť, keď zaregistroval konflikt, odhadol
by to v desiatkach metrov, ale odhad nie je presný aj vzhľadom na odstup času a druh podujatia. Má

pocit, že poškodený vykrikoval, bol hlučný a približoval sa. Čo vie, k fyzickému konfliktu nedošlo, lebo
obžalovaný sa snažil ustupovať od poškodeného. Nepamätá si, či to sledoval až do konca. Nebol dôvod
do toho vstupovať, k fyzickému konfliktu nedošlo, teda nebolo to potrebné. Nepamätá sa na prítomnosť
príslušníkov Policajného zboru počas konfliktu alebo po ňom.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že povedal asi všetko čo mal povedať.

Poškodený sa k výpovedi svedka vyjadril, že on bol ten prvý a obžalovaný ten druhý, teda svedok si to
trošku poplietol. Pochybuje, že tam svedok vôbec bol.

Podľa záverov znaleckého posudku L. K. F., F. pomliaždenie ľavej lícovej oblasti hlavy a ľavej

očnice a rovnako aj zlomenina nosných kostí s posunom priehradky nosa vznikli s najväčšou
pravdepodobnosťou údermi tupého menšieho predmetu do oblastí tváre hlavy. Podľa charakteru
a lokalizácie oboch poranení išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o aktívne násilie, úder menším tupým
predmetom útočníka, pričom predmetom mohla byť aj päsť zovretej ruky alebo iný menší predmet
podobnej veľkosti a charakteru. Násilie bolo strednej intenzity a pôsobilo v smere kolmom alebo skoro

k povrchu nosa a ľavého líca. Z uvedeného vyplýva, že poškodený s najväčšou pravdepodobnosťou bol
napadnutý útočníkom, ktorý ho udrel minimálne dvakrát do oblasti tváre hlavy a to do oblasti ľavého líca
a očnice a do oblasti nosa. Podľa lokalizácie oboch poranení, útočník útočil z pohľadu poškodeného pri
strednom postavení hlavy smerom spredu dozadu. Pri rotácii hlavy doprava mohol však stáť na jeho
pravej strane a pri rotácii hlavy doľava aj na jeho ľavej strane. Na základe lekárskych správ a vyšetrenia

poškodeného znalcom poškodený utrpel pri predmetnom úraze poranenia hlavy. Išlo o pomliaždenie
ľavej lícovej oblasti hlavy a ľavej očnice s krvnou podliatinou. CT vyšetrenie (počítačová tomografia)
vylúčilo zlomeniu tvárových kostí. Očné vyšetrenie potvrdilo aj ľahké pomliaždenie ľavej očnej gule.
Neboli zistené poruchy videnia ľavého oka. Ďalším poranením bolo pomliaždenie nosa s výtokom
krvi z nosa. RTG a ORL (ušno-nosno-krčné) vyšetrenia potvrdili neposunutú zlomeninu nosných kostí

s posunom priehradky nosa doprava. Pre poruchu dýchania pravou stranou nosa bola 13. júna 2017
vykonaná repozícia priehradky nosa (napravenie) a tamponáda nosa (vyplnenie nosa vazelínovými
tampónmi). Dva dni po ošetrení (15. júna 2017) bola tamponáda odstránená. Dňa 20. júna 2017 bolo
poškodenývyšetrenýORLlekáromL.B.,ktorákonštatovalaposunpriehradkynosadopravaaindikovala
operáciu a plastiku priehradky nosa. V čase vyšetrenia znalcom (polroka po úraze) poškodený nemohol

dýchať pravou stranou nosa. Pomliaždenie ľavého líca a očnice s pomliaždením ľavého oka si vyžaduje
dobu liečenia a práceneschopnosti podľa literatúry do sedem dní. Zlomenina nosových kostí s posunom
priehradky nosa si vyžaduje dobu liečenia a práceneschopnosti dva až tri týždne. Z uvedeného vyplýva,
že v prípade poškodeného reálna doba liečenia a práceneschopnosti je na hornej hranici odporučenej
doby, čo je dva až tri týždne. Pre nepriechodnosť jednej strany nosa pripadá vo úvahy aj operácia -

plastika priehradky nosa, kde bola liečenia a práceneschopnosti bude opäť tri týždne, teda celková
doba liečenia a práceneschopnosti v prípade poškodeného bude päť až šesť týždňov. Po poraneniach
nedošlo k poraneniu životne dôležitého orgánu tela, poranenia neohrozovali poškodeného na živote,
nezohyzdili ho, nespôsobili u neho trvalé zníženie pracovnej spôsobilosti a nedošlo ani k ostatným
taxatívne uvedeným prípadom vážnej traumy (na tomto mieste znalec vypísal všetky prípady ťažkej ujmy

na zdraví vymenované v § 123 ods. 3 písm. a) až i) Trestného zákona). Okrem posunu priehradky nosa
poranenia nezanechali trvalé následky. Poranenia znalec klasifikoval z lekárskeho hľadiska ako ľahký
úraz. Podľa lekárskych správ bol poškodený od 10. do 15. júna 2017 obmedzený v dýchaní nosom, lebo
mal opuch sliznice nosa s krvácaním a nos mal zatampónovaný. Toto mu nedovolilo pracovať, namáhať
sa, športovať a vykonávať domáce práce. Nebol obmedzený v hygiene tela, stravovaní, obliekaní

a ostatných bazálnych životných potrebách, dokázal sa o seba postarať. Po tomto období nemohol
dýchať pravou stranou nosa, čo mu spôsobilo poruchu spánku s chrápaním a pri námahe alebo nádche
musel dýchať ústami. Do úvahy prichádza aj operačné riešenie posunutej priehradky nosa. Po tejto
operácii bude sedem až štrnásť dní úplne vyradený z dýchania nosom, celkovo bude obmedzený dva
až tri týždne v dýchaní nosom a bude dýchať len ústami. Podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade

za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia znalec obodoval bolestné poškodeného
nasledovne: položka č. 12 písm. a) zlomenina nosových kostí bez posunu na 20 bodov, položka č.
13 písm. b) zlomenina nosovej priehradky s posunom na 25 bodov a položka č. 4 pomliaždenie tvárehlavy na 5 bodov, spolu 50 bodov. V čase úrazu hodnota jedného bodu bola 18,24 eura. Iné dôležité
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci znalec nezistil.

Poškodený sa k vykonanému dôkazu vyjadril, že chýba znalecký posudok očného lekára. Nevie prečo
znalec nemal k dispozícii aj zdravotnú dokumentáciu so zranením oka. Mal tlak oka štyridsať, čo je na
operáciu.

Zo záznamu o podaní oznámenia okrem iného vyplynulo, že poškodený stotožnil podľa fotografie zo

systému Registra obyvateľov Slovenskej republiky obžalovaného, ktorý ho udrel trikrát do oblasti oka,
nosa a hornej časti úst, čím mu spôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie.

Zo zápisu z dychovej skúšky vyplynulo, že prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo O., bola
obžalovanému 10. júna 2017 v čase o 16:03:08 hod. meraním pod poradovým číslom 1210 nameraná
hodnota 0,62 mg/l alkoholu v dychu.

Z vyjadrenia poškodenej obchodnej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. okrem iného
vyplynulo, že poisťovňa vynaložila na preplatenie lekárskych úkonov a zdravotnej starostlivosti, ktorá
bola poskytnutá jej poistencovi (poškodený), sumu vo výške 299,09 eura. Uvedené suma pozostávala
z ceny liekov a zdravotníckych pomôcok vo výške 61,44 eura, poplatku SVLZ - spoločné vyšetrovacie

a liečebné zložky vo výške 148,90 eura a poplatku ŠAS - špecializovaná ambulantná starostlivosť vo
výške 88,75 eura. V prípade náhrady vynaložených nákladov revízny lekár poisťovne potvrdil jednotlivé
vyúčtované položky rôznymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

Z objednávky číslo C. vyplynulo, že objednávateľ si u poškodeného objednal vykonanie revízií

v obchodnej spoločnosti F. E. v dohodnutej cene 1 500,- eur bez dane z pridanej hodnoty v termíne
do 1. júla 2017.

Jednotlivými faktúrami advokát Mgr. Peter Kupka, so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, vyúčtoval
poškodenému cenu za dodané právne služby. Poškodený vyfakturovanú sumu v celkovej výške 459,37

eura zaplatil bankovými prevodmi na účet advokáta.

Z plnomocenstva obchodnej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. vyplynulo, že táto
splnomocnila vedúcu oddelenia regresov L. L. P. na právne úkony i v trestnom konaní.

Z poverenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava vyplynulo, že táto poverila zamestnanca L. I. J. na
konanie v jej mene aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

Z potvrdenia o výške vyplatených dávok vyplynulo, že poškodenému bola vyplatená dávka
nemocenského vo výške 95,80 eura za obdobie od 20. od 22. júna 2017 v rámci doby práceneschopnosti

poškodeného trvajúcej od 10. do 22. júna 2017.

Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 10. do 22. júna
2017 vyplynulo, že poškodenému bola 14. júla 2017 vyplatená dávka nemocenského poistenia vo výške
95,80 eura za obdobie od 20. do 22. júna 2017.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Podľa odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nie je voči
obžalovanému vedené žiadne trestné stíhanie.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný vystupoval ako účastník
v niekoľkých exekučných konaniach a v jednom dedičskom konaní. Aktuálne vystupuje ako strana
v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 15T/9/2021 (predmetné
trestného konanie).

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že
obžalovaný sa v období od 9. mája 2016 do 18. augusta 2020 dopustil trinástich priestupkov -
dvanástich priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (jazda bez ustanovenéhoosvetlenia, nerešpektovanie dopravného značenia, parkovanie a státie motorovým vozidlom na verejnej
zeleni, odbočenie bez znamenia o zmene smeru, vedenie motorového vozidla bez riadne zapnutých
bezpečnostných pásov) a jedného priestupku proti všeobecne záväznému nariadeniu mesta Trnava č.

477 o dočasnom parkovaní (nezaplatený poplatok). Priestupky boli riešené blokovými pokutami vo výške
od 5,- eur do 50,- eur.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov okrem iného vyplynulo,
že obžalovaný sa v období od 4. septembra 2021 do 4. mája 2023 dopustil ďalších šiestich

priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (jazda bez zapnutých bezpečnostných
pásov, prekročenie rýchlosti, parkovanie bez zaplateného poplatku, porušenie zákazu zastavenia,
neplatné doklady od motorového vozidla). Priestupky boli riešené blokovými pokutami vo výške od 10,-
eur do 50,- eur.

Prokurátorka v plnom rozsahu odkázala na predchádzajúcu záverečnú reč a navrhla obžalovaného

uznať za vinného na skutkovom a právnom základe, ktorý bol obsiahnutý v zrušenom rozsudku a uložiť
obdobný trest.

Obhajca Mgr. Ing. Marián Galbavý uviedol, že obhajoba sa s dôvodmi dôkladne vyporiadala v záverečnej
reči v pôvodnom konaní na prvostupňovom súde ako aj v odôvodnení odvolania a na základe tejto

argumentácie žiadal, aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) alternatívne
písm. b) Trestného poriadku a v takom prípade vec postúpil na priestupkové konanie okresnému úradu,
odboru všeobecnej správy.

Obžalovaný sa tiež stotožnil s jeho pôvodnou záverečnou rečou. Po udelení práva posledného slova

uviedol, že stále trvá na svojej nevine

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je
povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného
neurobil vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí
podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho
právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na

obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje
podľa § 122 ods. 2 a 3.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej
výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný

využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou
a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice o skoršom
výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného
upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ

zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

Podľa§261ods.3Trestnéhoporiadkuvýsluchsvedkavykonáten,ktonavrholvykonanietakéhodôkazu;
ak o vykonaní dôkazu rozhodol súd, výsluch svedka vykoná predseda senátu, pri zachovaní práva
prokurátora, obžalovaného a obhajcu vykonať následne výsluch svedka a klásť mu otázky. Ak výsluch

svedka alebo znalca navrhol obžalovaný, jeho obhajca alebo prokurátor, rozhodne predseda senátu po
vypočutí strán o tom, ktorý z nich výsluch vykoná, pri zachovaní práva druhej strany vykonať následne
výsluch svedka alebo znalca a klásť mu otázky. Pritom sa postupuje podľa § 132.

Podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej

výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej
výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.Podľa § 264 ods. 2 Trestného poriadku predloženie skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní
tých častí zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi
svojimi výpoveďami. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak zápisnicu neprečíta

sám alebo ním poverený člen senátu.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú
ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu
o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku

poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor
i obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom

a znalcom.

Podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba
po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do
zápisnice.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážením
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 46 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené

na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné
zákonom chránené práva alebo slobody.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd

v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať

splnomocnencom.

Podľa § 247 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného treba v upovedomení upozorniť, že ak sa na hlavné
pojednávanie nedostaví, bude sa o jeho nároku o náhradu škody rozhodovať na podklade jeho návrhov
obsiahnutých v spise.

Podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, súd
vyzve, aby sa vyjadril, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody a v akom
rozsahu. Ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec nedostavil na hlavné pojednávanie a jeho návrh
je už zaznamenaný v spise, predseda senátu tento návrh prečíta.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Po vrátení veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie bol tunajší súd ako súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v odôvodnení zrušujúceho uznesenia. Z pohľadu
rozsahu vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní neboli vznesené stranami žiadne námietky
po vyhlásení prvotného rozsudku ani po doručení rovnopisu uznesenia odvolacieho súdu spolus výzvou na oznámenie návrhov na doplnenie dokazovania. Usmernenia pre tunajší súd sa týkali
predovšetkým hodnotenia dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, kde kľúčovým nemôže byť
predpokladaná motivácia jednotlivých osôb vypovedať určitým spôsobom, ale objektívne overiteľná

okolnosť vyplývajúca práve z vykonaného dokazovania. Takéto hodnotenie dôkazov bolo vyhodnotené
ako nedôsledné, pričom súd sa navyše nevysporiadal s konkrétnou obranou obžalovaného podporenou
výpoveďami svedkov a z časti aj zasahujúcich policajtov. Výpovede svedkov v prospech obžalovaného
súd totiž hodnotil ako účelové s cieľom pomôcť obžalovanému a pri tomto postupe opomenul náležite
vyhodnotiť procesne použiteľnú časť výpovede jedného zo zasahujúcich policajtov. Rešpektujúc názor

prezentovaný odvolacím súdom tunajší súd na prejednávanú vec nahliadal odlišne než pri prvotnom
rozhodovaní.

Na hlavnom pojednávaní odzneli dve oproti sebe stojace verzie priebehu incidentu medzi obžalovaným
a poškodeným, čo vyplynulo z výpovedí obžalovaného, poškodeného a svedkov L. D., A. D., A. E., L. J.
a G. B. D.. Tento zúžený okruh osôb mal byť prítomný na mieste spomínaného incidentu, pričom každá

z týchto osôb vnímala priebeh incidentu z rôzneho miesta - niekto prešiel cez cestu, niekto prechádzal
cez cestu, niekto sedel v aute, niekto bol otočený chrbtom. Obžalovaný priznal buchnutie po zadnej
časti auta poškodeného otvorenou dlaňou a jeden úder päsťou pravej ruky do tváre poškodeného,
avšak poprel, že by úder bol súčasťou fyzického napadnutia poškodeného, malo ísť o obranu proti
fyzickémuatakuzostranypoškodeného.Maltobyťpoškodený,ktorýsaniekoľkokrátneúspešnepokúšal

zasiahnuť obžalovaného. Podľa poškodeného mal mimo priestoru jeho osobného motorového vozidla
dostať poriadnu ranu do tváre, spadnúť na zem a byť napádaný obžalovaným. Svedok L. D. vypovedal,
žeobžalovanýakonapadnutývsebaobraneudrelpoškodeného.SvedokA.D.vypovedal,žeobžalovaný
udrel poškodeného až po tom, ako na neho prvý zaútočil poškodený. Svedok A. E. vypovedal, že
poškodený sa začal zaháňať a obžalovaný párkrát aj zacúval. Svedok L. J. vypovedal, že konfrontáciu

inicioval poškodený a obžalovaný sa snažil ustupovať od poškodeného. Svedok G. B. D. vypovedal,
že z okna videl ako sa bijú, útočníkov malo byť viac. Svedkovia L. F. a M. D., príslušníci Policajného
zboru, sa k samotnému priebehu skutku vyjadriť z objektívnych príčin nemohli, pretože po zaregistrovaní
odparkovaného osobného motorového vozidla poškodeného v strede hlavnej cesty videli obžalovaného
a poškodeného naťahovať sa a spadnúť na zem. Nemohli tak identifikovať iniciátora fyzického konfliktu

obžalovaného a poškodeného. Za obžalovaným a poškodeným pribehli na neďaleké parkovisko v čase,
keď sa poškodený dvíhal zo zeme a obžalovaný stál pri ňom a podával mu kapesník, keďže poškodený
bol od krvi a z nosa mu tiekla krv. Poškodený nadával obžalovanému a prestal až keď k nemu policajti
pristúpili. Predmetom hádky obžalovaného s poškodeným bolo buchnutie po vozidle.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní je potrebné konštatovať,
že nebola jednoznačne preukázaná verzia priebehu stíhaného skutku prezentovaná prokuratúrou
a poškodeným. Pokiaľ ide o príslušníkov policajnej hliadky, ktorá na miesto činu dorazila, ani z výpovede
týchto svedkov nie je možné ustáliť, či sa skutok stal tak, ako ho opisoval poškodený alebo tak,
ako ho opisoval obžalovaný. Obidve verzie opisované procesnými stranami prichádzajú do úvahy. Na

rozhodnutie o vine obžalovaného je nevyhnutné, aby bola nad všetky pochybnosti preukázaná práve tá
verzia, ktorá hovorí o protiprávnom (v tomto prípade úmyselnom) konaní obžalovaného. Iba za takéhoto
dôkazne a procesne jasného stavu možno uznať vinu obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku.
V prejednávanej trestnej veci sa dokazovanie do takéhoto stavu nedostalo.

V trestnom konaní platí viacero zásad, jednou z nich je zásada in dube pro reo - v pochybnostiach
v prospech obžalovaného. Súd prihliadnuc na túto zásadu trestného konania oslobodil obžalovaného
spod podanej obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne
stíhaný.

Súd obligatórne odkázal poškodených, ktorí si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného jeho splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,

v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.