Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100114
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100114.2

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca
spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zast.: Viktória Hellenbart advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499

500, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 100071562/2024 zo dňa 8. januára 2024,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa podala dňa 30. marca 2021 riadne daňové priznanie typu B k dani z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie r. 2020 Daňovému úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej ako „správca
dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“). Správca dane následne zaslal žalobkyni výzvu
na odstránenie nedostatkov daňového priznania zo dňa 31. mája 2022 a ďalšiu výzvu na odstránenie

nedostatkov daňového priznania zo dňa 4. júla 2022. Žalobkyňa podala dňa 17. júna 2022 dodatočné
daňové priznanie typu B k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2020.

2. Správca dane vykonal u žalobkyne v dňoch od 15. novembra 2022 do 18. mája 2023 kontrolu dane z
príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2020. Dňa 15. novembra 2022 sa žalobkyňa na výzvu
správcu dane nedostavila a ani si nedohodla iný termín začatia daňovej kontroly. Žalobkyni bola zaslaná

Výzva na predloženie dokladov č. 103246486/2022 zo dňa 30. novembra 2022, ktorá bola žalobkyni
doručená dňa 21. decembra 2022. Žalobkyňa v určenej lehote nepredložila správcovi dane žiadne
písomné doklady. Dňa 5. januára 2023 bola žalobkyni zaslaná ďalšia výzva na predloženie dôkazov
(doručená dňa 13. januára 2023).
Žalobkyňa doručila správcovi dane písomné vyjadrenie dňa 19. januára 2023. Dňa 11. apríla 2023
sa k správcovi dane dostavila žalobkyňa na ústne pojednávanie vo veci oboznámenia so zisteniami

pri daňovej kontrole. Z ústneho pojednávania bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
100990173/2023 zo dňa 11. apríla 2023 a Úradný záznam č. 101055541/2023 zo dňa 17. apríla 2023.
Správca dane následne doručil žalobkyni Protokol z daňovej kontroly č. 101266843/2023 zo dňa 11.
mája2023(ďalejako„Protokol“),ktoréhosúčasťoubolaajvýzvanavyjadreniesakProtokolu.Žalobkyňa
sa v lehote 30 pracovných dní vyjadrila k zisteniam uvedeným v Protokole v písomnom vyjadrení zo dňa
23. júna 2023. Správca dane na základe pripomienok žalobkyne vykonal vo vyrubovacom konaní ďalšie

dokazovanie, pričom pripomienky žalobkyne prerokoval na ústnom pojednávaní dňa 5. septembra 2023.3. Dňa 25. septembra 2023 správca dane vydal Rozhodnutie č. 102409720/2023 (ďalej ako „rozhodnutie
správcu dane“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým žalobkyni vyrubil
rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby v sume 5 978,27 eur za zdaňovacie obdobie r. 2020. V odôvodnení

rozhodnutia správca dane popísal jednotlivé kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Uviedol, že
žalobkyňa v podanom riadnom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
r. 2020 uviedla aj zdaniteľné príjmy z predaja nehnuteľných vecí v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o dani z príjmov“)
v sume 61 000,00 eur, výdavky vynaložené na ich dosiahnutie v sume 57 500,00 eur a základ dane v

sume 3 500,00 eur. Dňa 17. júna 2022 žalobkyňa podala správcovi dane dodatočné daňové priznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2020, v ktorom uviedla totožnú výšku príjmov
a výdavkov. Žalobkyňa k predmetným zdaniteľným príjmom pri preverovaní zdaniteľných príjmov v
roku 2022 predložila Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19. februára 2020 (ďalej ako „Kúpna
zmluva“), Osvedčenie o pravosti podpisu zo dňa 19. februára 2020, Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve
zo dňa 20. februára 2020 (ďalej ako „Dodatok“), Osvedčenie o pravosti podpisu zo dňa 20. februára

2020, Generálnu plnú moc zo dňa 31. decembra 2019 a Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 3. januára
2020 medzi realitnou kanceláriou Royal Real – M17 s.r.o. a E. B. ako splnomocneným zástupcom
žalobkyne (ďalej ako „Zmluva o sprostredkovaní“). V zmysle Kúpnej zmluvy bola žalobkyňa predávajúca
a kupujúcou bola F. G., E. G., bytom H. B. XXXX/XX, XXX XX D. - sídlisko, nar. XX. XXXX XXXX.
Predmetom Kúpnej zmluvy bola kúpa bytu č. 86 nachádzajúceho sa vo vchode č. 14 na 3. poschodí

bytového domu so súp. č. 2362 v Lučenci, zap. na liste vlastníctva č. 7270, k. ú. F. (ďalej ako „Byt“).
Kúpna cena bola stanovená na sumu 90 000,00 eur, pričom suma 15 000,00 eur bola uhradená
kupujúcou v hotovosti ako záloha a jej prijatie potvrdzuje predávajúca svojím podpisom; suma 47 060,02
eur mala byť uhradená na účet č. SK63 0200 0000 0011 9698 7058 vedený vo VÚB a. s. pod variabilným
symbolom 3751772742 do 15 dní od podpisu Kúpnej zmluvy prostredníctvom hypotekárneho úveru

financujúcej banky; suma 20 939,98 eur mala byť uhradená na účet č. SK64 0200 0000 0031 2653
9558 vedený vo VÚB a. s. do 15 dní od podpisu Kúpnej zmluvy prostredníctvom hypotekárneho úveru
financujúcej banky; suma 7 000,00 eur bola uhradená ako doplatok pri podpise tejto Kúpnej zmluvy a jej
prijatiepotvrdzujepredávajúcasvojímpodpisom.VzmysleDodatkusazmluvnéstranydohodlinazmene
kúpnej ceny a platobných podmienok tak, že kúpna cena za Byt je 61 000,00 eur, pričom suma 47 060,02

eur bude uhradená na účet č. SK63 0200 0000 0011 9698 7058 vedený vo VÚB a. s. pod variabilným
symbolom 3751772742 do 15 dní od podpisu Kúpnej zmluvy prostredníctvom hypotekárneho úveru
financujúcej banky, suma 20 939,98 eur bude uhradená na účet č. SK64 0200 0000 0031 2653 9558
vedený vo VÚB a. s. do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy prostredníctvom hypotekárneho úveru
financujúcej banky, suma 7 000,00 eur bola uhradená kupujúcej ako odškodné z dôvodu skrytej vady

elektroinštalácie v bytovom jadre. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že rekonštrukciu Bytu v hodnote
18 000,00 eur, ktorú mala zabezpečiť spoločnosť M17 s.r.o., bude uskutočnená na náklady kupujúcej.
Dodatok bol spojený s Osvedčením o pravosti podpisu kupujúcej zo dňa 20. februára 2020.

4. Správca dane zistil, že žalobkyňa uviedla príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1

písm. b) Zákona o dani z príjmov v sume 61 000,00 eur v nesprávnej čiastke, pričom bola zistená suma
príjmov z prevodu Bytu v sume 90 000,00 eur. Správca dane za predajnú cenu určil sumu 90 000,00 eur.
V zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „Katastrálny zákon“) Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor pod č. V 604/2020 dňa 16.
marca 2020 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k Bytu v prospech kupujúcej

F. G., a to na základe Kúpnej zmluvy, kde cena bola určená v sume 90 000,00 eur. Táto zmluva bola
predložená ako príloha návrhu na vklad a na jej základe malo byť právo k nehnuteľnosti zapísané do
katastra nehnuteľností. Podľa správcu dane k základným a nevyhnutným náležitostiam takejto zmluvy
patrí aj uvedenie kúpnej ceny. Kúpna cena vo výške 90 000,00 eur bola potvrdená aj v prílohe odpovede
Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru č. K2-469/2021 zo dňa 30. decembra 2021 na základe

výzvy v zmysle § 26 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“). Pri návrhu
na vklad do katastra nehnuteľností nebol predložený Dodatok spolu Kúpnou zmluvou a nebol s ňou ani
pevne spojený. Kupujúca F. G. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101512624/2022 zo dňa 23. mája
2022potvrdila,žesumy15000,00eura7000,00euruvedenévKúpnejzmluvebolivyplatenévhotovosti

pred podpisom Kúpnej zmluvy, čo potvrdila aj dňa 22. februára 2023 pri jej vypočutí ako svedka, o čom
bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100650801/2023 zo dňa 22. februára 2023. Vyplatenie
súm 15 000,00 eur a 7 000,00 eur v hotovosti bolo potvrdené aj podpisom oboch zmluvných strán
v Kúpnej zmluve. Kúpna zmluva bola predložená aj banke poskytujúcej hypotekárny úver. Žalobkyňasa k výške kúpnej ceny a úhrade finančných prostriedkov v hotovosti nevyjadrila. Vyjadrila sa len k
Dodatku, ktorý nebol predložený k návrhu na vklad do katastra a ktorý nie je v súlade s platnými právnymi
predpismi (podpis žalobkyne ako predávajúcej na Dodatku nebol úradne osvedčený a Dodatok nebol

v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka spojený s Kúpnou zmluvou). Taktiež neuviedla dôvod
nepredloženia Dodatku do katastra nehnuteľností. Správca dane ďalej uviedol, že predložené písomné
listiny a ich niektoré údaje, konanie, niektoré výpovede jednotlivých osôb, ich čiastočný nesúlad, ako aj
ďalšie skutočnosti vykazujú znaky účelového konania, a to obchádzanie daňovej povinnosti, prípadne
poskytnutie nepravdivých údajov finančnej inštitúcii (úverový podvod). Z uvedeného dôvodu správca

dane postupoval v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Následne správca dane v odôvodnení svojho
rozhodnutia popísal obsah vyjadrenia žalobkyne k Protokolu a uviedol k nemu svoje stanovisko.

5. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný Rozhodnutím č.
100071562/2024 zo dňa 8. januára 2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie
správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal obsah odvolania žalobkyne a priebeh

administratívneho konania. Žalovaný mal za to, že správca dane dodržal základné zásady daňového
konania, využil v procese dokazovania všetky dostupné dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo a tiež vo
vzájomnej súvislosti, pričom zistené skutočnosti uviedol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
dostatočne podrobne.

6. Žalovaný skonštatoval, že kupujúca F. G. vo svojej výpovedi (Zápisnica z ústneho pojednávania
č. 100650801/2023 zo dňa 22. februára 2023) uviedla, že suma 15 000,00 eur bola vyplatená v
hotovosti ako záloha pred podpisom Kúpnej zmluvy a bola prijatá žalobkyňou, suma 7 000,00 eur
bola vyplatená v hotovosti ako doplatok pri podpise Kúpnej zmluvy a bola prijatá žalobkyňou, pričom
žiadne písomné doklady o úhrade neboli vystavené. Rozdiel v sume 29 000,00 eur (rozdiel kúpnej

ceny podľa Kúpnej zmluvy a Dodatku) jej bol vyplatený v hotovosti s tým, že ani o tomto nebol
vystavený žiadny doklad. Svedkyňa vo svojej ďalšej výpovedi vo vyrubovacom konaní však uviedla,
že k vyplateniu súm 15 000,00 eur a 7 000,00 eur žalobkyni z jej strany nikdy nedošlo a vyplatená
suma za Byt bola 61 000,00 eur. Žalovaný poukázal aj na Zmluvu o sprostredkovaní, kde je v bode 2.4.
uvedené, že predmet sprostredkovania sa má predávať za 90 000,00 eur. V Zmluve o splátkovom úvere

(úvere na bývanie) uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a F. G. je v bode „Podmienky pre
poskytnutie úveru“ uvedené, že kúpna cena Bytu je minimálne vo výške 90 000,00 eur. Ďalej žalovaný
skonštatoval, že z Rozhodnutia Okresného úradu Lučenec zo dňa 16. marca 2020 vyplýva že vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený na základe zmluvy zo dňa 19. februára
2020, z čoho vyplýva, že Dodatok nebol zo strany účastníkov Kúpnej zmluvy predložený k návrhu na

vklad do katastra nehnuteľností. Podkladom pre vklad do katastra nehnuteľností, ako aj pre banku
Slovenská sporiteľňa, a.s. na účel poskytnutia hypotekárneho úveru, bola len Kúpna zmluva. Ohľadom
nevykonanej rekonštrukcie Bytu žalovaný uviedol, že Kúpna zmluva neobsahovala žiadne ustanovenia,
ktoré by zaväzovali žalobkyňu k jej vykonaniu. Naopak, v zmysle bodu 7.2 Kúpnej zmluvy kupujúca
vyhlásila, že sa pred uzatvorením tejto zmluvy oboznámila s technickým stavom Bytu, spoločných častí

a spoločných zariadení bytového domu, pričom Byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu v takomto stave kupuje. Dodatok bol podpísaný následne dňa
20. februára 2020 len jeden deň po podpísaní Kúpnej zmluvy. Návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností bol doručený až dňa 25. februára 2020, teda ku Kúpnej zmluve už bol podpísaný
aj Dodatok, avšak tento nebol predložený ani Okresnému úradu Lučenec, katastrálnemu odboru a ani

banke Slovenská sporiteľňa a.s. Na Dodatku nebol podpis žalobkyne overený, čo podľa žalovaného
navodzuje dojem, že mohol byť vyhotovený účelovo. Podľa žalovaného je cena nehnuteľnosti uvedená
v katastri nehnuteľností považovaná za cenu, za ktorú ju jej vlastník predal. To, že bola nejaká čiastka
vyplatená kupujúcej v hotovosti, naznačuje možnosť nekonania v súlade so zákonom v súvislosti
s poskytnutím hypotekárneho úveru alebo zdanenia príjmu z prevodu nehnuteľnosti. Cena sa zmenila v

priebehu jedného dňa, a to pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
preto nepredloženie Dodatku evokuje zo strany účastníkov Kúpnej zmluvy špekulatívne konanie. Cena
nehnuteľnosti sa poskytuje aj na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov štátnym orgánom, NBS,
súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, notárovi a pod., a preto musí byť uvedená správne.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobkyňa z prijatého príjmu za predaj Bytu vrátila kupujúcej sumu
vynaloženú na výdavky súvisiace s predanou nehnuteľnosťou, tieto výdavky musia byť preukázané,
kčomunedošloanizostranyžalobkyneaanizostranykupujúcej.Vovýpovediachžalobkyneakupujúcej
ohľadom vyplatenia kúpnej ceny boli značné rozdiely. Žalobkyňa sa konkrétne nevyjadrila ku skutočnostiohľadom vyplatenia finančných čiastok v hotovosti (15 000,00 eur a 7 000,00 eur) na základe Kúpnej
zmluvy. Kupujúca dokonca vo svojej výpovedi (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100650801/2023
zo dňa 22. februára 2023) uviedla, že rozdiel v sume 29 000,00 eur jej bol vyplatený v hotovosti pri

podpise Dodatku. Podľa žalovaného by vyplatením takejto čiastky v hotovosti došlo k porušeniu § 4 ods.
2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov. Žalovaný
považoval poslednú výpoveď kupujúcej ako svedkyne za účelovú vzhľadom na to, že poprela všetky
svoje predchádzajúce výpovede. Žalovaný skonštatoval, že za doklad preukazujúci, že bolo vyplatených
celkom 90 000,00 eur, považuje podpísanú a overenú Kúpnu zmluvu, ktorá uvádza cenu nehnuteľnosti,

ako aj spôsob vyplatenia kúpnej ceny. Kúpna zmluva bola predložená Okresnému úradu Lučenec pre
katastrálne konanie a aj banke Slovenská sporiteľňa, a s. v súvislosti s poskytnutím hypotekárneho
úveru.

8. Vo vzťahu k daňovej kontrole žalovaný uviedol, že bola vykonaná v súlade so zásadami daňového
konania, výkon daňovej kontroly zodpovedal zásade zákonnosti a požiadavke primeranosti zásahov

správcu dane voči žalobkyni. Správca dane podľa žalovaného využil v procese dokazovania všetky
dostupné dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Správca dane postupoval v
daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní v úzkej súčinnosti so žalobkyňou. Žalobkyňa nepredložila
také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole
zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený. Správca dane v rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti

boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobkyne a uviedol dostatočné
a jednoznačné dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnutie založené. Žalovaný sa stotožnil so závermi
správcu dane. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, nie sú
dôvodom na jeho zrušenie.

Správna žaloba

9. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane. V správnej žalobe stručne
popísala obsah odvolania proti rozhodnutiu správcu dane a niektoré závery žalovaného uvedené
v napadnutom rozhodnutí.

10. Žalobkyňa namietala, že ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom, nemohol si nevšimnúť

viaceré nesprávne a nelogické úvahy správcu dane, ktoré použil pri hodnotení dôkazov a aplikácii
príslušných predpisov, pričom by ich „musel v odvolacom konaní korigovať a správnemu orgánu nižšieho
stupňa vytknúť“. Žalobkyňa namietala, že žalovaný bol povinný preukázať, že žalobkyni vznikla daňová
povinnosť na dani z príjmu fyzickej osoby vo výške 9 012,14 eur ako zistil správca dane po vykonaní
kontrolyanievovýške3033,87eurakouviedlažalobkyňavdaňovompriznaníavdodatočnomdaňovom

priznaní, teda že žalobkyňa naozaj prijala kúpnu cenu vo výške 90 000,00 eur a nie 61 000,00 eur.
Uvedené však podľa žalobkyne nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Tvrdila, že dôsledným
porovnaním platobných podmienok uvedených v Kúpnej zmluve a Dodatku je zákonným postupom
možné dospieť len k záveru, že z hypotekárneho úveru poskytnutého svedkyni F. G. mala byť zaplatená
časť kúpnej ceny vo výške 47 060,02 eur priamo na účet žalobkyne č. SK63 0200 0000 0011 9698

7058 (suma bola pripísaná na účet žalobkyne, pričom táto podmienka sa nemenila ani Dodatkom), časť
kúpnej ceny vo výške 20 939,98 eur mala byť uhradená na účet č. SK64 0200 0000 0031 2653 9558,
z tejto časti kúpnej ceny potom na základe Dodatku vrátila žalobkyňa kupujúcej sumu 7 000,00 eur z
dôvodu skrytej vady elektroinštalácie v Byte. Zo spisu správcu dane podľa žalobkyne nevyplýva, či bolo
vykonané dokazovanie na preukázanie týchto skutočností. Podľa Dodatku zanikla povinnosť kupujúcej

zaplatiť zálohu vo výške 15 000,00 eur z kúpnej ceny, ktorej prevzatie ešte pred podpisom Kúpnej zmluvy
potvrdila kupujúca podpisom na Kúpnej zmluve dňa 19. februára 2020. Podľa Dodatku ďalej kupujúcej
zanikla povinnosť zaplatiť doplatok kúpnej ceny vo výške 7 000,00 eur pri podpise Kúpnej zmluvy dňa
19. februára 2020. Zo spôsobu vykonávania dokazovania je podľa žalobkyne zrejmé, že správca dane
sa sústredil na preukázanie toho, že Dodatok bol vyhotovený účelovo s cieľom vniesť pochybnosti do

dojednaníovýškekúpnejcenyaplatobnýchpodmienkachnamiestopreukázaniaskutočnejvýškykúpnej
ceny, ktorá bola žalobkyni za predaj Bytu uhradená.11. Žalobkyňa mala za to, že úlohou správcu dane bolo dokazovaním zistiť, či žalobkyňa prijala kúpnu
cenu vo výške 90 000,00 eur alebo 61 000,00 eur, pričom toto zisťovanie sa nemôže riadiť „zásadou
želania“ správcu dane dosiahnuť čo najvyšší daňový základ, ale zásadou materiálnej pravdy. Len z toho,

že v Kúpnej zmluve bola dojednaná kúpna cena za Byt v sume 90 000,00 eur podľa žalobkyne nemožno
urobiť záver, že daňovým základom musí byť pôvodne dojednaná kúpna cena bez ohľadu na to, v akej
výške bola reálne vyplatená a bez ohľadu na to, aké ďalšie dojednania mali medzi sebou zmluvné
strany. Žalobkyňa tvrdila, že tendenčnosť dokazovania dokladuje aj postup správcu dane pri preverovaní
pravdivostivýpovedežalobkyneasvedkynepočasdaňovejkontroly,keďsa„celkomiracionálne“pokúšal

dokázať, že zmluvné strany nemali dôvod znížiť pôvodne dojednanú kúpnu cenu a robili tak len za
účelom zníženia daňovej povinnosti. V záujme toho správca dane spochybňoval potrebu rekonštrukcie
Bytu a poruchy elektroinštalácie, pričom „dokazoval výšku nákladov na takéto práce, čím suploval
zmluvnú autonómiu a dojednanie strán o zľave z kúpnej ceny“ bez toho, aby mal akékoľvek informácie
o stavebnotechnickom stave Bytu v čase podpisu Kúpnej zmluvy a tento nedostatok nahrádzal vlastnou
aktivitou, v rámci ktorej požiadal „nezávislú“ firmu o odhad cien stavebných prác. Dokazovanie overením

autenticity Zmluvy o sprostredkovaní a dopytom ohľadom dojednania o potrebe rekonštrukcie Bytu za
18 000,00 eur nevykonal. Z vykonaného dokazovania možno podľa žalobkyne vyvodiť len to, že na účet
žalobkyne bola pripísaná suma 68 000,00 eur, z čoho 7 000,00 eur bolo vrátených kupujúcej. Ohľadom
zálohy na kúpnu cenu vo výške 15 000,00 eur obe zmluvné strany potvrdili, že nikdy zaplatená nebola.
Správca dane podľa žalobkyne mohol vykonať dokazovanie overením majetkových pomerov kupujúcej,

či mala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie takejto zálohy. Žalobkyňa uviedla, že vykonané
dôkazy „nevytvárajú logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo
svojom celkovom hodnotení vylučujú možnosť iného záveru, než toho, že byt bol predaný za 90000,00
€“, v dôsledku čoho žalobkyňa považovala správnou žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

12. Žalobkyňa k vyhodnoteniu výpovedí kupujúcej F. G. uviedla, že žalovaný a správca dane vyhodnotili
jej výpoveď zo dňa 8. augusta 2023 ako nepravdivú, nakoľko sa mala odchýliť od jej skorších výpovedí.
Kupujúca F. G. na ústnom pojednávaní pred správcom dane dňa 8. augusta 2023 uviedla, že za Byt
zaplatila kúpnu cenu 61 000,00 eur a nič viac. Vo svojej skoršej výpovedi dňa 22. februára 2023 uviedla,
že konečná dohodnutá a zaplatená suma za Byt bola 61 000,00 eur, pričom rozdiel medzi kúpnou

cenou v Kúpnej zmluve a v Dodatku jej bol vrátený v hotovosti. Rozdiel v sume 29 000,00 eur jej bol
vyplatený v hotovosti pri podpise Dodatku C. B. (manželom žalobkyne). Žiadny doklad o tom nebol
vystavený a zaplatila len 61 000,00 eur. Žalobkyňa tiež poukázala na výpoveď kupujúcej dňa 23. mája
2022, keď uviedla, že bolo dohodnuté, že Byt prejde rekonštrukciou, a preto sa dohodla suma 90 000,00
eur. Nakoľko k rekonštrukcii Bytu nestihlo dôjsť, bol vyhotovený Dodatok, kde sa dohodla suma 61

000,00 eur. Podľa žalobkyne nič z týchto výpovedí nenasvedčuje, že by žalobkyňa prevzala kúpnu cenu
vyššiu ako 61 000,00 eur. Pokiaľ správca dane z výsluchov tejto svedkyne vyvodil niečo iné, hodnotenie
dôkazov nebolo podľa žalobkyne v súlade so zákonom.

13. Vo vzťahu k Dodatku žalobkyňa namietala, že konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí,

že na Dodatku nie je podpis žalobkyne ako predávajúcej úradne osvedčený, evokuje, že Dodatok
bol vyhotovený účelovo neskôr, keď začala daňová kontrola. Takéto hodnotenie dôkazu nie je podľa
žalobkyne „voľným hodnotením, ale skôr hodnotením svojvoľným“, nakoľko žalovaný opomenul, že na
Dodatku bol úradne osvedčený podpis kupujúcej F. G., čo podľa žalobkyne „preukazuje autenticitu
spísania a podpísania tejto listiny minimálne zo strany kupujúcej dňa 20. februára 2020, teda viac ako

2,5 roka pred začatím daňovej kontroly“. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že na
Dodatku bol overený podpis kupujúcej F. G. dňa 20. februára 2020, ide o autentickú istinu, ktorá nebola
vyhotovená až potom, ako začala daňová kontrola. Ak by zmyslom a účelom vyhotovenia Dodatku bola
snahaznížiťdaňovúpovinnosťnastranežalobkyne,logickébybolo,abyDodatokbolpodanýdokatastra
nehnuteľnostíspoločnesKúpnouzmluvou.Podľažalobkynetobolakupujúca,ktorámuselapreukazovať

kvôli čerpaniu úveru, že časť finančných prostriedkov uhradila z vlastných zdrojov, a preto musela byť
Kúpna zmluva koncipovaná tak, že záloha vo výške 15 000,00 eur bola vyplatená pred jej podpisom,
pričom jej prevzatie mala formálne potvrdiť žalobkyňa podpisom Kúpnej zmluvy dňa 19. februára 2020.
Obe zmluvné strany zhodne potvrdili, že sumu 15 000,00 eur kupujúca žalobkyni nevyplatila. Žalobkyňa
poukázala na rozpory vo výpovedi kupujúcej F. G. v jej svedeckej výpovedi zo dňa 2. februára 2023,

avšak ani takéto „zmätky“ nie sú podľa žalobkyne dôkazom o tom, že žalobkyňa prijala kúpnu cenu
vyššiu ako 61 000,00 eur, a teda dorubenie dane je dôvodné. Kupujúca vo výpovedi dňa 8. augusta
2023 objasnila, že pri skoršom výsluchu dňa 2. februára 2023 sa domnievala, že musí hovoriť informácie
uvedené v Kúpnej zmluve zo strachu, že bude sankcionovaná za nedodržanie podmienok „uvedenýchv zmluve“. Preto chcela veci uviesť na pravú mieru a potvrdila, že k vyplateniu súm 15 000,00 eur a 7
000,00 eur žalobkyni nikdy nedošlo. Správca dane podľa žalobkyne túto výpoveď svedkyne bez opory
v ďalších dôkazoch hodnotil v neprospech žalobkyne ako dôkaz o tom, že došlo k vyplateniu sumy 90

000,00 eur a nie 61 000,00 eur ako uvádzala žalobkyňa v daňovom priznaní. Správca dane opomenul
vyhodnotiť, že svedkyňa sa priznala, že mala obavy z toho, že sa nedodržali podmienky dohodnuté
v Kúpnej zmluve, ktorú predkladala banke. Úver čerpala svedkyňa ako kupujúca a nie žalobkyňa. To
mohol byť dôvod, prečo svedkyňa k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nepripojila Kúpnu zmluvu
aj s Dodatkom, ak požiadavkou banky bolo, aby doložila aj použitie vlastných prostriedkov na kúpu

Bytu. Ak by dôvodom na podpis Dodatku mala byť snaha žalobkyne obchádzať Zákon o dani z príjmov,
určite by Dodatok doručila aj katastru nehnuteľností. Podľa žalobkyne skutočnosť, že zmluvné strany
„bazírovali“ na overení podpisu kupujúcej a nie predávajúcej na Dodatku, dosvedčuje, že cieľom jeho
vyhotovenia bola právna istota ohľadom prevzatia čiastky 7 000,00 eur zo strany kupujúcej, pretože
kupujúca previedla na účet žalobkyne podľa podmienok Dodatku sumu 68 000,00 eur, avšak dojednaná
kúpna cena bola 61 000,00 eur.

14. Ku konštatovaniu žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že návrh na vklad Kúpnej
zmluvy bol doručený Okresného úradu Lučenec, katastrálnemu odboru až dňa 25. februára 2020, z čoho
podľa žalobkyne vyvodil, že žalobkyňa bola povinná k nemu predložiť aj Dodatok, žalobkyňa uviedla, že
orgán verejnej správy nehodnotil dôkazy objektívne, nezaujato a vo vzájomných súvislostiach a účelovo

opomenul, že svedkyňa F. G. vo svojej výpovedi dňa 22. februára 2023 uviedla, že návrh na vklad
pravdepodobne podávala ona. Zo spisu V 604/2020 je možné zistiť, že návrh na vklad do katastra
nehnuteľností podala len F. G. dňa 25. februára 2020, z čoho vyplýva, že zodpovednosť za to, čo bolo a
čo nebolo k návrhu na vklad pripojené, nemôže niesť žalobkyňa. V čl. 10.7. Kúpnej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že návrh na vklad bude podávať kupujúca, čomu zodpovedá aj „skutkový stav“.

15. Ku konštatovaniu orgánov správy daní, že k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností mal
byť spolu s Kúpnou zmluvou predložený aj Dodatok, ktorý mal tvoriť s Kúpnou zmluvou technickú
jednotu, žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že takáto úvaha nie je správna, pretože je v rozpore
so zásadami elementárnej logiky. Nedoručenie Dodatku obsahujúceho zmenu dojednaní ohľadom

kúpnej ceny a rekonštrukcie katastrálnemu odboru príslušného okresného úradu nie je podľa žalobkyne
priamym a ani nepriamym dôkazom o nesprávne priznanej a zaplatenej dani a nie je ani dôkazom
o skutočne „prevzatej výške kúpnej ceny“. Žalobkyňa uviedla, že „úvahy žalovaného v odôvodnení
rozhodnutia, ako aj úvahy daňového úradu, k aplikácii zákona číslo 162/1995 Z. z. a príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, skôr nasvedčujú neznalosti alebo nedostatočnej znalosti príslušnej

právnej úpravy, respektíve jej nesprávnej interpretácie“. Dodatok je dvojstranným právnym úkonom,
ktorým sa na základe dojednania zmluvných strán, ktoré je výsledkom ich autonómie v zmluvných
vzťahoch upravovaných súkromným právom, menia niektoré dojednania skôr uzatvorenej zmluvy.
Uzatváranie dodatkov k zmluve nie je konaním v rozpore so zákonom. Žalovaný si podľa žalobkyne
nesprávne zamieňa povinnosť písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľností s povinnosťou úradne

osvedčiť podpis predávajúceho na nej. Úradné osvedčenie podpisu predávajúceho na kúpnej zmluve
je podmienkou spôsobilosti zmluvy na zápis do katastra nehnuteľností podľa § 42 ods. 3 Katastrálneho
zákona. Predmetom zápisu do katastra nehnuteľností je len prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
a rozhodnutie o povolení vkladu vyvoláva len vecno-právne účinky kúpnej zmluvy, pričom nemá vplyv
na dojednania s obligačnými účinkami, ktoré nastupujú dňom jej podpisu. Podľa žalobkyne žalovaný

nesprávne rozumie zákonnej povinnosti zachytiť prejavy vôle účastníkov zmluvy na tej istej listine, keď
nesprávne považuje riadne uzatvorenú Kúpnu zmluvu a Dodatok za jeden dvojstranný právny úkon.
Dodatok k zmluve je vždy neskoršou zmenou jej obsahu, a preto nemôže tvoriť s pôvodnou zmluvou
jednu listinu. Prejavy vôle zmluvných strán na dodatku sa nemôžu nachádzať na tej istej listine, kde sa
nachádza zmluva, pretože každý dodatok k zmluve je samostatným perfektným právnym úkonom, ktorý

je uzatvorený neskôr ako pôvodná zmluva. Orgán verejnej správy podľa žalobkyne nesprávne považuje
Dodatok ku Kúpnej zmluve za jej nedielnu prílohu s odkazom na § 4 a 5 Katastrálneho zákona. Dodatok
podľa žalobkyne nie je prílohou Kúpnej zmluvy, ktorá by s ňou musela tvoriť technickú jednotu už pred
jej podpísaním. Technickú jednotu so zmluvou tvoria jej nedielne prílohy (nie dodatky), ktorými môžu
byť geometrické plány alebo splnomocnenia, resp. iné časti, ktoré zmluva za svoje nedielne prílohy

označuje už vo svojom obsahu. Kúpna zmluva na žiadne nedielne prílohy neodkazuje. Správca dane
podľa žalobkyne nesprávne interpretuje ustanovenia Katastrálneho zákona, keď účastníkom zmluvy
„kreuje“ povinnosť predkladať katastru nehnuteľností s návrhom na povolenie vkladu aj také dodatky
k zmluvám, ktorými nedochádza k zmene, vzniku a zániku práv, ktoré vznikajú vkladom do katastranehnuteľností, ale týkajú sa len zmeny ostatných dojednaných zmluvných záväzkov strán. Výška kúpnej
ceny nie je údajom, ktorý sa zapisuje do katastra nehnuteľností vkladom, hoci kúpna zmluva pre svoju
platnosť musí obsahovať ako obligatórnu náležitosť aj dojednanie o kúpnej cene. Dokonca postačí,

ak sa strany dohodnú na spôsobe určenia kúpnej ceny. Takéto dojednanie o kúpnej cene nadobúda
účinnosť dňom podpisu kúpnej zmluvy a nie až povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Obdobne
dojednanie o zmene výšky kúpnej ceny nadobúda účinnosť dňom podpisu dodatku ku kúpnej zmluve a
nie až doručením katastru nehnuteľností. Povolenie alebo nepovolenie vkladu vlastníckeho práva nemá
vplyv na zmluvou dojednanú povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu v dohodnutej výške a podľa

dohodnutých platobných podmienok. Ani novela Katastrálneho zákona č. 212/2018 Z. z. neuložila
zmluvným stranám povinnosť predkladať katastru nehnuteľností všetky budúce dodatky k zmluvám,
ktoré sa netýkajú zániku, vzniku, zmeny práv, ku ktorým dôjde až rozhodnutím katastrálneho odboru
príslušného okresného úradu. Dodatky zmlúv, ktoré neobsahujú údaje, ktorých sa týka katastrálne
konanie, nie sú listinami spôsobilými na zápis a kataster nehnuteľností o nich konanie nezačne a do
zbierky listín ich nezakladá.

16. Žalobkyňa ďalej namietala, že zo spisu správcu dane nevyplýva, či a ako správca dane vykonal
dokazovanie pripojením výpisov z účtov žalobkyne, z ktorých by „bolo viditeľné, či boli dojednané
platobné podmienky uvedené v dodatku ku kúpnej zmluve, alebo v kúpnej zmluve“. Konštatovanie
správcu dane, ktoré si osvojil aj žalovaný, že bolo vykonané dokazovanie preverením bankových účtov

žalobkyne a kupujúcej F. G., pričom sa zistilo, že kupujúca nemá žiadny účet, zo spisu nevyplýva.
Uvedené podľa žalobkyne vo vzťahu k predmetu konania nie je dôkazom, na základe ktorého bolo
možno rozhodnúť o dorubení dane, pričom bez uvedenia bánk, v ktorých sa preverovanie vykonávalo,
nemá dôkaz žiadnu výpovednú hodnotu. Žalobkyňa bankový účet mala. Namietala, že ak správca dane
nevykonal dokazovanie ohľadom pripísania kúpnej ceny na jej účet, prípadne ďalších pohybov na účte,

ako to navrhovala žalobkyňa, nekonal v súlade so zákonom. Konštatovanie, že svedkyňa F. G. nemá
žiadny účet, je podľa žalobkyne nutné označiť za bizarné. Z výsluchu svedkyne F. G. vyplýva, že správca
dane v reakcii na jej výpoveď, že časť kúpnej ceny uhrádzala na účet žalobkyne, nepoložil otázku, či
prevod realizovala z vlastného účtu alebo z cudzieho, ani sa neinformoval, či kupujúca vlastný účet má
a v ktorej banke. Svedkyňa F. G. pri svojom výsluchu dňa 23. mája 2022 tiež uviedla, že ku kúpe Bytu

predložila všetky písomnosti s výnimkou úverovej zmluvy so Slovenskou sporiteľňou a. s., ktorú nemá,
nakoľko bola podkladom pre refinancovanie úveru v ČSOB, a. s. Z toho podľa žalobkyne logicky vyplýva,
že svedkyňa musela mať aspoň v čase úverového vzťahu účty v Slovenskej sporiteľni, a. s. a v ČSOB, a.
s. Žalobkyňa ďalej namietala, že je pochybením správcu dane, ak nezisťoval, či kupujúca reálne mohla
mať finančné prostriedky na zaplatenie 90 000,00 eur. Z úverových zmlúv mohol mať preukázané len

nižšie čiastky.

17. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný sa nemôže uchýliť k selektívnemu hodnoteniu dôkazov
v jej neprospech s odvolaním sa na § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalobkyňa a ani kupujúca
„neuskutočňovali“ právne úkony v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Tvrdila, že dokazovaním nebolo

preukázané, že by tieto právne úkony neodrážali ekonomickú realitu, nakoľko sa správca dane
nezameral na zistenie trhovej ceny porovnateľného bytu v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy a Dodatku.
Zistenia správcu dane o cene prác za elektroinštaláciu nie sú dôkazom o tom, že dohoda o zľave z
kúpnej ceny by bola vykonaná z dôvodu obchádzania zákona. Kúpna cena zodpovedala trhovej cene
Bytu v stave v čase jeho predaja. Žalovaný podľa žalobkyne nezohľadnil fakt, že Byt bol nadobudnutý na

základe zmluvy zo dňa 28. júla 2016 za kúpnu cenu 57 500,00 eur, bol 3,5 roka využívaný bez vykonania
akejkoľvek rekonštrukcie alebo jeho zhodnotenia, pričom bol predaný o 3 500,00 eur drahšie, čo je
adekvátne nielen s ohľadom na zníženie jeho hodnoty plynutím času opotrebením, ale aj s ohľadom na
vývoj cien realít. Naopak, nárast ceny Bytu za 3,5 roka zo sumy 57 500,00 eur na sumu 90 000,00 eur
bez vykonanej rekonštrukcie neodráža ekonomickú realitu.

18. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na záver žalovaného, že Kúpna zmluva neobsahovala
žiadne ustanovenia, ktoré by zaväzovali žalobkyňu k vykonaniu rekonštrukcie Bytu, čím podľa žalobkyne
chce žalovaný navodiť dojem, že odvolávanie sa na potrebu rekonštrukcie Bytu a s tým súvisiacu zmenu
kúpnej ceny je účelové. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je podľa žalobkyne manipulovaním s faktami

zo strany žalovaného. Orgán verejnej správy mal konštatovať, že v Dodatku sa uvádza, že „zároveň sa
zmluvné strany dohodli, že rekonštrukcia bytu v hodnote 18000,00 €, ktorú mala zabezpečiť spoločnosť
M17 s. r. o. bude uskutočnená na náklady kupujúceho“. Orgán verejnej správy podľa žalobkyne vynechal
z hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti aj znenie článku 4.2. Zmluvy o sprostredkovaní, v ktorejje dojednanie o rekonštrukcii Bytu v sume 18 000,00 eur uvedené. Žalobkyňa tvrdila, že „z hodnotenia
dôkazov v ich vzájomnej súvislosti“ bolo vynechané znenie čl. 4.2. kúpnej zmluvy zo dňa 28. júla 2016,
v ktorom predávajúci konštatuje, že Byt bol rekonštruovaný v r. 2010 a 2014, z čoho vyplýva, že 19.

februára 2020 už boli niektoré rekonštruované časti užívané 10 rokov a niektoré 6, teda boli „zrelé“
na opätovnú rekonštrukciu. Podľa žalobkyne pri „zákonnom hodnotení dôkazov“ nie je možné dospieť
k záveru, že rekonštrukcia Bytu je len účelovým tvrdením žalobkyne a kupujúcej v priebehu daňovej
kontroly, nakoľko o existencii takéhoto dojednania svedčia autentické dôkazy ešte z roku 2020.

19. Žalobkyňa považovala rozhodnutie žalovaného za nezákonné aj z dôvodu jeho zmätočnosti
a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného podľa žalobkyne
nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný účelovosť vyhotovenia Dodatku, ktorý evidentne vznikol v roku 2020,
pričom ako dôkaz preukazuje, že „kupujúca prijala kúpnu cenu vo výške 61.000,00 € a nie 90.000,00
€ ako sa uvádzalo v kúpnej zmluve zo dňa 19.2.2020“. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že
rozhodnutie žalovaného a správcu dane sú „odôvodnené z dôkazov a postupov, u ktorých žalobkyňa

dôvodne namietala, že tieto sú len špekuláciami, ktoré majú podložiť hypotézu daňového úradu, že k
zníženiu kúpnej ceny v dodatku došlo účelovo, a reálne prevzatá suma bola 90000,00 € a nie 61000,00
€“. Ak by účelovosť postupu zmluvných strán smerovala voči banke poskytujúcej hypotekárny úver,
potombybolodojednaniesumy90000,00eurfiktívneaskutočne„prevzatou“bolakúpnacena61000,00
eur. Správca dane nesmie podľa žalobkyne opomínať, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená

medzi dvomi fyzickými osobami je súkromnoprávnym úkonom, u ktorého platí zmluvná autonómia strán
bez regulácie a autoritatívneho zásahu zo strany štátu. Obsah zmluvy sa nemôže vykladať v rozpore
s tým, čo zmluvné strany dojednali a chceli dosiahnuť. Orgánu verejnej správy neprináleží hodnotiť
pohnútku, ktorá strany viedla k uzatvoreniu zmluvy a jej dodatku, ako ani výhodnosť alebo nevýhodnosť
dojednaných zmluvných podmienok, inak postupuje nezákonne. Na takýto postup ho neoprávňuje ani §

3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalobkyňa tvrdila, že namiesto toho, aby sa orgán verejnej správy primárne
zameral na overenie pravdivosti výpovedí a stanovísk zmluvných strán, zameral sa na dokazovanie ich
účelovosti, čo mu však Daňový poriadok a ani iný právny predpis neukladá, pričom nadpráca, ktorú
správca v tomto smere vykonal, je zjavná. Vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane žalobkyňa tvrdila, že
argumentácia správcu dane v odôvodnení jeho rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane je založená

na myšlienkových konštrukciách, ktoré majú preukazovať porušenie nejestvujúcich povinností zo strany
žalobkyne, čo spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

20. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu
s rozhodnutím správu dane zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň žiadala,

aby jej súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 3. apríla 2024 popísal obsah správnej žaloby

a uviedol, že vo svojom rozhodnutí sa vyjadril k námietkam žalobkyne uvedeným v jej odvolaní proti
rozhodnutiu správcu dane, ktoré sa vo veľkej miere stotožňujú so žalobnými námietkami. Zdôraznil, že
dôsledným porovnaním platobných podmienok uvedených v Kúpnej zmluve a Dodatku nie je možné
dospieť k záverom uvedeným v správnej žalobe, a to vzhľadom na rôzne vykonané platby, o ktorých
nie sú záznamy. Závery žalobkyne v správnej žalobe nie sú podporené dôkazmi. Žalovaný uviedol, že

ohľadom výpovedí kupujúcej sa dostatočne vyjadril vo svojom rozhodnutí.

22. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobkyňa bola niekoľkokrát vyzvaná správcom dane (Výzva č.
103246486/2022 zo dňa 30. novembra 2022, Výzva č. 100049351/2023 zo dňa 5. januára 2023) na
predloženie dokladov a dôkazov, ktoré preukazujú jej tvrdenia. Nie je povinnosťou správcu dane označiť

daňovému subjektu akými dôkazmi má preukázať skutočnosti v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
Žalovaný mal za to, že správca dane zistil skutkový stav v rozsahu, ktorý je dostačujúci na odôvodnenie
jeho rozhodnutia, pričom sa náležite vysporiadal s predloženými dôkazmi zo strany žalobkyne.

23. K námietke žalobkyne ohľadom rekonštrukcie Bytu žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že

manipuluje s faktami. Žalovaný a správca dane predmetnú rekonštrukciu preverovali v dôsledku tvrdení
žalobkyne. To, že Kúpna zmluva sa o predmetnej rekonštrukcii a navýšení kúpnej ceny v dôsledku
jej vykonania nezmieňuje, je fakt. Nie je pravdou, že obe strany potvrdili, že sumu 15 000,00 eur
kupujúca žalobkyni nevyplatila, pričom žalovaný poukázal na obsah výpovedí kupujúcej ako svedkyne.Žalobkyňa si podľa žalovaného v správnej žalobe odporuje, keď na jednej strane uvádza svoj argument
a vzápätí uvedie protiklad, ktorý vyplýva z dokazovania, akoby žalobkyňa chcela uviesť, že s kupujúcou
vedome uviedli vyššiu kúpnu cenu Bytu s cieľom dosiahnutia lepších podmienok pre kupujúcu zo strany

banky. Zmätky vo výpovedi kupujúcej minimálne vytvárajú pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení
žalobkyne a kupujúcej ako svedkyne.

24. Ďalej žalovaný poznamenal, že si nezamieňa povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode nehnuteľnosti
v písomnej forme s povinnosťou úradne osvedčiť podpis predávajúceho na nej. Netvrdil, že Kúpna

zmluva a Dodatok sú jeden dvojstranný právny úkon a že prejavy vôle zmluvných strán sa majú
nachádzať na tej istej listine, avšak bol toho názoru, že Dodatok mal byť súčasťou Kúpnej zmluvy, keďže
ním bola upravená jej podstatná náležitosť. Faktom je, že kúpna cena 90 000,00 eur bola uvedená v
Kúpnej zmluve, ktorá bola predkladaná inštitúciám, a preto žalovaný považoval kúpnu cenu uvedenú
v Kúpnej zmluve za skutočnú.

25. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu svojho rozhodnutia, ktorého časť vo vyjadrení
citoval. Navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov
konania.

Replika žalobkyne

26. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17. júna 2024 uviedla, že na správnej žalobe
a jej dôvodoch trvá. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe podľa žalobkyne na jej konkrétne výhrady
ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a nezákonnosti jeho rozhodnutia nereagoval.
Žalobkyňa predložila k preukázaniu správnosti daňového priznania k dani z príjmu z predaja Bytu

všetky dôkazy, o ktorých mala vedomosť, a súčasne žiadala vykonať dokazovanie výpismi z bankových
účtov kupujúcej. Pri nahliadnutí do spisu orgánu verejnej správy bol právnej zástupkyni žalobkyne
predložený spis, v ktorom sa žiadne dopyty na zisťovanie bankových účtov kupujúcej ako aj pohybov
na nich nenachádzali. Faktom je, že kúpna cena sa pripísala na účet žalobkyne z iného účtu, ktorého
majiteľa žalobkyňa vzhľadom na bankové tajomstvo nevie zistiť, ale vie to zistiť žalovaný. Skutkový

záver žalovaného, že kupujúca nemala bankový účet, nie je podľa žalobkyne správny, a preto nemožno
akceptovať tvrdenie žalovaného, že skutkový stav bol zistený v rozsahu potrebnom pre vydanie
rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení nevyvrátil ani žalobnú námietku ohľadom vlastných šetrení
správcu dane o rekonštrukcii Bytu. Žalovaný podľa žalobkyne založil svoje rozhodnutie na jedinom
dôkaze, a to Kúpnej zmluve bez Dodatku, ktorej dôveryhodnosť preceňuje, pričom opomenul výpoveď

žalobkyne a kupujúcej, v ktorých sa uvádza, že kupujúca v skutočnosti zaplatila za Byt len 61 000,00 eur.
Žalobkyňa zopakovala svoje tvrdenia vo vzťahu k návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a povinnosti
predložiť katastru nehnuteľností aj Dodatok. Žalobná námietka k ekonomickej reálnosti kúpnej ceny Bytu
vo vzťahu k jeho rekonštrukcii zostala vo vyjadrení žalovaného nepovšimnutá. Žalobkyňa zdôraznila,
že má zákonnú povinnosť zaplatiť daň zo skutočného príjmu, a nie z príjmu, ktorý by podľa správcu

dane mala mať. Z písomného „stanoviska“ žalovaného sa podľa žalobkyne javí, že keby bol k návrhu na
vklad do katastra nehnuteľností podaný aj Dodatok ku Kúpnej zmluve, akceptoval by výšku príjmu 61
000,00 eur a daň by žalobkyni nedorubil. Opomína však, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností
nepodávala žalobkyňa, a teda ju sankcionuje za niečo, čo opomenula urobiť kupujúca. Žalovaný podľa
žalobkyne nereagoval a nevyvrátil žiadne z jej tvrdení a nepreukázal, že napadnuté rozhodnutie bolo

založené na spoľahlivo zistenom skutkovom stave.

Duplika žalovaného

27. Žalovaný v duplike k replike žalobkyne zo dňa 20. júna 2024 konštatoval, že žalobkyňa v replike
len opätovne uviedla svoje námietky z odvolania proti rozhodnutiu správcu dane a zo správnej žaloby,
pričom sa k nim už dostatočne vyjadril a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

28. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„SSP“)amiestnepríslušnýsúdpodľa§13ods.1SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a po preskúmaní
veci dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods.
2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania,

pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 2. decembra 2025.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. januára 2026 (§ 137 ods. 3 SSP).

29.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

31. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy..

32. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona o dani z príjmov predmetom dane sú ostatné príjmy (§ 8).

34. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z príjmov ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5

až 7, sú najmä príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností.

35. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 26 ods. 1 Daňového poriadku súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a
notári sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania

pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov.

37. Podľa § 7 písm. b) Katastrálneho zákona kataster obsahuje tieto údaje: parcelné čísla, údaje o
parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na
mapeurčenéhooperátu,druhyavýmerypozemkov,súpisnéčíslastavieb,údajeopríslušnostipozemkov

k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a
údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho
pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách,
vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy
o nehnuteľnostiach.

38. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane
vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou,

čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1
SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych
žalobách uplatnené. Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia
orgánu verejnej správy za nezákonné, a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť

správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v
lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní
oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery
orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa
žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre

rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných
dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

40. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane, ktorými bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z príjmov

fyzickej osoby v sume 5 978,27 eur za zdaňovacie obdobie r. 2020, keďže v daňovom konaní bolo
zistené, že zdaniteľné príjmy žalobkyne z predaja nehnuteľnej veci - Bytu v zmysle § 8 ods. 1 písm. b)
Zákona o dani z príjmov boli vo výške 90 000,00 eur a nie vo výške 61 000,00 eur ako žalobkyňa uviedla
v riadnom a dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r.
2020. Správca dane dokazovaním podľa § 24 ods. 2 v spojení s § 26 ods. 1 Daňového poriadku zistil,

že z Kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k predaju Bytu žalobkyňou kupujúcej F. G. a ktorá bola
predložená Okresnému úradu Lučenec, katastrálnemu odboru spolu s návrhom na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, vyplýva, že kúpna cena za Byt bola zmluvnými stranami dohodnutá
vo výške 90 000,00 eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 68 000,00 eur bola žalobkyni zaplatená
bezhotovostne z prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcej financujúcou bankou a časť

kúpnej ceny vo výške 22 000,00 eur zaplatila kupujúca žalobkyni v hotovosti, čo zmluvné strany potvrdili
svojimi podpismi na Kúpnej zmluve. Práve Kúpnu zmluvu považovali orgány správy daní za doklad
preukazujúci, že zdaniteľné príjmy žalobkyne z predaja Bytu boli vo výške 90 000,00 eur. Inú výšku
príjmov z predmetného predaja žalobkyňa v daňovom konaní nepreukázala.

41. V daňovom konaní vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností
relevantných pre správne určenie daňovej povinnosti prioritne zaťažuje daňový subjekt, čo
výslovne vyplýva z § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, v zmysle ktorého „Daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných

predpisov“ (obdobne aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo
dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo
dňa 30. apríla 2019 a iné). Je to práve daňový subjekt, kto má možnosť a aj povinnosť zaobstarať
si všetky potrebné dôkazy, ktoré zabezpečia, že svoje tvrdenia (prvotne deklarované v podanom
daňovom priznaní) vo vzťahu k jeho daňovej povinnosti bude môcť správcovi dane spoľahlivo preukázať.

Skutočnostirelevantnépresprávneurčeniedanepritomnepostačujedeklarovaťlenpoformálnejstránke
predložením akýchkoľvek písomných dokladov, keďže predložené doklady musia nespochybniteľne
preukazovať tvrdenia daňového subjektu vo vzťahu k jeho daňovej povinnosti. V prípade, ak správca
dane na základe dokladov predložených daňovým subjektom po splnení si jeho prvotnej dôkaznej
povinnosti nadobudne pochybnosti o skutočnostiach z nich vyplývajúcich, dôkazné bremeno sa prenáša

na správcu dane, ktorý je povinný svoje pochybnosti preukázať vykonaním dokazovania a o svojich
zisteniach daňový subjekt oboznámiť. Daňový subjekt má potom opätovne možnosť zistenia správcu
dane na základe ním vykonaného dokazovania vyvrátiť predložením ďalších dôkazov (opätovný prenos
dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt). Ústavný súd Slovenskej
republiky v tomto ohľade uviedol: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:

povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním
predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosťdôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len

na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom
konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (Rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21;

obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Podľa Rozsudku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/51/2021 zo dňa 17. februára 2023 „správcovi dane prináleží
v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k čomu patrí vyhodnotenie,
vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane pri preverovaní písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie pôvodných dôkazov

správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov“. Inými slovami, nepostačuje predložiť
akékoľvek písomné doklady. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o skutočnostiach tvrdených daňovým subjektom, vyzýva daňový subjekt na predloženie
ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom
rozptýlenia jeho pochybností (Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017

zo dňa 15. novembra 2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt však
nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných
dokladov, ale len pochybnosť dôvodná, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach a
je objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového
oprávnenia (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.

septembra 2019). Aj keď správca dane vedie dokazovanie v daňovom konaní a hodnotenie získaných
dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže
jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo
ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Ak daňový subjekt následne žiadne ďalšie dôkazy na

preukázanie ním tvrdených skutočností nepredloží (resp. neoznačí) v rámci daňovej kontroly a ani vo
vyrubovacom konaní, a teda relevantne nevyvráti záver správcu dane, ku ktorému dospel na základe
vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, musí znášať dôsledky svojej dôkaznej núdze, spravidla
v podobe rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane oproti dani vykázanej daňovým subjektom
v podanom daňovom priznaní.

42. Žalobkyňa v podanom riadnom daňovom priznaní a aj v následnom dodatočnom daňovom priznaní
k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2020 uviedla, že jej príjem z predaja Bytu
bol vo výške 61 000,00 eur, avšak správca dane nadobudol pochybnosť o správnosti výšky príjmu
žalobkyne z predmetného prevodu nehnuteľnosti, keďže z údajov katastra nehnuteľností o cene Bytu

(cena nehnuteľnosti je v zmysle § 7 písm. b/ Katastrálneho zákona údajom katastra nehnuteľností,
pričom v zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona sa tento údaj považuje za hodnoverný, ak nie je
preukázaný opak) vyplynulo, že v zmysle Kúpnej zmluvy, ktorá bola právnym titulom k predaju Bytu
svedkyni F. G. ako kupujúcej, žalobkyňa predala kupujúcej Byt za kúpnu cenu 90 000,00 eur, čo
obe zmluvné strany potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi s úradným osvedčením pravosti podpisu

žalobkyne. Správca dane a rovnako aj žalovaný vychádzali pri zisťovaní výšky príjmov žalobkyne
z predmetného prevodu nehnuteľnosti z kúpnej ceny uvedenej v Kúpnej zmluve, keďže táto zmluva
bola predložená Okresnému úradu Lučenec, katastrálnemu odboru k návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a aj financujúcej banke, ktorá poskytla hypotekárny úver kupujúcej na
zaplatenie časti kúpnej ceny. Daňový poriadok v ustanovení § 26 ods. 1 výslovne ukladá povinnosť

súdom, orgánom štátnej správy, obciam, vyšším územným celkom a notárom povinnosť oznamovať
správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi podlieha dani
podľa osobitných predpisov. Keďže príjmy z prevodu nehnuteľností v zmysle § 3 ods. 1 písm. d)
v spojení s § 8 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z príjmov podliehajú dani z príjmov fyzickej osoby,
pričom predmetom vkladového konania pred katastrálnym odborom príslušného okresného úradu je

práve zápis práv k nehnuteľnostiam v súvislosti s ich prevodom na nového vlastníka, Okresný úrad
Lučenec, katastrálny odbor bol v zmysle § 26 ods. 1 Daňového poriadku povinný oznámiť správcovi
dane údaj potrebný na účely správy daní, a to údaj o cene Bytu, keďže z tejto ceny je možné zistiť
výšku zdaniteľných príjmov žalobkyne z predaja Bytu kupujúcej. Zmyslom a účelom ustanovenia § 26ods. 1 Daňového poriadku je umožniť správcovi dane zistiť a objektivizovať skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní aj bez súčinnosti daňového subjektu, keďže existujú prípady, keď orgány verejnej
moci zo svojej úradnej činnosti takýmito údajmi disponujú, pričom príjmy priznané daňovým subjektom

v daňovom priznaní sú s týmito údajmi v rozpore. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
(str. 8) v tomto ohľade uviedol, že cena nehnuteľnosti uvedená v katastri nehnuteľností sa považuje
za cenu, za ktorú vlastník nehnuteľnosti nehnuteľnosť predal, čo je v súlade s § 7 písm. b) v spojení
s § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona. Zároveň na str. 9 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že
za doklad preukazujúci, že žalobkyni bolo vyplatených celkom 90 000,00 eur, považuje podpísanú a

overenúKúpnuzmluvu,ktoráuvádzacenunehnuteľnosti,akoajspôsobvyplateniakúpnejceny.Správca
dane počas daňovej kontroly oboznámil žalobkyňu so svojimi pochybnosťami o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti ňou predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzval ju, aby
sa k nim vyjadrila alebo pravdivosť ňou uvádzaných údajov riadne preukázala v zmysle § 46 ods. 5
Daňového poriadku na ústnom pojednávaní dňa 11. apríla 2023 (z ústneho pojednávania bola spísaná
Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100990173/2023 zo dňa 11. apríla 2023, ktorú žalobkyňa odmietla

podpísať, a Úradný záznam č. 101055541/2023 zo dňa 17. apríla 2023, v ktorom zamestnanci správcu
dane uviedli okolnosti a dôvody odmietnutia podpísania zápisnice zo strany žalobkyne), čím dôkazné
bremeno na preukázanie žalobkyňou tvrdených skutočností prešlo opätovne na žalobkyňu. Žalobkyňa
však do skončenia daňovej kontroly a ani následne vo vyrubovacom konaní nepredložila správcovi
dane také dôkazy, resp. nenavrhla ich vykonanie, z ktorých by vyplynula iná výška zdaniteľných príjmov

žalobkyne z predaja Bytu, než akú zistil správca dane. Možno tak skonštatovať, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že výška jej zdaniteľných príjmov z predaja Bytu je 61 000,00 eur
a nie 90 000 eur. Následkom neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou bolo vyrubenie rozdielu dane
z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2020 v sume 5 978,27 eur rozhodnutím správcu dane,
ktoré žalovaný potvrdil správnou žalobou napadnutým rozhodnutím.

43. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi správy daní
nariadneposúdenieveci,keďtvrdila,žeorgánysprávydaníbolipovinnépreukázať,žežalobkyňanaozaj
prijala kúpnu cenu za Byt vo výške 90 000,00 eur a nie 61 000,00 eur, pričom zisťovanie skutkového
stavu orgánmi správy daní nemôže byť vedené snahou, aby bol dosiahnutý čo najvyšší základ dane, ale

zásadou materiálnej pravdy. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobkyne ako nedôvodnú. Ako
už správny súd vo všeobecnosti uviedol v bode 41. tohto rozsudku, dôkazné bremeno na preukázanie
skutočností relevantných pre správne určenie daňovej povinnosti prioritne zaťažuje daňový subjekt,
teda žalobkyňu, čo výslovne vyplýva z § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Bolo povinnosťou
žalobkyne preukázať, že výška základu dane z príjmu fyzickej osoby z prevodu Bytu je práve 61 000,00

eur ako to deklarovala v podanom riadnom a aj v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmu
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2020. Správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno v prípade, ak
nadobudne pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov preložených žalobkyňou alebo
o pravdivosti údajov v nich uvedených. Správca dane vykonal dokazovanie v rozsahu svojho dôkazného
bremena v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy

daní boli zistené čo najúplnejšie. Z ustanovení Daňového poriadku nemožno vyvodiť, že správca dane je
viazaný zásadou materiálnej pravdy. Táto zásada vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku
a vzťahuje sa na orgán verejnej správy konajúci v správnom konaní podľa Správneho poriadku. Daňové
konanie sa spravuje Daňovým poriadkom ako osobitným procesným predpisom vo veciach správy
daní, pričom podľa § 163 Daňového poriadku „na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní“. Daňový poriadok neukladá správcovi dane v zmysle jeho dôkazného bremena
zisťovať akékoľvek skutočnosti v prospech alebo v neprospech kontrolovaného daňového subjektu,
ale zisťovanie skutkového stavu viaže na skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní. Žalobkyňa
sa teda nemôže spoliehať, že v daňovom konaní stačí uviesť skutkové tvrdenie, pričom správca
dane by mal následne povinnosť sám vyhľadávať dôkazy na jeho preukázanie, keďže dokazovanie

v daňovom konaní má svoje osobitné pravidlá podľa § 24 Daňového poriadku, ktoré sú formálnejšie
oproti dokazovaniu vo všeobecnom správnom konaní a ktoré sa prejavujú v tom, že daňové konanie je
vedené kombináciou prejednacej a vyhladávacej zásady. Tieto zásady sa uplatňujú v rôznych štádiách
dokazovania v daňovom konaní rôzne (viď bod 41. tohto rozsudku). Inými slovami, správca dane nie
je povinný viesť dokazovanie dovtedy a tak, aby sa preukázali tvrdenia žalobkyne a za týmto účelom

vyhľadávať dôkazy. Správca dane (a rovnako aj žalovaný) spochybnil tvrdenie žalobkyne, že jej príjem
z predaja Bytu je vo výške 61 000,00 eur, keďže vychádzal z Kúpnej zmluvy a z hodnoverných údajov
katastra nehnuteľností o kúpnej cene Bytu, pričom svoje pochybnosti o ďalších dôkazoch v konaní
(najmä Dodatok a svedecké výpovede kupujúcej F. G.) logicky odôvodnil. Po prenose dôkaznéhobremena na žalobkyňu tak bolo práve jej povinnosťou predložením, resp. označením iných dôkazov
(teda nielen poukazovaním na už v konaní predložený a spochybnený Dodatok, rozporné svedecké
výpovede kupujúcej F. G. a ďalšie správcom dane už spochybnené dôkazy) preukázať, že skutočná

výška jej príjmu z predaja Bytu nebola 90 000,00 eur, a teda skutkové závery správcu dane vyplývajúce
z ním vykonaného dokazovania vyvrátiť. Nestačí len tvrdiť, že žalobkyňa (prípadne jej manžel) vrátila
kupujúcej časť peňažných prostriedkov v hotovosti bez toho, aby svoje tvrdenie preukázala predložením
dokladu o tvrdenej skutočnosti, resp. odvolávať sa len na dojednania v Dodatku, ktorý orgány správy
daní vyhodnotili ako nehodnovernú listinu vzhľadom na jeho rozpor so zákonom, a ktorý tak predstavuje

len materializovanú formu tvrdení zmluvných strán bez opory v ďalších skutočnostiach, ktoré by boli
riadne preukázané. Správca dane a žalovaný nemali povinnosť dôkaznú núdzu žalobkyne kompenzovať
vyhľadávaním dôkazov v prospech tvrdenia, že výška jej príjmu z predaja Bytu bola 61 000,00 eur a nie
90 000,00 eur. Správny súd podotýka, že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie
správca dane (resp. žalovaný ako odvolací orgán môže podľa § 74 ods. 3 Daňového poriadku vykonať
dokazovanie aj v odvolacom konaní), a teda správca dane sám uváži, ktoré dôkazy a ako vykoná,

pričom nie je viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany žalobkyne. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí v tomto ohľade výslovne uviedol, že pokiaľ žalobkyňa z prijatého príjmu za predaj Bytu vrátila
kupujúcej sumu vynaloženú na výdavky súvisiace s predanou nehnuteľnosťou, tieto výdavky musia
byť preukázané, k čomu nedošlo ani zo strany žalobkyne a ani zo strany kupujúcej. Žalobkyňa mala
právo predložiť, resp. označiť správcovi dane také dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázala a toto

právo jej nebolo zo strany správcu dane a ani žalovaného upreté. Naopak, správca dane žalobkyňu
opakovane vyzýval na predloženie dokladov (Výzva č. 103246486/2022 zo dňa 30. novembra 2022 a č.
100049351/2023 zo dňa 5. januára 2023), žalobkyňa mohla predložiť konkrétne dôkazy kedykoľvek po
jej oboznámení s pochybnosťami správcu dane na ústnom pojednávaní dňa 11. apríla 2023 a rovnako
aj vo vyrubovacom konaní.

44. Správny súd podotýka, že podstatnú časť správnej žaloby tvoria tvrdenia a konštatovania žalobkyne,
v ktorých popisuje vlastné vnímanie skutkových okolností predmetnej veci, ďalej vyhodnotenie dôkazov
orgánmi správy daní, vyjadruje s týmto hodnotením nesúhlas a prezentuje svoje vlastné odlišné
hodnotenie. Takéto tvrdenia však nemožno považovať za relevantné žalobné námietky spôsobilé

spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane.
Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný žalobnými bodmi tak, ako ich žalobkyňa
formulovala, pričom nemôže dôvody nezákonnosti namiesto žalobkyne vyhľadávať a ani žalobkyňou
formulované žalobné body dopĺňať. Tvrdeniam žalobkyne v správnej žalobe vo vzťahu k skutkovým
otázkam a hodnoteniu dôkazov zo strany orgánov správy daní chýba argumentácia odôvodňujúca, že

napadnutým rozhodnutím žalovaného a rozhodnutím správcu dane bol porušený zákon (premetom
konania je preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí). Nepostačuje len tvrdiť, že hodnotenie
dôkazov nebolo v súlade so zákonom, ale je potrebné, aby žalobkyňa svoje tvrdenie o nezákonnosti aj
dostatočne konkretizovala, keďže správny súd tak nemôže urobiť sám namiesto žalobkyne. Prezentácia
vlastného názoru žalobkyne o skutkovom stave a nesúhlasu s hodnotením dôkazov orgánmi správy

daní nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia správcu dane. V prípade, ak žalobkyňa v správnej žalobe vo vzťahu k zisteniu skutkového
stavu orgánmi správy daní relevantne nespochybnila ich záver, na ktorom boli napadnuté rozhodnutia
založené, teda že príjem žalobkyne z predaja Bytu je podľa Kúpnej zmluvy, ktorá bola ako jediná
a úplná predložená katastru nehnuteľností a ktorej hodnovernosť nebola spochybnená, je vo výške

90 000,00 eur, teda vyššej ako žalobkyňa priznala v riadnom a dodatočnom daňovom priznaní, ale
len vyjadrila nesúhlas s hodnotením jednotlivých dôkazov zo strany správcu dane (a žalovaného),
pričom s hodnotením dôkazov viedla polemiku prezentovaním vlastného odlišného hodnotenia, z takto
formulovaných žalobných bodov nemožno dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí
správcu dane a žalovaného. Nepostačuje, ak žalobkyňa v správnej žalobe uviedla len svoje hodnotenie

k niektorým vybraným dôkazom a skutkovým okolnostiam, ktoré je odlišné od hodnotenia správcu dane
bez toho, aby uviedla, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov
v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Len jednostranné závery, hodnotenia,
domnienky a konštatovania žalobkyne samé osebe nezákonnosť napadnutých rozhodnutí neosvedčujú.
Samotný fakt, že záver, na ktorom sú napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane

založené, nie je v súlade s názorom žalobkyne, nepreukazuje ich nezákonnosť.

45. Pre úplnosť správny súd k tvrdeniam žalobkyne v správnej žalobe, v ktorých vo vzťahu k výške
ňou deklarovaného príjmu z predaja Bytu poukazovala na Dodatok, uvádza, že Dodatok bol síce akodôkaz predložený správcovi dane, avšak orgány správy daní ho spochybnili, pričom svoju úvahu riadne
a logicky zdôvodnili. Správny súd zdôrazňuje, že podpis žalobkyne ako predávajúcej nebol v rozpore s
§ 42 ods. 3 Katastrálneho zákona na Dodatku úradne osvedčený a Dodatok nebol predložený katastru

nehnuteľností vo vkladovom konaní napriek tomu, že jeho obsahom bola zmenená cena Bytu, teda
podstatná náležitosť kúpnej zmluvy v zmysle § 588 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom cena Bytu je
zároveň údajom katastra nehnuteľností (§ 7 písm. b/ Katastrálneho zákona). Je pritom irelevantné, aký
bol motív nepredloženia Dodatku katastru nehnuteľností a rovnako aj zmluvné dojednanie účastníkov
zmluvy, ktorá zo zmluvných strán je povinná predložiť návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

V zmysle § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohli žalobkyňa a kupujúca dohodou zmeniť vzájomné
práva a povinnosti z už uzatvorenej Kúpnej zmluvy, ak sa však tak rozhodli urobiť, takáto dohoda sa
stáva súčasťou uzavretej Kúpnej zmluvy, keďže mení jej obsah. Kúpna zmluva a dohoda o jej zmene
nepredstavujú dve samostatné zmluvy, pretože sa jedná o ten istý zmluvný vzťah a tie isté práva
apovinnostiúčastníkovdanéhozmluvnéhovzťahu.Dodatoktakmusíspĺňaťrovnakézákonnénáležitosti
ako samotná Kúpna zmluva vzhľadom k tomu, že je jej neoddeliteľnou súčasťou (písomná forma,

úradné osvedčenie podpisu prevodcu /žalobkyne ako predávajúcej/ a náležitosť v zmysle § 46 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorá sa v praxi realizuje tak, že každý následne uzatvorený dodatok k zmluve
o prevode nehnuteľnosti sa s ňou fyzicky pevne zviaže /technická jednota/). Žalobkyňa v správnej
žalobe pomerne obšírne argumentovala, že neexistovala povinnosť predložiť katastru nehnuteľností aj
Dodatok vzhľadom na rozdiel vo vecno-právnych a obligačno-právnych účinkoch zmluvných dojednaní.

Takáto úvaha je však bezpredmetná, keďže nič nemení na skutočnosti, že Dodatok (ak by spĺňal
zákonné náležitosti) sa stáva neoddeliteľnou súčasťou Kúpnej zmluvy a katastru nehnuteľností tak
v prípade predloženia len samotnej Kúpnej zmluvy bez Dodatku nebola predložená zmluva o prevode
nehnuteľnosti v jej skutočnom obsahu / znení. Keďže Dodatkom malo dôjsť k zmene podstatnej
náležitosti Kúpnej zmluvy (cena Bytu), ktorá je zároveň aj hodnoverným údajom katastra nehnuteľností,

bolo v záujme žalobkyne, aby tento údaj zodpovedal skutočnosti. Ak sa žalobkyňa spoľahla, že kupujúca
Dodatok katastru nehnuteľností predloží, musí znášať dôsledky toho, ak tak kupujúca neurobila.
Prípadné vynútenie plnenia zmluvnej povinnosti kupujúcej a uplatňovanie nárokov vyplývajúcich z jej
porušenia je výlučne vecou vzťahu medzi žalobkyňou a kupujúcou.

46. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala na svedecké výpovede kupujúcej F. G. s tým,
že z ich obsahu mali vyplynúť skutočnosti preukazujúce tvrdenia žalobkyne, správny súd podotýka,
že svedecká výpoveď sama o osebe nepredstavuje nespochybniteľný dôkaz o skutočnostiach, ktoré
sú predmetom výpovede svedka, ak správca dane tieto tvrdenia v procese dokazovania nemôže
hodnoverným spôsobom verifikovať, tvrdenia sú rozporné, resp. z iných vykonaných dôkazov vyplýva,

že tieto tvrdenia nemajú oporu v skutočnosti. Svedkyňa vo svojej skoršej výpovedi (Zápisnica z ústneho
pojednávania zo dňa 22. februára 2023) uviedla, že žalobkyni vyplatila v hotovosti sumy 15 000,00
eur a 7 000,00 eur s tým, že žiadne doklady o úhrade neboli vystavené. Neskôr už uvádzala, že
k vyplateniu daných súm nikdy nedošlo. Ak teda žalovaný na str. 9 napadnutého rozhodnutia vyhodnotil
zmenu vo výpovedi svedkyne ako účelovú vzhľadom na to, že svedkyňa poprela svoju predchádzajúcu

výpoveď, takéto vyhodnotenie svedeckých výpovedí v kontexte ďalších dôkazov, predovšetkým Kúpnej
zmluvy, ktorá upravovala vyplatenie predmetných peňažných súm ako súčastí kúpnej ceny Bytu
a ktorá bola na znak súhlasu podpísaná vlastnoručnými podpismi predávajúcej a kupujúcej, po ich
posúdení jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach nevykazuje žiadnu logickú chybu. Podstatnou
okolnosťou vyhodnotenia svedeckých výpovedí kupujúcej F. G. orgánmi správy daní je to, že vo

vzťahu k preukázaniu žalobkyňou tvrdených skutočností nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Skutočnosť,
že žalobkyňa s takýmto vyhodnotením dôkazov subjektívne nesúhlasí a považuje ho za nesprávne,
nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane.

47. Tvrdenie žalobkyne v správnej žalobe, že zo spisu správcu dane nevyplýva, či bolo vykonané

dokazovanie pripojením výpisov z účtov žalobkyne, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu,
keďže jeho súčasťou je Úradný záznam č. 101882342/2023 zo dňa 26. júla 2023, z ktorého vyplýva,
že správca dane zaslal tri elektronické žiadosti o súčinnosť na preverenie účtov žalobkyne č. SK63
0200 0000 00119698 7058 a č. SK64 0200 0000 0031 2653 9558 za obdobie od 1. januára 2020 do
31. decembra 2020 a rovnako aj všetkých otvorených a zatvorených účtov kupujúcej F. G.. Odpovede

na elektronické žiadosti správcu dane sú prílohou daného úradného záznamu a sú rovnako súčasťou
administratívneho spisu správcu dane, pričom nebolo zistené, že kupujúca F. G. v období od 1.
januára 2020 do 31. decembra 2020 disponovala účtom v banke. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla
len vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania, pričom neuviedla, v čom konkrétne správca danepostupoval v rozpore so zákonom. Správny súd opätovne podotýka, že v zmysle § 24 ods. 2 Daňového
poriadku vedie dokazovanie správca dane, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Zo správnej žaloby nie je zrejmé, ako správca dane porušil zákon, ak nevykonal ďalšie dokazovanie

preverovaním konkrétnych pohybov na účtoch žalobkyne, prípadne neviedol dokazovanie tak, ako si
to žalobkyňa želala. Žalobkyňa by musela v správnej žalobe namietať, že správca dane nevykonal
konkrétny navrhovaný dôkaz, pričom práve jeho vykonaním by sa zistili také skutočnosti, ktoré by
boli objektívne spôsobilé privodiť iný skutkový záver a rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na už
zistené skutkové okolnosti predmetnej veci bolo zrejmé, že žalobkyňa prijala časť kúpnej ceny za Byt

bezhotovostne z prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcej financujúcou bankou, čo
správcadanenespochybňoval(sumy47060,02eura20939,98eur).Ohľadomzostávajúcejčastikúpnej
ceny priamo Kúpna zmluva uvádzala, že sumy 15 000,00 eur a 7 000,00 eur boli kupujúcou zaplatené
predávajúcej (suma 15 000,00 eur výslovne „v hotovosti“), čo obe zmluvné strany potvrdili svojimi
podpismi. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že časť kúpnej ceny mala byť zaplatená v hotovosti, a teda
dokazovanie prostredníctvom skúmania pohybov na účtoch žalobkyne a prípadných neexistujúcich

účtoch kupujúcej by bolo bezpredmetné. Napokon, žalobkyňa mala nielen možnosť, ale aj povinnosť
na preukázanie svojich tvrdení sama predložiť správcovi dane relevantné dôkazy, na čo bola správcom
dane aj opakovane vyzývaná. Z vyjadrení samotnej žalobkyne (a rovnako aj kupujúcej) vyplýva, že
prípadné vyplácanie peňažných prostriedkov medzi ňou (a jej manželom) a kupujúcou prebiehalo
vhotovostibezvystaveniadokladov,atedažalobkyňamusíznášaťdôsledkysvojejdôkaznejnúdze.Bolo

povinnosťou žalobkyne zabezpečiť si také doklady o jednotlivých tvrdených peňažných transakciách
medzi ňou a kupujúcou, aby svoje tvrdenia mohla pred správcom dane preukázať.

48. Tvrdenia žalobkyne v správnej žalobe ohľadom rekonštrukcie Bytu a jeho trhovej hodnoty sú opäť
len prezentovaním vlastného názoru žalobkyne a vyjadrením nesúhlasu so závermi orgánov správy

daní bez toho, aby žalobkyňa uviedla, v čom má v danom ohľade spočívať nezákonnosť ich rozhodnutí.
Orgány správy daní neboli povinné skúmať, či kúpna cena podľa Kúpnej zmluvy zodpovedala trhovej
cene a aké bolo opotrebenie Bytu, resp. či a z akých dôvodov bolo potrebné vykonať jeho rekonštrukciu.
Ak správca dane v tomto ohľade aj vykonal dokazovanie vo vyrubovacom konaní, urobil tak na základe
obsahu vyjadrenia žalobkyne k Protokolu, pričom vzhľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§

3 ods. 3 Daňového poriadku) orgány správy daní neboli povinné všetky vykonané dôkazy aj zahrnúť do
svojhohodnotenia.Správnysúdopätovnepodotýka,žežalovanývnapadnutomrozhodnutíjednoznačne
uviedol, že za doklad, že žalobkyni bolo vyplatených celkom 90 000,00 eur za predaj Bytu, považuje
Kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva a hodnovernosť údajov v nej uvedených nebola v konaní vykonaným
dokazovaním relevantne spochybnená.

49. Námietka žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane sú nezákonné
z dôvodu ich nepreskúmateľnosti, je nedôvodná. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite
odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr.
v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), v ktorých o. i. konštatoval, že

„... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu
pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v
súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť
súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie

náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je pritom len také
rozhodnutie, ktorému chýba úplne odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a

v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom
dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda
rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých
podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami

sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal
na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného
administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného a ani rozhodnutie správcu dane však takýmito nedostatkami netrpia,pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku, pričom ich
výrok je riadne odôvodnený takými skutkovými a právnymi dôvodmi, ktoré nevyvolávajú pochybnosti
o zrozumiteľnosti alebo úplnosti napadnutých rozhodnutí. Skutočnosť, že tak žalovaný ako aj správca

dane uviedli v odôvodnení svojich rozhodnutí aj to, že zistené skutočnosti vykazujú znaky účelového
konania, a to možné obchádzanie daňovej povinnosti alebo poskytnutie nepravdivých údajov finančnej
inštitúcii (úverový podvod), nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
správcu dane, keďže uvedené konštatovania nepredstavujú dôvod, pre ktorý bol žalobkyni vyrubený
rozdiel dane. Rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane sú založené na neunesení

dôkaznéhobremenažalobkyňouvovzťahukpreukázaniujejtvrdenia,ževýškajejpríjmovzpredajaBytu
bola iná, než aká vyplýva z Kúpnej zmluvy a z údajov katastra nehnuteľností (bod 40. tohto rozsudku),
a nie na prípadnom zneužití práva alebo podvodnom konaní niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu.
Predmetné konštatovania správcu dane a žalovaného vo vzťahu k možným motívom konania účastníkov
zmluvného vzťahu sú nadbytočné, avšak ani táto skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť ich
rozhodnutí. Hodnotiace tvrdenia žalobkyne v správnej žalobe, ktorými vyjadrila svoj názor k možnej

účelovosti konania účastníkov Kúpnej zmluvy a spôsobilosti orgánov správy daní túto účelovosť
posudzovať, nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Pokiaľ žalobkyňa vo vzťahu k rozhodnutiu
správcu dane tvrdila, že argumentácia správcu dane v odôvodnení jeho rozhodnutia o dodatočnom
vyrubení dane je založená na myšlienkových konštrukciách, ktoré majú preukazovať porušenie

nejestvujúcich povinností zo strany žalobkyne, čo má spôsobovať jeho nepreskúmateľnosť, správny súd
uvádza, že uvedené tvrdenie žalobkyne je len všeobecné a nekonkrétne, čo neumožňuje správnemu
súdu konštatovať nezákonnosť rozhodnutia správcu dane. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou
vecne zaoberať, by žalobkyňa musela uviesť, ktoré konkrétne závery správcu dane sú nezrozumiteľné
a aký to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobkyne. Nestačí len vyjadriť nespokojnosť

s bližšie nekonkretizovaným záverom správcu dane. V zmysle § 134 ods. 1 SSP je správny súd
viazaný rozsahom žalobných dôvodov, z čoho vyplýva, že ak žalobkyňa v správnej žalobe tieto dôvody
dostatočne konkrétne nešpecifikuje, správny súd dôvody nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu
orgánu verenej správy nemôže sám vyhľadávať namiesto žalobkyne.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane z dôvodov uvedených v správnej žalobe dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má

právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčastiúspešný.Žalobkyňanebolavkonaníúspešná,pretojejsprávnysúdprávonanáhradutrovkonania
pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému podľa § 168 SSP.

52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).