Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 6, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34C/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8126201081
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8126201081.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., prechodný pobyt:
D. XXXX/XXX, XXX XX C., proti žalovanému E. B., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E.,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie v znení:

„Žalovaný je povinný dočasne nevstupovať do bytu (apartmánu č. XX), nachádzajúcom sa na X. NP,
v budove so súpisným č. XXXX, na adrese D. XXXX/XXX v meste C., postavenou na parcele registra
„C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 643 m2, zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX a vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, okres C., obec C., katastrálne
územie C..“

„Žalovaný je povinný nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že pokiaľ
by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek
iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch
nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov táto povinnosť nevzťahuje.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

III. Poučuje žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej, pričom v konaní iniciovanom podanou
žaloboubudústranami„žalovanývtomtokonaní“akožalobcaa„žalobkyňavtomtokonaní“akožalovaná
a predmetom konania bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia alebo nárok na navrátenie do pôvodného stavu (t. j. zrušenie zákazu priblíženia a zrušenie

zákazu vstupu do Bytu). Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia.

IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným dňa X.X.XXXX o X:XX:XX

hod. domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť (-)
dočasné nevstupovať do bytu - apartmánu č. XX, ktorý sa nachádza na X.NP budovy na ulici D.
XXXX/XXX C. „nízkokapacitné ubytovanie“, zapísaného na LV č.XXXX, vedenom Okresným úradom
C., katastrálny odbor (ďalej aj ako „Byt“ alebo aj ako „Obydlie“), (-) nepribližovať sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a aby (-) nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením
nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.1.1. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný je jej manžel a manželstvo uzavrela dňa XX.X.XXXX v C.. So
žalovaným spoločne býva v nájomnom Byte na adrese jej prechodného pobytu.

1.2. Manželské spolužitie so žalovaným je už dlhodobo narušené, v manželstve sú prítomné vážne
problémy, kvôli manželovmu alkoholizmu a s tým súvisiacim manželovým výbuchom a jeho agresívnemu
správaniu sa voči mne. Manžel jej veľa krát ublížil, poškodil jej zdravie a spôsobil ujmu na jej zdravotnom
stave, ale nikdy to neoznámila, ani to nikomu nepovedala, nakoľko sa hanbila a obávala sa reakcie zo
strany okolia.

1.3. Po poslednom incidente zo dňa X.X.XXXX, keď sa manžel správal veľmi agresívne a hrubo, má z
neho strach a obavu o život a o zdravie, ktoré jej manžel svojim správaním poškodzuje a má veľmi zlý
vplyv na jej zdravie a psychiku. Už takto ďalej žiť nedokáže a nevládze znášať jeho zúrivé alkoholové
ataky a útočné správanie voči nej. Kvôli tomu žiada súd o predĺženie doby vykázania jej manžela z ich
spoločnej domácnosti (Bytu), pokiaľ sa situácia v rodine nevyrieši.

1.4. Žalovaný ju neustále verbálne agresívne napadá, uráža, obviňuje a osočuje ju. Psychický a fyzický
jej ubližuje, čo ju už neskutočne traumatizuje, ponižuje jej ľudskú dôstojnosť, rozpráva jej veci, ktoré sa
jej dotýkajú osobne, čo ju traumatizuje. Spolužitie so žalovaným sa pre žalobkyňu stalo neznesiteľné. Zo
správania žalovaného má strach, bojí sa byť s ním v jednej miestnosti, preto sa snaží vyhýbať kontaktu

s ním. Takéto psychické násilie ju nesmierne vyčerpáva.

1.5. Odo dňa X.X.XXXX je žalovaný políciou vykázaný na dobu 14 dní zo spoločného Obydlia s
povinnosťou nepribližovania sa ku nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Žalobkyňa sa bojí, čo
spraví, ako sa bude správať, čo jej urobí, ako jej ublíži, keď mu skončí doba vykázania. Žalobkyňa má za

to, že ak by takéto správanie naďalej pokračovalo, ako je tomu v súčasnosti, tak by mohlo dôjsť k vážnej
ujme na jej zdraví a živote, prípadne aj na majetku. Na základe takto uvedeného má za to, že žalovaný
bude aj naďalej pokračovať v násilnom správaní, a preto žiada súd pre seba nevyhnutnú súdnu ochranu.

2. Žalobkyňa na osvedčenie ňou tvrdených skutočností k návrhu pripojila aj listinné dôkazy, a to (-)

Potvrdenie OO PZ C. o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa X.X.XXXX, (-) Úradný záznam OO PZ
C. zo dňa X.X.XXXX, (-) Zmluva o ubytovaní k Bytu zo dňa XX.XX.XXXX a (-) Sobášny list zo dňa
XX.X.XXXX.

3. Podľa 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej aj ako „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.1. Na túto vec súd ďalej aplikoval aj tieto právne normy: (-) § 324 ods. 3 CSP, (-) § 325 ods. 1 CSP,
(-) § 325 ods. 2 písm. f) CSP, (-) § 325 ods. 2 písm. h) CSP, (-) § 337 CSP, (-) § 325 ods.. 3 CSP a

(-) 328 ods. 1 a 2 CSP.

4. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení

skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,

ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR č. k. XX F. X/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX).

5. Súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazni, že neodkladné opatrenie nie je konečným

rozhodnutím a jeho údelom je dočasná úprava pomerov strán. Potreba úpravy pomerov musí by
bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenia bude spravidla
opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniu lebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnejpozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto nutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočností potrebné pre záver o dôvodnosti (pravdepodobnosti)
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

6. V zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP je možné v rámci neodkladného opatrenia
uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú
závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita,
osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia, a to

aj násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním protistrany. Ohrozenie
telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným
oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo
telefonickou komunikáciou a podobne.

7. Aplikácia predmetného neodkladného opatrenia je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho
riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej
sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine
alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia,

psychickej škody a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického útoku,
resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí
o akýchkoľvek útokoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu
alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia
je bolesť a hrozba bolesti. (viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXXXX/XXXX).

8. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie
vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto (písm. f), kde zákon výslovne vyžaduje, aby
povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo
obmedzenie komunikácie (písm. g) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť

(písm. h), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.

9. Osvedčenie ohrozenia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočností (teda nie všetky

rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené.

10. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo
iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. Citované ustanovenie § 325 ods. 2 písm. f) CSP
predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom

aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia a to taký, ktorý
znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného
chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že
sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen
v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napr. aj pre prípady, keď

obeť násilia v dome či v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných
návštev iných osôb tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického
či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods.
2 písm. f) CSP je významným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k páchateľovi
násilia, musí byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia alebo existencie

jeho hrozby dostatočne osvedčená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.

11. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je aktuálnym a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontaktosoby dôvodne podozrivej z takéhoto konania s jeho obeťou. Pre rozhodnutie súdu je v tomto smere
významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak podľa teoreticko-právnej literatúry, násilie

je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu.
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je
konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť

niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzoval súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany najmä to, či (-) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
(-) žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
(princíp opodstatnenosti), (-) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), (-) navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný

stav,(-)právneúčinkyneodkladnéhoopatrenianeobmedziažalovanéhoneprimeranýmspôsobomanad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a (-) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

13. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala

do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt
na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného
pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania.

14. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému

povinnosť (-) dočasne nevstupovať do Bytu a (-) nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 50 metrov. Zároveň navrhla nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej
povinnosti technickými prostriedkami.

15. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu v prípadoch, kedy strana

podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu
nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho,
prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je dôvodné
nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné
ohrozenie tohto práva, t. j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň

ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o neodkladných
opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania
o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností
uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z

výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená
dôvodnosťatrvanienároku,tedamusiabyťosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostipotrebnéprezávero
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Pre osvedčenie práva

je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne
neopodstatnený.

16. Z vyjadrenia žalobkyne obsiahnutého v návrhu a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a opodstatnený. Žalobkyňa uvádzanými dôvodmi

dostatočne opísala rozhodujúce skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.17. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že je dôvodné predpokladať, že žalovaný je podozrivý
z násilia voči žalovanej, a zároveň jej telesná a duševná integrita bola a aj naďalej môže byť konaním
žalovaného ohrozená.

17.1. Z Úradného záznamu vyplýva, že dňa X.X.XXXX hliadka OO PZ C. vykonávala obchôdzkovú
službu v služobnom obvode 00 PZ C.. V čase XX:XX hod bola hliadka vyslaná na adresu D. XXX C..
Volal p. B., že ráno volal žalobkyni (jeho bývalej manželke), nedvihla a tá mu volala späť, že nemohla
dvihnúť, lebo žalovaný (jej súčasný manžel) ju zbil. Na mieste (C. ubytovňa, prízemie ako je bývalá G.)

hliadka sa skontaktovala so žalobkyňou, ktorá im uviedla, že jej manžel jej v piatok vykrúcal zápästie po
čom sa jej spravila modrina na zápästí. Taktiež v uvedený deň robil v dome neporiadok, rozbíjal poháre
a zvalil sušiak následkom čoho musela utiecť z Bytu, kde sa spolu s manželom zdržiava. Žalovaný je
agresívny, býva často nakoľko v zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Agresívny a opitý bol aj
X.X.XXXX. Nezbil ju ale vyhadzoval jedlo z chladničky. Žalobkyňa si lekárske ošetrenie nevyžadovala
ani zranená nebola s výnimkou modriny. Hliadka sa telefonicky na mieste skontaktovala aj s rodinnou

známou žalobkyne, ktorá hliadke uviedla, že v minulosti si všimla, že žalobkyňa sa svojho manžela bojí a
malanateleužajmodriny.Hliadkasaskontaktovalaajsožalovaným,ktorýbolpodráždenýaznačnepod
vplyvom alkoholu. K skutku sa nepriznal. V Byte bol výrazný neporiadok, rozbité poháre a rozbitý sušiak
na prádlo. Vzhľadom k tomu, že u žalovaného bolo možné po jeho prepustení očakával' prípadný útok
voči manželke, či už slovný alebo fyzicky´, bolo využité oprávnenie vykázať ho zo spoločného obydlia,

konkrétne z Bytu.

18. Nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na uloženie povinnosti dočasne nevstupovať do
Bytu.

18.1. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný sa hrubo a agresívne správa voči
žalobkyni, čoho dôsledkom bolo to, že dňa X.X.XXXX ju fyzický napadol a v nadväznosti na to, ho
príslušníci PZ vykázali z Bytu a zakázali mu doň vstup. Žalovaný je tak vo vzťahu k žalobkyni, ktorá s ním
spoločne býva v Byte, dôvodne podozrivý z násilia. Taktiež samotnú existencia konkrétneho fyzického
a psychického násilia má súd osvedčenú, pričom je tu aj existencie jeho opakovanej hrozby (žalovaný

pravidelne požíva alkohol a po jeho požití je agresívny, pričom samotná žalobkyňa má z neho obavu).

18.2. Ďalej z predložených listinných dôkazov je taktiež zrejmé, že vzťah medzi žalobkyňou a žalobcom
je vyhrotený, napätý a dochádza medzi nimi ku konfliktom. Správanie žalovaného môže naznačovať
podľa tvrdení žalobkyne, že ide o formu psychického nátlaku a fyzického napádania s pocitom

hroziaceho nebezpečenstva žalobkyne. Za situácie, keď v súvislosti so správaním žalovaného sú obavy
o zdravie žalobkyne bolo žiaduce, aby súd týmto neodkladným opatrením nateraz zakázal žalovanému
vstupovať do Bytu. Aj keď na strane žalobkyne ide pri niektorých skutočnostiach len o tvrdenia (žalovaný
pravidelne požíva alkohol a po jeho požití je agresívny), vydanie neodkladného opatrenia predpokladá
iba osvedčenie nároku (nie jeho preukázanie). Práve z dôvodu, aby nedošlo k vážnejším škodám a

ohrozeniam na zdraví a živote všetkých zúčastnených, súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť
dočasne nevstupovať do Bytu.

18.3. Skutočností vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súdu javia ako
dôveryhodné, súd ich považuje za osvedčené, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

v tejto časti vyhovel, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť
nevstupovať do Bytu.

19. Nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na uloženie povinnosti nepribližovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

19.1. Z vyjadrenia žalobkyne obsiahnutého v návrhu, z listinných dôkazov vyplýva, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je v tejto časti dôvodný a opodstatnený. Z predložených listinných
dôkazov vyplýva, že je dôvodné predpokladať, že navrhovateľkina telesná a duševná integrita bola a aj
naďalej môže byť konaním odporcu ohrozená. Ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne má súd

za osvedčené z Potvrdenia o vykázaní. Uvedené podporuje aj spôsob predmetného útoku na žalobkyňu.
Zároveňstupeňvyvinutéhofyzickéhočipsychickéhonásiliapovažujesúdvtakejintenzite,žejedôvodné
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.19.2. Skutočností vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súdu javia ako
dôveryhodné, súd ich považuje za osvedčené, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, keď nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu, ktorým žalovanému zakázal približovať sa

k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, pričom danú vzdialenosť považoval za primeranú
aj v súvislosti s okolnosťami bežného života. Súd považuje za dostatočnú vzdialenosť „menšiu ako
50 metrov“, na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie žalobkyne a žalovaného, ale taktiež z hľadiska
možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne žalovaným za účelom vyhnutia sa priblíženiu na
vzdialenosť kratšiu.

19.3. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na to,
aby zásah do práv žalovaného toho obmedzoval v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného
žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd prihliadal aj na prípadné iné
konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc
stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi,

kde je bezpečnosť žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp.
príslušníkov Policajného zboru. Súd má za to, že takto vymedzený rozsah zákazu nijako neobmedzí
žalovaného v jeho právach a súčasne poskytne žalobkyni dostatočnú ochranu pred prípadným fyzickým,
resp. psychickým týraním.

19.4. Skutočností vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súdu javia ako
dôveryhodné, súd ich považuje za osvedčené, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v tejto časti vyhovel, keď nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu, ktorým žalovanému uložil povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

20. Nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na uloženie povinnosti kontroly dodržiavania
neodkladným opatrením nariadených povinnosti technickými prostriedkami.

20.1. Podľa § 325 ods. 3 CSP za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

20.2. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých
rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon
o kontrole TP“).

20.3. Súd môže nariadiť kontrolu dodržiavania povinnosti uloženej neodkladným opatrením technickými
prostriedkami, a to za podmienok ustanovených Zákonom o kontrole TP. Medzi technické prostriedky
s relevanciou pre civilný sporový proces patria najmä osobné identifikačné zariadenie (slúži na
jednoznačnú identifikáciu kontrolovanej osoby), zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby
(umožňuje kontrolu jej pohybu a pobytu na základe určenia aktuálnej geografickej polohy) a zariadenie

varovania blízkosti (umožňuje detekciu priblíženia sa kontrolovanej osoby k chránenej osobe a okamžité
varovaniechránenejosoby).Aplikáciatohtoinštitútuprichádzadoúvahypredovšetkýmprineodkladných
opatreniach, ktorých účelom je ochrana osoby s ohrozenou telesnou alebo duševnou integritou [§ 325
ods. 2 písm. e) až h) CSP].

20.4. Čo sa týka výrokov VI. a VII. odvolací súd si uvedomuje, že aj v civilnom konaní je možné nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Podľa
názoru odvolacieho súdu však takéto opatrenie má byť opatrením výnimočným, keď účel neodkladného
opatrenia (ochranu integrity osoby) nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, hrozí nenapraviteľná ujma,
jedná sa o ochranu osobitne zraniteľného subjektu a pod. V tomto prípade tieto podmienky nie sú

splnené. Vzťahy medzi stranami sú z dôvodov na strane žalobkyne aj žalovaného zlé, intenzita útoku
žalovaného nie je taká, aby odôvodňovala kontrolu technickými prostriedkami. Nie je možné súhlasiť
s tvrdením súdu prvej inštancie, že sa jedná o jediný účinný nástroj ako zabezpečiť vykonateľnosť
neodkladnéhoopatrenia.Žalobkyňamázachovanévšetkymožnostiakotakétokonaniezdokumentovať.
Preto bolo postupom podľa 388 CSP uznesenie v týchto výrokoch zmenené tak, že návrh bol zamietnutý

(Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. XXXX/X/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX).

20.5. Kontrola nariadeného Neodkladného opatrenia je opatrením výnimočným, keď účel neodkladného
opatrenia (ochranu integrity osoby) nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, hrozí nenapraviteľná ujma,jedná sa o ochranu osobitne zraniteľného subjektu a pod. V tomto prípade však súd dospel k záveru, že
vzťahy medzi stranami sú vo všeobecnosti zlé a komplikované, intenzita správania sa žalovaného však
nie je taká, aby odôvodňovala kontrolu technickými prostriedkami.

20.6. Súd prihliadal pri rozhodovaní o návrhu aj na to, aby zásah do práv žalovaného ho obmedzoval
v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného
neodkladného opatrenia).

20.7. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné
predpoklady na nariadenie kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinnosti
technickými prostriedkami § 325 ods. 3 CSP a návrh na nariadenie neodkladného v tejto časti zamietol.

21. Ďalej podľa § 324 ods. 3 CSP platí, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnu zabezpečovacím opatrením. V tomto smere je potrebné uviesť, že

zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade nebolo možné zriadiť, nakoľko povaha žiadanej procesnej
ochrany to neumožňuje.

22. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady
na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h)

CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. Napokon súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP
(v ktorej stranami sporu by boli „žalobkyňa“ v procesnom postavení žalobkyne a „žalovaný“ v procesnom
postavení žalovaného s predmetom konania vo veci samej o uloženie zákazu priblíženia sa žalovaného

k žalobkyni), pretože v prvom rade dospel k záveru, že nariadeným neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

23.1. Výrok prípadného rozsudku vydaného vo veci samej by bol zhodný s uložením povinnosti týmto
neodkladným nariadením, avšak s osobitnými procesnoprávnymi súvzťažnosťami uvedenými nižšie

(povaha rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej, povaha uplatneného nároku a pod.), to všetko
za situácie, keď kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností technickými
prostriedkami vo vzťahu k stranám nenariaďoval. V tomto prípade tak nariadené neodkladné opatrenie
bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie úpravy pomerov
medzi stranami.

24. V rade druhom je súd toho názoru, že žaloba vo veci samej, ktorej žalobným nárokom je zákaz
priblíženia sa, nie je správnym a vhodným procesným inštitútom zabezpečenia želanej ochrany. V tomto
smere súd odkazuje napr. na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. XXX/XX/XXXX zo dňa XX.
XXXX XXXX, v zmysle ktorého:

24.1. Uloženie zákazu priblíženia podľa úvahy odvolacieho súdu nie je prostriedkom ochrany
práv aplikovateľným v zmysle § 13 OZ a podľa výroku rozhodnutia má charakter trvalého
obmedzenia žalovaného, čo nezodpovedá ústavným princípom ochrany slobody pohybu a pobytu podľa
Čl. 23 Ústavy SR

24.2. Z povahy veci „približovanie sa k inému“ nepredstavuje neoprávnený zásah do osobnosti
iného jedinca. Neoprávneným zásahom, ktorého je povinný sa žalovaný zdržať z hľadiska hypotézy
právnej normy nie je samotné približovanie sa k inému, ale jeho agresívne správanie voči žalobkyni
odporujúce právnemu poriadku (§ 39 OZ) ako aj etickým normám spoločnosti (§ 3 OZ), lebo zasahuje

do osobnosti žalobkyne, práva na ochranu života a zdravia, práva na súkromie. Právo na
„priblíženie sa k inému“ spadá do čiastkového osobnostného práva na slobodné vytváranie a rozvíjanie
medziľudských vzťahov v súkromí, rodine, spoločnosti, s presahom do základného ľudského práva na
slobodu pohybu a pobytu. Nepochybne žalobkyni patrí ochrana pred násilným správaním žalovaného,
ktorý spôsob poskytnutia ochrany musí zodpovedať charakteru právneho inštitútu pokrývajúceho toto

konanie spoločnosťou a právom netolerované. Obmedzenia ukladané žalovanému z titulu ochrany
práv žalobkyne musia byť v pomere k stretu práva žalovaného na slobodu pohybu proporcionálne
z hľadiska sledovaného cieľa a vhodnosti zvoleného prostriedku ochrany s prihliadnutím na praktický
dopad na právne pomery žalovaného i systémové zaradenie uložených obmedzení v právnej sústave.24.3. Zákaz priblíženia sa k inému je v systéme právnej úpravy spojený s ochranou psychického
a fyzického zdravia oprávneného a jeho využitie prichádza do úvahy v prípade potreby

zasiahnu a chráni dotknutý subjekt pred „útočníkom“. Tomu zodpovedá režim neodkladných
opatrení (§ 325písm. e), f), h) CSP, vykázanie zo spoločného obydlia a zákaz priblíženia
(§27 zákona č. 171/93 Z.z o policajnom zbore), resp. má povahu trestnej sankcie v prípade,
ak postihované konanie napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu (§51 zák. č. 300/05 Z.z.
Trestného zákona), či zákazu styku v rodinnoprávnych vzťahoch (§25 zákona č. 36/05 Z.z Zákona

o rodine) Avšak ani v prípade trestnej zodpovednosti toho, kto neoprávnene zasiahol do fyzickej či
psychickej integrity inej osoby sa nejedná o koncept trvalého obmedzenia osobného práva povinného
rozhodnúť o svojom pohybe (s výnimkou obmedzenia vyplývajúceho z trestu odňatia slobody) ako
to vyplýva z výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Zákaz priblíženia má charakter sankčného
opatrenia nezodpovedajúceho dispozícii právnej normy § 13 OZ, ktorá predpokladá len možnosť
určovacieho nároku resp. uloženie povinnosti reštitučnej či na peňažné plnenie, alebo povinnosti

zdržať sa konkrétne vymedzeného neoprávneného zásahu (ktorý trvá alebo je zrejmé, že bude
opakovaný), ktorým neoprávneným zásahom nie je približovanie sa k inému, ale násilie vzťahujúce sa k
fyzickej, či psychickej integrite iného. Skutkové tvrdenia žalobkyne (slovné útoky, vyhrážky, osočovanie,
poškodzovanie majetku), ktorými odôvodnila svoj nárok a žiadala výslovne o uloženie zákazu priblíženia
sa žalovanému k jej osobe, bydlisku a pracovisku, nezadávajú podľa názoru odvolacieho súdu ani

priestor na právne posúdenie nároku podľa iných právnych noriem, keď je tiež zrejmé, že vo vzťahu
k popisovanému správaniu žalovaného podala žalobkyňa tiež podnet na začatie trestného konania.
Žaloba nebola neurčitá, či nezrozumiteľná, ani netrpela inými vadami, ktoré by bránili jej
prejednaniu,tedasanevyžadovalanipostupvzmysle§129CSP.Vsúvislostisdoúvahyprichádzajúcimi
prostriedkami ochrany osobnostných práv do ktorých bolo zasiahnuté, z obsahu skutkových tvrdení

žalobkyne nemožno vyvodiť, aby žalobkyňa požadovala určenie, že k porušeniu jej práv došlo, alebo že
by žiadala nárok na primerané finančné zadosťučinenie, či na náhradu škody.

24.4. Odvolací súd tiež zastáva názor, že pokiaľ súd rozsudkom vo veci samej uložil žalovanému zákaz
priblíženia sa k inému, jeho rozhodnutie má charakter trvalého obmedzenia výkonu práva na slobodu

pohybu, čo nekorešponduje s čl. 23 Ústavy SR, ktorá predpokladá takéto obmedzenie len na
základe zákona. V zmysle Čl. 23 ods. 1, 3 sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje a môže byť
obmedzená zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku,
ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme
ochrany prírody. Súd rozhodoval o nároku žalobkyne na základe okolností zistených v čase

vyhlásenia rozhodnutia, no uložený zákaz priblíženia má účinky pro futuro. Rozhodnutie súdu
konštituovalo povinnosť žalobcu nepribližovať sa k žalobkyni pre budúcnosť, bez zreteľa na prípadnú
zmenu okolností medzi stranami sporu, a podľa názoru súdu by zakladalo prekážku rei iudicata
podľa § 230 CSP, čo tiež vylučuje poskytnutie právnej ochrany navrhovaným zákazom priblíženia.
Obmedzenie práva pohybu môže byť povinnej osobe ukladané len v rámci právnych inštitútov vyššie

zmienených (neodkladné opatrenia, trestné konanie,..), ktoré taký zásah do tohto práva predpokladajú
akosankciu,čipreventívneopatrenia,voväzbenakonkrétnerušivékonanieosoby,ktorejjeobmedzenie
(zákaz) pohybu uložený. Priblíženie sa k inému, nepredstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti, čo vylučuje poskytnutie právnej ochrany v zmysle § 13 OZ uložením zákazu takého konania.

24.5. Zamietnutie žaloby vo veci samej o zákaze priblíženia však nevylučuje poskytnutie ochrany
právžalobkyne podľa § 11, § 13 OZ o porušení práva alebo poskytnutie finančného zadosťučinenia,
či poskytnutie ochrany v trestnom alebo priestupkovom konaní, alebo v opätovnom konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia, ak sa žalovaný dopustí konania zasahujúce vrozpore
so zákonom do práva na ochranu života a zdravia, vedenie súkromného, rodinného života. V pomere k

zákazu priblíženia uloženému rozhodnutím o žalobe vo veci samej procesná právna úprava v prípade
konania o návrhu na neodkladné opatrenie smerujúce k uloženiu zákazu priblíženia predpokladá
možnosť zrušenia takéhoto rozhodnutia na návrh ktorejkoľvek strany sporu, ak odpadnú dôvody,
prektoré bolo nariadené (§ 334 CSP), ak nedôjde k zániku neodkladného opatrenia inak (uplynutím
času, rozhodnutím súdu), teda nemá charakter trvalého obmedzenia práv. V danej veci trvanie

neodkladného opatrenia na základe ktorého žalobkyňa uplatnila svoj nárok vo veci samej, súd vymedzil
do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej (§ 333 CSP), preto odvolací súd nerozhodoval
osobitne o jeho zrušení. Žalovaný si musí byť vedomý, že je povinný znášať následky svojho konania vprípade, ak nenastane zmena v jeho prístupe k spracovaniu konfliktov, keď v dôsledku svojho správania
môže čeliť tiež trestnému konaniu i prípadným nárokom na náhradu majetkovej či nemajetkovej škody.

25. Súd rovnako neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP
(v ktorej stranami sporu by boli „žalobkyňa“ v procesnom postavení žalobkyne a „žalovaný“ v procesnom
postavení žalovaného s predmetom konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania Bytu),
keďžetakátožalobajevtejtovecineprípustná,nakoľkoBytniejevbezpodielovomspoluvlastníctvestrán
ako manželov (§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a ani ho neužívajú titulom spoločného nájmu bytu

manželmi (§ 705a Občianskeho zákonníka), keďže právnym titulom užívania Bytu je Zmluva o ubytovaní
uzatvorená v zmysle § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka.

26. V zmysle vyššie uvedeného a v súvislosti s neuložením povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci
samej, tak súd zároveň poskytol žalovanému zákonné poučenie v rozsahu podľa § 337 ods. 1 CSP
o možnosti podať žalobu voči žalobkyni vo veci samej pre prípad, ak by mu výkonom nariadeného

neodkladného opatrenia bola spôsobená škoda, prípadne iná ujma, pričom žaloba sa môže týkať nároku
žalovaného na navrátenie do pôvodného stavu (t. j. o zrušenie zákazu priblíženia). Následkom úspešnej
žaloby je potom zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.

27. Žalovaný je taktiež v zmysle § 333 CSP oprávnený domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného

opatrenia pre odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. To platí aj v prípade neodkladného
opatrenia nariadeného pred začatím konania, a ktoré bolo nariadené bez uloženia povinnosti podať
žalobu vo veci samej, tak ako je to aj v tomto prípade.

28. Záverom považuje súd za potrebné upozorni, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo

opakovaného konania (-) aby zmarila zákaz priblíženia sa, ktorý bol uložený na základe neodkladného
opatreniavydanéhovcivilnomprocesealebo(-)abyzmarilavykázaniezospoločnéhoobydliavydanéna
základe neodkladného opatrenia súdu; môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného
činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) alebo i) Trestného zákona.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala
v spore plný úspech (návrhu vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý jej súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší

súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia.

29.1. Pri urečení úspechu v spore súd vychádzal z osobitosti konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a osobitosti uplatnených nárokov, a to (-) nároku, aby podozrivá osoba
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP a (-) nároku na zdržanie sa
určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP.
Samotný dôvod uplatnených nárokov bol dôvodný a opodstatnený (ohrozená integrita žalobkyne), a
teda žalobkyňa sa musela svojej ochrany domáhať na súde, avšak súd na splnenie účelu nepovažoval

za potrebné nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými
prostriedkami v zmysle § 325 ods. 3 CSP (zamietnutie návrhu v tejto časti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Prešov.

V odvolaní sa v zmysle § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohamimohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je
vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.