Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 14C/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425211955
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopšo
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1425211955.1

Uznesenie

MestskýsúdBratislavaIVvprávnejvecinavrhovateľa:Z..E.E.,narodenáXX.XX.XXXXtrvalýmpobytom
S. N. Y. XXXX/XX, XXX XX G., proti odporcovi v I. rade: Z.. L. P., narodená XX.XX.XXXX, I. 2, XXX
XX G., odporcovi v II. rade: F.. K. K., narodený XX.XX.XXXX, I. 2, XXX XX G., odporcovi v F.. rade: N.
republika zastúpená prezidentom N. republiky, I. 2, XXX XX G., IČO: 30 845 157 o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 29.12.2025 domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi v I. rade ako aj jej teamu, aby
priamym alebo nepriamym sledovaním navrhovateľa umelo vyvolal silný až búrlivý vietor za účelom

ovplyvňovania konania a správania navrhovateľa. Súčasne odporcovi v I. rade uložil povinnosť zaplatiť
preddavok vo výške 10.000.000,- eur na účet navrhovateľa v lehote 2 dní od doručenia alebo oznámenia
nariadeného neodkladného opatrenia. Ďalej uložil povinnosť odporcovi v III. rade Slovenská republika
zastúpená prezidentom N. republiky zaplatiť preddavok 15.000.000,-eur v lehote 2 dní od doručenia
alebo oznámenia nariadeného neodkladného opatrenia a uložil povinnosť odporcovi v III. rade nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 760,-eur na účet navrhovateľa to všetko v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia
2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že okrem zásahov
do osobnej cti navrhovateľa odporcom v I. rade médiami v období odo dňa 01.07.2019 do dňa
01.03.2020 v televíznych novinách TA3, a písaním a zisťovaním lekárov v W. nemocnici G.-V. na
údaje osobitnej kategórie duševného zdravia bez výslovného súhlasu navrhovateľa, tak zanedbal
svoje prezidentské povinnosti ratifikovať Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu stanovenému medzinárodným dohovorom. Napriek
vedomosti o neľudskom ponižujúcom zaobchádzaní si dovolil aj odporca v I. a II. rade ponižovať
navrhovateľa prostredníctvom dvoch zamestnancov v podateľni v prezidentskom paláci na ul. I. č.X v G..
Navrhovateľ sa podaním zo dňa 28.01.2015 vzdal funkcie sudcu ako absolútne neplatný právny úkon,
ktoré vzdanie sa odovzdal prezidentovi Slovenskej republiky. Navrhovateľ sa nemienil vzdať pre neho
právne možným spôsobom dovolania sa absolútnej neplatnosti vzdania sa funkcie sudcu ale naopak

by sa bol uspokojil nesporným zákonným odchodným vo výške 30.790 eur, pričom obdŕžal v súvislosti
so vzdaním sa funkcie sudcu len mesačnú mzdu bez odchodného. Nepomohla ani žaloba ani ústavná
sťažnosť a dodnes nebolo vyplatené navrhovateľovi odchodné vo výške 30.790,eur so zákonným
úrokom z omeškania 8,3% p.a. odo dňa 31.01.2015 do zaplatenia spolu so súdnymi poplatkami.
Navrhovateľ si uplatnil aj ujmu vo výške 50.000,-eur v súvislosti s výkonom súdnictva na Okresnom
súde Bratislava I, ako aj nečinnosťou ministra spravodlivosti S.. S. H. s ohľadom na prerušenie výkonu

funkciesudcuapriznanietakpríplatkuzavýkonfunkciesudcuododňa01.07.1986.Ďalejbolnavrhovateľ
prinútený pre neoprávnené aktivity odporcu v I. rade ako aj neprípustného a neústavného konaniaodporcu v II. rade, vyplývajúce z oznámenia, že kancelária prezidenta Slovenskej republiky neprizerá
na vzdanie sa funkcie sudcu zo dňa 31.01.2025 doručeného odporcovi v II. rade, nakoľko sa podaním
zo dňa 28.01.2015 vzdal funkcie sudcu, ktorá skutočnosť bola oznámená Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky. Podľa navrhovateľa boli tak kompetentný počnúc Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, aj všetci prezidenti a hlavne odporca v I. rade avšak do dnešného dňa sú nečinní
a svojou pasivitou vedome najmä odporca v I. a II. rade umožňujú naďalej kruto ponižovať navrhovateľa
a neľudsky s ním zaobchádzať. Naopak zodpovednosť odporcov v I. a II. rade je daná najmä tým, že sú
aktívne legitimovaný podať určovací návrh na príslušný súd ohľadne skutočnosti či vzdanie sa funkcie

navrhovateľa ako sudcu je platný alebo absolútne neplatný právny úkon a táto skutočnosť nebránila ani
odporcovi v II. rade aby si predvolal za tým účelom navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že odporca v I.
rade si dovolil ponižovať navrhovateľa, ako poučovanie navrhovateľa ako sa má správať, čo robí zle, a
prostredníctvom búrlivého dažďa, aktuálne len slabšieho mrholenia podľa toho, čo napísal navrhovateľ
pre úniové súdy alebo aj silného vetra v okolí obydlia navrhovateľa, keď išiel mimo bytového domu
prípadne na inom mieste. Navrhovateľ dôvodil, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky bolo

pasívne, a povinnosťou odporcu v I. rade bolo podať určovací návrh na súd, čo sa nestalo a nie chodiť
na W. - V. za účelom zisťovania zdravotného stavu navrhovateľa. K svojim tvrdeniami pripojil aj dôkazy
č.1,2,3. Ďalej sa domáha vzniknutej ujmy vo veci ochrany osobnosti voči odporcovi v I. rade vo výške
80.000.000,-eur, pričom v liste doručenom prezidentovi N. republiky bola uplatnená a vyčíslená ujma a
iné bez akejkoľvek reakcie. Odporca v I. rade svojím konaním, tým, že je aktuálne ako utajená osobnosť

sa podieľa na ponižovaní navrhovateľa a myslí, že skrývaním sa pred navrhovateľom sledovaním priamo
alebo nepriamo technickými prostriedkami, pri každom kroku navrhovateľa a hrou „na slepú babu“ robí
dobro veci je na omyle. Naopak, kruto tým verejne ponižuje navrhovateľa a spôsobuje škodu, ktorá sa
len ťažko bude hojiť. Odporcovia v I. a II. rade vedeli, že za obdobie odo dňa 01.02.2015 je sporné,
či vzdanie sa funkcie sudcu - navrhovateľa je platné alebo nie a navrhovateľ tak nemusel pomíňať za

obdobie od roku 2018 všetky svoje úspory pre bránenie svojich základných ľudských práv a slobôd.
Taktiež aby nebol aj neoprávnene ponižovaný zamestnancami prezidentskej kancelárie bolo ústavnou
povinnosťou prezidentov N. republiky podpísať Q. protokol k Dohovoru, proti mučeniu a inému krutému,
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a samozrejme ho včas ratifikovať.
Odporcovia mali možnosť podať žalobu ohľadom platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, naopak

radšej si odporca v II. rade zvolil pokračovanie v neľudskom ponižovaní navrhovateľa, čím prekročil
tak svoju právomoc protiústavným spôsobom. Z dôvodu, že navrhovateľ už nemá finančné prostriedky
na bránenie a porušovanie jeho ľudských práv, ako i na zabránenie pokračovaniu krutého, neľudského
ponižovania navrhuje preto voči odporcom nariadiť neodkladné opatrenie.

3.Súdsavovecioboznámilsovšetkýmipredloženýmilistinnýmidôkazmirelevantnýmiprerozhodnutieo
návrhunanariadenieneúkladnéhoopatreniavčastiach,ato;oznamomnaA.prokuratúruN.republikyzo
dňa 02.11.2021, sprievodným listom zo dňa 06.10.2022, vzdaním sa funkcie sudcu zo dňa 30.01.2025,
ako aj s ostatným spisovým materiálom.

4. Podľa §324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa §324 ods. 3 CSP Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa §325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa §325 ods. 2 písm. b/ CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila

peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

8. Podľa §325 ods. 2 písm. d/ CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSPVnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcichdôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa §326 ods. 2 CSP K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa §328 ods. 2 CSP Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na neodkladné opatrenie zamietne.

12. Podľa §329 ods. 2 CSP Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 331 ods. 1 druhá veta CSP Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý,
uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným
stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie

nariadené.

14. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie
len za predpokladu, ak samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje náležitosti
vymedzené v §326 CSP, tzn. že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi ním a protistranou, ktorý si
vyžaduje bezodkladnú úpravu, pričom navrhovateľ je zároveň povinný osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, aby
sa aspoň osvedčila danosť práva resp. nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy
pomerov medzi stranami. Nárok samotný teda nemusí byť preukázaný nad všetku pochybnosť, ale

je postačujúce, pokiaľ sú tvrdené skutočnosti aspoň náležitým spôsobom osvedčené, pričom dôkazná
povinnosť osvedčiť splnenie uvedených základných predpokladov zaťažuje samotného navrhovateľa
neodkladného opatrenia a nie odporcov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh
musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony
nasvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť alebo už dochádza a jeho uskutočnenie je

pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

15. Nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie,
súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným
procesným spôsobom, pričom vychádza spravidla len z návrhu zohľadňujúc jeho obsah a výpovednú

hodnotu pripojených listín.

16. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebu úpravy vzťahov medzi ňou
a odporcami odôvodňoval obavou o ohrozenie jeho súkromia a zdravia, ako aj zásahov do jeho práv
najmä práva na ochranu osobnosti, ktoré malo byť vyvolané činnosťou odporcov najmä z dôvodov ich

neprimeraného konania a správania sa k navrhovateľovi.

17. Z hľadiska posúdenia potreby nariadenia predmetného neodkladného opatrenia v časti, aby súd
uložil odporcovi v I. rade, ako bývalej prezidentke N. republiky ako aj jej teamu, aby priamym či
nepriamym sledovaním navrhovateľa umelo vyvolávala silný až búrlivý vietor za účelom ovplyvňovania

konania a správania navrhovateľa. Navrhovateľ súdu predložil pripojené listiny dôkazy avšak tieto
skutočnosti nepreukázal a to osvedčenie nároku zásahu do práv na ochranu osobnosti, súkromia alebo
zdravia. Ako aj naliehavosť, teda prečo je potrebné rozhodnúť bezodkladne a tiež primeranosť a či
navrhovaná povinnosť spočívajúca v zákaze sledovania vetrom je vykonateľná a teda proporcionálna.
Naopak voči odporcovi v I. rade, táto skutočnosť nebola preukázaná dostatočne relevantným ani

racionálnym spôsobom na základe predložených listinných dôkazov, nebola tak daná príčinná súvislosť
medzi konaním odporcu v I. rade vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorým odporca v I. rade a jeho team
by dokázali cielene a umelo vyvolávať „búrlivý vietor“ v okolí konkrétnej osoby v danom prípade u
navrhovateľa. V súčasnej vedeckej a právnej praxi sa javy ako počasie považujú za prírodné živly,
ktoré nie sú pod kontrolou jednotlivcov /s výnimkou ak nejde o priemyselné zariadenia typu ventilátory

v ateliéroch a podobne/.

18. Ani pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal navrhovateľ
uložiť odporcovi v I. rade v prospech navrhovateľa preddavok vo výške 10.000.000,-eur, a taktiež abysúd uložil povinnosť odporcovi v II. rade zaplatiť preddavok navrhovateľovi vo výške 15.000.000,-eur to
všetko na účet navrhovateľa v lehote 2 dní od doručenia alebo oznámenia nariadeného neodkladného
opatrenia nebolo možné vyhovieť. Súd dáva do pozornosti, že preddavok sa používa najmä na trovy

dôkazu, alebo preddavok na náhradu škody/nemajetkovej ujmy ak je reálna obava, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ však jednoznačne nepreukázal, že mu hrozí škoda v takejto konkrétnej výške,
ktorú žiadal voči odporcom a túto skutočnosť ani neosvedčil, nielen svojimi skutkovými tvrdeniami ale
ani predloženými dôkazmi ani iným relevantným spôsobom.

19. Neodkladným opatrením, nemožno v zásade priznať nárok, ktorý je predmetom konania vo veci
samej /R100/1999/. Súd taktiež nesmie vydať opatrenie, ktoré by bolo pre odporcov likvidačné alebo
spôsobilo nezvratný stav. Uloženie povinnosti zaplatiť 10 miliónov eur, resp. 15 miliónov eur bez
právoplatného rozsudku vo veci samej je v rozpore s princípom proporcionality a práva na spravodlivý
súdny proces. Ústavný súd vo svojich nálezoch kritizuje tzv. „prejudikovanie vo veci samej“, ktoré ak by
súd uložil takúto vysokú sumu ako preddavok, porušil by ústavné právo odporcov na ochranu majetku /

čl.20 Ústavy SR/, pretože by ich pripravil o finančné prostriedky skôr, než by mali šancu na súde sa
riadne brániť proti skutkovým tvrdeniam navrhovateľa.

20. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút procesného práva, ktorého
nariadenie si vyžaduje splnenie prísnych zákonných podmienok. Odôvodnenosť, navrhovaného

neodkladného opatrenia musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia náležitým
spôsobom osvedčiť. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania prostredníctvom
neodkladného opatrenia nesmie totiž zasahovať do práv odporcov neprimerane, ale len takým
spôsobom a v takom rozsahu, aký je nevyhnutný na ochranu navrhovateľa a na zabezpečenie
bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. V žiadnom prípade, nemôže byť porušený princíp

proporcionality, a to spôsobom, ktorý by vzbudzoval pochybnosti o skutočnosti, že vzájomné práva a
povinnosti účastníkov konania, by boli v nesúlade a došlo by tak k ich nerovnováhe. Záverom súd
dodáva, že ochrana poskytnutá prostredníctvom neodkladného opatrenia musí zohľadňovať nielen
záujmy navrhovateľa, ale musí byť v súlade s ústavnými princípmi chrániacimi práva aj odporcov, proti
ktorým návrh na neodkladné opatrenie smeruje.

21. V danom prípade ako i s poukazom na jednotlivé okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že
navrhovateľ, nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, ktorému by sa mala poskytnúť právna ochrana a
preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 2 CSP/, tak, že
navrhovateľovi ako neúspešnej strane nárok na náhradu trov konania nevznikol a úspešnej strane
odporcom v I.,II.,III. rade náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.