Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Vyd/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325200943
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325200943.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX
XX B., v zast. JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 1419/43, Nitra, za účasti vlastníkov nehnuteľnosti:
1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX B., 2/ F.
E., nar. XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX B., za účasti:
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO:

36 038 351 a Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,
o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zo dňa 24.03.2025 z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.03.2025, domáhal vydania potvrdenia
o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom B., katastrálny odbor
nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obec B., okres B. na Liste vlastníctva č. XXXX ako parcely
registra „G.“: pozemok - parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: H., o výmere XXX m2, pozemok -
parcelnéčísloXXXX,druhpozemku:H.I.J.K.,ovýmereXXXm2,stavba–L.E.naI.M.XXXX,zapísané
na tomto LV v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele X/X, a to zosnulých starých rodičov

navrhovateľa:D.E.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelXX.XX.XXXX,naposledybytomC.D.E.XXX/XX,XXXXX
B.,aF.E.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelaXX.XX.XXXX,naposledybytomC.D.E.XXX/XX,XXXXXB.(ďalej
len „nehnuteľnosti“). Svoj návrh odôvodnil tým, že je zároveň podľa LV č. XXXX pre kat. úz. B., zapísaný
ako výlučný vlastník susedného pozemku – parc. reg. G. N. M. XXXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku:
H.. Starí rodičia navrhovateľa nadobudli nehnuteľnosti na základe rozsudku Okresného súdu Levice,
č.k. 12C/75/1992-12 zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ v predmetnom dome býva od svojho narodenia

spolu s jeho už zosnulou matkou J. B. a so zosnulými starými rodičmi. Ešte za života navrhovateľovej
matky, jeho starých rodičov a ostatných dedičov došlo k dohode, že predmetné nehnuteľnosti zostanú
navrhovateľovej matke, a teda následne ich nadobudne navrhovateľ, keďže navrhovateľova matka žila
v danej nehnuteľnosti a starala sa o svojich rodičov, zatiaľ čo ostatní súrodenci boli o dosť starší a už
mali vlastné životy a bývanie. Existenciu tejto dohody majú potvrdzovať čestné prehlásenia súrodencov
matky navrhovateľa. Okrem toho sa v rámci týchto čestných prehlásení potencionálni dedičia vzdali

vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa, s výnimkou jeho sesternice pani O. N., ktorá
namietala výplatu pozemkov, nie však rodinného domu. Ďalším dôkazom, potvrdzujúcim tvrdenie, že
dediči si sú vedomí toho, že nehnuteľnosť má nadobudnúť navrhovateľ, má byť Rozhodnutie štátneho
notárstva zo dňa XX.XX.XXXX spolu so Zápisnicou zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorých sa títo dediči
vzdali vlastníctva po pani F. E., a to k 1 L. E. J. I. v prospech navrhovateľa, podľa ktorého by k rovnakému
výsledkudošloajpridedenídruhejčastinehnuteľností,avšakrozhodnutiepostaromotcovinavrhovateľa

nemajú k dispozícii. Z uvedeného má byť zrejmé, že starí rodičia chceli nehnuteľnosti darovať matke
navrhovateľa, o čom vedeli všetci ďalší dedičia, avšak keďže zomrela, mal ich nadobudnúť navrhovateľ.V predmetnom rodinnom dome navrhovateľ býva nerušene už niekoľko desaťročí aj so svojou rodinou.
Čo majú preukazovať tiež čestné vyhlásenia susedov ako osôb znalých historických pomerov. Zo
znaleckého posudku z roku XXXX má tiež vyplývať, že jediným nadobúdateľom týchto nehnuteľností

má byť matka navrhovateľa J. B. a po nej jej jediný syn, navrhovateľ. Rovnako to má vyplývať aj
z Geometrického plánu z roku XXXX, podľa ktorého je vlastníkom týchto pozemkov navrhovateľ. Za tie
roky navrhovateľ dom a okolie zveľadil, investoval svoje peniaze do riadneho udržiavania jeho stavu,
pričom doteraz nikto z potencionálneho okruhu dedičov po starých rodičov navrhovateľa tieto okolnosti
nenamietal ani nemal záujem sa podieľať na týchto výdavkoch, keďže všetkým je známe, že dané

nehnuteľnosti zostali navrhovateľovi po jeho matke. Navrhovateľ má na adrese predmetného rodinného
domu zapísaný trvalý pobyt, a to minimálne od roku XXXX a tiež riadne platí daň z nehnuteľností
a energie za užívanie domu, minimálne od roku XXXX. K začiatku jeho oprávnenej držby došlo už
v roku XXXX, čo preukazuje, že navrhovateľ podáva návrh po uplynutí zákonnej vydržacej lehoty. Podľa
navrhovateľa z vyššie uvedeného vyplýva, že došlo k zákonnému vydržaniu nehnuteľností, keďže ich
užíva navrhovateľ samostatne viac ako XX rokov, nikto si voči nehnuteľnostiam neuplatňoval počas tejto

doby žiadne vlastnícke nároky, spĺňa tiež podmienku dobrej viery, že mu vec alebo právo patrí, a tiež
má domnelý dôvod, ktorý má vyplývať z uvedených skutočností a predložených listinných dôkazov.

2. Na osvedčenie svojich skutkových tvrdení doručil navrhovateľ súdu spolu s návrhom znalecký
posudok na predmetné nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicu z dedičského konania po F.

E., č.k. E., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. B., výpiz z listu vlastníctva č. XXXX pre
kat. úz. B., faktúra za vodné a stočné č. XXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXX, faktúra č. XXXXXXX,
vyúčtovanie plynu č. XXXXXXX, faktúra za spotrebu zemného plynu č. XXXXXXX, rozsudok č.k.
12C/79/1992-12 zo dňa XX.XX.XXXX, dedičské rozhodnutie č.k. E.-X zo dňa XX.XX.XXXX po F. E.,
potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX, o tom, že navrhovateľ je platiteľom dane z nehnuteľností od roku

XXXX, potvrdenie o trvalom pobyte navrhovateľa, ftk. Mailu, v ktorom je print screen Katastrálnej mapy
nehnuteľností, geometrický plán k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX, fotky rodinného domu, Čestné
vyhlásenia susedov, čestné prehlásenie pani O. N. o tom, že sa nezrieka svojho dedičského podielu po
starých rodičoch. Následne právny zástupca navrhovateľa súdu doručil podanie označené ako Zaslanie
judikatúry zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Súd uznesením vyzval navrhovateľa na doplnenie podania, pričom navrhovateľ v doplnení
podania uviedol, že oprávnená držba navrhovateľa začala plynúť po smrti jeho matky J. B., teda
dňa XX.XX.XXXX, keďže obaja starí rodičia navrhovateľa zomreli v roku XXXX. Navrhovateľ mal
v tom čase XX rokov a dom a súvisiace pozemky užíval stále a nepretržite ako jediný vlastník.

Nikto iný si ani po smrti jeho starých rodičov ani matky nenárokoval na vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam. To, že po smrti starých rodičov mala nehnuteľnosť nadobudnúť matka, má vyplývať
z už predložených dôkazov, najmä zo Znaleckého posudku z roku XXXX, z predložených čestných
vyhlásení a z Rozhodnutia štátneho notárstva zo dňa XX.XX.XXXX a Zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX,
z ktorých má byť zrejmé, že J. súrodenci sa vzdali vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

v prospech navrhovateľa. Okrem toho v podaní uviedol, že konkrétny listinný právny titul nadobudnutia
nehnuteľností matkou navrhovateľa neexistuje, keďže to bolo vecou ústnej dohody, čo podľa neho
postačuje, keďže je dobromyseľnosť preukázaná inými dôkazmi. Tiež nebolo možné podľa navrhovateľa
tieto nehnuteľnosti predediť, nakoľko do vlastníctva starých rodičov navrhovateľa prešli až rozsudkom
Okresného súdu Levice č.k. 12C/75/1992-12 zo dňa XX.XX.XXXX. K vydržaniu malo teda dôjsť ku

dňu XX.XX.XXXX. Z uvedeného tiež vyplýva, že matka navrhovateľa právne perfektne nenadobudla
predmetné nehnuteľnosti, keďže starí rodičia ako ich majitelia boli zapísaní do katastra až po ich smrti
a zároveň aj po smrti matky navrhovateľa. K žiadosti o predloženie čestných prehlásení súrodencov
matky navrhovateľa, navrhovateľ uviedol, že ich predložil už so samotným návrhom ako prílohu. Tiež
poukázal na to, že v rámci dedičského konania po starej matke navrhovateľa je zrejmé, že všetci dedičia

sa vzdali vlastníckeho práva, aj keď len 1 , k rodinnému domu.

4. Súd preskúmal listinné dôkazy predložené navrhovateľom a oboznámil sa s obsahom listinných
dôkazov zaobstaraných súdom v súlade s vyšetrovacím princípom, pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

5. Z LV č. XXXX pre kat. úz. B. vyplýva, že bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to pozemkov
parcely registra G. N. s parcelným číslom XXXX/X, H. s výmerou XXX m2, a parcelné číslo XXXX, H.I. J. K. s výmerou XXX m2 a stavby L. E. súp.č. XXX na p.č. XXXX, sú D. E. a F. E. v podiele X/X (P.)
s titulom nadobudnutia: rozsudok Okresného súdu Levice č. 12C/75/1992-12 z XX.XX.XXXX.

6. Z LV č. XXXX pre kat. úz. B. vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemku navrhovateľ v podiele X/X,
s titulom nadobudnutia zrušenie spoluvlastníctva L..XXX/XX.

7. Zo znaleckého posudku zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že znalec ohodnocoval nehnuteľnosti, a to
E., E. J. H. nachádzajúce sa na parc. číslach XXXX/XX, XXXX/XX spolu na sumu 25.924,40 Kčs,

pričom z prednej strany posudku tiež vyplýva, že držiteľom nehnuteľností v tom čase bol D. E.
Q. A. a nadobúdateľom mala byť J. B.. Tento znalecký posudok mal slúžiť ako podklad k prevodu
nehnuteľností.

8. Z čestných prehlásení súd zistil, že prehlasovatelia sú bezprostrednými susedmi navrhovateľa a mali
vedomosť o dohode všetkých detí po starých rodičoch, že predmetné nehnuteľnosti ostanú výlučne

matke navrhovateľa a následne jemu. Z čestného prehlásenia O. N. vyplýva, že sa nezriekla svojho
dedičského podielu v prospech navrhovateľa.

9. Z predložených dokladov, a to z faktúr za vodné a stočné, za spotrebu zemného plynu, z potvrdenia
mesta B., vyplýva že navrhovateľ platí dane za dané nehnuteľnosti a náklady spojené s ich užívaním.

10. Z rozsudku č. 12C/75/92-12 zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že ním bolo určené, že D. E. a F. E.
(starí rodičia navrhovateľa) boli ku dňu smrti F. E., teda ku dňu XX.XX.XXXX v celosti spoluvlastníkmi
nehnuteľností vedených v pozemkovej knihe kat. úz. B. v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pod parc.
č. XXXX/XX – E. J. E. vo výmere XX š.s. (štvorcových siah) a parc. č. XXXX/XX – H. vo výmere XXX

š.s., ktorým pred vyhotovením geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v O. Q.
B. pre kat. úz. B. evidenčný list č. XXXX a parc. č. XXXX zodpovedala výmere XXXXX, t.j. XX š.s.

11. Z dedičského spisu, sp. zn. E. XXXX/XX, po D. E. vyplýva, že konanie bolo zastavené, pretože
poručiteľ nezanechal majetok. V náhradnom dedičskom konaní E. XXXX/XX sa konečné rozhodnutie

nenachádza. Je tam len rukou urobený zápis, zo dňa XX.XX.XXXX, že konanie sa pre nemajetnosť
poručiteľa zastavuje.

12. Z dedičského spisu po F. E. sp. zn. E. XXX/XX vyplýva, že navrhovateľ nadobudol po poručiteľke
F. E. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti vedenej v I., R.. M. XXXX, I.

M. XXXX/XX, k.ú. B., bez povinnosti vyplatiť ostatných spoludedičov, a to rozhodnutím č. E. XXX/XX-
X zo dňa XX.XX.XXXX. Z dedičského spisu E. XXX/XX tiež vyplýva, že majetkovú podstatu I. R. M.
XXXX, k.ú. B. tvorí parcela č. XXXX/XX, Q. I. o výmere XXX š.s. a vlastníkom sú E. D. L. Q. S. (stará
matka navrhovateľa) v podiele 1 k celku, T. E. v podiele 1 k celku a A. F. E. L. U. v podiele 1 k celku.
Z identifikácie parciel stavu podľa pozemkovej knihy na stav v evidencii nehnuteľností I. R. M. XXXX,

k.ú. B. nachádzajúcej sa v dedičskom spise ďalej vyplýva, že parcela č. XXXX/XX, Q. I. o výmere XXX
š.s. evidovaná v I. R. M. XXXX, k.ú. B. je v evidencii nehnuteľností evidovaná ako pozemky parc. č.
XXXX, druh: H.. V. o výmere XX m2, parc. č. XXXX, druh: H.. L. E. č. XXX o výmere XXX m2 a parc. č.
XXXX, druh: H. o výmere XXX m2. V pôvodnom dedičskom konaní, sp. zn. E., bolo konanie zastavené,
pretože poručiteľka nezanechala majetok.

13. Zo spisu E. XX/XX bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľke J. B. bolo zastavené pre
nemajetnosť.

14. Z predloženého potvrdenia obce o pobyte vyplýva, že navrhovateľ má trvalý pobyt vedený na adrese

predmetných nehnuteľností od XX.XX.XXXX.

15. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konaním o
potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie
o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

16. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.17.

18. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia
konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné
právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d)
Slovenský pozemkový fond.

19. Podľa § 359c ods. 3 CMP, po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal
námietky podľa §359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).

20. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

21. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

22. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa §8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na

preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

23. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa §359f ods. 1.

24. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáha, aby súd potvrdil, že splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v katastrálnom území B., obec B., okres B., evidovaných Okresným úradom B., katastrálny odbor na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „G.“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: H., o výmere XXX

m2, parcelné číslo XXXX, druh pozemku: H. I. J. K., o výmere XXX m2 a stavba – L. E. na I. M. XXXX,
ako vlastník ktorých sú v katastri nehnuteľností evidovaní zosnulí starí rodičia navrhovateľa v podiele
X/X (P.), pričom oprávnená držba navrhovateľa mala začať plynúť po smrti jeho matky J. B., teda dňa
XX.XX.XXXX a k vydržaniu malo dôjsť ku dňu XX.XX.XXXX.

26. Podľa § 127 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983, v osobnom
vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom
vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.

27. Podľa § 135a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983,

vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

28. Podľa § 135a ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983,

ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a
ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k
pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustnávýmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej
sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

29. Podľa § 132a ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983,
kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí,
má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

30. Podľa § 872 ods. 6 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.1992,
ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších
predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže
si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred účinnosťou tohto zákona.

31. Základným účelom, resp. úlohou konania o vydržanie v zmysle § 359a a nasl. CMP v znení
účinnom od 1. mája 2021 je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
príslušným orgánom verejnej moci (súdom). Presun právomoci deklaratórnym rozhodnutím potvrdzovať
nadobudnutie vecného práva z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé

a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť
vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť
majetok garantovaná Ústavou Slovenskej republiky (dôvodová správa k zák. č. 68/2021 Z. z.).

32. Konanie o potvrdení vydržania je charakteristické svojou dvojfázovosťou. Prvá fáza je konanie o

vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania
súd návrh zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda
skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových
okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

33. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným
od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii
väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. V konaní o
potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale
skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa §

359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov
pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k záveru, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
(vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať
vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť

podať námietky osobami vymenovanými v § 359h CMP. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenie
vydržania, však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť
domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania (napr.
žalobou o určenie vlastníctva).

34. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné
osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto, ak súd dospeje
k záveru, že táto podmienka splnená nebola a tento záver má dostatočný podklad v relevantných
skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemá inú možnosť, ako návrh
navrhovateľa zamietnuť. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom

vyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že
je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné
šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil
ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a
procesnú zodpovednosť navrhovateľa.35. Vydržanie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou, a to
konkrétne s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.
Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym

stavom, keď pri vydržaní sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom
veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Navrhovateľ podľa svojho skutkového tvrdenia vstúpil do držby
sporných nehnuteľností dňom úmrtia svojej matky J. B., teda dňa XX.XX.XXXX, pričom Občiansky
zákonník účinný od 01.04.1964 do 01.04.1983 vydržanie neupravoval, preto bolo potrebné vychádzať
z toho, že po 01.04.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním.

Až novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinná od 01.04.1983 vrátila inštitút vydržania do
Občianskeho zákonníka, ale možnosť vydržania obmedzila len na občanov (fyzické osoby) a nepriznala
toto právo organizáciám (právnickým osobám) a tiež výrazne zúžila okruh vecí, ku ktorým bolo možné
vydržať vlastnícke právo, keď sa vylučovalo nadobudnutie vlastníckeho práva okrem iného vo vzťahu
k veciam v súkromnom vlastníctve vrátane pozemkov. Pozemok (a to akýkoľvek pozemok, nielen
pozemok v tzv. socialistickom spoločenskom vlastníctve) nebol spôsobilým predmetom vydržania

vlastníckeho práva až do 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka
vykonaná Zákonom č. 509/1991 Zb. Predpokladom oprávnenosti držby podľa § 132a Občianskeho
zákonníka v znení novely č. 131/1982 Zb. je to, aby ten, kto s vecou nakladá ako so svojou, bol so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Vedomosť užívania veci
z iného titulu odlišného od vlastníckeho práva (napr. z titulu práva osobného užívania alebo prenájmu)

teda dobrú vieru užívateľa (nájomcu), že vec mu ako vlastníkovi patrí, vylučuje (Ro NS ČR, sp. zn.:
22Cdo 1317/2002, Uz NS ČR, sp. zn.: 22 Cdo 262/2005 zo dňa 19.09.2005). Novelou Občianskeho
zákonníka vykonanou Zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 01.01.1992 boli obmedzenia zakotvené
novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinnou od 01.04.1983 odstránené. V súvislosti
s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby

vykonávanej aj pred 01.01.1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou
právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t. j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal
k 01.01.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom
oprávneným (t. j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí),
nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

36. Zo skutočností opísaných v návrhu musí byť zrejmé, že sú splnené všetky štyri predpoklady
vydržania, a to: spôsobilý predmet držby; nehnuteľnosť musí byť opísaná všetkými identifikačnými
znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, a ak vydržal len spoluvlastnícky
podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť. Druhým predpokladom je oprávnená držba. K tejto musí

navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Tretím predpokladom je
dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého
navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť
držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa - navrhovateľa o jeho
dobromyseľnosti dôvodné. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť

dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť. Konanie o potvrdenie vydržania
nie je konaním o osvedčení vydržania, preto súd by mal mať existenciu predpokladov vydržania u
navrhovateľa za dokázanú a nie iba osvedčenú.

37. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,

keď si určitú vec prisvojuje. Nestačí však len subjektívne presvedčenie držiteľa, že vec mu patrí,
dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal. resp.
mohol mať alebo nemal, príp. nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (t. j., že je jej
vlastníkom) (R. X/XXXX). Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,

stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť
teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba

považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho
súdu 7Cdo/139/2023, 4Cdo/183/2020 zo dňa 23. februára 2022).38. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. mája 2024 sp.
zn. 1Vdo/1/2024 uviedol okrem iného, že vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníckeho práva
nemusí de lege lata opierať o existujúci právny dôvod. Rozlišujeme oprávnenú a neoprávnenú držbu,

pričom oprávnená držba je založená na posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo
patrí. Držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou
držbou vykoná vlastné právo, a teda, že svojou držbou neurobí inému zle, že nezasahuje do práva iného,
že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok
ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť

svoje vlastníctvo, teda, či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje,
že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Neexistencia
alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho
dobromyseľnosťvtom,žemuvecaleboprávopatrí,atedaževzhľadomnajehopresvedčenieobjektívne
vzaté koná v dobrej viere t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe
uvedeného je možné aj naďalej zotrvávať na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude

treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale
len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva
a ochranou držby (L. XX/XXXX). Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť
držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec

zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako
bezodplatné plnenie.

39. Okresný súd preskúmal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť
z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam

vydržaním,keďneosvedčilsplneniejednotlivýchhmotnoprávnychpredpokladovvydržania.Lensamotné
tvrdenie, že navrhovateľ nehnuteľnosti užíva od svojho narodenia spolu s matkou a starými rodičmi,
teda už XX rokov, ako ani potvrdenie o tom, že nehnuteľnosti zveľadil, udržiava na vlastné náklady
a platí za nehnuteľnosti daň, nie je totiž dostatočným podkladom pre prijatie právneho záveru o tom,
že navrhovateľ nadobudol k týmto nehnuteľnostiam aj vlastnícke právo vydržaním. Samotná platba

dane z nehnuteľnosti neznamená, že jej platiteľ je zároveň vlastníkom danej nehnuteľnosti, keďže
povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti vzniká aj daňovníkovi, ktorý sa v priebehu predchádzajúceho roka
stal užívateľom nehnuteľnosti. Prijatie záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vydržaním navrhovateľom neodôvodňuje ani skutočnosť, že nikto z potencionálneho okruhu dedičov
po starých rodičov navrhovateľa nenamietal, že navrhovateľ nehnuteľnosti užíva a vynakladá vlastné

prostriedkynaichzveľaďovanieanemalzáujempodieľaťsanatýchtovýdavkoch.Navrhovateľneuviedol
základné skutočnosti, od ktorých odvodzuje, že vydržal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, keď
neuviedol, z akého titulu sa ujal držby sporných nehnuteľností, ktorý by osvedčil dobromyseľnosť
užívania nehnuteľností navrhovateľom ako ich vlastník a tieto v konaní nepreukázal. Dobrá viera je
presvedčenie nadobúdateľa o tom, že nekoná bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec. Ide teda

o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré nemôže byť samo o sebe predmetom
dokazovania. Tým môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa
o dobromyseľnosti, že mu vec patrí ( L. XX/XXXX).

40. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a danosť
tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky pritom musia byt'
splnené súčasne. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží alebo vykonáva právo v
omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl,
ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno

so zreteľom k okolnostiam daného prípadu od každého požadovať. Dobromyseľnosť teda musí byť
posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska. Vo vzťahu k vydržaniu je potrebné,
aby táto dobromyseľnosť trvala počas celej doby vydržania. Dobromyseľnosť ako vnútorné psychické
presvedčenie držiteľa sa preukazuje len nepriamo na základe vonkajších okolností, ktoré v prípade
vydržania preukazuje navrhovateľ.

41. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa vyplýva, že starí rodičia chceli sporné nehnuteľnosti darovať
matke navrhovateľa za to, že s nimi žila a starala sa o nich, pričom ešte za ich života, života jeho
matky a ostatných dedičov došlo k dohode, že predmetné nehnuteľnosti mala nadobudnúť matkanavrhovateľa až po smrti starých rodičov. Z uvedených tvrdení navrhovateľa súd dovodil, že domnelým
nadobúdacím titulom matky navrhovateľa je dohoda dedičov po starých rodičoch, že po ich smrti
nadobudne nehnuteľnosti matka navrhovateľa. Takúto dohodu dedičov mali podľa tvrdení navrhovateľa

osvedčiť čestné prehlásenia potencionálnych dedičov, že sa všetci dedičia vzdali svojich podielov na
predmetných nehnuteľnostiach v prospech matky navrhovateľa, ktoré však navrhovateľ, ani napriek
výslovnej výzve súdu, do konania nepredložil okrem prehlásenia pani O. N. zo dňa XX.XX.XXXX,
v ktorom uviedla, že sa nezrieka svojho dedičského podielu v prospech dediča A. B., teda navrhovateľa
ažiadavyplatiťčasťjejdedičskéhopodielu.Zuvedenéhojezrejmé,ženavrhovateľneosvedčilexistenciu

tvrdenej dohody dedičov, ktorá mala byť domnelým nadobúdacím titulom matky navrhovateľa, od ktorej
navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo. Existenciu dohody nie sú spôsobilé preukázať ani čestné
prehlásenia susedov, ktorí mali len sprostredkovanú vedomosť o tejto dohode dedičov.

42. Nemožno sa stotožniť ani z názorom navrhovateľa, že existencia dohody dedičov vyplýva
z dedičského konania po starej matke navrhovateľa s poukazom na rozhodnutie štátneho notárstva

č. E. XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX spolu so Zápisnicou zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého
nadobudol navrhovateľ po starej matke spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X k celku na nehnuteľnosti
vedenej v I., R.. M. XXXX ako pozemok parcelné číslo XXXX/XX, k.ú. B. bez povinnosti výplaty ostatných
spoludedičov. Z obsahu dedičského spisu navyše vyplýva, že nehnuteľnosť vedená v I., R.. M. XXXX
bol pozemok parcelné číslo XXXX/XX, Q. I. o výmere XXX š.s., k.ú. B., ktorý je podľa identifikácie parciel

stavu podľa pozemkovej knihy na stav v evidencii nehnuteľností evidovaný v evidencii nehnuteľností
ako pozemky parc. č. XXXX, H.. V. o výmere XX m2, parc. č. XXXX, H.. L. E. č. XXX o výmere XXX
m2 a parc. č. XXXX, H. o výmere XXX m2, teda sa nejedná o nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovateľ
domáhavydaniarozhodnutiasúduopotvrdenínadobudnutiavlastníckehoprávavydržaním.Skutočnosť,
že nehnuteľnosti, ku ktorým nadobudol navrhovateľ podiel X/X k celku rozhodnutím štátneho notárstva

č. E. XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX nie sú totožné nehnuteľnosti s nehnuteľnosťami evidovanými
na LV č. XXXX, ktoré žiada navrhovateľ vydržať, vyplýva aj z rozsudku č. 12C/75/92-12 zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý je evidovaný ako nadobúdací titul vlastníkov (starých rodičov navrhovateľa) na
predmetnom liste vlastníctva, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sa týka nehnuteľností
vedených v pozemkovej knihe kat. úz. B. v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pod parc. č. XXXX/

XX – E. J. E. vo výmere XX š.s. (štvorcových siah) a parc. č. XXXX/XX – H. vo výmere XXX š.s.,
ktorým pred vyhotovením geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v O. Q.
B. pre kat. úz. B. evidenčný list č. XXXX a parc. č. XXXX zodpovedala výmere XXXXX, t.j. XX š.s
a nie nehnuteľnosti v I., R.. M. XXXX. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ nedôvodne domnieva,
že rozhodnutím štátneho notárstva č. E. XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol vlastnícke právo

k podielu vo veľkosti X/X k celku na nehnuteľnostiach, ktoré žiada vydržať v tomto konaní a už vôbec
sa nemožno stotožniť s názorom navrhovateľa, že keďže neexistuje rozhodnutie o dedičstve k druhému
podielu vo veľkosti X/X k celku patriaci starému otcovi, navrhovateľ je vlastníkom týchto nehnuteľností
v celosti. Skutočnosť, že navrhovateľ nadobudol v dedičskom konaní po starej matke sp.zn. E. XXX/XX
spoluvlastnícky podiel X/X k celku na nehnuteľnosti vedenej v I., R.. č. XXXX, pre k.ú. B. bez povinnosti

výplaty ostatných spoludedičov zároveň nepreukazuje existenciu dohody dedičov po starých rodičoch,
žepoichsmrtinadobudnespornénehnuteľnosti(inéakonehnuteľnosťvedenú vI.,R..M.XXXX,prek.ú.
B.) matka navrhovateľa. Z dedičských spisov po starých rodičoch navrhovateľa (po D. E. a F. E.) rovnako
nevyplýva, že by ktorýkoľvek z dedičov po poručiteľoch odmietol dedičstvo, odmietnutie ktoré by sa
vzťahovalo na všetok ich majetok, keďže odmietnutie dedičstva je právny úkon, ktorým sa dedič vzdáva

svojho práva na dedičstvo, a je možné ho vykonať buď ústne alebo písomným vyhlásením adresovaným
súdu, resp. poverenému notárovi, ktorý vykonáva úkony v danom dedičskom konaní v lehote jedného
mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil ( § 189 ods. 1 CMP).

43. Súd tak konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil bez rozumných pochybností, že by nehnuteľnosti

po smrti starých rodičov nadobudla jeho matka na základe dohody dedičov, ktorí sa vzdali svojho
dedičskéhopodieluvprospechmatkynavrhovateľanapredmetnýchnehnuteľnostiach.Uvedenádohoda
dedičov by totiž musela byť uzavretá v dedičskom konaní, predmetom ktorého by boli aj sporné
nehnuteľnosti, pričom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. B. vyplýva, že sporné nehnuteľnosti
neboli doposiaľ po starých rodičoch navrhovateľa prededené, keďže starí rodičia sú doposiaľ v katastri

nehnuteľností evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností.

44. O nedôvodnosti podaného návrhu navrhovateľa svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu
neuvádza skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť držby, teda netvrdí na základe akejskutočnosti, akého titulu sa uchopil držby nehnuteľností, keďže zo skutkových tvrdení navrhovateľa
vyplýva len existencia domnelého nadobúdacieho titulu matky navrhovateľa, existenciu ktorého dokonca
navrhovateľ s poukazom na vyššie uvedené v tomto konaní ani neosvedčil. Navrhovateľ bližšie

neuvádza, akým titulom (čo i len domnelým) sa uchopil držby nehnuteľností v domnení, že je ich vlastník,
keď tieto nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva po jeho matke. Navyše navrhovateľ na jednej
strane v návrhu zmätočne tvrdí, že k začiatku jeho oprávnenej držby došlo už v roku XXXX a následne
v doplnení podania tvrdí, že jeho oprávnená držba začala plynúť po smrti jeho matky J. B., teda už
dňa XX.XX.XXXX (nie v roku XXXX ako pôvodne tvrdil) a k vydržaniu malo dôjsť ku dňu XX.XX.XXXX.

Ak však navrhovateľ nenadobudol nehnuteľnosti od svojej matky počas jej života a ani v dedičskom
konaní po matke, súdu nie je zrejmé, na základe akého titulu, prípadne aj domnelého, navrhovateľ
odvodzuje svoje oprávnenie k dobromyseľnej držbe ku dňu smrti matky XX.XX.XXXX, keďže zo
skutkovýchtvrdenínavrhovateľatátoskutočnosťnevyplýva.ZatakýtotitulnemožnopovažovaťZnalecký
posudok z roku XXXX, či Geometrický plán z roku XXXX, ani rozhodnutie štátneho notárstva zo dňa
XX.XX.XXXX,ktorénavyšenavrhovateľpovažujezadôkazyoexistenciidohodydedičovstarýchrodičov,

že nehnuteľnosti po ich smrti nadobudne matka navrhovateľa. Skutočnosť, že v roku XXXX dali starí
rodičia navrhovateľa vypracovať na nehnuteľnosti znalecký posudok, v ktorom bola ako nadobúdateľ
nehnuteľností označená matka navrhovateľa neznamená, že nehnuteľnosti starí rodičia navrhovateľa
na matku navrhovateľa aj previedli a už vôbec nesvedčí o skutočnosti, že by navrhovateľ nadobudol
následne nehnuteľnosti od svojej matky, či už prevodom počas jej života, alebo v dedičskom konaní,

na základe rozhodnutia o dedičstve. Smrťou matky navrhovateľa tak nemohla začať navrhovateľovi
plynúť oprávnená držba, keďže v prípade, ak by bola vlastníčkou nehnuteľností matka navrhovateľa,
mali by byť predmetné nehnuteľnosti predmetom dedičského konania po matke navrhovateľa. Keďže
navrhovateľ v tomto konaní netvrdil existenciu svojho domnelého titulu, logicky ju tak nemohol ani
osvedčiť a teda nemohol preukázať splnenie predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam vydržaním.

45. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že vec mu patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť

posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Domnelý titul nadobudnutia vlastníctva je
určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom
zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba jej ale niektorá stránka (vlastnosť či znak), ktorú pre

nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Dlhodobá držba nehnuteľností navrhovateľom bez
toho, aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá v ňom mohla vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom,
nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

46. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok

vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých tvrdil, že k nim vlastnícke právo vydržal.
Dôvodom na zamietnutie návrhu je predovšetkým súdom vyššie spomínaná skutočnosť, že navrhovateľ
netvrdil a ani nepreukázal právny titul, od ktorého odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam vydržaním, preto jeho držba nehnuteľností nemohla byť dobromyseľná v tom, že
nehnuteľnosti užíva ako vlastník. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa ani z ním predložených

dokumentov nie je zrejmé, na základe akého právneho úkonu (hoc len domnelého) alebo akej právnej
skutočnosti mal navrhovateľ nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ
nepreukázal, že by mu vlastníci nehnuteľností, jeho starí rodičia, tieto nehnuteľnosti za svojho života
darovali alebo iným zákonným spôsobom previedli na navrhovateľa. Navrhovateľ tak nedisponuje
nadobúdacím titulom, z ktorého by vyplynul nielen subjektívny, ale aj objektívny pocit, aby sa objektívne

mohol cítiť vlastníkom predmetných nehnuteľností, ku ktorým sa aj správa ako k vlastným.

47. Z § 359c ods. 1 CMP vyplýva, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený
podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Ak však vlastníci
nehnuteľností (starí rodičia navrhovateľa) nehnuteľnosti nepreviedli za ich života na navrhovateľa

ani jeho matku (darovaním resp. iným zákonným spôsobom) a tieto navrhovateľ nenadobudol ani
v dedičskom konaní po starých rodičoch, či od svojej matky a to buď za jej života resp. v dedičskom
konaní po matke, nie je navrhovateľ oprávneným subjektom podávať návrh na potvrdenie vydržania
k daným nehnuteľnostiam. Ak nehnuteľnosti neprešli na navrhovateľa žiadnou právnou cestou, napr.dedičstvom, darom, či inou zmluvou, tak sa nemôže aplikovať inštitút vydržania, nakoľko navrhovateľova
držba nie je oprávnená, keďže mu chýba právny titul oprávnenej držby.

48. Podľa názoru súdu, nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím určiť,
že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup
pri prejednaní dedičstva a potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním priamo dedičom, veci
patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní doposiaľ nebola prejednaná. Ak by súd takémuto
návrhu vyhovel, legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného

súdu v konaní o dedičstve. Dedičské právo má ako lex specialis prednosť pred inštitútom vydržania
a vlastnícke právo v prípade úmrtia vlastníka je možné prevádzať výlučne v dedičskom konaní. Inštitút
vydržania neslúži na obchádzanie dedičského konania či sporového konania o určenie, že vec patrí
do dedičstva. Ak sa teda navrhovateľ domnieva, že nehnuteľnosti nadobudla jeho matka, správne mal
podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po matke navrhovateľa.

49. Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že po smrti matky sa stal dedičom starých rodičov, preto
mohol a mal, namiesto nedôvodného návrhu na potvrdenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vydržaním, iniciovať dodatočné dedičské konanie po starých rodičoch ohľadne ich novoobjaveného
majetku – nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. B., a to už od roku
XXXX, keďže starí rodičia navrhovateľa sú od roku XXXX až doposiaľ evidovaní v katastri nehnuteľností

ako vlastníci týchto nehnuteľností a tieto neboli po starých rodičoch prededené a zároveň nie sú
známe skutočnosti, na základe ktorých by tieto nehnuteľnosti prešli do vlastníctva tretej osoby, teda ani
do vlastníctva matky navrhovateľa či samotného navrhovateľa, keďže navrhovateľ takéto skutočnosti
nepreukázal.

50. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že navrhovateľ v návrhu na začatie
konania o potvrdení vydržania v znení jeho doplnenia neosvedčil splnenie zákonných predpokladov
pre potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, a to oprávnenosť držby,
keď neuviedol skutočnosti ani nadobúdací titul, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, v dôsledku
čoho neboli splnené predpoklady na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f CMP, preto súd návrh

navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359e ods. 2 CMP zamietol.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 359a až § 359k CMP
upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).