Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoEk/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7703897932
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7703897932.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca so
sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na Zámockej ulici č. 30, IČO: 31 782 361, pod sp. zn. EX

12113/23ovymoženie617,07Eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Michalovce č.k. 8Er/237/2003–25 zo dňa 21.03.2024, v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Michalovce č. k. 8Er/237/2003–58 zo dňa 31.01.2025

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením označeným v záhlaví
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil (I. výrok) a rozhodol, že o trovách exekúcie bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 30.07.2003 u pôvodného súdneho exekútora JUDr.

Ing. Karola Mihala návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým
je notárska zápisnica N565/2003, NZ 42668/2003 zo dňa 30.05.2003.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 41 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z., §

23, § 31 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd sa
v prvom rade sa zaoberal prednostným použitím osobitnej právnej úpravy týkajúcej sa starých exekúcií.
Osobitná úprava obsiahnutá v zákone č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov je vo vzťahu k zákonu č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov zákonom lex specialis. V tomto prípade

dôvody na zastavenie upravené v osobitnom predpise (ZoUNEK) nemožno použiť, keďže v exekúcii
je dosahovaný výťažok, čo súdu oznámil súčasný súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec. Súd prvej
inštancie v ďalšom poukázal na to, že v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať,
či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s
platným právom. Po preskúmaní podmienky zákonnosti exekučného konania súd zistil, že toto je vedené
voči povinnej za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného z exekučného titulu, ktorým je notárska

zápisnica č. N565/2003, NZ 42668/2003 zo dňa 30.05.2003 vyhotovená JUDr. notárom Ondrejom
Ďuriačom, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisniceako exekučného titulu, ktoré vyhlásenie v mene povinnej urobil advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému
mala pôvodne povinná udeliť plnomocenstvo na takýto úkon v zmysle zmluvy o úvere č. 8040623 zo
dňa 19.03.2003, ktorú uzavrel oprávnený s povinnou. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej notárskej

zápisnice je zmluva o úvere č. 8040623 uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 19.03.2003, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v sume 12.000 Sk (398,33 Eur). Podľa vyššie uvedenej
úverovej zmluvy dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z vyššie uvedeného
úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa §

274 písm. e) O.s.p. resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok,
do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej
príslušenstva.

4. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy mal súd prvej inštancie za to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko oprávnený poskytol povinnej dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby,

pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a zo zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že povinná
konala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Následne súd z materiálnej stránky
skúmal či tento exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a skúmal
aj jeho prípadný rozpor s právom, t.j. dovolenosť, rozpor s dobrými mravmi a podobne. Povinná na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru a

vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, splnomocnila Mgr.
Tomáša Kušníra. Povinná obsah dohody o plnomocenstve, ktoré je priamo v predtlači v zmluve o úvere
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, ale len udeliť plnú moc zástupcovi, ktorého určil oprávnený,
a teda povinná nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len
jej záujmy ak chcela aby jej bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Takéto podmieňovanie poskytovania

spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s
poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považoval za neprijateľnú podmienku
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd mal za preukázané, že v tejto veci plnomocenstvo, bolo
spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého
medzi advokátom a povinnou, a teda dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon nebola

platne uzavretá. Zároveň súd prvej inštancie mal za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje ďalšie pre
povinnú nevýhodné podmienky, pre ktoré sa prieči dobrým mravom, avšak z dôvodu absencie účinného
exekučného titulu sa týmto už nezaoberal a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

5. O trovách exekúcie si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Oprávnený v odvolaní uplatnil
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Namietol tvrdenia súdu prvej inštancie

o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko v tomto prípade ide o
hmotnoprávne zastúpenie povinnej podľa § 22 v nadväznosti na § 31 a nasl. OZ. Oprávnený zároveň
poukázal na skutočnosť, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené
plnomocenstvo podľa § 33b OZ odvolať, pričom tak neurobila. Udeleným plnomocenstvom sa povinná
ako dlžník nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku za jej

osobu aj na osobu splnomocniteľa. Zároveň oprávnený nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie,
podľa ktorého nie je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinná platne
nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním. Oprávnený mal za to, že ak by mal
exekučný súd vykonať preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone
výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu. Taktiež uviedol, že udelené plnomocenstvo spĺňa všetky náležitosti
právneho úkonu, a preto ho nemožno kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Plnomocenstvo
bolo súčasťou zmluvy a bolo dojednané jasne, určito, zrozumiteľne a splnomocnený zástupca konal v
jeho medziach a neprekročil svoje oprávnenia. Oprávnený namietal, že konanie Mgr. Tomáša Kušníra
nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore so záujmami povinnej, nakoľko povinná si svoje záväzky

voči oprávnenému neplnila čím sa dostala do omeškania a jej záväzky voči oprávnenému by sa rozšírili,
čím by došlo k zväčšeniu pohľadávky oprávneného. Ak by nedošlo k uznaniu záväzku tento stav by trval
dlhšie a v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa predmetná pohľadávka zvýšila ešte viac, z čoho
vyplýva,žezástupcapovinnejkonalvjejzáujme.Zudelenéhoplnomocenstvabolozrejméktohoudeľujea akého konania sa týka, zároveň bolo určité a zrozumiteľné a oboma stranami riadne podpísané, čím
bola preukázaná existencia vôle. Zdôraznil, že nedostatok vôle nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou
druhej zmluvnej strany. Bol toho názoru, že dohoda o plnomocenstve je z objektívneho hľadiska ako

celok udržateľná a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Oprávnený ďalej uviedol, že
notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi pričom súd prvej inštancie uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

7. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku I. nie je dôvodné

a odvolanie proti výroku II. je potrebné odmietnuť.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so
zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základe
ktorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným.
Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na jeho vydanie, na základe takéhoto

exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnej, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá
vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.

14. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v

každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je
povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený

skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z
uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

15. V posudzovanom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica č. N 565/2003, NZ 42668/2003
vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 30.05.2003, v ktorej E. F. G. na základe substitučnej

plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra uznal za povinnú dlh voči oprávnenému
vo výške 741,62 Eur (22.342,- Sk), z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 617,07 Eur (18.590,- Sk),
pričom sa uvedená suma bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 21.04.2003 do
zaplatenia (bod 3 zápisnice).16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 19.05.2003 Zmluvu o úvere č.
8040623 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol

povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 12.000,-Sk, a povinná sa úver zaviazala vrátiť spolu s poplatkom
vo výške 6590 ,-Sk, teda celkom 18.590,-Sk v 13 dvojtýždňových splátkach po 1430,-Sk od 01.04.2003.
Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená,
ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy
ako spotrebiteľského úveru. Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť

ako spotrebiteľskú zmluvu a na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich použiť ustanovenia
Občianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Vopačnomprípadebypovinnejakospotrebiteľovi
nebolaposkytnutázákonnáochrana,ktorájejzúpravyspotrebiteľskýchzmlúvvyplýva.Súčasťouzmluvy
o úvere je splnomocnenie, ktorým povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

17.Podľa§41ods.2písm.c)Exekučnéhoporiadku,exekúciumožnovykonaťajnapodkladenotárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

18. Uznanie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dáva
veriteľovinajavo,žesvojdlhuznáva.Preplatnosťuznaniajepotrebnápísomnáforma,prísľubzaplatenia
dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri splnení týchto zákonných podmienok dochádza k
prerušeniu premlčania a predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Všetky tieto náležitosti písomné
uznanie povinnej prostredníctvom splnomocneného zástupcu v notárskej zápisnici obsahuje.

19. Súhlas povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho
vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe
oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie. Tento
súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo

zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným
poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom.

20. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinná) uznala svoj dlh voči veriteľovi a súhlasila
s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto

notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného
dôvodu, ktorý súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.

21. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia.

22. Predpokladom zastúpenia podľa § 22 ods. 2 OZ je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide a
záujmyzástupcunesmúbyťvrozporesozáujmamizastúpeného.Tentorozporsozáujmomzastúpeného
sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek

stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude
riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.

23. V posudzovanej veci povinná mala v zmluve o úvere splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru, tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia.

24. Odvolací súd zastáva rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie, že predmetný exekučný titul
bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi v
predtlačenej zmluve o úvere. Ak povinná chcela, aby jej oprávnený poskytol predmetný spotrebiteľský

úver, bola nútená na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra,
v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takéto
podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr.Tomáša Kušníra s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je potrebné
považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

26. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá
dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej

strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je iba jednostranným právnym
úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená
v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká,
musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj
obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán
potvrdený podpisom týchto subjektov.

27. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú
oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej (dlžníka) splnomocniť Mgr.
Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu
exekučného titulu, ktorá bráni vo vedení exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice. Notárska

zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu
povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Odvolací súd ďalej
na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom
notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Aj
keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje,

že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky
neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh
aj bez návrhu, t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nemožno preto pripustiť, aby notárska
zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla
exekúcia proti povinnej. Súd prvej inštancie správne vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba jej

materiálna vykonateľnosť.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia (§

387 ods. 2 CSP).

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).