Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/96/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203347
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4325203347.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu
JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: F. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/
XX, XXX XX E., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14C/62/2025 – 53 zo dňa 17. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14C/62/2025 – 53 zo dňa 17. 10. 2025 p o t
v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému

dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom
dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 764 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E.,
zastavil (I. výrok), vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II.
výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.
e), g), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, §
332 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konštatujúc, že žalobkyňa sa
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom
dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 764 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie
E.; povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou nevyhnutnej
súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci v
nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutne nutného času na prevzatie a odovzdanie maloletého dieťaťa B.
B., nar. XX. XX. XXXX (správne malo byť XX. XX. XXXX) v súvislosti so súdom určeným stykom otca s
dieťaťom a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne telefonicky, textovými správami, elektronickou

komunikáciou, prostredníctvom aplikácií, sociálnych sietí alebo inými prostriedkami, s výnimkou správ
týkajúcich sa informovania žalobkyne ako rodiča o maloletom dieťati. Návrh odôvodnila tým, že so
žalovaným sú manželia so spoločným trvalým pobytom na adrese C. D. XXXX/XX, XXX XX E.. Dôvodila,
že v poslednom čase sa vzťahy medzi nimi podstatne zhoršili, sú medzi nimi opakujúce sa hádky a
konflikty, ktoré sa postupne stupňujú. Po verbálnom konflikte v noci z 09. 07. 2025 na 10. 07. 2025 po
slovnej hádke na ňu manžel fyzicky zaútočil v takej intenzite, že jej spôsobil ublíženie na zdraví, pričom

utrpela nasledovné zranenia: odreniny v prednej časti dolných predlaktí, pomliaždenie v prednej oblasti
krku, v oblasti pravého lakťového kĺbu a oboch kolenných kĺbov, zlomeninu proximálneho článku štvrtéhoprsta nohy, pravá strana. Žalobkyňa podotkla, že mala v minulosti ľavé koleno operované, pričom po
operácii s kolenom nemala problém, až po tomto incidente. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri útoku jej
manžel, ležiacej na posteli po predchádzajúcom páde v dôsledku jeho sotenia, tlačil oboma rukami krk

a ohryzok. Snažila sa brániť rukami, nohami, len aby prestal, snažila sa odvrátiť jeho napadnutie. Keď
sa jej podarilo vymaniť sa zo zovretia a odísť z miestnosti (zo spálne), išiel za ňou a v chodbe do nej
opätovnestrčil,prepadlacezpletenýkôšnaprádlonazem,pričomsiudrelazadnúčasťhlavyokamennú
dlažbu aj chrbát. Po týchto fyzických útokoch sa v obave o svoju bezpečnosť a zdravie odsťahovala zo
spoločnej domácnosti, pretože má obavu v domácnosti zotrvať, aj sa tam vrátiť a vyhľadala lekárske

ošetrenie.Incident,priktorombolazranená,bolnahlásenýnapolícii,vecjevedenápodsp.zn.ORP-492/
LV-LV-2025. Vo veci prvý raz vypovedala v krátkom čase po uvedenom konflikte pod vplyvom šoku,
liekov a bolesti, ale aj strachu z manžela. Neskôr svoju výpoveď na polícii doplnila a upresnila dňa 23.
09. 2025, v ktorej poukázala na svoju obavu a strach pred opakovanou hrozbou o jej zdravie, život a
bezpečnosť v spoločnom byte v prítomnosti manžela. Dňa 20. 08. 2025 podala na Okresný súd Levice
návrh na rozvod manželstva. Konanie je vedené pod sp. zn. 6P/130/2025. Vzhľadom na prežitú traumu

sa nedokáže vrátiť do spoločného bytu z obavy, že útok sa bude opakovať, teda z obavy o svoje zdravie,
bezpečnosť a život, ale (ako vyplýva zo správy psychologičky H. I.) doposiaľ neprekonala traumu z
konfliktu, preto nie je možné, aby bývala v spoločnom byte, pokiaľ tam býva manžel alebo tam môže
kedykoľvek prísť. V súčasnosti ju manžel opakovane uráža, ponižuje a vyhráža sa jej prostredníctvom
správ - zničením života, že ostane sama, bez detí, vezme jej deti a že či chce, aby si na matku deti

vymazali telefónne číslo.

3. Súd prvej inštancie zo žalobkyňou predložených lekárskych správ okrem iného zistil, že bola dňa
10. 07. 2025 o 13.00 hod. ošetrená na urgentnom príjme s tým, že udávala úraz dňa 10. 07. 2025 o
00.30 hod., narazil ju manžel. Bolí ju hlava, dolná pera, krk, pravá ruka, ľavé koleno a pravá noha.

Uvedené zranenia si vyžiadali následné viaceré lekárske vyšetrenia v mesiaci júl, august a september
2025 a rehabilitácie. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre okres E., obec E., katastrálne
územie E. vyplýva, že byt, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému
nevstupovať, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (strán sporu). Z lustrácie v Registri trestov
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný nemá záznam v Registri trestov

GP SR. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že žalovaný bol
opakovane riešený za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, záznamy inej povahy
však nemá. Lustráciou v elektronickom súdnom registri bolo ďalej zistené, že voči žalovanému sa
na súde nevedie a ani neviedlo trestné konanie. Zo záveru správy z psychologického vyšetrenia
žalobkyne zo dňa 22. 09. 2025 vyplýva, že výsledky vyšetrenia potvrdzujú, že incident s manželom mal

traumatizujúci efekt na klientku. Z potvrdenia Centrum C. z 08. 10. 2025 vyplývalo, že žalobkyňa je od
07. 10. 2025 klientkou Poradne pre obete domáceho násilia a bolo jej poskytnuté sociálne poradenstvo
Poradne. Z čestného prehlásenia JUDr. J. A. z 01. 10. 2025 vyplývalo, že menovaná je sestrou
žalobkyne a ako výlučná vlastníčka bytu č. XXX nachádzajúceho sa v K. A. E. udelila žalobkyni súhlas
neobmedzene užívať tento byt, evidovaný na LV č. XXXX spolu s maloletým synom na neobmedzený

čas podľa jej potreby. Z predloženej SMS komunikácie vyplývalo, že žalobkyňa je v kontakte so synom
a vysvetľuje mu dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti. Z komunikácie tiež vyplývalo, že žalobkyňa
kontaktuje žalovaného vždy ako prvá, pričom žalovaný jej len reaguje na ňou zaslané správy spôsobom,
ktorý je v súlade s pravidlami slušného správania.

4. Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne v procesnom postavení svedka zo dňa 23. 09. 2025, ČVS:
ORP-492/LV-LV-2025 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa vypovedala za prítomnosti splnomocnenej
právnej zástupkyne, pričom pri výsluchu žalobkyňa okrem iného uviedla, že v súvislosti s napadnutím
zo strany manžela, ohľadne ktorého vypovedala dňa 11. 07. 2025, chce doplniť, že jej zdravotný stav sa
zhoršil. Bola na PN od 15. 07. 2025 asi do 25. 07. 2025, kedy už musela ísť do práce. Dlho brala lieky od

bolesti. Od posledného výsluchu s manželom nebola v osobnom styku, iba raz sa stretli asi na 5 minút,
keď mu povedala, že takto nechce žiť a chce sa rozviesť, s čím on momentálne nesúhlasí. Žalobkyňa
už ale podala žiadosť o rozvod dňa 23. 08. 2025. S manželom už nežije v spoločnej domácnosti,
momentálnebývausestry.Bojísavrátiťdomovaznovubývaťsmanželom,žebysatomohlozopakovať,
lebo sa veľa hádali. Deti bývajú s ním. S deťmi sa žalobkyňa nestretáva pravidelne, iba sporadicky, hoci

má záujem sa s nimi kontaktovať, ale oni nechcú. K výpovedi manžela, s ktorou sa oboznámila, vo veci
uviedla, že to celé prekrútil, neuvádzal tam pravdivé skutočnosti, celé to zľahčoval, že jej nebolo nijako
ublížené. Tiež ju vykreslil ako alkoholičku, pričom v ten večer si dala pri žehlení trošku ríbezľového vína,
ale to nedopila, iba pár glgov mala. Práveže na ňom bolo vidieť, že má vypité viac ako len dva deci,ako jej tvrdil. Od 15. 07. 2025 išla na PN, pričom dovtedy riešila len nevyhnutné veci. Na doplňujúcu
otázku jej právnej zástupkyne, že či je pravda to, čo uviedla vo výsluchu zo dňa 11. 07. 2025 a to,
že sa manžela nebojí a že nechce, aby sa to riešilo cez políciu žalobkyňa uvádza, že zo začiatku to

chcela, myslela si, že to zvládne znova s ním žiť, vrátiť sa k nemu kvôli deťom, ale nedala to, mala aj má
obavy z toho, že by sa to mohlo opakovať, lebo sa s manželom počas spoločného spolužitia veľa hádali.
Momentálne vzhľadom na jej zdravotné problémy, ktoré mala a ktoré jej spôsobil manžel, chce, aby to
riešila polícia. Nechcela mu zle ani nechce, nemá takú potrebu, ale ublížil jej. K otázke jej zástupkyne, či
bola pri svojom výsluchu zo dňa 11. 07. 2025 pod vplyvom bolesti alebo nejakých liekov alebo niečoho,

čo mohlo ovplyvniť jej výpoveď žalobkyňa uviedla, že áno, bola pod vplyvom liekov od bolesti, ktoré jej
predpísal lekár. Tiež bola z toho, čo sa stalo, v šoku. Nikdy predtým nebola ani na polícii. Na otázku jej
zástupkyne, či ju napadol od incidentu zo dňa 10. 07. 2025 nejakým spôsobom jej manžel žalobkyňa
uviedla, že nie, už ju nenapadol. Už spolu nebývajú, tak nemal ani možnosť. Zo zápisnice tiež vyplýva,
že žalobkyňa počas výsluchu plakala.

5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 16C/46/2025 súd prvej inštancie zistil, že
žalobkyňa podala dňa 03. 09. 2025 proti žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do bytu č. XX, na X.
poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na C. D. G.
E., postaveného na parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764

m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E., ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného a to až do času majetkového vyporiadania BSM na tom
skutkovomzáklade,žesožalovanýmsúmanželiasospoločnýmtrvalýmpobytomnaadreseC.D.XXXX/
XX, XXX XX E.. Dôvodila, že v poslednom čase sa vzťahy medzi nimi podstatne zhoršili, sú medzi nimi
opakujúce sa hádky a konflikty, ktoré sa postupne stupňujú. Slovné útoky sa voči nej postupne stupňovali

a vyvrcholili v noci z 09. 08. 2025 na 10. 08. 2025 (poznámka súdu: vychádzajúc z predložených
listinných dôkazov mala zrejme žalobkyňa na mysli časové obdobie v noci z 09. 07. 2025 na 10. 07.
2025) kedy na ňu manžel po slovnej hádke fyzicky zaútočil, až jej spôsobil ublíženie na zdraví vo
forme zlomeniny prsta na pravej nohe, ako aj narazenie ďalších 3 prstov na nohe. Tiež mala zranené
kolená, ktoré mala v minulosti operované a poranil jej krk a temeno hlavy. Po týchto fyzických útokoch

sa v obave o svoju bezpečnosť a zdravie odsťahovala zo spoločnej domácnosti, kde ostal ich maloletý
syn B. B., nar. XX. XX. XXXX. Potom ako bola ošetrená, bola udalosť ošetrujúcim lekárom nahlásená
na polícii, vec je vedená pod sp. zn. ORP-492/LV-LV-2025. Vo veci vypovedala v krátkom čase po
uvedenom konflikte. Zrejme následkom šoku, prežitej traumy a v snahe manžela ochrániť na polícii
vypovedala v duchu, že sa neobáva o svoju bezpečnosť a zdravie, opak je však pravdou. Žalobkyňa

ďalej argumentovala, že v súčasnosti žije mimo spoločnej domácnosti, dočasne u svojej sestry. So
synom sa vída nepravidelne, o syna má záujem, ale pravdepodobne pod vplyvom otca ju syn nerád
navštevuje. Povaha syna je introvertná a nerád mení svoje prostredie. Otec jej priamo nebráni v styku
so synom a zatiaľ sa ako rodičia vedia dohodnúť na styku matky so synom, a preto nepovažuje zatiaľ za
potrebné dočasne upraviť styk matky a maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené konflikty s manželom

sa rozhodla požiadať o rozvod manželstva, dňa 20. 08. 2025 podala návrh na Okresný súd Levice,
konanie je vedené pod sp. zn. 6P/130/2025. Hoci si spočiatku myslela, že sa situácia vyrieši, veci sa
majú tak, že má záujem bývať v spoločnom byte na adrese C. D. XXXX/XX, XXX XX E. a osobne sa
aj starať o maloletého syna. Majú spoločnú chatu v L., kde manžel deklaroval ochotu odsťahovať sa
a umožniť jej tak bývanie v byte, no zatiaľ tak neurobil. Vzhľadom na ňou prežitú traumu spôsobenú

útokom zo strany manžela v spoločnom byte, pre obavu o svoje zdravie, bezpečnosť a život ako aj
zachovanieduševnejintegrity,niejeschopnávrátiťsadospoločnéhobytu,pokiaľtammanželbýva,resp.
sa tam kedykoľvek vracia. Na základe uvedeného mala za to, že je na mieste, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa vstupu do spoločného bytu a to až do času majetkového vyporiadania BSM, ktoré
bude nasledovať po rozvode. Predmetný návrh podložila listinnými dôkazmi pozostávajúcimi z rodného

listu maloletého B. B., z viacerých lekárskych správ, kolaudačného rozhodnutia vydaného obcou L. dňa
22. 07. 2025 a oznámenia o určení súpisného čísla zo dňa 01. 08. 2025. O predmetnom návrhu Okresný
súd Levice rozhodol uznesením zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. 16C/46/2025 tak, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňa nijakým spôsobom
neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zo zápisnice o výsluchu

poškodenej A. B., ČVS: ORP-492/LV-LV-2025 vyplynulo, že bola spísaná s poškodenou dňa 11. 07.
2025 o 12.55 hod. vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Z vyjadrenia
žalobkyne zachytenej v predmetnej zápisnici vyplýva, že dňa 10. 07. 2025 okolo polnoci ju manžel v
spoločnombytenaul.C.XX,E.,vspálnipovzájomnejslovnejhádkeavzájomnompostrkovanísafyzickynapadol, pričom ju oboma svojimi rukami chytil za ruky, chvíľu ňou lomcoval, ona sa však chcela brániť,
pričom v tom ju odsotil na zem, pričom ako padala, buchla si 4. prst na pravej nohe a spadla na chrbát,
trochu si buchla hlavu. Pozviechala sa, ale pokračovali v hádke, pričom sa ďalej postrkovali, ale ona ho

len jemne odstrčila, on ju ale potom zasa chytil silou, ona sa bránila, tak ho uhryzla a poškriabala, chcela
ho aj kopnúť a dať mu päsťou, ale uhol sa. Potom ju znova odsotil ešte dvakrát, ale to si neublížila. Raz
ju aj chytil za krk, ale len jemne ho tlačil, nebolo to škrtenie. Povedala mu, že ako to s ňou zaobchádza,
hádali sa, ale potom to skončilo, každý išli do inej izby, ona šla ešte dožehliť a psa vyvenčiť, on išiel
spať. Ako vonku venčila psa, trochu ju bolela noha, potom šla aj ona spať. Odvtedy sa s manželom už

vlastne ani nevideli. Celý ten zápas trval možno nejakých 15 minút, ale hádali sa dlhšie. Vzájomne si
vynadali, ona mu nadala asi do debilov, on nevie čo už hovoril, ale nebolo to až také vulgárne. Nijako sa
jej ani nevyhrážal, ani ona jemu sa nevyhrážala. Toto bolo prvýkrát, čo ju takto napadol, nikdy predtým ju
fyzickynenapadolanisajejnijakonevyhrážal.Vtenvečertocelézačalotak,ženajskôrbolasamadoma,
potom prišiel manžel, normálne sa bavili, pričom asi pred tou polnocou sa začali hádať kvôli návštevám
v Domadiciach. Začali sa hádať, pričom postupne to prerástlo do toho vzájomného postrkovania sa,

pričom on bol potom silnejší a ako už povedala, odsotil ju a ona spadla na zem a pritom si narazila nohu.
Keďže ju to ráno pobolievalo, šla na lekárske ošetrenie a potom šla do práce. Prst mala pomliaždený a
pobolievalo ju to, ale normálne bola v práci. Po práci sa bola informovať na polícii, či doktor, u ktorého
bola na ošetrení, to nahlásil, pričom ale ona sa rozhodla nič nenahlásiť a v podstate stále nechce, aby
bol jej manžel kvôli tomuto incidentu trestne stíhaný, a aby sa to riešilo cez políciu. On je poľovník, má

dosť zbraní a nechce, aby mu boli zaistené alebo aby on šiel kvôli tomu nedajboh do väzenia. Celé to
bol len jednorazový incident, nijako sa jej nevyhrážal ani s jeho zbraňami, ani nijako inak. Nebojí sa
ho, nemá sa čoho. Nikdy predtým ju fyzicky ani nijako inak nenapadol. Nebojí sa ani toho, že by sa
to opakovalo, bolo to proste celé len skrat na oboch stranách, keďže sa prizná, že ani ona nezostala
nehybná a tiež ho pohrýzla a poškriabala. Na otázky povereného príslušníka žalobkyňa ďalej uviedla,

že žiadni svedkovia prítomní pri incidente neboli, boli doma sami, manžel ju nikdy v minulosti fyzicky
nenapadol, stalo sa to prvýkrát. Nevyhrážal sa jej v minulosti zabitím, ublížením na zdraví a ani v tú
noc nie, veď na políciu nevolala, len šla na druhý deň radšej k doktorovi, lebo ju bolel prst. Na otázku,
či žiada žalobkyňa vyrozumieť organizáciu poskytujúcu pomoc obetiam násilných trestných činov táto
uviedla, že určite netreba, bol to len jednorazový incident. Na otázku, či si vie predstaviť, že by po

tomto incidente znova žili v spoločnej domácnosti ako predtým uviedla, že sa obáva, že tento incident
bol akýmsi vyvrcholením a pre ňu uvedomením, že by bolo lepšie ich vzťah ukončiť, lebo to medzi
nimi už nefunguje a nechce, aby deti boli svedkami ich hádok a boli z toho nešťastné. Ale teda báť sa
ho určite nebojí. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia takmer mesiac po incidente, ktorý je zachytený v zápisnici o jej výsluchu,

pričom v ňom opakovane uvádzala, že išlo o prvý a jediný incident takéhoto druhu medzi stranami
sporu, že manžel sa jej nikdy predtým nijako nevyhrážal, ani ju nikdy predtým fyzicky nenapadol, pričom
opakovane uvádzala aj to, že z manžela žiaden strach nemá. Hoci v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia už uviedla, že zrejme následkom šoku, prežitej traumy a v snahe manžela ochrániť, na polícii
vypovedala v duchu, že sa neobáva o svoju bezpečnosť a zdravie, opak je však pravdou, toto svoje

tvrdeniežalobkyňavkonanípodľanázorusúdunijakýmspôsobomnepreukázala.Súdzároveňpodotkol,
že zo zápisnice o výsluchu poškodenej jednoznačne vyplýva, že medzi stranami sporu išlo o vzájomné
tak verbálne ako aj fyzické násilné správanie. Žalobkyňa v konaní netvrdila a nijako nepreukázala,
že by žalovaný po tomto incidente akýmkoľvek spôsobom ohrozoval jej telesnú či duševnú integritu,
pričom iné násilné správanie sa žalovaného a to či už voči žalobkyni alebo tretím osobám, nebolo

preukázané ani z lustrácií vykonaných ohľadom žalovaného v Registri trestov Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a ani v elektronickom
registri súdu. Súd nemal dôvod spochybňovať, že žalovaný žalobkyni pri vzájomnej potýčke dňa 10.
07. 2025 ublížil na zdraví, avšak žalobkyňa nijako nepreukázala, že by ku dňu rozhodovania súdu o
jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, existovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov

medzi stranami sporu vyplývajúca z takého aktuálneho, či opakovaného minulého správania sa a
konania žalovaného, ktorým by tento vyvolával u žalobkyni dôvodnú obavu o jej život a zdravie, čím
by ohrozoval jej telesnú a duševnú integritu. Žalobkyňa sa predmetným návrhom podľa názoru súdu
snažila riešiť otázku užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to do času
jeho vyporiadania, keď ako z jej tvrdení vyplýva, žalovaný svoju deklarovanú ochotu odsťahovať sa zo

sporného bytu a umožniť jej jeho užívanie, doposiaľ nesplnil. Predmetné uznesenie súdu zo dňa 04.
09. 2025, sp. zn. 16C/46/2025 bolo žalobkyni doručené dňa 10. 09. 2025, pričom žalobkyňa voči nemu
nepodala odvolanie. Z uvedených dôvodov nadobudla predmetné rozhodnutie právoplatnosť dňa 26.
09. 2025.6. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj jeho príloh, oboznámením sa
s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 16C/46/2025 dospel súd prvej inštancie k záveru, že konanie o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby
súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX,
nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele reg. „C“,
parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného
pre katastrálne územie E., zastaviť z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, keďže o takomto

návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo právoplatne rozhodnuté uznesením súdu
zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. 16C/46/2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 09. 2025. Táto
prekážka právoplatne rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky
konania, z dôvodov ktorých súd nemal inú možnosť ako konanie v tejto časti (výrok I. petitu návrhu) v
súlade s § 230 CSP zastaviť.

7. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že návrh žalobkyne, ktorým sa v konaní 16C/46/2025
domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do spoločného bytu vychádza z
rovnakého skutkového základu, a to incidentu v noci z 09. 07. 2025 na 10. 07. 2025, pričom z obsahu
tohto spisu je zrejmé, že žalovaná (správne malo byť žalobkyňa) nie je so žalovaným v kontakte,
žalovaný okrem predmetného incidentu žalobkyňu nenapadol, ani ju nijak neohrozil na živote a zdraví.

Predloženie nových lekárskych správ, či psychologického vyšetrenia, potreba ktorých však vzišla zo
spomínaného incidentu a nebola vyvolaná novou, inou skutočnosťou, teda iným konaním žalovaného,
ktorébybolomožnéposúdiťakokonanieohrozujúceživotazdraviežalobkynenezakladajúbezďalšieho
iný skutkový základ návrhu žalobkyne. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobkyňa doplnila výsluch
na polícii až dňa 23. 09. 2025, teda po tom, ako si prevzala rozhodnutie súdu zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn.

16C/46/2025, pričom ani z tejto výpovedi žalobkyne nevyplývajú nové skutočnosti (konanie žalovaného
ohrozujúce jej život a zdravie) okrem spomínaného incidentu, pre ktoré by bolo možné posúdiť návrh
žalobkyne v tejto časti ako návrh uplatnený na rozdielnom skutkovom základe, či skutkovom deji. Bez
významu nie je ani skutočnosť, že žalobkyňa nepodala riadny opravný prostriedok voči uzneseniu zo
dňa 04. 09. 2025, sp. zn.16C/46/2025, ale namiesto toho podala opätovný návrh na vydanie obsahovo

totožného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dal žalobkyni do pozornosti, že namiesto
podania obsahovo totožného návrhu, mala podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu súdu zo
dňa 04. 09. 2025, sp. zn. 16C/46/2025, o ktorom by rozhodol odvolací súd. Preto nemožno konštatovať
nič iné než, že žalobkyňa v tejto časti návrhu nezvolila účinnú ochranu svojich práv a právom chránených
záujmov, pričom s poukazom na vyššie uvedené súd nemal inú možnosť ako konanie v tejto časti v

súlade s § 230 CSP zastaviť.

8. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať
sa k žalobkyni a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu súd prvej inštancie uviedol, že po vyhodnotení
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, jeho príloh ako aj listín zaobstaraných súdom

dospel k záveru, že tento návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu nie je dôvodný
a je potrebné ho zamietnuť. Žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú
predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, keď táto nijakým spôsobom neosvedčila potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Je totiž povinnosťou navrhovateľa neodkladného

opatrenia presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý poskytuje a rozhodujúce skutočnosti je tak povinný jednak tvrdiť a náležitým spôsobom
ich aj osvedčiť, pričom žalobkyňa vo vzťahu k týmto návrhom uviedla v návrhu len minimálne skutkové
tvrdenia, z ktorých súd nemal za osvedčenú nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, odôvodňujúcu
potrebu uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni a nekontaktovať ju. Návrh na

uloženie zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni odôvodnila žalobkyňa pretrvávajúcou traumou a
obavou o život a zdravie poukazujúc na lekárske správy a psychologické vyšetrenie. Súd prvej inštancie
nespochybnil, že incident, ktorý sa medzi stranami odohral znamenal a znamená pre žalobkyňu traumu,
čo je vzhľadom na okolnosti prípadu prirodzené, avšak súd nemal za osvedčené, že žalovaný vyhľadáva
kontakt žalobkyne, ktorý by jej spôsoboval ňou opísanú traumu, práve naopak, z obsahu spisu vyplýva,

že strany nie sú od spomínaného incidentu v žiadnom kontakte a zároveň súd nemá za osvedčené,
že takýto kontakt žalobkyne so žalovaným by znamenal jej opakovanú viktimizáciu. Uvedená potreba
nevyplývala ani z listín predložených žalobkyňou, keďže žalobkyňa súdu nepredložila žiadny dôkaz,
preukazujúci jej tvrdenia, že žalovaný ju opakovane uráža, ponižuje a vyhráža sa jej prostredníctvomspráv. Z SMS správ, ktoré žalobkyňa súdu predložila takéto žalobkyňou popísané konanie žalovaného
nevyplýva.

9. Ohľadom návrhu žalobkyne, aby súd uložil žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu, súd
prvej inštancie dodal, že potrebu nariadenia tohto neodkladného opatrenia žalobkyňa v návrhu
nijakým spôsobom nezdôvodnila, teda neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné v
konaní osvedčiť a ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením takéhoto
neodkladného opatrenia.

10. Za stavu, keď žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi
neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou nevyhnutnej súbežnej

účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci v nevyhnutnom
rozsahu a v nevyhnutne nutného času na prevzatie a odovzdanie maloletého dieťaťa B. B., nar.
XX. XX. XXXX (správne malo byť XX. XX. XXXX) v súvislosti so súdom určeným stykom otca s
dieťaťom a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne telefonicky, textovými správami, elektronickou
komunikáciou, prostredníctvom aplikácií, sociálnych sietí alebo inými prostriedkami, s výnimkou správ

týkajúcich sa informovania žalobkyne ako rodiča o maloletom dieťati, a preto návrh v tejto časti zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, nárok
na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

12. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom
rozsahu. Uviedla, že za nové skutočnosti označila psychologickú správu od PhDr. I., z ktorej vyplýva,
že je doposiaľ pod vplyvom traumatizujúcich udalostí, a teda nejde len o poškodenie zdravia na fyzickej
úrovni, ale aj na úrovni blízkej posttraumatickej stresovej poruchy. Súd prvej inštancie konkludentne

naznačil účelovosť vo vzťahu k druhej výpovedi žalobkyne. K druhej výpovedi dodala, že sa rozhodla
vypovedať o skutočnom priebehu veci po zmiernení bolestí a vplyvu liekov proti bolesti, čo oznámila
polícii. Výsluch bol naplánovaný na 15. 09. 2025, kedy sa dostavila na úkon, avšak bez jej zavinenia, pre
pracovné povinnosti policajtky, bol výsluch odložený na 23. 09. 2025. Preto spájanie druhej výpovede
žalobkyne na polícii s doručením rozhodnutia o neodkladnom opatrení je bezpredmetný a nedôvodný.

Evidentne bola obeťou fyzického útoku, a to nielen sotenia, ale aj škrtenia. V danom prípade najskôr
riešila len fyzické bolesti, zranenia a následky, postupom času sa však začali prejavovať aj psychické
následky zranenia - plačlivosť, obavy o život, strach o deti, ktoré v čase podávania prvého návrhu
neboli také manifestné, pretože prevládala fyzická bolesť, nutnosť liečenia, rehabilitácii, nutnej bazálnej
adaptácie na novú životnú situáciu. Riešila aj strach povedať pravdu „aby z toho manžel nemal zle“.

S ústupom fyzických bolestí a znižovania potreby ich tlmenia liekmi mala snahu napr. navštíviť deti, ktoré
zostali s otcom v ich spoločnom byte. Nebola však schopná sa priblížiť, vstúpiť do bytu v čase, kedy sa
v ňom zdržiaval manžel. Preto vyhľadala pomoc psychológa so záverom, ktorý nasvedčuje pretrvávaniu
psychických následkov útoku. Nie je nezvyklé, že psychické následky nastávajú až s odstupom od
fyzického útoku, keď obeť získa odstup od zaobchádzania, ktorého fyzický útok bol len vyvrcholením,

a ktoré mohla dovtedy hodnotiť ako „normu“. Rovnako nie je nezvyklé, že útočník, v snahe bagatelizovať
svoje konanie prenáša zodpovednosť na obeť. Kým predchádzajúci návrh bol založený na obavách
z opakovania fyzického útoku, aktuálny návrh je podložený aj objavením sa pretrvávajúcich psychických
následkov útoku, ktoré v čase podávania prvého návrhu na rozhodnutie neboli v takej miere manifestné.
Žalovaný ju na polícii označuje za pijanku a žiarlivku a za klamárku pred deťmi. Naďalej pokračuje

v terapii u psychológa. Ako novotu v odvolacom konaní predložila uznesenie o vznesení obvinenia,
z ktorého vyplýva, že žalovanému bolo vznesené obvinenie pre ublíženie na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Okrem toho predložila
znalecký posudok MUDr. M., ktorý bol vypracovaný políciou, svedčiaci o poškodení fyzického zdravia
žalobkyne. Tieto dôkazy nemohla pripojiť k návrhu vzhľadom na dátum ich vyhotovenia. Predkladá

textovú správu, ktorou jej žalovaný oznamuje, že auto, ktoré dovtedy dlhodobo užívala na základe
dohody manželov, jej zobral aj s osobnými vecami. Ide o formu psychického nátlaku. Okrem toho
zistila vo veci konania o rozvod strán sporu, že maloletý je viackrát sám doma, pričom ona by sa
o neho postarala, avšak manžel ju nepravdivo informuje, že je so synom. Keďže s ohľadom na uvedenéskutočnosti sa nemôže vrátiť domov, a aj keď vie, že žalovaný nie je doma, jej to robí problém. Ide
o paradox, že ona ako obeť násilia bola vykázaná z bytu a násilník v ňom ostáva.

13. Dňa 20. 11. 2025 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie SMS správy z jej mobilného telefónu na
podporu jej odvolania, a to medzi ňou a synom B., ktorý je už plnoletý. Podľa ktorej žalovaný uviedol
deťom vlastnú verziu incidentu z 09. - 10. 07. 2025, že ona napadla jeho a on sa chránil.

14. Žalovaný sa na výzvu odvolacieho súdu nevyjadril k odvolaniu žalobkyne.

15. Žalobkyňa dňa 23. 12. 2025 doručila odvolaciemu súdu uznesenie Okresnej prokuratúry Levice č.
k. 2Pv 261/25/4402 – 11 zo dňa 08. 12. 2025 o zamietnutí sťažnosti žalovaného ako obvineného proti
uzneseniu o vznesení obvinenia č. k. ORP-492/LV-LV-2025 zo dňa 30. 10. 2025.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania

podaného žalobkyňou (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd
poznamenáva, že nariadiť neodkladné opatrenie možno v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná
kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia

možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne
krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu
a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného
návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje § 326 CSP. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného

účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd
v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ

domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečením opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

20. Podľa § 324 ods. 1, ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré brania
v pokračovaní v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24. Podľa § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

25. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

26. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

27. V zmysle ust. § 329 ods. 3 CSP zakladá právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za

nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenie neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd
konanie o takomto návrhu v zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP zastaví pre nedostatok negatívnej procesnej
podmienky podľa § 230 CSP. Uvedené platí primerane aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena
skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však

vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by jeho návrh vychádzal z takto
zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatnej rozhodnutej veci a za
splnenia zvyšných podmienok mu môže vyhovieť súd a neodkladné opatrenie nariadiť.

28. Odvolací súd považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 16C/46/2025

zo dňa 04. 09. 2025, bol návrh žalobkyne zamietnutý, ktorý vychádzal z totožných skutkových okolností
ako nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobkyňou dňa 17. 10. 2025 na
Okresnom súde Levice. Žalobkyňa v novom návrhu argumentuje totožnými skutkovými okolnosťami a
bez zmenenej skutkovej situácie sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom.
Keďže zo strany žalobkyne nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,

právoplatné uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 16C/46/2025 zo dňa 04. 09. 2025 zakladá
prekážku res iudicata pre nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené predstavuje
nedostatok procesnej podmienky, na ktorý je súd povinný prihliadať a konanie o neodkladnom opatrení
zastaviť. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že kým predchádzajúci návrh bol založený na obavách
z opakovania fyzického útoku, nový návrh je podložený aj objavením sa pretrvávajúcich psychických

následkov útoku, ktoré v čase podávania prvého návrhu na rozhodnutie neboli v takej miere manifestné,
odvolací súd uvedené nepovažuje za zmenu skutkových okolností. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
návrh žalobkyne, ktorým sa v konaní 16C/46/2025 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa vstupu do spoločného bytu vychádza z rovnakého skutkového základu a to incidentu v noci
z 09. 07. 2025 na 10. 07. 2025. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že predloženie nových

lekárskych správ, či psychologického vyšetrenia, potreba ktorých vzišla zo spomínaného incidentu
a nebola vyvolaná novou, inou skutočnosťou, teda iným konaním žalovaného, ktoré by bolo možné
posúdiť ako konanie ohrozujúce život a zdravie žalobkyne, nezakladajú bez ďalšieho iný skutkový základ
návrhu žalobkyne. Ani z doplnenia výsluchu žalobkyne na polícii až dňa 23. 09. 2025 nevyplývajú
nové skutočnosti (konanie žalovaného ohrozujúce jej život a zdravie) okrem spomínaného incidentu,

pre ktoré by bolo možné posúdiť návrh žalobkyne v tejto časti ako návrh uplatnený na rozdielnom
skutkovom základe či skutkovom deji. V danom prípade žalobkyňa nepodala riadny opravný prostriedok
voči uzneseniu zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. 16C/46/2025, ale podala opätovný návrh na vydanie
obsahovo totožného neodkladného opatrenia. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobkyňa mala podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu Okresného súdu Levice

zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. 16C/46/2025, o ktorom by rozhodol odvolací súd. Žalobkyňou zvolený
postup nemožno považovať za účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Súd prvej
inštancie postupoval vecne správne, keď konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému dočasne
nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome sosúp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 764 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E., zastavil.

29. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu, odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie nemal za osvedčenú potrebu upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného
opatrenia požadovaným spôsobom. Vo vzťahu k tomuto návrhu žalobkyňa neuviedla dostatočné
skutkové tvrdenia, z ktorých by súd mal za osvedčenú nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov,

odôvodňujúcu potrebu uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni a nekontaktovať
ju. Žalobkyňa pritom poukazovala na pretrvávajúcu traumu a obavu o život a zdravie, pre ktoré
vyhľadala psychologické vyšetrenie. Odvolací súd dodáva, že z hľadiska nevyhnutnosti a naliehavosti
nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné, aby v návrhu boli označené a uvedené skutočnosti,
ktoré zakladajú dôvodnosť potreby okamžitého zásahu súdu úpravou pomerov strán sporu nariadením
neodkladného opatrenia. Aj keď nemožno poprieť, že incident, ktorý sa medzi stranami odohral,

zanechal u žalobkyni traumu, čo je prirodzené, avšak z hľadiska osvedčenia podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia nebolo osvedčené, že žalovaný vyhľadáva kontakt žalobkyne, ktorý by jej
spôsoboval ňou opísanú traumu. Z obsahu spisu nevyplýva, že by strany boli od incidentu v kontakte.
Uvedená potreba nevyplývala ani z listín predložených žalobkyňou, keďže žalobkyňa súdu nepredložila
žiadny dôkaz, preukazujúci jej tvrdenia, že žalovaný ju opakovane uráža, ponižuje a vyhráža sa jej

prostredníctvom správ. Z SMS správ, ktoré žalobkyňa súdu predložila takéto žalobkyňou popísané
konanie žalovaného nevyplývalo. Keďže žalobkyňa dostatočne neosvedčila naplnenie podmienok na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g), písm. h) CSP, t. j. že
správanie žalovaného vykazuje také znaky, ktoré nasvedčujú neprimeranému a nevhodnému správaniu
sažalovanéhozhľadiskafyzickéhoipsychickéhovovzťahukžalobkyni,ktoré vzbudzujedôvodnéobavy

o fyzické a psychické zdravie žalobkyne, bolo potrebné návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni
na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou nevyhnutnej súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na
procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutne nutného času
na prevzatie a odovzdanie maloletého dieťaťa B. B., nar. XX. XX. XXXX v súvislosti so súdom určeným

stykom otca s dieťaťom a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne telefonicky, textovými správami,
elektronickou komunikáciou, prostredníctvom aplikácií, sociálnych sietí alebo inými prostriedkami, s
výnimkou správ týkajúcich sa informovania žalobkyne ako rodiča o maloletom dieťati, zamietnuť, ako
správne súd prvej inštancie rozhodol.

30. Pokiaľ žalobkyňa ako novoty v odvolacom konaní označila uznesenie o vznesení obvinenia
žalovanému pre ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona, znalecký posudok MUDr. M. na uznesenie Okresnej prokuratúry Levice č.
k. 2Pv 261/25/4402 – 11 zo dňa 08. 12. 2025 o zamietnutí sťažnosti žalovaného ako obvineného proti
uzneseniu o vznesení obvinenia sp. zn. ORP-492/LV-LV-2025 zo dňa 30. 10. 2025, odvolací súd dáva

do pozornosti ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To znamená, že pre odvolací súd je relevantný stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a svoje rozhodnutie nemôže založiť na skutočnostiach,
ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Preto
odvolací súd neprihliadol na skutočnosť, že žalovanému bolo vznesené obvinenie uznesením sp. zn.

ORP-492/LV-LV-2025 zo dňa 30. 10. 2025 pre ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, voči ktorému žalovaný podal sťažnosť, ktorá
bola uznesením Okresnej prokuratúry Levice č. k. 2Pv 261/25/4402 – 11 zo dňa 08. 12. 2025 zamietnutá.

31. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.

33. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.