Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122202097
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4122202097.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vlasty Ondrejkovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, v zastúpení JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovaným: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C. XXX, C., 2/ D. E., E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, C. a 3/ F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C. XXX, C., žalovaní 2/ a 3/ zastúpení: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221,
Vráble, o zaplatenie sumy 10 396,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 21. novembra 2024, č. k. 19Csp/46/2022-476, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 56,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 21. novembra 2024, č. k. 19Csp/46/2022-476 konanie
v časti o zaplatenie sumy vo výške 2 880,90 eura s príslušným úrokom z omeškania zastavil (výrok I.),
žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10 396,37 eura,

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 586,19 eura od 25.03.2022 do 30.09.2022, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 486,19 eura od 01.10.2022 do 31.10.2022, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 12 330,89 eura od 01.11.2022 do 25.11.2022, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 12 175,59 eura od 26.11.2022 do 21.12.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 12 020,29 eura od 22.12.2022 do 30.01.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
12 000,29 eura od 31.01.2023 do 28.02.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 980,29
eura od 01.03.2023 do 28.03.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 825,29 eura od

29.03.2023 do 28.04.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 800,29 eura od 29.04.2023
do 25.05.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 645,29 eura od 26.05.2023 do
28.06.2023,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy11490,29euraod29.06.2023do25.07.2023,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 435,29 eura od 26.07.2023 do 28.08.2023, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 180,29 eura od 29.08.2023 do 26.09.2023, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 10 925,29 eura od 27.09.2023 do 30.10.2023, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 10 670,29 eura od 31.10.2023 do 21.11.2023, úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 10 515,29 eura od 22.11.2023 do 11.12.2023, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 10 260,29 eura od 12.12.2023 do 25.01.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10
105,29 eura od 26.01.2024 do 27.02.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 055,29
eura od 28.02.2024 do 26.03.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 005,29 eura od27.03.2024 do 24.04.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 955,29 eura od 25.04.2024
do 29.05.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 905,29 eura od 30.05.2024 do
27.06.2024, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 855,29 eura od 28.06.2024 do 29.07.2024,

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 805,29 eura od 30.07.2024 do 27.08.2024, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 755,29 eura od 28.08.2024 do 25.09.2024, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 9 705,29 eura od 26.09.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú povinní zaplatiť viac, ako im
vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra, sp. zn. 17D/1942023 zo dňa 31.01.2024 (výrok II.), žalobu

v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 586,19 eura od 27.07.2019
do 24.03.2022 zamietol (výrok III.) a žalobcovi proti žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ nie sú povinní zaplatiť viac, ako im vyplýva
z uznesenia Okresného súdu Nitra, sp. zn. 17D/194/2023 zo dňa 31.01.2024 (výrok IV.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 39, § 45 ods. 1, § 52 ods. 1, 9, § 101, § 103, §

121 ods. 3, § 524 ods. 1, 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 497 zák.
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „Zákon o
bankách“), § 1 ods. 2, 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobou doručenou súdu
dňa 24.02.2022 sa právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB,
a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava domáhal, aby súd zaviazal právneho
predchodcu žalovaných 1/ a 2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX C. a žalovanú 3/
(A. A. a žalovaná 3/ spolu ďalej aj ako „pôvodní žalovaní“) povinnosťou zaplatiť mu istinu vo výške 13

277,27 eura, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 13 277,27 eura od 27.07.2019 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu v časti o
zaplatenie sumy 2 880,90 eura s príslušným úrokom z omeškania späť, zároveň žalovaní nevyslovili
so zastavením konania v tejto časti nesúhlas, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie v tejto časti
zastavil a ďalej sa zaoberal dôvodnosťou žaloby v jej zostávajúcej časti.

4. V konaní nebolo sporným, že pôvodným žalobcom bola na základe Zmluvy o pôžičke na bývanie
zo dňa 06.09.2013 poskytnutá pôžička (úver) za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti. S poukazom na
povahu zmluvných strán tejto zmluvy, keď na jednej strane zmluvy vystupovali pôvodní žalovaní ako
osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane

druhej vystupoval subjekt, ktorý poskytoval úvery a pôžičky v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, išlo o zmluvu spotrebiteľskú. Na tento právny vzťah sú vzhľadom na povahu zmluvných
strán zmluvy aplikovateľné ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Úver poskytnutý pôvodným žalovaným na
základe zmluvy je zároveň spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
ide o úver spĺňajúci definíciu predmetného zákona podľa § 1 ods. 2 a zároveň aplikácia Zákona

o spotrebiteľských úveroch na daný právny vzťah nie je vylúčená ustanovením § 1 ods. 3 tohto zákona
a ani iným zákonným ustanovením. Ustanovenie § 1 ods. 3 citovaného zákona síce pod písm. d/
z pôsobnosti zákona vylučuje úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych
práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, o takýto úver však v prejednávanom spore nešlo.
Napriek skutočnosti, že sporná zmluva je označená ako „pôžička na bývanie“, v samotnej zmluve ani

v obchodných podmienkach nie je tento pojem bližšie definovaný, v bode 2. článku XVI. zmluvných
podmienok sa uvádza len definícia účelu úveru na krytie finančných potrieb spojených s rekonštrukciou,
pričom rekonštrukcia podľa názoru súdu neznamená zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti.
Ako vyplýva aj z dôvodovej správy k Zákonu o spotrebiteľských úveroch aj úvery poskytované na
rekonštrukciu, modernizáciu a dostavbu nehnuteľnosti spadajú pod tento zákon, pretože ich účelom je

zhodnocovanie nehnuteľnosti, nie zachovanie vlastníckych práv. Uzavretú zmluvu súd posudzoval aj v
zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že sa v prvom rade zaoberal otázkou, či pôvodný žalobca platne
zosplatnil úver, ktorý bol predmetom zmluvy, pričom dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie

zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru v posudzovanom spore. Pri neuhradenej splátke splatnej
ku dňu 20.03.2019 mohol predchodca žalobcu uplatniť právo na zosplatnenie úveru najskôr po dátume
20.06.2019, čo v predmetnom prípade právny predchodca žalobcu dodržal, keď úver zosplatnil ku
dňu 19.07.2019. Predchodca žalobcu si splnil aj povinnosť upozornenia spotrebiteľov v lehote niekratšej ako 15 dní na možnosť uplatniť si právo úver zosplatniť. Pôvodní žalovaní boli predžalobnou
upomienkou zo dňa 26.05.2019 právnym predchodcom žalobcu upozornení na možnosť zosplatnenia
celého úveru, ak do 05.07.2019 nedôjde k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 930,51

eura. Táto predžalobná upomienka bola pôvodným žalovaným preukázateľne doručená do vlastných
rúk. Pôvodný žalovaný 1/ A. A. ju prevzal dňa 31.05.2019 a žalovaná 3/ ju prevzala dňa 30.05.2019.
Na doručenkách, ktoré sú súčasťou spisu, síce nie je bližšie uvedené, aká konkrétna listina mala byť
pôvodným žalovaným v máji 2019 doručovaná, zo sledu skutkových okolností, za nepreukázania (a
ani tvrdenia) inej listiny, ktorá mala byť obsahom doručovanej písomnosti, možno podľa názoru súdu

uzavrieť, že pôvodní žalovaní si prevzali práve výzvu, ktorou ich pôvodný veriteľ upozornil na možnosť
zosplatnenia úveru. Spornou v prejednávanej veci nebolo ani omeškanie pôvodných žalovaných s
úhradou splátok, konkrétne splátky splatnej dňa 20.3.2019 po dobu minimálne 3 mesiace. Zákonné
podmienky pre zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu tak boli podľa názoru súdu dodržané.

6.Knámietkežalovaných2/a3/otom,ževeriteľmoholúverzosplatniťuplatnilendosplatnostinajbližšie

nasledujúcej splátky, súd uviedol, že túto námietku považoval za nedôvodnú. Uvedené síce expressis
verbis vyplýva z ustanovenia § 565 OZ, ktoré je všeobecnou právnou úpravou plnenia v splátkach
a prípadného zosplatnenia dlhu v občiansko-právnych vzťahoch, pre spotrebiteľské právne vzťahy je
toto ustanovenie vzhľadom na osobitnú úpravu ustanovenia § 53 ods. 9 OZ neaplikovateľné. Napríklad
v prejednávanom spore by uvedené znamenalo, že pokiaľ by mal veriteľ právo úver zosplatniť pre

omeškanie so splátkou splatnou k 20.03.2019 do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, teda splátky
splatnej dňa 20.04.2019 a zároveň by mal splniť podmienku omeškania s úhradou splátky splatnej dňa
20.03.2019 po dobu minimálne 3 mesiacov, toto právo by si uplatniť nemohol. Ak by súd pripustil výklad
uvedeného ustanovenia tak, že veriteľ mal úver zosplatniť po 3 mesiacoch od splatnosti splátky, pre
neuhradenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo v posudzovanej veci znamená po 20.06.2019 a zároveň

do splatnosti ďalšej nasledujúcej splátky, t. j. splátky splatnej dňa 20.07.2019, uvedené bolo dodržané.
Žalobca totiž od začiatku tvrdil, že úver zosplatnil k 19.07.2019.

7. Súd sa nestotožnil ani s výkladom ustanovenia § 53 ods. 9 OZ žalovanými 2/ a 3/ v tom zmysle, že
zákonodarca vyžaduje 2 úkony, jednak výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti,

ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín. Takýto výklad predmetného ustanovenia je
podľa názoru súdu extenzívny a citovaných zákonných ustanovení nevyplýva. Cieľom zákonodarcu
v citovanom zákonnom ustanovení bolo v prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na
možnosť predčasného zosplatnenia úveru a toto upozornenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry, t. j.
aby sa mohol oboznámiť s obsahom takého upozornenia. Pôvodní žalovaní sa doručením upozornenia

podľa § 53 ods. 9 OZ, za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka zo dňa 26.05.2019, s obsahom
takéhoto upozornenia oboznámili. Následne veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru,
ku ktorému úkonu síce nepredložil doručenku alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú
prepravu,avšaksúdsavtejtočastistotožnilsnázoromžalobcu,žepredmetnálistinaozosplatneníúveru
ma viac-menej deklaratórny charakter, pričom účinky nastávajú spätne oboznámením sa žalovaných s

obsahom listiny o zosplatnení úveru. Pôvodní žalovaní tak pozitívne vedeli aj s ohľadom na bod 12.4
zmluvných podmienok, aké dôsledky bude mať pre nich nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú žalobca
zosplatnil úver v celku. Súdna prax nie je jednotná v tom, či pre platné zosplatnenie úveru pred jeho
postúpením podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné preukázať, že pôvodný veriteľ pohľadávky
dlžníkom okrem výzvy v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ doručil aj oznámenie o vyhlásenie okamžitej

splatnosti úveru. Pre prejednávaný spor je však podľa názoru súdu podstatné, že pôvodní žalovaní
boli s obsahom oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru oboznámení najneskôr doručením
žaloby, v ktorej sa skutočnosť zosplatnenia úveru uvádza a predmetné oznámenie bolo jej prílohou. Z
doručeniek, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, vyplýva, že pôvodní žalovaní žalobu s prílohami prevzali
dňa 24.03.2022. Najneskôr dňom 24.03.2022 tak pôvodní žalovaní nadobudli aj vedomosť o zosplatnení

úveru.

8. Pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní síce vznikla na základe zmluvy uzavretej medzi pôvodnými
žalovanými a nebankovým subjektom (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.), po zlúčení tejto
spoločnosti s pôvodným žalobcom - VÚB a.s. je však na túto pohľadávku nutné nazerať ako na

pohľadávku bankovú, vyžadujúcu pre jej ďalšie postúpenie (postúpenie na žalobcu - Intrum Slovakia
s.r.o.) splnenie podmienok definovaných v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Skúmanie
platného, resp. účinného zosplatnenia úveru tak malo osobitný význam aj vo vzťahu k posúdeniu
aktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.Lenplatnezosplatnenúpohľadávkutotižbolomožnézostranybankypostúpiť na ďalší subjekt. Dospejúc k záveru, že VÚB a.s. pohľadávku platne zosplatnila a túto následne
na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a Dodatku č. 5 k nej postúpila
na žalobcu (Intrum Slovakia, s.r.o.), je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný.

9. Súd ďalej skúmal, či si žalobca nárok uplatnil včas, t. j. pred uplynutím premlčacej doby. Aplikujúc
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020 uverejnené pod R 29/2023
na prejednávaný spor súd uviedol, že nárok žalobcu premlčaný nie je. V konaní nebolo sporným, že
predchodca žalobcu si uplatnil právo úver zosplatniť pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.03.2019.

S poukazom na právnu úpravu v tom čase platného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ predchodca žalobcu
nebol oprávnený úver zosplatniť skôr ako tri mesiace od splatnosti tejto splátky, pričom premlčacia doba,
za predpokladu, že pôvodní žalovaní boli na možnosť veriteľa si právo úver zosplatniť upozornení, čo
bolo dodržané, začala plynúť prvým dňom nasledujúcim po uplynutí troch mesiacov od omeškania s
plnením splátky splatnej dňa 20.03.2019, teda dňom 21.06.2019. Keďže premlčacia doba je v zmysle
ustanovenia § 101 OZ doba trojročná, uplynula dňom 21.06.2022. Pretože žaloba bola súdu doručená

dňa 24.02.2022, bola podaná včas a nárok žalobcu premlčaný nie je.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nie je možné stotožniť sa ani s obranou žalovaných
poukazujúcich na premlčanie žalobou uplatneného nároku z dôvodu, že pôvodný veriteľ mohol vyhlásiť
okamžitú splatnosť úveru už skôr ako pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 20.03.2019. V tejto

súvislosti súd dal do pozornosti prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že pôvodní žalovaní sa
opakovanedostávalidoomeškaniasúhradamisplátok,neuhradenésplátkyvšakneskôrdoplatiliďalšími
splátkami. Z ustanovenia § 53 ods. 9, rovnako § 565 OZ vyplýva, že veriteľ má možnosť a nie povinnosť
úver zosplatniť, pokiaľ je dlžník - spotrebiteľ v omeškaní viac ako 3 mesiace s plnením splátky. Splatnosť
celej pohľadávky totiž nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. Je to

veriteľ, ktorý určuje, vo vzťahu ku ktorej splátke nastáva zosplatnenie dlhu. Žalobca po doplatení splátok
nemohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru pre nesplnenie splátok, ktoré už boli zaplatené. Žalobca
úver zosplatnil ku dňu 19.07.2019 pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.03.2019, pričom ako už súd
uviedol vyššie, zosplatniť úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2019 nebolo možné skôr ako
dňa 20.06.2019, skôr ako dňom 21.06.2019 tak premlčacia doba nemohla začať plynúť.

11. Ako celkom nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil aj námietku premlčania žalovaných 2/ a 3/
voči právu VÚB a.s. na postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu vzhľadom k uplynutiu trojročnej
premlčacej doby pred postúpením pohľadávky na žalobcu oznámenému dňa 19.08.2022. Žalovaní 2/
a 3/ plynutie premlčacej doby počítali od predžalobnej upomienky zo dňa 26.05.2019 a mali za to, že

obdobie troch rokov v čase od 26.05.2019 do 19.08.2022 uplynulo. Žalovaní 2/ a 3/ vôbec nevysvetlili, z
akých dôvodov by malo byť právo banky pohľadávku postúpiť časovo limitované. Nie je vôbec zrejmé,
prečo by mala banke plynúť nejaká lehota, v ktorej je povinná svoju pohľadávku postúpiť. Banke svedčí
právo pohľadávku vlastniť a toto jej právo nie je časovo obmedzené. Vlastnícke právo sa nepremlčuje
(§ 100 ods. 2 OZ). Pokiaľ sa banka rozhodne, že pohľadávku vlastniť nechce, môže ju (samozrejme

za splnenia zákonných podmienok) postúpiť na tretiu osobu. Postúpenie pohľadávky na tretiu osobu
je jedným z oprávnení vlastníka (§ 123 OZ), ktoré môže vlastník pohľadávky realizovať za splnenia
zákonných podmienok prakticky kedykoľvek. Povinnosť banky pohľadávku postupovať na iné osoby v
nejakom časovo vymedzenom období zo žiadneho ustanovenia platných právnych predpisov nevyplýva.

12. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním obsahu samotnej zmluvy so zreteľom na výskyt neprimeraných
zmluvnýchpodmienok,venovalsaposúdeniuprimeranostiodplatyzaposkytnutieúveruakoajdodržaniu
povinnosti pôvodného veriteľa v zmysle ustanovenia § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dokladov,
ktoré žalobca k zmluve priložil, je zrejmé, že pôvodnému veriteľovi boli zo strany pôvodných žalovaných
predložené doklady k posúdeniu schopnosti pôvodných žalovaných úver splácať, otázka posudzovania

ich bonity v konaní nebola sporná. K samotnej zmluve súd uviedol, že ide o riadne dojednaný a
platný právny úkon. Z jednotlivých ustanovení zmluvy mal súd preukázané, že právny predchodca
žalobcu a pôvodní žalovaní sa dojednali na podstatných náležitostiach zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé,
že jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu za
ďalších podmienok upravených v zmluve. Jednotlivé parametre úveru a podmienky, za ktorých bol úver

poskytnutý, sú v zmluve uvedené jasne a prehľadne (čl. X. s označením pôžička), preto vychádzajúc
zo skutočnosti, že pôvodní žalovaní boli v čase uzavretia zmluvy s právnym predchodcom žalobcu
osoby spôsobilé na právne úkony v celom rozsahu, ktoré dokážu textu zmluvy porozumieť, súd dospel k
záveru, že právny predchodca žalobcu a pôvodní žalovaní sa na obsahu zmluvy dojednali a uzavretímspornej zmluvy založili vzájomné práva a povinnosti. Podľa názoru súdu nie je namieste ani námietka
o formulárovom charaktere zmluvy, čo bez ďalšieho jej neplatnosť nezakladá. Predloženie návrhu na
uzavretie zmluvy zo strany dodávateľa spotrebiteľovi je bežná prax, zmluvu predsa musí niekto pripraviť

a spotrebiteľ má možnosť s obsahom zmluvy sa oboznámiť a rozhodnúť sa, či zmluvu uzavrie alebo
nie je. Pôvodní žalovaní v konaní uvádzali, že nemali možnosť návrh na uzavretie zmluvy meniť a tento
mohlilenprijaťaleboneprijať,vôbecvšakneuviedli,čisaotakútozmenuniektoréhozustanovenízmluvy
vôbec pokúšali, oslovili predchodcu žalobcu s návrhom na zmenu, vypustenie či doplnenie niektorého
z ustanovení zmluvy.

13. Súd v zmluve nezistil nijaké neprijateľné zmluvné podmienky. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
pôvodnížalovaníoznačiliokremprávaveriteľavyhlásiťokamžitúsplatnosťúveruajpoplatkyzauzavretie
zmluvy. Zo zmluvy o úvere však nijaké poplatky nevyplývajú. Žalovaní boli v zmysle zmluvy povinní
zaplatiť okrem istiny úveru len úroky, na ktorých sa s veriteľom dojednali. Žalobca si od žalovaných
nárok na zaplatenie poplatkov neuplatnil ani v tomto konaní, námietka žalovaných o neprijateľnosti

zmluvných podmienok upravujúcich poplatky je preto bezpredmetná. Pôvodní žalovaní považovali za
neprijateľnú zmluvnú podmienku tiež ich vyhlásenia o tom, že sa oboznámili s úverovými podmienkami.
Súd preskúmaním obsahu zmluvy zistil, že v článku XIII. zmluvy sú obsiahnuté vyhlásenia klienta, kde
tento o. i. vyhlasuje, že bol pred uzavretím zmluvy písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami,
súhlasí aj so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Súdu bolo z úradnej činnosti známe, že v

praxi často dochádza k situáciám, kedy je dlžníkom predložená k podpisu zmluva o úvere obsahujúca
množstvo dojednaní, ktoré si dlžníci podrobne neštudujú a zmluvy často uzavrú bez toho, aby si ich
poriadnepreštudovali.Pokiaľbytaktobolidozmluvyvčlenenénejaképodstatnéustanoveniaupravujúce
práva a povinnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, bolo by na takéto vyhlásenie možné
nazerať ako na neplatné. V prejednávanej veci sa však žalobca voči žalovaným nedomáhal nijakých

nárokov, ktoré by boli len súčasťou zmluvných podmienok. Z týchto dôvodov súd považoval námietku
žalovaných o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v tej časti zmluvy, v ktorej žalovaní vyhlásili, že
sa oboznámili s úverovými podmienkami za bezpredmetné a pre posúdenie predmetu tohto sporu
irelevantné. Súd nezistil nijaký dôvod, pre ktorý by bolo možné nazerať na uzavretú zmluvu ako na
neplatnýprávnyúkonanadoplneniesúduvádza,žeajvprípade,akbyniektorézustanovenízmluvy(iné

ako ustanovenia obsahujúce obligatórne náležitosti zmluvy) bolo neplatné a toto ustanovenie by bolo
možné oddeliť od ďalších častí zmluvy, s poukazom na ust. § 41 OZ by to neznamenalo, že celá zmluva
je neplatný právny úkon. Súd sa oboznámil aj s odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť
žalovaných o posúdenie spornej zmluvy, žalovaným však dal do pozornosti, že predmetné stanovisko
pre súd záväzné nie je, súd ho považuje za veľmi všeobecné, vo viacerých bodoch na daný právny

vzťah neaplikovateľné a nesprávne.

14. Za prijateľnú súd považoval aj zmluvnými stranami dojednanú odplatu za poskytnutie úveru.
Predchodca žalobcu úročil žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky úrokovou sadzbou 14,90 %
ročne. Z informácií dostupných na portáli Národnej banky Slovenska - Priemerné úrokové miery z

ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) súd zistil, že v mesiaci
september 2013, t. j. v čase uzavretia zmluvy bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských a
ostatných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,04 %. V danom prípade si strany dojednali
úrokovú sadzbu vo výške 14,90 %. Z uvedeného je zrejmé, že dojednaná úroková sadzba presahuje
priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov, táto však podľa názoru súdu nie je neprimeraná.

Je potrebné zohľadniť aj fakt, že úver bol pôvodne poskytnutý nebankovým subjektom, nebol zo
strany dlžníkov - pôvodných žalovaných vo vzťahu k veriteľovi nijakým spôsobom zabezpečený a
na jeho poskytnutie sa nevyžadovalo splnenie osobitných podmienok. Z hodnôt RPMN zverejnených
Ministerstvom financií Slovenskej republiky v tabuľke „Súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých
spotrebiteľskýchúverochveriteľmiza2.štvrťrok2013“,t.j.štvrťrokpredchádzajúciuzavretiuzmluvy,súd

zisťoval údaj o priemernej RPMN za uvedené obdobie. Pre ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou
splatnosťou od 1 do 5 rokov, pričom sa jedná o typ spotrebiteľského úveru ako je uvedený v riadku č. 6
uvedenej tabuľky: „Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške nad 6 500 eur vrátane“,
súd zistil hodnotu priemernej RPMN v období 2. štvrťrok 2013 vo výške 13,44 %. Tento údaj je v zmluve
o úvere správne uvedený. V súdenej veci bola RPMN úveru poskytnutého žalovaným síce vyššia ako

bola priemerná RPMN, nie je však podľa názoru súdu možné považovať ju za neprimeranú.

15. K údaju o RPMN, ktorá je v zmluve o úvere vyjadrená sadzbou 14,90 % súd uviedol, že s poukazom
na odpoveď Národnej banky Slovenska, odbor ochrany finančných spotrebiteľov na žiadosť súdu oprepočet RPMN (č. l. 441), považoval v zmluve uvedený údaj vzhľadom k parametrom úveru za správny.
Z odpovede je zrejmé, že pri prepočte vychádzali zo vzorca, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa v zmluve o pôžičke nachádza iný vzorec, je táto skutočnosť

irelevantná, pretože z obsahu zmluvy je vzhľadom na prepočet vykonaný Národnou bankou Slovenska
zrejmé, že výpočtom dospeli k rovnakej sadzbe. Na základe praktických skúseností konajúceho súdu
v porovnateľných veciach, súd uviedol, že má poznatky o zložitosti predmetných výpočtov, ktoré nie je
možné spoľahlivo zistiť len na základe kalkulačiek dostupných prostredníctvom internetu (hoc na stránke
subjektu akým je Ministerstvo financií SR) a tieto kalkulačky slúžia skôr k orientačným výpočtom pre

spotrebiteľov, ktorí chcú zistiť, koľko ich bude úver stáť a umožniť im jeho porovnanie s inými úverovými
produktami. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že aj v prípade preukázania tvrdenia žalovaných 2/
a 3/ o tom, že skutočná RPMN bola v sadzbe 13,97 % a nie 14,90 %, by bolo možné považovať RPMN
v zmluve za uvedenú v prospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ by si na základe uvedenej informácie
myslel, že úver je pre neho o niečo drahší ako v skutočnosti. Za bezúročný a bez poplatkov nie je podľa
názoru súdu možné považovať každý úver poskytnutý na základe zmluvy, v ktorej je RPMN uvedená

nesprávne bez zohľadnenia či ide o údaj poskytnutý v prospech či v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ by
toto bolo cieľom zákonodarcu, formuloval by ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy celkom odlišným spôsobom.

16. Dospejúc k záveru o riadnom a platnom uzavretí zmluvy medzi pôvodným veriteľom a pôvodnými

žalovanými, ktorá zmluva podľa názoru súdu neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, za
preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaných ako dlžníkov
zo zmluvy, resp. ich právnych nástupcov, vyhodnotiac námietku premlčania ako nedôvodnú, súd
považoval žalobu čo do jej základu za dôvodnú.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol pôvodným
žalovaným pôžičku (spotrebiteľský úver) vo výške 20 000 eur, ktorú sa pôvodní žalovaní zaviazali splatiť
v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami. V konaní nebolo sporným, že žalovaní úver riadne a
včas nesplácali. Pred podaním žaloby žalobcovi zaplatili sumu 20 161,05 eura. Zo splátok realizovaných
žalovanými bola na úhradu istiny započítaná suma vo výške 7 413,81 eura, zostatok nezaplatenej istiny

bol ku dňu podania žaloby vo výške 12 586,19 eura (20 000 eur - 7 413,81 eura = 12 586,19 eura).
Z celkových platieb žalovaných predchodca žalobcu na úhradu úroku započítal sumu 12 747,24 eur,
nedoplatok na úroku tak činil 691,08 eura (13 438,32 eura - 12 747,24 eura = 691,08 eura). Žalobcom
požadovaná istina bola ku dňu podania žaloby vo výške 13 277,27 eura (zostatok istiny úveru 12 586,19
eura + riadny úrok 691,08 eura). Dlžná suma vo výške 13 277,27 eura vyplýva aj z prehľadu splátok a

úhrad, z ktorého je zrejmé, že ku dňu zosplatnenia úveru boli žalovaní v omeškaní s úhradami 4 splátok
úveru po 310,17 eura (310,17 eura x 4 = 1 240,68 eura) a vznikla im povinnosť zaplatiť aj zostávajúcu
zosplatnenú časť istiny vo výške 12 036,59 eura, suma 13 277,27 eura je súčtom sumy 1 240,68 eura
a sumy 12 036,59 eura. V priebehu súdneho konania bola na úhradu úveru zaplatená suma vo výške
2 880,90 eura. Pokiaľ sa žalobca ďalej domáhal zaplatenia sumy 10 396,37 eura (13 277,27 eura - 2

880,90 eura = 10 396,37 eura), je tento nárok v celom rozsahu dôvodný a súd žalobe vyhovel.

18. Súd žalovaných 1/ až 3/ zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne s tým, že
povinnosť žalovaných 1/ a 2/ s poukazom na ust. § 470 ods. 2 OZ obmedzil v súlade s petitom žaloby
do výšky hodnoty, ktorú žalovaní 1/ a 2/ nadobudli v dedičskom konaní po pôvodnom žalovanom 1/ A.

A.. Takto žalobca vymedzil petit žaloby v podaní zo dňa 17.10.2024. Pokiaľ žalobca v podaní zo dňa
22.10.2020 uvádzal iný petit, v ktorom žiadal, aby súd povinnosť žalovaného 1/ obmedzil tak, že zanikne
v rozsahu jeho plnenia 1/8 pohľadávky k celku a povinnosť žalovanej 2/ zanikne v rozsahu jej plnenia
3/8 pohľadávky k celku, uvedené podľa názoru súdu nekorešponduje tomu, čo chcel žalobca dosiahnuť,
teda povinnosť žalovaných 1/ a 2/ obmedziť v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 OZ. Z uznesenia

o dedičstve po pôvodnom žalovanom 1/ A. A. vyplýva, že žalovaný 1/ nadobudol po poručiteľovi tam
vymedzené aktíva v hodnote 1/8-ina k celku a žalovaná 2/ v hodnote 3/8-iny k celku, predmetom
dedičstvavšakbolitamvymedzenéaktívalenv1/2-ici.Jetakzrejmé,žežalovaný1/nemoholzdedičstva
nadobudnúť 1/8-inu a žalovaná v nemohla nadobudnúť 3/8-iny. Aj pokiaľ by žalobca do petitu žaloby
uviedol správne pomer, v akom žalovaní 1/ a 2/ nadobudli dedičstvo po poručiteľovi, nie je možné to len

bez ďalšieho preklopiť do výroku rozhodnutia. Uvedené totiž neodzrkadľuje, k akej sume sa má daný
pomer vzťahovať a neodráža ani zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ za ďalšie dlhy poručiteľa okrem toho,
ktorý je predmetom tohto konania. Z uvedených dôvodov súd považoval za najvhodnejšie odkázať vo
výrokurozhodnutiapriamonadedičskérozhodnutiepopôvodnomžalovanom1/A.A..Súdsanestotožnils námietkou žalovaných 2/ a 3/ o nemožnosti zaviazať žalovaných 1/ až 3/ na plnenie spoločne a
nerozdielne. Zo zmluvy je zrejmé, že v danom prípade išlo o spoločný záväzok pôvodných žalovaných
(§ 511 OZ). Po smrti pôvodného žalovaného 1/ A. A. do jeho práv a povinností vstúpili žalovaní 1/ a 2/

ako jeho právni nástupcovia s tým, že ich zodpovednosť za jeho dlhy je limitovaná do výšky toho, čo
z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Uvedenému súd vyhovel, nezistiac nijaký dôvod, pre ktorý
by v takomto prípade malo dôjsť k zmene zo solidárneho záväzku na záväzok delený. Pokiaľ žalobca v
podanízodňa22.10.2024uvádzal,žežiadalobmedziťpovinnosťžalovanej3/,súdzuvedenéhopodania
vyhodnotil, že žalobca pod žalovanou 3/ mienil žalovanú D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorú uvádza aj v

ďalšom texte ako žalovanú pod poradovým číslom 3. Túto žalovanú súd v tomto konaní s poukazom
na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoCsp/2/2023-315 označoval pod poradovaným číslom 2/
a takto ju označil v záhlaví, vo výroku a aj odôvodnení tohto rozsudku.

19. Žalobca sa voči žalovaným ďalej domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z dlžnej sumy istiny, a to
v sadzbe 5 % ročne počnúc dňom 27.07.2019, zohľadniac čiastočné úhrady dlžnej sumy realizované v

priebehu súdneho konania. Súd nárok žalobcu na úroky z omeškania vyhodnotil ako čiastočne dôvodný.
Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dňa 19.07.2019 vznikla žalovaným povinnosť vrátiť žalobcovi
celú sumu úveru a pokiaľ tak žalovaní neurobili, dostali sa do omeškania a sú povinní popri dlžnej
istine úveru žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania. Žalobca si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
uplatnil v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. počnúc šiestym dňom odo dňa nasledujúceho

po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru vychádzajúc z bežnej doby doručenia zásielky 5
dní. Vzhľadom k tomu, že po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom zostalo doručenie
oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru sporné a súd nemal preukázané doručenie tohto
oznámenia pôvodným žalovaným skôr ako s podanou žalobou, t. j. dňa 24.03.2022, považoval súd za
dôvodné žalobcovi priznať nárok na úroky z omeškania až počnúc dňom nasledujúcim po doručení

oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti pôvodným žalovaným, t. j. od 25.03.2022. Až po doručení
uvedeného oznámenia pôvodní žalovaní mali preukázateľne možnosť dozvedieť sa o tom, že ich dlh zo
zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a sú povinní ho veriteľovi zaplatiť. Nárok žalobcu na úroky z
omeškania uplatnené od 27.07.2019 do doručenia žaloby pôvodným žalovaným je tak nedôvodný, preto
ho súd zamietol. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal zohľadniac úhrady dlžnej sumy vykonané po

podaní žaloby.

20. V súdenej veci bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie celej sumy žalovanej istiny a prevažnej časti
úrokov z omeškania. Žalovaní boli úspešní len v časti konania o zaplatenie nepatrnej časti príslušenstva
(výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 19Csp/46/2022 - 195 zo dňa 19.09.2022 a výrok III.

tohto napadnutého rozsudku), čo zakladá nárok žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalobcovi patrí aj náhrada trov zastaveného konania. Žaloba bola totiž dôvodne podaná aj v tejto časti
a k zastaveniu konania došlo v nadväznosti na čiastočné úhrady dlžnej sumy realizované v priebehu
súdneho konania. Žalobcovi tak súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %).

21. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. a IV. podali včas odvolanie žalovaní 2/ a 3/,
prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že vo zvyšku súd žalobu zamietne a žalovaným 2/ a 3/ proti žalobcovi prizná nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V podanom odvolaní žalovaní
2/ a 3/ poukázali na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.

Podľa žalovaných 2/ a 3/ je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach nesprávny v stanovení
spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom, pričom v tejto
súvislosti je potrebné poukázať tiež na to, že vysporiadanie pohľadávky žalobcu nie je predmetom
rozhodnutia o dedičstve po pôvodnom žalovanom 1/.

22. Predčasné zosplatnenie pohľadávky uplatňovanej žalobcom v tomto konaní nie je platné a účinné.
Dôvodom je skutočnosť, že dlžníkom zo zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie, teda pôvodným
žalovaným nebola doručená listina o vyhlásení predčasnej splatnosti pôžičky v zmysle ustanovenia §
565 OZ, resp. skutočnosť, že žalobca doručenie takej listiny dlžníkom nepreukázal. Žalobca nepredložil
ani žiaden dôkaz o tom, že takú listinu doručoval a že taká listina sa vôbec mohla dostať do dispozičnej

sféry dlžníkov. Žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že takú listinu doručoval obyčajnou poštou, ako
sám tvrdí. V tomto smere žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. Na dokázanie skutočnosti,
že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru sa v čase žalobcom tvrdeného predčasného
zosplatnenia dostalo, resp. mohlo dostať do dispozície pôvodných žalovaných, žalobca nepredložilrelevantnýdôkaz.Vsúvislostisdoručovanímlistinyovyhlásenípredčasnejsplatnostipôžičkyjesúčasne
podstatné, že taká listina mala byť, resp. musela by byť pôvodným žalovaným doručená v čase, v
ktorom podľa žalobcu malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti, teda, ako uvádza žalobca, ku

dňu 19.07.2019 (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.07.2019). Doručenie
predmetného vyhlásenia spolu so žalobou je už bezpredmetné. Totiž podmienkou predčasného
zosplatnenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 565 OZ je uplatnenie práva veriteľa do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Ak predčasné zosplatnenie pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní nie je platné a účinné, nie
je platné ani postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Predmetom postúpenia počas súdneho
konania mala byť pohľadávka spočívajúca v predčasne zosplatnenej pôžičke, ktorú ale za predčasne
zosplatnenú nemožno považovať. Teda taká pohľadávka, aká mala byť predmetom postúpenia, v čase
postúpenia neexistovala. Navyše, ak predčasné zosplatnenie pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní
nie je platné a účinné, pred postúpením pohľadávky banky mala postúpeniu predchádzať písomná výzva

banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Taká písomná výzva banky však pred
postúpením banky nebola vyhotovená ani pôvodným žalovaným doručovaná. V súvislosti s postúpením
pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní, za výzvu banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona
o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku zo dňa 26.05.2019, ktorá sa k postúpeniu
predmetnej pohľadávky neviaže. Aj preto nie je platné ani postúpenie predmetnej pohľadávky na

žalobcu. Ak predčasné zosplatnenie pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní nie je platné a účinné,
a v nadväznosti na to nie je platné ani postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu, žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný v spore a z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie, na ktorú je
potrebné prihliadnuť ex offo, je potrebné žalobu zamietnuť.

24. Žalovaní 2/ a 3/ namietali aj nesprávne uvedenú RPMN v zmluve o poskytnutí pôžičky na bývanie
zo dňa 06.09.2013, na základe ktorej je uplatňovaná pohľadávka žalobcu v tomto konaní. V zmluve o
poskytnutí pôžičky na bývanie zo dňa 06.09.2013 bola písomne dohodnutá výška RPMN 14,90 %. Podľa
interaktívnejkalkulačkynavýpočetRPMNnastránkeMinisterstvafinanciíSlovenskejrepubliky,privýške
úveru 20.000,00 eur, počte splátok 120 s dohodnutou výškou splátky 310,17 eura a dátume čerpania

úveru 06.09.2013 však výška RPMN predstavuje 13,97 %, a nie výšku 14,90 % uvedenú nesprávne v
zmluve, a to v neprospech dlžníkov ako spotrebiteľov. V tomto prípade RPMN je síce v zmluve uvedená,
ale je uvedená nesprávne. Pritom je irelevantné, či výška RPMN bola uvedená v nižšej alebo vyššej
výške oproti skutočnej RPMN, podstatné je, že nebola uvedená správne, čo má za následok, ako
by uvedená nebola. Preto z uvedených dôvodov je potrebné považovať úver poskytnutý pôvodným

žalovaným za bezúročný a bez poplatkov, a to práve pre chýbajúci správny údaj o výške RPMN. Z toho
vyplýva, že tu nie je daný nárok na zaplatenie úroku z úveru, ale len na vrátenie istiny poskytnutého
úveru. Pôvodným žalovaným bola poskytnutá ako pôžička suma 20.000,00 eur, pričom žalovaní už pred
podaním žaloby uhradili sumu vyššiu ako 20.000,00 eur. Uvedené nie je sporné, keď už v návrhu na
vydanie platobného rozkazu sú žalobcom potvrdené úhrady v celkovej výške 20.161,05 eura. Pôvodní

žalovaní tak v celom rozsahu už pred podaním žaloby splnili to, čo si pôvodný žalobca mohol nárokovať.
Z uvedeného dôvodu je potom žalobu dôvodné v celom rozsahu zamietnuť. V súvislosti s určením
výšky RPNM v prípade zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie zo dňa 06.09.2013 na základe výzvy
samotného súdu prvej inštancie, bez návrhu sporovej strany, bolo do spisu zabezpečené vyjadrenie
Národnej banky Slovenska zo dňa 26.09.2024, podľa obsahu ktorého výška RPMN v prípade zmluvy

o poskytnutí pôžičky na bývanie zo dňa 06.09.2013 predstavuje 14,90 %. Uvedený dôkaz považujú za
nie relevantný vzhľadom k tomu, že výpočet RPNM zo strany NBS vychádza z nesprávneho údaju o
dátume čerpania úveru (úver bol podľa výpisu z účtu čerpaný dňa 09.09.2013, nie 20.09.2013 ako sa
uvádza vo vyjadrení NBS), resp. vychádza z iného vzorca, ako je vzorec uvedený v zmluve o poskytnutí
pôžičky na bývanie zo dňa 06.09.2013 (článok XVI. ods. 7), pričom stanovisko NBS ako orgánu, ktorý

nie je vecne príslušný, nie je záväzné.

25. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojom neskoršom podaní v odvolacom konaní poukázali na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R

34/2025 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025, sp. zn. 1VCdo/4/2025,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 38/2025.26. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, prostredníctvom právneho zástupcu, uviedol,
že je v rozpore s princípom právnej istoty ako jedným zo základných princípov právneho štátu, aby sa
právne úkony uskutočnené 6 rokov spätne posudzovali podľa právnych noriem platných v súčasnosti,

namiesto toho, aby sa posudzovali podľa právnej úpravy účinnej v čase ich uskutočnenia. Právne úkony
sa majú vykladať v prospech ich platnosti. Ďalej uviedol, že žalovaní 2/ a 3/ v podanom odvolaní
uvádzajú nové dôkazy a skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a ktoré teda
predstavujú neprípustné novoty. Vzhľadom na to, že žalovaní boli v priebehu celého konania zastúpení
kvalifikovaným právnym zástupcom neexistuje žiadny ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by tieto tvrdenia

nemohli uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj
samotnú žalobu doručenú Okresnému súdu Nitra považuje za výzvu banky podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, na základe ktorej bol na 21.03.2022 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor.
Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola pôvodnému žalovanému preukázateľne doručená a dostala sa
do jeho dispozičnej sféry. Postúpenie pohľadávky bolo uskutočnené ku dňu 16.08.2022, čím boli splnené
zákonnépodmienkypodľa§92ods.8Zákonaobankách,atovýzvabankyaomeškanieklientovviacako

90 dní. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil
v celom rozsahu ako vecne správny a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalovanými
2/ a 3/ ako oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa

náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania vzťahujúce sa na žalovaných 1 až 3 (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie na
nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), pretože považoval za potrebné zopakovať
dokazovanie v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 CSP) a to oboznámením obsahu tých listinných
dôkazov, ktoré sú bližšie špecifikované v rámci zápisnice o tomto pojednávaní nachádzajúcej sa na č.

l. 573 - 574, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
podané odvolanie žalovaných bolo dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
II. bolo potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť. Zmena sa týkala aj odvolaním dotknutého
a závislého výroku IV. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

28. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2, veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ navrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa§300CSP,nakonaniepodľatohtooddielusaprimeranepoužijúvšeobecnéustanoveniaokonaní,
ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Z obsahu skutkových zistení súdu prvej inštancie správne vyplýva, že predmetom tohto konania je
žaloba, ktorou sa žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) domáhal proti pôvodným žalovaným 1/ a 2/,
aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 13 277,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 13 277,27 eura od 27.07.2019 do zaplatenia, tvrdiac, že žalobca a žalovaní uzatvorili
dňa 06.09.2013 Zmluvu o pôžičke č. 4590501557, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným
pôžičku vo výške 20 000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mali žalovaní splácať pôžičku v pravidelných
120 mesačných splátkach v sume 310,17 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 37 220,40eura. Vzhľadom na to, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, žalobca tvrdil, že v zmysle § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 26.05.2019 -
Predžalobná upomienka, vyzval žalovaných na úhradu dlžných splátok, na čo im poskytol dodatočnú

lehotu 30 dní, pričom ich upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca
bude oprávnený úver zosplatniť. Žalobca toto oprávnenie využil a úver zosplatnil, o čom žalovaných
upovedomil listom zo dňa 21.07.2019 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Na základe
návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd prvej
inštancie uznesením zo dňa zo dňa 08.09.2022, č. k. 19Csp/46/2022-148 tak, že pripustil zmenu strany

sporu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstupuje Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.

30. Následne súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19. septembra 2022,
č. k. 19Csp/46/2022-195 tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
sumu 13 277,27 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 586,19 eura od

27.07.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 691,08 eura od 27.07.2019 do zaplatenia
zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Proti tomuto
rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalovaných, pričom v priebehu odvolacieho konania, dňa

XX.XX.XXXX pôvodný žalovaný 1/ A. A. zomrel. Odvolací súd preto uznesením zo dňa 10. apríla 2024,
č. k. 5CoCsp/2/2023-315 rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnymi nástupcami – aktuálnymi
žalovanými 1/ a 2/. O podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 30. apríla 2024, č.
k. 5CoCsp/2/2023-332 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. podľa §
389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vytkol súdu prvej inštancie, že riadne
neskúmal otázku platného zosplatnenia úveru a s tým súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
čím sa má súd prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberať a po vyjasnení otázky platnosti a účinnosti
predčasného zosplatnenia úveru a postúpenia pohľadávky opätovne prihliadnuť na otázku premlčania s
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.11.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020,

uverejnené pod R 29/2023. Následne súd prvej inštancie pri rešpektovaní záväzného právneho názoru
rozhodol novým rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

31. V danom prípade pri rozhodovaní o podanom odvolaní žalovaných proti prvoinštančnému rozsudku
odvolací súd dospel k opačnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie ohľadne dôvodnosti

uplatneného nároku zo strany žalobcu, ktorého aplikácia sa prejavila v zmene napadnutého rozsudku
podľa § 388 CSP v tom rozsahu, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zmena právneho
názoru odvolacieho súdu v otázke platného mimoriadneho zosplatnenia v spojení s aktívnou vecnou
legitimáciou žalobcu pramenila z judikatúrneho ustálenia uvedenej otázky Najvyšším súdom Slovenskej
republiky.

32. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

33. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd po zrušení a vrátení veci (sporu) na ďalšie konanie v
novom rozhodnutí odstránil odvolacím súdom vytýkané nedostatky v tom rozsahu, že sa bližšie zameral
naskúmaniepodmienokmimoriadnehozosplatneniaasňousúvisiacuaktívnuvecnúlegitimáciužalobcu
v danom spore, avšak v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v danom
konaní došlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ.

Následne tak bolo nesprávne aj konštatovanie, že vzhľadom na preukázanie platného mimoriadneho
zosplatnenia úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ, bol žalobca aktívne vecne legitimovaným
na podanie žaloby z dôvodu splnenia všetkých podmienok daných ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.34. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 565 OZ, ak ide o splnenie dlhu v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí súdu. Právo na zaplatenie celej pohľadávky (strata výhody

splátok) môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Úprava straty výhody
splátok v spotrebiteľských zmluvách podľa § 565 OZ vytvárala v praxi neprimerané situácie a viedla
často k zneužitiu právneho postavenia veriteľa, ak sa dlžník oneskoril čo i len o jeden deň so zaplatením
jednej alebo viacerých splátok, ktoré sa stali splatnými, v dôsledku čoho zákonodarca pristúpil k prijatiu
osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 9 OZ.

35. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 OZ je upravená v § 53 ods.
9 OZ s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených
podmienok, a to: (i.) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii.)
dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý
dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v

rozhodnutí súdu, (iii.) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a (iv.) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, (v.)
uplatniť právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru do splatnosti najbližšej splátky úveru. Až po
kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu
spotrebiteľského úveru.

36. Predčasné zosplatnenie úveru je podstatným zásahom do práv a povinností zmluvných strán, keď
veriteľovi vzniká právo žiadať, a na druhej strane dlžníkovi vzniká povinnosť uhradiť celý zostatok úveru
naraz. Uvedené právo veriteľa však nenastupuje automaticky a je podmienené riadnym uplatnením zo
strany veriteľa. Vzhľadom na závažnosť následkov spojených so zosplatnením dlhu je potrebné, aby

takýto právny úkon bol preukázateľne doručený dlžníkovi, teda aby bolo preukázané, že sa oznámenie o
zosplatnení dostalo do jeho dispozičnej sféry. V prípade, že nedošlo k splneniu stanovených podmienok,
nie je možné hovoriť o platnom vyhlásení dlhu (úveru) za predčasne splatný.

37. Otázka vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola sporná počas celého konania. V tejto súvislosti

súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.06.2024 sp. zn. 5Cdo
197/2022, ktorý v rámci rozhodnutia síce primárne riešil otázku premlčania, ale uviedol okrem iného, že
„účinnosťuplatneniaprávaveriteľapodľa§565OZjespoukazomna§53ods.9OZpodmienenátým,že
veriteľ pred uplatnením práva požadovať splnenie celého dlhu upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako
15 dní na to, že toto právo využije; bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie uvedeného práva

neúčinné. Z druhej vety ustanovenia § 565 OZ vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie
nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to až po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa

v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh.“ A zároveň tiež uviedol, že „ak veriteľ oznámi
iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a
v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.“ (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 5Cdo 188/2023, 6Cdo 15/2023).

38. Odvolací súd aj vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorého
judikatúra (viď vyššie) výslovne uvádza potrebu špecifikácie splátky úveru vo výzve pred zosplatnením
úveru podľa § 53 ods. 9 OZ, poukazuje aj na prijaté závery občianskoprávneho kolégia Krajského
súdu v Nitre konajúceho sa dňa 08.04.2025, že vo výzve na zaplatenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ

musí byť špecifikovaná splátka, pre ktorú sa dlh zosplatňuje. Okrem iného sa kolégium zhodlo aj na
názore, že zosplatneniu úveru musí predchádzať samostatná výzva – upozornenie o omeškaní dlžníka
s konkrétnou výškou splátky a dátumom jej splatnosti, nepostačuje len uviesť celý dlh.

39. Odvolací súd tak v kontexte uvedených skutočností dáva do pozornosti listinné podanie označené

ako VÚB G. – predžalobná výzva (č. l. 39 druhá strana), v ktorom bolo pôvodnému žalovanému
1/ oznámené, že k dňu 26.05.2019 eviduje pôvodný žalobca (VÚB banka) k zmluve č. 4590501557
uzatvorenej dňa 06.09.2013 nedoplatok na splátkach v celkovej výške 930,51 eura. Uvedené podanie
bolo súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom vyhodnotené ako výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ,pričom v takejto výzve nie je uvedené, pre ktorú konkrétnu splátku sa žalovaní dostali do omeškania.
Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR odvolací súd primárne posudzoval obsah tejto
výzvy, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy pod hrozbou

možného mimoriadneho zosplatnenia zvyšku úveru. Odvolací súd sa tak zopakovaním dokazovania
zameral na výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ v tom rozsahu či spĺňa náležitosti kvalifikovanej výzvy.
Právny úkon akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať
okrem iného aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje
právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky,

pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný, a teda neurčitý, pretože vyvoláva
dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty 3 mesiacov pre
uplatnenietakéhotoprávaveriteľa.Súdzároveňdodáva,žepohľadávkažalobcusanestávaautomaticky
splatnou v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku vyhlásenia jednostranného
právneho úkonu a to vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s jasnou formuláciou, že veriteľ (žalobca)
tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote, so žiadosťou o zaplatenie celého

dlhu. Takýto záver z výzvy zo dňa 26.05.2019 jednoznačne nevyplýva. Inými slovami, bez uvedenia
identifikácie konkrétnej splátky, pre ktorú sa pôvodný žalovaný 1/, resp. žalovaní dostali do omeškania
a ktorá by teoreticky mala zakladať dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nie je možné
považovať za kvalifikovanú výzvu a tento právny úkon je tak neurčitý a neplatný v súlade s ust. § 37
ods. 1 OZ.

40. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný

záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o

jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

41. Pokiaľ ide o skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, odvolací súd uvádza,
že v danom konaní teda nie je možné dospieť k záveru o platnom mimoriadnom zosplatnení úveru,

resp. o platnom vyhlásení dlhu (úveru) za predčasne splatný, ako to predpokladá § 53 ods. 9 OZ.
To znamená, že pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia medzi právnym predchodcom žalobcu
(Všeobecná úverova banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s.) a súčasným žalobcom (Intrum Slovakia
s.r.o.) nebola v čase postúpenia splatná. Uvedené znamená, že absentoval spôsobilý predmet prevodu
(postúpenia) predmetnej pohľadávky, čo so sebou viaže v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách

absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, t. j. postúpenia. Keďže zmluva o postúpení pohľadávok
je neplatným právnym úkonom, nie je žalobca subjektom aktívne vecne legitimovaným v danom spore.

42. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, pričom rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 ods. 2 CSP zmenil

tak, že žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

43. Pokiaľ ide o námietku žalovaných týkajúcu sa nedoručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 21.07.2019 (č. l. 41) odvolací súd uvádza, že v prípade sporu o doručení písomnosti dôkazné
bremeno o doručovaní zaťažuje odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom

doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020). Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie nemal za preukázané doručenie predmetného vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru
pôvodným žalovaným skôr ako s podanou žalobou. To znamená, že ani po naplnení podmienok prevýzvu podľa § 53 ods. 9 OZ, ktoré ale v danom prípade absentujú, by nemohlo prísť k naplneniu
podmienok pre účinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ, pretože žalovaní podľa
výzvy ako aj zákona by mali mať následne 15 kalendárnych dní pre zaplatenie omeškanej časti úveru,

aby mohli zvrátiť stav, pričom tak nemohli učiniť, keďže sa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
dozvedeli až z podanej žaloby na súd.

44. Odvolací súd dodáva, že ďalšími skutočnosťami namietanými v odvolaní sa nezaoberal, pretože bez
aktívnej vecnej legitimácie nie je potrebné v konaní pokračovať s posudzovaním ďalších otázok, a preto

z hľadiska hospodárnosti konania ich nepreskúmaval.

45. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku

žalovaných 1/ až 3/ na náhradu trov konania prvoinštančného (v rámci závisle napadnutého výroku)
tak, že vzhľadom aj na právoplatne zastavené konanie v časti žalobného nároku vo výške 2 880,90
eura predstavuje (rozdiel úspechu žalobcu 21,70 % a úspechu žalovaných 78,30 %) celkovo úspech
žalovaných v tomto konaní 56,60 % voči žalobcovi. Uvedené predstavuje úspech v konaní z procesného
hľadiska.

47. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).