Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100183
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100183.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu

JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: C. XXX/X, XXX XX B., právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom: Krmanova 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, proti žalovanému:
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom: Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov,
IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov: 1. CP MERCURIUS TRADE, s.r.o., so sídlom: Sadová
364/15, 058 01 Gánovce, IČO: 47 379 359, 2. D. E., bytom: F. XXXX/XX, XXX XX B., 3. REFLEX – PRO
spol. s r.o., so sídlom: Kmeťova 1572/13, 041 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 199 761, 4.

Železnice Slovenskej republiky, so sídlom: Klemensova 8, 813 61 Bratislava, 5. Mesto Poprad, Nábrežie
Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
04393/2242/2025-15.1.2. zo dňa 17.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 04393/2242/2025-15.1.2. zo dňa 17.01.2025, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesto Poprad, oddelenie stavebného poriadku č. k.:
72449/1420/2024 zo dňa 11.07.2024 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu.

III. Ďalším účastníkom v 1. až 5. rade p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu tých trov, ktoré
im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Mesto Poprad, ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „stavebný úrad“), vydalo dňa 11.07.2024
rozhodnutie č. 72449/1420/2024, ktorým podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj „stavebný zákon“) povolilo stavbu: „Rezidencia Jiřího
Wolkera“ na pozemkoch parc. G. H. I. XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX a na pozemku parc. G. J. I. XXXX
v katastrálnom území B. pre stavebníka – CP MERCURIUS TRADE, s.r.o., so sídlom: Sadová 364/15,
058 01 Gánovce, IČO: 47 379 359 (ďalej aj „stavebník“).

2. Dňa 21.12.2022 stavebník podal na stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia
na stavbu „Rezidencia Jiřího Wolkera“. Žiadosť obsahovala identifikačné údaje projektanta, číslo
územného rozhodnutia, predpokladaný termín dokončenia stavby, parcelné čísla dotknutých asusediacich pozemkov, mená účastníkov konania, projektovú dokumentáciu a ďalšie povinné prílohy.
Stavebníkpredložilprojektovúdokumentáciuvypracovanúoprávnenouosobou,vrátanearchitektonicko-
stavebného riešenia, statického posúdenia, protipožiarnej bezpečnosti, energetického hodnotenia a

plánu organizácie výstavby. Súčasťou dokumentácie boli aj právoplatné rozhodnutia o umiestnení
stavby, kópie katastrálnej mapy, zmluvy o vecnom bremene a stanoviská dotknutých orgánov. Stavebný
úrad oznámením zo dňa 20.12.2023 oznámil začatie stavebného konania účastníkom a dotknutým
orgánom, stanovil lehotu na uplatnenie námietok, a to 15 dní od doručenia oznámenia a upozornil
účastníkov konania, že na námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, sa

v stavebnom konaní neprihliada. Účastníci konania (žalobca a D. E.) podali v zákonnej lehote
námietky, v ktorých namietali nesúlad stavebného povolenia s územným rozhodnutím, absenciu
povolenia na PS 001 – Vŕtané studne, neaktuálne stanovisko dopravného inšpektorátu, ohrozenie práv
a záujmov vlastníkov susedných nehnuteľností, a žiadali zamietnutie alebo prerušenie stavebného
konania. Stavebný úrad v zmysle odôvodnenia svojho rozhodnutia žiadosť o vydanie stavebného
povolenia na predmetnú stavbu spolu s podkladmi preskúmal z hľadísk uvedených v § 62 stavebného

zákona, pričom zistil, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane
obmedzené, či ohrozené práva a povinnosti účastníkov konania, že projektová dokumentácia stavby
spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu a zodpovedá príslušným technickým normám, že
stanoviská dotknutých orgánov boli súhlasné a ich podmienky zapracované do podmienok rozhodnutia
a zároveň stavebný úrad v konaní nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby.

3. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol,
aby žalovaný rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
V odvolaní namietal rozpory s územným rozhodnutím, nesplnenie zákonných podmienok pre upustenie
od nariadenia ústneho pojednávania s miestnym zisťovaním, ohrozenie práv a oprávnených záujmov

žalobcu, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie
skutkového stavu potrebného na riadne posúdenie veci. Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad o odvolaní
nerozhodol sám, predložil ho Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, oddeleniu
štátnej stavebnej správy (žalovaný) podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku spolu s administratívnym
spisom na rozhodnutie.

4. Žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj
„správny poriadok“), zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca v podanom odvolaní namietal, že stavebné

povolenie bolo vydané bez predloženia právoplatného stavebného povolenia na „PS 001 – Vŕtané
studne“, čo bola podmienka č. 20 územného rozhodnutia. Tvrdil, že zmena koncepcie vykurovania
(vypustenie studní) mala byť riešená novým územným rozhodnutím podľa § 41 stavebného zákona.
Žalovaný konštatoval, že v žiadosti o stavebné povolenie stavebník zmenil koncepciu vykurovania
na kombináciu tepelného čerpadla vzduch/voda, fotovoltické panely a elektrická energia, čím odpadla

potreba realizácie studní. Uviedol, že táto zmena nie je takou zmenou, ktorá by si vyžadovala nové
územné rozhodnutie podľa § 41 stavebného zákona. Nepovažoval za potrebné predložiť stavebné
povolenie na PS 001 – Vŕtané studne, keďže už nie je predmetom stavby. Žalobca namietal, že
stavebné povolenie zahŕňa parcelu G. H. I. XXX/X, ktorá v územnom rozhodnutí nebola uvedená, a
naopak, v stavebnom povolení chýba parcela G. J. I. XXXX, ktorá je v územnom rozhodnutí. K tomu

žalovaný uviedol, že pozemok G. H. I. XXX/X v čase vydania územného rozhodnutia nebol evidovaný
v katastri, preto nemohol byť v územnom rozhodnutí uvedený. Jeho zahrnutie v stavebnom povolení
nespôsobuje rozpor, keďže na ňom nie je povolený žiadny stavebný objekt. Pozemok G. J. I. XXXX je
dotknutou parcelou vo vzťahu k stavebnému objektu SO 202 – Prípojka NN, ktorý nie je predmetom
tohto stavebného konania. Preto nebol zahrnutý vo výroku rozhodnutia stavebného úradu.

6. Žalobca ďalej namietal podlažnosť stavby, výšku objektu, a že nie je jasné, či ide o novú stavbu,
nadstavbu alebo prístavbu existujúceho rodinného domu, a či ide o bytovú budovu alebo polyfunkčný
objekt. Namietal, že rodinný dom má byť odstránený, čo vylučuje nadstavbu/prístavbu podľa § 139b
stavebného zákona. K tejto námietke žalovaný uviedol, že označenie „polyfunkčný objekt“ je v súlade

s územným rozhodnutím aj stavebným povolením a počet podlaží zostal rovnaký („1.PP + 7.NP“).
Pôvodný rodinný dom nebude odstránený úplne, nakoľko zostanú obvodové steny pod úrovňou terénu
ako ochrana susedných objektov. Prístavbou a nadstavbou existujúcej budovy vznikne nová stavba,
ktorej účel užívania môže byť tiež zmenený. Žalobca v odvolacom konaní ďalej namietal, že stavebnépovolenie neobsahuje stavebné objekty SO 202 – Prípojka NN, SO 004 – Zeleň a PS 001 – Vŕtané
studne, ktoré sú v územnom rozhodnutí. Žalovaný k prevádzkovému súboru PS 001 zotrval na
uvedenom vyššie, k SO 004 – Zeleň poukázal na to, že nie je v zmysle zákonnej definície stavby podľa

stavebného zákona stavbou, a preto nemôže byť stavebným úradom povolená a k SO 202 – Prípojka
NN je povolená špeciálnym stavebným úradom, ktorého právoplatné rozhodnutie stavebník predložil.
Žalovaný uzavrel, že neuvedenie týchto objektov v stavebnom povolení nespôsobuje rozpor s územným
rozhodnutím.

7. K odvolacej námietke žalobcu, že stavebný úrad mal nariadiť ústne pojednávanie s miestnym
zisťovaním podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona, žalovaný mal za, že stavebný úrad mohol podľa
§ 61 ods. 2 stavebného zákona upustiť od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, keďže mu
boli známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie stavby, pričom
posúdenie postupu je výlučne v kompetencii stavebného úradu a nie účastníka konania.

8. Žalobca s poukazom na § 62 ods. 4 stavebného zákona namietal, že uskutočnením a užívaním stavby
by boli neprimerane obmedzené a ohrozené jeho práva ako vlastníka susedných nehnuteľností (rodinný
dom na parc. č. XXX/X, garáž na parc. č. XXX/X). Žalovaný uviedol, že všetky stanoviská dotknutých
orgánov boli súhlasné a neboli zistené dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby alebo ohrozovali
verejný záujem, život a zdravie osôb či životné prostredie. Projektová dokumentácia obsahovala

vyjadrenie autorizovaného statika K. L. M., podľa ktorého stavba nezasahuje do statiky susedných
objektov. Výkresová časť dokumentácie obsahovala detaily styku s existujúcimi stavbami. Žalobca
taktiež namietal, že stavebný úrad sa dostatočne nevysporiadal so znaleckým posudkom č. 5/2023,
ktorého predmetom bolo posúdenie návrhu projektovej dokumentácie o umiestnení predmetnej stavby a
jej vplyv na objekty rodinného domu a garáže postavených na pozemkoch parc. G. H. I. XXX/X M. XXX/

X, k. ú. B., pričom žalovaný poukázal na to, že znalecký posudok bol žalobcom, ako účastníkom konania
predložený stavebnému úradu v stavebnom konaní, ktoré je z hľadiska reťazenia aktov, nasledujúcim
konaním po už uskutočnenom územnom konaní, a teda po vydaní rozhodnutia o umiestnení predmetnej
stavby č. 66617/1974/2021 zo dňa 27.07.2021, právoplatným dňa 03.12.2021. Vzhľadom k tomu, že
predmetomposúdeniatohtoznaleckéhoposudkuboloumiestneniepredmetnejstavby,predloženietohto

dokladu v stavebnom konaní, keď stavba je už právoplatne umiestnená, nemá opodstatnenie. Stavebný
úrad nebol povinný prihliadať na tento podklad, nakoľko v zmysle predposlednej vety ustanovenia § 61
ods. 1 stavebného zákona, na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom
konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.

9. Žalovaný k namietanej nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
a nedostatočnému zisteniu skutkového stavu čiastočne uznal, že odôvodnenie stavebného povolenia
neobsahovalo vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu, tento nedostatok však v odvolacom
konaní žalovaný odstránil a doplnil odôvodnenie, pričom tento nedostatok nepovažoval za dôvod na
zrušenie rozhodnutia, keďže výsledok by nebol iný. Konštatoval, že stavebný úrad posúdil a preveril

všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, zaobstaral si potrebné podklady, preskúmal predloženú
žiadosť a vydal rozhodnutie v intenciách stavebného zákona a správneho poriadku.

II.

Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania

10. Správnou žalobou zo dňa 20.03.2025, doručenou správnemu súdu v ten istý deň žalobca navrhol,
aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.01.2025 a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie alebo alternatívne spolu s rozhodnutím žalovaného zrušil aj rozhodnutie Mesto Poprad č.

72449/1420/2024 zo dňa 11.07.2024 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

11. V žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový
stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a

nemá v nich oporu, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca sa tak domáhal zrušenia rozhodnutiažalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj „SSP“).

12. Žalobca nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že stavebné povolenie bolo v rozpore s
územným rozhodnutím č. 66617/1974/2021 zo dňa 27.07.2021. Územné rozhodnutie sa týkalo parciel
G. I. XXX, XXX, XXX/X, XXX M. G. I. XXXX, XXXX v k. ú. B., avšak stavebné povolenie zahŕňalo aj
parcelu G. I. XXX/X, ktorá v územnom rozhodnutí nebola uvedená. V rozpore s bodom 20 územného
rozhodnutia nebolo predložené právoplatné stavebné povolenie vydané špeciálnym stavebným úradom

na stavbu - PS 001 – Vŕtané studne, ktoré malo byť povinnou prílohou žiadosti o stavebné povolenie. V
stavebnom povolení podľa žalobcu chýbali aj ďalšie stavebné objekty, ktoré boli v územnom rozhodnutí
uvedené, a to SO 202 – Prípojka, NN – elektrické odberné miesto, SO 004 – Zeleň. Územné rozhodnutie
povoľovalo 8-podlažnú bytovú budovu, zatiaľ čo stavebné povolenie povoľovalo 7-podlažný polyfunkčný
objekt, pričom nebolo jasné, či išlo o novostavbu alebo nadstavbu či prístavbu existujúceho rodinného
domu. V stavebnom povolení sa uvádzalo, že pôvodný rodinný dom mal byť odstránený okrem

obvodových stien suterénu, čo bolo podľa žalobcu v rozpore s pojmom „nadstavba/prístavba“ podľa
§ 139b ods. 5 písm. b) stavebného zákona. Žalobca opakovane namietal, že neboli splnené všetky
podmienky územného rozhodnutia, najmä pokiaľ išlo o statické posúdenie vplyvu stavby na susedné
objekty (rodinný dom na parc. č. XXX/X a dvojgaráž na parc. č. XXX/X), ktoré malo byť podľa územného
rozhodnutia povinnou súčasťou projektovej dokumentácie.

13. Žalobca namietal nevykonanie ústneho pojednávania, nakoľko prvostupňový orgán upustil od
nariadenia ústneho pojednávania s miestnym zisťovaním podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona,
hoci vzhľadom na rozsah stavby, počet stavebných objektov a zásah do práv žalobcu bolo takéto
pojednávanie nevyhnutné.

14. V stavebnom konaní nebol dostatočne posúdený vplyv stavby na vlastnícke práva žalobcu k
rodinnému domu na parc. č. XXX/X a dvojgaráži na parc. č. XXX/X, najmä pokiaľ išlo o tienenie, odstupy,
stratu súkromia, zhoršenie kvality bývania a ohrozenie statiky. V správnom konaní nebol zohľadnený
znalecký posudok č. 5/2023 vypracovaným znalcom K. N. O., ktorý konštatoval, že navrhovaná stavba

výrazne zníži kvalitu bývania, prirodzené osvetlenie a vetranie v susednej nehnuteľnosti žalobcu.

15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu s poukazom
na § 47 ods. 3 správneho poriadku spočívala podľa žalobcu v tom, že v odôvodnení absentovali
konkrétne dôvody, o ktoré sa výrok opieral, a nebolo zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a ako boli

hodnotené. Správny orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa rozporov medzi
stavebným povolením a územným rozhodnutím, najmä pokiaľ išlo o zahrnutie parcely G. I. XXX/X,
chýbajúce objekty a nesúlad v počte podlaží a účele stavby. Rozhodnutie neobsahovalo vyhodnotenie
znaleckého posudku č. 5/2023, ktorý poukazoval na negatívny vplyv stavby na susedné nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu. Žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahovalo len

všeobecný odkaz na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a jeho dôvody boli posúdené
správne, avšak bez konkrétnych skutkových a právnych záverov, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho
poriadku a judikatúry (žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 107/07, III.
ÚS 311/07). Prvostupňový správny orgán ani žalovaný neuviedli, ako hodnotili jednotlivé dôkazy a prečo
považovali jeho námietky za nedôvodné, najmä pokiaľ išlo o vplyv stavby na parcely žalobcu (XXX/X,

XXX/X).

16. Žalobca namietal porušenie § 32 v spojení s § 46 správneho poriadku, a mal za to, že správne
orgány nezistili úplne a presne všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre spravodlivé rozhodnutie.
V správnom konaní nebol riadne vyhodnotený znalecký posudok č. 5/2023, ktorý poukazoval na

vplyv stavby na susedné stavby na parc. č. XXX/X M. XXX/X. Prvostupňový správny orgán sa podľa
žalobcu obmedzil len na konštatovanie, že posudok sa týkal územného konania, a nevyhodnotil jeho
závery vo vzťahu k stavebnému povoleniu. Žalobca namietal, že v správnom konaní neboli vykonané
všetky potrebné dôkazy, bolo potrebné vypracovať dopravno-kapacitné posúdenie napojenia stavby na
komunikácie, ktoré bolo dôležité pre posúdenie kategórie komunikácie a dopravného zaťaženia v danej

lokalite. Nebola dodržaná zásada materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 4 a 5 správneho poriadku, nakoľko
správne orgány podľa žalobcu neho nevyužili všetky dostupné prostriedky na objasnenie rozhodujúcich
okolností, najmä vplyvu stavby na susedné nehnuteľnosti žalobcu.17.Podstatnéporušenieustanoveníokonanípredorgánomverejnejsprávynamietalžalobcaporušením
zásady materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 4 a 5 správneho poriadku majúc za to, že správne orgány
nezistili skutočný stav veci a nevyužili všetky dostupné prostriedky na objasnenie rozhodujúcich

okolností, najmä vplyvu stavby na susedné nehnuteľnosti žalobcu, pričom v konaní nebola zabezpečená
dostatočná ochrana práv žalobcu, a to najmä právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje
návrhy v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku.

18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.06.2025 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov v

napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznal
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. K námietke žalobcu ohľadom nesúladu rozhodnutia s územným rozhodnutím z dôvodu nezahrnutia
bodu 20 podmienok územného rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebník v projektovej dokumentácii
upustil od realizácie prevádzkového súboru PS 001 – vŕtané studne, čím sa bod 20 podmienok

územného rozhodnutia stal obsolentným. Podľa žalovaného sa stavba nerealizuje podľa územného
rozhodnutia, ale územné rozhodnutie určuje stavebný pozemok a umiestnenie stavby. Ak stavebník
nerealizuje stavbu, na ktorú má vydané územné rozhodnutie, nejde o konanie v rozpore so zákonom. K
namietanému pozemku G. B. I. XXX/X žalovaný uviedol, že pozemok XXX/X bude súčasťou staveniska,
avšak nebude na ňom umiestňovaná stavba. Uviedol, že formálne pochybenie správneho orgánu nemá

za následok nezákonnosť rozhodnutia, a zrušenie rozhodnutia z tohto dôvodu by neprivodilo zmenu v
prospech žalobcu. K namietaným rozdielom v pomenovaní stavby a počte podlaží žalovaný uviedol, že
bude zachovaný pôdorysný základ pôvodného rodinného domu na parc. č. XXX v časti obvodových stien
pod úrovňou terénu. Preto podľa žalovaného nejde o úplné odstránenie pôvodného domu, a realizácia
polyfunkčného objektu bude vykonaná prostredníctvom nadstavby a prístavby v zmysle § 139b ods. 5

stavebného zákona.

20. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad má podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona možnosť upustiť od
miestneho zisťovania, ak sú mu známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad na
vydanie rozhodnutia. Rozsah stavby nie je rozhodujúci, rozhodujúce sú splnené podmienky. Žalovaný

považoval námietku žalobcu za neopodstatnenú.

21. Námietky k veľkosti, výške, intenzite zastavania, odstupových vzdialeností, tieneniu, strate súkromia
považoval žalovaný za irelevantné pre stavebné konanie, keďže svojim charakterom spadajú do
problematiky riešenej v rámci územného konania. Žalobca mal možnosť ich uplatniť v územnom konaní,

v stavebnom konaní sa na tieto námietky ex offo neprihliada podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona.

22.Knámietkenepreskúmateľnostirozhodnutiažalovanýuviedol,žerozhodnutiemusíobsahovaťvýrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (§ 47 správneho poriadku). Odôvodnenie musí zhrnúť a zhodnotiť
všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Podľa žalovaného, nie je správny orgán

povinný odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu podľa neho nie je
nezákonné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

23. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalovaný uviedol, že stavebný zákon je vo vzťahu

k správnemu poriadku lex specialis. Ak stavebný zákon ustanovuje konkrétny postup, stavebný úrad
postupuje podľa neho. Námietky žalobcu týkajúce sa znaleckého posudku č. 5/2023 a hodnotenia
dôkazov považoval žalovaný za neopodstatnené, keďže žalobca mal možnosť ich uplatniť v územnom
konaní, v stavebnom konaní sa na tieto námietky ex offo neprihliada. Žalovaný v záujme hospodárnosti
nežiadal nariadenie pojednávania.

24. Žalobca v replike zo dňa 30.09.2025 zotrval na všetkých argumentoch uvedených v správnej žalobe
a považoval ju za dôvodnú a navrhoval, aby správny súd rozhodol v súlade so žalobným návrhom.
Žalobca v replike opätovne zhrnul námietky, ktoré sú obsahom správnej žaloby v reakcii na vyjadrenie
žalovaného a poukázal na to, že územné rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu na Správnom

súde v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. PO-6S/5/2022, čo je podľa žalobcu zásadné pre platnosť
stavebného povolenia.25. Žalovaný v duplike zo dňa 06.11.2025 zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej
žalobe a mal za to, že žaloba je nedôvodná a navrhol, aby súd ju v súlade s ustanovením § 190 SSP v
celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného v plnom rozsahu.

26. Ďalší účastník v piatom rade (Mesto Poprad) vo svojom vyjadrení zo dňa 07.01.2026 poukázal na
to, že v konaní bol účastníkom stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona,
v ktorom nemal žiadne námietky, ktoré bol v zmysle zákona oprávnený uplatniť. Uviedol, že ako ďalší
účastník sa plne stotožnil s tvrdeniami žalovaného.

III.
Konanie na správnom súde

27. Správny súd uznesením č. k. 2S/10/2025-72 zo dňa 23.07.2025 priznal odkladný účinok správnej

žalobe.

28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti

rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), postupom podľa § § 107 ods. 1 písm. a) SSP, keďže žalobca žiadal vec prejednať
na pojednávaní správny súd na nariadenom pojednávaní dňa 24.02.2026 vo veci rozhodol a dospel k
záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP v spojení s § 191
ods. 3 písm. a) SSP správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4
veta prvá SSP). Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, poverený zástupca žalovaného
a poverený zástupca ďalšieho účastníka v štvrtom rade (Železnice SR).

29. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov zotrval na žalobných dôvodoch uvedených v správnej

žalobe a na doterajších písomných vyjadreniach a navrhol rozhodnúť v súlade so žalobným návrhom.
Mal za to, že existujú zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191
ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP, ako aj dôvody na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu a vrátenia veci tomuto prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

30. Poverený zástupca žalovaného taktiež zotrval na doterajších písomných vyjadreniach žalovaného
a navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaní k dvom námietkam
žalobcu doplnil, že námietky neuplatnené v územnom konaní následne nemôžu byť uplatňované v
rámci stavebného konania, respektíve potom následne formulované do správnej žaloby smerujúcej proti
rozhodnutiu vydanému v stavebnom konaní. A námietka nereagovania správnych orgánov na všetky

námietky žalobcu, s poukazom aj na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva,
poukázal na to, že účastník konania nemá nárok na odpoveď na všetky jeho otázky, respektíve námietky,
ale správny orgán alebo súd sa má zaoberať tými otázkami, ktoré sú pre vec podstatné a ktoré sú
ťažiskovými pre rozhodnutie vo veci samej.

31. Poverený zástupca ďalšieho účastníka v štvrtom rade na pojednávaní vyjadril súhlas s prednesom
a vyjadreniami žalovaného k podanej správnej žalobe.

IV.

Relevantná právna úprava

32. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,

má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.33. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

34. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

35. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä: podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať

dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

36. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje

v plnom rozsahu.

38. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

39. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

40. Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom
je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

41. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

42. Podľa § 41 ods. 1 stavebného zákona účinného v čase začatia stavebného konania, stavebný úrad

môže z podnetu navrhovateľa nahradiť územné rozhodnutie, ktoré je právoplatné, novým územným
rozhodnutím, ak je to v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou na základe záväzného stanoviska
orgánu územného plánovania vydaného podľa osobitného predpisu a ak to umožňujú iné podklady pre
územné rozhodnutie alebo podmienky v území. Za rovnakých okolností môže stavebný úrad nahradiť
územné rozhodnutie, ktoré vydal z vlastného podnetu.

43. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona účinného v čase začatia stavebného konania, stavebný úrad
oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne
pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním; začatie stavebného konania stavby podľa osobitného
predpisu sa oznamuje prednostne. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie

pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli
byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný
úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.44. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona účinného v čase začatia stavebného konania, od miestneho
zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe
pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby; to

neplatí, ak vedie konanie pre povolenie súboru stavieb podľa § 65 ods. 2.

45. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona účinného v čase začatia stavebného konania, stavebný úrad
oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho
zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do

kedymôžuúčastníciuplatniťnámietky,aupozorníich,žesananeskoršiepodanénámietkyneprihliadne.

46. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona účinného v čase začatia stavebného konania, ak by
sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a
osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo
väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie

zamietne.

47. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona účinného v čase začatia stavebného konania, v stavebnom
povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o
námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä: ochranu

záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie
požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych
účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

48. Podľa § 139b ods. 5 písm. a) až c) stavebného zákona účinného v čase začatia stavebného konania,
zmeny dokončených stavieb sú:
a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s
doterajšou stavbou,

c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby, pričom
v prípade líniových stavieb sa za stavebné úpravy považuje aj výmena, zmena alebo doplnenie prvkov
tvoriacich líniovú stavbu.

49. Podľa § 142j stavebného zákona, konania začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2023 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2023.

50. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

51. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,akskutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

52. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného, ktorý
rozhodnutím zo dňa 17.01.2025 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo
dňa 11.07.2024, ktorým stavebný úrad podľa § 66 stavebného zákona povolil stavbu: „Rezidencia Jiřího
Wolkera“ na pozemkoch parc. G. H. I. XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX a na pozemku parc. G. J. I. XXXX
v katastrálnom území B. pre stavebníka (CP MERCURIUS TRADE, s.r.o.).

53. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti súčastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, a zároveň či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

54. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcov, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v

správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 správneho

poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto

náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

55. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu v odvolaní a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a
správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu). Správna úvaha, resp.
voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,
ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s

prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu
úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým
samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré
okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

56. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, ako aj nedostatok dôvodov ( žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1
písm. d) SSP), nakoľko v odôvodnení absentovali konkrétne dôvody, o ktoré sa výrok opieral a nebolo
zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a ako boli hodnotené. Správny orgán sa nevysporiadal s námietkami
žalobcu týkajúcimi sa rozporov medzi stavebným povolením a územným rozhodnutím, najmä pokiaľ išlo

ozahrnutieparcelyG.I.XXX/X,chýbajúceobjektyanesúladvpočtepodlažíaúčelestavby.Rozhodnutie
neobsahovalo vyhodnotenie znaleckého posudku č. 5/2023, ktorý poukazoval na negatívny vplyv stavby
na susedné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný neuviedli,
ako hodnotili jednotlivé dôkazy a prečo považovali námietky žalobcu za nedôvodné, najmä pokiaľ išlo
o vplyv stavby na parcely žalobcu. Súd túto námietku žalobcu čiastočne uznal ako dôvodnú, a to vo

vzťahu k výroku rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia.

57. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky
náležitosti, ktoré má obsahovať tak výrok, ako aj odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods.
2 a 3 správneho poriadku. Súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj predložených

administratívnych spisov má za to, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného
skutkového stavu, ktorý považoval pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z jeho rozhodnutia
je možné vyvodiť právnu úvahu správneho orgánu, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia
zákonov, podľa ktorých správny orgán vec právne posúdil a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé ajto, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedených v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu správneho orgánu. Výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo, zároveň z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ako sa

žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, najmä ohľadom parcely G. I. XXX/X, nesúladu v
počte podlaží a účele stavby, znaleckého posudku č. 5/2023, pričom žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
sa zrozumiteľným spôsobom vysporiadal aj s námietkami, ktoré neboli v prvostupňovom rozhodnutí
dostatočným spôsobom odôvodnené.

58. Správny súd však vo vzťahu k výroku rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia vzhliadol dôvodnosť
predmetnej námietky žalobcu v tom, že stavebný úrad v rozpore s § 66 ods. 1 stavebného zákona
vspojenís§47ods.2správnehoporiadkuneuviedol,akorozhodolonámietkachžalobcu,nakoľkovtejto
časti výroku len uviedol, kto vzniesol námietky a že stavebný úrad vyhovel námietkam z časti. Pritom z §
66 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad v stavebnom povolení určí záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V danom prípade bolo

tak v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona povinnosťou stavebného úradu vo výroku rozhodnutia
o stavebnom povolení rozhodnúť o námietkach žalobcu v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, ktorým
námietkam sa vyhovelo, a ktorým námietkam sa naopak nevyhovelo, tak aby bol tento výrok v časti
rozhodnutia o námietkach účastníkov konania preskúmateľný. Následne v odôvodnení rozhodnutia
stavebný úrad uvedie už len dôvody, na základe ktorých vyhovel alebo nevyhovel námietkam. V tejto

súvislosti, správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžp/15/2012 zo dňa
23.10.2012, kde Najvyšší súd riešil obdobný prípad, ktorý sa týkal rozhodovania a obsahu výroku
v časti námietok v územnom konaní (§ 39 ods. 1 stavebného zákona) pričom uviedol: „S odkazom
na citovanú zákonnú úpravu preto aj podľa názoru najvyššieho súdu malo byť vo výroku územného
rozhodnutia o umiestnení stavby (vydaného podľa § 39 a § 39a SZ) uvedené, ktorým námietkam

(resp. ktorej námietke) sa vyhovelo, a ktorým námietkam sa nevyhovelo. Odôvodnenie rozhodnutia má
obsahovať (ako to vyplýva aj z pomenovania tejto časti rozhodnutia) už len dôvody vyhovenia resp.
nevyhovenia námietkam. Výrok rozhodnutia o námietkach účastníkov konania, ako bol formulovaný
v rozhodnutí Mestskej časti B. „Stavebný úrad na ústnom konaní z 20. apríla 2010 a 4. mája 2010
vznesené námietky prerokoval s dotknutými orgánmi a v časti námietkam ako opodstatneným vyhovel

a v časti ich ako neopodstatnené zamietol“, nie je ani podľa názoru najvyššieho súdu rozhodnutím
o námietkach účastníkov konania. Uvedené pochybenie mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.“. Na základe tohto tak Najvyšší súd prijal záver, že vo výroku územného rozhodnutia o
umiestnení stavby vydaného podľa § 39 a § 39a stavebného zákona treba uviesť, ktorým námietkam sa
vyhovelo a ktorým sa nevyhovelo. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať už len dôvody vyhovenia

resp. nevyhovenia námietkam. Nakoľko hypotéza právnej normy uvedenej v § 39 ods.1 a § 66 ods.
1 stavebného zákona v časti povinnosti rozhodnúť o námietkach účastníkov konania je vo výroku
totožná, je podľa názoru správneho súdu, predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu plne aplikovateľné
aj v prejednávanom prípade.

59. Námietku žalobu ohľadom rozporu územného rozhodnutia a stavebného povolenia z dôvodu
nedodržania maximálnej výšky budovy, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Z výroku územného
rozhodnutia č.k.: 66617/1974/2021 zo dňa 27.07.2021 časť SO 001 – Polyfunkčný objekt vyplýva, že
maximálna výška objektu bude na úrovni +23,585 m od 0,000 (podlaha 1.NP) = 694,205 m.n.m..
Z výroku rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 11.07.2024, ktorým stavebný úrad povolil stavbu naopak

vyplýva, že výška budovy je 24,3m od úrovne 0,000 a 24,94m od terénu. K uvedenej námietke, žalovaný
v rozhodnutí uviedol, že k zmene výšky budovy v dokumentácii pre vydanie stavebného povolenia
došlo z dôvodu plnenia podmienky mesta Poprad uvedenej vo vyjadrení k projektovej dokumentácii
č. 6689/3310/2021/ROH-ZČak zo dňa 04.03.2021, v ktorom je uvedené, že umiestnenie stojiska na
komunálny odpad podľa predloženej projektovej dokumentácie je vyhovujúce pri dodržaní podjazdnej

výšky 4,3 m, pričom v projekte pre územné rozhodnutie bola táto výška 4,0 m. Z tohto dôvodu došlo
k zmene číselných údajov vo vzťahu k obostavanému priestoru. Správny súd sa nemohol stotožnil ani
s touto argumentáciou žalovaného a to, po prvé vyjadrenie mesta Poprad č. 6689/3310/2021/ROH-
ZČak zo dňa 04.03.2021 k projektovej dokumentácii stavby bolo podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia č.k.: 66617/1974/2021 zo dňa 27.07.2021, a po druhé v samotnom vyjadrení mesto Poprad

uviedlo, že: „Umiestnenie stojiska na komunálny odpad podľa predloženej projektovej dokumentácie je
vyhovujúce pri dodržaní podjazdnej výšky 4,3m, ktorú deklarujete v prílohe žiadosti, nakoľko zberová
spoločnosť uvádza rozmery zberového vozidla (dĺžka 10 m, šírka 3m, výška 4m).“ Z uvedeného tak
vyplýva, že s podjazdnou výškou 4,3m sa počítalo už v územnom konaní, kde bola určená maximálnavýška objektu na úrovni +23,585 m od 0,000 (podlaha 1.NP). Zároveň ani rozdiel 0,3m, tak, ako to tvrdí
žalovaný nezodpovedá rozdielu medzi +23,585m na úrovni od 0,000 a 24,3m na úrovni 0,000, pričom
rovnako aj v tomto prípade platí, že právoplatné územné rozhodnutie je pre stavebný úrad záväzným

podkladom pre vydávanie stavebného povolenia. Správny súd tak považoval odôvodnenie žalovaného
ohľadom zmeny výšky budovy v stavebnom povolení oproti územnému rozhodnutiu za nedostatočné,
nakoľko z neho nie je zrejmé, prečo došlo k navýšeniu celkovej výšky objektu.

60. Námietku žalobcu ohľadom nesplnenia podmienok územného rozhodnutia spočívajúcu v tom, že

územné rozhodnutie sa týkalo parciel G. I. XXX, XXX, XXX/X, XXX M. G. I. XXXX, XXXX v k. ú.
B., avšak stavebné povolenie zahŕňalo aj parcelu G. I. XXX/X, ktorá v územnom rozhodnutí nebola
uvedená, správny súd taktiež vyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd si vo veci vyžiadal z konania
vedenom na Správnom súde v Košiciach sp. zn.: PO-6S/5/2022 administratívny spis územného konania,
z ktorého zistil, že Mesto Poprad ako stavebný úrad Územným rozhodnutím č.k.: 66617/1974/2021
zo dňa 27.07.2021 rozhodlo o umiestnení stavby – bytová budova „Rezidencia Jiřího Wolkera“ na

pozemkoch parc. G. H. I. XXX, XXX, XXX/X, XXX a parc. G. J. I. XXXX, XXXX v katastrálnom území
B. tak, ako je to zakreslené v situačnom výkrese. Vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. zo
dňa 28.12.2020 nachádzajúceho sa v administratívnom spise územného konania boli evidované parcely
parc. G. H. I. XXX (výmera 180 m2), XXX (výmera 550 m2), XXX/X (výmera 9 m2), XXX a parc. G. J.
I. XXXX vo vlastníctve stavebníka. Pozemky parc. G. H. XXX a parc. G. J. I. XXXX sú súčasťou listu

vlastníctva č. X evidované k. ú. B. vo vlastníctve Mesta Poprad. Pričom, z vyššie uvedeného rozhodnutia
stavebného úradu zo dňa 11.07.2024, ktorým stavebný úrad povolil stavbu: „Rezidencia Jiřího Wolkera“
vyplýva, že ich povolil na pozemkoch parc. G. H. I. XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX a na pozemku parc.
G. J. I. XXXX v k. ú. B.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. zo dňa 23.11.2022 nachádzajúceho
sa v administratívnom spise stavebného konania vyplýva, že na ňom boli evidované parcely parc. G.

H. I. XXX/X (výmera 5m2), XXX (výmera 180 m2), XXX (výmera 550 m2), XXX/X (výmera 9 m2),
XXX a parc. G. J. I. XXXX vo vlastníctve stavebníka. Z uvedeného vyplýva, že v čase stavebného
konania pribudol na predmetnom liste vlastníctva naviac pozemok parc. G. H. I. XXX/X s výmerou 5m2,
ktorý v čase vydania územného rozhodnutia nebol zohľadnený. Žalovaný to v rozhodnutí odôvodnil
tým, že táto parcela nebola v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby evidovaná

v katastri nehnuteľností, pričom táto parcela má výmeru 5 m2 je vo výlučnom vlastníctve stavebníka
a je súčasťou bilančnej plochy týkajúcej sa predmetnej stavby, stavebník ju v žiadosti o stavebné
povolenie zahrnul medzi stavbou dotknuté parcely a následne aj stavebný úrad v stavebnom povolení,
aj keď sa reálne na tejto parcele nepovoľuje žiaden stavebný objekt. S týmto záverom žalovaného
sa však správny súd nestotožnil, nakoľko z výrokovej časti stavebného povolenia vyplýva, že stavba

bude umiestnená podľa územného rozhodnutia č. 66617/1974/2021 dňa 27.07.2021, ktoré ako to
vyplýva vyššie parc. G. H. I. XXX/X neobsahovalo, pričom platí, že právoplatné územné rozhodnutie
je pre stavebný úrad záväzným podkladom pre vydávanie stavebného povolenia. Navyše správny súd
z administratívnych spisov a nahliadnutím do katastra nehnuteľností prostredníctvom internetu zistil, že
parc. G. H. I. XXX/X vznikla odčlenením od parc. G. H. I. XXX/X, k.ú B. evidovanej na liste vlastníctva

č. XXXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že predmetnú parcelu parc. G. H. I. XXX/X
nadobudol stavebník do svojho vlastníctva vkladom kúpnej zmluvy N./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, P. XX/
XXXX – I. Q. XXXX/XX. Územné rozhodnutie č.k.: 66617/1974/2021 bolo vydané dňa 27.07.2021, teda
argumentácia žalovaného, že táto parcela nebola v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení
stavby evidovaná v katastri nehnuteľností neobstojí, a nie je tak zrejmé ani správnemu súdu, prečo táto

parcela nebola súčasťou územného rozhodnutia.

61. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku o nevykonaní ústneho pojednávania s miestnym
zisťovaním stavebným úradom podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko podľa názoru žalobcu
vzhľadom na rozsah stavby, počet stavebných objektov a zásah do práv žalobcu bolo takéto

pojednávanie nevyhnutné. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže
stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Z ustanovenia § 61 ods. 2 stavebného zákona jednoznačne
vyplývajú dve podmienky, pri ktorých naplnení je na úvahe stavebného úradu, či upustí od ústneho
pojednávania a miestneho zisťovania, po prvé stavebnému úradu sú dobre známe pomery staveniska

a po druhé žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Splnenie
uvedených podmienok stavebný úrad oznámil účastníkom konania v oznámení zo dňa 20.12.2023.
Správny súd mal z administratívneho spisu územného konania preukázané, že dňa 15.06.2021 sa
uskutočnilo ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním, ktorého sa zúčastnil aj žalobca, ktorý vzniesolaj námietky v rámci územného konania (Zápisnica č. 1974/2021 zo dňa 15.06.2021), z čoho vyplýva,
že pomery staveniska boli stavebnému úradu známe. Žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne
skutkové či právne argumenty, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v stavebnom konaní, v rámci

ktorého bolo vydané rozhodnutie stavebného úradu, neboli splnené podmienky stanovené § 61 ods.
2 stavebného zákona, za ktorých naplnenia môže stavebný úrad upustiť od miestneho zisťovania či
ústneho pojednávania.

62. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj rozpor skutkového stavu

s administratívnym spisom a nedostatočné zistenie skutkového stavu v tom, že územné rozhodnutie
povoľovalo 8-podlažnú bytovú budovu, zatiaľ čo stavebné povolenie povoľovalo 7-podlažný polyfunkčný
objekt, pričom nebolo jasné, či išlo o novostavbu alebo nadstavbu či prístavbu existujúceho rodinného
domu. V stavebnom povolení sa uvádzalo, že pôvodný rodinný dom mal byť odstránený okrem
obvodových stien suterénu, čo bolo podľa žalobcu v rozpore s pojmom „nadstavba/prístavba“ podľa
§ 139b ods. 5 písm. b) stavebného zákona. Správny súd z výroku územného rozhodnutia č.k.:

66617/1974/2021 zo dňa 27.07.2021 mal za preukázané, že v časti „Popis umiestnenia a architektonické
a urbanistické riešenie stavby:“ je uvedené, že návrh rieši umiestnenie polyfunkčnej bytovej budovy
a príslušnej technickej infraštruktúry na pozemkoch G. I. XXX, XXX, XXX/X, XXX a G. I. XXXX, XXXX
v k. ú. B.. V časti „členenie stavby na stavebné a prevádzkové objekty - SO 100 Búracie práce “
búracie práce budú pozostávať z odstránenia jednopodlažného rodinného domu a odstránená bude

nadzemná časť domu, suterénna doska okrem obvodových stien pod úrovňou terénu, ktoré ostanú
ako ochrana susedných objektov a budú slúžiť ako ochranná izolačná hmota. V časti „členenie stavby
na stavebné a prevádzkové objekty - SO 001 Polyfunkčný objekt“ objekt bude pozostávať z dvoch
výškovo členených hmôt prepojených prestrešením – vyššia 8-podlažnná (1.PP+7.NP) bude určená pre
bývanie a občiansku vybavenosť a nižšia 2-podlažná (1.PP+1.NP) bude určená na parkovanie. Z výroku

stavebného povolenia zo dňa 11.07.2024 vyplýva, že v časti „Popis stavby: Stavba obsahuje stavebné
objekty a prevádzkové súbory: SO 100 – Búracie práce“ búracie práce pozostávajú z odstránenia
existujúceho jednopodlažného rodinného domu, okrem obvodových stien suterénu a v časti „Popis
stavby: Stavba obsahuje stavebné objekty a prevádzkové súbory: SO 001 – Polyfunkčný objekt“
nadstavbou a prístavbou existujúceho rodinného domu sa zrealizuje nový 7-podlažný polyfunkčný

objekt s prevažujúcou funkciou na bývanie spojenou s parkovaním a je osadený v prieluke medzi dva
existujúce objekty. Objekt pozostáva z dvoch výškovo členených hmôt. Sedempodlažná časť objektu
obsahuje 11 bytov, 2 apartmány na 2. a 3. NP a parkovacie plošiny na 1.PP a 1.NP. Dvojpodlažná
časť objektu je určená výlučne na parkovanie. Obe časti sú prepojené prestrešením a obvodové steny
na 5.NP a 7.NP budú murované z tvárnic YTONG. Správny súd z uvedeného mal rovnako tak, ako

žalovaný za preukázané, že označenie „polyfunkčný objekt“ je v súlade s územným rozhodnutím
aj stavebným povolením, pričom počet podlaží zostal rovnaký („1.PP + 7.NP“) v zmysle územného
rozhodnutia a rovnako tak aj to, že pôvodný rodinný dom nebude odstránený úplne, nakoľko zostanú
obvodové steny pod úrovňou terénu ako ochrana susedných objektov. Prístavbou a nadstavbou
existujúcej budovy vznikne nová stavba, a to vyššia budova s podlažnosťou 1.PP + 7.NP a nižšia

s podlažnosťou 1.PP a 1.NP. Z uvedeného ani správny súd nemohol dospieť k inému záveru ako
žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, nakoľko údaje uvedené v stavebnom povolení jednoznačne
korešpondujú s údajmi uvedenými v územnom rozhodnutí, pokiaľ ide o namietaný počet podlaží ako aj
to,žesavzmysleobochrozhodnutísajednáopolyfunkčnýobjekt.Rovnakotakajto,žepôvodnýrodinný
dom má ostať zachovaný v rozsahu obvodových stien suterénu a teda, že ide o nadstavbu a prístavbu

existujúceho rodinného domu v jeho zostávajúcej časti, čím došlo aj k naplneniu hypotézy právnej normy
uvedenej v § 139b ods. 5 písm. a) a b) stavebného zákona, nakoľko doterajšia stavba (rodinný dom)
nemá byť odstránená celá a polyfunkčný objekt bude prevádzkovo spojený so zostávajúcou časťou
rodinného domu. Z týchto dôvodov, správny súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.

63. S námietkou žalobcu, ktorou namietal jednak nesprávne právne posúdenie veci, ako aj rozpor
skutkového stavu s administratívnym spisom, ktorý videl v tom, že v rozpore s bodom 20 územného
rozhodnutia nebolo predložené právoplatné stavebné povolenie vydané špeciálnym stavebným úradom
na stavbu - PS 001 – Vŕtané studne, ktoré malo byť povinnou prílohou žiadosti o stavebné povolenie
a v prípade ich nerealizácie sa jedná o rozpor s územným rozhodnutím, ktorý bráni vydaniu stavebného

povolenia a žalovaný mal postupovať podľa § 41 stavebného zákona sa podľa názoru správneho súdu,
dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia žalovaný, ktorý k danému uviedol, že
v žiadosti o stavebné povolenie stavebník zmenil koncepciu vykurovania na kombináciu tepelného
čerpadla vzduch/voda, fotovoltické panely a elektrická energia, čím odpadla potreba realizácie studní.Uviedol, že táto zmena nie je takou zmenou, ktorá by si vyžadovala nové územné rozhodnutie podľa
§ 41 stavebného zákona. A tak stavebný úrad a ani žalovaný nepovažovali za potrebné predložiť
stavebné povolenie na PS 001 – Vŕtané studne, keďže už nebol predmetom stavby. Správny súd k danej

veci dodáva, že zmena spôsobu vykurovania spravidla nezasahuje do záväzného obsahu územného
rozhodnutia, pokiaľ nemení umiestnenie stavby, jej hmotovo-priestorové riešenie alebo technicko-
energetické napojenie v území. V danom prípade nešlo o takú zmenu, ktorou by sa napríklad zriaďovala
nová kotolňa ako samostatná stavba, menili sa komíny, ktoré zasahujú do vonkajšieho vzhľadu či
objemu, menila sa trasa rozvodu (zemné práce mimo pôvodných pozemkov) alebo vznikal nový zdroj

emisií so zásahom do územno-technických podmienok. Teda, ak sa z daného dôvodu (nerealizovanie
vŕtania studní z dôvodu zmeny koncepcie vykurovania na kombináciu tepelného čerpadla vzduch/voda,
fotovoltické panely a elektrická energia) nemení stavebný pozemok, nedochádza k zásahom mimo
stavebného objektu, nemení sa objem ani situovanie stavby a takáto zmena nemá územné dopady
postup podľa § 41 stavebného zákona sa nevyžaduje. Správny súd tak túto námietku žalobcu vyhodnotil
ako nedôvodnú nemajúcu za následok nesprávne právne posúdenie veci a ani rozpor skutkového stavu

s administratívnym spisom.

64. Námietku žalobcu, ktorou rovnako namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj rozpor
skutkového stavu s administratívnym spisom v tom, že odvolaním napadnuté rozhodnutie neobsahuje
stavebné objekty SO 202 - Prípojka NN - elektrické odberné miesto, SO 004 – Zeleň, a tým je

stavebné povolenie v rozpore s územným rozhodnutím správny súd posúdil ako nedôvodnú. V prípade
stavebnému objektu SO 004 – Zeleň stavebný úrad, ako aj žalovaný v odôvodnení sa vysporiadal s touto
námietkou žalobcu, a uviedol, že zeleň nie je v zmysle zákonnej definície stavby podľa stavebného
zákona stavbou, a preto nebola v stavebnom konaní stavebným úradom zahrnutá do stavebného
povolenia. V prípade stavebného objektu SO 202 - Prípojka NN - elektrické odberné miesto toto

nebolo predmetom povoľovacieho procesu v tomto stavebnom konaní. Správny súd nahliadnutím do
administratívneho spisu stavebného konania mal za preukázané rovnako, ako aj stavebný úrad a aj
žalovaný, že stavebník v konaní predložil rozhodnutie č. 60703/2555/2023 zo dňa 04.05.2023 (v AS
na čl. 45), ktorým bol stavebný objekt SO 202 Prípojka NN - Elektrické odberné miesto povolený
v samostatnom stavebnom konaní, ktorého účastníkom bol aj žalobca. Z uvedeného je tak zrejmé, že

na povolenie tohto stavebného objektu nebol stavebný úrad v tomto konaní príslušný. Z uvedeného
dôvodu, tak ani túto námietku žalobcu správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú.

65. K námietke nesprávneho právneho posúdenia, ktoré žalobca videl v tom, že stavebný úrad mal
žiadosť o stavebné povolenie zamietnuť podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona z dôvodu nedodržania

podmienky 2. uvedenej vo výroku územného rozhodnutia č.k.: 66617/1974/2021 zo dňa 27.07.2021
a potreby statického posúdenia stavby a možného ohrozenia statiky žalobcovho rodinného domu
správny súd poukazuje na to, že nahliadnutím do administratívneho spisu, a to projektovej dokumentácie
k stavebnému povoleniu časť. B. Súhrnnej technickej správy (statický návrh), ako aj Projektu pre
stavebné povolenie časť 2. Statika správny súd nevzhliadol nedodržanie podmienky 2. uvedenej vo

výroku územného rozhodnutia č.k.: 66617/1974/2021 zo dňa 27.07.2021 a stotožnil sa so záverom
žalovaného, že projekt - časť statika vypracovala oprávnená osoba - K. L. M., autorizovaný stavebný
inžinier evid. č. XXXX*Q.*XX, ktorý v zápise statika zo dňa 25.05.2024 uviedol, že predmetná stavba
svojím nosným systémom, resp. zakladaním nijakým spôsobom negatívne nezasahuje do statiky
susedných objektov, a preto z uvedeného dôvodu nie je potrebné deklarovať mechanickú odolnosť a

stabilitu susedných objektov. Zároveň súčasťou predloženej projektovej dokumentácie je pre stavebný
objekt SO 001 - Polyfunkčný objekt oprávnenou osobou vypracovaný projekt statiky – časť Betónové
konštrukcie, predmetom ktorého je návrh a posúdenie nosných konštrukcií predmetného objektu so
záverom, že výsledkom výpočtu je, že navrhované konštrukcie sú únosné a že stavba je stabilná. Detaily
styku navrhovanej stavby s jestvujúcimi susednými stavbami sú v rozsahu projektovej dokumentácie

pre stavené povolenie zrejmé z výkresovej časti predloženej projektovej dokumentácie, a to konkrétne
z výkresov č. 12 – rez A-A, č. 14 – rez C-C a č. 15 – rez D-D, pričom z výkresu č. 12 – rez A-A pozn. 12
vyplýva,žemedzirekonštruovanýmaexistujúcimobjektom(penzióncasablanca–ovlastníctvežalobcu)
bude medzera, ktorá sa vyplní polystýrenom XPS (hrúbku prispôsobiť). Správny súd mal tak za to, že
táto podmienka vyplývajúca z územného rozhodnutia bola v stavebnom konaní dodržaná, a tak túto

námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

66. Vo vzťahu ku námietkam účastníkov stavebného konania, ktoré mohli uplatniť v územnom konaní
správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/35/2019 zo dňa 05.08.2020v zmysle, ktorého procesná samostatnosť územného konania a stavebného konania neumožňuje, aby
námietky voči umiestneniu stavby boli opätovne prejednávané v konaní o povolení stavby. Územné
rozhodnutie je podkladom rozhodnutia o povolení stavby. Skutkové okolnosti ustálené a právne

fixované v územnom konaní nemôžu byť znova preskúmavané v rámci stavebného povolenia, keďže
územné rozhodnutie je samostatným predmetom súdneho prieskumu zákonnosti a nie podkladovým
rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP.

67. Námietku žalobcu ohľadom nedostatočného vyhodnotenia znaleckého posudku 5/2023

predloženého žalobcom v stavebnom konaní, ktoré malo mať za následok nesprávne právne posúdenie,
ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Žalobca
namietal, že v správnom konaní nebol zohľadnený znalecký posudok č. 5/2023 vypracovaným znalcom
K. N. O., ktorý konštatoval, že navrhovaná stavba výrazne zníži kvalitu bývania, prirodzené osvetlenie
a vetranie v susednej nehnuteľnosti žalobcu a v tejto súvislosti žalobca namietal aj porušenie §
32 v spojení s § 46 správneho poriadku, a mal za to, že správne orgány nezistili úplne a presne

všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre spravodlivé rozhodnutie. Správny súd nahliadnutím do
administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predmetný znalecký posudok mal za preukázané,
že obsahom tohto znaleckého posudku bolo zodpovedanie na zadanú otázku, ktorou mal znalec
posúdiť návrh projektovej dokumentácie o umiestnení stavby bytovej budovy - bytového domu na
pozemkoch G. B. I. XXX, XXX M. XXX/X v k. ú. B. a jeho vplyv na objekty postavené na – XXX/X

zastavané plochy a nádvoria (rodinný dom) a XXX/X garáž vo vlastníctve žalobcu. Znalec na takto
položenú otázku odpovedal, že navrhované riešenie bytového domu v plnej miere zatieni otvorové
konštrukcie rodinného domu, ktorý bezprostredne susedí s navrhovanou bytovou budovou. Vzhľadom
k tomu, že v danej lokalite ide o radovú zástavbu medzi rodinným domom na parcele XXX/X (vo
vlastníctve žalobcu) a navrhovaným bytovým domom bude átrium. Takto navrhované riešenie bude

výrazne znižovať prirodzené prúdenie vzduchu pri vetraní, taktiež prirodzené osvetlenie nehnuteľnosti
- predmetných priestorov, čím výrazne zníži kvalitu bývania v tejto časti nehnuteľnosti. Z obsahu
znaleckéhoposudkutakjednoznačnevyplýva,žetentoriešilotázky,ktorébolialebomohlibyťnamietané
v územnom konaní (posudok riešil tienenie a prúdenie vzduchu), a to s poukazom na koncentračnú
zásadu podľa stavebného zákona, ktorá platí tak pre územné, ako aj stavebné konanie tak záver

žalovaného o tom, že predloženie znaleckého posudku žalobcom v stavebnom konaní, keď stavba
je už právoplatne umiestnená stavebný úrad nebol povinný prihliadať na tento znalecký posudok bol
vyhodnotený správne a zákonne. Správny súd tak nevzhliadol v tomto postupe správnych orgánov
nesprávne právne posúdenie a ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko v zmysle § 61 ods.
1 stavebného zákona, na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom

konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.

68. V zmysle vyššie uvedeného, to rovnako platí aj pre námietku žalobcu, ktorým namietal ohrozenie
svojich vlastníckych práv a oprávnených záujmov z dôvodu tienenia, odstupov, straty súkromia a
zhoršenie kvality bývania, teda že tieto námietky boli alebo mohli byť namietané v územnom konaní,

a tak s poukazom na koncentračnú zásadu správne orgány neprihliadnutím na tieto námietky neporušili
práva žalobcu v stavebnom konaní. Súd ani tieto námietky tak nevyhodnotil ako dôvodné.

69. Na záver, správny súd poukazuje aj na to, že podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít
zároveň tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré

majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú
súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na
vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

70. Z vyššie uvedených dôvodov, správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec
vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

71. Povinnosťou stavebného úradu bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym

názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak, ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení
zisteného skutkového stavu sa vysporiadať s námietkami žalobcu vo výroku rozhodnutia zákonným
spôsobom a svoje rozhodnutie vo vyššie uvedenom odôvodniť tak, aby bola z neho zrejmá správna
úvaha, ktorou sa riadil pri rozhodovaní o námietkach, aby bolo odôvodnenie rozhodnutie jasné azrozumiteľné a korešpondovalo s územným rozhodnutím, platnou právnou úpravou, judikatúrou a
právnym názorom správneho súdu.

72. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý
vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán
verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny
súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých
istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy

pokutu.

73. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2
SSP).

74. Ďalším účastníkom konania správny súd podľa § 169 SSP priznal voči neúspešnému žalovanému
právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré im správny súd uložil.

75. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do

uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo

konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej
sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.