Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 27, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 29C/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123463369
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123463369.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,

s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 460,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 460,- eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne
zo sumy 460,- eur od 15.11.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v elektronickej podobe, s autorizáciou podľa
osobitného predpisu, doručeným dňa 05.12.2023 Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom
konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 460,- eur s príslušenstvom. Svoj nárok zdôvodnil
tým, že dňa 18.09.2023 došlo v Sabinove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť SALT LS s.r.o., so

sídlom Námestie slobody 40, 083 01 Sabinov, IČO: 50177141 (ďalej len „poškodený“), pričom k vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania opravy odviezť do autoservisu, na čo
bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1204/2023 zo dňa
25.09.2023, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo s tým, že
nájom náhradného vozidla trval od 25.09.2023 do 10.10.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise,aždoukončeniaopravyadoručeniakrycieholistupoisťovňou,poktorúnemoholpoškodený

s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Uviedol, že poškodený
nemal po dobu trvania nájmu k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla
bol pre neho nevyhnutný. Ďalej uviedol, že po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil
poškodenému faktúru č. 12922023, splatnú dňa 25.10.2023 na sumu 945,- eur bez DPH za 16 dní,
t.j. dobu užívania náhradného vozidla; vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za
pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma podľa žalobcu predstavuje náklady
na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovanej. Žalobca

ďalej uviedol, že mu poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho
nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla, pričom započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s jeho pohľadávkou voči
poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávkyzo dňa 10.10.2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 945,- eur bez DPH, ktorej postúpenie
poškodený oznámil žalovanej. Žalobca žalovanú vyzval na náhradu nákladov účelne vynaložených
na nájom náhradného vozidla; žalovaná mu dňa 30.10.2023 poskytla poistné plnenie vo výške 485,-

eur. Žalovaná podľa žalobcu postupovala v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné
plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Žalovaná mu neposkytla poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke na náhradu škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej. Žalobca je preto aktívne vecne

legitimovaný na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy, predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na
nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo
strany žalovanej. Podľa žalobcu sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia,
ktoré bola povinná poskytnúť najneskôr do 14.11.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o PZP“), pričom šetrenie

poistnej udalosti podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia skončila dňa 30.10.2023. Podľa
žalobcu jeho aktívnu vecnú legitimáciu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax; poukázal na
rozsudky Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/24/2020, 14Cob/55/2019, 13Cob/49/2019, 9Co/300/2018
a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/220/2017. K postupovanej pohľadávke uviedol,
že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho

poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej; tento stav nebol
výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou,
ktorú nespôsobil. Uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla
poškodenému len reparuje stav, keď nemohol z dôvodu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo

používať a užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej
príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Podľa žalobcu jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukázanie finančných prostriedkov, ak na ne
vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1Cob/85/2015).

Pokiaľ ide o výšku dojednaného nájomného, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla, žalobca odkázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej predstavujú skutočnú škodu,
pričom právo na jej náhradu bolo platne postúpené žalobcovi (napr. rozsudky Krajského súdu v
Žiline sp.zn. 13Cob/110/2017, 11Co/187/2019). Náklady boli poškodeným nutne a účelne vynaložené,
keďže poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v

autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom, nemajúc
v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp.zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp.zn.
13Cob/116/2018). Žalobca pre prípad vzniku pochybnosti ohľadom jeho nároku na zaplatenie úrokov

z omeškania poukázal na právny názor v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 309/2020-33, v
odôvodnení ktorého ústavný súd označil za neakceptovateľný skorší právny názor všeobecných súdov
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o
výške náhrady škody. Podľa neho sa tým súčasne zaujalo zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu
ustanovení§11ods.6,7a8zákonaoPZPvspojeníslegislatívouEÚ;rovnakoÚstavnýsúdSRrozhodol

aj v nálezoch sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.12.2023 platobný rozkaz č. 34Up/1073/2023, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 460,- eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo
sumy 460,- eur od 15.11.2023 do zaplatenia. Žalovaná proti vydanému platobnému rozkazu podala

odpor zo dňa 03.01.2024, ktorý bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica v listinnej podobe dňa
08.01.2024 (č.l. 21). Poukázala v ňom na to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania
náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu, ako je doba, za ktorú mu žalovaná poskytla plnenie, t.j.
dobu po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu. Listom zo
dňa 30.10.2023 oznámila žalobcovi, že dňa 30.10.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti. Vzhľadom

na dĺžku opravy motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu žalovaná žalobcovi vyplatila na jeho
bankový účet sumu výške 485,- eur za 8 dní zapožičania náhradného vozidla, t.j. od 25.09.2023 do dňa
ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t.j. do 02.10.2023, pričom dátum ukončenia opravy
02.10.2023 vyplýva z faktúry č. 3223240100 vystavenej autoservisom PGT, s.r.o., Petrovianska 38/A,080 01 Prešov, IČO: 36 483 516. Vo vzťahu k nároku na zapožičanie náhradného vozidla poukázala
aj na názor Národnej banky Slovenska, ktorá v odpovedi o poskytnutie informácií zo dňa 11.03.2019
uviedla, že „Výška nároku na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného vozidla je závislá od dĺžky

zapožičanianáhradnéhovozidla,pričomNárodnábankaSlovenskazastávaprávnynázor,žepoškodený
má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa poškodenia, resp. zničenia jeho motorového
vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného
vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky
motorového vozidla a primeraným časovým úsekom na objednanie nevyhnutne potrebných náhradných

dielov.“ V zmysle uvedeného je preto podľa žalovanej dôvodné zapožičanie si náhradného motorového
vozidla len po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t.j. v tomto prípade do
02.10.2023,ktorýjeuvedenýakodeňdodaniatovaru/službynafaktúreautoservisu.Žalovanápoukázala
na to, že nemôže byť na jej ťarchu, že poškodený si prevzal opravené motorové vozidlo až dňa
10.10.2023. Motorové vozidlo poškodeného bolo dňa 02.10.2023 opravené a mohol si ho z autoservisu
prevziať(opakžalobcapodľažalovanejnepreukázal).To,žesapoškodenýrozhodolčakaťdovystavenia

krycieho listu zo strany žalovanej, aby nemusel opravu poškodeného motorového vozidla uhradiť
z vlastných zdrojov (a následne čakať na jej preplatenie) bolo výlučne rozhodnutím poškodeného,
čo taktiež nemôže byť pripísané na ťarchu žalovanej. Spochybnila tvrdenie žalobcu, že žalovaný si
svojvoľne určil dobu trvania nájmu, ale bol to práve žalobca, ktorý si svojvoľne určil dobu trvania nájmu,
odkázala pritom na závery rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 12C/4/2022 (potvrdený

rozsudkomKrajskéhosúduvBanskejBystrici,sp.zn.11Co/34/2022).Zdôraznila,ženákladyvynaložené
za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 02.10.2023 nebolo
možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, pretože
pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je
možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Z ustálenej súdnej praxe podľa žalovanej taktiež vyplýva, že je

vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k oprave poškodeného motorového vozidla, boli
aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom náhradného vozidla. Opačný názor by viedol k
absurdnému záveru, že poškodený si môže prenajať „náhradné“ motorové vozidlo na akúkoľvek dlhú
dobu. Žalovaná v súvislosti s otázkou nemravnosti navyšovania nákladov na odstraňovanie škôd v
systéme povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu a parazitovania na tomto systéme zo

strany tretích osôb podporne poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV.
ÚS 2043/17 zo dňa 14.02.2018, v zmysle ktorého je neprijateľné, aby sa prostredníctvom úmyselného
navyšovania nákladov na opravu škôd čerpali finančné prostriedky, ktoré by za spravodlivých podmienok
neboli čerpané, čo by mohlo mať v konečnom dôsledku negatívny vplyv na všetkých poistencov. Vo
vzťahukúrokomzomeškaniauviedla,ženárokžalobcunaúrokyzomeškaniavočižalovanejjepotrebné

posúdiť podľa zákona o PZP, nakoľko uvedený právny predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu
právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Právny predchodca žalobcu si u žalovanej uplatnil nárok na
náhradu škody dňa 23.10.2023. Žalovaná dňa 30.10.2023 poskytla žalobcovi v zmysle § 11 ods. 6 písm
b) zákona o PZP vysvetlenie, z akého dôvodu znížila poistné plnenie, t.j. pred uplynutím 3-mesačnej
zákonnej lehoty. Žalovaná ukončila šetrenie dňa 30.10.2023 a vyplatila poistné plnenie vo výške 485,-

eur dňa 28.10.2023. Dodržala tak aj zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohla
dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Keďže žalovaná si svoju povinnosť v zmysle § 11 ods.
6 písm. b) zákona o PZP splnila, má za to, že nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania
(§ 11 ods. 7 zákona o PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, t.j. 15 dní odo
dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z takéhoto

rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 6 zákona o PZP po spojke
„alebo“). V opačnom prípade by sa podľa žalovanej žalobcovi priznal nárok na príslušenstvo pohľadávky,
ktorý doposiaľ nevznikol. Žalovaná v zmysle vyššie uvedeného navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Z dôvodu podaného odporu žalovanou Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu túto vec
postúpil tunajšiemu súdu. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike, č.l. 34) uviedol, že odpor žalovanej
považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného
vozidla je podľa neho rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej
nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať

náhradné vozidlo. Pritom je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného
z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania jeho reálnej možnosti užívať svoje motorové
vozidlo. Poukázal taktiež na to, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo
nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej. K faktúre vystavenej autoservisom PGT,s.r.o. zo dňa 02.10.2023, ktorú žalovaná predložila spolu s odporom žalobca uviedol, že z nej síce
vyplýva dátum dodania tovaru/služby dňa 02.10.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto
záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej

strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovanou. Zdôraznil, že poškodený si riadne splnil
všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti
so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanej, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho
strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie podľa žalobcu svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal
svoje vozidlo opraviť v autoservise PGT, s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovanej a súčasne

autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Na preukázanie existencie zmluvného vzťahu
medzi autoservisom a žalovanou navrhol, aby súd vyzval autoservis PGT, s.r.o., IČO: 36 483 516,
so sídlom Petrovianska 38/A, 080 01 Prešov, na predloženie zmluvy o obchodnej spolupráci medzi
týmto autoservisom a žalovanou. Taktiež uviedol, že až poskytnutím peňažného plnenia žalovanou je
škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodený
ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Autoservis mal

až po vystavení a doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za
opravu od žalovanej, a preto až po doručení krycieho listu dňa 10.10.2023 bol poškodený informovaný
o možnosti prevzatia opraveného vozidla a toto si aj v uvedený deň vyzdvihol. Žalobca rozporoval
aj tvrdenie žalovanej o tom, že poškodený si už dňa 02.10.2023 mohol prevziať opravené vozidlo z
autoservisu. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že poškodený mal možnosť prevziať si vozidlo už v tento deň, je

na nej, aby uvedenú skutočnosť preukázala. Žalobca ďalej poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp.zn. 3Cob/94/2023. Z judikatúry zároveň vyplýva, že skutočnou škodou
je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne
výpočty zamestnanca alebo likvidátora žalovanej o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla.
Poškodený nemohol nijako ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho

zotrvanie v autoservise a hneď ako bol informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj
vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil ihneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Navyše
dodal, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis
nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej
ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo

krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla
poškodenému. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je preto nevyhnutné považovať
za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie
vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania.
Žalobca podotkol, že ohľadom otázky účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla do doručenia

krycieho listu poisťovňou nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi. Vo vzťahu k dôvodnosti
a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla poukázal na stotožňujúci sa názor Ústavného súdu
Slovenskej republiky s názorom odvolacieho súdu vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo
dňa 16.02.2023, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto

vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.
Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového vozidla
je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V danej veci
je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 25.09.2023 do 10.10.2023, t.j. 16

dní,nachádzalovautoservise,čovyplývazpredloženýchdôkazov,pričomprenájomnáhradnéhovozidla
v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil
a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol
oprávnenýanútenýpoužiťažplnenieposkytnutézostranyžalovanej.Kuplatnenémuúrokuzomeškania
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 a uznesenie

sp.zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022, ktoré podľa žalobcu dokazujú, že z dôvodu svojvoľného a
nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany žalovanej mu nesporne vznikol nárok na uplatnený
úrok z omeškania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu
460,- eur s príslušenstvom, tak, ako sa domáhal v žalobnom návrhu a uložil žalovanej povinnosť na
náhradu trov konania.

4. Žalovaná v duplike v listinnej podobe, doručenej súdu dňa 13.03.2024 (č.l. 52) uviedla, že príčinná
súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku neoprávneného uplatnenia zádržného
práva autoservisu a protiprávnym konaním klienta žalovanej (škodovou udalosťou), nie je daná.Žalovaná, resp. jej klient, zodpovedajú len za škodu (nájom vozidla) do ukončenia opravy poškodeného
motorového vozidla. Za následnú škodu (nájom vozidla po ukončení opravy poškodeného motorového
vozidla)užžalovaná,resp.jejklientnezodpovedajú,pretoževtomtoprípadeabsentujepríčinnásúvislosť

medzi protiprávnym konaním klienta žalovanej a vzniknutou škodou (nájmom nad rámec dôvodnosti
a účelnosti, t.j. po odstránení následkov protiprávneho konania klienta žalovanej po vykonaní opravy).
Zároveň poznamenala, že skutočnosť, že autoservisy bežne zadržiavajú opravené motorové vozidlá do
vystavenia krycieho listu, a tým spôsobujú poškodeným škodu v podobe dlhšieho nájmu náhradného
vozidla, nemôže byť na ťarchu vinníka škodovej udalosti ani jeho poisťovateľa. Ďalej uviedla, že

autoservis, ktorý vykonával opravu a ktorý je zároveň aj zmluvným partnerom havarijného poisťovateľa,
nemohol mat' vzhľadom na zmluvný vzťah medzi ním a havarijným poisťovateľom pochybnosti o tom,
či mu tento nevyplatí cenu opravy poškodeného motorového vozidla, preto nemal dôvod zadržiavať
motorovévozidlodovystaveniakrycieholistu.Vsúvislostisprezentovanou„obvyklouobchodnoupraxou
autoservisov“ žalovaná uviedla, že posudzuje v rámci svojej činnosti len úkony autoservisov vykonávané
počas vykonávania opravy, na základe ktorých vypláca poistné plnenie. Následne je povinnosťou

poisťovne ukončiť šetrenie poistnej udalosti do 3 mesiacov a vyplatiť poistné plnenie do 15 dní od
ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Povinnosťou poisťovne nie je kontrolovať činnosť autoservisu po
vykonaní opravy, a to, ako následne s opraveným vozidlom nakladá, či akú obchodnú prax aplikuje vo
vzťahu k svojim klientom. K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 602/2022-34 zo
dňa 16.02.2023, na ktorý poukazoval žalobca vo svojom vyjadrení, žalovaná dodala, že aj v ňom sa

uvádza, že účelné je zapožičanie náhradného vozidla len do doby ukončenia opravy. Avšak predmetný
nález sa týkal posudzovania nároku na nájom náhradného vozidla do oznámenia poisťovne o totálnej
škode, a nie nájmu náhradného vozidla pri vykonávaní opravy poškodeného motorového vozidla, a
teda vyššie uvedená veta je len vytrhnutá z kontextu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorý bol
predmetným nálezom zrušený. Žalovaná preto naďalej zotrvala na názore, že žalobca nepreukázal

dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú
mu žalovaná poskytla plnenie, t.j. dobu po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla právneho
predchodcu žalobcu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.10.2025, ktorého sa zúčastnil

žalobca, žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci a rozhodnutím v jej
neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní žalobca oznámil, že netrvá na vyžiadaní zmluvy o obchodnej
spolupráci medzi autoservisom a žalovanou; súd preto vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom
stranami a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 18.09.2023 došlo v T. k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bola spoločnosť SALT LS s.r.o., IČO:

50177141, sídlo Námestie slobody 40, Sabinov (t.j. poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal motorové vozidlo
opraviť v autoservise PGT s.r.o., na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové
vozidlo s tým, že nájom náhradného vozidla trval od 25.09.2023 do 10.10.2023. V zmysle potvrdenia o
odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu (č.l. 10rub) bolo vozidlo poškodeného prevzaté

do autoservisu za účelom opravy dňa 25.09.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo
strany žalovanej dňa 10.10.2023 bolo vozidlo dňa 10.10.2023 odovzdané poškodenému. Autoservis,
ako zmluvný servis žalovanej, čo žalovaná nepoprela, faktúrou č. 3223240100 zo dňa 02.10.2023 (č.l.
24), splatnou dňa 04.10.2023, s dátumom dodania 02.10.2023, fakturoval poškodenému za opravu
vozidla sumu 1578,19 eura. Listom zo dňa 10.10.2023 (č.l. 29, 37a) žalovaná oznámila žalobcovi, že

dňa 10.10.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti s tým, že sumu 1250,96 eura poukazuje v zmysle §
797 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“) autoservisu.
Dňa 25.09.2023 žalobca uzatvoril s poškodeným zmluvu o nájme č. 1204/2023 (č.l. 9), na základe
ktorej mu prenajal náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom trval od 25.09.2023 do 10.10.2023,
pričom poškodený po túto dobu nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol

pre neho nevyhnutný (č.l. 10). Faktúrou č. 12922023 zo dňa 10.10.2023 (č.l. 11) so splatnosťou dňa
25.10.2023 žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného motorového vozidla sumu 945,-
eur za 16 dní (16 x 57,50 eur bez DPH), a tiež poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume
25,- eur bez DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2023 (č.l. 11rub-12) poškodený
postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na

nájom náhradného vozidla žalobcovi, pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na
zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému, vyplývajúcou
z faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 12922023. Poškodený oznámil žalovanej
postúpenie pohľadávky listom zo dňa 10.10.2023 (č.l. 12rub). Žalobca si listom zo dňa 10.10.2023uplatnil u žalovanej náhradu škody z postúpenej pohľadávky v sume 945,- eur bez DPH (č.l. 13).
Listom zo dňa 30.10.2023 (č.l. 14) žalovaná oznámila žalobcovi, že dňa 30.10.2023 ukončila šetrenie
poistnej udalosti s tým, že sumu 485,- eur ako priznanú primeranú dobu zapožičania náhradného

vozidla v trvaní 8 dní, poukázala na účet žalobcu dňa 30.10.2023 (č.l. 15). Z potvrdenia o bežnej
obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu
poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody (č.l.
38-39)súdzistil,žespoločnosťALTERIAMOTORs.r.o.,Predmestská90,01001Žilina,IČO:36805394,
akoautorizovanýservisvozidielznačkyMazda,Mitsubishi,Hyundai,ďalejspoločnosťMD-BavariaŽilina,

s.r.o., Bytčická ul. 82, 010 01 Žilina, IČO: 35 400 882, ako autorizovaný servis vozidiel značky BMW a
napokon spoločnosť FINAL CD, spol. s r.o., Prielohy 5, 010 07 Žilina, IČO: 31 432 484, ako autorizovaný
servis vozidiel značky Peugeot, potvrdili, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného
motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu. Túto faktúru servis
v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná
faktúru zaplatiť s tým, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, ako náhrada

úhradyfaktúrysavyužívatzv.krycílist,ktorývystavujepríslušnápoisťovňa,atentodoručujeautoservisu,
ktorý vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za
opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne.

6. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

7. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

8. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

9. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

11. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v

čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

14. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

16. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

17. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.18. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

22. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd
za preukázané, že dňa 18.09.2023 došlo v Sabinove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol poškodený. K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Tým je v zmysle § 427 ods. 1, 2 OZ v
spojení s § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1 zákona o PZP daná zodpovednosť, a zároveň

tiež pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto konaní. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
10.10.2023 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na náhradu účelne
vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla žalobcovi, pričom zároveň došlo k započítaniu
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu
voči poškodenému, vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 12922023.

Poškodený ako postupca oznámil žalovanej postúpenie svojej pohľadávky voči nej listom zo dňa
10.10.2023. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 524 ods. 1, 2 OZ tak je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v tomto konaní. Žalovaná listom zo dňa 30.10.2023 oznámila žalobcovi, že dňa
30.10.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a priznala žalobcovi sumu 485,- eur za 8 dní zapožičania
náhradného vozidla.

23. V posudzovanom prípade nebola sporná zodpovednosť žalovanej za škodu spočívajúcu v nákladoch
na nájom náhradného motorového vozidla, žalovaná totiž čiastočne, v sume 485,- eur, žalobcovi z tohto
titulu plnila. Okrem toho súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúrne závery súdov v tejto oblasti,
podľa ktorých skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá

prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu,
v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej
parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady,
ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti (rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 1 Cz 86/90 zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí

a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3MCdo
3/2015 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo 3911/2007 zo dňa
30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo 2703/2006 zo dňa 16.10.2008).
V posudzovanej veci nebola medzi stranami sporná ani výška denného nájomného, ani účtovaný
poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Rovnako nebola sporná nutnosť prenájmu náhradného

motorového vozidla poškodeným. Medzi stranami zostala sporná iba otázka dôvodnosti dĺžky nájmu
náhradného motorového vozidla poškodeným, keď žalovaná namietala, že oprava motorového vozidla
poškodeného bola ukončená už dňa 02.10.2023, kedy autoservis vystavil faktúru za opravu motorového
vozidla a poškodené vozidlo si poškodený mohol prevziať už v uvedený deň, a nie až dňa 10.10.2023.

24. Na zodpovedanie otázky, či nárok na náhradu škody spočívajúci v nájme náhradného motorového
vozidla poškodeným v prípade škody hradenej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je dôvodný iba do okamihu ukončenia opravy
poškodeného motorového vozidla autoservisom alebo až do okamihu vydania opraveného motorového
vozidla poškodenému autoservisom po oprave, resp. do umožnenia užívania opraveného motorového

vozidla poškodeným zo strany autoservisu po úhrade ceny opravy zo strany poisťovne škodcu príp.
vystavenia tzv. krycieho listu poisťovňou, súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci rovnakých sporových strán dospel k
nasledovným záverom: „... odvolací súd východiskovo považuje za potrebné vyjadriť sa k samotnémuúčelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla tak, ako ju prezumuje zákon o PZP. Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany
poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu

poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody
priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia
zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú
obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom
povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré

mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla,
a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o PZP, ktoré
upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie
poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá
mu vznikla následkom škodovej udalosti. ... V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné

zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022
zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že:„...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody

nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok.“ ... V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť,
že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu,

ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových
vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach - servisoch, s ktorými
môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia
určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného, na čo slúži
práve tzv. krycí list. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetný postup bol uplatnený

aj v prejednávanom prípade. Uvedený záver zodpovedá tvrdeniam žalobcu o bežných obchodných
praktikách servisov vykonávajúcich opravy motorových vozidiel, pričom žalovaný v konaní relevantným
spôsobom nespochybnil vyjadrenie spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., ktorá vykonávala opravu
motorového vozidla poškodeného, a ani vyhlásenia ďalších autorizovaných servisov, t.j. spoločnosti
FINAL-CD spol. s r. o., prípadne MD-Bavaria Žilina, s. r. o., z ktorých vyplýva, že bežnou praxou týchto

servisov je, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis
vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady na opravu, a túto faktúru v deň jej vystavenia automaticky
odosiela poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť a v prípade, ak poisťovňa je
ich zmluvným partnerom (rozumej partnerom autoservisu) sa ako náhrada úhrady faktúry využíva tzv.
krycí list s tým, že servis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu.

Je potom nepochybné, že žalovaný mal o tomto zaužívanom postupe autoservisov vedomosť, pričom
sám potvrdil, že bol o vydanie krycieho listu listom označeným ako „Splnomocnenie“ požiadaný. ...
Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk odvolací súd dospel k záveru, že za daných okolností
nedochádza na strane poškodeného k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy
jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne

užívať, t.j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. ... Odvolací súd
v spojitosti s vysloveným záverom zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by (v spore posudzovanom období od 29.12.2021 do 17.01.2022) zakladali záver o
omeškaní autoservisu s opravou motorového vozidla poškodeného a na to nadväzujúcim vyhotovením a
zaslaním faktúry za opravu vozidla žalovanému, príp. o omeškaní poškodeného s prevzatím opraveného

motorového vozidla. Zo zistených skutočností, t.j. že poškodený si dal opraviť poškodené motorové
vozidlo v servise, ktorého zmluvným partnerom je žalovaný, splnomocnil predmetný autoservis (t.j.
subjekt, ktorý ako zmluvný partner rozhodne musel mať skúsenosti s komunikáciou so žalovaným
ohľadne poistných plnení pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla) na komunikáciu so
žalovaným (s tým, že úhrada ceny opravy poškodeného motorového vozidla bude likvidovaná formou

„krycieho listu“), pri (žalovaným nepopretom) vyjadrení žalobcu o tom, že poškodený nemal dostatok
finančných prostriedkov na úhradu opravy poškodeného motorového vozidla, vyplýva, že poškodený
vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o dielo s tým, že on nebude
uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená vydaním krycieho listu zo stranypoisťovateľa škodcu, t.j. žalovaného. ... Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany
zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného
vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho

listu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 12.12.2021) a vznikom
súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady
vykonanej zo strany žalovaného, daná. V kontexte uvedeného záveru sa potom odvolací súd nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného z

dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vo výške
nájomného za obdobie od opravy motorového vozidla poškodeného do úhrady ceny opravy. Podľa
názoru odvolacieho súdu takýto výklad zodpovedá účelu zákona o PZP, ktorým je dosiahnutie čo
najväčšieho zmiernenia následkov vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla tak v materiálnej, ako aj imateriálnej sfére. Naopak, práve záver súdu prvej inštancie spočívajúci
v rozlišovaní jednotlivých zložiek nárokov na náhradu škody poškodeného a s tým súvisiacu potrebu

rôznej „kontraktačnej“ aktivity zo strany poškodeného, odvolací súd nepovažuje za súladný s primárnym
účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.“

25. Súd ďalej poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024,

ktorý v skutkovo obdobnej veci rovnakých sporových strán uviedol: „Odvolací súd sa stotožnil so
závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla až do momentu doručenia
krycieho listu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa
nasledovné. Východiskovo je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného,

až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch
výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré
poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu
prenájmunáhradnéhovozidlapovažujedobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladov
za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP

vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia
v zákonom stanovenej lehote. ...“.

26. Súd odcitoval relevantné časti odôvodnenia obidvoch rozsudkov Krajského súdu v Žiline, pretože
uvedený súd sa v nich komplexne vysporiadal s otázkami, ktoré sú relevantné aj pre posúdenie

prejednávanej veci, ako aj s totožnými argumentmi a námietkami žalovanej uplatnenými v tejto veci,
vrátane rozhodnutí prvoinštančných a odvolacích súdov ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Súd považuje argumentáciu vyjadrenú v citovaných rozsudkoch Krajského súdu v Žiline za racionálnu,
logicky podloženú, argumentačne presvedčivú, preto sa s ňou v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ
ide o námietku žalovanej, že nájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného bol

dôvodný iba do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom (vystavenie faktúry
za opravu autoservisom), pričom nič nebránilo, aby po skončení opravy bolo opravené vozidlo prevzaté
poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať, súd uvádza, že táto argumentácia nezodpovedá ani realite
bežného života, keď aj súdu je známa bežná obchodná prax, že v prípade poistných udalostí krytých
z povinného zmluvného poistenia škodcu autoservis po vykonaní opravy poškodeného motorového

vozidlavydávozidlopoškodenémuažpozaplatenícenyopravyresp.vystaveníkrycieholistupoisťovňou
škodcu predstavujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy motorového vozidla v konkrétnej výške
zaplatí autoservisu. Uvedené tiež vyplýva z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z
autoservisu, ktorý je zmluvným servisom žalovanej (č.l. 10rub); túto skutočnosť napokon preukazujú
aj potvrdenia o bežnej obchodnej praxi vystavené spoločnosťami, ktoré sú autorizovanými servismi

vybraných značiek motorových vozidiel, ktoré predložil žalobca (č.l. 38-39). V zmysle týchto potvrdení
v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru,
v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu, túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela
príslušnej poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť
s tým, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry

sa využíva tzv. krycí list, ktorý vystavuje príslušná poisťovňa, a tento doručuje autoservisu, ktorý
vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za
opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. Bolo by pritom iluzórne domnievať sa,
že poškodený, ktorý škodovú udalosť nezavinil, by si dokázal v tejto situácii individuálne vyjednať sautoservisom celkom odlišné podmienky, týkajúce sa platenia a odovzdania motorového vozidla po
oprave autoservisom, najmä keď v tejto situácii vystupuje autoservis voči poškodenému v silnejšej
pozícii a určuje „pravidlá hry“. Účelom povinného zmluvného poistenia je pritom zabezpečiť čo

najväčšie zmiernenie negatívnych dôsledkov na poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou
udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa
poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho
uspokojeniu. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.

III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v ktorom je uvedené: „Účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. ... V prípade
čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď
sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti

sa ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje. ... Poškodený, ktorému na motorovom vozidle
vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej
situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie
im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému
vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla

škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov
možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení
poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho
postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak
možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o

ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona
o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba
používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. ... Dôležitým kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu
byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz

finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred
škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ Súd taktiež poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019, v ktorom krajský súd
ako odvolací súd v obdobnej veci dospel k záveru, že: „Pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového
vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania

reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Z vykonaných dôkazov plynie, že
motorové vozidlo bolo v servise v čase od 19.10.2017 do 24.10.2017, kedy po doručení krycieho
listu bolo servisom žalovanému vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený
akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť,
a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov

vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla.“ Ďalej súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, v ktorom krajský súd ako odvolací
súd v obdobnej veci dospel k záveru, že: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa
názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady
nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona

o PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím
plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní
opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať
poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. ...
Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal

do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho
súdu nebolo v konaní preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si
mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň
vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla
od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy, až do momentu jeho vydania poškodenému, t.j. od

13.9.2019 do 20.9.2019, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený
nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.“ K rovnakému záveru dospel Krajský súd
v Bratislave aj v rozsudku sp.zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023. S ohľadom na vyššie uvedené
závery odvolacích súdov možno v tomto prípade konštatovať, že na strane poškodeného nedochádzak zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale až vtedy,
keď uvedené motorové vozidlo môže reálne užívať, t.j. keď mu bolo autoservisom vydané po tom, ako
bol zo strany poisťovateľa škodcu (žalovanej) vystavený a autoservisu doručený krycí list, resp. keď

došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu. Poškodený sa bez
svojho zavinenia stal účastníkom dopravnej nehody, počas ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového
vozidla. Je preto opodstatnené trvať na tom, aby náklady na opravu jeho motorového vozidla boli
vynaložené bez jeho akejkoľvek finančnej účasti. Práve za tým účelom sa dojednáva povinné zmluvné
poisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaajetoo.i.právežalovaná,

kto v rozsahu svojej podnikateľskej činnosti dojednáva poistné zmluvy a následne poskytuje príslušné
poistné plnenie. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje
motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej, náhradné motorové vozidlo
využíval na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo
požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby
upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.

13Cob/116/2018 zo dňa 12.12.2018). Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného
a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, a to
ako vo vzťahu k žalovanej, tak aj voči autoservisu, vozidlo nechal opraviť v autoservise, v danom prípade
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho
zotrvanie v autoservise, bezodkladne po tom, ako bol informovaný o možnosti prevzatia opraveného

vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo ihneď vrátil. Opätovne súd poukazuje na to, že škodová
udalosť, ktorú poškodený nezavinil, a s ňou spojené negatívne dôsledky, boli poškodenému „vnútené“
inou osobou, preto nie je ani možné od neho spravodlivo požadovať, aby disponoval dostatočnou
hotovosťou (finančnými prostriedkami) na tento účel (keďže nemohol predvídať vznik týchto nákladov)
a aj v prípade jej existencie túto použil práve na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom,

aby skrátil dobu nájmu náhradného motorového vozidla. Okrem toho súd poukazuje na to, že účelom
povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel tak, aby
tieto neplatili priamo škodcovia (a už vôbec nie poškodení), a to vzhľadom na platenie poistného v
prospech poisťovne.

27. Súd napokon považuje za potrebné poukázať na právne závery vyjadrené v náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 322/2025-31 zo dňa 17.06.2025 v obdobnej veci týkajúcej
sa žalobcu a bližšie neurčenej poisťovne, ktoré sú aplikovateľné aj na posudzovanú vec. Ústavný
súd Slovenskej republiky v odsekoch 12-14 predmetného nálezu o.i. skonštatoval, že: „ Poškodený
účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis

neodovzdal opravené vozidlo. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla
po ukončení opravy - vystavení faktúry, bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná poisťovňa,
keďže v prospech nej mali byť skutočnosti o tom, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby si už opravené
vozidlo prevzal predtým, ako vystavila krycí list. Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať
skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné.... I

tieto skutočnosti však neboli pre posúdenie veci sťažovateľa rozhodujúce. Rozhodujúca bola dostatočne
preukázaná bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis
- zmluvný partner poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho
vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia
krajského súdu o tom, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal

preukazovať poškodený. Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu
bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu poisťovne. Treba poukázať na to, že servis (čl. 14)
potvrdil, že pod číslom špecifikovanej poistnej udalosti poškodené vozidlo prevzal 24. augusta 2021 a
po ukončení opravy a doručení krycieho listu žalovanej poisťovne 30. septembra 2021 opravené vozidlo
vydal poškodenému. ... Z uvedeného tak vyplýva, že v dostatočne osvedčenej skutkovej situácii, ktorej

podstatou bola bežná obchodná prax servisov a poisťovní, krajský súd sťažovateľa nesprávne zaťažil
dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne.
Práve tento zjavne mylný (arbitrárny) právny názor namietaného rozhodnutia krajského súdu viedol
k porušeniu ústavných práv sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. ...“ Súd
uvádza, že žalovaná v tomto konaní nepreukázala, že by poškodený neprimerane dlhú dobu odďaľoval

prevzatie opraveného motorového vozidla zo servisu, a teda, že prevzatie vozidla až dňa 10.10.2023
bolo spôsobené okolnosťami na strane poškodeného a nie tým, že až v uvedený deň zaplatila cenu
opravy resp. poskytla krycí list, čo vyplýva z oznámenia žalovanej o poistnom plnení z uvedeného
dňa (č.l. 29, 37a). Súd dopĺňa, že poškodený si ešte v ten istý deň, t.j. dňa 10.10.2023 vyzdviholopravenémotorovévozidlozoservisu.Žalovanávpodanomodporeprotivydanémuplatobnémurozkazu
tvrdila, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla po
dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu žalovaná poskytla plnenie. Súd aj s ohľadom na právne závery

Ústavného súdu Slovenskej republiky citované vyššie v tomto odseku konštatuje, že bolo povinnosťou
žalovanej v priebehu tohto konania tvrdiť a preukázať, že k prevzatiu motorového vozidla po jeho oprave
ukončenej dňa 02.10.2023, poškodený nepristúpil z dôvodov na jeho strane, k čomu nedošlo. Za takto
zisteného skutkového stavu preto sú účelne vynaloženými také náklady, ktoré poškodenému vznikli
počascelejdobytrvanianájmunáhradnéhovozidla,keďžetátoúplnekorešpondovaladobe,počasktorej

sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, teda od 25.09.2023 do
10.10.2023.

28.Sohľadomnavyššieuvedenétakvposudzovanomprípadebolovkonanípreukázané,žepoškodený
mal počas obdobia, kedy bolo jeho poškodené vozidlo v autoservise za účelom opravy, t.j. od 25.09.2023
do 10.10.2023, účelne prenajaté náhradné motorové vozidlo. V súvislosti s nájmom náhradného vozidla

žalobca vystavil poškodenému faktúru na sumu 945,- eur bez DPH (za 16 dní nájmu po 57,50 eur
bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 25,- eur bez DPH), a žalovaná uhradila
žalobcovi len sumu 485,- eur, za 8 dní zapožičania náhradného motorového vozidla, pričom bezdôvodne
odmietla zaplatiť celú žalobcom fakturovanú sumu. Súd dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je
dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi

uvedenými sumami (945,- eur - 485,- eur = 460,- eur), vrátane požadovaných úrokov z omeškania.
Žalovaná sa so splnením svojej povinnosti dostala do omeškania, súd jej preto uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi popri istine úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo
výške 9,5 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), a

to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej
udalosti žalovanou (§ 11 ods. 7 zákona o PZP). Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej, že sa
nedostaladoomeškania,keďžesisplnilapovinnosťpodľa§11ods.6zákonaoPZP.Zmyslompovinného
zmluvnéhopoisteniajezabezpečiťpoškodenémunahradenieškodyvčonajkratšomčase.Akovyplývaz
tohto rozhodnutia, súd dospel k záveru o nedôvodnosti krátenia poistného plnenia žalovanou žalobcovi.

Nebolo by preto spravodlivé, aby poisťovňa (t.j. žalovaná) zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie preniesla na poškodeného.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti

žalovanej nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.