Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124220226
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6124220226.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.
Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496
166, Tolstého 20, Žilina, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, Tolstého 20, Žilina, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova
4, Bratislava, o zaplatenie 315 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského

súdu Bratislava IV zo dňa 7.4.2025, č. k. 44C/5/2024-120 v spojení s opravným uznesením Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 7.10.2025, č. k. 44C/5/2024-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a
vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 315 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 315 eur od 1.12.2023 do zaplatenia a súčasne žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 11 ods. 7 zák. o
PZP a nariadenie vl. č. 87/1995 Z. z. a odôvodnenie podanej žaloby odôvodnil tým, že žalovaný v konaní

zistené skutočnosti v zásade nerozporoval, okrem účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného
vozidla a tieto zásadne neprekračujú hranicu dôvodnosti pre priznanie tohto nároku. Žalobe vyhovel aj v
časti požadovaného príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie
hrubým spôsobom porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, keď sa prakticky vôbec
nevysporiadal s podstatnou a relevantnou argumentáciou žalovaného týkajúcou sa nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu a nedôvodnosti celkovej doby prenájmu náhradného vozidla. Napadnutý
rozsudok podľa neho už na prvý pohľad nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplývajúce z § 220 CSP, ako aj z rozhodovacej činnosti súdov citujúc z rozhodnutí NS SR
zo dňa 30.9.2024, sp. zn. 7Cdo/154/2023, zo dňa 30.10.2024, sp. zn. 9Cdo/46/2023, zo dňa 31.1.2019,
sp. zn. 6Cdo/98/2017 či rozhodnutí ESĽP. Obzvlášť závažným je práve to, že prvoinštančný súd sa
zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nevysporiadal s podstatnou a relevantnou argumentáciou

žalovaného, týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu či nedôvodnosťou celkovej
doby prenájmu náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie bol povinný uviesť jasnú,zrozumiteľnú a právne korektnú argumentáciu pre prijatie alebo odmietnutie jednotlivých námietok
žalovaného podstatných z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
označil za nekonzistentné, zmätočné, neúplné a arbitrárne, nespĺňajúce zákonné požiadavky, nie je

možné z neho zistiť ani samotný myšlienkový postup, na základe ktorého súd dospel k záverom
uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v danom prípade zakladá
odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.

4. V ďalšom žalovaný poukázal na ods. 7. odôvodnenia, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že

poškodený mal odplatne postúpiť svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla na žalobcu.
Podľa súdu započítacím prejavom poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s
pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcej z faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 9.11.202 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 525 eur s DPH, ktorej
postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalovaný má však jednoznačne za to, že súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil,
keď v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že v danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 9.11.2023 mal mať poškodený ako veriteľ voči žalovanému ako dlžníkovi
pohľadávku vo výške 525 eur s DPH z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla. Ako žalovaný uviedol vo svojich písomných vyjadreniach v konaní

pred prvoinštančným súdom, v danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 9.11.2023 neboli naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 44 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001
Z. z. v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za splnenia ktorých mohlo poškodenému
voči žalovanému poisťovateľovi vzniknúť právo na výplatu poistného plnenia vo výške 525 eur s DPH
z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 28.2.2023, sp. zn. 7Cdo/52/2022, v ktorom
dovolacísúdvymedzil,kedyvzmyslepríslušnýchustanovenízák.č.381/2001Z.z.vznikápoisťovateľovi
povinnosť nahradiť poškodenému za poisteného škodcu príslušný nárok na náhradu škody (vtedy,
ak mu vznikol nárok na náhradu ujmy proti škodcovi a uplatnil ju a preukázal voči poisťovateľovi).
Nárok na výplatu poistného plnenia tak v zmysle uvedeného rozhodnutia NS SR mohol vzniknúť

len za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: i) vznik nároku poškodeného na náhradu
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči poistenému škodcovi vo výške 525 eur, ii)
uplatnenie tohto nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi, iii) preukázanie tohto nároku na náhradu
škody poškodeným voči poisťovateľovi. V danom prípade však pred uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky nebola splnená ani len prvotná a základná podmienka, ktorou je vznik nároku poškodeného

na náhradu škody. Opätovne tiež zdôraznil, že pojem skutočná škoda sa dlhodobo interpretuje tak,
že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné
znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007), nepostačuje zvýšenie pasív.
Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu
z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia

pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž
skutočnou škodou ani ušlým ziskom (citované z Števček, M., A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,
F., Tomaškovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1- 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s.
1494, podobne Krajský súd v Žiline v rozhodnutí zo dňa 18.12.2018, sp. zn. 1Co/92/2018). Na vznik
škody v danom prípade nepostačovalo podľa žalovaného len samotné prenajatie si náhradného vozidla

poškodeným a vyfaktúrovanie nájomného žalobcom ako prenajímateľom, ale vyžadovala sa aj reálna
úhrada tohto nájomného poškodeným žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla (musí ísť o
vynaložené náklady). Z listinných dôkazov založených v súdnom spise však vyplýva, že poškodený
faktúru žalobcovi za prenájom náhradného vozidla nikdy neuhradil a teda pred uzatvorením zmluvy
o postúpení žalovanej pohľadávky neexistovala škoda. Uvedenú skutočnosť je možné vyvodiť už len

z toho, že k zániku (nesplneného) záväzku poškodeného ako nájomcu na úhradu nájomného voči
žalobcovi ako prenajímateľovi malo dôjsť až vzájomným započítaním pohľadávok podľa bod 5. zmluvy
o postúpení. V zmysle uvedeného konštatoval, že pohľadávka poškodeného voči žalobcovi na odplatu
za postúpenie vo výške 525 eur nebola ani započítateľná. K otázke započítania pohľadávok žalovaný
v ďalšom odkázal na argumentáciu uvedenú v konaní pred prvoinštančným súdom. Zhrnúc uvedené

súdu prvej inštancie vytkol, že otázku aktívnej vecnej legitimácie ako kardinálnu otázku každého
konania posúdil v rozpore s platnou právnou úpravou, ako aj na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Záverom za nezlučiteľnú s právom žalovaného na spravodlivé súdne
konanieoznačilstrohúkonštatáciusúduonedôvodnomkrátenípoistnéhoplneniaaneposkytnutíplneniav rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu bez riadneho vysporiadania sa s podstatnou obranou
žalovaného a bez uvedenia akéhokoľvek myšlienkového postupu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Žalovaný podľa neho v odvolaní neuviedol nijaké relevantné skutočnosti ani nepredložil dôkazy,
ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa.
Odvolanie označil len za prejav nesúhlasu žalovaného s rozsudkom, ktorý však nemá vecné ani právne
opodstatnenie. Súd sa v napadnutom rozsudku podľa žalobcu dôsledne vysporiadal s predmetom

konania, rozhodnutie zodpovedá náležitostiam v zmysle § 220 ods. 2 CSP a žalobca stotožniac
sa s názorom prvoinštančného súdu nevzhliadol žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Vyslovil
názor, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces. Nespokojnosť žalovaného s hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym
posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané

zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod
odvolania. Prvoinštančný súd sa podľa neho dostatočne v odôvodnení rozhodnutia zaoberal spornými
skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu
vyhodnotil podľa svojej úvahy. Za nepravdivé označil tvrdenia žalovaného, že súd údajne akceptoval
vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval s argumentáciou žalovaného.

Vo vzťahu k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že táto otázka bola ustálená vo
viacerých súdnych sporoch aj so žalovaným (napr. rozsudok Okresného súdu Žilina
zo dňa 11.11.2019, sp. zn. 17C/42/2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Žilina zo
dňa 27.3.2020, sp. zn. 8Co/24/2020, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna vecná legitimácia
vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania žalovaného, ktorý časť

poistného plnenia zaplatil žalobcovi). Odvolací súd v tomto konaní konštatoval, že zákonný nárok na
náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak ostáva
zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto
postúpenie ani podľa všeobecných súdov neodporuje zákonu; išlo o odplatné postúpenie pohľadávky,
v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s

nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol
postúpený (obdobne viď rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.5.2021, sp. zn. 8Co/53/2021). S
odkazom na uvedené vyslovil názor, že na základe odplatného postúpenia pohľadávky sa žalobca stal
aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a argumentácia žalovaného v tomto smere je
právne irelevantná až absurdná. V tejto súvislosti poukázal na to, že inštitút započítania, ako jeden zo

spôsobov zániku záväzku slúži na to, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali
úhradu jeden druhému, čo si možno pri platbe v hotovosti predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu
peňazí jednému subjektu a vrátenie tohto obnosu peňazí späť platiacemu subjektu. Započítanie je
nutné chápať ako ekvivalent platby, a preto pokiaľ došlo k započítaniu, išlo vo svojej podstate o
úhradu vzájomných pohľadávok (bližšie viď rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.2.2021, sp.

zn. 9Co/5/2021, zo dňa 30.6.2021, sp. zn. 10Co/7/2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 17.1.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017). Poškodený a žalobca tak konali pri postúpení pohľadávky a
započítanívzájomnýchpohľadávokvsúladesozákonom.Plnesastotožnilajsnázormiprvoinštančného
súdu, v zmysle ktorých náklady na prenájom náhradného vozidla boli za celú dobu vynaložené nutne a
účelne. Uvedené závery označil za v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Za určujúcu označil
skutočnosť, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo
za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav
nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného

motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav.
V danej veci poškodený užíval náhradné motorové vozidlo po dobu od 30.10.2023 do 9.11.2023 s
tým, že až dňa 13.11.2023 došlo k doručeniu krycieho listu zo strany žalovanej poisťovne autoservisu
a zároveň v tento deň sa poškodené vozidlo po oprave dostalo do dispozičnej sféry poškodeného.
Žalobca je toho názoru, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla

nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom ÚS SR zo dňa 16.2.2023, sp. zn. III. ÚS
602/2022. K otázke dôvodnosti nájmu náhradného motorového vozidla do dňa vystavenia krycieho
listu citoval právne závery vyslovené ÚS SR v náleze zo dňa 17.7.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025.
V danom prípade došlo k doručeniu krycieho listu dňa 13.11.2023, t. j. neskôr ako došlo zo stranypoškodeného k ukončeniu nájmu náhradného vozidla (9.11.2023). Prvoinštančný súd preto postupoval
v celom rozsahu správne, ak žalobcovi priznal nárok za celú uplatnenú dobu trvania nájmu náhradného
vozidla a bolo na žalovanom, aby tvrdil aj preukázal, že poškodený mal možnosť vyzdvihnúť svoje

auto z opravovne skôr, avšak v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dôvodnosti krátenia
náhradyškodyzaobdobienájmunáhradnéhovozidlaodvystaveniafaktúryautoservisomdňa9.11.2023.
Postup autoservisu pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno
nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise
vylúčený z jeho užívania, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom

vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Čakanie na krycí list, resp. úhradu za opravu
poškodeného vozidla autoservisu zo strany poisťovne pritom spadá do sledu udalostí spojených so
škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla po dobu vykonávania jeho opravy. Deň ukončenia opravy nemožno
považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla,
ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Uvedené nastáva až okamihom

vydania opraveného vozidla poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň
deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu.
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opraveného vozidla v autoservise
bola pričítateľná poškodenému, naopak doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania
náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej

a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu.
Žalobca tiež vyslovil presvedčenie, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený
žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z
povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných
nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať

opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Rozhodovaciu prax, o
ktorú žalovaný opiera svoju procesnú obranu, označil za v súčasnosti prekonanú, a to vzhľadom na
nálezy ÚS SR sp. zn. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, III. ÚS 322/2025, ako aj s poukazom na
aktuálne rozsudky Krajského súdu v Žiline vo veciach sp. zn. 6Co/84/2023, sp. zn. 6Co/77/2023, sp. zn.
11Co/67/2024, sp. zn. 7Co/51/2024, sp. zn. 11Co/88/2023, sp. zn. 9Co/107/2023, sp. zn. 5Co/79/2024,

sp. zn. 8Co/148/2024, sp. zn. 10Co/42/2024, týkajúce sa obdobného skutkového stavu a priznávajúce
nárokaždovystaveniakrycieholistuzostranypoisťovne.PoukázaltiežnarozhodnutiaKrajskéhosúduv
Bratislave vo veciach sp. zn. 3Cob/202/2020, sp. zn. 3Cob/86/2023, sp. zn. 3Cob/94/2023 rešpektujúce
účel náhradného vozidla a práva poškodeného. Úvahy a konštatovania žalovanej ohľadom príčiny
vzniku škody opravou motorového vozidla vyvracajú rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vo veciach sp.

zn. 14Cob/89/2022, sp. zn. 11Co/88/2023. Záverom zdôraznil, že skutočnosť, že opravované vozidlo
poškodené konaním poistenca žalovanej zotrvá v servise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho
opravou, je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom
nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a
doručovanie len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a

rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti.
Napadnuté rozhodnutie je tak podľa žalobcu plne v súlade s vykonaným dokazovaním a právne
posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej
súvislosti so škodovou udalosťou.

6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku nedoručil.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8. Podľa § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké

prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazya ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

9. Kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku sú zákonodarcom vyjadrené vo vyššie citovanom
ust. § 220 ods. 2 CSP. Vo všeobecnosti možno rozhodnutie, ktoré ich nerešpektuje označiť
za nepreskúmateľné. Požiadavka preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia v sebe
subsumuje aj skutočnosť, že výrok súdneho rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom vykonaného
dokazovania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a presvedčivo

zdôvodní. V odôvodnení rozhodnutia je povinný podať výklad o opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti
a spravodlivosti výroku rozsudku, a tým preukázať jeho správnosť. Každé súdne rozhodnutie musí
obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetlísvojpostupadôvodysvojhorozhodnutia,pričomsamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí v odôvodnení dostatočne vysvetliť nielen s poukazom
na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré

prijal. Závery prijaté prvoinštančným súdom môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd
po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení
zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia
substancoval zistený skutkový stav. Vo svojej argumentácii by súd nemal byť nekoherentný, t. j.
rozhodnutiebymalobyťkonzistentnéaprezentovanéargumentymusiapodporiťprijatýzáver.Povinnosť

súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je pritom odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. V tejto
súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti pripomína, že z práva na
spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I.

ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný súd nemusí tak
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď napr. Ruiz Torija c/a
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-

B, Georgiadis c/a Grécko z 29.05.1997, Higgins c/a Francúzsko z 19.02.1998 a iné). Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé
súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania

odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je tak porušením základného práva strany sporu na spravodlivý
proces garantovaný v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a súčasne zakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Rovnaký

záver prijal v rozhodovacej praxi aj Európsky súd pre ľudské práva napr. v rozhodnutí Ruiz Torija c/a
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, či Ústavný súd SR napr. v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 17/01,
I. ÚS 226/03, II. ÚS 261/06, III. ÚS 74/08, I. ÚS 181/08.

10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný sa žalobou

uplatnenému nároku na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného motorového vozidla už
v odpore proti platobnému rozkazu bránil riadne odôvodnenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie s poukazom na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky, ďalej
námietkou neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k účelnosti, nevyhnutnosti a odôvodnenosti
nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla a neopodstatnenosťou uplatnených úrokov z

omeškania, citujúc pritom viaceré súdne rozhodnutia. V reakcii na vyjadrenie žalobcu k ním podanému
odporu v duplike rozšíril ním prezentovanú argumentáciu týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie. Aj napriek uvedenému sa súd prvej inštancie v hrubom rozpore s § 220 ods. 2 CSP
v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto obranou a odhliadnuc od na
prvý pohľad zjavnej nekonzistentnosti štruktúry napadnutého rozhodnutia sa v stručnom odôvodnení

obmedzil len na konštatovanie, že žalovaný skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie platobného
rozkazu v zásade nerozporoval, okrem výšky účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného
vozidla,ktorávšakzásadneneprekračujehranicudôvodnostiprepriznaniežalovanéhonároku.Odvolací
súd súhlasí so žalobcom, pokiaľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odôvodnenie, v ktorom súd stručnea jasne objasní skutkový a právny základ postačuje pre záver o zachovaní práva na spravodlivý súdny
proces, avšak v danom prípade uvedené nebolo zo strany prvoinštančného súdu dodržané a napadnuté
rozhodnutie nespĺňa atribúty preskúmateľnosti a presvedčivosti.

11. Žalovaný opodstatnene namieta, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je už na prvý pohľad
nesúrodé, nekonzistentné, v rozpore s § 220 ods. 2 CSP a povinnosťou súdu dbať na presvedčivosť
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V odôvodnení nie je vôbec uvedené ako sa vo veci vyjadril
žalovaný (okrem stručnej konštatácie v ods. 2., že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť) a aké prostriedky

procesnej obrany použil, absentuje v ňom jasné, zrozumiteľné a presvedčivé vysvetlenie posúdenia
skutkových tvrdení a právnych záverov prezentovaných sporovými stranami, označenie skutočností,
ktoré súd prvej inštancie mal za preukázané, a ktoré nie, a z ktorých dôkazov pri svojich záveroch
vychádzal. Dokonca pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na závery prvoinštančného súdu uvedené
v ods. 7. odôvodnenia je potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
že by sa jednalo o závery prvoinštančného súdu, ale v nadväznosti na ods. 3. a obsah podanej

žaloby je zrejmé, že sa jedna o doslovnú citáciu žalobnej argumentácie. V odôvodnení tak celkom
absentujú akékoľvek úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie riadil pri hodnotení skutkových a právnych
otázok, a to za situácie, kedy žalovaný v konaní za podpory riadnej argumentácie namietal aktívnu
vecnú legitimáciu, ako kardinálnu otázku každého civilného sporového konania a rovnako aj samotnú
účelnosť poškodeným vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla a v

neposlednom rade aj dôvodnosť príslušenstva žalovanej pohľadávky. Odpoveď na načrtnuté a pre
meritórne rozhodnutie podstatné právne otázky, ktorú by bolo možné v odvolacom konaní v rozsahu
žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov riadne preskúmať, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
celkom absentuje. Uvedené platí bez ohľadu na dôvodnosť/ nedôvodnosť obrany žalovaného a
skutočnosť, že touto sa opakovane vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných sporov zaoberajú

mnohé prvoinštančné i odvolacie súdy. Ako už odvolací súd uviedol v ods. 9. odôvodnenia jednou
zo záruk spravodlivého súdneho konania je právo sporových strán na riadne, náležité a presvedčivé
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ preto žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanému
vytýka, že nepredložil žiadne dôkazy a žiadnu relevantnú argumentáciu na spochybnenie skutkových a

právnych záverov prvoinštančného súdu, uvedené neobstojí práve vzhľadom na absenciu akýchkoľvek
právnych úvah v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto zhodne so žalovaným v
dôsledku ním vytýkaných nedostatkov považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, arbitrárne
a odnímajúce sporovým stranám možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu
v rámci žalovaným podaného odvolania. Naopak argumentácia žalobcu, podľa ktorého boli zo

strany prvoinštančného súdu dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov
rozhodnutia, sa rozhodne na napadnuté rozhodnutie nevťahuje a pri objektívnom posúdení nemôže
obstáť.

12. Zhrnúc uvedené prvoinštančný súd sa pri odôvodnení svojho rozhodnutia neriadil zákonnými

požiadavkami kladenými na obsah odôvodnenia rozsudku, ktoré majú zabezpečiť riadne a
náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na nedostatočnosť odôvodnenia zaťažil svoje
rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti a sporovým stranám znemožnil pri využití riadneho opravného
prostriedku prezentovať náležitú skutkovú a právnu argumentáciu. Zistený nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia pritom zakladá porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie a odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Nakoľko tento nedostatok je
prekážkou riadneho odvolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a nemožno ho napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako napadnutý prvoinštančný
rozsudok v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1
CSP vrátiť na ďalšie konanie.

13. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vec opätovne posúdiť a prijaté právne závery
náležite, presvedčivo a v súlade s požiadavkami ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí
sa prvoinštančný súd riadne vysporiada aj so žalovaným prezentovanou obranou o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie, ktorú žalobca v spore odvodzuje od zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky, so

zameraním sa na posúdenie platnosti tejto zmluvy, ďalej obranou, v ktorej žalovaný namietal neúčelnosť
nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla a námietkou opodstatnenosti uplatnených
úrokov z omeškania, a to všetko s prihliadnutím na aktuálnu konštantnú súdnu prax v obdobných
sporoch.14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1,
3, § 255 a nasl. CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419) CSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).